Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: UKE, s.r.o., Belá 1, Belá, IČO: 36 547 280, zastúpeného právnym zástupcom: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s. r. o., Karlovo náměstí 671/24, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, konajúcim prostredníctvom: PETERKA & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 20. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 339533/2019 zo dňa 14. 06. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 339533/2019 zo dňa 14. 06. 2019 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 671044/2018 zo dňa 30. 11. 2018 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu (časť 3/5) vyplýva, že žalobca dňa 25. 01. 2010 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol daň celkom v sume 4.971,01 eur, odpočítanie dane celkom v sume 5.553,06 eur a nadmerný odpočet v sume 582,05 eur. Dňa 19. 04. 2010 podal dodatočné daňové priznanie (s dátumom zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania 31. 03. 2010) k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom uviedol daň celkom v sume 4.971,01 eur, odpočítanie dane celkom v sume 4.577.303,52 eur (z toho podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 4.574.216,02 eur), nadmerný odpočet v sume - 4.572.332,51 eur a rozdiel oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti alebo nadmernému odpočtu v sume

- 4.571.250,04 eur.

Následne Daňový úrad Štúrovo začal dňa 19. 05. 2010 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 a po vykonanom dokazovaní bol dňa 14. 04. 2011 spísaný protokol z tejto kontroly. Z výsledkov kontroly vyplynulo zistenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 4.571.250,02 eur (v dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume - 4.572.332,51 eur a po daňovej kontrole bol zistený nadmerný odpočet v sume - 1.082,49 eur). Následne bol dňa 18. 05. 2011 vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2009 zo sumy 4.572.332,51 eur na sumu 1.082,49

eur. Na základe odvolania v predmetnej veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2011 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 05. 2011 ako vecne správne a z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.

2. Z administratívneho spisu (časť 2/5) vyplýva, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 09. 2011 bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a súd rozsudkom č.k. -87 zo dňa 09. 08. 2012 podanú žalobu zamietol, pričom sa stotožnil so závermi žalovaného ako aj správcu dane v tom, že faktúry od daňového subjektu Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH (ďalej aj Gebr. Esch), t.j. dodávateľa žalobcu pod č. R-2009-GebrEsch- Belá-E865-N001 zo dňa 30. 12. 2009 za obdobie od 01. 12. 2006 do 16. 06. 2009 (daň z pridanej hodnoty uvedená v sume 4.533.550,27 eur) a pod č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002 zo dňa 30. 12. 2009 za obdobie od 17. 06. 2009 do 31. 12. 2009 (daň z pridanej hodnoty uvedená v sume 37.699,75 eur), na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, neobsahujú zákonom stanovené náležitosti (nie je v nich uvedené množstvo a druh dodaného tovaru, rozsah a druh dodanej služby, nie je jasne vymedzený dátum, kedy bol tovar alebo služby dodané) a tieto faktúry nemôžu tvoriť podklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Súd uviedol, že na základe týchto faktúr nevznikla daňovému subjektu Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH daňová povinnosť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty v sume 4.571.250,02 eur, čo bolo spoľahlivo objasnené v konaní pred správcom dane a bez vzniku tejto daňovej povinnosti ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto časti administratívneho spisuje sa opätovne (ako v časti 3/5) nachádza zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 10. 11. 2010 vykonanom na spoločnom úrade v Štúrove, kedy bola správcovi dane predložená dokumentácia ku kolaudačným rozhodnutiam objektu kaštieľa Belá. Ďalej sa tu opätovne (ako v časti 3/5) nachádzajú návrhy z novembra 2007 na začatie kolaudačného konania, dodatočné stavebné povolenia (ktorých súčasťou sú i povolenia užívania stavieb), kolaudačné rozhodnutia vydané v roku 2008 ako i protokol zo dňa 23. 04. 2012 o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti Gebr. Esch vykonanej Daňovým úradom Bratislava za zdaňovacie obdobie máj - jún, august - december 2007, január - december 2008 a január - december 2009. Z protokolu vyplýva, že táto spoločnosť ako dodávateľ dodávala odberateľovi (spoločnosť UKE, s.r.o.) jednotlivé časti stavby v rokoch 2007, 2008 a 2009, pričom dňa 30. 12. 2009 vystavila dve faktúry za dodávku stavebných prác na oprave kaštieľa v Belej pre žalobcu ako odberateľa, pričom na faktúre č. R-2009-GebrEsch- Belá-E865-001 sú rozpísané dodávky stavby na obdobie od 01. 12. 2006 do 16. 06. 2009 a faktúra č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-002 sa týka dodatočných prác za obdobie od 17. 06. 2009 do 31. 12. 2009, pričom správca dane rozhodol, že dodávky boli uskutočnené čiastkovo v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Okrem iného je v tomto protokole uvedené, že počas kontroly daňový subjekt Gebr.Esch predložil dve opravné faktúry vystavené dňa 31. 01. 2012 pre žalobcu ako odberateľa za práce na oprave kaštieľa v Belej a týmto spôsobom stornoval vystavené faktúry za dodanie tovaru a poskytnutie služieb za viaceré jednotlivé obdobia. Taktiež predložil i nové faktúry za stavebné práce uskutočnené v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ktorými deklaroval, že išlo o čiastkové dodanie tovaru a služieb. Daňovou kontrolou bol za zdaňovacie obdobie december 2007 zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.068.320,37 eur, za zdaňovacie obdobie december 2008 rozdiel v sume 470.616,74 eur a za zdaňovacie obdobie december 2009 rozdiel v sume - 4.538.911,84 eur.

3. Z administratívneho spisu (časť 1/5) súd ďalej zistil, že žalobca podal dňa 24. 04. 2012 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 1.720,62 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. Dňa 16. 05. 2012 podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol daň v sume 4.971,01 eur, odpočítanie dane celkom v sume 6.053,48 eur, nadmerný odpočet v sume 1.082,47 eur a rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume 4.571.250,04 eur. V uvedený deň, t.j. dňa 16. 05. 2012 podal taktiež dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 4.575.941,18 eur, nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur, rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume - 4.574.220,56 eur a daň na úhradu v sume - 4.574.220,56 eur. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i listiny v nemeckom jazyku vystavené dňa 31. 01. 2012 označené ako „Storno - Rechnung“ pod č. S-GebrEsch-Belá-E865-N001, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur a pod č. S-GebrEsch-Belá-E865-N002, na ktorej je uvedená

daň z pridanej hodnoty v sume 37.699,75 eur (jedná sa o listiny, na ktorých je uvedená rovnaká daň z pridanej hodnoty ako na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu dňa 30. 12. 2009, na základe ktorých si žalobca dodatočným daňovým priznaním podaným dňa 19. 04. 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009). Dňa 31. 01. 2012 dodávateľ žalobcu, t.j. spoločnosť Gebr. Esch vystavil pre žalobcu ako odberateľa faktúry (spolu v počte 15) za dodávku stavebných prác, a to: 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 12 faktúr s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2008, 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2009 a 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010. Jedná sa o faktúry vystavené čiastočne v slovenskom a čiastočne v nemeckom jazyku, na ktorých je uvedená daň z pridanej hodnoty a na základe ktorých si žalobca dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podaným dňa 16. 05. 2012 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Následne po podaní dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane v sume 4.573.609,07 eur sa dňa 21. 08. 2012 začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012. Dňa 11. 09. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, účelom ktorého bolo predloženie účtovných dokladov k výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie. Dňa 14. 09. 2012 boli správcovi doručené zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 03. 2010 a zo dňa 30. 04. 2010 uzavreté medzi prenajímateľom (žalobca) a nájomcom (spoločnosť Château Belá, s.r.o. a Hotel Château Belá, s.r.o.), predmetom ktorých boli nebytové priestory, a to časť kaštieľa v obci Belá. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 31. 12. 2012 podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 11. 02. 2013, v ktorom zrekapituloval skutkový stav (uplatnenie nadmerného odpočtu žalobcom za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 4.571.250,04 eur na základe dodatočného daňového priznania zo dňa 19. 04. 2010 na základe dvoch faktúr zo dňa 30. 12. 2009 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 30. 12. 2009 vystavených dodávateľom stavebných prác, t.j. spoločnosťou Gebr. Esch Wohnungsbaugesellschaft mbH, daňová kontrola u žalobcu a neuznanie celej výšky uplatneného nadmerného odpočtu, daňová kontrola v spoločnosti dodávateľa, t.j. Gebr. Esch, ktorá sa skončila prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012 so záverom, že dodávky stavebných prác pri rekonštrukcii kaštieľa v Belej predstavovali tzv. čiastkové plnenia a teda deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. stavebných prác nastal čiastkovo k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008 a k 31. 12. 2009, dodávateľ stavebných prác vystavil počas daňovej kontroly dňa 31. 01. 2012 faktúry, na základe ktorých žalobca podal dodatočné daňové priznanie dňa 16. 05. 2012, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012). Zároveň poukázal na to, že Daňový úrad Bratislava po kontrole vykonanej u dodávateľa stavebných prác bol toho názoru, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo, ale z veľkej časti v iných zdaňovacích obdobiach, ako uvádzal tento daňový subjekt (dodávateľ stavebných prác). V podaní zo dňa 04. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 podané dňa 16. 05. 2012 je bezpredmetné, nakoľko žalobca nepostupoval podľa ust. s tým, že znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Ďalšie vyjadrenie podal žalobca dňa 25. 04. 2013, v ktorom poukazoval práve na výsledky daňovej kontroly vykonanej u jeho dodávateľa, t.j. spoločnosti Gebr. Esch. Vysvetlil, že po doručení faktúr obsahujúcich zákonné náležitosti si na ich základe uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 v dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 16. 05. 2012. Zároveň na základe storna pôvodných faktúr znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2009, a to podaním dodatočného daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na základe ďalšej výzvy správcu dane zo dňa 23. 07. 2013 (v ktorej správca dane okrem iného žalobcovi oznámil, že pobočka správcu dane v Štúrove podané dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 považuje za bezpredmetné) podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 05. 08. 2013, ktoré doplnil v podaní zo dňa 09. 08. 2013. Dňa 13. 08. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012, zo záverov ktorého vyplýva, že vykonanou daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur (rozdiel medzi podaným dodatočným daňovým priznaním za 1. štvrťrok 2012, v ktorom žalobca uviedol nadmerný odpočet v sume - 4.573.609,077 eur a vlastnou daňovou povinnosťou

zistenou po daňovej kontrole v sume 611,48 eur). Predmetný protokol bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 15. 08. 2013, pričom žalobca sa k nemu písomne nevyjadril. Následne dňa 12. 09. 2013 vydal správca dane rozhodnutie (v rozsahu 68 strán), v ktorom vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na tejto dani v sume 611,48 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Dňa 07. 10. 2013 bolo doručené správcovi dane odvolanie žalobcu zo dňa 01. 10. 2013 proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12. 09. 2013. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i oznámenie žalobcu zo dňa 27. 05. 2015 označené ako „oznámenie o skutkových a právnych okolnostiach s podstatným vplyvom na výrok rozhodnutia o odvolaní“. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013. V tomto zväzku administratívneho spisu sa nachádza i protokol zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 vykonanej správcom dane, t.j. Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno v spoločnosti Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, zo záverov ktorého vyplynulo, že tento daňový subjekt dňa 31. 01. 2012 vystavil dve storno faktúry k dvom faktúram zo dňa 30. 12. 2009 a zároveň dňa 31. 01. 2012 vystavil faktúry (opravné) pre odberateľa, t.j. žalobcu, v ktorých uviedol dátum zdaniteľného plnenia dátum 31. 12. 2007 (1 faktúra), 31. 12. 2008 (12 faktúr), 31. 12. 2009 (1 faktúra) a 31. 12. 2010 (1 faktúra). Tieto opravné faktúry správca dane v opätovnej daňovej kontrole neakceptoval, nakoľko vzhľadom na dátum ich vystavenia, t.j. 31. 01. 2012 nemajú vplyv na daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009. V protokole z tejto daňovej kontroly je zároveň uvedené, že správca dane pri opätovnej daňovej kontrole nesúhlasí s kontrolnými zisteniami pri riadnej daňovej kontrole tak, ako sú uvedené v protokole zo dňa 23. 04. 2012, nakoľko kontrolná skupina pri riadnej daňovej kontrole ako dôkaz svojich zistení uvádza faktúry (opravné) vystavené dňa 31. 01. 2012, ktoré nie sú a nemohli byť súčasťou zdaňovacieho obdobia december 2007, december 2008 a december 2009 a tieto faktúry sa nenachádzajú ani v evidencii dane z pridanej hodnoty.

4. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 16. 11. 2015 tunajší súd rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 19. 10. 2016 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2017 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane výzvou zo dňa 22. 05. 2017 (časť 4/5 administratívneho spisu) vyzval žalobcu na predloženie tam uvedených dokladov s úradným prekladom do štátneho jazyka, na vyjadrenie k dlhodobému vykazovaniu záporného výsledku hospodárenia a na preukázanie, že odpočítanú daň z nadobudnutých tovarov a služieb použil na dodávku tovarov a služieb v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 09. 06. 2017, pričom zároveň predložil úradné preklady listín do slovenského jazyka vrátane dvoch faktúr zo dňa 31. 01. 2012 označených ako „stornovacia faktúra“, ktorými stornoval, resp. zrušil dve pôvodné faktúry č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 a č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002 zo dňa 30. 12. 2009 z dôvodu ich nesprávneho vystavenia. Rozhodnutím zo dňa 01. 08. 2017 správca dane prerušil vyrubovacie konanie od 05. 08. 2017 do získania podkladov potrebných pre správne určenie dane (t.j. do ukončenia daňových konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2007 až júl 2007, december 2007, december 2008, december 2009, ktoré budú ukončené právoplatnými rozhodnutiami správcu dane) z dôvodu, že je potrebné získať informácie rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia z daňových konaní prebiehajúcich na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj - júl 2007, december 2007, december 2008 a december 2009 u daňového subjektu Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH, ktoré ešte neboli ukončené vydaním právoplatného rozhodnutia. V podaní zo dňa 03. 05. 2018 žalobca predložil správcovi dane päť oznámení o oprave faktúr, ktoré obsahovali nesprávne uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 31. 12. 2008 v dôsledku formálnej chyby (preklepu), pričom správny dátum zodpovedajúci momentu vzniku daňovej povinnosti je 31. 12. 2007 ako to vyplýva aj z číselného označenia pôvodných faktúr. V decembri 2018 bolo správcovi dane predložené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 18. 04. 2018, ktorým bol spoločnosti Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 538.317,84 eur za zdaňovacie obdobie december 2007 (potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 21. 08. 2018), rozhodnutie zo dňa 18. 04. 2018, ktorým bol tejto

spoločnosti vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 0,- eur za zdaňovacie obdobie december 2008 a rozhodnutie zo dňa 18. 04. 2018, ktorým jej bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume

- 16.604,48 eur za zdaňovacie obdobie december 2009. Správca dane v podaní zo dňa 14. 11. 2018 oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2012 prerušené, nakoľko bolo ukončené vyrubovacie konanie u daňového subjektu Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH vydaním právoplatných rozhodnutí správcu dane. Dňa 28. 11. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Dňa 30. 11. 2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,48 eur (nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 4.573.609.07 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 611,48 eur, rozdiel dane na úhradu v sume 4.574.220,55 eur).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21. 12. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 06. 2019, tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur. Správca dane však po vykonaní daňovej kontroly konštatoval, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi nevznikol nárok na nadmerný odpočet v uvedenej sume, ale žalobca bol povinný vykázať a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,48 eur, pričom zároveň žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur za uvedené zdaňovacie obdobie. Určenie rozdielu dane v tejto sume je dôsledkom nezákonného konania žalobcu, ktorý porušil ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane, pričom nesplnil podmienky ustanovené v ust. v nadväznosti na ust. tohto zákona.

