Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu U. F., S. XXX/X, V. proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19.09.2019 Č.p.: S.-PO-SXX-XXX/XXXX-P na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.09.2019 Č.p.: S.-PO-S ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 30.04.2019 č.p.: R.-PP-R XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX/XXXX, XXXX-P, ktorým bola žalobcovi uložená podľa o priestupkoch pokuta vo výške 500 EUR a zároveň podľa zákona o priestupkoch s poukazom na vyhlášky MV SR č. povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 EUR. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.04.2019 i skôr vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu vydaného v konaní R.-PP-R vrátiť vec na nové prejednanie prvostupňovému orgánu a priznať mu právo na úplnú náhradu trov konania. Súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

2. V prvom rade poukázal na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že malo zahŕňať aj skutok prejednávaný pod spisovou značkou R.-PP-R ktorý mal byť tiež zahrnutý do spoločného konania, a bol bezdôvodne vyňatý a určený na samostatné konanie, napriek tomu, že správny orgán sa o ňom dozvedel ešte ďaleko pred dňom 30.04.2019.

3. K skutkovej podstate sporu ako najväčší problém uviedol, že správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie, pretože hoci bol nahliadnuť do spisov, ale konkrétny termín ústneho pojednávania mu nebol oznámený. Bolo mu iba oznámené, že to bude niekedy o dva týždne, že mu dajú pozvánku, ktorú už vopred zrejme mali pripravenú v počítači, a išlo o vopred pripravenú akciu, tak odmietol, že to chce odoslať poštou, nakoľko prišiel za účelom nahliadania do spisu, nie za účelom oboznámiť sa s termínom ústneho pojednávania. Ani z úradného záznamu, ktorý bol do spisu založený

až omnoho neskôr nevyplýva, že by nejakú písomnosť odoprel, nakoľko nikde nebol povedaný konkrétny dátum pojednávania. Vzhľadom na nedodržanie lehoty došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom argumentoval citovaním v nadväznosti na nálezy Ústavného súdu SR, ktorý viackrát judikoval, že správne trestanie preberá zásady trestného konania. (napr. , ). 4. Ďalej uviedol argumenty k jednotlivým skutkom:

5. Ku skutku porušenia zákazu vjazdu zo dňa 16.06.2018 uviedol, že daného skutku som sa nedopustil, výpovede policajtov sú účelové, na základe platnej judikatúry, výpovede policajtov, obzvlášť keď sú v rozpore s výpoveďou obvineného, nepostačujú na usvedčenie obvineného z priestupku, ktorého sa nedopustil.

6. K prekročeniu rýchlosti zo dňa 01.09.2018 uviedol, že uvedené meranie bolo z niekoľkých dôvodov nezákonné a neplatné, pretože : a) bolo merané v zákaze z auta, a dôkaz získaný nezákonným spôsobom je nepoužiteľný pre účely správneho konania, uvedené preukazujú GPS súradnice výstupu z meracieho prístroja, a taktiež fotografia, ktorú prikladá v prílohe, b) nebol dodržaný postup na obsluhu meracieho prístroja, meranie bolo z trasúcej ruky, neboli priložené .jmf súbory napriek žiadosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť, merania, ako napr. pričítanie rýchlosti v neprospech vodiča dôsledku nestability ruky c) správny orgán nepredvolal policajtov, nevypočul p. E. ohľadom jeho spôsobilosti na vykonávanie merania, rovnako ako aj jeho zdravotnej spôsobilosti a vhodnosti zdravotného stavu vykonávať túto činnosť.

7. K porušeniu ustanovenia § 25 zo dňa 17.09.2018 uviedol, že na miesto vozidlo nezaparkoval, zároveň dňa 17.09.2018 keď si vozidlo bol vyzdvihnúť ako držiteľ v areáli odťahovej služby, kde bolo neoprávnene odtiahnuté, tak bol mestským policajtom vyzvaný na zaplatenie blokovej pokuty, čo odmietol a on len povedal, že budem oznámený na ODI, pričom nemal nijakým spôsobom možnosť sa vyjadriť, že nebol vodič, nakoľko nebol v danej veci poučený, a nemal akúkoľvek možnosť vyjadriť argumenty na svoju obranu.

8. K porušeniam ustanovenia § 25 zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019 uviedol totožne , že vozidlo nezaparkoval na uvedené miesto.

9. Žalobca zastáva názor, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - pozri písmeno g) odstavca 1) s.p.s. (správne má byť -, ).

10. Navrhol, aby si za účelom dokazovania Krajský súd od KRPZ ODI v Prešove a ORPZ ODI v Poprade vyžiadal druhostupňový priestupkový spis pod spisovou značkou: S.-PO-S prvostupňový priestupkový spis pod spisovou značkou: R.-PP-R XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XX,XX/XXXX,XXXX-P, prvostupňový priestupkový spis pod spisovou značkou: R.-PP-R V tejto súvislosti tiež navrhol, aby súd pripustil všetky dôkazy, ktoré prípadne aj dodatočne vyplynú z vyššie uvedených spisov buďto priamo, alebo nepriamo zo vzájomného porovnávania ich obsahu prípadne z porovnávania obsahu týchto spisov s doteraz už známymi skutočnosťami. Navrhol tiež, aby po zrušení rozhodnutí oboch stupňov a vrátení veci ODI v Poprade na nové prejednanie, bol aj skôr vydaný spis - R.-PP-R prejednaný v rámci jediného spoločného konania podľa ustanovenia vety prvej odstavca 2) priestupkového .

II.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2020 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

12. Uviedol, že priestupky boli dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia.

13. Citoval z prvostupňového rozhodnutia skutkové vety všetkých siedmich priestupkov, pre ktoré bol žalobca potrestaný, uviedol jednotlivo ich právnu kvalifikáciu.

14. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že U. F. spáchal dané skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe neuvádza nové podstatné skutočnosti vo vzťahu k uznaniu zodpovednosti za spáchané priestupky, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. p.: S.-PO-S zo dňa 19.09.2019.

15. K žalobnej námietke, že správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie, žalovaný argumentoval, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci je zrejmé, že dňa 08.04.2019 sa bez predchádzajúceho ohlásenia a mimo dohodnutý, resp. stanovený termín (na deň 10.04.2019 o 09.00 hod.) dostavil pred prvostupňový správny orgán žalobca za účelom preštudovania spisového materiálu (viď úradný záznam zo dňa 08.04.2019). Žalobcovi bol predložený kompletný spisový materiál k nahliadnutiu, z ktorého si vyhotovil záznamy na svoj mobilný telefón. Uvedené skutočnosti nepopieral ani samotný žalobca. Z predmetného úradného záznamu je ďalej zrejmé, že žalobcovi bol prvostupňovým správnym orgánom oznámený termín ústneho pojednávania na deň 30.04.2019 so začiatkom o 09.00 hod., čo zobral na vedomie, pričom po poučení odmietol predvolanie prevziať s vyjadrením, že si ho žiada zaslať prostredníctvom poštového podniku, čo prvostupňový správny orgán následne aj vykonal a predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 26.04.2019 prostredníctvom poštového podniku Slovenská pošta a.s., o čom svedčí návratka s doručenkou (zásielka bola na pošte uložená odo dňa 10.04.2019, čo svedčí o pravdivosti tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že predvolanie bolo zaslané priamo dňa 08.04.2019). Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalobca na ústne pojednávanie dňa 30.04.2019 nedostavil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo dňa 30.04.2019 (t.j. v deň ústneho pojednávania) doručené podanie žalobcu, kde okrem iného poukázal na skutočnosť, že „pozvánka“ na ústne pojednávanie na deň 30.04.2019 mu bola doručená dňa 26.04.2019, čím nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní na prípravu, vyplývajúca zo zákona (292 ods. 4 , ktorý sa musí použiť analogicky), a preto sa ústneho pojednávania nezúčastní. Nakoľko žalobca mal o termíne ústneho pojednávania vedomosť odo dňa 08.04.2019 a zároveň mu bolo doručené aj písomné vyhotovenie predvolania na ústne pojednávanie na deň 30.04.2019, ktoré prevzal dňa 26.04.2019, prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v jeho neprítomnosti. Teda prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením zákona o priestupkoch a zákona o správnom konaní, tiež dal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, čo žalobca aj riadne využil písomnosťami, ktoré v priebehu konania o priestupku doručil správnemu orgánu, a ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Taktiež žalobcovi bol v priebehu konania o priestupku aj mimo nariadených ústnych pojednávaní poskytnutý nepretržitý časový priestor na jeho vyjadrenie. Žalovaný považoval takýto rozsah za dostatočný. Predmetná písomnosť sa v súlade s ustanovením zákona o správnom konaní (v zmysle ktorého ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo, o čom musí byť adresát upovedomený) považovala za doručenú dňom odopretia jej prijatia žalobcom, t.j. 08.04.2019. Preto argument žalobcu ohľadom nedodržania lehoty 5 pracovných dní na prípravu považuje za nedôvodný. Zároveň poukazuje, že z dikcie citovaných ustanovení zákona o priestupkoch a zákona o správnom konaní vyplýva, že zákon neurčuje ani obsahové náležitosti ani formu tohto procesného úkonu (môže byť vykonané ústne, písomne, faxom ... atď.). Argument o analogickom použití žalovaný považoval za nedôvodný, ničím nepodložený. V uvedenom prípade sa jedná o konanie o priestupku, ktoré sa primáme riadi zákonom o priestupkoch a subsidiárne zákonom o správnom konaní, a nie , aj to až štádiom konania pred súdom a iba jeho vybranými zásadami, ktoré sa obvinenému z priestupku práve hodia. 16. Ďalej žalovaný argumentoval k jednotlivým priestupkom:

