Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-9-2024.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: UBC 2020, k. s., Bratislava, Zelinárska 6, IČO 50 052 560, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silverside, a. s., v konkurze, Bratislava - mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO 50 052 560, zastúpeného advokátskou kanceláriou: VIVID LEGAL, s. r. o., Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO 36 807 915, proti žalovanej: E. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. K., M. XXX/X, zastúpená splnomocnencom A.. A. H., H.. XX.XX.XXXX, M. K., Č. XXXX/XXX, o zaplatenie istiny 2.602,86 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 124,84 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,48 eur od 21.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 13,36 eur od 21.03.2021 do zaplatenia, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti žaloby na nároku na zmluvnú pokutu vo výške 614,27 eur, úrok vo výške 760,25 eur a na istine 815,31 eur konanie z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2024 (doplnenou na výzvu súdu písomným podaním z 04.03.2024) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 2.602,86 eur, poistného 204,80 eur, úroku 760,25 eur, zmluvnej pokuty 614,27 eur, potom aj úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1.388,09 eur od 01.10.2022 do zaplatenia a zo sumy omeškaných jednotlivých splátok (určených vo výške 105,08 eur mesačne) a poistenia (6,40 eur mesačne) podľa ich splatnosti - sčasti už uhradených, počnúc od 21.02.2021 až po 21.09.2022 - do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovanej boli zmluvou zo dňa 06.12.2018 poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur s úrokom 19,6% ročne. Zároveň v rovnaký deň uzavrela žalovaná so žalobcom zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver, čo nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaná úver nesplatila, dostala sa do omeškania aj s platením poistného, žalobca má preto nárok na zmluvnú pokutu (uplatnenú vo výške 10%), aj úrok z omeškania (5%). Na majetok veriteľa (označeného v záhlaví ako úpadca) bol vyhlásený dňa 29.09.2022 konkurz, v dôsledku čoho bol úver podľa § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zosplatnený dňom 30.09.2022. V doplňujúcom podaní žalobca uviedol, že splatnosť poslednej splátky úveru uplynula dňom 20.12.2023, ale úver sa stal splatný dňom vyhlásenia konkurzu na majetok veriteľa. Žalovaná na úvere uhradila celkom 3.424,34 eur, z toho žalobca započítal na poistnom čiastku 179,20 eur. Schopnosť žalovanej
úver splácať prešetril čestným vyhlásením žalovanej a zistenými informáciami o finančnej situácii od žalovanej, vlastným šetrením v registroch úverov, exekúcií, insolvencií so záverom, že žalovaná disponovala voľnými zdrojmi v sume 115,20 eur.
(2) Žalovanej bola žaloba doručená riadne dňa 20.03.2024, vyjadrila sa k nej písomne podaním z 11.04.2024 tým, že splátky úveru aj s poistením spočiatku splácala riadne a včas, následne sa však dostala do ťažkej životnej situácie a finančných problémov. Žiadala o možnosť dlh splácať. Nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala, uviedla, že pohľadávku uznáva.
(3) Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(4) Na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2022. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 187/2022 dňa 29.09.2022. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Podľa § 46 ods. 1 ZKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(6) Žalobca (úpadca) a žalovaná dňa 06.12.2018 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Toho istého dňa uzavreli aj písomnú zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver. Podľa zmluvy o úvere úpadca poskytol žalovanej úver 4.000 eur s 19,6% úrokom ročne. Žalovaná mala úver splácať v 60 mesačných splátkach po 105,80 eur (celkom 6.304,80 eur), vždy k 20. dňu mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.01.2019, termín poslednej splátky (konečnej splatnosti úveru) bol určený v zmluve na 20.12.2023. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola vyčíslená na 21,06%. Súčasťou zmluvy bol v jej čl. XIV splátkový kalendár so špecifikáciou splatnosti jednotlivých splátok a určenia sumy splatenej na istine a úroku. V čl. IX zmluvy bode 1. zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Podľa zmluvy o poistení mala žalovaná platiť poistné vo výške 6,40 eur mesačne so splatnosťou podľa úverových splátok.
Podľa žalobcom predloženej tabuľky o platobnej disciplíne žalovaná na úvere platila riadne splátky (nie vždy včas) do júla 2019, splátky doplatila do novembra 2019, v roku 2020 vykonala tri úhrady po 211,50 eur, ..., posledné úhrady vykonala v auguste 2023 a v januári t. r. po 50 eur. Úver úpadca nezosplatnil, stal sa splatný po vyhlásení konkurzu.
(7) Zmluva, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca (veriteľ) poskytol žalovanej (dlžníkovi) finančné prostriedky, ktoré mala vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ), bolo potrebné ho tiež preskúmať v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.
