Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-192-2014.pdf
PDF · 169.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. A., H.. XX. XX. XXXX, C. Z. XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., advokát so sídlom 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47245034 proti žalovaným: 1) M. N., H.. XX. XX. XXXX, C. A. XXX/XX, D. H. R., zastúpený: Ľ. N., H.. XX. XX. XXXX, C. Z. XXX, 2) D. N., H.. XX. XX. XXXX, C. A. XXX/XX, D. H. R.u, o nariadenie výkonu odstránenia nedostatkov, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2014 a upravenou dňa 14. 11. 2016 domáhal voči žalovaným odstránenia oplotenia po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., ďalej zmeny trasy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu, ktorý je postavený na parcele C-KN č. 173/10, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok na parcelu C-KN 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a taktiež zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN 173/10, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z..
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že povinný neoprávnene realizoval výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného domu a to tým, že jeho výstavbou nerešpektuje pôvodné hranice jestvujúceho oplotenia, ktorý demontoval kvôli navýšeniu pozemku. Nové oplotenie od jestvujúcej cesty po rodinný dom posunul povinný o 40 cm do pozemku navrhovateľa a taktiež zadnú časť oplotenia za rodinným domom zošikmil do pozemku navrhovateľa. Povinný predmetné oplotenie realizuje bez súhlasu obce a navrhovateľa, bez projektu. Navrhovateľ žiada tie časti nového oplotenia, ktoré zasahujú do jeho pozemku odstrániť a viesť ho v pôvodnej trase. Odvádzanie dažďových vôd zo strechy nového rodinného domu povinného je vedené cez neupravené navýšené nádvorie smerom k základom rodinného domu navrhovateľa, čím poškodzuje jeho základy, zaplavuje jeho studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou. Povinný neoprávnene navyšuje pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a novostavbou rodinného domu. Z pôvodných 50 cm je už cca 70 cm od pôvodného terénu, čo je v rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením. Keďže predmetné spory trvajú od roku 2008 a povinný nerešpektuje ani nariadenia obce Z. ani Krajského stavebného úradu v Prešove, žalobca žiada, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.
3. Podaním zo dňa 22. 05. 2015 doplnil žalobca žalobu o 4. bod a to, aby žalovaný odstránil drevený sklad, ktorý postavil za rodinným domom žalobcu bez potrebného súhlasu a povolenia.
4. K žalobe sa dňa 21. 09. 2015 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva. S navrhovateľom, pánom A. má problémy už dlhú dobu kvôli výstavbe jeho rodinného domu v Z.. Problémy pribúdali postupne, no začali tým, že po nadobudnutí stavebného pozemku zistil, že plechový sklad žalobcu zasahuje cez hranicu jeho pozemku. Najskôr ho vyzval ústne, neskôr písomne, aby vykonal nápravu a odstránil nezákonný stav, pretože táto čierna stavba mu bránila v realizácii oplotenia stavebného pozemku. Túto stavbu neodstránil a stále stojí na pozemku žalovaného. To pokladá za hlavný motív jeho útokov a schválností, ktoré vyústili do tejto žaloby. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že časti nového oplotenia žalovaný realizoval neoprávnene, bez súhlasu obce a bez súhlasu žalobcu. Žalovaný uvádza, že výstavbu drobnej stavby - betónového oporného múrika, ako podkladu pre budúce oplotenie riadne oznámil príslušnému stavebnému úradu v obci a to ohlásením drobnej stavby zo dňa 03. 07. 2013. Navrhovateľ súhlasil s výstavbou betónového múrika pozdĺž hranice pozemkov po obojstrannej dohode už v roku 2010 a taktiež na spoločnom jednaní v Z. dňa 19. 06. 2013, kedy bolo vzájomne dohodnuté zhotovenie betónového múrika v lehote do 31. 08. 2013 ako aj jeho umiestnenie pozdĺž hranice pozemkov. Predmetný betónový múr v stanovenej lehote zrealizoval, pričom betónový múrik bol osadený podľa dohody (začiatok trasy v pôvodnom výkope pozdĺž RD pána A. vo vzdialenosti 190 cm od RD). Tvrdenie navrhovateľa, že oplotenie zasahuje do jeho pozemku neuznáva a vyjadruje sa k tomuto bodu nasledovne: V auguste 2012 za účelom realizácie oplotenia pozemku prizval na zameranie hranice pozemku geodeta P.. M.. Viackrát vyzval žalobcu, aby odstránil stávajúce oplotenie. Následne zahájil výkopové práce, no žalobca mu v tom bránil a robil schválnosti. Vzniknutý problém musel riešiť podaním oznámenia na políciu. Kvôli týmto susedským nezhodám bolo zvolané jednanie na Obecnom úrade Z., ktoré sa uskutočnilo dňa 19. 06. 2013 s prešetrením stavu priamo na mieste. Na tomto pojednávaní došlo k vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným čím sa spor týkajúci sa umiestnenia základu betónového múrika pozdĺž hranice pozemkov vyriešil. Dohoda znela: od začiatku výkopu po RD pána A. bude výkop započatý 190 cm od RD. Oporný betónový múr ako súčasť nového oplotenia zrealizoval presne podľa vzájomnej dohody. Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že oplotenie zasahuje do jeho pozemku, s čím nesúhlasí. Nové oplotenie zrealizoval na svojom pozemku na základe ohlásenia stavby príslušnému stavebnému úradu, doložil všetky potrebné technické podklady, hranicu nechal vytýčiť geodetom a aj sám navrhovateľ súhlasil s umiestnením oplotenia pozdĺž hranice pozemku. Tvrdenie navrhovateľa že odvádza dažďovú vodu zo strechy nového RD smerom k základom RD navrhovateľa neuznáva. Od roku 2013 je pozdĺž hranice jeho pozemku susediaceho s pozemkom navrhovateľa vybudovaný oporný múr ako súčasť nového oplotenia stavebného pozemku. Základ oplotenia je zhotovený z liateho betónu hrúbky 400 mm a siaha do hĺbky 500 mm pod úroveň terénu pozemku navrhovateľa. Na ňom postavený múr je zhotovený z betónových tvárnic s hrúbkou 200 mm a vyplnený liatym betónom. Betónový múr je opatrený zvislou nopovou fóliou ako hydroizolácia proti povrchovej vode a zemnej vlhkosti. Pozdĺž múrika je v teréne drenáž odvádzajúca vodu z terénu smerom na miestnu komunikáciu a nie smerom k susediacemu pozemku. Všetka dažďová voda zo strechy RD a stavebného pozemku je odvádzaná odkvapmi vykopanými rigolmi tak, aby nesmerovala k susediacim pozemkom, ale smerom k miestnej komunikácii. K tvrdeniu navrhovateľa, že navýšil pozemok, uvádza, že úpravy terénu na stavebnom pozemku vykonal z dôvodu ochrany svojho majetku, novopostaveného RD, keďže pozemok je situovaný v blízkosti potoka, ktorého vyliatie počas povodní napáchalo veľké škody. Ako protiopatrenie došlo k miernemu navýšeniu pozemku od 0 do 40 cm. Toto preventívne opatrenie realizoval tak, aby všetka voda zo strechy RD a stavebného pozemku smerovala k miestnej komunikácii a následne do blízkeho potoka. Na výzvu príslušného stavebného úradu predložil všetky požadované podklady vrátane vypracovanej technickej správy terénnych úprav - projektu na dodatočné povolenie stavby. Je presvedčený, že všetky úpravy, ktoré zrealizoval nie sú v rozpore s verejným záujmom a projekt dodatočných úprav bude príslušným stavebným úradom schválený.