7. Žalobca podal dňa 25. 01. 2010 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom ako výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu uviedol nadmerný odpočet v sume 582,05 eur. Dňa 19. 04. 2010 podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom uviedol ako výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet v sume 4.572.332,51 eur. Správca dane vykonal vo vzťahu k dodatočnému daňovému priznaniu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, pričom zistil, že žalobca si v tomto dodatočnom daňovom priznaní uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 4.571.250,02 eur z dvoch dodávateľských faktúr (faktúra č. 09/214, dátum zdaniteľného plnenia 30. 12. 2009, rekonštrukcia kaštieľa, základ dane 23.860.790,87 eur, daň v sume 4.533.550,27 eur, t.j. spolu 28.394.341,14 eur a faktúra č. 09/215, dátum zdaniteľného plnenia 30. 12. 2009, rekonštrukcia kaštieľa, základ dane 198.419,80 eur, daň v sume 37.699,75 eur, t.j. spolu 236.119,55 eur), na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH, Christian Esch, Str. 2-4, 538 44 Troisdorf, SRN, IČ DPH SK4020187600 (ďalej aj „Gebr. Esch alebo dodávateľ“). Správca dane neuznal celú výšku nadmerného odpočtu spojenú s uvedenými faktúrami od vyššie identifikovaného dodávateľa Gebr. Esch z dôvodu porušenia ust. , a ust. v nadväznosti na ust. , pretože dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v celkovej sume 4.571.250,02 eur ku dňu 31. 12. 2009 a uvedené faktúry neboli vystavené v súlade s ust. . Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 18. 05. 2011, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet o sumu 4.571.250,02 eur (t.j. zo sumy 4.572.332,51 eur na sumu 1.082,49 eur). Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 18. 05. 2011. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k -87 zo dňa 09. 08. 2012 zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08. 09. 2011, pričom sa stotožnil so závermi daňových orgánov v tom, že vyššie uvedené faktúry (č. 09/214 a č. 09/215) od dodávateľa Gebr. Esch, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, neobsahujú náležitosti podľa ust. , , nakoľko v nich nie je vymedzené množstvo a

druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby a v oboch je uvedené len toľko, že sa týkajú rekonštrukcie Zámku Belá. Rovnako v nich nie je jasne vymedzený ani dátum, kedy boli tovar alebo služba dodané. Súd ďalej konštatoval, že „Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová povinnosť v sume 4 571 250,02 eura dodávateľovi Gebr. Esch v uvedenej súvislosti ku dňu 31.12.2009 nevznikla, pričom táto skutočnosť bola spoľahlivo objasnená. Bez vzniku tejto daňovej povinnosti ani žalobcovi v zmysle právo na odpočítanie príslušnej dane vzniknúť nemohlo“.

8. Napriek uvedenému žalobca podal dňa 16. 05. 2012 dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, o ktorom neskôr uviedol, že jeho podanie bolo nadbytočné a bezpredmetné. Správca dane považoval dodatočné daňové priznanie podané za zdaňovacie obdobie december 2009 rovnako za bezpredmetné. Podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 žalobca odôvodňoval storno faktúrami, ktoré vystavil dodávateľ Gebr. Esch dňa 31. 01. 2012 potom, ako bola u neho vykonaná daňová kontrola. Jednalo sa o dve faktúry spolu v sume 4.571.250,02 eur na dani z pridanej hodnoty, predmetom ktorých bolo zrušenie pôvodne „nesprávne“ vystavenej faktúry č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865-N001 zo dňa 30. 12. 2009 (faktúra č. 09/214, daň v sume 4.533.550,27 eur, rekonštrukcia kaštieľa Belá za obdobie 01. 12. 2006 - 16. 06. 2009) a faktúry č. S-GebrEsch-Bela-E865-N002 (faktúra č. 9/215, daň v sume 37.699,75 eur, rekonštrukcia kaštieľa Belá za obdobie 17. 06. 2009 - 31. 12. 2009).

9. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca podal dňa 24. 04. 2012 daňové (riadne) priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, v ktorom uviedol výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. Dňa 16. 05. 2012 podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur. Správca dane vykonal podľa ust. u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, ktorej predmetom bolo preverenie pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 16. 05. 2012. Daňová kontrola trvala od 21. 08. 2012 do 15. 08. 2013 a vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím zo dňa 12. 09. 2013 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 rozdiel dane v sume 4.574.220,55 eur, keď mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,48 eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2015, rozhodnutie správcu dane potvrdil. Na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -189 zo dňa 19. 10. 2016 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2017 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň zaviazal správcu dane, v súlade s názorom krajského súdu, v ďalšom konaní doplniť dokazovanie, posúdiť zistený skutkový stav vo vzťahu k príslušným zákonným ustanoveniam a náležite zdôvodniť prijaté závery v zmysle ust. . V následnom vyrubovacom konaní správca dane, na základe doplneného dokazovania, vydal rozhodnutie zo dňa 30. 11. 2018, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

10. Vo vzťahu k samotnému zdaňovaciemu obdobiu 1. štvrťrok 2012 správca dane zistil, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 z toho dôvodu, že v tomto zdaňovacom období si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 4.574.220,56 eur z 15 faktúr (1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010, 1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2009, 12 faktúr zo dňa 31. 01. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2008, 1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007) s predmetom fakturácie „za vykonané stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa“ s označením konkrétnej časti (krídla) kaštieľa, resp. s označením galéria, plynovod, vodovod. Dňa 03. 05. 2018 žalobca predložil správcovi dane oznámenie o oprave niektorých faktúr (č. R-2012- RSB-LZ2007-N002, č. R-2012-RSB-LZ2007-N003, č. R-2012-RSB-LZ2007-N004, č. R-2012-RSB- LZ2007-N005 a č. R-2012-RSB-LZ2007-N006) s tým, že zmenu na faktúrach uskutočnil jeho dodávateľ Gebr. Esch a jej cieľom bola oprava nesprávne uvedených dátumov vzniku daňovej povinnosti na predložených faktúrach, t.j. 31. 12. 2008 v dôsledku formálnej chyby („preklepu“), pričom správny dátum zodpovedajúci momentu vzniku daňovej povinnosti je 31. 12. 2007 tak, ako to vyplýva aj z číselného označenia faktúr. Dodávateľ Gebr. Esch faktúry v počte 15 vystavil dňa 31. 01. 2012 ako „nové“ faktúry (daň z pridanej hodnoty spolu bola v sume 4.574.220,56 eur) s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010 ako následok stornovania „pôvodných“ dvoch faktúr vystavených dňa 31. 12. 2009 (daň z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur a 37.699,75

eur), ktoré žalobca a jeho dodávateľ označujú za „nesprávne“. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom fakturácie „pôvodných“ a „nových“ faktúr sú tie isté služby - stavebné práce dodané Gebr. Esch pre žalobcu a predmet fakturácie „pôvodných“ faktúr bol predmetom daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2009. Závery tejto daňovej kontroly uvedené v rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie december 2009 boli predmetom odvolacieho a súdneho konania, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -87 zo dňa 09. 08. 2012 žalobu žalobcu zamietol a tým potvrdil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 09. 2011.

11. Správca dane výzvou zo dňa 31. 12. 2012 vyzval žalobcu, aby písomne zdôvodnil svoj postup a opodstatnenosť podania dodatočného daňového priznania, opätovné uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr za stavebné práce, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly. V podaní zo dňa 11. 02. 2013 žalobca oznámil správcovi dane, že dodatočné daňové priznanie podal z dôvodu daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa Gebr. Esch, ktorej výsledkom je protokol zo dňa 23. 04. 2012. Zodpovedá skutočnosti, že miestne príslušný správca dane vykonal u tohto dodávateľa (riadnu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj, jún, august až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009, z ktorej vyhotovil protokol zo dňa 23. 04. 2012. Následne správca dane vykonal u dodávateľa žalobcu opätovnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 a o jej výsledku vyhotovil protokol zo dňa 17. 06. 2015. Z predložených rozpisov prác správca dane zistil, že Gebr. Esch deklaroval v rokoch 2006 až 2009 dodanie služieb (stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii kaštieľa Belá) žalobcovi. Podľa týchto rozpisov boli práce vykonávané a dodávané postupne, podľa jednotlivých stavebných objektov (krídel), a to v rokoch 2006 až 2009. V roku 2006 a 2008 Gebr. Esch ako dodávateľ nevystavil žiadny doklad (faktúru) o dodaní predmetnej služby. Až dňa 30. 12. 2009 dodávateľ vystavil pre žalobcu dve faktúry č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865-N001 a č. R-2009- GebrEsch-Bela-E865-N002. Dodávateľ žalobcu predložil doklady, dôkazy a vyjadrenia, v zmysle ktorých k odovzdaniu prevažnej časti stavebných prác pri rekonštrukcii kaštieľa Belá pre žalobcu došlo v roku 2007. V rokoch 2008 a 2009 dochádzalo k dokončovacím prácam (o charaktere dokončovacích prác svedčí aj rádovo nižší objem obstaraných výkonov dodávateľa v súvislosti s ich následným dodaním žalobcovi), pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobca vo svojom odvolaní. V konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že dodávky stavebných prác na rekonštrukcii kaštieľa Belá predstavovali tzv. čiastkové plnenie v zmysle ust. , pretože neboli vykonané naraz, ale čiastkovo podľa jednotlivých objektov a krídel, ktoré boli priebežne preberané. Ak sa v zmysle ust. dodanie služby uskutočňuje čiastkovo, považuje sa služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za čiastkovo dodaný tovar alebo službu vzťahuje, ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodané najneskôr posledným dňom 12. mesiaca. Zmluva medzi žalobcom a Gebr. Esch zo dňa 10. 01. 2007 neobsahuje žiadne konkrétne podmienky (neobsahuje napr. deň dodania, dohody o platbách). Podľa ust. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Z uvedeného a z predložených dokumentov teda vyplýva, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť najneskôr posledným dňom 12. mesiaca, t.j. v decembri 2007, v decembri 2008 a v decembri 2009. Uvedené potvrdzuje rozhodnutie č. /Kub zo dňa 18. 04. 2018 (zdaňovacie obdobie december 2007), ktoré potvrdil odvolací orgán rozhodnutím č. 101627897/2018 zo dňa 21. 08. 2018, rozhodnutie č. /Kub zo dňa 18. 04. 2018 (zdaňovacie obdobie december 2008) a rozhodnutie č. /Kub zo dňa 18. 04. 2018. Dodávateľ žalobcu Gebr. Esch dňa 31. 01. 2012 (ešte v priebehu výkonu riadnej daňovej kontroly) vystavil storno faktúry č. S-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 a č. S-2009~GebrEsch-Belá-E865-N002 v celkovej sume na dani z pridanej hodnoty 4.533.550,27 eur ako zrušenie pôvodných nesprávne vystavených faktúr č. R-2009- GebrEsch-Belá-E865-N001 a č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002. Zároveň vystavil „nové“ faktúry pre žalobcu so zdaniteľnými plneniami k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009. Žalovaný zdôraznil, že správca dane pri riadnej a ani opätovnej daňovej kontrole v Gebr. Esch neakceptoval „nové“ faktúry vystavené až dňa 31. 01. 2012. Pri vyrubení rozdielu dane u dodávateľa správca dane vychádzal z rozpisu uvedeného na faktúrach vystavených dňa 30. 12. 2009 č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865-N001 a č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865-N002. Dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. a správca dane prijal záver, že daňovému subjektu nevznikla daňová povinnosť na základe „nových“ faktúr vystavených dňa 31. 01. 2010 (ktoré boli následne opäť opravované). Vznik daňovej povinnosti určený uvedeným spôsobom u dodávateľa neznamená, že automaticky vzniká nárok na odpočítanie dane u odberateľa. Ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z „nových“ faktúr za služby a materiál súvisiace s rekonštrukciou kaštieľa Belá, tak ako sú uvedené na dodávateľských

faktúrach vystavených dňa 31. 01. 2012, nemohol si žalobca ako odberateľ uplatniť z týchto faktúr právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť súvisiaca s fakturovaním rekonštrukčných prác bola určená dodávateľovi v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009. Faktúram vystaveným dňa 31. 01. 2012 chýba vecné a časové opodstatnenie. Žalobca teda nesplnil podmienky ust. účinného v znení rozhodnom pre danú vec. Z výsledkov vykonaného dokazovania a z predložených dokumentov vyplýva, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť najneskôr posledným dňom 12. mesiaca, t.j. v decembri 2007, v decembri 2008 a v decembri 2009. V zmysle ust. tretia veta platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. upravuje tuzemský princíp mechanizmu dane z pridanej hodnoty, pričom jeho jednotlivé ustanovenia sú však priamo transponované zo Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a je teda možné ho chápať eurokonformným spôsobom v súlade s právnou úpravou celého Spoločenstva. Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva.

12. V súvislosti s námietkami žalobcu v podanom odvolaní žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku, vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ), v zmysle ktorej nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. V danej veci je zásadná najmä tá skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že dodávateľ, ktorý vystavoval faktúry vzťahujúce sa na rekonštrukčné práce sa dopustil nezákonnosti, a to s poukazom na žalobcom uvádzanú vedomosť o povinnosti dodávateľa vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, pričom vedel, kedy v konkrétnom prípade dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, nakoľko práce preberal. To všetko najmä pri zohľadnení skutočnosti, že medzi dodávateľom a žalobcom existuje personálne prepojenie. Pri zodpovednom vykonávaní ekonomickej činnosti sa predpokladá dobrá viera daňového subjektu, ale vzhľadom na uvedené nie je možné konanie žalobcu ako daňového subjektu považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu je jeho jediným spoločníkom subjekt UKE Grundstückgesellschaft mbH a jedná sa teda o personálne prepojenie so žalobcom cez uvedenú nemeckú spoločnosť a osobu M. I., ktorý je spoločníkom UKE Grundstückgesellschaft mbH a bol jedným z dvoch konateľov žalobcu. Podľa žalobcom predložených dokladov (kniha analytickej evidencie za obdobie 12/2010 - analytický účet 413 000, kniha záväzkov k 31. 12. 2010 - partner Gebr. Esch, uznesenie valného zhromaždenia z 10. 06. 2009 v nemeckom jazyku a zoznam - poskytnuté pôžičky spoločníkom za obdobie rokov 2002 - 2010) spoločnosť UKE Grundstückgesellschaft mbH, Steinstrasse 2 - 4, Troisdorf, SRN, ktorej spoločníkmi v tom čase boli fyzické osoby I. D. G. N. S. X., B. N. S. X., L. B. S. G., O. B. S. G., M. I. a L. I. poskytli žalobcovi kapitálovú pôžičku vo výške 30 miliónov eur. Žalobca dňa 17. 06. 2009 previedol 30 miliónov eur na účet Gebr. Esch vedený v súkromnej nemeckej banke vo fáze, kedy rekonštrukčné práce ešte neboli úplne ukončené, rekonštrukcia kaštieľa však bola pred dokončením. Žalovaný taktiež poukázal na zistené personálne prepojenie žalobcu a spoločností Gebr. Esch, Chäteau Belá, s.r.o., Hotel Chäteau Belá s.r.o., UKE Grundstückgesellschaft mbH, a to cez osoby konateľov - M. I. a O. B. von G., či L. B. von G.. V zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval ako svoju hlavnú ekonomickú činnosť prenájom nehnuteľností, ktoré má vo vlastníctve a v priebehu dokazovania predložil zmluvy o nájme nebytových priestorov so spoločnosťami Chäteau Belá, s.r.o., Hotel Chäteau Belá s.r.o..

