Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-37-2021.pdf
PDF · 137.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov Mgr. Andrei Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, B. - K., zastúpený : JUDr. Eva Hlaváčová, advokát so sídlom Farská 12, Nitra, a oprávneného z výživného: Y. X. (ml.), nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, P. nad O., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa -povinného z vyživovacej povinnosti, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Pc/7/2021-69 z 28. júna 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom č. k. 16Pc/7/2021-69 z 28. júna 2021, návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o výživnom.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ (povinný) návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 23.03.2021 požadoval, aby súd zrušil výživné, ktoré bolo na oprávneného určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10Pc/25/2018-35 zo dňa 30.10.2019 a to z dôvodu, že z webovej stránky www. facebook.com zistil, že jeho syn začal od marca 2020 pracovať v spoločnosti ČSOB na pobočke Praha, t. j. začal sa samostatne živiť. Ako dôkaz predložil fotokópiu profilovej stránky oprávneného na uvedenej webovej lokalite.
4. Oprávnený k návrhu na zrušenie výživného písomne uviedol, že s uvedeným návrhom nesúhlasí. Samotné konštatovanie otca, že pracuje v spoločnosti ČSOB na pobočke Praha a samostatne sa živí sa nezakladá na pravde a je v rozpore so skutočnosťou. Namiesto toho, aby otec ocenil jeho snahu sa podieľať na svojich výdavkoch, ktoré objektívne súvisia s jeho štúdiom a záujmami, tak pre neho dohoda o vykonaní práce so spoločnosťou ČSOB, a. s. pobočka Praha na maximálny rozsah prác 300 hod/rok pri odmene 150,- Kč za hodinu znamená podstatnú zmenu pomerov na zrušenie vyživovacej povinnosti. Poukázal na § 62 ods. 2 zákona o rodine, z ktorého je zrejmé, že pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň jeho rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľa sa na životnej úrovni každého rodiča. Ako dôkaz predložil potvrdenie o štúdiu v letnom semestri 2020/2021
z Vysokej školy ekonomickej v Prahe, Fakulty medzinárodných vzťahov, dohodu o provedení práce zo spoločnosti ČSOB, a. s.
5. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa prikláňa k písomne podanému návrhu, zároveň udáva a dopĺňa, že v zmysle zákona o rodine vyživovacia povinnosť trvá dovtedy, kým nie je schopné sa dieťa samostatne živiť. Súdna prax vyvodila, že posúdenie schopnosti sa samostatne sa živiť je možné odvíjať výlučne len z faktu, že dieťa študuje resp. sa pripravuje na svoje budúce povolanie na vysokej škole, ale posúdenie zániku vyživovacej povinnosti jednoznačne treba skúmať, keď dieťa získa pravidelný príjem nie ojedinelý pričom v tomto prípade má za to, že sa jedná o pravidelný príjem mesačný, či zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti. Podľa § 5 zákona o dani z príjmov pod príjem zo závislej činnosti spadá aj dohoda o brigádnickej práci študenta, z čoho možno vyvodiť, že oprávnený naplnil všetky atribúty toho, aby súd vyživovaciu povinnosť zrušil. Dal by sa akceptovať príjem príležitostný a to povedzme počas letných prázdnin (júl, august), kedy by si oprávnený privyrobil, naopak z prieskumu súdu sociálnych poisťovní je zistené, že oprávnená osoba dosahuje príjem v podstate každý mesiac v takej výške, ktorá dokáže zabezpečiť jeho základne životné potreby. Zároveň z našich informácií študoval oprávnený na matematicko-fyzikálnej fakulte, pričom nepozná v akom období navštevoval túto školu a dôvody, ktoré ho viedli k jej ukončeniu. Aj tuto súdna prax vyvodila závery, že z pravidla druhá vysoká škola už nemusí byť akceptovaná ako dôvod na trvanie vyživovacej povinnosti. Preto v rámci dokazovania požiadal súd, keďže oprávnený pracoval súbežne v ČR aj SR podľa dátumov zistených zo súdneho spisu a to v ČR na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval do 31.03.2021, či oprávnený u spoločnosti LPH s.r.o. pracoval alebo pracuje od 01.01.2021 a zmluva by mala končiť 31.12.2021. Navrhol, aby súd zistil, aký príjem dosahoval oprávnený v ČR a v akej spoločnosti pracoval, keďže pracoval súbežne v SR aj ČR, z ČR odpoveď zatiaľ nepozná. Zotrval na podanom návrhu a požiadal súd, aby mu vyhovel v plnom rozsahu.
6. Navrhovateľ na pojednávaní poznamenal, že návrh sa rozhodol podať z toho dôvodu, že zistil, že syn pracuje, podľa jeho informácií opustil Karlovu univerzitu, matematicko-fyzikálnu fakultu. So synom nie je v kontakte. Syn ho nevyhľadáva, ani nekontaktuje. O tom, že študuje sa dozvedel len z Facebooku. Momentálne nepracuje, ani nie je na Úrade práce, sociálnych vecí rodiny, pričom nevedel uviesť dôvod prečo tam nie je evidovaný. Chcel, aby mu syn dával pravidelne vedieť informácie o jeho štúdiu a jeho výsledkoch. Nemá vedomosť, čo robil syn v čase od skončenia resp. opustenia Karlovej univerzity až do začatia štúdia na novej fakulte.
