Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-1633-2015.pdf
PDF · 96.82 KB
No categories available
17Er/1633/2015
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, naposledy so sídlom v Bratislave, Ul. Vajnorská č.100/A, proti povinnému: B. V., G.. XX.XX.XXXX, Š.. Y. XXXX/ X, XXX XX M., v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie uloženej povinnosti 708,86 € s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04.
II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2208/2015.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch dňa 15.04.2015 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný na jeho exekútorskom úrade dňa 31.03.2015 Nástupcom súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha sa stal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava.
2. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-B/0512/0002 zo dňa 09.11.2012. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 708,86 € spolu s úrokom vo výške 23 % ročne zo sumy 708,86 € od 02.04.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 708,86 € od 02.04.2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 49,11 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2012 vo výške 280,04 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 43,36 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
3. Zároveň so žiadosťou súdneho exekútora bola predložená súdu aj Zmluva o úvere č. 69360443707 zo dňa 05.03.2007, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku (ďalej len „Zmluva o úvere“) a Obchodné podmienky pre úver ( verzia 2/2006).
4. Z výpisu z obchodného registra oprávneného súd zistil, že oprávnený, obchodná spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave, Ul. Vajnorská č.100/A, bol dňa 09.08.2017 vymazaný z obchodného registra, a to z dôvodu, že došlo k zlúčeniu tejto spoločnosti s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava
831 04. Oprávnený tak s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 zanikol s právnym nástupcom, čím stratil procesnú subjektivitu, ešte pred tým, ako súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
K výroku I.:
1. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako “CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
2. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
3. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia.
4. Podľa § 62 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.
5. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
7. Nakoľko oprávnený s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 zanikol, avšak s právnym nástupcom, súd postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 64 CSP a rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného, označeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
K výroku II.:
8. Podľa ust. § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v platnom znení (1) Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. (3) O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
9. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku súd posudzoval túto exekučnú vec podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243b ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, ktoré súd použil v znení do 31.03.2017 vzhľadom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Takto vymedzený predpis súd ďalej v texte označuje len Exekučný poriadok.
10. Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c.) a d.). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
12. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
13. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod č. 46/2012 pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
14. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd uvádza, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).
15. Z predložených listín, najmä z predloženého rozsudku rozhodcovského súdu súd zistil, že medzi účastníkmi (pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s.) bola dňa 05.03.2007 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Predmetom plnenia podľa rozhodcovského rozsudku je nárok oprávneného na zaplatenie nesplateného úveru.
16. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku odvodzuje svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere. Po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere spolu s Obchodnými podmienkami pre úver (verzia 2/2006) predloženými súdu spolu so Zmluvou o úvere, má súd za to, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006) článok 9.2.
17. Podľa ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
18. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z.z.
21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (1) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
25. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods.3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
26. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku a ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a bez účasti spotrebiteľa, musí preskúmať ex offo aj prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
27. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
28. V danom prípade rozhodcovskou doložkou podľa článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006) k Zmluve o úvere bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná OR SR OS Bratislava I., odd. Sa, vl. Č. 3157/B, (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
29. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby, čo súd považuje za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný ako spotrebiteľ nemá ani možnosť takúto rozhodcovskú doložku vylúčiť bez toho, aby neuzatvoril samotnú zmluvu o úvere, nakoľko je rozhodcovská doložka inkorporovaná do textu Obchodných podmienok, teda formulára, ktorý má povahu všeobecných obchodných podmienok, za ktorých v tom období veriteľ poskytoval úvery. Tým sa spotrebiteľ dostáva do znevýhodneného postavenia oproti veriteľovi (v tomto prípade to je banka), ktorý sám vytvára podmienky zmluvy bez možnosti úpravy druhou zmluvnou stranou. Pretože je rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2006), nemožno ju vyhodnotiť ani ako zmluvnými stranami (veriteľom a spotrebiteľom) individuálne dojednanú.
30. Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta.
31. Z už uvedených dôvodov rozhodcovská doložka obsiahnutá v spomínaných Obchodných podmienkach pre úver spĺňa podľa názoru súdu všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá (neprijateľná). Následkom toho ju súd vyhodnotil ako neplatnú podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
32. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
33. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto súd nemal inú možnosť len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C. s. p. a contrario) Proti výroku II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.