13. V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval komplikovanosť predmetného prípadu s tým, že jeho rozsiahlosť, neprehľadnosť a zmätočnosť spôsobuje najmä konanie žalobcu a s ním personálne prepojených subjektov, ktoré nepreukazujú opodstatnenosť svojich krokov. Správca dane vyzval žalobcu, aby zdôvodnil svoj postup a opodstatnenosť podaných dodatočných priznaní a opätovné uplatnenie odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za stavebné práce, pričom žalobca svoj postup odôvodnil protokolom zo dňa 23. 04. 2012 z riadnej daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti Gebr. Esch (dodávateľ žalobcu) za zdaňovacie obdobie máj, jún, august až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 a uviedol, že dodávateľ kontrolné zistenia akceptoval, v dôsledku čoho počas daňovej kontroly, dňa 31. 01. 2012 vystavil faktúry, ktoré spĺňali náležitosti . Správca dane nespochybnil, že rekonštrukcia zámku Belá bola vykonaná, avšak žalobca nepreukázal a ani v priebehu dokazovania neboli odstránené pochybnosti správcu dane

o jeho zákonných postupoch. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 1. štvrťrok 2012 nebol preukázaný oprávnený nárok žalobcu uplatniť si právo na odpočítanie dane v sume 4.574.220,56 eur práve v tomto zdaňovacom období. Z evidencií žalobcu vyplýva, že naďalej akceptuje „pôvodné“ faktúry vystavené dňa 30. 12. 2009 a na ich základe bola ku dňu 31. 12. 2009 zvýšená hodnota budovy kaštieľa v plnej výške 24.059.210,76 eur prijatých (pôvodných) faktúr a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatňoval do nákladov daňové odpisy zo zvýšenej hodnoty stavby, ktorá zahŕňala predmetné faktúry. Zároveň však žalobca deklaruje, že pôvodné faktúry boli stornované a nahradili ich novo vystavené faktúry, ktoré zahrnul do účtovného obdobia 2012. Túto skutočnosť však nijako nezohľadnil vo vzťahu k pôvodnému účtovníctvu z roku 2009 - t.j. neznížil stav majetku a naň nadväzujúce náklady na odpisy a v tomto režime pokračoval aj v roku 2010 a 2011.

14. Žalobca ako daňový subjekt má podľa právo a nie povinnosť uplatniť si odpočítanie dane. Pokiaľ si toto právo uplatní, musí dodržať všetky zákonom stanovené podmienky a v prípade, ak jeho dodávateľ vystaví nesprávne faktúry, ktoré nespĺňajú náležitosti, nie sú v súlade v s realizovaným skutkovým plnením a pod., má si u neho uplatniť zjednanie nápravy a dožadovať sa dodržania všetkých zákonných ustanovení zo strany dodávateľa, aby si právo na odpočítanie dane mohol uplatniť v súlade s platnými právnymi normami. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane, akým smerom vedie a vykonáva dokazovanie, čo vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 21. 07. 2009. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada a zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočítania dane, oslobodenie od dane a pod.. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi stanovenými v , pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ Po posúdení predloženého spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolania žalobcu, žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, neobsahuje také nedostatky, ktoré by boli dôvodom na zmenu rozhodnutia správcu dane tak, ako to žiada žalobca, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

15. V podanej žalobe zo dňa 20. 08. 2019, v časti B. (B. I. a B. II.) žalobca opísal skutkový stav a priebeh daňového konania do zrušenia pôvodného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 06. 2019 (proti ktorému podaná žaloba smeruje), ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018.

16. V časti C (dôvody žaloby) podanej žaloby žalobca uviedol, že predmetom sporu medzi ním a žalovaným je skutočnosť, že podľa žalovaného neboli u žalobcu splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), pričom podľa žalobcu tieto štyri základné podmienky (ktoré i konkrétne uviedol) u neho splnené boli, a preto si dôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, ktoré podal dňa 16. 05. 2012, nakoľko v tomto zdaňovacom období dostal faktúry, ktoré obsahovali náležitosti podľa ust. vyššie citovaného zákona. Boli teda naplnené všetky podmienky na to, aby si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Gebr. Esch vystavených dňa 31. 01. 2012 v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012, v dôsledku čoho mu vznikol nadmerný odpočet prinajmenšom v sume 4.554.670,83 eur. Podstata sporu podľa žalobcu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré je spôsobené najmä nesprávnou aplikáciou ust. , , a ako i ust.

Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ). Nesprávne právne posúdenie spočíva i vtom, že podľa názoru žalovaného, princíp neutrality dane z pridanej hodnoty vyplývajúci zo Smernice Rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty mu nezakladá povinnosť, aby skutočnosť vzniku daňovej povinnosti, ako podmienky na vznik práva na odpočítanie dane žalobcu, posúdil rovnako ako na strane dodávateľa Gebr. Esch. Nesprávny je i záver žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku daňovej povinnosti vo vzťahu k dodávkam, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Daňové orgány sa taktiež dopustili viacerých procesných chýb, ktoré spôsobili nezákonnosť ich rozhodnutí, ktoré sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti ako aj nedostatku právneho zdôvodnenia ich záverov. V tejto časti žaloby žalobca uviedol konkrétne ustanovenia právnych predpisov ( až 10, , , , , , , , a ust. 22 ods. 8, 9, , , , , , , a ), ktoré podľa jeho názoru žalovaný porušil. Rozhodnutie žalovaného už raz bolo správnym súdom zrušené, ale opäť vydal rozhodnutie bez toho, aby uviedol relevantný dôvod svojho rozhodnutia s uvedením príslušnej právnej úpravy. Vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevyjadril k podstatným skutkovým zisteniam a súvisiacim právnym otázkam z nového vyrubovacieho konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu správcu dane, ani k námietkam žalobcu v odvolaní. 16.1. V časti žaloby C. I žalobca uviedol, že v daňovom konaní bol preukázaný rozsah a dátum vzniku daňovej povinnosti, napriek tomu daňové orgány pri rozhodovaní vychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom daňového spisu. Správca dane prerušil nové vyrubovacie konanie až do času právoplatnosti rozhodnutí v konaní Gebr. Esch a z jeho ďalšieho postupu je zjavné, že mal za to, že skutkové zistenia získané na základe rozhodnutí prijatých v konaní Gebr. Esch sú zrejme dostatočné na posúdenie oprávnenosti odpočítania dane zo strany žalobcu, ktorého nevyzval na predloženie žiadnych ďalších dôkazov alebo vysvetlení. Správca dane v konaní Gebr. Esch vyzval tento daňový subjekt na preukázanie, kedy a v akom rozsahu došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb žalobcovi a k vzniku daňovej povinnosti, pričom táto spoločnosť predložila viacero vyjadrení a dôkazov, vrátane kompletného súpisu prác vykonaných na jednotlivých častiach stavby v takom rozsahu, ako boli postupne v daných rokoch realizované. Rozsah dodania v jednotlivých zdaňovacích obdobia 2007 - 2009 podľa faktúr, z ktorých si žalobca odpočítal daň zodpovedá skutočnému rozsahu dodania v jednotlivých zdaňovacích obdobiach tak, ako bol zistený správcom dane v konaní Gebr. Esch. Žalobca si odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťou Gebr. Esch v súvislosti s dodaniami realizovanými v rokoch 2007 - 2009 v sume, ktorá plne zodpovedá rozsahu vzniku daňovej povinnosti, pričom vo vzťahu k dodaniu v roku 2007 si žalobca odpočítal dokonca nižšiu daň ako bola zistená a potvrdená správcom dane v konaní Gebr. Esch. Uvedené znamená, že po zrušení rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa v ďalšom konaní potvrdilo, že daňová povinnosť vznikla, a to v rozsahu a v sume tak, ako je deklarované na faktúrach (s výnimkou plnenia, ktoré je uvedené na faktúre č. R-2012-RSB-FL IX-N001, pri ktorom daňová povinnosť vznikla v skoršom období, ako na tejto faktúre uviedol dodávateľ Gebr. Esch). Napriek uvedenému správca dane bez zdôvodnenia a v rozpore so skutkovým stavom nezaložil svoje rozhodnutie na zistení, že odpočítanie dane, ktoré urobil žalobca na základe faktúr, zodpovedá daňovej povinnosti na strane dodávateľa, ktorá bola zistená v daňovom konaní. K predmetným zisteniam a námietkam žalobcu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril. 16.2. V časti C. II (nesprávne posúdenie vzniku daňovej povinnosti a splnenie ďalších podmienok na odpočítanie dane správcom dane a žalovaným) žalobca uviedol, že rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že správca dane nedostatočne špecifikuje, z ktorých rozhodnutí vydaných v konaní Gebr. Esch vychádza. Počas ústneho pojednávania dňa 28. 11. 2018 správca dane oboznámil žalobcu s tromi rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava a jedným odvolacím rozhodnutím žalovaného, ktoré sú finálnymi právoplatnými rozhodnutiami vo vyrubovacom konaní v konaní Gebr. Esch za zdaňovacie obdobie 12/2007, 12/2008 a 12/2009. Správca dane rozhodnutia v konaní Gebr. Esch interpretuje v rozpore s obsahom daňového spisu a takým spôsobom, že to spôsobuje zmätočnosť jeho rozhodnutia. Úplne ignoruje skutočnosť, že v konaní Gebr. Esch bol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa tak, ako je deklarovaný na faktúrach. Z nepochopiteľných dôvodov tvrdí, že vznik daňovej povinnosti preukázaný nebol, v dôsledku čoho zamietol nadmerný odpočet. Rozhodnutie správcu dane mieša závery z rozhodnutí Gebr. Esch a protokolu z opätovnej daňovej kontroly, ktorá týmto rozhodnutiam predchádzala, pričom ignoruje skutočnosť, že predmetné závery z opätovnej daňovej kontroly boli v rozhodnutiach zmenené na základe dodatočného dokazovania (ako to vyplýva z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č.

/KUB zo dňa 18. 04. 2018). Javí sa, že podľa daňového úradu správca dane v konaní Gebr. Esch určil vznik daňovej povinnosti podľa pôvodných dokladov vystavených v roku 2009 a následne akceptoval, že Gebr. Esch si sám zvýšil daňovú povinnosť počas vyrubovacieho konania. Takýto záver správcu dane je v rozpore s obsahom rozhodnutí v konaní Gebr. Esch, v ktorom správca dane zisťoval skutočné dodanie stavebných prác na Kaštieli Belá, jeho rozsah a dátum zdaniteľného plnenia bez ohľadu na skutočnosti uvedené v pôvodných dokladoch. Správca dane v predmetnej veci odmieta akceptovať, že správca dane v konaní Gebr. Esch zisťoval a zistil skutočný rozsah dodania a správny vznik daňovej povinnosti len preto, že správca dane v konaní Gebr. Esch vyhodnotil dôkazy predložené daňovým subjektom Gebr. Esch spôsobom, ktorý je v konečnom dôsledku v prospech žalobcu. O skutočnom dodaní prác tak, ako boli zistené správcom dane v konaní Gebr. Esch niet pochýb. Správca dane bol povinný zistiť skutočné dodanie a vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa Gebr. Esch a uvedené zisťoval i prostredníctvom rozhodnutí v konaní Gebr. Esch, čo je nepochybené i s poukazom na to, že prerušil vyrubovacie konanie z dôvodu čakania na vydanie týchto rozhodnutí. Preto nemôže rozhodnutia v konaní Gebr. Esch interpretovať tak, ako keby rozsah daňovej povinnosti v tomto konaní zisťovaný alebo zistený nebol. Správca dane nesprávne tvrdí, že faktúry nemohli byť súčasťou zdaňovacích období december 2007, 2008 a 2009. K posúdeniu dane na strane dodávateľa a práva na jej odpočítanie na strane odberateľa je podstatné, aby bola zachovaná neutralita dane a nedošlo k nebezpečenstvu straty daňových príjmov pre štát. Taktiež v rozpore s obsahom daňového spisu správca dane tvrdí, že stavba bola dokončená v roku 2007. Toto jeho tvrdenie nemá oporu v daňovom spise. V rozhodnutiach v konaní Gebr. Esch bolo zistené, že ešte po podaní žiadosti o vydanie kolaudačných rozhodnutí prebiehali na Kaštieli Belá ďalšie práce, aj keď v podstatne menšom rozsahu, ako v roku 2007. Správca dane v konaní Gebr. Esch potvrdil vznik daňovej povinnosti aj za roky 2008 a 2009, a to presne v takom rozsahu, ako je to deklarované na faktúrach. Existenciu prác potvrdil správca dane i žalovaný už v konaní žalobcu, ktoré predchádzalo zrušenému rozhodnutiu správcu dane a žalovaného, čo potvrdil i súd v súdnom rozhodnutí. 16.3. V časti C.III (zásada rovnakého zaobchádzania a neutralita DPH vo vzťahu k posúdeniu vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa plnení - daňové orgány neaplikovali ustanovenia § 3 ods. 9 DP a § 22 ods. 1 DP a princíp neutrality DPH) žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného je v rozpore s rozhodnutiami vydanými v konaní Gebr. Esch. V predmetnej veci správca dane skúmal vznik daňovej povinnosti tak u dodávateľa, ako aj u odberateľa (žalobca) rekonštrukčných prác na Kaštieli Belá a je nevyhnutné, aby bola otázka vzniku daňovej povinnosti posúdená rovnako u oboch týchto subjektov, pretože neexistuje oprávnený objektívny dôvod na rozdielne posúdenie tohto skutkovo zhodného prípadu. Pri posudzovaní toho, či došlo k zdaniteľnému plneniu je žalovaný povinný zohľadniť nie len výsledok daňovej kontroly, ale aj priznanie a zaplatenie fakturovanej dane vystaviteľom faktúry. Spoločnosť Gebr. Esch priznala a zaplatila do štátneho rozpočtu daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla v súvislosti s rekonštrukciou Kaštieľa Belá a o vzniku daňovej povinnosti bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami v konaní Gebr. Esch. Žalobca je presvedčený, že daňové orgány boli povinné akceptovať záver v rozhodnutí v konaní Gebr. Esch ohľadne toho, že vznikla daňová povinnosť pri plneniach pre žalobcu a v akom rozsahu. 16.4. V časti C. IV (oprava faktúr vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 2007) žalobca uviedol že od daňového subjektu Gebr. Esch mu bolo doručené oznámenie zo dňa 15. 12. 2017 o oprave štyroch faktúr z dôvodu, že na týchto faktúrach bol chybne uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti dňa 31. 12. 2008, namiesto 31. 12. 2007. Týmito oznámeniami došlo k oprave predmetných nových faktúr tak, že sa uviedol správny dátum vzniku daňovej povinnosti 31. 12. 2007, čo zodpovedá aj číselnému označeniu týchto faktúr. Opravené faktúry žalobca predložil správcovi dane v oznámení zo dňa 03. 05. 2018. Správca dane v konaní Gebr. Esch túto opravu akceptoval, čo vyplýva z potvrdenia vzniku daňovej povinnosti za rok 2007 tak, ako zodpovedá faktúram č. R_2012_RSB_LZ2007_N001 - č. R_2012_RSB_LZ2007_N006. Daňové orgány sa v predmetnej veci nevyjadrili, či opravu faktúr akceptujú alebo nie, z akých dôvodov a či vôbec považujú nesprávne uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti na predmetných faktúrach za dôvod nepriznania nároku na nadmerný odpočet z týchto faktúr. Ich rozhodnutia sú v tomto ohľade zmätočné, ale je možné vychádzať z toho, že nemajú proti takejto oprave faktúr výhrady. Pre prípad, že by tomu tak nebolo, žalobca uviedol, že formálna chyba na niektorých faktúrach spočívajúca v preklepe dátumu vzniku daňovej povinnosti nemôže byť dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie dane odberateľa plnenia, navyše v prípade, kedy táto formálna chyba bola opravená pred právoplatnosťou rozhodnutia v daňovom konaní. V dôsledku opravy faktúr došlo k odstráneniu akýchkoľvek prípadných pochybností o ich formálnej správnosti. V predmetnej veci sú splnené nielen materiálne podmienky, ale aj všetky formálne podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane žalobcom na základe faktúr.

