Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovaným: 1) M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, D. nad R., zastúpený: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2) D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, D. nad R., o nariadenie výkonu odstránenia nedostatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -223 zo dňa 19.10.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným odstránenia oplotenia po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., ďalej zmeny trasy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu, ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok na parcelu C-KN XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a taktiež zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Ďalej uviedol, že žalobca je vlastníkom parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z.. Žalovaní realizovali výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného domu, pričom žalobca tvrdil, že žalovaní nerešpektovali pôvodné hranice oplotenia a oplotenie zasahuje do pozemku žalobcu. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaní odvádzajú dažďovú vodu zo strechy rodinného domu smerom k základom rodinného domu žalobcu, čím sú poškodzované jeho základy, zaplavuje mu studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou a taktiež žalovaní neoprávnene navyšujú pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a novostavbou rodinného domu, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením. Zároveň uviedol, že rozhodnutím zo dňa 19.03.2014 obec Z. nariadila žalovaným, aby zrealizovali také opatrenia, ktorými sa zamedzí tomu, aby povrchové vody zo stavebného pozemku zatekali na susedné pozemky a aby dažďové vody z rozostavaného rodinného domu boli odvádzané v súlade s podmienkou č. 5.2 (do trativodu na vlastnom pozemku), č. 11 (stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové

vody z neho nezatekali na susedné parcely a nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku nad upravený terén susedných nehnuteľností) a ďalšími podmienkami stavebného povolenia č. SP-XX/ XXXX zo dňa 06. 07. 2006, ktorým obec Z. povolila realizáciu novostavby RD na uvedenom pozemku. Žalovaní podali dňa 24.07.2014 na Obecnom úrade Z. žiadosť o dodatočné povolenie terénnych úprav stavebného pozemku parc. č. XXX/XX a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č. XXX/XX k.ú. Z.. V konaní ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav pozemku (navýšenie) a oplotenia (oporný múrik) boli uplatnené zo strany žalobcu námietky ohľadom vlastníckeho práva pozemku na ktorom sa nachádza začaté oplotenie. S dodatočným povolením terénnymi úpravami nesúhlasil a požadoval odstránenie navýšeného pozemku. Dňa 30.03.2017 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Obce Z., Obecný úrad Z., z ktorého vyplýva, že stavba bola zrealizovaná na základe stavebného povolenia vydaného Obcou Z. zo dňa 06.07.2006 pod číslom sp. SP-XX/XXXX-XXXX, právoplatného 04.08.2006. V rámci kolaudačného konania bolo zistené, že stavba, ktorá je predmetom tohto kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli splnené podmienky stavebného povolenia. Okresný úrad Prešov dňa 20.03.2018 oznámil súdu, že zamestnankyňa zabezpečujúca činnosť stavebného úradu pre Obec Z. nemá vedomosť o vykonaní opatrení na pozemku stavebníka ohľadne nedostatkov uvedených v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 03.01.2014. Stavebná činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na pozemku stavebníka nebola zistené ani pri miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami úradu dňa 19.03.2018. Poukázal na to, že dňa 21.08.2018 bolo znalcom P.. Z. Z. vypracované odborné vyjadrenie, podľa ktorého betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele C KN XXX/XX, XXX/XX a nezasahuje do parcely C KN XXX/XX a XXX/XX, t.j. parcely žalobcu. Konštatoval, že návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou zamietol z dôvodu, že táto by bola nadbytočná, nakoľko bod 1 bol vyriešený odborným vyjadrením znalca, pri bode 2 žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a na posúdenie skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak nejaká preniká, tak či táto preniká z pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo by laické posúdenie súdom a ohľadom bodu 3 medzi stranami nebol spor v skutkových tvrdeniach a jednalo sa vyslovene o právnu otázku. Zároveň uviedol, že posudzoval či na strane žalobcu nedošlo k vydržaniu dobromyseľným a pokojným užívaním dvojmetrovej línie od hrany jeho rodinného domu, smerom ku pozemkom žalovaným nakoľko právny zástupca žalobcu sa odvolával na skutočnosť, že v geometrickom pláne GP XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 24.08.1990 na zameranie novostavby na parcele XXX/XX je uvedené, že stavba sa nachádza 2 metre od hranice pozemku. Právny zástupca žalobcu teda tvrdil, že žalobca vychádzal z tejto skutočnosti a užíval nehnuteľnosť do vzdialenosti 2 metre od rodinného domu. Mal za to, že samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to popísal právny zástupca žalobcu a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania však nemá za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobca v žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemok patrí, nakoľko z geometrického plánu GP č. XXX-XXXX-XX-a/XX a jeho záznamu podrobného merania zmien č. XX zo dňa 18.04.1985 vyplýva, že hranica má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Žalobca teda objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v uvedených bodoch. Z vyjadrenia znalca P.. Z. Z. vyplýva, že jediným podkladom, ktorý môže preukázať, že stavba je umiestnená tak ako je uvedené v stavebnom povolení je len elaborát o vytýčení stavby, ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou. Predložený GP XXX-XXX-XXX/XX na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 m od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. Stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie určite nepredstavujú doklad o vytýčení stavby. Stavba teda určite nebola umiestnená 2 metre od hranice 88-14 a 88-17. Iná situácia by nastala, ak by žalobca užíval pozemok na základe vytýčenia hranice, kedy by vyššie uvedené body hranice boli nesprávne vytýčené a on by bol dobromyseľný, že hranica je správna. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal, a preto nemožno konštatovať, že bol dobromyseľný v presvedčení, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že zisťoval, či oplotenie je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z.. Pri posudzovaní mal k dispozícii Odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 zo dňa 21.08.2018 a Záznam z merania plotu medzi pozemkami p. č. XXX/XX a XXX/XX zo dňa 24.04.2020 bez autorizačného a úradného overenia uskutočnené P.. S. Z.. Uvedený záznam obsahoval náčrt, z ktorého bolo zrejmé, že oplotenie na 90 % kopíruje hranicu, avšak vo zvyšku nebolo zrejmé či sa jedná o nejakú odchýlku, resp. o koľko by malo oplotenie zasahovať do pozemku žalobcu, keďže uvedené meranie neobsahovalo žiadny slovný popis.

