Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-22-2011.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/22/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: UKE, s.r.o., Belá 1, 943 53 Belá, IČO: 36 547 280, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Krivočenkom, Advokátska kancelária LawComp, so sídlom: Nám. Sv. Imricha 19, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/224/16704-90038/2011/992117-r, z 08.09.2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 10.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal postup a rozhodnutie predchodcu žalovaného - Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
č. I/224/16704-90038/2011/992117-r z 08.09.2011 (ďalej aj rozhodnutie o odvolaní), ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Štúrovo č. 632/320/10732/2011/Bor z 18.05.2011 (ďalej aj „Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Štúrovo“) a aby následne tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím o odvolaní potvrdilo Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Štúrovo, ktorým správca dane za porušenie ustanovení § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december 2009 znížil nadmerný odpočet zo sumy 4.572.332,51 eura na sumu 1.082,49 eura pre daňový subjekt UKE, s.r.o., Belá 1, 943 53 Belá (teda žalobcu ).
Žalovaný pritom v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní neuviedol, v čom konkrétne vidí porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vo vzťahu k porušeniu ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 2 zákona o DPH žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že faktúry neobsahujú náležitosti v zmysle § 71 ods. 2 písm. d) - dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, kedy bola platba prijatá, ako ani náležitosti podľa písm. f) citovaného ustanovenia - rozsah a druh dodanej služby. Uvedené podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti (faktúra podľa neho tieto náležitosti obsahuje), pričom za účelom podrobnejšej špecifikácie obsahu a rozsahu vykonaných prác uvedených na faktúre ako „Restauration Schloss Belá“, žalobca poskytol žalovanému 12 šanónov predstavujúcich asi
12.000 stránok dokumentov stavebno-technického a účtovného charakteru podrobne dokumentujúcich vykonanie prác na objekte.
Žalovaný sa vo vzťahu k týmto listinám obmedzil na strohé konštatovanie o zmätočnosti predložených dokladov bez konkretizácie tohto svojho tvrdenia čo i len na jednom dielčom prípade čiastočnej dodávky. Žalobca už v odvolaní proti Dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Štúrovo namietal povrchný prístup k hodnoteniu predložených dokladov (dotknutých 12 šanónov), odvolací orgán sa však v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní v rozpore s § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov nevysporiadal.
Keď v zmysle tohto ustanovenia sa má v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je pre vyššie uvedený nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čo je zároveň dôvodom, aby bolo súdom zrušené.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom v žalobe zoskenovaná faktúra potvrdzuje závery správcu dane a žalovaného, že nie je vystavená v súlade s § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Neidentifikuje jednoznačne, kedy bol tovar alebo služba dodaná. Potvrdzujú to na nej uvedené časové údaje a to roky 2006, 2007, 2008, 2009 a časový interval od 01.12.2006 do 16.06.2009.
Žalovaný ďalej poukazuje na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane pred prijatím záveru o porušení zákona o DPH žalobcom.
Žalovaný zdôraznil, že podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Na faktúre sú uvedené dodávky za obdobia viacerých rokov a k celej dodávke existuje len jedna zmluva, ktorá je veľmi nekonkrétna, nejasná, nie je v nej presne definovaný rozsah a popis dodávaných prác a dokončenie prác je plánované čo najskôr, nie je stanovená cena plnenia. Zároveň v uznesení valného zhromaždenia je stanovené dokončenie stavebných prác 31.07.2007, čo je v rozpore s predmetnými faktúrami, na ktorých sú uvedené aj dodávky za roky 2008 a 2009. V zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Keďže dokončenie stavebných prác bolo plánované na 31.07.2007 správca dane zistil skutkový stav, tzn. kedy boli práce skutočne dokončené, to znamená odovzdané dodávateľom a prevzaté odberateľom. O tom svedčia aj protokoly o odovzdaní resp. o prevzatí predmetu zmluvy zo dňa 11.12.2007, ktoré sú podpísané obidvomi daňovými subjektmi. Na základe týchto preberacích protokolov je presne vymedzené, že všetky