16.5. V časti C. V (preukázanie vzniku daňovej povinnosti vo vzťahu k dodaniu na faktúre č. R-2012-RSB- FL IX-N001) žalobca uviedol, že v konaní Gebr. Esch bolo zistené na základe vyjadrenia dodávateľa, že faktúra bola nesprávne vystavená v tom, že uvádza nesprávne dátum zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010. V konaní Gebr. Esch sa teda preukázal vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k stavebným prácam uvedeným na faktúre č. R-2012-RSB-FL IX-N001, ale k dátumu 31. 12. 2007, nie 31. 12. 2010. Materiálna podmienka na odpočítanie dane bola teda splnená aj vo vzťahu k dani v sume 18.979,85 eur, ktorá je predmetom faktúry č. R-2012-RSB-FL IX-001. Z uvedených dôvodov malo byť žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane aj vo vzťahu k tejto faktúre. Daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali posúdením práva žalobcu na odpočítanie dane z tejto faktúry a nezdôvodnili, či považujú materiálne a/ alebo formálne podmienky na odpočítanie dane z tejto faktúry za splnené a prečo majú, resp. nemajú za to, že žalobca splnil podmienky príslušného ust. a 51 v tejto súvislosti. Z ich rozhodnutí nie sú jednoznačné ani skutkové zistenia, ani ich právne posúdenie a v tomto smere sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Ak by daňové orgány boli toho názoru, že pri tejto jednej faktúre žalobca splnil materiálne podmienky na splnenie práva na odpočítanie dane, ale nesplnil formálne podmienky z dôvodu, že táto faktúra obsahuje nesprávny dátum zdaniteľného plnenia, boli povinné rozhodnúť tak, že by znížili žalobcom uplatnený nárok na nadmerný odpočet iba o daň odpočítanú na základe tejto faktúry. Formálna chyba na jednej faktúre vo výške základu dane 99.894,- eur nemôže byť dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie dane z dodania všetkých prác na rekonštrukcii Kaštieľa Belá, ktoré boli vyfakturované správnymi faktúrami. 16.6. V časti C. VI (žalovaný a daňový úrad nesprávne vec právne posúdili - aplikujú nesprávne zákonné ustanovenia alebo správne zákonné ustanovenia nesprávne aplikujú a interpretujú) žalobca uviedol, že nakoľko pôvodne vystavené faktúry spoločnosťou Gebr. Esch dňa 30. 12. 2009 nemali náležitosti v zmysle ust. a nevzťahovali sa na dodania, pri ktorých by daňová povinnosť vznikla k 31. 12. 2009, žalobca nebol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane na ich základe. Od spoločnosti Gebr. Esch však žalobca následne dostal faktúry a storno (zrušenie) pôvodných dokladov, na základe čoho bol v zmysle ust. vyššie uvedeného zákona oprávnený vykonať odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal faktúru, t.j. v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012. a ani iný právny predpis neustanovuje, že platiteľ nemôže uplatniť odpočítanie dane na základe správnych dokladov, ak mu už raz bol v daňovom konaní nárok na odpočítanie dane a nadmerný odpočet právoplatne nepriznaný na základe pôvodne nesprávne vystavených dokladov. Daňové orgány relevantne nezdôvodnili, aké ustanovenia právneho predpisu zakazuje žalobcovi takto postupovať. 16.7. V časti C. VII (nesprávna aplikácia ustanovení a a zákona o DPH) žalobca uviedol, že daňové orgány relevantne nezdôvodnili a nepodložili tvrdenie a záver o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené uvedenými zákonnými ustanoveniami. Na prípad sa neaplikuje ust. o povinnosti platiteľa viesť záznamy ako podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Počas daňovej kontroly, ktorá vyrubovaciemu konaniu predchádzala, správca dane vznik daňovej povinnosti nezisťoval, čo mu bolo aj vytknuté v súdnom rozhodnutí. Žalobca opakovane poukázal na to, že podľa rozhodnutí v konaní Gebr. Esch sa preukázal vznik daňovej povinnosti tak, ako je uvedený na faktúrach vystavených dňa 31. 01. 2012 (s výnimkou faktúry za rok 2010). V novom vyrubovacom konaní sa teda preukázal vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k dodaniu, ktoré je predmetom odpočítania dane žalobcom v rozsahu a termínoch, ktoré zodpovedajú faktúram, na základe ktorých si žalobca odpočítal daň (s výnimkou faktúry č. R-2012- RSB-FL IX-N001). Pri zachovaní princípu neutrality dane z pridanej hodnoty neexistuje dôvod, pre ktorý by správca dane bol oprávnený neakceptovať uplatnený nárok na odpočítanie dane, ktorý žalobca uskutočnil na základe faktúr v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012. 16.8. V časti C. VIII (vplyv výsledku hospodárenia na právo odpočítania DPH na vstupe - nesprávna aplikácia ustanovení , , zákona o DPH, a zákona o dani z príjmov a ) žalobca uviedol, že správca dane v novom vyrubovacom konaní nebol oprávnený vykonávať preskúmavanie mimo rámca daňovej kontroly, teda mimo rozsah právneho názoru žalovaného a súdu. Bol toho názoru, že dostatočne preukázal splnenie podmienky ust. (využitie Kaštieľa Belá na zdaniteľné obchody na výstupe), pričom jeho hospodársky výsledok nemá na posúdenie splnenia tejto podmienky vplyv. Podstatné je to, či žalobca splnil podmienku v zmysle ust. , t.j., či použil tovary a služby, z ktorých si odpočítal daň, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca má za to, že preukázal, že predmet rekonštrukcie, t.j. Kaštieľ Belá, používa na dodávky ako

platiteľ. Skutočnosť, či výsledkom týchto dodávok na výstupe je kladný hospodársky výsledok platiteľa, je pre splnenie podmienky ust. irelevantná. Uvedené potvrdzuje aj rozsiahla judikatúra Súdneho dvora EÚ (C-267/15, C-412/03, C-285/10, C-621/10). Správca dane nesprávne právne vec posúdil tým, že nesprávne interpretoval a aplikoval ust. , keď pri posúdení o jeho splnení vzal do úvahy hospodársky výsledok žalobcu. Argumenty ohľadne dane z príjmov žalobcu považuje žalobca za irelevantné, mätúce a svedčiace o nesprávnosti záverov žalovaného, ktorý pochybil, ak na skutočnosti týkajúce sa dane z príjmov akokoľvek prihliadal. Z dôvodu nejasných tvrdení žalovaného je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 16.9. V časti C. IX (k právu vystaviť faktúry - nesprávna aplikácia zákona o DPH a nesprávny výklad SR) žalobca uviedol, že v predmetnom prípade nešlo o opravu základu dane podľa ust. , ktorý v predmetnej veci nesprávne aplikuje žalovaný. Spoločnosť Gebr. Esch stornovala, teda zrušila pôvodné nesprávne doklady (čím deklarovala stav, ako keby nikdy neboli vystavené) a vystavila faktúry podľa ust. uvedeného zákona, teda neopravila základ dane podľa ust. tohto zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-368/09 Pannon Gép Centrum, z ktorého vyplýva, že stornovaniu pôvodných dokladov a vystaveniu faktúr by nemala prekážať skutočnosť, že žalobcovi bol právoplatne zamietnutý nadmerný odpočet na základe pôvodných dokladov. 16.10. V časti C. X (k nesprávnemu výkladu a aplikácii ust. Daňového poriadku a SR) žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na podanie dodatočného daňového priznania. Ak by žalobca vykonal odpočet už v riadnom daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2012, možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia by nesporne nemohla pripadať do úvahy vôbec. Výklad, že žalobca mohol odpočítať daň na základe faktúr v riadnom daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2012, ale už tak nemohol urobiť v dodatočnom daňovom priznaní za to isté zdaňovacie obdobie z dôvodu, že údajne sa týka skutočností, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly za úplne iné zdaňovacie obdobie, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je v rozpore so zásadami správy daní a daňového konania. 16.11. V časti C. XI (nezákonnosť, ktorej sa údajne dopustil dodávateľ, povinnosť vyhotoviť faktúru do 15 dní, „prepojenosť“ subjektov - nesprávne právne posúdenie pri aplikácii zákona o DPH a zmätočnosť rozhodnutia) žalobca uviedol, že celé rozhodnutie žalovaného je zmätočné v tom, z akého právneho dôvodu a na základe akého ustanovenia akého právneho predpisu potvrdil rozhodnutie správcu dane o zamietnutí nadmerného odpočtu žalobcovi. Z rozhodnutia žalovaného sa javí, že za hlavný dôvod svojho rozhodnutia žalovaný považuje skutočnosť, že dodávateľ žalobcu Gebr. Esch nevystavil faktúry do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby a že žalobca a dodávateľ mali v tom čase rovnakého konateľa v osobe M. I.. Žalovaný uviedol, že dodávateľ plnenia sa dopustil nezákonnosti, ale nevysvetlil, o akú nezákonnosť by sa malo jednať a aký by mala vplyv na právo na odpočítanie dane žalobcu. S takýmto odôvodnením žalovaného žalobca nesúhlasí a zdôrazňuje, že argumenty žalovaného už boli predmetom súdneho konania a neobstáli. Súd neuznal, že by tieto skutočnosti oprávňovali žalovaného zamietnuť žalobcovi nadmerný odpočet a zaviazal ho, aby zisťoval skutočné dodanie tovaru a služieb a vznik daňovej povinností. Napriek tomu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zisteniami správcu dane ohľadom vzniku daňovej povinnosti vôbec nezaoberal, ale opätovne poukázal na už raz tvrdené skutočnosti, ktoré pre posúdenie prípadu vôbec nie sú relevantné. Povinnosť vystavenia faktúry v 15 dňovej lehote podľa st. nie je podmienkou na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty príjemcovi tovaru/služby a nie je možné trestať príjemcu tovaru/služby, keď dodávateľ nevystaví v lehote 15 dní správne faktúry. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-533/16 (Volkswagen proti Finančnému riaditeľstvu SR). Príjemcovi zdaniteľného plnenia nemôže byť odmietnutý nárok na odpočítanie dane z dôvodu pochybenia na strane vystaviteľa faktúry. Príjemca faktúry nemá dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľov, resp. ich subdodávateľov a odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry. Žalovaný tento argument žalobcu neuznáva a tvrdí, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že dodávateľ, ktorý vystavoval faktúry vzťahujúce sa na rekonštrukčné práce, sa dopustil nezákonnosti. Údajnú vedomosť žalobcu zdôvodňuje žalovaný len tým, že žalobca a Gebr. Esch boli personálne prepojené osoby prostredníctvom osoby konateľa. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili, prečo majú za to, že žalobca svojím konaním údajne zneužíva právo spoločenstva spočívajúce v schéme neutrality dane z pridanej hodnoty. Názor žalovaného nie je podložený žiadnymi objektívnymi skutočnosťami ani podozreniami. Žalobca a spoločnosť Gebr. Esch sú samostatné oddelené právnické osoby a pre ich personálnu prepojenosť nemôže správca dane automaticky preniesť zodpovednosť za správne vystavenie faktúry na príjemcu faktúr - žalobcu

Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, ktoré podal dňa 16. 05. 2012, nakoľko v tomto období dostal faktúry, ktoré obsahovali náležitosti podľa ust. . Žalovaný zjavne nerozlišuje medzi hmotnoprávnymi podmienkami na vznik práva na odpočítanie dane a formálnymi podmienkami na uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom žalobca tieto formálne podmienky splnil, t.j. mohol si uplatniť právo na odpočítanie dane až v 1. štvrťroku 2012, kedy faktúry dostal. Žalobca poukázal na podmienky vzniku zneužitia práva podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-255/02 Halifax, na ktorý žalovaný odkazoval vo svojom zrušenom rozhodnutí s tým, že podmienky vzniku zneužitia práva dané v tomto súdnom rozhodnutí, nie sú podľa žalobcu splnené z dôvodov, ktoré uviedol v podanej žalobe (prvé a druhé kritérium). Rozhodnutie žalovaného je zmätočné v tom, že nie je zrejmé, aký význam pre jeho rozhodnutie malo tvrdenie o prepojenosti subjektov žalobcu a dodávateľa plnenia Gebr. Esch, o údajnej nezákonnosti a zneužívaní práva a bez toho, aby svoje tvrdenia náležite skutkovo a právne zdôvodnil. Zároveň žalovaný nesprávne právne vec posúdil, ak mal za to, že žalobca nemá právo odpočítať daň z dôvodu, že faktúry neboli vystavené do pätnástich dní od dodania plnenia. 16.12. V časti žaloby označenej ako C.XII (aplikácia judikatúry Súdneho dvora EÚ) žalobca uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci sú v rozpore so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty stanovenej právom EÚ aj vo svetle rozsudkov Súdneho dvora EÚ (napr. C-110/98 až C-147/98, Idexx Laboratories Italia, C-590/13, C-95/07 a C-96/07, Uszodaépítő, C-392/09, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, Ecotrade, C-95/07 a C-96/07, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Ďalej uvádzal argumentáciu vo vzťahu k rozsudku SD EÚ vo veci C-368/09 Pannon Gép Centrum (je v rozpore so Smernicou o DPH, ak správca dane odmietne daňovému subjektu právo odpočítať daň z dôvodu, že faktúry, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, pôvodne obsahovali nesprávny údaj napriek tomu, že tieto faktúry boli následne zrušené a nahradené novými faktúrami) a vo vzťahu k rozsudku SD EÚ vo veci C-138/12 Rusedespred (je potrebné vychádzať z toho, že podmienenie úpravy DPH nesprávne uvedenej na faktúre tým, aby bola táto faktúra opravená - pričom podmienku už nemožno splniť -, ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa sledovaného článkom , ktorý spočíva v zabránení nebezpečenstvu straty daňových príjmov) s tým, že tieto nie sú skutkovo zhodné s prípadom žalobcu, resp. sú mierne odlišné. Bol toho názoru, že jeho prípad by sa v súlade so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty mal posúdiť tak, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a prípadné obmedzenie tohto práva len z dôvodu, že si najprv uplatnil právo na odpočítanie dane na základe nesprávnych dokladov, a až neskôr znovu na základe správnych dokladov, by bolo v rozpore so Smernicou o dani z pridanej hodnoty (pričom takéto obmedzenie ani nevyplýva z vnútroštátneho práva). Taktiež poukazoval na závery rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a argumentáciu v nich uvedenú, pričom žalovaný odmieta aplikáciu týchto záverov na prípad žalobcu s odôvodnením, že z dôvodu personálnej prepojenosti žalobcu a dodávateľa spoločnosti Gebr. Esch, žalobca „vedel alebo mal vedieť, že dodávateľ, ktorý vystavoval faktúry vzťahujúce sa na rekonštrukčné práce sa dopustil nezákonnosti.“ Daňové orgány však objektívne nepreukázali, že by sa vystaviteľ faktúry v predmetnom prípade dopustil nejakej nezákonnosti alebo daňového podvodu, a už vôbec nie to, že by o tom žalobca vedel alebo mal vedieť. Relevantnou „nezákonnosťou“ v tomto ohľade nemôže byť porušenie formálnej povinnosti dodávateľa vystaviť faktúru v lehote 15 dní. 16.13. V časti žaloby označenej ako C. XIII (vyjadrenie k ďalším skutočnostiam uvedeným do strany 68 prvostupňového rozhodnutia, námietky žalobcu uvedené v súdnom konaní) žalobca uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane do strany 68 sa úplne zhoduje s odôvodnením jeho predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nejasnosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Túto nejasnosť neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní. Navyše, rozhodnutie správcu dane bolo zrušené žalovaným potom, čo závery v ňom uvedené označil Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí za nezákonné a zrušil druhostupňové rozhodnutie, ktoré z nich vychádzalo. Tým, že správca dane prebral odôvodnenie zo svojho zrušeného rozhodnutia do nového rozhodnutia, zaťažil toto rozhodnutie rovnakými vadami. Z uvedeného tiež vyplýva, že rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s právnym názorom odvolacieho orgánu a súdu, a teda aj v rozpore s ust. a ust. . Súd vo svojom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. taktiež zaviazal daňové orgány, aby sa v ďalšom konaní a rozhodovaní vysporiadali i s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe, pričom tak neurobili. Žalovaný sa dokonca nevyjadril ani k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní a už vôbec nie k tvrdeniam žalobcu v pôvodnej správnej žalobe, na základe ktorej bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie.

16.14. V časti označenej ako C.XIV (rozhodnutie je v rozpore so záväzným právnym názorom súdu a odvolacieho orgánu) žalobca uviedol dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutia daňových orgánov za rozporné s právnym názorom súdu vysloveným v jeho rozhodnutí, pričom vytkol predovšetkým:

- že daňové orgány neuviedli ani v svojich nových rozhodnutiach žiadny relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval výrok ich rozhodnutí, ktorými opätovne zamietli nadmerný odpočet, a tak svoje rozhodnutie opäť zaťažil vadou nepreskúmateľnosti,

- správca dane prevzal text svojho zrušeného rozhodnutia aj do súčasného rozhodnutia, napriek tomu, že mu súd vytkol, že je neprehľadné a nie je z neho jednoznačné, čo je opis zisteného skutkového stavu a čo je hodnotenie správcu dane,

- správca dane v novom vyrubovacom konaní síce zisťoval dodatočný skutkový stav, a to dokazovaním prostredníctvom rozhodnutí vydaných v konaní Gebr. Esch, ale ich obsah nesprávne vyhodnotil a jeho závery prijaté na základe týchto rozhodnutí sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu,

- správca dane v rozhodnutí opätovne odkazuje na ust. , ktorého aplikáciu na vec vylúčil súd vo svojom rozhodnutí,

- podľa rozhodnutia súdu bol správca dane povinný zaoberať sa odpočítaním dane žalobcom vykonaným v 1. štvrťroku 2012 bez ohľadu na závery pôvodnej daňovej kontroly roku 2009, ale napriek tomu opätovne vo svojom rozhodnutí vychádzal z pôvodnej daňovej kontroly vykonanej vo vzťahu k zdaniteľnému obdobiu december 2009,

- správca dane naďalej spochybňuje relevantnosť faktúr, napriek tomu, že súd potvrdil, že „v podnikateľskej praxi nemožno vylúčiť (a ani zákon nezakazuje) prípady, kedy je potrebné zrušiť, resp. stornovať faktúry a vystaviť nové faktúry za dodávku plnenia, ktoré bolo reálne dodané. Existenciu plnenia v tomto prípade, t.j. dodanie stavebných prác, nespochybnil ani správca dane.“

- súd vo svojom rozhodnutí judikoval, že daňové orgány neuviedli príslušné zákonné ustanovenia, v rozpore s ktorými žalobca údajne postupoval a nevysvetlili ich obsah na konkrétne podmienky žalobcu, pričom vylúčil aplikáciu ust. , ale správca dane vo svojom rozhodnutí na toto ustanovenie opätovne odkazuje a tvrdí, že „oprava“ faktúr nie je možná. 16.15. V časti označenej ako C.XV (iné vady daňového - správneho konania) žalobca uviedol, že žalovaný sa dopustil počas odvolacieho konania viacerých vád konania a ani neopravil (ani sa s nimi inak nevysporiadal) vady konania, ktorých sa dopustil správca dane počas nového vyrubovacieho konania a tieto vady konania jednoznačne mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný rozhodoval na základe skutočností, ktoré sú v rozpore s obsahom spisov. Za vady konania žalobca považoval nevysporiadanie sa s jeho námietkami z ústneho pojednávania dňa 28. 11. 2018, nevyhovenie jeho žiadosti o poskytnutie informácií, pričom bol toho názoru, že ani žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 04. 2018. 16.16. V časti označenej ako C.XVI (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) žalobca uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné, zmätočné, obsahujú rozporuplné tvrdenia, nevyvodzujú jasné právne závery a žalobcovi nie je jasné, z akého dôvodu mu nebol priznaný nadmerný odpočet v celom rozsahu, resp. aké podmienky na vznik práva na odpočítanie dane nesplnil. Rozhodnutie žalovaného nereflektuje na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, t.j. v zásade sa k väčšine námietok žalobcu žalovaný vôbec nevyjadril, neuviedol, ktoré z vyjadrení správcu dane vzal za podklad svojho rozhodnutia a ako ich posúdil. Správca dane bez zmeny prevzal text jeho prvého zrušeného rozhodnutia aj do svojho nového rozhodnutia, napriek tomu, že tieto závery boli podrobené súdnemu prieskumu a súdom odmietnuté ako nezákonné. Daňové orgány nereagovali na námietky žalobcu uvedené v súdnom konaní, napriek tomu, že im súd vo svojom rozhodnutí prikázal tak urobiť a nie je zrejmé, či (ako) brali pri svojom rozhodovaní do úvahy zistenia/svoje tvrdenia z predchádzajúceho daňového konania, ani to, aké údajné porušenie ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov zo strany žalobcu viedlo k výroku o nepriznaní nadmerného odpočtu. 16.17. V časti označenej ako C.XVIII žalobca namietal porušenie ústavného práva vlastniť majetok, nakoľko neboli dané dôvody majúce oporu v platných právnych predpisoch, na základe ktorých by boli daňové orgány oprávnené žalobcovi nepriznať nadmerný odpočet.

17. V časti žaloby označenej ako „D“ žalobca uviedol, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutí daňových orgánov z dôvodov podľa:

- ust. (nakoľko žalovaný na vec aplikoval nesprávne ustanovenia právnych predpisov, ktoré nesprávne vyložil, resp. tiež aplikoval závery bez odkazu na konkrétne ustanovenia právnych predpisov),

- ust. (nakoľko žalovaný zo získaných podkladov dovodil nesprávny skutkový stav, keďže najmä rozhodnutie žalovaného je založené na tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s obsahom spisov a na dôkazoch, ktoré sa v spise vôbec nenachádzajú),

- ust. 191 ods. 1 písm. d/ (nakoľko tvrdenia žalovaného sú nezrozumiteľné a odôvodnenie rozhodnutia neuvádza jasné právne dôvody na rozhodnutie žalovaného uvedené v jeho výroku),

- ust. 191 ods. 1 písm. g/ (nakoľko žalovaný sa dopustil viacerých procesných pochybení). Žalobca bol toho názoru, že ak sa súd stotožní s dôvodmi žaloby a zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane, tento bude povinný bez ďalšieho vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet v súlade s ust. do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

18. V časti žaloby „E“ žalobca žiadal, aby súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov po preskúmaní veci zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2019 ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018.

19. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že existujúca judikatúra Súdneho dvora EÚ nie je dostatočne jednoznačná v tom, že dodávateľ Gebr. Esch bol oprávnený vystaviť a žalobca ako odberateľ zdaniteľných plnení bol následne na základe faktúr oprávnený uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty v tom zdaňovacom období, v ktorom tieto faktúry dostal, žalobca žiadal, aby súd v tejto veci predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ ohľadom výkladu smernice Rady 2006/112/ES, a to:

- má zdaniteľná osoba v súlade so zásadou neutrality DPH právo uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr, ktoré dodávateľ plnenia vystavil potom, čo stornoval pôvodné nesprávne doklady, pričom zdaniteľná osoba si už na základe pôvodných dokladov uplatnila odpočítanie dane, ktoré jej bolo v daňovom konaní právoplatne zamietnuté z dôvodu nesprávnosti pôvodných dokladov (ešte pred vystavením nových faktúr), pričom v dôsledku takéhoto právoplatného rozhodnutia sa odstránilo riziko straty daňových príjmov, a vnútroštátne právo výslovne neupravuje takýto postup?

- bránia spoločný systém DPH, zásady neutrality, efektivity a rovnosti zaobchádzania tomu, aby, potom čo (i) príslušný vnútroštátny daňový orgán v daňovej kontrole u odberateľa zdaniteľného plnenia posúdil, že daňová povinnosť nevznikla tak, ako bola deklarovaná pôvodnými nesprávnymi dokladmi, a z tohto dôvodu nepriznal odberateľovi právo odpočítať daň na základe pôvodných dokladov, (ii) potom čo iný príslušný daňový orgán v daňovej kontrole u dodávateľa týchto plnení posúdil, že daňová povinnosť vznikla, ale v iných zdaňovacích obdobiach, ako bolo deklarované v pôvodných dokladoch, na základe čoho upravil rozhodnutím daňovú povinnosť dodávateľa, (iii) potom čo dodávateľ v súlade s týmito kontrolnými zisteniami stornoval pôvodné nesprávne doklady (ktoré zároveň ani neobsahovali všetky náležitosti faktúry) a vystavil faktúry, ktoré zodpovedajú úprave daňovej povinnosti v zmysle záverov z daňovej kontroly u dodávateľa, a to s vedomím príslušného daňového orgánu vykonávajúceho kontrolu, (iv) potom čo si odberateľ týchto plnení následne uplatnil odpočítanie dane z týchto „nových“ faktúr v súlade s ustanovením vnútroštátneho právneho predpisu o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého má platiteľ právo si uplatniť odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal faktúru majúcu všetky zákonné náležitosti, príslušný vnútroštátny daňový orgán odmietol priznať odberateľovi plnení právo na odpočítanie dane na základe „nových“ faktúr z dôvodu, že spochybnil vznik daňovej povinnosti tak, ako bola uvedená na „nových“ faktúrach, pričom odmietol akceptovať rozhodnutie iného príslušného daňového orgánu o vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa týchto plnení, a pričom následne po rozhodnutí o odmietnutí práva na odpočítanie dane na strane odberateľa, daňový orgán vykonávajúci daňovú kontrolu u odberateľa plnení vykonal opätovnú daňovú kontrolu u dodávateľa týchto plnení, pričom na základe tejto kontroly, bez toho, aby zisťoval skutočné dodanie zdaniteľných plnení a skutočný vznik daňovej povinnosti, odmietol akceptovať storno pôvodných dokladov a vystavenie „nových“ faktúr a potvrdil vznik daňovej povinnosti tak, ako bola uvedená na pôvodných dokladoch, avšak nakoniec na základe doplňujúceho dokazovania príslušný daňový orgán vydal právoplatné rozhodnutia, podľa ktorých daňová povinnosť vznikla tak, ako bola deklarovaná na „nových faktúrach“?