5. Keďže pôvodne žalobca žiadal v 4. bode odstrániť drevený sklad, ktorý postavil žalovaný, tak žalovaný sa vyjadril aj k tomuto bodu, avšak následne v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a petit žaloby upravil v súlade s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 09. 2017, ktorý je predmetom konania.
6. Na pojednávaní dňa 05. 10. 2015 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
7. Zástupca žalovaného sa vyjadril k jednotlivým bodom obžaloby. K bodu 1 uviedol, že žalovaný si dal pozemok a hranicu riadne vymerať. Vyzval žalobcu, aby odstránil staré oplotenie, pretože zasahovalo
do pozemku žalovaného podľa novovytýčenej hranice. Následne začali kopať výkop približne 1,60 m od domu žalobcu. S tým nesúhlasil, že je to príliš blízko. Tak bolo zvolané jednanie na obecnom zastupiteľstve, kde žalobca žiadal, aby posunuli hranicu do vzdialenosti 1,90 m od domu. Žalobca dal podmienku, že odsúhlasí postavenie múrika, ak dodržia 1,90 m od domu. Žalovaný pristúpil na túto jeho podmienku. Čiže od začiatku je vystavaný tento oporný múrik pozdĺž celého rodinného domu, kde si dal žalobca požiadavku 1,90 m, ale z dôvodu, aby sa zachoval bod, hranica vynesená geodetom, tak na konci je na dĺžke asi 3 metre zošikmené oplotenie. Ale stále sa nachádza na pozemku žalovaného. Čiže oporný múrik je postavený na základe ohlásenia drobnej stavby, na základe dohody z roku 2010 a 2013 so žalobcom. Stavebný úrad s tým taktiež súhlasil. Následne po kontrole bol zistený nedostatok, nedostatočná izolácia. Žalovaný to odstránil, z čoho existuje taktiež zápis. Je oizolovaný zo strany žalovaného po celej výške, čiže aj v podloží pod úrovňou terénu aj po celej výške. Oporný múrik je vystavaný z betónových tvárnic, je zaliaty liatym betónom a z jednej strany, zo strany žalovaného je oizolovaný. Čiže bráni určite presakovaniu povrchovej vody a taktiež všetkej podzemnej vody. Čo sa týka bodu 2 - odvádzanie dažďových vôd. Z celého rodinného domu má 3 odkvapy. Dva sú z prednej časti a jeden zozadu. Z prednej časti domu je jeden odkvap zvedený na zem a je trasovaný zatiaľ, lebo nie sú ešte ukončené terénne úpravy, je odvodňovacím rigolom vedený smerom na miestnu komunikáciu a následne do potoka ako je to dohodnuté v obci so stavebným dozorom a starostom. Z pravej strany majú 2 odkvapy z rodinného domu, jeden v zadnej časti, jeden z prednej časti. Ten zo zadnej časti je vedený zo strechy k zemi, následne pod úroveň terénu a plastovou rúrou je vedený pozdĺž celého pozemku prepichom cez miestnu komunikáciu do potoka. Druhý z prednej časti zatiaľ nie je dokončený, tiež bude zaústený do plastovej rúry, ktorá vedie pod úrovňou terénu popod miestnu komunikáciu až do potoka. Ten z ľavej strany bude vedený povrchovo rigolom na miestnu komunikáciu. Čiže všetky vody zo strechy sú vedené na miestnu komunikáciu, prípadne do potoka. Čo sa týka ostatnej vlhkosti, zo strany od žalobcu majú spravenú hydroizoláciu, je to tak napísané aj v technickej správe a navyše majú za domom spravené dva trativody. Takto je to v stavebnom povolení. Čiže nie je cieľom žalovaného viesť vodu na susedné pozemky. Celý terén je svahovitý od zadnej časti smerom k miestnej komunikácii a vyspádovaný je na miestnu komunikáciu nie k susedným pozemkom. Čo sa týka bodu 3 - navýšenie pozemku - je pravdou, že žalovaný navýšil stavebný pozemok oproti pôvodnému o približne 40 - 50 cm a to z dôvodu povodní v roku 2008 a následných. Ale ako je aj v technickej správe písané, stále je vyspádovaný smerom k miestnej komunikácii a k potoku. Aby to zlegalizoval, bola podaná žiadosť na dodatočné schválenie terénnych úprav pozemku, dali si vypracovať jednoduchý projekt, avšak stavebný úrad požadoval technickú správu. Ale dali si to vypracovať, aby vyšli v ústrety a aby sa problém vyriešil.
8. Podaním zo dňa 14. 11. 2016 žalobca vzal žalobu v bode 4 späť, žiadal rozšíriť okruh účastníkov o žalovanú v 2. rade a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby.
9. Uznesením č. k. 8C/192/2014-103 zo dňa 24. 03. 2017 tunajší súd pripustil, aby do konania pristúpila žalovaná v 2. rade.
10. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2017 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom zmení: I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť oplotenie po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zmeniť trasu odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu, stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z., takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok parcelu C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. vo vlastníctve žalobcu a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Právny zástupca žalobcu následne na pojednávaní uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo medzi stranami sporu k žiadnej zmene. Situácia je stále rovnaká. Naopak žalobca ju vníma stále horšie a horšie. Chcel by upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že ide o susedné spory, kde tvrdené názory
strán sporu sú protichodné. Žalobca má rozhodnutia obce Z., Orgánu štátneho stavebného dohľadu, rozhodnutie Okresného úradu Prešov. Všetky tieto inštitúcie dali za pravdu tvrdeniam žalobcu. Tieto inštitúcie daný stav pomenovali ako nevyhovujúci. Následne žalobca založil do spisu fotodokumentáciu, ktorá zachytáva reálnu situáciu na pozemku žalobcu. Fotodokumentácia zachytáva pohľad do vnútra altánku žalobcu, kde vidno zamoknutú škvrnu múru a takisto pohľad na dom žalovaného a pozemok žalovaných, ktorý preukazuje nevyhovujúci spôsob odvodnenia a zatekanie pozemku.