stavebné výkony až do dokončenia na kľúč, od strechy po pivnicu, krídla I., II., III., IV., V., VIa, VIb, VII, VIII boli odovzdané v rámci preberacieho konania včas, neboli zistené žiadne dodatočne žiadané práce, túto skutočnosť potvrdili svojimi podpismi zástupcovia preberajúcej a odovzdávajúcej spoločnosti. Správca dane na základe vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností neuznal daňovému subjektu odpočítanie 19 %-nej DPH z prijatých faktúr č. 09/214 a 09/215 v sume 4.571.250,02 eura. To znamená, že správca dane aj žalovaný nešpecifikovali porušenia zákona o DPH iba tým, že faktúry, z ktorých žalobca uplatnil odpočítanie dane neobsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti, ale vzal do úvahy všetky zistené skutočnosti a dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach. Nie je pravdou, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne v čom vidí porušenie § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V odôvodnení rozhodnutia správcu dane aj žalovaného sú podrobne a konkrétne uvedené všetky zistenia, ktoré mali vplyv na výrok rozhodnutia
Žalovaný správny orgán je presvedčený, že ako on tak aj správca dane dostatočne vo svojich rozhodnutiach odôvodnili prečo doklady iného ako kontrolovaného daňového subjektu uložené v 12 šanónoch, predložené treťou osobou ako dôkazy, sú zmätočné. Splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Ľ. Krivočenko sa vyjadril, že spoločnosť Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH pracovala ako generálny dodávateľ, na jednotlivé stavebné práce mala rôznych subdodávateľov, pričom v jednotlivých fázach ich bolo veľmi veľa. Odvolací orgán tieto doklady v 12 šanónoch nemal k dispozícii. Podľa vyjadrenia správcu dane sa týkali dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu t. j. Gebr. Esch. Niektoré faktúry subdodávateľov sú vystavené pre Gebr. Esch s IČ DPH DE a niektoré pre Gebr. Esch s IČ DPH SK
a sú vystavené za iné ako kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane vykonávajúci kontrolu u žalobcu nebol miestne príslušný k vykonávaniu kontroly dokladov subjektu Gebr. Esch. Aj preto zasielal dožiadanie Daňovému úradu Bratislava I, ktorý žiadal o preverenie tohto subjektu, poskytnutie informácií a odpovedí na zaslané otázky. V odpovedi z Daňového úradu Bratislava I je jednoznačne uvedené, že daňová povinnosť v sume 4.571.250,02 (4.533.550,27 + 37.699,75) eura vznikla daňovému subjektu Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, Nemecko ku dňu 31.12.2009, pretože faktúry č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 zo dňa 30.12.2009 a R-2009-Gebr-Esch-Belá-E865-N002 zo dňa 30.12.2009 vystavené spoločnosťou Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, Nemecko pre odberateľa UKE s.r.o., Belá nie sú vystavené v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na faktúrach sú uvedené čiastkové dodania v iných zdaniteľných obdobiach ako platiteľ deklaruje vo svojich dvoch faktúrach vystavených v decembri 2009. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane v rámci ústneho pojednávania oznámil splnomocnenej zástupkyni p. Put, že podklady k prijatým faktúram č. 214/09 a 215/09 t. j. daňové doklady spol. Gebr. Esch v rozsahu 12 šanónov, ktoré predložila ako tretia osoba sú nejasné a nevystihujú jednoznačné dôkazy na uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u spol. UKE s.r.o. Z dôvodu reálneho posúdenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a za účelom správneho určenia daňovej povinnosti a je preto potrebné ich predložiť na miestne príslušný daňový úrad. Nakoľko sa jedná o rozsiahle zdaniteľné plnenia spol. Gebr. Esch, ktoré sú predmetom predchádzajúcich zdaňovacích období a z dôvodu skutočného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je dôležité predmetné podklady predložiť na preverenie miestne príslušnému správcovi dane. Správca dane ani odvolací orgán nemal dôvod spochybňovať zistenia miestne príslušného správcu dane. Námietka žalobcu smerujúca proti žalovanému, že sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, nie je podľa žalovaného z vyššie uvedených dôvodov opodstatnená. Pre konštatovanie o zmätočnosti predložených dokladov treťou osobou iného ako kontrolovaného daňového subjektu nie je podstatné, či sa jedná o spoločnosť s dlhoročnými skúsenosťami a obratom niekoľko miliárd euro, alebo o začínajúcu spoločnosť. V čom vidí správca dane a žalovaný zmätočnosť je uvedené v ich rozhodnutiach. Ako je uvedené vyššie je to v tom, že niektoré faktúry subdodávateľov sú vystavené pre Gebr. Esch s nemeckým IČ DPH a niektoré pre Gebr. Esch so slovenským IČ DPH SK. Tiež preto, lebo sú vystavené za iné ako kontrolované zdaňovacie obdobie. Kontrolu predložených dokladov vzhľadom na miestnu príslušnosť daňového subjektu (tretia osoba), množstvo dokladov ale aj hospodárnosť je oprávnený vykonávať iný miestne príslušný správca dane. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí popísal skutkový stav, tak ako ho zistil správca dane u žalobcu. V rámci toho sú uvádzané aj rozpory s právnymi predpismi, ktoré viedli správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane. O tom, že sa žalovaný zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane práve svedčí v závere rozhodnutia uvedená veta: „Ostatné námietky uvedené v odvolaní daňového subjektu sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam nepodstatné, právne irelevantné, nemajú vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.“
Žalovaný nie je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov a služieb. Môže však odpočítať len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ a ak táto daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a). Pokiaľ daňový subjekt ako platiteľ DPH uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov a lehôt na týchto dokladoch uvedených. Toto žalobca nevedel preukázať, aj keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
Zákonné povinnosti žalobcu pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností upravuje zákon č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt je povinný napr. spolupracovať so správcom dane (§ 2 ods. 8), preukazovať skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8), predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podáva k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (§ 15 ods. 6 písm. d/) a predkladať všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa § 15 ods. 10 druhej vety (§ 15 ods. 6 písm. e/). Pretože doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané, na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte, pričom ako je uvedené vyššie, z ustanovení § 29 ods. 8 ako aj § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. vyplývajú pre daňový subjekt konkrétne povinnosti v súvislosti s dokazovaním. Žalobca tým, že ku kontrole predložil sporné doklady ešte nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu tak ako bolo uvedené na faktúrach. Správca dane mal pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak ako boli uvedené na dokladoch. Preto nevychádzal iba z predložených dokladov ku kontrole, ale vykonal dokazovanie formou ústneho pojednávania, dožiadania smerujúceho k prevereniu, či sa zdaniteľné obchody uskutočnili, či predmetné dodávky boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na dokladoch žalobcovi, či žalobca splnil zákonné podmienky upravujúce právo na odpočítanie dane. V daňovom konaní na rozdiel od správneho konania neplatí vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada, ale prejednávacia zásada. Správca dane nemusí v konaní z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom, aby si daňovník mohol uplatniť svoje nároky. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovníkom, je tieto prejednať, umožniť daňovníkovi preukázať ich existenciu relevantnými dôkazmi, pričom sám má k tomu zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňovník. Povinnosť správcu dane brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu uplatnenie tejto zásady nenarušuje. Nemení predovšetkým dôkaznú povinnosť a neumožňuje prehliadnuť absenciu dokladov a právne relevantných overiteľných dôkazov, ktoré zákon pre uplatnenie postupu podľa § 49 zákona o DPH vyžaduje. To znamená, že využil možnosti, ktoré mu poskytuje a umožňuje zákon č. 511/1992 Zb. Dokazovanie vykonal v súlade s ustanoveniami § 29 zákona č. 511/1992 Zb. V rámci dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a bolo tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. Žalobca mal možnosť preukázať ním uplatnené nároky právne relevantnými dôkazmi, keďže na ňom je dôkazné bremeno. Správca dane hodnotil dôkazy podľa vlastnej úvahy v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko čo v konaní vyšlo najavo. Žalovaný po preverení predložených dokladov potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal s nastolenou otázkou preukázania rozporov s právnymi predpismi, ktoré ho viedli k tvrdeniu, že daňový subjekt porušil zákon o DPH.
Žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal svoje tvrdenie, že mu boli služby dodané dodávateľom tak, aby mohol uplatniť svoje právo odpočítať daň zo sporných faktúr.