Uzavrel, že pri posúdení veci sa pridržal Odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele C KN XXX/XX, XXX/XX a nezasahuje do parcely C KN XXX/XX a XXX/XX, t.j. parcely žalobcu. Z tohto dôvodu žalobu v bode 1 zamietol. Pokiaľ sa týka bodu 2. žaloby, v ktorom žalobca požadoval, aby žalovaní zmenili trasu odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu, stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok parcelu C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z. vo vlastníctve žalobcu, poukázal na skutočnosť, že v tomto bode žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko svoje tvrdenie nepodložil relevantnými dôkazmi. Žalobca súdu predložil len dve fotografie, na ktorých sa nachádza mokrý múr a mokrá podlaha. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje, že na pozemok žalobcu preniká dažďová voda z pozemku žalovaného. Žalovaný spochybnil tento dôkaz žalobcu, a to tým, že uviedol, že uvedený múr sa vôbec nenachádza na pozemku č. XXX/XX, ale za domom žalobcu na pozemku č. XXX/XX a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. XXX/XX. Žalobca toto tvrdenie nerozporoval, naopak, na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade, že voda preniká na pozemok č. XXX/XX, upraví v tomto smere žalobu. K zmene žaloby nedošlo a prenikanie dažďovej vody na pozemok č. XXX/XX žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Len na doplnenie uviedol, že na rodinný dom žalovaných bolo dňa 30.03.2017 vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že stavba, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli splnené podmienky stavebného povolenia. V uvedenom rozhodnutí bolo konštatované, že užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného prostredia. V stavebnom povolení v bode 11 je uvedené, že stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad skonštatoval, že odvádzanie dažďových vôd je zrealizované tak, že na susednú parcelu nezateká. Uzavrel, že v prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať, čo sa nestalo a preto súd žalobu aj v tomto bode zamietol. Pokiaľ sa týka bodu 3. žaloby, na základe ktorého žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z., a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku, parcely C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z., poukázal na znenie podľa ktorého by žalobca musel preukázať, že žalovaní realizovali úpravy pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a tým ohrozili susedovu stavbu alebo pozemok. Poznamenal, že toto tvrdenie žalobca opäť ničím nepodložil a žalobca sa v tomto bode odvoláva len na rozhodnutie obce Z. zo dňa 19.03.2014. Pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že žalovaný pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením. Musia byť naplnené aj ďalšie znaky . Naopak, žalovaní predložili rozsiahlu dokumentáciu na preukázanie tvrdení, že realizovali opatrenia, aby žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu susedovej stavby alebo pozemku. Z vyššie uvedených dôvodov, žalobu zamietol aj v tomto bode. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Žalobca odvolaním podaným v zákonnej lehote, napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ust. a . Namietal, že nie je geodet, ani ním nikdy nebol. Postavil svoj rodinný dom a pri kolaudácii mal písomne od geodeta potvrdené, že dom je vo vzdialenosti 2 metrov od hranice s vedľajším pozemkom. Ten geometrický plán sa potom zapísal (a teda uznal za správny) aj na príslušnom štátnom orgáne na úseku katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobcov dom je vo vzdialenosti 2 metrov od hranice, mal žalobca napísané v geometrickom pláne GP č. XXX-XXX-XXX/XX z 24.8.1990, ktorého úlohou (účelom) bolo zameranie novostavby na parcele XXX/XX a jeho zakreslenie do katastrálnej mapy. Nepovažoval za dôležité to, že v tejto grafickej časti GP nie je napísané, že hranica pozemku žalobcu ide po bodoch 88-14 a 88-17. Toto si žalobca nikdy doposiaľ ani len nevšimol. Nerozumel, prečo by mal predpokladať, že tento GP je chybný čo sa týka hranice pozemku a nemal ho považovať za správny v každom ohľade