12. Žalovaný sa k fotodokumentácii vyjadril, že jeho pozemok 173/10 o výmere 588 m2 nesusedí s jeho altánkom. Vôbec nesusedí, nemajú spoločnú hranicu. Priznal, že má tam altánok, ale je postavený za domom, za jeho stavebnou parcelou, čiže nie na 173/11. Uviedol, že altánok je tam postavený podľa neho neoprávnene a jedná sa o čiernu stavbu. Keď niečo také staval, prečo si to riadne nezabezpečil? Žalovaný keď staval oporný múr, použil hydroizoláciu, aby neprenikala tá voda do základov a tak ďalej. Čiže nerozumie odkiaľ má tam vodu. Keď prší, prší aj šikmo, keď mu prší šikmo na múr, tak samozrejme nasiakne ten múr a preteká. Nevie čo použil za stavebný materiál. Nepredložil teda ohlásenie, projekt a tak ďalej. Čo sa týka druhej fotografie, áno je to zvod odkvapu z ich strechy, ktorý je riadne vedený na ich pozemok. Steká na ich pozemok ktorý je tak upravený, aby stekal na miestnu komunikáciu. V Obci Z. nie je vybudovaná kanalizácia na odvod dažďových vôd, všetky odvody zo striech, z pozemkov sú riešené smerom na miestnu komunikáciu. Takto to majú v stavebnom povolení a takto to majú aj vykonané. Na celom ich dome majú tri odkvapy z domu. Dva sú riešené na stranu suseda nie žalovaného, ale pána Ž., jeden jediný a to je tento, je riešený na stranu žalobcu, pána A.. Je riadne zvedený na ich pozemok. Ten, z toho pozemku je rigolom odvedený na cestu. Ten rigol tam aj bol a stále tam je. Z ich pozemku nie je možné, aby voda pretekala ďalej na susedovu stranu, pretože je tam riadne postavený betónový múr, ohlásený, bola projektová dokumentácia k tomu predložená stavebnému úradu, dokonca boli vyzývaní, aby to vykonali v určitom časovom období, myslí že to bol august 2014, čiže od vtedy tam stále je tento betónový múr a je zabezpečený fóliou, čiže hydroizoláciou z našej strany, aby nepresakoval ešte cez 20 cm betón. Čiže fotka je pravdivá, ale neukazuje, aby voda pretekala na pozemok suseda, steká na ich pozemok. Je tam ďalej asi 6 metrov, potom tam nasleduje rigol, ktorý odvádza dažďovú vodu nie len zo strechy, ale aj z pozemku na miestnu komunikáciu a ďalej do potoka. Čo sa týka opatrení nariadených žalovanému, všetky tieto opatrenia boli realizované, čiže žalovaný si myslí, že všetky tieto inštitúcie, čo tam už vydali nejaké aj príkazy, rozhodnutia, všetko bolo realizované a je to ukončené. K projektu domu bol dodatočne priložený aj projekt terénnych úprav, dom je od 30. 03. 2017 skolaudovaný, má už teda súpisné číslo. Tohto roku bola uskutočnená obhliadka, neboli zistené žiadne závady, to znamená že sú tam riadne spravené aj odvody dažďovej vody, vedú do žľabu a na miestnu komunikáciu resp. do potoka, zo strany žalobcu sú vedené na ich pozemok, ďalej do odvodňovacieho žľabu a na miestnu komunikáciu. Na potvrdenie tvrdenia predložil súdu fotodokumentáciu, vo vzťahu ku ktorej uvádza, že je tu zakopaná rúra na ktorú poukazuje žalobca, lebo ešte nie je zahrabaná, ale z celého tohto pozemku je voda vyspádovaná na miestnu komunikáciu. Je vybudovaný betónový múr podľa projektovej dokumentácie. A je zabezpečený hydroizoláciou po celej dĺžke. Nikde nie je po celej dĺžke prerušený tento múr, čiže rozdeľuje pozemky, parcelu 173/11 a tak 10, po celej dĺžke je neprerušený, nie sú z neho vyvedené žiadne, rúry, žiadne otvory, aby prenikala voda z ich pozemku na jeho pozemok.
13. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2017 vypovedala aj žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla že čo sa týka vody, toho stekania, tak od začiatku robili len také opatrenia, aby nerobili susedovi napriek. Na jeho výzvu, na jeho odsúhlasenie ten múrik urobili, pretože prvýkrát keď bol geodet, zameral, nesúhlasil s tou hranicou. Druhýkrát, prišiel pán starosta, on zameral, nesúhlasil takisto. Tretíkrát požiadala krajský stavebný úrad, aby im vyšli v ústrety, aby im pomohli, aby urobili oplotenie pozemku. Zavolali potom geodeta, a vtedy bola urobená tá fotodokumentácia, ktorá je aj v spise. Pán geodet prišiel, urobili sami svojpomocne ten výkop na hranicu, do večera bola tá hranica zasypaná hlinou, lebo oni tam ešte nebývali. Následne žalobca povedal, že hranica bude stáť ako on povie. Potom sa dohodli na hranici, že on stanovil podmienky, že chce hranicu, aby za jeho domom bolo meter deväťdesiat. Pričom bolo to z ich pozemku, dali mu ešte 40 cm z ich pozemku za jeho domom, lebo on tam nemal tých meter deväťdesiat. Bol sám na mieste, bola tam pani M., bol tam zástupca obce, boli tam oni, tak sa dohodli, tak súhlasil, natiahli šnúru a tak začali robiť, je z toho zápis. Mali termín do 31. augusta urobiť ten plot. Urobili. 31. augusta povedala pani M., že plot je urobený, nech príde skontrolovať. Prišla asi o dva týždne, možno o týždeň, všetko bolo v poriadku. Následne možno v novembri podal žiadosť na súd, že nesúhlasí s tým múrikom, pričom on bol tým aktérom, že chce taký múrik, tak ako on chce. Oni len pristupovali na jeho podmienky, že by mali pokoj. On nemá odvodnené základy a ešte predtým, ako on robil dom, tak on si dal zrýpať breh, ktorý nie je jeho ani ten breh, a preto tá voda z brehu mu steká. Odvodnené základy
nemá a teraz keď voda mu z ríny steká, tak on si dal strechu na pôvodnú strechu a na tu strechu si dal ďalšiu strechu, ale tie ríny, už nezachytávajú tú vodu, ktorá padá a ona mu padá rovno kolo domu. A tie ríny nemajú vyčistené, má tam trávu, čiže treba mu čistiť ríny. Čiže nech si najprv urobí poriadok akože na svojom pozemku, že by zistil z kadiaľ mu tá voda tečie a tak obviňoval iných. Navýšenie pozemku nie je protizákonné, nie je to proti stavebnému zákonu, lebo každý zákon neošetruje navýšenie pozemku. Oni ten pozemok nenavýšili veľa, len ho vyrovnali, a robili hlavne opatrenia, pretože v roku 2009 alebo 8 boli tam veľké záplavy a susedom podlialo chodníky. Starosta takisto povedal, vyvýšte si pozemok, pretože príde veľká voda. On si tiež robil dom, tiež má navýšené pozemky, aj ďalší susedia normálne majú navýšené pozemky, len robia opatrenia keď príde veľká voda, aby im neprenikla do domu, na pozemok, on to nemá, lebo on robil pred 20 rokmi.
