Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-26-2019.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. P. XXX XX, Y. XXX/XX, proti žalovanej I.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, notárke, so sídlom L. Ú. L. C. L. E. XXX XX, G. X, o nároku na náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal voči žalovanej náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym postupom a rozhodnutím žalovanej ako notárky prejednávajúcej dedičské konanie.
2. Uviedol, že žalovanou bolo prejednávané dedičské konanie po nebohom C. J., zomr. XX.XX.XXXX. Brat žalobcu, C. J., r.č. XXXXXX/XXX, bytom G. D. Č.. XX, splnomocnil žalobcu dňa 18.03.2003 na všetky právne úkony pri prejedaní tohto dedičstva. Súčasne v splnomocnení brat výslovne uviedol, že sa vzdáva svojho zákonného dedičského podielu po poručiteľovi v prospech C. J., bez nároku na finančnú náhradu. Keďže notárka pri prejednaní dedičstva neprihliadla na toto splnomocnenie, konala v dedičskom konaní aj v prítomnosti brata, ktorý splnomocnenie poprel a tiež poprel, že ho mal žalobca v r. 2000 z dedičského podielu vyplatiť, bol tak v dedičskom konaní prejednaný dedičský podiel, ktorý pripadol vinou notárky bratovi žalobcu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca uviedol, že si doposiaľ predbežne nenárokoval náhradu škody na C. D. D. O.. Nemal vedomosť, že by do konania o náhradu škody malo byť zainteresované C. D..
4. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z.z.”), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti zákona pri výkone verejnej moci, a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
5. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
6. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.
7. Podľa § 15 ods. 1, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len “žiadosť”) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
8. Zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď ku škode malo dôjsť protiprávnym rozhodnutím, ako aj o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP”), stranami sú žalobca a žalovaný.
10. ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
11. „Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
12. Nakoľko žalobca si v konaní uplatňuje náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená v dedičskom konaní a za ktorú je zodpovedná žalovaná notárka, dospel súd k záveru, že správne mal žalobca žalovať štát, Slovenskú republiku, ako zodpovednostný subjekt v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v mene ktorej koná v danom prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
13. Keďže žalovaná týmto subjektom nie je, nebola v konaní pasívne legitimovaná.
14. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej, ktorej by patrila náhrada trov konania, túto súd nepriznal, nakoľko si žalovaná v konaní žiadne trovy neuplatnila a žiadne trovy konania nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).