Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/46/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a Mgr. Maroš Fekete, v právnej veci žalobcu: MIDIAL, s. r. o., so sídlom Obchodná 2601/4, Piešťany, IČO: 46 197 311, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie, že záložné právo nie je, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. -351 zo dňa 1.6.2021 v časti výroku II. o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , a , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca zobral v celom rozsahu späť svoju žalobu o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nie je, a to z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli v dobrovoľnej dražbe predané, a teda sa zmenil vlastník nehnuteľností, bolo vymazané záložné právo z listu vlastníctva a žalobca preto nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní, pričom tiež dôvodil, že zastavenie konania spôsobil žalovaný, nakoľko výkon záložného práva a predaj nehnuteľností inicioval, pričom v čase podania žaloby mal žalobca právo na jej podanie. Súd prvej inštancie teda predmetné konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu keď mal za to, že žalobca tým, že zobral žalobu späť zavinil zastavenie konania, nakoľko svoju žalobu zobral späť nie z dôvodu správania sa žalovaného v konaní, t. j. z toho dôvodu, že by žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáha, resp. že by žalovaný uznal to, čoho určenia sa žalobca domáha. Súd uviedol, že nemal za preukázané dôkazmi predloženými zo strany žalobcu, že predaj nehnuteľností inicioval žalovaný a takouto činnosťou by zapríčinil zastavenie konania, preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho výroku II., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a

žalobcom navrhovaný spôsob rozhodnutia súdu bol v súlade s konštantnou judikatúrou. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21.12.2010 potvrdil možnosť dovolávať sa ochrany práv v prípade premlčania záložného práva proti žalovanému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, a to práve z dôvodu premlčania záložného práva. Vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti v k. ú. M., zapísané na LV č. XXXXX boli na dobrovoľnej dražbe predané, a teda sa zmenil vlastník a bolo vymazané záložné právo z predmetného listu vlastníctva, žalobca nie je aktívne legitimovaný v prebiehajúcom konaní o určenie, že záložné právo nie je. Zastavenie konania bolo teda v dôsledku správania a právnych úkonov žalovaného po podaní žaloby. V prípade, že by žalobca žalobu nezobral späť, súd by ju zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie. Avšak v čase podania žaloby žalobca bol aktívne legitimovaný, o čom svedčí aj postup súdu, ktorý v danej veci konal, nespochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ak súd bez akejkoľvek opory v dokazovaní spochybní dôvodnosť podanej žaloby a na základe toho potom svojvoľne rozhodne o trovách konania, ide o porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa SR. V tomto prípade súd bez akéhokoľvek dokazovania spochybnil dôvodnosť žaloby, v dôsledku čoho nakoniec priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tento postup je nesprávny a v rozpore s konštantnou judikatúrou. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že predaj nehnuteľností inicioval žalovaný, teda podľa súdu žalobca nepreukázal, že by zastavenie konania zapríčinil svojím postupom práve žalovaný. Tento záver súdu je však v rozpore s predloženými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca v priebehu konania predložil súdu dôkazy preukazujúce začatie výkonu záložného práva, najmä Notársku zápisnicu N 558/2018, Nz 12674/2018, z ktorej je preukázané, že žalovaný ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Zároveň je preukázané, že na predmetnej dražbe boli nehnuteľnosti predané (dražba bola dňa 20.4.2018, žaloba bola podaná 7.2.2018), teda žalobca až po podaní žaloby stratil aktívnu vecnú legitimáciu, a to preukázateľne postupom žalovaného po podaní žaloby. Všetky uvedené skutočnosti boli známe súdu z konania sp. zn. a samotný súd na uvedené skutočnosti odkazuje vo svojich rozhodnutiach - uznesenie č. k. -225, uznesenie č. k. -239, potom sú jeho závery zmätočné a rozporné. Žalobca svojim konaním nespôsobil popísaný stav (výkon záložného práva a predaj nehnuteľnosti inicioval žalovaný), pričom v čase podania predmetnej žaloby bol žalobca aktívne legitimovaný a riadne preukázal právny záujem na požadovanom určení (dôvodnosť žaloby). Súd mal teda konanie zastaviť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov a konania na strane žalovaného. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (akt. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim priznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Citované ustanovenie vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