14. Právny zástupca žalobcu následne uviedol, že zástupca žalovaného v 1. rade hovorí, že je tam síce altánok, ale on nech dokáže, že je to stavba povolená, že nech nie je čierna a tak ďalej. Zákon predsa nehovorí o tom, aby v prípade susedských sporov musel ten kto žaluje, kto sa domáha ochrany svojho vlastníctva, preukazovať, či je stavba povolená či je nepovolená. Veď predsa nesporné skutočnosti medzi účastníkmi konania sa nedokazujú, to znamená, že ak žalovaní potvrdzujú áno, toto vidíme na fotke, že to je jeho altánok, tak tým pádom už nemusia ísť nad rámec a dokazovať zo strany žalobcu, či stavba je povolená lebo nepovolená. Je to jeho vlastníctvo. Ak by mal žalovaný názor, že všetky nepovolené stavby nepožívajú žiadnu ochranu podľa občianskeho zákonníka, lebo k tomu smeruje tvrdenie žalovaného, tak je to samozrejme nezmysel. Aj povolená stavba, aj nepovolená stavba, aj tá stavba, ktorá je realizovaná následne môže byť predmetom dodatočného povolenia stavebného a dodatočnej kolaudácie, aj tá je vlastníctvom a aj tá je chránená aj v zmysle ústavy, aj v zmysle občianskeho zákonníka. Opačný pohľad, taký ako presadzuje zástupca žalovaného v I. rade, že ak by sa podarilo dokázať, že A. tú stavbu ten altánok má nepovolený, tak tým pádom už jeho altánok nepožaduje a nevyžaduje si žiadnu právnu ochranu, znamenalo by to, že tu môžeme ísť, tam ho prísť a rozbiť. Lebo on je nepovolený a tým pádom nepožíva žiadnu ochranu. Nie je to tak, samozrejme to tak nie je. Preto tie dôkazy, či A. má povolený altánok, alebo nepovolený altánok, sú nadbytočné. Žalobca následne opäť upriamil pozornosť na rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky z dňa 3. januára 2014, podľa ktorého odvedenie dažďových vôd z rodinného domu stavebníka a z jeho pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením a stavebníci navýšili terén svojho pozemku nad upravený terén susedného pozemku sťažovateľa A. A., parcela 173/11 v rozpore so stavebným povolením zo dal 06. 07. 2006, ktorým stavebný úrad povolil novostavbu pre M. a manželku D., nakoľko v podmienke č. 11 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad uviedol, že stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely a nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku nad upravený terén susedných nehnuteľností.
15. Následne sa vyjadril zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že v roku 2014 nebola stavba dokončená, nebola skolaudovaná, preto odvádzanie dažďových vôd zo strechy nebolo realizované ešte podľa schváleného stavebného povolenia. Kolaudačné rozhodnutie teraz z roku 2017, odkvapy zo strechy boli realizované, vtedy boli iba provizórne, to znamená, že bola dokončená strecha a bola zvedená iba rúra poprípade hadica zo strechy. Tak to robí každý. Pokiaľ nie je dokončená omietka, nie sú dokončené chodníky, jednoducho tá voda nemá kam odísť, len jedine hadicami ju mali zvedenú preč. Ale nebola zrealizovaná, nebolo zrealizované ešte podľa stavebného povolenia. Následne vykonali podľa projektu odvod dažďových vôd zo strechy. Teraz dokladujú kolaudačným rozhodnutím, že všetko je realizované podľa stavebného povolenia podľa projektu, to znamená že aktuálne a už niekoľko rokov to tak je, čiže asi od roku 2015, 16 boli zhotovené odkvapy z domu a dažďová voda zo strechy bola odvádzaná riadnym spôsobom na pozemok a ďalej do trativodu resp. do žľabu a na miestnu komunikáciu. Čiže toto je z roku 2014. Došlo k zisťovaniu, našli pochybenie, že to nemajú dokončené, oni sa k tomu vyjadrili, že nie je ešte stavba v takom stave, aby to bolo realizované. Následne to realizovali a už dlhšiu dobu je to realizované. Potvrdzujú to vyjadrením stavebnej komisie v kolaudačnom rozhodnutí. Čo sa týka navýšení - oni od začiatku tvrdili že predtým ako tento pozemok kúpili, došlo k tomu, že z tohto pozemku bola vybagrovaná a vyvezená zemina. Medzitým ako sa previedli tieto vlastnícke práva, bola z ich pozemku vyvezená zemina vo výške 40, 50 cm v celej úrovni, nevie presne. Následne začali stavať a potom tú zeminu naspäť navozili, aby sme ten dom nemali zatopený. Následne došlo tam k povodiam. Boli teda nútení spraviť nejaké opatrenie, aby nedochádzalo k poškodzovaniu ich majetku. Boli na to upozornení aj stavebným úradom, to znamená starostom, oni teda ten pozemok vyspádovali tak, aby tú vodu nedostali z potoka na ich pozemok, ale opäť z kopca smerom do potoka. Celý pozemok je takto vyspádovaný. Je to v projektovej dokumentácii dodatočnej, nevie o koľko
centimetrov, to nebude popierať, ich terén pozemku je o niečo vyšší ako terén pozemku pána A., ktorý teraz už dodatočne nemôže spraviť nijaké také opatrenie. Ale aj v samotnom povolení je napísané, že musia zabezpečiť, aby voda z takto navýšeného pozemku neprenikala a neškodila susedom. Oni to majú zabezpečené. Dodatočne, k ich stavebnému povoleniu, nechali vypracovať dodatočnú projektovú dokumentáciu terénnych úprav. Je v spise. Ten náčrt nevie, či bol priamo z tohto projektu. Je k tomu vykonaná projektová dokumentácia z obhliadky projekčnou firmou. Z ich strany to považujú ako niečo nad rámec, čo tam vydokladovali, chceli to mať v poriadku ošetrené. Nie je to v rozpore so záujmom a neškodia ani susedovi, pretože vykonali všetky opatrenia na to, po celej dĺžke ich hranice so žalobcom postavili podľa projektu, podľa odsúhlasenia stavebného dozoru, podľa dohody so žalobcom pánom A., je o tom zápis. Podľa projektu postavili 30 metrov dlhý betónový základ a betónový múr na ňom a je zabezpečený hydroizoláciou, navyše majú ešte z ich pozemku vodu vyspádovanú smerom na miestnu komunikáciu, nie smerom aby stekala na susedov pozemok.
16. Zo správy Okresného úradu Prešov zo dňa 20. 03. 2018 vyplýva, že ohľadne nedostatkov uvedených v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 03. 01. 2014 zamestnankyňa zabezpečujúca činnosť stavebného úradu pre obec Z. uviedla, že nemá vedomosť o vykonaní opatrení na pozemku stavebníka. Stavebná činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na pozemku stavebníka nebola zistená ani pri miestnom zisťovaní dňa 19. 03. 2018.
17. Z odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 z 21. 08. 2018 vyplýva, že parcely C KN 173/10 a C KN 173/11 boli vytvorené GP č. 243-3504-10-a/85 a jeho záznamom podrobného merania zmien č. 88. Hranica medzi žalobcom a žalovaným v zmysle GP č. 243-3504-10-a/85 má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Z nameraných skutočností jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalovaným a žalobcom je postavený na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje do parcely C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu. V prednej časti múrika, t. j. pri bode 5 je múrik postavený na hranici parciel C KN 173/10 a 173/11 v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami, ktoré sú jasne definované vo Vyhláške 87/2013 Z. z. Zo situačného náčrtu taktiež vyplýva, že žalobca užíva časť pozemku na parcele č. 173/33, ktorý patrí žalovanému.