- teda aj v ohľade zakreslenia novostavby domu vo vzťahu k hranici pozemku. Zdôraznil, že dôveroval geometrickému plánu z r. 1990 v každom jeho ohľade, tak ako 99 % ľudí dôveruje geometrickým plánom. V dobromyseľnom presvedčení užíval svoj pozemok od roku 1990, až do vyjadrenia P.. Z. v tomto súdnom konaní, Práve v tomto ohľade je záver súdu prvej inštancie

chybný keď súd bol toho názoru, že objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v uvedených bodoch. Mal za to, že z dôvodu tohto chybného záveru súdu prvej inštancie je chybné aj rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby v bode 1/ žaloby. Ďalej uviedol, že ohľadne priebehu oplotenia pozemku, ktoré vybudoval žalovaný, zotrváva na svojich vyjadreniach k stanovisku P.. Z., ako aj na jeho doplnení, ktoré vykonal písomnými vyjadreniami zo dňa 17.09.2018 aj 29.03.2019 a stále považuje jeho závery za chybné. K otázke úpravy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných poukázal na skutočnosť, že ako dôkaz predložil aj tieto listiny: oznámenie o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03.01.2014, rozhodnutie Obce Z. zo dňa 19.03.2014. Bol toho názoru, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku stavebného zákona, preukázal, že odvedenie dažďových vôd z rodinného domu žalovaných a z ich pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Mal za to, že týmto je preukázaná opodstatnenosť žaloby žalobcu. Takto je preukázaný skutkový stav na sporných pozemkoch. Aby mohol byť tento skutkový stav považovaný za rozdielny, mali by byť preukázané dôkazy svedčiace o opaku tohto stavu (tejto situácie). Pokiaľ sa týka otázky zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN č. XXX/XX na úroveň výšky susedného pozemku, poukázal na oznámenie o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03.01.2014, ako aj rozhodnutie Obce Z. zo dňa 19.03.2014. Mal za to, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku stavebného zákona preukázal, že navýšenie pozemku žalovaných nad úroveň pozemku žalobcu nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - obhliadku na mieste samom, ktorej vykonanie žalobca navrhoval súdu od r. 2017 (aj písomným návrhom zo dňa 22.6.2017). Ak by tento dôkaz vykonal, mohol byť priamo na mieste samom (do zápisnice z obhliadky) konštatovať navýšenie pozemku žalovaných. Týmto navýšením dochádza k pokračujúcemu poškodzovaniu majetku žalobcu. Aj samotní žalovaní v priebehu konania potvrdili, že si svoj pozemok navýšili. Znamená to, že existencia rozdielu v úrovni terénu pozemkov je nespornou skutočnosťou v konaní. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol chybne a s rozsudkom je žalobca veľmi nespokojný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a uloží žalovaným nahradiť žalobcovi trovy celého konania, alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania Taktiež navrhol, aby odvolací súd podľa nariadil na prejednanie odvolania žalobcu pojednávanie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sú presvedčení, že žalobca nekonal a nekoná dobromyseľne, čo sa týka užívania okolitých pozemkov. Sú presvedčení o tom, že konal zlomyseľne. Takéto presvedčenie nadobudli tým, že žalobca v minulosti z ich pohľadu neoprávnene zahradil a užíval časti okolitých pozemkov. Ako prvý príklad uviedli oplotenie a užívanie susediaceho pozemku parcely č. XXX/XX, ktorú vlastnil nebohý starý otec A. N., kedy žalobca úmyselne užíval časť jeho pozemku od roku 1994 tým, že predĺžil oplotenie svojho pozemku, parcely XXX/XX, vedeného popri parcele XXX/XX, aj na jeho parcelu č. XXX/XX a takto si ukrojil z tejto parcely. A. N. ho vtedy vyzval na riešenie sporu sťažnosťou na odstránenie oplotenia o ukončenie užívania pozemku. Ako dôkaz predložili zápis z jednania škodovej komisie z roku 1999. Až žalovaný v 1. rade po nadobudnutí tejto parcely XXX/XX ukončil v roku 2006 toto neoprávnené užívanie. Žalobca sa následne stiahol z tejto parcely a zhotovil na vlastné náklady oplotenie, betónový múr, o niekoľko metrov hlbšie k svojmu pozemku a svojmu rodinnému domu. Toto by mohlo byť považované za skutočnosť, kedy si uznal chybu a stiahol sa zo susedného pozemku, ktorý dlhé roky neoprávnene užíval. Ako druhý príklad uviedli oplotenie a užívanie susediaceho pozemku, parcely č. XXX/XX na opačnej strane pozemku žalobcu, ktorú vlastnila matka žalovaného v 1. rade, kde žalobca dodnes neoprávnene užíva časť tejto parcely. Žalovaný v 1. rade žalobcu veľakrát ústne a taktiež písomne vyzval, aby ukončil neoprávnené užívanie tohto pozemku a odstránil jeho oplotenie z tohto pozemku. Žalobca mal na tomto pozemku postavenú jednoduchú konštrukciu na uskladnenie palivového dreva. Ako tretí príklad neoprávneného užívania susediaceho pozemku žalobcom uviedli jeho plechový sklad, ktorý z časti stojí na pozemku č. XXX/XX žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť je uvedená aj v bode rozsudku č. 17, kde zo situačného náčrtu znalca P.. Z. Z. je jasne viditeľné, že plechový sklad žalobcu (Plecháč) presahuje na pozemok žalovaného v 1. rade približne 1,5m. Modrou farbou vyznačená časť plechového skladu, ktorá zasahuje do pozemku žalovaného. Boli toho názoru, že žalobca v týchto veciach nekonal a nekoná dobromyseľne. Od roku 1994 úmyselne užíva časti susediacich pozemkov, má z nich majetkový prospech, pričom neplatí za ne daň z nehnuteľností.