17. K priestupku zo dňa 16.06.2018 uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: PP-U. v Prešove po ul. Hlavnej v smere od ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č. BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E12 Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05:00 - 09:00 hod., Taxi 20:00 - 05:00 hod. vjazd zakázaný. Žalovaný poukázal, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku, náčrtom z miesta spáchania priestupku, úradným záznamom hliadky PZ, ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok, resp. následnými výpoveďami jednotlivých členov hliadky PZ, ako aj fotodokumentáciou k uvedenému priestupku a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. dňa 16.06.2018 hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Prešov v zložení nstržm. Q. P. a práp. Y. V. vykonávala hliadkovú službu v meste Prešov, kde v čase o 22:00 hod. zastavila a kontrolovala vodiča vozidla zn. Audi A4, ev. č.: PP-U., ktorý bol stotožnený ako žalobca, a ktorý s vozidlom jazdil po ul. Hlavnej v Prešove v smere od križovatky ulíc Masarykova - Grešová - Námestie legionárov, v smere ku križovatke ulíc Levočská - Sabinovská - Duklianska, napriek skutočnosti, že dopravným značením „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“, ktoré je osadené na všetkých vstupoch na ul. Hlavnú v Prešove (o čom svedčí doplnená fotodokumentácia miesta spáchania priestupku) je jazda vozidiel v uvedenom úseku zakázaná. Následne mu za vyššie uvedené konanie bola na mieste ukladaná bloková pokuta vo výške 50,- € , ktorú odmietol uhradiť. Na základe vyššie uvedeného bola príslušníkmi hliadky PZ na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Žalobcovi bolo taktiež umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, kde do príslušnej časti správy uviedol: „K skutku sa nechcem vyjadriť.“, pričom uvedené vyjadrenie, ako aj správu o výsledku objasňovania priestupku aj vlastnoručne podpísal. Uvedené dopravné značenie je nepochybne umiestnené na všetkých vstupoch do príslušnej zóny, čo v konečnom dôsledku nespochybňoval ani samotný žalobca, svedčí o tom, že žalobca musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť a je zároveň pozorovaním postrehnuteľná činnosť, preto príslušníci PZ nepochybne mohli uvedenú činnosť pozorovať, resp. vnímať, pričom v uvedenom prípade a s ohľadom na zabezpečený náčrt, ako aj fotodokumentáciu z miesta spáchania priestupku a z nej vyplývajúce rozhľadové pomery hliadke PZ v uvedenej možnosti nebránili žiadne prekážky.

18. Ku skutku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v obci zo dňa 01.09.2018 žalovaný uviedol, že nemá dôvod pochybovať jednak o správnosti a presnosti merania tak, ako to uvádza protokol - fotodokumentácia so snímkou, keďže obsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla zn. Audi A4, vrátane ev. č.: PP-U.. Čas merania, nameraná rýchlosť, rýchlostný limit, evidenčné číslo a typ vozidla, ako aj miesto merania (v GPS súradniciach) sú tak preukázané fotodokumentáciou z merača rýchlosti, nachádzajúcou sa v spisovom materiály. Tento naviac obsahuje aj snímky na vozidlo a jeho vodiča po zastavení hliadkou PZ. Uvedené skutočnosti, a síce miesto merania, v konečnom dôsledku nespochybňoval ani samotný žalobca. Zo zabezpečeného spisového materiálu je zároveň nepochybne zrejmé, že meranie rýchlosti bolo vykonávané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti - viď. certifikát o overení zo dňa 28.06.2018, podľa ktorého cestný laserový rýchlomer Micro Digi Cam TI 20-20 Trucam, výrobného čísla TC001189 zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 31 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, kde príslušné overenie bolo platné 1 rok, t.j. do 28.06.2019. Uvedený merač rýchlosti bol zároveň obsluhovaný príslušníkom PZ, ktorý absolvoval školenie a skúšky na prácu s uvedeným meradlom, čím bol oprávnenou a kompetentnou osobou k jeho používaniu - viď. certifikát vydaný pre npráp. Q. E..

19. K priestupku zo dňa 17.09.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4, ev.č.: PP- U. nerešpektoval zvislú dopravnú značku č. IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval vyššie uvedené vozidlo cez dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti BaPCP, záznamom o zistení priestupku MsP Košice, záznamom o podaní vysvetlenia U. F., fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia oznamovateľa priestupku - B. J. a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 17.09.2018 hliadka Mestskej polície v Košiciach č. P v zložení pol. č. XXX a pol. č. XXX v čase o 15.50 hod. po prevzatí oznamu z operačného pracoviska MsP Košice o vyššie uvedenom priestupku a jeho následnom preverení na mieste samom zistila, že predmetný oznam sa zakladá na pravde, pričom na mieste bol prítomný

aj oznamovateľ - vodič Taxi Plus - p. B. J.. Následne bola vyrozumená hliadka ODI Košice, ktorej policajt dal súhlas k odtiahnutiu predmetného vozidla, ktoré si následne prišiel prevziať žalobca, ktorý bol stotožnený ako vodič tohto vozidla, ktorý dňa 17.09.2018 (v čase o 20.05 hod.) do záznamu o podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si žiada riešiť priestupok v správnom konaní. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste - ul. Hlavná č. 2 v Košiciach je umiestnené dopravné značenie č. IP20b - Stanovište Taxi, s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest, a síce 4 boxy nasledovne: boxy č. 1. a 2. Yellow Taxi a boxy č. 3. a 4. Taxi Plus. Uvedené dopravné značenie žalovaný považuje za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia a jeho viditeľnosť v konečnom dôsledku nespochybňuje ani samotný žalobca, kde uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne zrejmé, že cez dve parkovacie miesta - boxy č. 2 a č. 3 je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev. č.: PP-U.. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu v predmetnej veci z uvedeného dňa, t.j. 17.09.2018 v čase o 20.05 hod. (po tom, čo si prišiel vyzdvihnúť odtiahnuté vozidlo) je zrejmé že menovaný sa ku skutku, ktorý mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu, žiadnym spôsobom nevyjadril, a už vôbec nie spôsobom, že vozidlo nezaparkoval on (tak, ako to následne uvádza vo svojich ďalších vyjadreniach k predmetnej veci), pričom uviedol len skutočnosť, že žiada riešiť uvedený priestupok v správnom konaní. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 5, bodu 27 vyhlášky č. 9/2009 Z. z . značka Stanovište taxi (č. IP 20b) informuje o stanovišti taxíkov, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len pre vozidlá taxislužby. Okrem času, v ktorom je stanovište taxi určené, môžu na takto označenom stanovišti zastaviť a stáť aj vodiči iných vozidiel, ak to nie je zakázané. V uvedenom prípade podľa fotodokumentácie k uvedenému priestupku je zrejmé, že stanovište taxi je určené po dobu 24 hodín denne, v počte boxov 4, pre vyznačené druhy taxi služieb.