18. K odbornému vyjadreniu sa dňa 17. 09. 2018 vyjadril právny zástupca žalobcu ktorý uviedol, že nerozumie výsledku znalca, ktoré je uvedené v doručenom odbornom vyjadrení ohľadom odchýlky pri určovaní hraníc pozemkov.
19. Taktiež sa vyjadrili žalovaní, ktorý uviedli, že odborné vyjadrenie potvrdzuje, že múrik je vyhotovený na ich pozemku, taktiež potvrdzuje tvrdenie žalovaných, že žalobcovi ustúpili cca 40 cm z ich parcely, taktiež že žalobca neoprávnene postavil betónový múr s výškou cca 2 metre na hranici s ich parcelou a tým neoprávnene užíva ich pozemok. Odborné vyjadrenie taktiež potvrdzuje, že žalobca neoprávnene využíva časť parcely C KN 173/33 a to tým, že má na nej postavený plechový sklad (plecháč).
20. K námietkam právneho zástupcu žalobcu sa vyjadril znalec dňa 26. 11. 2018, pričom vo vyjadrení vysvetli postup výpočtu odchýlky. Uviedol, že každá parcela je definovaná geometrickým a polohovým určením a zobrazením pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Polohové určenie je dané zameranými bodmi a ich súradnicami a geometrické zobrazenie je definované svojím tvarom a rozmermi. Čiže s toho jasne vyplýva, že krajná odchýlka delta p je vlastne vyjadrením presnosti pôvodného zamerania (GP 243-3504-10- a/85) a výpočtu súradníc podrobných bodov t. j. identických bodov v porovnaní so zameraním v roku 31. 07. 2018. Geometrické zobrazenie znamená zobrazenie tvaru pozemku a jeho rozmerov, t. j. jej omerných mier. Takže ak je splnená podmienka delta p, a zároveň je splnená podmienka kontrolných omerných mier priamo meraných s omernými mierami vypočítanými zo súradníc bodov vtedy je možné považovať parcelu zadefinovanú. Podotkol, že podmienky delta p (krajná odchýlka) a omerné miery musia byť splnené súčasne v rámci dovolených odchýlok a nie ako je to uvedené v námietkach. Pre presné pochopenie daných skutočností v rezorte geodézie a katastra je potrebné mať okrem mnohých technických noriem na zreteli aj USM -UGKK_SR10/2013 pre VKM n. Uviedol, že námietky považuje za neopodstatnené, nakoľko ako znalec splnil zadané úlohy uznesením č. k. 8C/192/2014-126.
21. Následne sa opäť dňa 29. 03. 2019 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca reaguje hlavne na Odborné vyjadrenie č. 4/2018, ktoré súdu podal znalec P.. Z.. Z.. Žalobca už vo svojom vyjadrení z 17. 09. 2018 vyjadril svoj nesúhlas a pochybnosti ohľadne tohto odborného vyjadrenia. Na
týchto zotrváva žalobca aj naďalej. Žalobca ešte na doplnenie uvádza nasledovné : a) žalobca svoj rodinný dom, postavený na parcele č. 173/11, postavil v súlade s podmienkami stavebného povolenia - teda aj v súlade s tam uvedenou podmienkou umiestnenia stavby vo vzdialenosti 200 cm od susedného pozemku (od hranice so susedným pozemkom). b) Geometrický plán č. 244-315-373/90 zo dňa 13. 08. 1990, ktorý bol vyhotovený po realizácii výstavby rodinného domu žalobcu potvrdzuje, že stavba RD bola realizovaná podľa stavebného povolenia, a teda, že naozaj je umiestnená vo vzdialenosti 200 cm od susedného pozemku (od hranice so susedným pozemkom). c) Ak teda žalobca v rokoch 1987-1990 počas výstavby svojho rodinného domu umiestnil dom vo vzdialenosti 200 cm od hranice susediaceho pozemku (toho, ktorý dnes vlastnia žalovaní), ako môže byť v roku 2018 znalcom zistené (a zaznačené do náčrtov), že stavba RD žalobcu je vo vzdialenosti podstatne menšej ako 190 cm od hranice pozemku žalovaných (ak je touto hranicou spojnica bodov 88-17 a 88-14 v odbornom vyjadrení). Rozpor, ktorý tvrdí znalec P.. Z. je podľa názoru žalobcu daný tým, že GPS body (GPS meranie) nesúhlasia so záznamom podrobného merania zmien - poľného náčrtu - list mapy 8-214 zo dňa 18. 04. 1985, podľa ktorého bolo zameranie pozemku vyznačené v teréne železnými rúrkami. Keď začalo územné konanie pre žalovaného, keď boli na mieste samom ešte s vtedajším starostom aj so žalovaným aj s pracovníkom stavebného úradu, na požiadanie starostu súhlasil s tým, že zo svojho pozemku umožní vstup (posun) žalovaného do jeho nehnuteľnosti o 10 cm a takto sa mal žalovaný dostať na vzdialenosť 190 cm od stavby RD. Ako teraz môže žalobca užívať pozemok žalovaného - ako to uvádza znalec vo vyjadrení? Terajšie zameranie vykonané znalcom je v rozpore so zameraním vykonaným podľa triangulačných bodov štátnej nivelizácie, podľa ktorého boli vymerané hranice pozemkov na samom začiatku vytyčovania stavebných pozemkov na tejto ulici v Z.. Triangulačné body štátnej nivelizácie boli v teréne označené železnými rúrkami, ktoré boli pevne osadené do terénu. Podľa nich všetci vlastníci pozemkov mali vymerané svoje stavebné pozemky, ich hranice. Podľa tohto systému mal svoj pozemok vymeraný aj žalobca a aj právny predchodca žalovaných (predchodca vo vlastníctve). Satelitné zameriavania - podľa GPS bodov a súradníc - je podľa vedomostí žalobcu záležitosť, ktorá sa začala uplatňovať len cca 10 rokov dozadu. Lenže rodinné domy (minimálne aj ten žalobcov) stoja už 30 rokov a boli zamerané, povolené, osadené aj zrealizované a následne zapísané do katastra nehnuteľností podľa vtedajších zameriavaní. V tomto spočíva zrejme rozpor s tými výsledkami merania P.. Z., s ktorými žalobca aj naďalej nesúhlasí.
22. Na pojednávaní dňa 04. 04. 2019 zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na obrázok č. 4 z odborného vyjadrenia znalca P.. Z. v spise na čl. 140. Súčasťou ich plota je železný stĺpik, ide o železný stĺpik zo starého oplotenia. Je zrejmé, že ich plot nie je postavený na pozemku žalobcu. Pri výkope rigolu pre múrik na ich plot narazili na betónový základ starého plota a ich múrik je čiastočne postavený na tomto starom betónovom základe.