K otázke úpravy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných uviedli, že v roku 2013, po vzájomnej dohode žalobcu a žalovaných na obecnom úrade v Z., za účasti starostu, kontrolóra a miestneho stavebného úradu, bol zhotovený betónový základ a betónový múrik na pozemku žalovaných č. XXX/XX, pozdĺž hranice s pozemkom žalobcu. Vykonaním tohto opatrenia bolo zamedzené akémukoľvek prenikaniu povrchových vôd z pozemku žalovaných č. XXX/XX na pozemok žalobcu. Ďalej uviedli, že pre to, aby boli všetky vykonané terénne úpravy na pozemku žalovaných v súlade s predpismi a nariadeniami, nechali žalovaní vypracovať v roku 2014 oficiálny projekt na dodatočné povolenie stavby, ktorý bol predložený stavebnému úradu a má o ňom vedomosť aj súd. Navyše zmenili pôvodné trasovanie odvádzania dažďových vôd zo svojej strechy. V projekte boli plánované 4 zvody, z toho 2 na strane domu smerom k pozemku žalobcu. Tak aj boli prvotne zrealizované. Tieto 2 zvody dažďovej vody smerovali do trativodu, ktorý bol v blízkosti hranice pozemkov. Bez akejkoľvek výzvy, s cieľom predchádzať ďalším komplikáciám so susedom (žalobcom), žalovaní presmerovali jeden z týchto zvodov dažďovej vody na opačnú stranu pozemku (nie susediacu so žalobcom) a zaviedli ju do podzemného potrubia odvádzajúceho dažďové vody smerom do blízkeho potoka. Ten druhý zvod bol smerovaný taktiež do potrubia, ktoré vyúsťuje smerom k potoku na miestnu komunikáciu. Je to zachytené aj na fotodokumentácii vyhotovenej znalcom F. Z.. Čiže konali s dobrým úmyslom, odvádzať všetky povrchové vody z pozemku smerom k potoku, nie smerom k susedným pozemkom. Táto skutočnosť (3 odkvapy zo strechy rodinného domu žalovaných) bola prezentovaná aj na súdnych pojednávaniach, žalobca ju nerozporoval. Ako prílohu tohto podania pripojili fotodokumentáciu 3 zvodov dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných. Poznamenali, že ešte v roku 2013 zhotovili masívne a dostatočné opatrenie (betónový múr) na upevnenie svojho pozemku, aby neohrozovali susedný pozemok alebo stavbu žalobcu prípadným posunom zeminy alebo stekajúcimi povrchovými vodami. Toto opatrenie bolo so žalobcom ešte pred samotnou realizáciou riadne prejednané, s takouto formou opatrenia riadne súhlasil, je z toho zápis zo stretnutia na Obecnom úrade Z., za účasti zamestnanca stavebného úradu. Žalobca podal žalobu v roku 2014, kedy bolo toto dostatočné opatrenie - betónový múr, zo strany žalovaných už dávno zrealizované a považujú tento bod žaloby za neopodstatnený. Pokiaľ sa týka zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN č. XXX/XX, uviedli, že navýšenie ich pozemku nie je v rozpore s verejným záujmom. Od roku 2013 dodnes nikto iný (napr. ďalší susedia) proti tejto terénnej úprave nemali žiadne námietky. Táto terénna úprava bola riadne zdokumentovaná, v roku 2014 bol vypracovaný projekt na dodatočné povolenie stavby so zameraním skutočného stavu, ktorým bolo doplnené prvotné stavebné povolenie rodinného domu z roku 2006. Následne bolo v roku 2017 vydané kolaudačné rozhodnutie obce Z., z ktorého vyplýva, že užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného prostredia. Navýšenie pozemku žalovaní vykonali s cieľom ochrániť svoj majetok, novopostavený rodinný dom, pred povodňami, ktoré v minulosti spôsobil blízky potok a napáchal veľké škody. Navýšenie pozemku voči susediacim pozemkom je len mierne. Nie je neprimerané. Betónový oporný múr pozdĺž hranice susediaceho pozemku žalobcu je dostatočné opatrenie, aby sa neohrozoval pozemok a stavba žalobcu. O navýšení pozemku mal žalobca vedomosť už v roku 2013. Na spoločnom jednaní v roku 2013 riadne súhlasil s výstavbou betónového múra, ktorý by plnil funkciu opatrenia pre prípadné ohrozovanie jeho pozemku a stavby spôsobeného týmto navýšením, a preto považujú aj tento bod žaloby za neopodstatnený.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.06.2022 ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. ).