10. Preto ak žalobca zobral žalobu o určenie, že záložné právo nie je späť, keďže v priebehu konania došlo k predaju predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe a tým zanikol predmet sporu, keďže sporné záložné právo bolo z katastra vymazané a žalobca viac nie je vlastníkom daných nehnuteľností, z procesného hľadiska platí, že skutočnosť, že konanie muselo byť zastavené, zavinil žalobca.

11. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 7.2.2018 domáhal určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve nie je. Z predloženej notárskej zápisnice N 558/2018, Nz 12674/2018, NCRls 12930/2018 spísanej dňa 20.4.2018 vyplýva, že došlo na základe návrhu žalovaného k dobrovoľnej dražbe, ako aj k vydraženiu predmetných nehnuteľností, teda bol udelený príklep úspešnému vydražiteľovi, čím sa tento stal vlastníkom nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve žalobcu, na ktorých bolo zapísané sporné záložné právo. V prípade uplatnenia dispozičného úkonu žalobcu, ktorým je späťvzatie podanej žaloby, súd neskúma dôvodnosť uplatneného hmotnoprávneho nároku, ale dôvod späťvzatia, na základe ktorého posudzuje, ktorá zo sporových strán zastavenie daného sporu zavinila. Z výsledku predmetného sporu je zrejmé, že žalobca sa v konaní nedomohol uplatneného nároku. Naopak sporné záložné právo bolo realizované a nehnuteľnosti žalobcu boli predané v dobrovoľnej dražbe. Žalobca bol teda vo výsledku neúspešný. Žalobca nesprávne poukazuje na to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože tento len realizoval záložné právo, čím odpadol predmet sporu. Pokiaľ totiž žalovaný úspešne záložné právo realizoval, uplatňoval iba jemu patriace právo, čo však neznamená že zavinil zastavenie sporu o určenie neexistencie záložného práva, na ktorom určení mal právny záujem žalobca. To, že v čase začatia konania bol žalobca vlastníkom daných nehnuteľností a záložné právo bolo zapísané v katastri, pričom v priebehu sporu realizovaním práva žalovaného predmet sporu zanikol, je v celom rozsahu procesné riziko žalobcu, ktoré si musí vždy pred podaním žaloby a zvolením prostriedku právnej ochrany zvážiť a v prípade neúspechu v spore ho aj znášať. Žalobca mal pritom k dispozícii ďalšie prostriedky právnej ochrany, ktorými mohol dôvodnosť podanej žaloby o určenie, že záložné právo nie je ďalej podržať. Ak to bolo dôvodné, mohol podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (podľa ), ktoré sporové konanie mohlo byť potom prerušené do skončenia sporu o určenie, že záložné právo v čase konania dražby nebolo. Prípadne sa mohol správne odôvodneným neodkladným opatrením domáhať, aby bolo žalovanému uložené zdržať sa realizácie výkonu záložného práva na daných nehnuteľnostiach, do skončenia sporu o určenie, že záložné právo nie je. Žalobca však takto úspešne procesne aktívny nebol, podal žalobu o určenie, že záložné právo nie je, ktorá síce v čase podania žaloby mohla byť opodstatnená, avšak potom svoje práva účinne nebránil tak, aby dosiahol rozhodnutie súdu, ktoré by jeho žalobe vyhovelo. Žalobca sa teda od žalovaného nedomohol uplatneného nároku, ani v samotnom spore, ani mimo neho, žalovaný realizoval svoje záložné právo, čo mu nemôže byť nijako na ujmu, pričom žalobca je povinný v tom prípade znášať procesné riziko, s podaním každej žaloby spojené.

12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je v danom prípade nedôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ust. potvrdil.

13. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím v zmysle a podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi (keď dôvod postupu podľa nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).