20. K priestupku zo dňa 29.10.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. PP-U. nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s dodatkovou tabuľou č. E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval vyššie uvedené osobné motorové vozidlo na uvedené parkovacie miesto, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené. Žalovaný uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti BaPCP, služobným záznamom MsP Bratislava, záznamom o podaní vysvetlenia U. F., fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia oznamovateľa priestupku - Ing. E. Q. a v neposlednom rade opakovane aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 29.10.2018 v čase o 09.55 hod. príslušník MsP Expozitúry Bratislava I. na ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave zistil na základe telefonického oznámenia majiteľa parkovacieho miesta, ktorý príslušníkovi MsP predložil zmluvu o poskytovaní parkovacích služieb č. XX/XXXX zo dňa 12.02.2018 (ktorá je súčasťou spisového materiálu) spáchanie vyššie uvedeného priestupku proti BaPCP. Predmetné vozidlo bolo z vyhradeného parkoviska odstránené, pričom toto si následne prišiel prevziať žalobca - viď protokol o odovzdaní vozidla, ktorý bol následne stotožnený aj ako vodič tohto vozidla. Žalobca následne dňa 29.10.2018 do záznamu o podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si nie je vedomý priestupku. Žalobca sa tak ku skutku, ktorý mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu žiadnym spôsobom nevyjadril, a už vôbec nie spôsobom, že vozidlo nezaparkoval on, a že vodič vozidla si bol len niečo vybaviť v stavebnej sporiteľni. Zo záznamu o podaní vysvetlenia oznamovateľa uvedeného priestupku Ing. E. Q. zo dňa 10.12.2018 je zrejmé, že dňa 29.10.2018 nastúpil do zamestnania v čase o 05.00 hod. V uvedenom čase parkovalo na vyhradenom parkovacom mieste sporiteľne na boxe č. 6 vozidlo zn. Audi, ev. č.: PP-U., ktoré stálo na uvedenom boxe v danom čase neoprávnene, nakoľko stavebná sporiteľňa sa v pondelok 29.10.2018 otvárala v čase o 08.00 hod. Vzhľadom na uvedené napísal odkaz na papier v znení „Prosím neparkovať z nedele na pondelok, od 06.00 hod. treba uvoľniť parkovacie miesto, ináč bude vozidlo odtiahnuté.“ Odkaz dal za sklo vozidla. Uvedené vozidlo na parkovisku stálo ešte aj v čase od 09.15 hod. do 09.30 hod. uvedeného dňa. Po tomto bola následne telefonicky vyrozumená Mestská polícia, ktorá vozidlo zn. Audi z parkovacieho miesta odtiahla. V akom časovom období vozidlo na vyhradené parkovacie miesto zaparkovalo uviesť nevedel. V čase o 05.00 hod. dňa 29.10.2018 vozidlo na vyhradenom parkovisku s určitosťou parkovalo. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave je umiestnené dopravné značenie č. IP16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s dodatkovou tabuľou s textom „Pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK, a.s. Počet boxov: 2“ a dodatkovou tabuľou s textom „2 boxy pre návštevníkov Wustenrot stavebnej sporiteľne“. Uvedené dopravné značenie žalovaný považuje za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia

a jeho viditeľnosť zároveň nespochybňoval ani samotný žalobca, čo svedčí o tom, že musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne zrejmé, že na jednom z vyhradených parkovacích boxov je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev.č.: PP- U.. Z výpovede oznamovateľa uvedeného priestupku - zamestnanca strážnej služby, ktorá vykonáva stráženie Wustenrot stavebnej sporiteľne je teda zrejmé, že vozidlo zn. Audi, ev. č. PP-U. na uvedenom mieste parkovalo dňa 29.10.2018 už v čase o 05.00 hod. (do cca 09.30 hod, kedy bola vyrozumená MsP Bratislava a vozidlo bolo odtiahnuté). Predmetná stavebná sporiteľňa má pritom otváraciu dobu od 08.00 hod., a vyhradené parkovacie miesta neboli časovo obmedzené (z čoho vyplýva, že toto dopravné značenie bolo platné po dobu 24 hodín denne), z čoho vyplýva, že vyššie uvedené vozidlo na danom mieste parkovalo neoprávnene a tvrdenie obvineného, že vodič vozidla si bol niečo vybaviť v stavebnej sporiteľni, za vyslovene zavádzajúcu a klamlivú. Žalovaný zároveň k obom vyššie uvedeným skutkom uvádza, že ani v uvedených prípadoch, či už príslušníci hliadky MsP Košice, resp. ani MsP Bratislava, a rovnako ani jeden z oznamovateľov uvedených priestupkov nemali žiaden pomer k veci, ani k samotnému žalobcovi, a preto nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti nimi zabezpečených dôkazných prostriedkov, resp. ich jednotlivých tvrdení a taktiež nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by chcel ktorýkoľvek z nich žalobcovi akokoľvek poškodiť.

21. K priestupku zo dňa 20.02.2019 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4, TEČ: PP-U. nerešpektoval zvislú dopravnú značku BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti BaPCP, úradným záznamom hliadky PZ, ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok, resp. následne výpoveďami jednotlivých členov hliadky PZ ako aj fotodokumentáciou k uvedenému priestupku, a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. dňa 20.02.2019 hliadka Oddelenia železničnej polície PZ Trenčín v zložení nstržm. P. P. a práp. J. S. vykonávala hliadkovú službu v obvode železničnej stanice Trenčín, kde v čase okolo 16.30 hod. pri kontrole objektov patriacich k železničnej stanici spozorovala vozidlo zn. Audi A4, striebornej farby, ev. č.: PP-U., ktoré bolo zaparkované v priestoroch vyhradených železničnej stanici Trenčín, a to vpravo popri chodníku, hneď za vstupnou bránou na parkovisko železničnej stanice Trenčín, v mieste kde je to dopravným značením č. BI - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel s dodatkovou tabuľkou č. E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR“ zakázané (o čom svedčí fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku). Následne bol ako vodič uvedeného vozidla stotožnený žalobca, ktorý sa k vozidlu dostavil zo smeru od hlavného vchodu železničnej stanice, pričom uviedol, že tam bol pracovne, a nie je si vedomý žiadneho priestupku. Na základe uvedeného bola príslušníkmi hliadky PZ na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, čo nevyužil a do príslušnej časti správy sa žiadnym spôsobom nevyjadril a správu výsledku objasňovania priestupku rovnako odmietol podpísať. Zo spisového materiálu zároveň nepochybne vyplýva, že príslušné dopravné značenie zakazujúce vjazd je nepochybne umiestnené na vstupe do príslušného priestoru, čo v konečnom dôsledku nespochybňuje ani samotný účastník konania. Uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť a okolo predmetného dopravného značenia musel nepochybne prejsť. Žalovaný toto dopravné značenie považuje za jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, preto opätovne uvádza, že podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 3, bodu 1 vyhlášky MV SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) značka Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (č. B 1) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel v oboch smeroch jazdy. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 8, bodu 19 dodatková tabuľka s textom (č. E 12) sa môže použiť v prípadoch, keď je nutné obmedziť platnosť zákazu vyplývajúceho z príslušnej zákazovej alebo príkazovej značky (výnimka z platnosti značky) len pre určitú skupinu vozidiel alebo pre určené vozidlá. Na dodatkovej tabuľke sa vždy vyznačuje text „OKREM“ a následne sa uvedie určitá skupina vozidiel alebo určené vozidlá. Napríklad v kombinácii so značkou č. B 1 sa vyznačí text „OKREM VOZIDIEL STAVBY“ a podobne alebo text „OKREM VOZIDIEL“ a údaj evidenčných čísiel alebo pod text „OKREM“ sa vyznačí príslušný významový symbol, ako napríklad bicykel a podobne; vyznačený údaj poskytuje vždy úplný a jednoznačný výklad. V uvedenom prípade sa jednalo o text „Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05:00 - 09:00 hod., Taxi 20:00 - 05:00 hod.“

22. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v priebehu konania o priestupku, ale aj v priebehu samotného objasňovania vecí, alebo na mieste samom mal možnosť podania akejkoľvek námietky, resp. vyjadrenia ktoré považoval za potrebné. Na mieste kontroly, sa žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku ani v jednom prípade žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci tak nepochybne vykonať nielenže mohol, ale dokonca mal. Aj keď si žalovaný na jednej strane uvedomuje, že nebolo povinnosťou žalobcu sa k veci vyjadrovať, resp. uvádzať dôvody svojho konania, na druhej strane považuje za logické, že vodič, voči ktorému je vyslovené podozrenie zo spáchania priestupku sa bude brániť hneď na mieste takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť procesné spôsobilé na zbavenie sa podozrenia. Za daných okolností žalovaný vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, má za to, že všetky následné a dodatočné vyjadrenia účastníka konania sú účelové. 23. Za takýto považuje aj žalobcom dodatočne predložený „dôkazný prostriedok“ - screenshot z mobilnej aplikácie Google mapy, k priestupku pod bodom 2.2.1 tohto žalobného návrhu zo dňa 16.06.2018, ktorý má podľa neho monitorovať jeho presnú polohu spolu s časmi 24 hodín denne a má svedčiť o skutočnosti, že jeho vozidlo bolo zastavené až za veľkou križovatkou, v dôsledku čoho výpovede policajtov, ktorí tvrdia, že jeho vozidlo bolo zastavené pri kostole sv. Mikuláša na UL. Hlavnej považuje za účelové a zavádzajúce a celý dôkazný prostriedok za nepoužiteľný. Žalovaný pritom poukazuje, že žalobcom predložený dôkazný prostriedok nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pričom z neho nie je možné nepochybne identifikovať, že sa jednalo o vozidlo žalobcu, resp. o jeho osobu, resp. nie je vôbec možné určiť o aké vozidlo sa jednalo. 24. Žalovaný dodal, že žalobcom uvádzané rozhodnutie vydané správnym orgánom ODI v Poprade č. p.: R.-PP-R ktoré malo byť zahrnuté do predmetného spoločného konania, k čomu žalovaný uvádza, že v odvolacom konaní sa zaoberal výlučne spisovým materiálom, resp. rozhodnutím, ktoré mu v rámci odvolacieho konania po odvolaní podanom žalobcom bolo doručené, t.j. ktorému správny orgán nevyhovel a následne bol žalovanému predložený tento spisový materiál v rámci spoločného konania pod č. p.: R.-PP-R XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX/XXXX, XXXX-P, pričom v danom čase kedy už mal byť tento ním uvádzaný skutok zahrnutý pod predmetné spoločné konanie, žalobca sa o ňom vo svojom odvolaní proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku absolútne nezmienil.

III.

Replika žalobcu

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží vyviniť z nezákonného rozhodnutia, ktoré vydal na základe nedostatočných dôkazov a podkladov, bez toho aby dostatočne zistil skutkový stav a opakovane vykonal dôkazy /napr. opakovaný výsluch hliadky PZ v Prešove a to nstržm. Q. P. a práp. Y. V., ktorý mali dokumentovať údajný priestupok zo dňa 16.06.2018.

26. Je tam značný rozpor vo výpovediach, ktorý správny orgán neuviedol na pravú mieru. Mne znemožnil toto právo učiniť, a klásť svedkom otázky v zmysle zákona tak ako mi to zákon umožňuje. Tak by sa dokázalo, že som sa daného skutku nedopustil. Tvrdil som to opakovane vo svojich vyjadreniach, napriek tomu ma správny orgán uznal vinným z tohto skutku bez akýchkoľvek ďalších dôkazov len na základe účelovej výpovede policajtov. Súdy opakovane judikovali, že účelová výpoveď policajtov, ktorá je v značnom rozpore s výpoveďou obvineného z priestupku je bez ďalších dôkazov nedostatočná na uznanie viny a vydanie rozhodnutia, a takéto rozhodnutie je teda nepreskúmateľným, pretože je v hrubom rozpore s rešpektovaním práv obvineného. Je povinnosťou správneho orgánu hľadať nie len dôkazy svedčiace vinu obvineného, ale aj jeho nevinu, a je v príkrom rozpore s právom na spravodlivý proces, aby správny orgán predložené dôkazy. Výpis jeho polohy z Google Maps, považoval za účelový dôkaz, bez toho aby tento dôkaz vyhodnotil a zhodnotil spravodlivo.

27. Ku skutku zo dňa 01.09.2018 uviedol, že správny orgán vôbec nezhodnotil to, že meranie bolo vykonané v rozpore so zákonom, nepredložil zdravotné previerky p. E., či bol spôsobilý vykonávať túto činnosť merania, a tiež sa nevyjadril k tomu, že meranie bolo vykonané v mieste zákazu vjazdu, čím bol porušený zákon.

28. Ku skutku zo dňa 17.09.2018 zopakoval, že vozidlo nezaparkoval, a nebolo mu umožnené toto vyjadrenie napísať do žiadnej správy o objasňovaní priestupku, nakoľko na mieste v sídle odťahovej spoločnosti, takáto možnosť nebola, bol tam len službukonajúci mestský policajt, ktorý mu chcel vnútiť blokovú pokutu, čo odmietol, a on len odvetil, že to postúpi správnemu orgánu a nedal mu žiadnu

možnosť sa vyjadriť k priestupku, preto som tak urobil až neskôr. Nikdy sa nevyjadril, že bol vodičom tohto vozidla, vozidlo si prišiel vyzdvihnúť ako jeho držiteľ, nie ako vodič.

29. Pri ostatných skutkoch zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v spise ako aj v podanej žalobe.

30. K znemožneniu účasti na ústnom pojednávaní dňa 30.04.2020 doplnil, že o tomto termíne nemal žiadnu zmienku, a nemal odkiaľ o ňom vedieť, nebolo to prvýkrát, kedy správny orgán porušil jeho právo na spravodlivý proces. Takmer totožný prípad sa stal nedávno, kedy ale odvolací orgán KDI v Prešove takéto rozhodnutie zrušil, v tomto prípade ale tak neurobil. Dňa 08.04.2020 mu len chceli stanoviť termín prejednania priestupku, ale konkrétny termín 30.04.2020 mu oznámený nebol. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý uviedol v žalobe, sa mal tiež v danom spoločnom konaní prejednať, nakoľko Správny poriadok tak ustanovuje, avšak dôsledkom svojvôle správneho orgánu sa neprejednal v spoločnom konaní, tak ako sa mal prejednať v zmysle zákona.

31. Zotrval na žalobnom petite.

IV.

Priebeh administratívneho konania

32. Z priloženého priestupkového spisu správny súd k jednotlivým priestupkom v nadväznosti na konkrétne žalobné dôvody zistil tieto skutočnosti:

33. Predvolaním zo dňa 30.11.2018 bol žalobca prevolaný na prejednanie priestupkov zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, a to na deň 06.12.2018. Predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 03.12.2018 osobne. Dňa 04.12.2018 sa žalobca dostavil pred správny orgán prvého stupňa a požiadal o nahliadnutie do spisov týkajúcich sa týchto priestupkov. Bolo mu to umožnené, obsah si žalobca zdokumentoval mobilným telefónom. Podaním z toho istého dňa 04.12.2018 doručeným správnemu orgánu dňa 06.12.2018 sa jednak žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov, jednak súhlasil s prejednaním priestupkov v jeho neprítomnosti. Súčasne podal vyjadrenie k všetkým dovtedajším priestupkom a všetky konania navrhol zastaviť.