23. Právny zástupca žalobcu poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov zo dňa 20. 03. 2018. Taktiež potvrdil, že stĺpik, ktorý sa nachádza na obrázku č. 4, č. l. 140 je pôvodný stĺpik zo starého oplotenia.
24. Následne sa dňa 25. 10. 2019 vyjadril opäť znalec, ktorý uviedol, že jediným podkladom, ktorý môže preukázať, že stavba je umiestnená tak, ako je uvedené v stavebnom povolení je len elaborát o vytýčení stavby, ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou, stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie nepredstavujú doklad o vytýčení stavby. Predložený GP 244-315-373/90 na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 metre od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. K GP 244-315-373/90 je vyhotovený aj ZPMZ 129, v ktorom sa predpisuje spôsob merania. Meranie bolo vykonané ortogonálnou metódou s nedostatočným overením pevných bodov, ale len opísaním hodnôt zo ZPMZ 88, t. j. záznamu podrobného merania zmien pre rozdelenie parciel zobrazené v OV 4/2018, str. 3. Namerané hodnoty pri ZPMZ 129 z ktorého bol vyhotovený GP č. 244-315-373/90 z predpísaných pevných bodov určite nesúhlasia s reálnym stavom. Na základe meraní a preskúmaní listín môže jednoznačne prehlásiť, že stavba domu nie je postavená rovnobežne 2 metre od platnej vlastníckej hranice, ktorá bola definovaná GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88. Tento GP definuje priebeh vlastníckej hranice spolu s verejnou listinou. Priebeh hranice medzi žalobcom a žalovaným je priamka z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88, ktorý definoval geometrické a polohové zobrazenie parciel. Taktiež poukázal na dokument, ktorý predložil žalobca „Situácia“ M-1:500 schválená 30.11.1987 na základe ktorej malo dôjsť k osadeniu stavby. Tu je ale zjavný nesúlad, nakoľko parcela žalobcu je len 18 m a osadenie sa malo vykonať podľa tejto situácie na parcele o šírke 20 m. Na základe GP na zameranie stavby nemôže prehlásiť, že hranica je 2 metre od stavby, lebo predmetom
GP nie je hranica pozemku, ale stavba. V žalobcom priloženej situácii M-1:500 schválená 30. 11. 1987 je zreteľne jasná anomália, nakoľko tam je uvedené, že šírka parcely 173/11 je 20 metrov, ale šírka parcely 173/11 podľa GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88 je 18 metrov.
25. Na pojednávaní dňa 24. 09. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že Dôležitou listinou, ktorú už súdu predložili je aj GP z roku 1990. Tento GP bol vyhotovený znalcom Geodézia, š. p. Prešov v auguste 1990 a bolo porealizačne potom ako už bola ukončená výstavba stavby, zamerané jej umiestnenie a z grafickej časti tohto GP vyplýva, že táto stavba bola umiestnená vo vzdialenosti dvoch metrov od vlastníckej hranice medzi parc. 173/10 a parc. 173/11. 10-tka podlomenina patrí žalovaným, 11-tka podlomenina žalobcovi. Znamená to, že už od roku 1990 žalobca považuje priebeh vlastníckej hranice taký, ktorý vyplýva aj z porealizačného zamerania vykonaným štátnym podnikom Geodézia a znamená, že vo vzdialenosti dvoch metrov od hrany jeho domu, od múra jeho domu - novostavby, je hranica vlastnícka medzi týmito dvoma parcelami. Na tieto námietky P.. Z. reagoval, že tieto zamerania stavby len preukazujú stav, že je tam uvedené dva metre, ale v žiadnom definovanom bode. Vyjadruje sa k tomu v podaní zo dňa 25. 10. 2019, kde zotrváva na svojich meraniach, ktoré odkazuje a ktoré vysvetľuje dokonalejšou formou digitálnou formou merania vzhľadom na body, ktoré sú dané GPS zameraním. Lenže žalobca k tomuto namieta a navrhuje, aby súd v rámci posúdenia tejto skutočnosti, tohto vyjadrenia žalobcu, aby súd prijal predbežný záver, či žalobca dobromyseľným a pokojným užívaním dvojmetrovej línie od hrany svojho rodinného domu, smerom ku pozemkom žalovaným, či náhodou nemohol získať vlastnícke právo práve k tejto časti nehnuteľnosti, vydržaním, odkazom na § 134 OZ. Pretože všetky podmienky na to splnil. A práve preto žalobca navrhuje, aby súd v rámci prejudiciálnej otázky prijal alebo vyslovil záver o tom a vyhodnotil, či žalobca nezískal alebo získal vydržaním práve túto hraničnú čiaru, ktorá prebieha vo vzdialenosti dvoch metrov od hrany, od stavby múra jeho domu. Ako vyplýva aj z výsluchu žalobcu, na tejto hranici, ktorá bola dvojmetrová od hrany od múra rodinného domu, na tejto hranici bolo postavené aj staré oplotenie. Problém je v tom, že medzi týmito spornými pozemkami prebiehalo už viackrát meranie. Sám žalobca aj vysvetľoval aj súdu predkladal zamerania, ktoré robili rôzni geodeti, ktorí potvrdzovali priebeh vlastníckej hranice vo vzdialenosti dvoch metrov od múra rodinného domu. A teda ak to nové oplotenie, ktoré postavil žalovaný a ktoré sa stalo vlastne hybným momentom a dôvodom, pre ktorý začal tento súdny spor, toto súdne konanie, tak to nové oplotenie nekopírovalo a nebolo postavené na mieste starého oplotenia. Toto už opakovane tiež vysvetľoval žalobca v tomto konaní. A práve preto, že žalovaný išiel ďalej a nerešpektoval tú hranicu vlastnícku, ktorá bola nesporná od roku 1990 až do podania žaloby, ktoré bolo v roku 2014, tak to je práve ten problém, pre ktorý žalobca tvrdí, že zasiahol do jeho vlastníctva. Závery P.. Z. sú závery, ohľadom zamerania podľa digitálneho spôsobu merania hraníc pozemkov. Lenže nie len digitálnymi bodmi pri meraní hranice sa spravujú vlastnícke vzťahy, ale tie sa spravujú aj okolnosťami, ktoré spočívajú v priamom reálnom, pokojnom užívaní vlastníctva na sporných nehnuteľnostiach. A práve preto sa prihovára zato, aby súd ešte predtým ako vo veci rozhodne, vyhodnotil aj otázku prejudiciálnu spočívajúci v tom, či žalobca získal alebo nezískal dobromyseľnou, pokojnou družbou z pozície vlastníka tú spornú časť nehnuteľnosti a to vo forme vydržania s odkazom na § 134 OZ. Čo sa týka bodov dva a tri, tak poukazuje na už predložené dôkazy do spisu, najmä správy Obecného úradu Z. a Okresný úrad Prešov, odbor stavebný, kde v týchto správach sa konštatuje, že v prípade pozemku žalovaného, naozaj tento pozemok je navýšený nad úroveň pozemku žalobcu, avšak odkázal tento úrad žalobcu, teda žalobcu na vyriešenie tejto jeho situácie súdnou cestou. Taktiež právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žiadali vykonať ohliadku na mieste samom a k tejto ohliadke zatiaľ nedošlo. Taktiež uviedol, že žiadny z týchto správnych orgánov nemá právomoc rozhodnúť v tejto veci, aby žalovaný bol povinný zmeniť tok vody - dažďovej vody zo strechy, alebo znížiť pozemok, nemajú takú kompetenciu v správnom konaní, a preto odkázal žalobcu na vyriešenie tejto situácie cestou civilnej žaloby.