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

20. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 22. 01. 2020, v ktorom uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu| na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, ktorej predmetom bolo preverenie pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 16. 05. 2012. V

podanom dodatočnom daňovom priznaním k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 žalobca vykázal nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur, čo je oproti podanému riadnemu daňovému priznaniu rozdiel v sume 4.574.220,56 eur. Správca dane zistil, že dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdoba 1. štvrťrok 2012 žalobca podal z toho dôvodu, že v tomto zdaňovacom období si dodatočne uplatnil| právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH zo dňa 31. 01. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010, 31. 12. 2009, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2007 za stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá. Dodávateľ Gebr. Esch tieto faktúry, označované ako „nové“ vystavil dňa 31. 01. 2012 ako následok stornovania „pôvodných“ faktúr vystavených dňa 31. 12. 2009 č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 (faktúra č. 09/2014) a č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865- N002 (faktúra č. 09/215), ktoré dodávateľ i žalobca označujú za „nesprávne“. Je zrejmé, že predmetom fakturácie „pôvodných“ a „nových“ faktúr sú tie isté služby - stavebné práce, ktoré mali byť dodané Gebr. Esch pre žalobcu. Dodanie stavebných prác spoločnosťou Gebr. Esch pre žalobcu, bolo už predmetom daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2009. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane uplatnené na základe „pôvodných“ faktúr, nakoľko v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané dodanie stavebných prác označeným dodávateľom v takom druhu, objeme a cene, ako to deklaroval žalobca a „pôvodné“ faktúry neboli vystavené v súlade s ust. a účinného v rozhodnom období. Závery tejto daňovej kontroly uvedené v dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie december 2009 boli predmetom odvolacieho a súdneho konania. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -87 zo dňa 09. 08. 2012 potvrdil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 09. 2011, a tým aj závery správcu dane. Správca dane vykonal opätovnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 a z predložených rozpisov prác zistil, že dodávateľ Gebr. Esch deklaroval v rokoch 2006 až 2009 dodanie služieb (stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii kaštieľa Belá) žalobcovi, ktoré boli vykonávané a dodávané postupne, podľa jednotlivých stavebných objektov (krídel). K rekonštrukcii prevažnej časti kaštieľa Belá malo dôjsť v roku 2007 a v rokoch 2008 a 2009 už mali byť realizované len dokončovacie práce pri rekonštrukcii. Dodávky stavebných prác na rekonštrukcii kaštieľa Belá predstavovali tzv. čiastkové plnenie v zmysle ust. a dodávateľovi vznikla daňová povinnosť najneskôr posledným dňom 12. mesiaca, t.j. v decembri 2007, v decembri 2008 a v decembri 2009. Z rozhodnutí, konkrétne uvádzaných na str. 8 rozhodnutia žalovaného, je zrejmé, že správca dane upravil daňovú povinnosť dodávateľa za december 2007, december 2008 a december 2009 na základe prác rozpísaných na „pôvodných“ faktúrach zo dňa 30. 12. 2009. V súvislosti s plnením, deklarovaným na základe faktúr, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť len v zmysle ust. Vykonanie rekonštrukčných prác na kaštieli Belá v takom druhu, objeme a cene, ako to dodávateľ deklaruje prostredníctvom faktúr vystavených dňa 31. 01. 2012 nebolo nepreukázané. Ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu skutočného dodania služieb a materiálu súvisiacich s rekonštrukciou kaštieľa Belá, tak ako sú uvedené na dodávateľských faktúrach vystavených dňa 31. 01. 2012, nemohol si odberateľ - žalobca uplatniť z týchto faktúr právo na odpočítanie dane. To všetko najmä s ohľadom na fakt, že rekonštrukčné práce na kaštieli Belá boli realizované v roku 2007, 2008 a 2009 a ich realizácia už bola predmetom daňovej kontroly u žalobcu v zdaňovacom období december 2009. Faktúram vystaveným dňa 31. 01. 2012 chýba vecné a časové opodstatnenie. V zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 žalobca nesplnil podmienky ust. v nadväznosti na ust. účinného v znení rozhodnom pre danú vec. V zmysle ust. tretia veta tohto zákona platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Nakoľko v danom prípade sú deklarované čiastkové dodania, daňová povinnosť dodávateľovi vznikla v decembri 2007, v decembri 2008 a v decembri 2009. Podľa ustálenej judikatúry európskych súdnych dvorov sa subjekty nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva. V danej veci je zásadná najmä tá skutočnosť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dodávateľ, ktorý vystavoval faktúry vzťahujúce sa na rekonštrukčné práce sa dopustil nezákonnosti, nakoľko sám (žalobca) uviedol, že mal vedomosť o povinnosti dodávateľa vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Žalobca teda vedel, kedy dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, nakoľko práce preberal. To všetko najmä pri zohľadnení skutočnosti, že medzi dodávateľom a žalobcom existovalo personálne prepojenie. Nie je možné považovať za relevantné tvrdenie žalobcu, že až v 1. štvrťroku 2012 nastali také nové skutočnosti, na základe ktorých si najskôr mohol uplatniť právo

na odpočítanie dane, a to výhradne zavinením jeho dodávateľa, pričom on za tento stav nenesie nijakú zodpovednosť. Pri zodpovednom vykonávaní ekonomickej činnosti sa predpokladá dobrá viera žalobcu ako daňového subjektu, ale vzhľadom na uvedené, nie je možné jeho konanie považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Z evidencií žalobcu vyplýva, že žalobca naďalej akceptuje vznik daňovej povinnosti z deklarovaných dodaní v roku 2007, 2008 a 2009 vo vzťahu k účtovným výkazom vypracovaným k dani z príjmov právnickej osoby. Na základe týchto faktúr bola ku dňu 31. 12. 2009 zvýšená hodnota budovy kaštieľa v plnej výške 24.059.210,76 eur prijatých (pôvodných) faktúr a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatňoval do nákladov daňové odpisy zo zvýšenej hodnoty stavby, ktorá zahŕňala predmetné faktúry. Žalobca deklaroval, že pôvodné faktúry boli stornované a nahradili ich novo vystavené faktúry, ktoré zahrnul do účtovného obdobia 2012, ale túto skutočnosť nijako nezohľadnil vo vzťahu k pôvodnému účtovníctvu z roku 2009. Žalovaný vníma konanie žalobcu za preukázateľne účelové. Tzv. „osobitný vzťah“ ( a ) žalobcu a dodávateľa, ale aj žalobcu a jeho odberateľov a najmä spôsob, akým obchodné vzťahy realizovali svedčia o vedomom a účelovom optimalizovaní výsledku hospodárenia pri dani z príjmov právnických osôb a pri výslednom vzťahu k štátnemu rozpočtu pri dani z pridanej hodnoty. Okrem dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podal žalobca dňa 16. 05. 2012 aj dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009, pričom tento svoj postup odôvodnil protokolom zo dňa 23. 04. 2012 z riadnej daňovej kontroly vykonávanej u jeho dodávateľa, t.j. Gebr. Esch za zdaňovacie obdobie máj, jún, august až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 s tým, že dodávateľ kontrolné zistenia akceptoval, v dôsledku čoho počas daňovej kontroly, dňa 31. 01. 2012 vystavil faktúry, ktoré spĺňali náležitosti . Žalobca najskôr obhajoval opodstatnenosť podania dodatočného dňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom si uplatnil výhradne storno faktúry, neskôr však uviedol, že podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 v takejto podobe bol omyl. V predmetnej veci je primárne objasnenie problému, či bol žalobca oprávnený v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 uplatniť právo na odpočítanie dane na základe „opravných“ faktúr vystavených dňa 31. 01. 2012 a podaného dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012. Správca dane ani žalovaný nespochybnili, že rekonštrukcia zámku Belá bola vykonaná, ale žalobca nepreukázal a ani v priebehu dokazovania neboli odstránené pochybnosti správcu dane o zákonných postupoch žalobcu. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 1. štvrťrok 2012 nebol preukázaný oprávnený nárok žalobcu uplatniť si právo na odpočítanie dane v sume 4.574.220,56 eur. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 24. 02. 2020. Konštatoval, že žalovaný zopakoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale nevyjadril sa k dôvodom žaloby tvrdiac, že žalobca nebol oprávnený vykonať odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 na základe faktúr, ktoré dodávateľ Gebr. Esch vystavil dňa 31. 01. 2012. Toto svoje tvrdenie však žalovaný nedokázal podložiť relevantným zákonným ustanovením, ktoré by takýto postup žalobcu zakazovalo. V tejto súvislosti poukázal na , 3 SR, v zmysle ktorého môže daňový subjekt konať, čo nie je zákonom zakázané, ale správca dane môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný absolútne ignoroval, že v konaní Gebr. Esch sa preukázalo skutočné dodanie tak, ako je deklarované na faktúrach, pričom vo vyjadrení a ani vo svojom rozhodnutí nezaujal akýkoľvek postoj k obsahu rozhodnutí správcu dane v konaní Gebr. Esch. Aplikácia ust. je v tejto situácii nesprávna, naviac správca dane a žalovaný si sám odporuje, keď uvádza, že „Vykonanie rekonštrukčných prác na kaštieli Belá v takom druhu, objeme a cene, ako to dodávateľ deklaruje prostredníctvom faktúr vystavených dňa 31.01.2012 nebolo nepreukázané“. Daňové orgány sa naďalej odmietli zaoberať skutočnosťami tvrdenými žalobcom a postupovať a rozhodovať v súlade platnými právnymi predpismi, ale odmietli rešpektovať aj súdne rozhodnutie.

22. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu v zmysle podanej žaloby a zástupkyňa žalovaného v zmysle písomného vyjadrenia. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k prednesu zástupkyne žalovaného podajú písomné vyjadrenie.

23. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 13. 11. 2020 bolo v ten istý deň doručené súdu. Následne súd opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu v zmysle žaloby a vyššie uvedených písomných podaní. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2020, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018 je potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, Súd takto rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorého zástupca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2021 ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 20. 09. 2021 a nezúčastnil sa ani dňa 19. 10. 2021, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok pri dodržaní podmienok podľa ust. .

25. Podľa , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012 (teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia), základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a/ pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b/ pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c/ pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli. Podľa , vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa , , vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d/ pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Podľa § 75 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, platiteľ môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom.

26. Podľa , , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2012, teda v čase podania dodatočného daňového priznania žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 1) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (ods. 3) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (ods.53) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. (ods. 6) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (ods. 9) Podľa , vyššie citovaného zákona, daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, 1)alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, 1)správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Podľa , , , , , vyššie citovaného zákona, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (ods. 2) Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať aj vtedy, ak zistí, že a/ daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,

b/ daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie, c/ daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.(ods. 3) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a/ daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane, b/ daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c/ daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d/ daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá takéto dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1 poslednej vety, táto lehota sa predĺži o jeden rok odo dňa doručenia dodatočného daňového priznania, pričom v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. (ods. 4) Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. (ods. 6) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. (ods. 8) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, po a/ spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, b/ doručení oznámenia o daňovej kontrole, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, c/ doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, alebo d/ doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68. (ods. 9) Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí daňovému subjektu primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty. Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky v podanom daňovom priznaní, správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo určí daň podľa pomôcok. Ak bola zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa § 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania.

27. V predmetnej veci je potrebné uviesť a z predloženého obsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že daňovej kontrole u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 predchádzala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2009, ktorú vykonal Daňový úrad Štúrovo. Jej predmetom boli i dve faktúry od dodávateľa Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH (ďalej aj Gebr. Esch) pre žalobcu ako odberateľa, a to faktúra č. R-2009- GebrEsch-Belá-E865-N001 zo dňa 30. 12. 2009 s predmetom fakturácie „reštaurácia kaštieľa Belá, náklady na dokončenie k 16. 06. 2009, za obdobie od 01. 12. 2006 do 16. 06. 2009“ (daň z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur) a faktúra č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002 zo dňa 30. 12. 2009 s predmetom fakturácie „reštaurácia kaštieľa Belá, dodatočné práce k 31. 12. 2009, za obdobie od 17. 06. 2009 do 31. 12. 2009“ (daň z pridanej hodnoty v sume 37.699,75 eur). Obidve tieto faktúry sú pripojené k č.l. 32 v 3. časti administratívneho spisu a daň z pridanej hodnoty podľa oboch faktúr spolu činila 4.571.250,02 eur.

V administratívnom spise sa taktiež nachádza i uznesenie valného zhromaždenia bez dátumu jeho konania (v preklade do slovenského jazyka pripojené k č.l. 32 v 3. časti administratívneho spisu), v ktorom je uvedené, že spoločníci spoločnosti UKE Grundstücksgesellschaft mbH Troisdorf sa uzniesli na tom, že spoločnosť Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH bude poverená renováciou a sanáciou kaštieľa Belá a stavebné práce zadá firmám, ktoré počas dlhoročnej spolupráce preukázali svoju výkonnosť, odbornú kompetenciu, dodržiavanie kvality, atď. s tým, že dokončenie stavebného opatrenia (vrátane dobudovania podkrovia a vonkajších zariadení) je plánované na 31. 07. 2007 a odstránenie kolaudačných nedostatkov do 31. 08. 2007, ak budú splnené tam uvedené predpoklady do 15. 03. 2007. Spoločnosť UKE Grundstücksgesellschaft mbH poskytne spoločnosti UKE, s.r.o. za účelom sanácie a renovácie kaštieľa Belá pôžičku vo výške do cca 20 miliónov eur plus daň z pridanej hodnoty, pričom pôžička sa vyplatí na žiadosť spoločnosti UKE, s.r.o. alebo sa použije formou skráteného platobného styku spoločnosťou UKE Grundstücksgesellschaft mbH priamo na vyplatenie faktúr za renováciu a sanáciu. Pôžička je splatná po dokončení celého stavebného opatrenia a účastníci vzájomne dohodnú podmienky jej budúceho vrátenia a splatenie sa odkladá do celkového dokončenia. Spoločníci sa zaviazali na základe výzvy konateľa M. I. zrealizovať vklady vo výške zodpovedajúcej ich účasti na spoločnosti za účelom poskytnutia pôžičky spoločnosti UKE, s.r.o. vo výške do 20 miliónov eur plus daň z pridanej hodnoty. Ďalej sa v spise nachádza zmluva uzavretá dňa 10. 01. 2007 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH ako zhotoviteľom označená ako „zmluva s generálnym dodávateľom“ (v preklade do slovenského jazyka pripojená k č.l. 32 v 3. časti administratívneho spisu), v ktorej je okrem iného uvedené, že objednávateľ je vlastníkom kaštieľa Belá a poveruje zhotoviteľa renováciou, sanáciou, ako aj rekonštrukciou a dostavbou kaštieľa, vrátane všetkých vonkajších zariadení. V zmluve je ďalej uvedené, že dokončenie stavebného opatrenia (vrátane dobudovania podkrovia a vonkajších zariadení) a odstránenie kolaudačných nedostatkov je plánované čo najskôr, že paušálnu odmenu za výkony nemožno stanoviť a že zhotoviteľ zúčtuje svoje výkony podľa vynaložených nákladov plus daň z pridanej hodnoty. Súčasťou spisu je i dohoda o započítaní zo dňa 30. 03. 2010 (pripojená k č.l. 21 v 3. časti administratívneho spisu) uzavretá medzi spoločnosťou Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH a žalobcom, v ktorej je okrem iného uvedené, že Gebr. vykonala pre žalobcu dodávku prác a služieb v tam uvedenej hodnote, ktoré spoločnosť žalobcu v plnom rozsahu a bez výhrad prevzala a za ktoré spoločnosť Gebr. vystavila pre žalobcu dve vyššie uvedené faktúry, vystavením ktorých spoločnosti vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty spolu v sume 4.571.250,02 eur. Z dohody vyplýva, že spoločnosť Gebr. v čase vzniku daňovej povinnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane z pridanej hodnoty správcovi dane a žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie faktúry. Podstata dohody vyššie uvedených subjektov spočívala v tom, že žalobca po podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatní nárok na jej odpočítanie v zmysle vyššie uvedených faktúr oboznámi s touto dohodou správcu dane a požiada ho, aby nadmerný odpočet neuhradil na účet žalobcu, ale previedol na príslušný účet správcu dane, ktorému podlieha spoločnosť Gebr., na zaplatenie vzniknutej daňovej povinnosti spoločnosti Gebr.. Správca dane v rámci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2009 vykonal dňa 10. 11. 2010 miestne zisťovanie na stavebnom úrade (spoločný stavebný úrad Štúrovo) a obstaral si listiny týkajúce sa rekonštrukcie kaštieľa Belá (sprievodná správa, súhrnná technická správa - sekcia (krídlo) I, II, II, IV., návrhy na začatie kolaudačného konania z novembra 2007, päť žiadostí o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením a spojenie konania s kolaudačným konaním z novembra 2007, dve žiadosti o dodatočné vydanie stavebného povolenia a spojenie s kolaudačným konaním z novembra 2007), z ktorých vyplýva, že stavebné povolenie na niektoré časti predmetnej stavby bolo vydané v rokoch 2002, 2003 a 2006, že niektoré stavby boli už v čase podania týchto žiadostí ukončené a že stavba bola ukončená (uskutočnená) dodávateľsky (UKE, s.r.o., MOKUV s.r.o., Alliter Akva s.r.o., Bebrüder SCH, GMBH). V priebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia december 2009 boli správcovi dane predložené právoplatné rozhodnutia stavebného úradu (Obec Belá):