34. Dňa 06.12.2018 prebehlo ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Predmetom prejednania boli priestupky zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018. Pojednávanie bolo prerušené. Dňa 27.12.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie zo dňa 06.12.2018 o prerušení ústneho pojednávania.

35. Dňa 28.01.2019 žalobca prevzal predvolanie zo dňa 04.01.2019 (uložené na pošte odo dňa 09.01.2019) na prejednanie priestupkov na deň 29.01.2019. Upovedomenie o možnosti preštudovať spis dňa 22.01.2019 prevzal až dňa 28.01.2019.

36. Z úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil za účelom nahliadnuť do spisu, čo urobil a fotograficky si zadokumentoval obsah spisu. Dňa 29.01.2019 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k neúčasti na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu nedodržania lehoty 5 pracovných dní analogicky podľa .

37. Nové predvolanie zo dňa 29.01.2019 na prejednanie priestupku na deň 19.03.2019 bolo osobne prevzaté žalobcom dňa 25.02.2019 (uložené na pošte dňa 05.02.2019).

38. Dňa 20.03.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené súhlasné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.03.2019 k spoločnému konaniu o všetkých priestupkoch a navrhol konanie zastaviť. Súčasne sa žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupku a súhlasil s ich prejednaním v jeho neprítomnosti.

39. Upovedomenie o preštudovaní spisového materiálu zo dňa 19.03.2019 v deň 10.04.2019 bolo žalobcom osobne prevzaté dňa 08.04.2019 (predtým od 21.03.2019 uložené). Z úradného záznamu zo dňa 08.04.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil pred správny orgán za účelom nahliadnutia

do spisových materiálov, urobil si záznamy. Zároveň mu bol oznámený termín ústneho pojednávania stanovený na deň 30.4.2019, čo zobral na vedomie, pričom predvolanie odmietol prevziať s vyjadrením, že si žiada zaslať ho prostredníctvom poštového priečinku. Napokon mu toto predvolanie zo dňa 08.04.2019 na prejednanie priestupkov na deň 30.04.2019 bolo doručené najneskôr dňa 26.04.2019, kedy si ho osobne prevzal, pričom od 10.4.2019 bola zásielka uložená.

40. V ústnom pojednávaní prvostupňový orgán pokračoval dňa 30.04.2019 a prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia a vážnych dôvodov, priestupky zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019 a 15.03.2019. Súčasne bolo vyhlásené prvostupňové rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím.

41. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spáchaného dňa 16.06.2018 vyplýva, že v tento deň o 22.00 hod. bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Prešov po tom, čo nerešpektoval dopravnú značku zákaz vjazdu osadenú pred vjazdom na ulicu Hlavná v Prešove, čím porušil čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Žalobca sa k skutku nechcel vyjadriť a blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Po poučení žalobca správu podpísal. K správe bol pripojený náčrtok dopravnej situácie na dotknutej ulici so situovaním vozidla žalobcu, bol vypracovaný úradný záznam, bola pripojená fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku, z ktorej vyplýva umiestnenie príslušných dopravných značiek.

42. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01.09.2018 vyplynulo, že v tento deň o 17.38 hod. viedol žalobca svoje vozidlo v meste Poprad, kde je povolená rýchlosť 50 km/hod., pričom mu bola nameraná rýchlosť 80 km/hod., čo pri zohľadnení chyby meradla rýchlosti znamenalo prekročenie rýchlosti o 27 km/hod. Tým porušil čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Žalobca sa vyjadril, že si nie je vedomý priestupku. Po poučení a vyjadrení žalobca správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu k tomuto priestupku je fotodokumentácia so zachytením vozidla žalobcu a žalobcu ako vodiča tohto vozidla, tiež sú súčasťou technické údaje použitého meracieho zariadenia, údaje o rýchlosti vozidla, údaje geografickej polohy vozidla v tom čase (GPS údaje). Prílohou je ďalej certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru a uvedeným dátumom jeho overenia 28.06.2018. V tejto veci bol najskôr vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa 21.09.2018, proti ktorému podal žalobca odpor.

43. Zo záznamu o zistení priestupku zo dňa 17.09.2018 vyplynulo, že v tento deň bolo na základe oznámenia hliadkou Mestskej polície Košice Stanica JUH zistené parkovanie vozidla žalobcu na vyznačenom parkovisku pre Taxi v Košiciach na ul. Hlavná 2. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 17.09.2018 o 20.05 hod. vyplýva, že žalobca podal vysvetlenie k tomuto priestupku a po príslušnom poučení v zmysle zákona o priestupkoch vyhlásil, že žiada riešiť priestupok v správnom konaní. Súčasťou spisového materiálu je fotodokumentácia, z ktorej vyplýva dopravné značenie v mieste priestupku so zachytením vozidla žalobcu na mieste pre Taxi, ďalej je jeho súčasťou protokol o odstránení vozidla žalobcu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku oznamovateľom priestupku B. J. - vodičom taxi služby vyplynulo, že vozidlo žalobcu na uvedenom mieste v zistený deň parkovalo.

44. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.09.2018 vyplynulo, že žalobca bol o 13.05 hod. zastavený hliadkou po tom, čo bol o 13.00 hod. žalobca na jeho motorovom vozidle v úseku na D1 Važec - Levoča v smere Poprad - Liptovský Mikuláš výjazd D1 Štrba zameraný pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti o 47 km/hod, čím porušil čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Po poučení žalobca podal vyjadrenie, že si nie je vedomý priestupku a správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu je fotodokumentácia z tohto dňa z 13.00 hod. s uvedením zistenej rýchlosti vozidla na foto zábere 177 km/hod. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu z tohto dňa vypracovaného členmi hliadky. V spise je tiež certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s dátumom overenia 25.01.2018. Z ďalších úradných záznamov zo dňa 13.11.2018 vypracovaných členmi hliadky vyplynul detailnejší popis priestupku, spôsob, akým bol motorizovanou hliadkou žalobca zastavený a tiež reakcia žalobcu po zastavení hliadkou, pričom tvrdenia členov hliadky k týmto okolnostiam sa zhodovali, vo výrazoch neboli identické. Pripojené bolo tiež osvedčenie o absolvovaní doplňujúceho kurzu k dokumentovaniu dopravných priestupkov meračmi rýchlosti jedným z členov zasahujúcej hliadky (nstržm. Mgr. J.).

45. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva deň a čas riešenia priestupku 29.10.2018 o 9.55 hod. Zo správy o podaní vysvetlenia Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 29.10.2018 vyplynulo, že žalobca so svojim motorovým vozidlom parkoval v Bratislave na ulici Grösslingova 77 na vyhradenom boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa, čím porušil čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa . Po poučení sa vyjadril, že si nie je vedomý priestupku, a podpísal záznam. Zo služobného záznamu z toho istého dňa vyplynulo, že žalobca porušil ustanovenie s poukazom na tým, že nerešpektoval dopravné značenie IP 16 parkovisko - parkovacie mieste s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E 13 - pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS park. A.s., počet boxov 2, priestupca s motorovým vozidlom zastavil a stál na boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa boxu. Z priloženej fotografickej prílohy vyplýva dopravné značenie i parkovanie vozidla žalobcu, pričom na prednom skle vozidla bol pod stieračom umiestnený oznam zamestnanca majiteľa boxu, ktorý informoval žalobcu o zákaze parkovať. Z protokolu zo dňa 29.10.2018 11.32 hod. o prebratí vozidla po jeho odtiahnutí je zrejmé, že vozidlo si vyzdvihol žalobca a prevzal príkaz na úhradu sumy 99 EUR, keďže odmietol zaplatiť pohľadávku na mieste. Zo záznamu o podaní vysvetlenia z 10.12.2018 zamestnancom strážnej služby MVK Securtiy s.r.o. Ing. E. Q. vyplýva, že Stavebná sporiteľňa Wustenrot má zmluvne zabezpečené užívanie boxov č. 5 a č. 6, pričom potvrdil, že už pri nástupe do práce o 5.00 hod. vozidlo žalobcu v deň 29.10.2018 parkovalo v boxe č. 6, parkovalo tam ešte o 9.30 hod. a vec bola riešená Mestskou políciou BA.

46. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.02.2019 o 16.27 hod. vyplýva, že žalobca vošiel vozidlom do zákazu vjazdu, ktorý je uvedený na vstupnej bráne s dodatkovou tabuľou do priestorov žst. Trenčín, čím porušil , čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Po poučení v zmysle zákona žalobca uviedol, že bol pracovne v železničnej stanici Trenčín, nie je ochotný vyriešiť priestupok na mieste, keď tak len napomenutím alebo zápisom, uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a jeho priestupok nie je spoločensky nebezpečný. Správu odmietol podpísať. Rovnaké skutočnosti vyplývajú z úradného záznamu členov zasahujúcej hliadky. Z fotodokumentácie vyplýva dopravné značenie v mieste priestupku i parkovanie vozidla žalobcu a jeho prítomnosť na mieste. Zo záznamov o podaní vysvetlenia členmi zasahujúcej hliadky PZ zo dňa 25.02.2019 tiež vyplývajú tieto skutočnosti.

47. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15.03.2019 vyplýva, že žalobca na úseku diaľnice D1 Levoča smer Poprad, zjazd Spišský Štvrtok, v tento deň o 14.33 hod. prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 44 km/hod, čím porušil , čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Po poučení v zmysle zákona sa žalobca odmietol vyjadriť. Na priloženej fotodokumentácii je zreteľne zachytené vozidlo žalobcu so žalobcom ako vodičom, uvedené sú údaje o nameranej rýchlosti 174 km/hod., GPS údaje miesta merania. Z úradného záznamu členov hliadky PZ zo dňa 15.03.2019 vyplývajú tieto skutočnosti, vrátane odmietnutia žalobcu vyjadriť sa a podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Súčasťou spisu je certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s platnosťou overenia od 20.02.2019 do 22.02.2020, tiež certifikát o úspešnom absolvovaní školenia a skúšky pre prácu s cestným meračom rýchlosti člena zasahujúcej hliadky PZ.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu , na pojednávaní vypočul žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, a nezistiac dôvody pre postup podľa dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

49. Na pojednávaní dňa 19.10.2021 žalobca zotrval na žalobných dôvodoch, predovšetkým zdôraznil nedodržanie 5 dňovej lehoty na prípravu analogicky podľa , zopakoval v tejto súvislosti tvrdenia zaznamenané v úradných záznamoch v spise žalovaného. K skutku 1 (prejazd Hlavnou ulicou v Prešove) uviedol, že bol objasnený len výpoveďami policajtov, pričom podľa judikatúry

takéto usvedčenie z priestupku nie je postačujúce, navyše sám žiadal kamerové záznamy, ktoré neboli zabezpečené; tvrdil, že bol zastavený na inom ako uvedenom mieste (o niekoľko desiatok metrov); namietol, že úradný záznam policajtov a ich výpovede sú klamlivé a účelové. Ku skutkom ohľadom parkovania v Košiciach a Bratislave uviedol, že ani v jednom prípade nebol vodičom, pričom opísal komunikáciu so službu konajúcim mestským policajtom v Košiciach, ktorému na jeho otázku, kto bol vodič, odpovedal, že ním nebol on a odmietol uviesť vodiča, čím odmietol právo vypovedať, lebo to právo má, ak by danou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie alebo stíhanie za priestupok. Ani v jednom prípade neuviedol, že bol vodičom. Na námietku zástupcu správneho orgánu, prečo tak neučinil na mieste samom, odpovedal, že vodič, ktorý je bezprostredne obvinený zo spáchania nejakého skutku, je v psychickom rozrušení, a nie je povinný uvádzať námietky okamžite, má právo vyjadriť sa k veci v kľude. Ku skutku parkovania na mieste železničná stanica Trenčín uviedol, že išlo o verejné priestranstvo na pozemku železníc. K otázke merania rýchlosti dodal, že na Slovensku používané rýchlomery majú stanovenú kalibráciu, majú istú odchýlku zväčša 3% a musia byť splnené dve podmienky. Vydaný návod na obsluhu, z ktorého vyplýva, že službukonajúci policajt musí byť preškolený na obsluhu a dodržiavať návod, pričom treba dokázať, že ten návod dodržali. Doplnil niekoľko okolností, ktoré podľa neho zapríčiňujú zle meranie prístroja, a ktoré podľa jeho názoru boli ako príčiny nepresného merania prítomné v jeho prípadoch, čo by mohol preukázať ním navrhnutý znalec z oblasti cestných rýchlomerov.

50. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na správnosti napadnutých rozhodnutí, na dostatočnosti skutkových zistení. Vylúčil, aby bolo žalobcovi odopreté právo vyjadriť sa k veci v správe o výsledku objasňovania priestupkov, také právo je zachované každému účastníkovi konania. K žalobcom namietanému nesprávnemu použitiu laserového merača uviedol, že žalobca nie je odborník, ani znalec v tejto oblasti, aby ho to oprávňovalo k jeho konštatáciám. Navrhol žalobu zamietnuť. V reakcii na toto vyjadrenie žalobca uviedol, že nespochybňuje možnosť vyjadriť sa k priestupku vo všetkých siedmich veciach, myslel konkrétne skutok zo dňa17.09.2018 pri preberaní vozidla z odťahovej služby, vtedy mu nič také umožnené nebolo. Zotrval na žalobnom petite.

51. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

52. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom

53. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

54. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

56. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

57. Podľa , žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

58. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

59. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

60. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

61. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

62. Podľa o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

63. Podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1990/372/20210501> a súčasne iný priestupok.

64. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

65. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

66. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

67. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

68. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

69. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

70. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

71. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s

procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

72. V predmetnom správnom konaní žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania siedmich presne skutkovo a právne kvalifikovaných priestupkov, za ktoré mu bola uložená pokuta 500 EUR a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 EUR.

73. K zásadnej žalobnej námietke vznesenej v procesnoprávnej rovine, že v konaní nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní pred pojednávaním, ktorú bolo nevyhnutné dodržať z dôvodu viazanosti orgánov verejnej správy konajúcich o priestupku zásadami trestného konania, správny súd argumentuje, že použitie zásad trestného konania v konaní o priestupkoch a vo všeobecnosti v konaniach, ktoré sú svojou povahou konaním vo veciach správneho trestania, nemožno stotožňovať s použitím konkrétneho ustanovenia procesného predpisu, v tomto prípade . Judikatúra prijala všeobecnú zásadu, že v takýchto typoch konania sa aplikujú zásady trestného konania, nie však konkrétne ustanovenia , ktoré sú z podstaty veci prísnejšie v tom zmysle, že kladú na orgány činné v trestnom konaní vyššie nároky na ochranu práv obvineného (obžalovaného), a to z dôvodu, že pri trestných činoch ide o závažnejšie protiprávne konanie, a za ich spáchanie možno ukladať oveľa prísnejšie sankcie, preto sa kladie zvýšený dôraz na procesné postupy v záujme ochrany práv obvineného.