6. Odvolacia argumentácia žalobu bola konštruovaná na zopakovaní tvrdení prezentovaných ním v priebehu prvoinštančného konania. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nemá za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti, nakoľko nepredpokladal, že geometrický plán GP č. W.-XXX-XXX/XX z 24.8.1990, ktorého účelom bolo zameranie novostavby na parcele XXX/XX a jeho zakreslenie do katastrálnej mapy, bol chybný. Namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku stavebného zákona preukázal, že odvedenie dažďových vôd z rodinného domu žalovaných a z ich pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením, ako aj skutočnosť, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku stavebného zákona preukázal, že navýšenie pozemku žalovaných nad úroveň pozemku žalobcu nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - obhliadku na mieste samom, ktorej vykonanie žalobca navrhoval súdu od r. 2017.

7. Pokiaľ sa týka prvej odvolacej námietky žalobcu ohľadom vydržania, odvolací súd uvádza, že vydržanie ( ) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.

8. V zmysle ustanovení , a a , medzi predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t. j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, nielen fyzické ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t.j. veci hnuteľné i nehnuteľné, práva i iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržanie.

9. Z vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy vyplýva, že v priebehu celého rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie prípustné, sa na získanie vlastníckeho práva vyžadovalo naplnenie zákonom stanovených podmienok, a to: existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe - pri nehnuteľnostiach desať rokov, spôsobilosť predmetu vydržania.

10. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívneho presvedčenia, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné.

11. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihom, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.

12. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti," t. j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo patrí (rozsudok NS ČR z 28.4.1997, sp. zn. , rozsudok NS ČR z 9.11.2000, sp. zn. ). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby potom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

13. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24.04.2017)

14. Odvolací súd v danom prípade poukazuje na odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 z 21.08.2018 (č.1.36 spisu), z ktorého vyplýva, že parcely C KN XXX/XX a C KN XXX/XX boli vytvorené GP č. XXX-XXXX-XX-a/XX a jeho záznamom podrobného merania zmien č. XX. Hranica medzi žalobcom a žalovaným v zmysle GP č. XXX-XXXX-XX-a/XX má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Z nameraných skutočností jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalovaným a žalobcom je postavený na parcele C KN XXX/XX, XXX/XX a nezasahuje do parcely C KN XXX/XX a XXX/XX, t. j. parcely žalobcu. V prednej časti múrika, t. j. pri bode 5 je múrik postavený na hranici parciel C KN XXX/XX a XXX/XX v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami, ktoré sú jasne definované vo Vyhláške Zo situačného náčrtu taktiež vyplýva, že paradoxne žalobca užíva časť pozemku na parcele č. XXX/XX, ktorý patrí žalovanému. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie znalca zo dňa 25.10.2019 (č. l. 177 spisu), ktorý uviedol, že predložený GP XXX-XXX-XXX/XX na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené - 2 metre od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. Prehlásil, že stavba domu nie je postavená rovnobežne 2 metre od platnej vlastníckej hranice, ktorá bola definovaná GP XXX-XXXX- XX-a/XX a ZPMZ 88. Tento GP definuje priebeh vlastníckej hranice spolu s verejnou listinou. Priebeh hranice medzi žalobcom a žalovaným je priamka z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP XXX-XXXX- XX-a/XX a ZPMZ 88, ktorý definoval geometrické a polohové zobrazenie parciel. Taktiež poukázal na dokument, ktorý predložil žalobca „Situácia“ M-1:500 schválená 30.11.1987 na základe ktorej malo dôjsť k osadeniu stavby. Znalec v danom prípade zistil zjavný nesúlad, nakoľko parcela žalobcu je len 18 m a osadenie sa malo vykonať podľa tejto situácie na parcele o šírke 20 m.