- č. 164-05/08 Kr zo dňa 05. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ krídlo I. - II. - III. - IV, v rozsahu stavebných objektov SO 1 Rekonštrukcia kaštieľa - sekcia I., II., III., IV., SO 4 Vonkajšia kanalizácia splašková, SO 5 Vonkajšia kanalizácia dažďová, SO 6 Vodovodná prípojka a areálový vodovod, SO 7 Areálový vodovod úžitkový, SO 9 Žumpa, SO 10 Vonkajšie osvetlenie, SO 11 Sadové úpravy, účel stavby: poskytovanie reštauračných a ubytovacích služieb, pričom zároveň bolo povolené užívanie tejto stavby),

- č. 165-04/08 Kr zo dňa 05. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ krídlo V., účel stavby: skladovanie vína, usporiadanie konferencií a umeleckých podujatí, ubytovanie, pričom zároveň bolo povolené užívanie tejto stavby),

- č. 166-03/08 Kr zo dňa 05. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ krídlo VIa, VIb, v členení na stavebné objekty: SO 1 Rekonštrukcia kaštieľa - sekcia VI, účel stavby: poskytovanie reštauračných a ubytovacích služieb, pričom zároveň bolo povolené užívanie stavby),

- č. 167-03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ SO 2b Areálové spevnené plochy, účel stavby: spevnené plochy, areálové chodníky a komunikácie, pričom zároveň bolo povolené užívanie stavby),

- č. 168-03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ SO 2a Vonkajšie spevnené plochy, účel stavby: zásobovacia spevnená plocha pre reštauráciu, chodník, parkovisko pre návštevníkov reštaurácie a pred hlavným chodom, pričom zároveň bolo povolené užívanie stavby),

- č. 169-03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ SO - 1a Dielňa, v rozsahu objektov SO 1a - rekonštrukcia kaštieľa - Dielňa údržby, účel stavby: dielňa údržby, pričom zároveň bolo povolené užívanie stavby),

- č. 170-03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia kaštieľa Belá“ časť Nádvoria, v rozsahu stavebných objektov SO 1b - rekonštrukcia kaštieľa - sekcia IX., SO 2c - Areálové spevnené plochy, SO 2d - Areálové spevnené plochy, SO 03 - Kanalizácia dažďová, SO 04 - Vonkajší vodovod, SO 05 - Kanalizácia splašková, SO 07 - Areálový NTL rozvod plynu, SO 08 - Studňa ČS 4 - jestvujúca, SO 09 - Závlahový vodovod, SO 10 - Sadové úpravy, SO 11 - Tlaková kanalizácia, SO 12 - Vyčerpávanie žumpy, SO 13 - Rozvod a prípojky elektro, SO 14 - Bazén, SO 15 - Kontajnery na separovaný odpad, SO 16 - Telefónna prípojka, účel stavby: SO - 01b - krídlo IX. - galéria, priestor pre slávnosti, areálové spevnené plochy a rozvody inžinierskych sietí, pričom zároveň bolo povolené užívanie stavby a na dokončenie stavby jestvujúcej budovy označenej ako objekt SO - 1b - krídlo IX v rozostavanom stave stavebný úrad určil lehotu dokončenia - uvedenia do prevádzky 12/2009),

- č. 171 - 03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby Rekonštrukcia kaštieľa Belá - krídlo VII v rozsahu stavebných objektov SO - 01 - Krídlo VII, SO - 02 - Vodovodná prípojka, SO - 03 - NTL prípojka plynu, SO - 04 - Vonkajšia kanalizácia, SO - 05 - NN prípojka elektriny, účel stavby: ubytovanie a predaj vína,),

- č. 172 - 03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008 (kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby Rekonštrukcia kaštieľa Belá - krídlo VIII v rozsahu stavebných objektov SO - 01 - Vlastná stavba krídlo VIII, SO - 02 NN prípojka, SO - 03 Vodovodná prípojka, SO - 04 Kanalizačná prípojka, SO - 05 Plynová prípojka, účel stavby: múzeum vína, garáž a prechodné ubytovanie). Z vyššie uvedeného vyplýva, že užívanie predmetnej stavby a jej častí bolo povolené rozhodnutiami zo dňa 05. 05. 2008, resp. 13. 05. 2008, okrem krídla IX, pri ktorom bola určená lehota na dokončenie stavby (uvedenie do prevádzky) 12/2009, čo vyplýva z rozhodnutia č. 170-03/08 Kr zo dňa 13. 05. 2008, v ktorom je uvedené, že stavba krídla IX je v rozostavanom stave, nie je omietnutá a je potrebné ukončiť stavebné práce vnútorných rozvodov inžinierskych sietí. Správca dane spísal dňa 23. 02. 2011 zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá O. A. ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu (splnomocnenie predložené správcovi dane dňa 26. 10. 2005), ktorá uviedla, že časť kolaudačných nedostatkov ako i časť niektorých stavebných prác bola ukončená v roku 2010. Časť kaštieľa bola prevzatá v roku 2007, stavebné práce pokračovali až do roku 2010, kedy bola dokončená rekonštrukcia kaštieľa, o čom predloží kolaudačné rozhodnutia (nepredložila). Nekonkretizovala žiadne stavebné práce, ktoré boli predmetom fakturácie v roku 2009. Platba za realizované rekonštrukčné práce bola uskutočnená vkladom jednotlivých spoločníkov na účet dodávateľa Gebr. Esch, čo je preukázané výpisom z bankového účtu zo dňa 17. 06. 2009 a zálohová platba bola v sume 30.000.000,- eur. Na pojednávaní u správcu dane dňa 02. 03. 2011 okrem iného uviedla, že grófka L. von G., ktorá je jednou zo spoločníkov spoločnosti UKE GmbH prezrela jednotlivé časti resp. krídla, ktoré boli čiastočne dokončené a boli prevzaté v tých termínoch, ktoré sú uvedené v kolaudačných rozhodnutiach a preberacích protokoloch. Na otázku, či jednotlivé časti stavebných prác boli dokončené a prevzaté spoločnosťou UKE, s.r.o. vo viacerých častiach odpovedala, že nie, neboli. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane (Daňový úrad Štúrovo) spísal protokol zo dňa 14. 04. 2011, ktorý bol dňa 16. 05. 2011 prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu a vyplýva z neho, že za zdaňovacie obdobie december 2009 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dvoch faktúr od dodávateľa Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH (ďalej aj Gebr. Esch), a to faktúry č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 zo dňa 30. 12. 2009 s predmetom fakturácie „reštaurácia kaštieľa Belá, náklady na dokončenie k 16. 06. 2009, za obdobie od 01. 12. 2006 do 16. 06. 2009“ (daň

z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur) a faktúry č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002 zo dňa 30. 12. 2009 s predmetom fakturácie „reštaurácia kaštieľa Belá, dodatočné práce k 31. 12. 2009, za obdobie od 17. 06. 2009 do 31. 12. 2009“ (daň z pridanej hodnoty v sume 37.699,75 eur). Na základe týchto faktúr správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, nakoľko neobsahujú zákonom stanovené náležitosti (nie je v nich uvedené množstvo a druh dodaného tovaru, rozsah a druh dodanej služby, nie je jasne vymedzený dátum, kedy bol tovar alebo služby dodané) a tieto faktúry nemôžu tvoriť podklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 18. 05. 2011, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009 znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty o sumu 4.571.250,02 eur (t.j. zo sumy 4.572.332,51 eur na sumu 1.082,49 eur). Žalovaný na základe odvolania žalobcu zo dňa 30. 05. 2011 rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 18. 05. 2011. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -87 zo dňa 09. 08. 2012 zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08. 09. 2011, pričom sa stotožnil so závermi daňových orgánov v tom, že vyššie uvedené faktúry (č. 09/214 a č. 09/215) od dodávateľa Gebr. Esch, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, neobsahujú náležitosti podľa ust. , ) , nakoľko v nich nie je vymedzené množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby a v oboch je uvedené len toľko, že sa týkajú rekonštrukcie Zámku Belá. Rovnako v nich nie je jasne vymedzený ani dátum, kedy boli tovar alebo služba dodané. Súd ďalej konštatoval, že „Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová povinnosť v sume 4 571 250,02 eura dodávateľovi Gebr. Esch v uvedenej súvislosti ku dňu 31.12.2009 nevznikla, pričom táto skutočnosť bola spoľahlivo objasnená. Bez vzniku tejto daňovej povinnosti ani žalobcovi v zmysle právo na odpočítanie príslušnej dane vzniknúť nemohlo“.

28. Dodávateľ rekonštrukčných prác na kaštieli Belá vystavil dňa 31. 01. 2012 (ešte počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj - jún, august - december 2007, január - december 2008 a január - december 2009 vykonávanej u neho Daňovým úradom Bratislava, z ktorej bol písaný protokol zo dňa 23. 04. 2012 na č.l. 87 v 2. časti administratívneho spisu) dve faktúry, ktoré sú pripojené k č.l. 5 v 4. časti administratívneho spisu, a to:

- „stornovacia faktúra“, v ktorej je okrem iného uvedené, že „týmto stornujeme faktúru z 30. 12. 2009. Zrušenie pôvodných nesprávne vystavených faktúr č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001“ a

- „stornovacia faktúra“, v ktorej je okrem iného uvedené, že „týmto stornujeme faktúru z 30. 12. 2009. Zrušenie pôvodných nesprávne vystavených faktúr č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002“. V ten istý deň, t.j. 31. 01. 2012 vystavila spoločnosť Gebr. Esch ako dodávateľ rekonštrukčných prác na kaštieli Belá pre žalobcu ďalších 15 faktúr (1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010, 1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2009, 12 faktúr zo dňa 31. 01. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2008, 1 faktúra zo dňa 31. 01 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007) s predmetom fakturácie „za vykonané stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa“ s označením konkrétnej časti (krídla) kaštieľa, resp. s označením galéria, plynovod, vodovod.

29. Žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podanom dňa 24. 04. 2012 uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 1.720,62 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. Dňa 16. 05. 2012 podal žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, t.j. 1. štvrťrok 2012, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 4.575.941,18 eur, nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume - 4.574.220,56 eur. Po vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 žalobca v podaní zo dňa 03. 05. 2018 (pripojenom k č.l. 14 v 4. časti administratívneho spisu) predložil správcovi dane oznámenie o oprave niektorých faktúr (č. R-2012-RSB-LZ2007-N002, č. R-2012-RSB-LZ2007-N003, č. R-2012-RSB-LZ2007-N004, č. R-2012-RSB-LZ2007-N005 a č. R-2012- RSB-LZ2007-N006) vystavených dňa 31. 01. 2012 s tým, že zmenu na faktúrach uskutočnil jeho dodávateľ Gebr. Esch a jej cieľom bola oprava nesprávne uvedených dátumov vzniku daňovej povinnosti na predložených faktúrach, t.j. 31. 12. 2008 v dôsledku formálnej chyby („preklepu“), pričom správny dátum zodpovedajúci momentu vzniku daňovej povinnosti je 31. 12. 2007 tak, ako to vyplýva aj z číselného označenia faktúr.

Správcovi dane boli v priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu po daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroku 2012 doručené tri rozhodnutia Daňového úradu Bratislava. Jednalo sa o tieto rozhodnutia:

- č. /Kub zo dňa 18. 04 2018, ktorým bol spoločnosti Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 538.317,84 eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 21. 08. 2018) je uvedené, že tomuto daňovému subjektu (dodávateľ žalobcu) vznikla dňa 31. 12. 2007 daňová povinnosť z dodania stavebných prác pre žalobcu v sume 4.087.300,25 eur,

- č. /Kub zo dňa 18. 04 2018 bol spoločnosti Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 0,- eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že tomuto daňovému subjektu (dodávateľ žalobcu) vznikla dňa 31. 12. 2008 daňová povinnosť z dodania stavebných prác pre žalobcu v sume 470.616,73 eur,

- č. /Kub zo dňa 18. 04 2018 bol spoločnosti Gebruder Esch Wohnbaugesellschaft mbH vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume -16.604,48 eur, ktorý je daňovým preplatkom. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že tomuto daňovému subjektu (dodávateľ žalobcu) vznikla dňa 31. 12. 2009 daňová povinnosť z dodania stavebných prác pre žalobcu v sume 15.733,70 eur. Zo všetkých týchto rozhodnutí vyplýva, že sa jednalo o stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá. Následne správca dane vydal vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroku 2012 dňa 30. 11. 2018 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 4.574.220,55 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4.576.609,07 eur a vyrubil mu daňovú povinnosť v sume 611,48 eur Vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane je ďalej uvedené, že v podanom daňovom priznaní bol uplatnený nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur (toto nezodpovedá skutočnosti, nakoľko nadmerný odpočet v uvedenej sume si žalobca neuplatnil v riadnom daňovom priznaní, ale uplatnil si ho až v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré podal dňa 16. 05. 2012), daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 611,48 eur a rozdiel dane na úhradu je v sume 4.574.220,55 eur. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14. 06. 2019 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018.

30. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo opätovne posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 v sume 4.574.220,55 eur, nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 4.576.609,07 eur a vyrubení daňovej povinnosti v sume 611,48 eur a taktiež zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012 a v tomto zdaňovacom období mu nevznikol nárok na jej odpočítanie na základe 15 faktúr zo dňa 31. 01. 2012 vystavených dodávateľom stavebných prác, t.j. spoločnosťou Gebr. Esch za vykonanú rekonštrukciu kaštieľa v Belej s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010.