Požiadavka žalobcu, aby žalovaný spolu so spisovým materiálom predložil Krajskému súdu v Nitre uvedených „12 šanónov“ dokladov predložených správcovi dane treťou osobou nie je oprávnená. V spisovom materiáli sa nachádza Potvrdenie o vrátení dokladov č. 632/320/4412/2011/Bor zo dňa 04.03.20114 o tom, že uvedené doklady prevzal A. V., L.. XX, OP R., osoba poverená na prevzatie uvedených dokladov na základe zápisnice z ústneho pojednávania č. 632/320/4131/2011/Bor.
Z obsahu administratívneho spisu zaslaného žalovaným súd zistil, že Daňový úrad Štúrovo vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty UKE, s.r.o., 943 53 Belá 1, IČO: 36 547 280, DIČ: 2020142839, IČ DPH: SK 2020142839 daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 632/320/6640/2011/Bor zo dňa 14.04.2011. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 16.05.2011.
Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Štúrovo priznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet v sume 1.082,49 eura dodatočným platobným výmerom č. 632/320/10732/2011/Bor zo dňa 18.05.2011 podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko sa nadmerný odpočet zistený po daňovej kontrole odlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.
Daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie riadne daňové priznanie dňa 25.01.2010, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, odpočítanie dane podľa § 49 až 54 citovaného zákona vo výške 5.553,06 eura. Podľa podaného riadneho daňového priznania si daňový subjekt uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 582,05 eura.
Daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie dňa 19.04.2010, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, odpočítanie dane podľa § 49 až 54 citovaného zákona vo výške 4.574.216,02 eura. Podľa podaného dodatočného daňového priznania si daňový subjekt uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 4.572.332,51 eura.
Dodatočným platobným výmerom č. 632/320/10732/2011/Bor zo dňa 18.05.2011 Daňový úrad Štúrovo podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2009 zo sumy 4.572.332,51 eura na sumu 1.082,49 eura.
Odôvodnil to, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období má v účtovníctve ako aj ako aj v zoznamoch DPH dokladov zaevidované nasledovné prijaté faktúry od daňového subjektu Gebr.Esch Wohnbaugesellschaft mbH, Christian Esch, Str. 2-4, 538 44 Troisdorf, SRN, IČ DPH: SK4020187600 na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Č. faktúry dátum zd. predmet základ dane DPH Celková suma
________ obchodu fakturácie v EUR 19 % v EUR v EUR______
09/214 30.12.2009 rekonštrukcia kaštieľa 23.860.790,87 4.533.550,27 23.394.341,14
09/215 30.12.2009 rekonštrukcia kaštieľa 198.419,80 37.699,75 236.119,55
CELKOM: 24.059.210,67 4.571.250,02 28.634.647,69
Prevažnú časť odpočítania dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvorilo práve odpočítanie dane na základe predmetných prijatých faktúr.
Daňový úrad Štúrovo ako správca dane po preverovaní účtovných a daňových dokladov, ktoré boli na daňový úrad predložené, na základe vyjadrení splnomocnenej zástupkyne p. M. J. spoločnosti UKE s.r.o. a na základe vyššie uvedených odpovedí splnomocneného zástupcu spol. Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH zistil nasledovné:
- kontrolovaný daňový subjekt UKE s.r.o. i napriek viacerým výzvam na daňový úrad dodnes nepredložil ani stavebný denník a ani evidenciu vedenú pri stavebných prácach dokazujúcu podrobný rozpis vykonaných stavebných prác, dodaného materiálu a spotreby materiálu ako aj priradenie spotreby materiálu k presne identifikovaným stavebným prácam, spôsob fakturácie ceny práce a rozpis tvorby ceny za fakturované práce a materiál a pod.,
- zmluva medzi dvoma stranami, neobsahuje žiadne konkrétne podmienky, ďalšia zmluva s generálnym dodávateľom neexistuje, z predmetnej zmluvy však nevyplýva, kedy vzniká daňová povinnosť,
- existuje len jedna Zmluva s generálnym dodávateľom z 10.01.2007, v tejto zmluve nie sú zakotvené žiadne konkrétne podmienky, deň dodania, dohody o platbách a pod., t. j. zo zmluvy nevyplýva, kedy vzniká daňová povinnosť,
- 12 šanónov, k predmetným dvom faktúram, ktoré boli predložené treťou osobou pre Gebr. Esch ako dôkazné materiály k vykonávaným prácam - t. j. fotokópie daňových dokladov Gebr.Esch, roky 2006 - 2009, po preskúmaní dokladov sa zistilo, že doklady sú zmätočné, niektoré faktúry subdodávateľov sú vystavené pre Gebr Esch s IČ DPH DE a niektoré pre Gebr.Esch s IČ DPH SK,
- platba pre spoločnosť UKE s.r.o. dňa 17.06.2009 v sume 30. mil. eur vložená na účet Gebr. Esch/č. účtu XXXXXXXXXXXXXXL. súkromnej nemeckej banky R., o čom bol predložený výpis z banky zo dňa 17.06.2009 v nemeckom jazyku je táto platba neidentifikovateľná, nakoľko neexistuje žiadny daňový doklad o zálohovej platbe.