74. Správny súd z uvedeného dôvodu nepovažuje explicitné formulácie , týkajúce sa napríklad lehôt, za priamo záväzné pre správne orgány v konaní o priestupku. Na druhej strane je nevyhnutné rešpektovať účel, ktorý týmito ustanoveniami sleduje. Vo veci lehoty poskytnutej obvinenému z priestupku na prípravu obrany, ktorú je potrebné zachovať pred vytýčením pojednávania, sa správny súd nestotožnil so žalobcom v tom, že musí ísť o 5 pracovných dní, a to z dôvodu, že ústne pojednávanie v konaní o priestupku nie je totožné s verejným zasadnutím pred súdom v trestnom konaní, ale vzhľadom na svoj charakter, kedy vo veci koná ten istý orgán, na rozdiel od trestného konania, v ktorom v prípravnom konaní koná orgán činný v trestnom konaní, a v ďalších fázach súd, má skôr povahu prípravného konania podľa . Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd túto žalobcovu námietku ako neopodstatnenú.

75. Navyše správny súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k ústnemu pojednávaniu vytýčenému na deň 06.12.2018 sa žalobca podaním zo dňa 04.12.2018 doručeným správnemu orgánu dňa 06.12.2018 nielen ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov, ale aj súhlasil s prejednaním priestupkov v jeho neprítomnosti.

76. Predvolanie zo dňa 29.01.2019 na prejednanie priestupku na deň 19.03.2019 bolo osobne prevzaté žalobcom dňa 25.02.2019 (uložené na pošte dňa 05.02.2019), pričom dňa 20.03.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené súhlasné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.03.2019 k spoločnému konaniu o všetkých priestupkoch. Žalobca sa zároveň ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov a súhlasil s ich prejednaním v jeho neprítomnosti.

77. Upovedomenie o preštudovaní spisového materiálu zo dňa 19.03.2019 v deň 10.04.2019 bolo žalobcom osobne prevzaté dňa 08.04.2019 (predtým od 21.03.2019 uložené). Z úradného záznamu zo dňa 08.04.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil pred správny orgán za účelom nahliadnutia do spisových materiálov, urobil si záznamy. Zároveň mu bol oznámený termín ústneho pojednávania stanovený na deň 30.04.2019, čo zobral na vedomie, pričom predvolanie odmietol prevziať s vyjadrením, že si žiada zaslať ho prostredníctvom poštového priečinku. Napokon mu toto predvolanie zo dňa 08.04.2019 na prejednanie priestupkov na deň 30.04.2019 bolo doručené dňa 26.04.2019, kedy si ho osobne prevzal, pričom od 10.04.2019 bola zásielka uložená. Dňa 30.04.2019 tak prebehlo ústne prejednanie priestupkov v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia a vážnych dôvodov.

78. Z vyššie uvedenej chronológie korešpondencie prvostupňového správneho orgánu so žalobcom je evidentné, že už dňa 08.04.2019 bol žalobcovi oznámený termín ústneho pojednávania na 30.04.2019.

Navyše dňa 26.04.2019 si osobne prevzal predvolanie na prejednanie priestupkov, t.j. štyri dni pred pojednávaním. V tejto situácii správny súd nevyhodnotil vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu ako porušenie jeho práva na spravodlivé prejednanie veci, a to aj s poukazom na to, že časť priestupkov, za ktoré bol potrestaný, už bola prejednaná skôr a s jeho súhlasom. Správny súd konštatuje, že ak by mal využiť analogicky postupy upravené (ako sa toho žalobca domáhal) s prihliadnutím na vyššie uvedený odchýlny názor správneho súdu na možnosť priamo používať explicitné ustanovenia , teda aj , musel by s oporou napríklad v ust. uzavrieť, že je možné doručovať a aj oznamovať termíny úkonov dotknutým osobám aj osobne pri inom úkone v konaní. Žalobca evidentne selektívne vyzdvihol ustanovenie upravujúce lehoty pred prípravou verejného zasadnutia, a pritom opomenul, že (analogicky oveľa bližší inštitút) výsluch obvineného v prípravnom konaní neurčuje bližšie žiadnu lehotu, a okrem spomenutého pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania určuje lehotu najmenej 3 dní ().

79. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď bol žalobcovi oznámený termín pojednávania (na deň 30.04.2019) už dňa 08.04.2019 a osobne si predvolanie na toto pojednávanie zaslané poštou prevzal dňa 26.04.2019, boli zachované práva žalobcu ako obvineného z priestupku v plnom rozsahu.

80. Žalobcom uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nemohli v tejto súvislosti opodstatniť iné právne závery, keďže vo veci sa posudzovalo použitie zásad trestného konania v konaní správneho trestania z pohľadu totožnosti konania, resp. skutku, s dôrazom na zásadu ne bis in idem, vo veci išlo o aplikovanie princípu nullum crimen, nulla poena sine lege na správne trestanie, v oboch prípadoch na pozadí základného práva na slobodu prejavu.

81. Žalobné námietky vznesené žalobcom v hmotnoprávnej rovine sú taktiež nedôvodné.

82. Pokiaľ ide o žalobný dôvod týkajúci sa popierania spáchania priestupku dňa 16.06.2018 (porušenie zákazu vjazdu) s odkazom na to, že v zmysle platnej judikatúry nie sú výpovede policajtov, ktoré sú navyše v rozpore s výpoveďou žalobcu, postačujúce na usvedčenie žalobcu, správny súd odkazuje na vyššie uvedené získané dôkazy a podklady pri objasňovaní a prejednávaní tohto priestupku. Správu o výsledku objasňovania priestupku po poučení žalobca podpísal, ku skutku sa nevyjadril, blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Z pripojeného náčrtku dopravnej situácie na dotknutej ulici so situovaním vozidla žalobcu, vypracovaného úradného záznamu, pripojenej fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku, z ktorej vyplýva umiestnenie príslušných dopravných značiek poskytli dostatočný dôkazný podklad tak pre skutkové ako aj právne závery správnych orgánov oboch stupňov. Je evidentné, že spáchanie priestupku nevyplynulo iba z výpovedí členov hliadky, ale aj ďalších objektívnych dôkazov, o ktorých dostatočnosti a dôveryhodnosti nemal ani správny súd pochybnosti. Preto neobstál argument žalobcu, že v zmysle judikatúry nie je postačujúce usvedčovať páchateľa priestupku iba výpoveďami členov hliadky, resp. príslušníkov PZ. Ohľadom žalobcovej obrany vyjadrenej v replike, že ním predložený výpis jeho polohy z Google Maps, považoval žalovaný za účelový dôkaz, bez toho aby tento dôkaz vyhodnotil a zhodnotil spravodlivo, správny súd uvádza, že sa stotožnil s názorom žalovaného, keďže predložený grafický výstup (okrem toho, že samostatne ani nijako neidentifikuje žalobcu) v spojení s vyjadrením samotného žalobcu pri predložení tohto dôkazu, že priestupok spáchaný nebol, tvrdenia policajtov sú klamlivé, lebo nebol zastavený pri kostole sv. Mikuláša, ale až za veľkou križovatkou, v žiadnom smere nespochybnili záver zo správy o výsledku objasňovania priestupku spáchaného dňa 16.06.2018, z ktorej vyplýva, že v tento deň o 22.00 hod. bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Prešov po tom, čo nerešpektoval dopravnú značku zákaz vjazdu osadenú pred vjazdom na ulicu Hlavná v Prešove, čím porušil čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa Miesto zastavenia žalobcu konajúcimi príslušníkmi totiž nie je súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku spočívajúcemu v porušení zákazu vjazdu, preto ani z priestupkového spisu nijako nevyplýva, že by miesto zastavenia žalobcu mohlo mať akýkoľvek vplyv na posudzovanie skúmaného skutku. Miesto porušenia zákazu vjazdu nie je v príčinnej súvislosti s miestom zastavenia páchateľa priestupku, a tak ani akékoľvek výhrady k uvedenému miestu zastavenia páchateľa priestupku, nemôžu priniesť zmenu v kvalifikácii jeho konania, ktoré predchádzalo zastaveniu žalobcu hliadkou PZ.