26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zopakoval všetky skutočnosti dovtedy prezentované, pričom poukázal na to, že múrik stavali po dohode so žalobcom, pričom na mieste, kde teraz stojí, prechádzal aj pôvodný plot, čo dokazuje ešte stále stojaci stĺpik a potvrdil to aj žalobca. Čo sa týka dažďovej vody, doteraz, za sedem rokov, počas všetkých dažďov nevidel jedinú jednu fotografiu, aby som neklamal, videl jednu fotografiu, ktorá nebola zhotovená z múrika, ktorý je tu, čiže nie susediacich pozemkov, ale ten múrik vyhotovil sused, nie oni, čiže to bol jeho múrik, cez jeho múrik bola omočená voda. A dokonca ten múrik nestojí ani na jeho pozemku, čo to tu dokazuje.
27. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ten spôsob, aby sa zabránilo sporu v bode 3, ktorý sa týka odtekania pozemkov, teda zatekania na pozemok, mal byť postavený ďalší dodatočný múr. Práve ten
dodatočný múr podľa projektu stavby, vypracoval ho P.. B. S. a tento bol doložený v rámci správneho konania na stavebný úrad. Z tohto projektu stavby vyplýva, z tej grafickej časti, že ten ďalší múr, ktorý má byť postavený, je to vlastne tá grafika, je to tá červená línia, ktorá je pospájaná jednotlivými bodmi a tá červená línia ako si môžeme vidieť aj z toho grafického náčrtu, ide ešte ďalej ako je aktuálne existujúci múr medzi pozemkami. Aktuálne existujúci múr je, 173/11 to je dom žalobcu áno, to znamená, že ten múr, ktorý má vzniknúť, o ktorom rozprával zástupca žalovaných, je ešte bližšie ku domu žalobcu ako aktuálne prebiehajúci múr, ktorý je vlastne znázornený touto líniou. To znamená, že ešte bližšie ako na 1,90 m by sa mal dostať žalovaný so svojím tým novým spomínaným múrom ešte k stavbe žalobcu. Práve preto ani v tom prebiehajúcom správnom konaní žalobca nesúhlasil s týmto návrhom a podal aj námietky voči návrhu žalobcov. Žalobca taktiež predložil súdu výsledok merania P.. S. Z., kde je červenou čiarou je zameraná tá hranica medzi pozemkami a z toho vyplýva, že v tej prednej časti, pretože táto časť je predná od cesty sa to zameranie toho plota, lebo takéto véčko, čiara s véčkom znamená plot, naozaj sa dostala do pozemku, ktorý vlastní žalobca podľa tej vlastníckej hranice.
28. Zástupca žalovaného následne uviedol, že zástupca žalobcu predložil teda ten náčrt, alebo projekt stavby, dodatočnej stavby, ktorú by žalobca zrealizoval, aby už konečne sa ukončil tento súdny spor, lebo je v domnení, že ten posledný bráni ukončeniu stavby. No a samozrejme tak ako pred chvíľkou povedal, na základe toho zamerania má opäť súdnym znalcom, čiže minimálne druhým geodetom potvrdené, že ten pozemok, ktorý je tu uvedený ako žltý, je v jeho vlastníctve a keďže nevedú so susedom žiaden spor o hranici pozemku, tak stále si myslí, že je právoplatne ten pozemok ich, tak si dovolil na svojom pozemku, čiže aj týchto 40 cm je stále jeho, stavať, alebo navrhnúť to stavebné konanie. Preto sa tá stavba, realizuje takto na tomto svojom stále pozemku, nie na cudzom.
29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä rozhodnutím Obce Z. z 19. 03. 2014, Oznámením o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03. 01. 2014, výzvou na urobenie nápravy zo dňa 30. 09. 2013, ohlásením drobnej stavby zo dňa 01. 07. 2013, rozhodnutím Obce Z. zo dňa 27. 08. 2014, fotodokumentáciou, kópiou katastrálnej mapy, odborným vyjadrením P.. Z. Z. zo dňa 21. 08. 2018, strán sporu, vyjadreniami strán sporu, vyjadreniami znalca, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
30. Žalobca je vlastníkom parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Žalovaní realizovali výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného domu, pričom žalobca tvrdil, že žalovaní nerešpektovali pôvodné hranice oplotenia a oplotenie zasahuje do pozemku žalobcu. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaní odvádzajú dažďovú vodu zo strechy rodinného domu smerom k základom rodinného domu žalobcu, čím sú poškodzované jeho základy, zaplavuje mu studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou a taktiež žalovaní neoprávnene navyšujú pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a novostavbou rodinného domu, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením. Rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2014 obec Z. nariadila žalovaným, aby zrealizovali také opatrenia, ktorými sa zamedzí tomu, aby povrchové vody zo stavebného pozemku zatekali na susedné pozemky a aby dažďové vody z rozostavaného rodinného domu boli odvádzané v súlade s podmienkou č. 5.2 (do trativodu na vlastnom pozemku), č. 11 (stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely a nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku nad upravený terén susedných nehnuteľností) a ďalšími podmienkami stavebného povolenia č. SP-81/2006 zo dňa 06. 07. 2006, ktorým obec Z. povolila realizáciu novostavby RD na uvedenom pozemku. Žalovaní podali dňa 24. 07. 2014 na Obecnom úrade Z. žiadosť o dodatočné povolenie terénnych úprav stavebného pozemku parc. č. 173/10 a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č. 173/11 k. ú. Z.. V konaní ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav pozemku (navýšenie) a oplotenia (oporný múrik) boli uplatnené zo strany žalobcu námietky ohľadom vlastníckeho práva pozemku na ktorom sa nachádza započaté oplotenie. S dodatočným povolením terénnymi úpravami nesúhlasil a požadoval odstránenie navýšeného pozemku. Keďže uplatnená námietka ohľadom vlastníckeho práva má občianskoprávny charakter, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu, obec Z., stavebný úrad odkázala preto žalobcu na súd a konanie ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav a započatého oplotenia prerušila do právoplatného rozhodnutia súdu. Dňa 30. 03. 2017 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie obce Z., Obecný úrad Z., z ktorého vyplýva, že stavba bola zrealizovaná na základe stavebného povolenia vydaného obcou Z. zo dňa 06. 07. 2006 pod číslom sp. SP-81/2006-0003, právoplatnosť 04. 08. 2006. V rámci kolaudačného konania bolo zistené, že stavba, ktorá je predmetom tohto kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní
a boli splnené podmienky stavebného povolenia. Užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného prostredia. Okresný úrad Prešov dňa 20. 03. 2018 oznámil súdu, že zamestnankyňa zabezpečujúca činnosť stavebného úradu pre obec Z. nemá vedomosť o vykonaní opatrení na pozemku stavebníka ohľadne nedostatkov uvedených v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 03. 01. 2014. Stavebná činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na pozemku stavebníka nebola zistené ani pri miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami úradu dňa 19. 03. 2018. Dňa 21. 08. 2018 bolo znalcom P.. Z. Z. vypracované odborné vyjadrenie, podľa ktorého betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje do parcely C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu.