- faktúry neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 71 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, neobsahuje ani náležitosti podľa písm. f/ citovaného ustanovenia - rozsah a druh dodanej služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Na faktúre sú uvedené dodávky za obdobia viacerých rokov a k celej dodávke existuje len jedna zmluva, ktorá je veľmi nekonkrétna, nejasná, nie je v nej presne definovaný rozsah a popis dodávaných prác a dokončenie prác je plánované čo najskôr, nie je stanovená cena plnenia.
Zároveň v uznesení valného zhromaždenia je stanovené dokončenie stavebných prác 31.07.2007, čo je v rozpore s predmetnými faktúrami, na ktorých sú uvedené aj dodávky za roky 2008 a 2009. V zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Keďže dokončenie stavebných prác bolo naplánované na 31.07.2007 správca dane zistil skutkový stav, tzn. kedy boli práce skutočne dokončené, to znamená odovzdané dodávateľom a prevzaté odberateľom, o tom svedčia aj protokoly o odovzdaní resp. o prevzatí predmetu zmluvy zo dňa 11.12.2007, ktoré sú podpísané obidvoma daňovými subjektmi.
Na základe týchto preberacích protokolov je presne vymedzené, že všetky stavebné výkony až do dokončenia na kľúč od strechy po pivnicu krídla I., II., III., IV., V., VIa, VIb, VII, VIII boli odovzdané v rámci preberacieho konania v čas, neboli zistené žiadne dodatočné žiadané práce, túto skutočnosť potvrdili svojimi podpismi zástupcovia preberajúcej a odovzdávajúcej spoločnosti.
Správca dane na základe uvedených skutočností neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane na základe prijatých faktúr č. 09/214 a 09/215 v sume 19% DPH vo výške 4.571.250,02 eura. Daňový subjekt v danom prípade porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 2 písm. d) a f) zákona o DPH.
V závere odôvodnenia Dodatočného platobného výmeru uviedol, že právo na odpočítanie DPH v sume 1.082,49 eura vzniklo žalobcovi na základe prijatých zdaniteľných plnení za režijné náklady.
Proti tomuto Dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca včasné odvolanie. Namietal jeho nezákonnosť, ktorá mala spočívať v tom, že ustanovenie § 46 ods. 6 písm. b) bod 1 Zákona o správe daní, na ktoré sa správca dane v Dodatočnom platobnom výmere odvoláva, nedáva správcovi dane právomoc dodatočným platobným výmerom rozhodnúť spôsobom vyjadreným slovne vyjadreným ako „zníženie“ nadmerného odpočtu DPH.
Odvolaním tiež namietal, že správca dane v rozpore s § 2 ods. 3, § 29 ods. 2 a § 29 ods. 4 zákona o správe daní nevykonal ako dôkaz svedecký výsluch Ing. R. J. a p. H. R. (ako osôb, ktoré vykonávali stavebný dozor) napriek tomu, že mal pochybnosti v rozsahu vykonaných prác a ich ukončení. Napokon žalobca v odvolaní namietal aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia Dodatočného platobného výmeru v
tom, že sa nedostatočne argumentačne vysporiadal s listinami vyššie označenými ako „12 šanónov“ predloženými k daňovej kontrole, keďže ich odbil konštatovaním o ich zmätočnosti bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom ich zmätočnosť aspoň v jednom prípade vidí.