83. Vo vzťahu k priestupku zo dňa 01.09.2018 (prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti) a žalobcom tvrdenému nezákonnému, nesprávnemu meraniu prekročenej rýchlosti, správny súd poukazuje, že

meranie sa realizovalo použitím certifikovaného cestného laserového rýchlomeru s aktuálnym platným overením zo dňa 28.06.2018. Spochybňovanie bežne používaného certifikovaného technologického zariadenia na meranie rýchlosti argumentmi z technickej oblasti a aj z oblasti týkajúcej sa osobnej integrity člena policajnej hliadky bez akejkoľvek opory v realite, argumentmi subjektívnej povahy v istej miere už presahujúcimi aj hranice domnienok, nemohlo viesť k vyhodnoteniu zistenia skutkového stavu ako nesprávneho, nedostatočného pre zákonné skutkové a právne závery správnych orgánov, keďže súčasťou spisového materiálu k tomuto priestupku je fotodokumentácia so zachytením vozidla žalobcu a žalobcu ako vodiča tohto vozidla, tiež technické údaje použitého meracieho zariadenia, údaje o rýchlosti vozidla, údaje geografickej polohy vozidla v tom čase (GPS údaje).

84. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj argumenty týkajúce sa priestupku zo dňa 17.09.2018 (porušenie zákazu parkovania na vyznačenom stanovisku taxi). Žalobné tvrdenie, že žalobca vozidlo nezaparkoval na zistenom mieste bolo spoľahlivo vyvrátené jeho vlastným vyjadrením pri objasňovaní priestupku, keď žalobca pri podaní vysvetlenia k tomuto priestupku, a po príslušnom poučení v zmysle zákona o priestupkoch neuviedol, že vozidlo nezaparkoval, ale vyhlásil, že žiada riešiť priestupok v správnom konaní. Tento záznam súčasne vyvracia obranu žalobcu založenú na absencii možnosti vyjadriť sa k veci.

85. K podobným priestupkom zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019 a obrane založenej na tom, že vlastné vozidlo nezaparkoval on, správny súd poukazuje, že zo správy o podaní vysvetlenia Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 29.10.2018 vyplynulo, že sa žalobca po poučení vyjadril, že si nie je vedomý priestupku a podpísal záznam. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.02.2019 o 16.27 hod. vyplýva, že žalobca po poučení v zmysle zákona uviedol, že bol pracovne v železničnej stanici Trenčín, nie je ochotný vyriešiť priestupok na mieste, keď tak len napomenutím alebo zápisom a uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a jeho priestupok nie je spoločensky nebezpečný. Správu odmietol podpísať. Ani v jednom prípade sa žalobca pri objasňovaní priestupku nebránil argumentáciou zhodnou so žalobou, hoci evidentne bol na mieste objasňovania prítomný a možnosť vyjadriť sa k veci mal vždy. Žalobná obrana tak evidentne smeruje len k zbaveniu sa zodpovednosti za postih za spáchanie priestupkov.

86. K namietanej nemožnosti vyjadriť sa k veci, správny súd zdôrazňuje, že žalobca nebol ani v jednom posudzovanom prípade vyriešený v blokovom konaní, vždy prebehlo správne konanie, teda možnosť vyjadriť sa k veci mu bola vždy zachovaná. Ani zákon o priestupkoch, ani Správny poriadok neregulujú právo obvineného z priestupku vyjadriť sa k veci tak, že by ho mohol uplatniť iba v jednej konkrétnej fáze konania. Správny súd argumentuje, že objasňovanie priestupku zavŕšené správou o výsledku jeho objasňovania nie je jedinou, a už vôbec nie poslednou fázou konania o priestupku. Konanie o priestupku v prvom stupni je zavŕšené vydaním rozhodnutia, a až do tohto momentu má obvinený z priestupku právo k veci sa vyjadriť a orgán konajúci o priestupku má povinnosť mu uplatnenie tohto práva umožniť. Z obsahu spisu, ako bol vyššie detailne k jednotlivým priestupkom konštatovaný, je evidentné, že žalobca mal niekoľkokrát možnosť vyjadriť sa k prejednávaným priestupkom, a niekoľkokrát ju aj využil a k veci podal vyjadrenie. Nemožno opomenúť, že sám súhlasil aj s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Paradoxne vyznieva aj obrana žalobcu prednesená na pojednávaní pred správnym súdom, keď sa na jednej strane domáha práva vyjadriť sa k veci v kľude v stave bez psychického rozrušenia, nie hneď na mieste objasňovania priestupku, a súčasne však namieta porušenie práve tohto jeho práva vyjadriť sa na mieste.

87. K procesnému návrhu žalobcu, aby po zrušení rozhodnutí oboch stupňov a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, boli priestupky prejednané v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch aj s tými, o ktorých sa vedie konanie pod č. ORPZ- PP-R správny súd poukazuje, že v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

88. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti ustálila, že... „ I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný a II. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi

správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému (rozhodnutie NS SR sp. zn. , č. 67/2019). Ide o prípad ukladania správnej sankcie správnym orgánom za viac spáchaných deliktov, a to v rámci jedného správneho rozhodnutia.

89. Vo veci vedenej prvostupňovým orgánom pod sp. zn. R.-PP-R XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX/XXXX, XXXX-P zo dňa 30.04.2019 bolo rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019,15.03.2019. Vo veci vedenej pod sp. zn. R.-PP-R.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXXX-P bolo dňa 08.07.2020 rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019, 19.05.2019, 02.07.2019, 07.09.2019, 28.10.2019 a 31.10.2019.

90. Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade všetkých priestupkov prejednaných v konaní R.-PP-R XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX/XXXX, XXXX-P a priestupkov zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019 prejednaných vo veci R.-PP-R.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXXX-P, ide o prípad súbehu, keďže boli spáchané pred tým, ako bolo vydané prvé rozhodnutie dňa 30.04.2019. V tomto zmysle, by mali byť všetky tieto priestupky prejednané v jednom konaní, a mal by byť za ne uložený úhrnný správny trest (absorpčná zásada) podľa najprísnejšie sankcionovateľného priestupku.

91. V skúmaných priestupkových konaniach z procesného pohľadu nedošlo k porušeniu zákona v tom zmysle, že by sa nekonalo o viacerých priestupkoch toho istého páchateľa v jednom konaní, resp. že by bola porušená zásada o uložení jednej sankcie podľa absorpčného princípu. Významnou okolnosťou bolo, že prvostupňový správny orgán nemal faktickú možnosť vo vzťahu k druhej skupine priestupkov vykonať spoločné konanie, keďže správy o objasnení dotknutých žalobcových priestupkov mu boli doručované postupne až v dňoch 16.05.2019, 21.05.2019, a 05.11.2019, teda až po vyhlásení prvého rozhodnutia dňa 30.04.2019. Z týchto dôvodov sa nestotožnil správny súd s názorom žalobcu o potrebe spoločného konania.

92. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustáleného prijímania všeobecných princípov pri ukladaní trestov aj v správnom trestaní, by bolo nemožné obísť zásadu ukladania súhrnného trestu (sankcie), pri ktorej sa práve zohľadňuje okolnosť aká nastala v tejto veci, že v druhom konaní sa prejednávajú priestupky spáchané ešte pred vyhlásením prvého rozhodnutia. V takom prípade by však muselo ako súčasť prevzatého princípu ukladania súhrnného trestu byť zvažované zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby najprísnejšie sankcionovateľného priestupku, čo by nevyhnutne znamenalo zhoršenie situácie priestupcu, keďže by došlo k sprísneniu finálnej sadzby priestupku. Išlo by však o porušenie princípu zákazu reformatio in peius - zmeny k horšiemu, keďže správnu žalobu podal páchateľ priestupku, rovnako aj odvolania v administratívnom konaní, a práve v jeho neprospech by v konečnom dôsledku malo byť rozhodnuté.

93. Správny súd tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní veci v zmysle žalobných dôvodov ( v spojení s ), s poukazom na to, že dôvody pre postup podľa nezistil, podľa ustanovenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

94. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s . Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému, správny súd nenašiel spravodlivé, ani výnimočné dôvody, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).