15. Odvolací súd sa s poukazom na odborné vyjadrenie znalca stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP XXX-XXXX-XX-a/XX a ZPMZ 88, ktorý definoval geometrické a polohové zobrazenie parciel. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že nebol preukázaný objektívne vstup žalobcu do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti (časti pozemku na parcele č. XXX/XX, ktorý patrí žalovanému), samo o sebe nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho práva.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval pochybením súdu prvej inštancie, ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohliadkou, nakoľko mal za to, že na posúdenie skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak nejaká preniká, tak či táto preniká z pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo by laické posúdenie súdom, odvolací súd uvádza, že v zmysle je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná. Nie je povinnosťou súdu akceptovať všetky návrhy na dokazovanie, jeho povinnosťou je však vo vzťahu k procesným úkonom strany sporu primerane, zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne uviedol prečo nevykonal žalobcom navrhnutú obhliadku, zdôvodnenie je postačujúce, vystihujúce podstatu, odvolací dôvod v tomto zmysle bol tiež bez relevancie.

17. V zmysle základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Odvolací súd má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( ).

20. Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Rozdiel v porovnaní s je v tom, že zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy (výnimky sú v a ), čím je do istej miery modifikovaná aj miera procesnej zodpovednosti strán za navrhovanie dôkazov.

21. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v a nasl. . S dokazovaním však imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité a zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave, t.j. „kvalitný podklad“ pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník (, 136, 149, , , ) a v istej miere môže do tohto procesu vstúpiť aj súd (, -4 ). Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú jediný cieľ - zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade, ale obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Materiálne vedenie konania (materiálny korektív prejednacej zásady) vychádza z myšlienky sociálnej koncepcie civilného procesu

22. V rámci dokazovania platí zásada ( v spojení s ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

23. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal, že na jeho pozemok preniká dažďová voda z pozemku žalovaného a túto skutočnosť nepreukazujú predložené fotografie, ktoré sú súčasťou spisu, navyše za situácie, ak sa. predmetný múr nachádza za domom žalobcu na pozemku č. XXX/XX a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. XXX/XX. S poukazom na kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 30.03.2017 (č. l. 115a spisu), kde stavebný úrad skonštatoval, že neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby, odvolací súd neprihliadol na oznámenie o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03.01.2014, rozhodnutie Obce Z. zo dňa 19.3.2014, nakoľko uvedeným kolaudačným rozhodnutím vydaným neskôr (v roku 2017), neboli zistené nedostatky, a preto sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v tejto časti zamietol. V prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať.

24. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca síce navrhol obhliadku na mieste samom za účelom zistenia, či dažďová voda preniká z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu, ako aj za účelom zistenia, či žalovaní navýšili svoj pozemok nad prípustnú mieru, a to na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 03.11.2016 (č.l. 93), ako aj podaním zo dňa 05.06.2017 (č.l. 107 spisu), avšak na

posúdenie týchto otázok je potrebné znalecké dokazovanie, resp. odborné vyjadrenie znalca, nakoľko nie je v kompetencii súdu posudzovať technické úpravy stavieb a pozemkov, keďže súdy pri rozhodovaní o obdobných otázkach vychádzajú zo záverov znalcov v danom odbore.. Zároveň je potrebné uviesť, že predmetné konanie bolo začaté ešte v roku 2014, a teda podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca dostatočný časový priestor na predloženie návrhov na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom sporných bodov žaloby.

25. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o návrh na zníženie navýšenia pozemku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že žalovaný pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením.

26. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.

27. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca v tomto prípade, bol povinný svoje tvrdenia preukázať.

28. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

29. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že mu neušlo to, že žalobcom je muž pričom súd prvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, čo je však nesprávnosť, zrejmosť ktorej vyplýva z listín zo spisu a nebolo tak potrebné sa ňou zaoberať.

30. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa .

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.