Týmto odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
O odvolaní rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím napadnutým žalobou a to tak, že podľa § 48 ods. 5 Zákona o správne daní odvolaním napadnutý Dodatočný platobný výmer potvrdilo. Námietku odvolateľa (žalobcu), že § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 Zákona o správe daní neobsahuje žiadne také ustanovenie, podľa ktorého by bol správca dane vybavený právomocou znížiť nadmerný odpočet, odvolací orgán neuznal.
Daňový úrad Štúrovo vykonanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zistil, že platiteľovi dane z pridanej hodnoty vznikol za kontrolované zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet v sume 1.082,49 eura. Kontrolou zistený nadmerný odpočet sa odlišoval od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní. Preto dodatočným platobným výmerom č. 632/320/10732/2011/Bor zo dňa 18.05.2011 vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 Zákona č. 511/1992 Zb., platiteľovi nadmerný odpočet znížil zo sumy 4.572.332,51 eura na sumu 1.082,49 eura.
Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, postupoval v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. V zmysle tohto procesného predpisu vydal nasledovné písomnosti:
- poverenie,
- upovedomenie,
- protokol,
- dodatočný platobný výmer.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vzory platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom dane daňový úrad vydá daňové riaditeľstvo. Daňové riaditeľstvo túto zákonnú povinnosť splnilo, uvedené vzory vydalo. Správca dane ich má k dispozícii v knižnici vzorov rozhodnutí na intranetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Daňový úrad Štúrovo v posudzovanom prípade postupoval v súlade s uvedeným, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so vzorom rozhodnutia používaným v prípade, ak kontrolou zistený nadmerný odpočet je nižší ako nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom č. 511/1992 Zb. v § 30 ods. 2 a 3 určené náležitosti.
Rovnako odvolací orgán neuznal námietku odvolateľa, že správca dane pochybil, keď ako svedkov nevypočul Ing. R. J. a H. R.. Odôvodnil to poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní určujúci dôkazné bremeno, že daňový subjekt (žalovaný) návrh na vykonanie takéhoto dokazovania ani nevzniesol.
K žalobcovej námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia vo vzťahu k relevancii 12 šanónov dokladov predložených dodávateľom stavebných prác spoločnosťou Gebr.Esch, Wohnbaugesellschaft mbH sa odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní zhoduje s obsahom už citovaného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Rovnakú zhodu už citovaného vyjadrenia k žalobe s odôvodnením rozhodnutia o odvolaní je možné konštatovať i vo vzťahu k ostatným dôvodom rozhodnutia o odvolaní, ktorými odvolací orgán odôvodňuje správnosť prvostupňového rozhodnutia.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená, rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Po preskúmaní obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu, skúmajúc ich v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich postup boli v súlade so zákonom a žalobca nebol na svojich právach ukrátený. Súd preto žalobu zamietol.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu) o tom, že faktúry od daňového subjektu Gebr.Esch Wohnbaugesellschaft mbH, IČ DPH: SK 4020187600, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, v nepriznanej výške, skutočne neobsahujú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. d) a f) Zákona o DPH.
Tak vo faktúre č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865-N001, ako aj vo faktúre č. R-2009-GebrEsch-Bela-E865- N002 nie je množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby vymedzený, keďže obe v tomto smere uvádzajú iba toľko, že sa týkajú rekonštrukcie Zámku Belá.
Rovnako v nich nie je jasne vymedzený ani dátum kedy boli tovar alebo služba dodané.
Tieto faktúry preto ani podľa názoru súdu nemôžu tvoriť podklad pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, keďže nie sú vyhotovené v súlade s § 71 tohto zákona.
Pre posúdenie pojednávanej veci je ďalej podstatné, že v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová povinnosť na zaplatenie DPH v sume 4.571.250,02 eura daňovému subjektu Gebr.Esch Wohnbaugesellschaft mbH v uvedenej súvislosti ku dňu 31.12.2009 nevznikla, pričom táto skutočnosť bola spoľahlivo objasnená ešte v prvostupňovom konaní pred správcom dane a to zo správy príslušného Daňového úradu Bratislava I zo dňa 14.03.2011. Bez vzniku tejto daňovej povinnosti ani žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie príslušnej DPH vzniknúť nemohlo.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Keďže žalobca bol v dôsledku zamietnutia žaloby v konaní neúspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal (§ 250 k ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).