31. V 1. časti administratívneho spisu (pod č.l. 76 a nasl.) sa nachádza viacero daňových, resp. dodatočných daňových priznaní, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia december 2007, december 2008, december 2009 a 1. štvrťrok 2012. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 24. 04. 2012 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 1.720,62 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. K tomuto daňovému priznaniu podal dňa 16. 05. 2012 dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.332,11 eur, odpočítanie dane celkom v sume 4.575.941,18 eur, nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume

- 4.574.220,56 eur, teda uplatnil si za uvedené zdaňovacie obdobie nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a táto skutočnosť bola dôvodom na vykonanie daňovej kontroly. Na základe tohto dodatočného daňového priznania správca dane začal dňa 21. 08. 2012 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012. Neboli žiadne pochybnosti o tom, že podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 bolo dôsledkom toho, že žalobcovi boli doručené faktúry (v počte 15) za vykonanie stavebných, resp. rekonštrukčných prác v kaštieli Belá, ktoré vystavil dodávateľ týchto prác dňa 31. 01. 2012 a v ktorých je uvedený dátum zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007 (v počte 6 faktúr po oprave dátumu zdaniteľného plnenia vykonanej v podaní zo dňa 03. 05. 2018), 31. 12. 2008 (v počte

7 faktúr po vykonanej oprave), 31. 12. 2009 (1 faktúra) a 31. 10. 2010 (1 faktúra). Uvedené vyplýva i z výzvy správcu dane zo dňa 31. 12. 2012. Dňa 16. 05. 2012 (teda v rovnaký deň ako dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012) podal žalobca správcovi dane i ďalšie dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol daň celkom v sume 4.971,01 eur, odpočítanie dane celkom v sume 6.053,48 eur, nadmerný odpočet v sume 1.082,47 eur a rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume 4.571.250,04 eur. Podaniu tohto dodatočného daňového priznania predchádzalo podanie riadneho daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie dňa 25. 01. 2010 (s uplatneným nadmerným odpočtom v sume 582,05 eur) a podanie dodatočného daňového priznania dňa 19. 04. 2010 (s uplatneným nadmerným odpočtom v sume 4.572.332,51 eur a rozdielom oproti daňovému priznaniu v sume - 4.571.250,04 eur). V podaní zo dňa 31. 12. 2012 (výzva na predloženie dôkazov) správca dane v priebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia 1. štvrťrok 2012 žalobcovi oznámil, že kontrolou predložených dokladov zistil, že dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 bolo podané na základe dvoch storno faktúr zo dňa 31. 01. 2012 od dodávateľa Gebr. Esch, predmetom ktorých bolo zrušenie dvoch nesprávne vystavených faktúr zo dňa 31. 12. 2009 (28. bod tohto rozsudku). Správca dane žalobcu vyzval, aby zdôvodnil opodstatnenosť podaných dodatočných daňových priznaní a opätovné uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr za stavebné práce, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 11. 02. 2013 (č.l. 9 v 1. časti administratívneho spisu), v ktorom odôvodňoval svoj postup a podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 (stornovanie pôvodných faktúr a zníženie nadmerného odpočtu podaním dodatočného daňového priznania) ako i podanie dodatočného zdaňovacieho obdobia za 1. štvrťrok 2012 (uskutočnenie zdaniteľného plnenia čiastkovo a vystavenie nových faktúr s dátumom zdaniteľného plnenia k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010). Správca dane následne v podaní zo dňa 04. 04. 2013 oznámil žalobcovi, že daňové priznanie (správne malo byť dodatočné daňové priznanie) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 zo dňa 16. 05. 2012 považuje za bezpredmetné, nakoľko žalobca nepostupoval podľa ust. . Žalobca reagoval v podaní zo dňa 25. 04. 2013 a s postupom správcu dane nesúhlasil. Správca dane v podaní zo dňa 23. 07. 2013 (výzva na vyjadrenie sa k zisteniam) opätovne oznámil žalobcovi, že dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 podané dňa 16. 05. 2012 považuje za bezpredmetné a hľadí sa naň ako keby nebolo podané. V podaní zo dňa 05. 08. 2013 žalobca uvedené akceptoval s tým, že toto nemôže ovplyvniť posúdenie dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že postup správcu dane v predmetnej veci pri posudzovaní dodatočného daňového priznania žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2009 a 1. štvrťroku 2012, ktoré boli podané dňa 16. 05. 2012 nebol správny a súladný so zákonom. Pokiaľ žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 (na základe faktúr, ktoré ešte neboli predmetom daňovej kontroly) a správca dane mal pochybnosti o jeho správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa ust. (čo aj urobil), ale vzhľadom na jeho stanovisko a stanovisko žalobcu, pochybnosti stále pretrvávali. Správny súd je toho názoru, že ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie a správcovi dane je zrejmé, na základe akých skutočností tak urobil (v tomto prípade nových faktúr zo dňa 31. 01. 2012), nemožno jeho podanie vybaviť tým, že správca dane ho považoval za bezpredmetné. V prípade neodstránenia nedostatkov mal správca dane postupovať podľa ust. a vykonať daňovú kontrolu na základe tohto dodatočného daňového priznania. Prekážkou vykonania takejto daňovej kontroly nemohla byť predchádzajúca daňová kontrola zdaňovacieho obdobia december 2009, z ktorej bol spísaný protokol zo dňa 14. 04. 2011, nakoľko predmetom tejto daňovej kontroly boli dve faktúry zo dňa 30. 12. 2009, zatiaľ čo dodatočné daňové priznanie podané správcovi dane dňa 16. 05. 2012 žalobca podal na základe iných faktúr, a teda jednalo sa o také skutočnosti, ktoré predmetom daňovej kontroly ešte neboli.

32. Dodatočné daňové priznanie podáva daňový subjekt vtedy, ak podal daňové priznanie alebo v lehote pre podanie daňového priznania podal opravné daňové priznanie a vznikli dôvody, ktoré definuje ust. , Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie má daňový subjekt aj vtedy, ak zistí, že daň má byť vyššia ako v podanom daňovom priznaní alebo nadmerný odpočet nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bolo uvedené v podanom daňovom priznaní, ak je daňová strata nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, alebo ak údaje v daňovom priznaní o uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodoch nie sú správne. Lehota pre podanie dodatočného daňového priznania

je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa tieto skutočnosti zistili, s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak hmotnoprávny daňový predpis neustanovuje inak. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň. V ust. je upravená možnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie, a to v prípade, ak zistí, že jeho daň uvedená v podanom daňovom priznaní mala byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka, v ktorom bol povinný podať daňové priznanie. Lehota je štvorročná z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu a následne vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Správca dane má 1 rok na vykonanie daňovej kontroly v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty v poslednom roku lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Lehota pre zánik práva sa predĺži o jeden rok, a to odo dňa, kedy daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom daňový subjekt už nemôže v predĺženej lehote opätovne podať dodatočné daňové priznanie. Daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia ako správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje, hoci nemajú vplyv na daňovú povinnosť. Možnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň. V ust. sú upravené prípady a obdobia, od kedy do kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie.

33. Z vyššie uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že predpokladom podania dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie je podanie riadneho (alebo opravného) daňového priznania a existencia dôvodov na jeho podanie, ktoré sa viažu k tomuto konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu. V predmetnej veci žalobca podal dňa 24. 04. 2012 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, v ktorom uviedol odpočítanie dane v sume 1.720,62 eur a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. V dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie podanom dňa 16. 05. 2012 žalobca uviedol odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 4.575.941,18 eur, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a rozdiel oproti daňovému priznaniu uviedol v sume - 4.574.220,56 eur. Podkladom pre jeho podanie boli faktúry vystavené dňa 31. 01. 2012 spoločnosťou Gebr. Esch ako dodávateľom rekonštrukčných prác na kaštieli Belá, v ktorých je uvedený dátum zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010 a tieto faktúry sa teda netýkali zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroka 2012 (resp. toto nebolo v priebehu daňovej kontroly ani preukazované) bez ohľadu na skutočnosť, kedy boli žalobcovi doručené. v ust. určuje lehotu, v ktorej platiteľ dane vyhotoví faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Vyhotovenie faktúry dodávateľom po uplynutí tejto lehoty nemôže postihovať ten daňový subjekt, ktorý si na základe takto oneskorene vyhotovenej faktúry mieni uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko zákon to nevylučuje, a teda nesankcionuje oneskorené vyhotovenie faktúry dodávateľom nemožnosťou podania dodatočného daňového priznania a uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na strane odberateľa. Podľa názoru súdu oneskorené vyhotovenie faktúr zo dňa 31. 12. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010 pri splnení iných zákonom stanovených podmienok mohlo byť dôvodom pre podanie dodatočného daňového priznania za tie zdaňovacie obdobia, ktorých sa faktúry týkali, nie však pre podanie dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012, nakoľko nie je rozhodujúci čas vyhotovenia faktúr, resp. čas ich doručenia odberateľovi plnenia, ale rozhodujúce je zdaňovacie obdobie, ktorého sa faktúry týkajú. Podanie dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012 by mohlo byť dôvodné v prípade, ak by sa predmetné faktúry po obsahovej stránke týkali tohto zdaňovacieho obdobia, čo nebolo preukázané a čo žalobca ani netvrdil. Správca dane po podaní dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012 vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie s využitím poznatkov z daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia december 2009 u žalobcu a z daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia máj až december 2017, január až december 2008 a január až december 2009 v spoločnosti Gebr. Esch (ktorá bola ukončená doručením protokolu zo dňa 17. 06. 2015), ale nezameral sa na dôvodnosť jeho podania a zisťovanie jeho súvislosti s faktúrami zo dňa 31. 01. 2012, pričom za túto súvislosť nemožno považovať ich doručenie žalobcovi po ukončení zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroku 2012. Napriek tomu, že žalobca podal dňa 16. 05. 2012 i dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 a mal i faktúru od dodávateľa (Gebr. Esch), ktorá sa týkala tohto zdaňovacieho obdobia, správca dane nevykonal jeho daňovú kontrolu, ani neakceptoval údaje v ňom uvedené. Z 15 faktúr zo dňa 31. 01. 2012, ktoré mal správca dane k dispozícii v rámci

daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroka 2012 a na ktorých je uvedený dátum zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010 je zrejmé, že tieto faktúry neboli a nemohli byť predmetom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacieho obdobia december 2009 začatej dňa 19. 05. 2010, z ktorej bol spísaný protokol zo dňa 14. 04. 2011. Podľa názoru správneho súdu preto nebolo možné aplikovať ust. , na ktorý sa odvolávali daňové orgány, nakoľko tieto faktúry obsahujú skutočnosti, ktoré neboli predmetom predchádzajúcej daňovej kontroly.

34. Po oboznámení sa s obsiahlym administratívnym spisom správny súd dospel k záveru, že s poukazom na vyššie uvedené zistenia v predmetnej veci pochybil správca dane, ale pochybil i žalobca. Správca dane pochybil v tom, že nevenoval náležitú pozornosť tej skutočnosti, že žalobca podal dňa 16. 05. 2012 dve dodatočné daňové priznania (zdaňovacie obdobie december 2009 a 1. štvrťrok 2012), a to na základe 15 faktúr zo dňa 31. 01. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010, resp. i na základe dvoch storno faktúr zo dňa 31. 01. 2012, pričom ani jedna z týchto faktúr sa zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroku 2012 po obsahovej stránke netýkala. S poukazom na základné zásady správy daní uvedené v ust. mal správca dane pri dodržaní príslušných ustanovení a podľa názoru súdu zvážiť postup podľa ust. , resp. i podľa ust. tohto zákona, nakoľko žalobca predložil faktúry zo dňa 31. 01. 2012 od deklarovaného dodávateľa, t.j. spoločnosti Gebr. Esch, ktoré sa týkali zdaňovacích období december 2007, december 2008, december 2009 a december 2010, ale bez toho, aby za tieto zdaňovacie obdobia po vystavení týchto faktúr podal dodatočné daňové priznanie (s výnimkou zdaňovacieho obdobia december 2009). Takýto postup správcu dane by bol namieste i s poukazom na zistenie, že v daňovom konaní vedenom v spoločnosti Gebr. Esch bola zistená daňová povinnosť tejto spoločnosti z dodania stavebných prác pre spoločnosť žalobcu v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009 (právoplatné rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 18. 04. 2018). So vznikom daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty u dodávateľa z titulu dodania stavebných prác súvisí i právo odberateľa (žalobcu) na odpočítanie tejto dane, ktoré si žalobca uplatnil podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 a 1. štvrťrok 2012. Podľa názoru súdu však pochybil v tom, že dodatočné daňové priznania mal pri dodržaní relevantných právnych predpisov podať za iné zdaňovacie obdobia (nie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012), korešpondujúce s daňovou povinnosťou na strane dodávateľa stavebných prác v zmysle rozhodnutí Daňového úradu Bratislava zo dňa 18. 04. 2018. Tunajší súd rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 19. 10. 2016 zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie s tým, že za účelom zistenia skutkového stavu bude potrebné posúdiť i výsledky daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti Gebr. Esch a ustáliť, kedy boli stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá žalobcovi dodané (resp. čiastkovo dodané), kedy vznikla dodávateľovi žalobcovi daňová povinnosť pri (čiastkových) dodávkach stavebných prác, kedy vzniklo žalobcovi právo odpočítať daň pri týchto (čiastkových) dodávkach, kedy si toto právo mohol uplatniť a kedy si ho uplatnil, a to s prihliadnutím na ust. , , a . Súd ďalej konštatoval, že bude potrebné i to, aby daňové orgány vysvetlili obsah týchto (príp. i ďalších) zákonných ustanovení na konkrétne podmienky žalobcu v predmetnej veci. Pri preskúmavaní nového rozhodnutia žalovaného preto správny súd skúmal, či sa žalovaný ako i správca dane riadili jeho právnym názorom z predchádzajúceho rozhodnutia, t.j. rozsudku zo dňa 19. 10. 2016, pričom zistil, že sa tak nestalo. Správca dane vyčkal na právoplatné rozhodnutia vydané Daňovým úradom Bratislava zo dňa 18. 04. 2018, ale pri svojom novom rozhodovaní nereflektoval na ich existenciu, napriek tomu, že v odôvodnení týchto rozhodnutí je jednoznačne konštatovaný vznik daňovej povinnosti dňom 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009 u dodávateľa žalobcu z dodania stavebných prác pre žalobcu. Súdu je zrejmé, že predmetom daňovej kontroly u žalobcu neboli tieto zdaňovacie obdobia, ale zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, za ktoré si žalobca podal dodatočné daňové priznanie, a preto sa mal správca dane zaoberať i dôvodnosťou jeho podania, ako to súd uviedol v 33. bode tohto rozsudku. Vzhľadom na tieto pochybenia správcu dane v jeho rozhodnutí zo dňa 30. 11. 2018 a v konaní ktoré predchádzalo jeho vydaniu, neboli splnené dôvody na to, aby žalovaný rozhodnutím zo dňa 14. 06. 2019 na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 1. štvrťrok 2012 (prvýkrát rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 19. 10. 2016) zo dňa 14. 06. 2019 podľa ust. (skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu) a z tohto dôvodu v zmysle ust. zrušil i rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal), ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.

36. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2019 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 11. 2018 a vec vrátil správcovi dane, nepovažoval v tomto štádiu konania za potrebné predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ako to navrhoval žalobca v podanej žalobe.

37. Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu (ust. ). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny (daňový) orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správcu dane (resp. i žalovaného, ak bude vo veci rozhodovať) pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Správny súd však zdôrazňuje, že viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie, preto orgán verejnej správy pri novom rozhodovaní zohľadní aj eventuálne nové skutočnosti, ktoré zistí.

38. V neposlednom rade správny súd poukazuje na pochybenie správcu dane a nedostatky vo vedení administratívneho spisu. Za obsah administratívneho spisu a jeho vedenie zodpovedá správca dane, ktorý je povinný jednotlivé listiny spisu chronologicky žurnalizovať podľa dátumu, kedy bola príslušná listina správcom dane vytvorená, resp. kedy mu bola doručená. V prípade, ak administratívny spis bude opätovne predložený súdu, bude potrebné ho chronologicky usporiadať, aby jednotlivé úkony správcu dane v priebehu konania, listiny a podania poskytovali reálny obraz o priebehu konania a jeho postupnosti.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.