31. Súd konštatuje, že návrh na vykonanie dokazovania ohliadkou zamietol z dôvodu, že táto by bola nadbytočná, nakoľko bod 1 bol vyriešený odborným vyjadrením znalca, pri bode 2 žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a na posúdenie skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak nejaká preniká, tak či táto preniká z pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo by laické posúdenie súdom a ohľadom bodu 3 medzi stranami nebol spor v skutkových tvrdeniach a jednalo sa vyslovene o právnu otázku. Ostatné doteraz tvrdené skutočnosti mal súd podložené listinnými dôkazmi založenými v spise a výpoveďami sporových strán.
32. Podľa § 126, ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
33. Podľa § 127, ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
34. Podľa § 129, ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
35. Podľa § 130, ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
36. Podľa § 134, ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
37. Súd v prvom rade posudzoval či na strane žalobcu nedošlo k vydržaniu dobromyseľným a pokojným užívaním dvojmetrovej línie od hrany svojho rodinného domu, smerom ku pozemkom žalovaným. Právny zástupca žalobcu sa odvoláva na skutočnosť, že v geometrickom pláne GP 244-315-373/90 zo dňa 24. 08. 1990 na zameranie novostavby na parcele 173/11 je uvedené, že stavba sa nachádza 2 metre od hranice pozemku. Právny zástupca žalobcu teda tvrdil, že žalobca vychádzal z tejto skutočnosti a užíval nehnuteľnosť do vzdialenosti 2 metre od rodinného domu. Samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to popísal právny zástupca žalobcu a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania však nemá za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobca v žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemok patrí, nakoľko z geometrického plánu GP č. 243-3504-10-a/85 a jeho záznamu podrobného merania zmien č. 88 zo dňa 18. 04. 1985 vyplýva, že hranica má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Žalobca teda objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v uvedených bodoch. Z vyjadrenia znalca P.. Z. Z. vyplýva, že jediným podkladom, ktorý môže preukázať, že stavba je umiestnená tak ako je uvedené v stavebnom povolení je len elaborát o vytýčení stavby, ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou. Predložený GP 244-315-373/90 na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 m od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. Stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie určite nepredstavujú doklad o vytýčení stavby. Stavba teda určite nebola umiestnená 2 metre od hranice 88-14 a 88-17. Iná
situácia by nastala, ak by žalobca užíval pozemok na základe vytýčenia hranice, kedy by vyššie uvedené body hranice boli nesprávne vytýčené a on by bol dobromyseľný, že hranica je správna. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal, a preto súd nemôže konštatovať, že bol dobromyseľný v presvedčení, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
38. Súd následne zisťoval, či oplotenie je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Pri posudzovaní mal k dispozícii Odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 zo dňa 21. 08. 2018 a Záznam z merania plotu medzi pozemkami p.č. 173/10 a 173/11 zo dňa 24. 04. 2020 bez autorizačného a úradného overenia uskutočnené P.. S. Z.. Uvedený záznam obsahoval náčrt, z ktorého bolo zrejmé, že oplotenie na 90 % kopíruje hranicu avšak vo zvyšku nebolo zrejmé či sa jedná o nejakú odchýlku, resp. o koľko by malo oplotenie zasahovať do pozemku žalobcu, keďže uvedené meranie neobsahovalo žiadny slovný popis. Súd sa teda pri posúdení veci pridržal Odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje do parcely C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu. Z tohto dôvodu žalobu v bode 1 zamietol.
39. Ohľadom bodu 2 žaloby, v ktorom žalobca požadoval, aby žalovaní zmenili trasu odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu, stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok parcelu C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. vo vlastníctve žalobcu, súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto bode žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko svoje tvrdenie nepodložil relevantnými dôkazmi. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti a žalobcu v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že zo susedovho pozemku vniká na jeho pozemok dažďová voda. V prípade susedských žalôb, občiansky zákonník pozná len jednu skutkovú podstatu, kedy môže žalobca požadovať splnenie povinnosti týkajúcej sa veci, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a tou je § 127, ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Žalobca súdu predložil len dve fotografie, na ktorých sa nachádza mokrý múr a mokrá podlaha. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje, že na pozemok žalobcu preniká dažďová voda z pozemku žalovaného. Žalovaný, naopak spochybnil aj tento dôkaz žalobcu, a to tým, že uviedol, že uvedený múr sa vôbec nenachádza na pozemku č. 173/11, ale za domom žalobcu na pozemku č. 173/26 a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. 173/33. Žalobca toto tvrdenie nerozporoval, naopak, na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade, že voda preniká na pozemok č. 173/26, upraví v tomto smere žalobu. K zmene žaloby nedošlo a prenikanie dažďovej vody na pozemok č. 173/11 žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Len na doplnenie súd uvádza, že na rodinný dom žalovaných bolo dňa 30. 03. 2017 vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že stavba, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli splnené podmienky stavebného povolenia. Užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného prostredia. Súčasťou stavebného povolenia v bode 11 je uvedené, že stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad skonštatoval, že odvádzanie dažďových vôd je zrealizované tak, že nezateká na susednú parcelu. V prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať, čo sa nestalo a preto súd žalobu aj v tomto bode zamietol.
40. A nakoniec čo sa týka bodu 3 žaloby, na základe ktorého žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaných znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., súd opäť poukazuje na znenie § 127, ods. 1 OZ, podľa ktorého by
žalobca musel preukázať, že žalovaní realizovali úpravy pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a tým ohrozili susedovu stavbu alebo pozemok. Toto tvrdenie žalobca opäť ničím nepodložil. Žalobca sa v tomto bode odvoláva len na rozhodnutie obce Z. zo dňa 19. 03. 2014. Pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že žalovaný pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením. Musia byť naplnené aj ďalšie znaky § 127, ods. 1 OZ. Naopak, žalovaní predložili rozsiahlu dokumentáciu na preukázanie tvrdení, že realizovali opatrenia, aby žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu susedovej stavby alebo pozemku. Súd aj v tomto prípade poukazuje na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30. 03. 2017. Týmto súdnym rozhodnutím samozrejme nie je dotknuté konanie na stavebnom úrade o dodatočné povolenie terénnych úprav stavebného pozemku parc. č. 173/10 a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č. 173/11 k. ú. Z., ktoré bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8C/192/2014. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu zamietol aj v tomto bode.
41. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak boli v danej veci úspešní žalovaní, ktorým vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.