(8) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(9) Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
(10) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% z omeškaných splátok úveru, zmluva o spotrebiteľskom úvere v čl. IX. bode 1 obsahovala dojednanie, že „ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania...“ Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/99/2018-319 zo dňa 10.10.2019 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2021 sp. zn. 9CoCsp/23/2020) plynie, že bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky veriteľa Silverside, a. s. v zmluve so spotrebiteľom v obdobnom prípade nasledovne: „Súd určuje, že zmluvné podmienky v Zmluve o úvere zo dňa 21.12.2017 uzatvorené medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným (úpadcom) uvedené: v Článku IX.- Upozornenie na následky nesplácania, bod 1 v znení: ,,Ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.“ a bod 4 v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2. tohto článku sa použije rovnako.“ sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.“ Vychádzajúc z § 53a Občianskeho zákonníka v obdobnom prípade strán sporu, kde na jednej strane vystupuje veriteľ a na druhej spotrebiteľ s využitím rovnakej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve (článok IX body 1,4 spotrebiteľskej zmluvy) možno konštatovať, že veriteľ si v tomto prípade v rozpore s ustanovením § 53a OZ uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z neprijateľnej zmluvnej podmienky. S poukazom súdu na uvedené súdne rozhodnutie vzal žalobca na pojednávaní dňa 13.05.2024 v časti o nároku na zmluvnú pokutu žalobu späť. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
(11) Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(12) Úrok bol v zmluve medzi zmluvnými stranami dohodnutý vo výške 19,6% ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové miery pri úveroch (spotrebiteľské úvery a iné) so začiatočnou fixáciou sadzby - od 1 do 5 rokov v 4. štvrťroku 2019 v sadzbe 5,3%. Úroková sadzba predmetného úveru je tak skoro štvornásobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Vzhľadom na taký výrazný nepomer je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná a je nepochybné, že z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (cit. § 53 ods. 1 OZ). Taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek je neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom. Hoci pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, určite však nie viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016). Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Vzhľadom k uvedenému súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 16,64 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Súd na tomto mieste dáva žalobcovi do pozornosti aj jemu známe rozhodnutia týkajúce sa jeho samotného, v ktorých súdy rozhodli rovnako, a to napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4Csp/21/2021-197 zo dňa 31.01.2022 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2022 sp. zn. 18CoCsp/18/2022).
S poukazom na predbežné posúdenie sporu súdom vzal žalobca na pojednávaní dňa 13.05.2024 v časti o nároku na úrok z úveru späť.
Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie aj v tejto späťvzatej časti zastavil.
(13) Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
V znení cit. právnej úpravy bol veriteľ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Zároveň veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz, je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške. V danom prípade súd neposudzoval otázku bonity, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo zo zákona.
(14) Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovanej z nej bol poskytnutý úver, ktorý riadne nesplatila, zmluvné povinnosti si neplnila. Keďže nárok na zmluvnú pokutu a zmluvou dojednaný úrok žalobcovi nepatrí (v danom prípade žalobu na týchto nárokoch vzal žalobca späť), bola povinná žalovaná vrátiť žalobcovi výlučne istinu úveru, čo sú prostriedky na úvere poskytnuté (4.000 eur). Sumu 4.000 eur by žalovaná v znení zmluvy splácala 38 mesiacov po 105,08 eur, 39. splátka by bola vo výške 6,96 eur (od januára 2019 do marca 2021), na úvere už zaplatila 3.245,14 eur, ostávalo jej zaplatiť 754,86 eur. Žalobca podal žalobu dňa 31.01.2024, splátky splatné do 20.01.2021 sú premlčané, v ktorej časti súd konanie rovnako zastavil, keďže žalobca opäť s poukazom na predbežné posúdenie sporu súdom vzal na pojednávaní dňa 13.05.2024 v časti o nároku na premlčaných splátkach (uplatnených vo výške rozdielu sumou 815,31 eur - keď nárok na nepremlčaných a neuhradených splátkach predstavoval 17x 105,08 eur + 1,19 eur a celkový nárok na istine 2.602,86 eur) žalobu späť.
Dôvodným tak ostal nárok žalobcu na istine na splátkach úveru a splátkach poistného za obdobie za mesiace február a marec 2021, a teda 1x 111,48 eur (105,08 eur + 6,40 eur) + 13,36 eur (6,96 eur a poistné 6,40 eur), túto čiastku (spolu 124,84) žalobcovi súd preto priznal a žalovanú zaviazal k jej zaplateniu. Vo zvyšku nároku súd potom žalobu zamietol.
Na základe skôr uvedených záverov však potom pre neplatnosť zmluvy v časti dojednaných úrokov mala vrátiť výlučne prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté, sumu 6.500 eur.
(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, postupne na splatných a nepremlčaných splátkach úveru a poistného odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, keďže žalovaná sa s úhradami preukázateľne dostala do omeškania.
(16) Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalovaná žiadala, aby jej bolo umožnené dlh splácať. S prihliadnutím na výšku priznaného nároku súd neurčil splátky, na zaplatenie poskytol žalovanej dlhší čas, aby mala priestor podľa svojich schopností dlh uhradiť.
(17) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Žalovaná ako po procesnej stránke úspešnejšia strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 90% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 5%:95%).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)