7. Oprávnený na pojednávaní uviedol, že na fakulte matematicko-fyzikálnej na Karlovej univerzite študoval od roku 2018 od septembra, pričom štúdium na tejto škole skončil po ukončení prvého semestra, t.j. vo februári 2019. Následne sa zaevidoval na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, pričom bol evidovaný do nástupu na novú školu, a teda do septembra 2019. Počas jeho evidencie na ÚPSVaR nepoberal žiaden príspevok, v tom čase mu ponúkali prácu, avšak túto nezobral. Čo sa týka brigád je pravdou, že v ČR mal uzavretú dohodu o vykonaní práce, avšak z dôvodu nástupu ochorenia covid-19 odrobil v tejto spoločnosti iba niekoľko dní, resp. jeden týždeň. V súčasnej dobe uzavrel dohodu o brigádnickej práci študentov so spoločnosťou, ktorá vyrába plastové výrobky, pričom dohodnutý rozsahu pracovného času je 20 hodín týždenne. Zárobok v uvedenej spoločnosti nekryje náklady na život. Náklady na bývanie platí jeho matka, vreckové nedostáva, pretože to je obsiahnuté v tom, čo zarobí sám na základe brigád. Na novej fakulte - Vysoká škola ekonomická v Prahe, fakulta medzinárodných vzťahov, toho času ukončil druhý ročník bakalárskeho štúdia a v ďalšom akademickom roku nastúpi do tretieho ročníka bakalárskeho štúdia. V štúdiu plánuje pokračovať aj v budúcnosti, pretože uvedené štúdium ho napĺňa. Na uvedenej fakulte si chce urobiť aj doktorát (PhD.) keďže štúdium ho naozaj veľmi baví. Vyjadril sa, že v pracuje v súčasnosti pre spoločnosť LPH, s.r.o.. Mesačne zarobí 100-200 eur. Určitú časť peňazí si odkladá, ostatnú časť použije na zaplatenie svojich potrieb, ktoré súvisia so školou, oblečením a na bežné potreby.
8. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že vyživovacia povinnosť voči oprávnenému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10Pc/25/2018-35 zo dňa 30.10.2019 (založený aj na č. l. 3), ktorý nadobudol právoplatnosť 18.12.2019. V predmetnej veci súd určil vyživovaciu povinnosť povinnej osoby (v tomto konaní navrhovateľa) na sumu 50 eur, ktorú sumu je povinný platiť oprávnenej osobe vždy do 10-teho dňa v mesiaci a to počnúc od 05.11.2018 k rukám oprávnenej osoby. Zároveň, súd zaviazal povinnú osobu, aby zaostalé výživné za obdobie od 05.11.2018 do 30.10.2019 vo výške 295,16 eura uhradila v mesačných splátkach vo výške 10 eur popri
bežnom výživnom k rukám navrhovateľa. V súčasnej dobe má oprávnená osoba 22 rokov a je študentom prezenčnej formy štúdia v bakalárskom študijnom programe Medzinárodný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, Fakulta medzinárodných vzťahov. Z uvedeného potvrdenia o priebehu štúdia je zrejmé, že na uvedenej fakulte študuje od 17.06.2019. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne má oprávnený uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov so subjektom LPH Vranov n/T, s.r.o. od 30.06.2021 do 29.06.2021. Z lustrácie je možné zistiť, že navrhovateľ striedavo dosahoval príjem, pričom v období od 06/2020 do 05/2021 v mesiacoch 9/2020, 04/2021 a 05/2021 mal dosiahnutý príjem 0. V ostatných mesiacoch mal príjem od 49,10 eura až do 627,40 eura (iba jeden mesiac za sledované obdobie) v hrubom. Oprávnená osoba predložila aj samotnú dohodu o vykonaní práce, z ktorej vyplýva, že tento vykonáva dohodnutú prácu a to preberanie a triedenie výrobkov z plastov, montovanie zostáv, pričom odmena za 1 hodinu práce predstavuje 3,90 eura, s dohodnutým rozsahom pracovného času 20 hodín týždenne. Dohoda je uzavretá na dobu určitú a to od 01.01.2021 do 31.12.2021. Z potvrdenia o zaměstnaní u Československej obchodní banky, a. s. (so sídlom v Prahe) vyplynulo, že zamestnanie s uvedeným bankovým subjektom trvalo od 02.03.2020 do 31.03.2020 (č. l. 52). Zo samotnej dohody o provedení práce (č. l. 23) uzavretej dňa 02.03.2020 vyplynulo, že oprávnená osoba mala vykonávať administratívne práce, s dojednaným rozsahom práce maximálne 300 hodín za rok, dohoda bola dojednaná na dobu neurčitú. Z potvrdenia o provedení práce a príkaz k výplatě a rozpisu odpracovaných hodín (ČSOB, a. s. Praha), ako aj výsluchu samotného oprávneného vyplynulo, že v tejto spoločnosti odpracoval iba 3 dni (04.03. až 06.03.2020), celkom 12 hodín, začo mu bola vyplatená odmena vo výške 1800 Kč. Povinná osoba toho času nepracuje, ani nie je evidovaná na Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, pričom dôvod pre ktorý nie je zaradený v evidencii súdu nie je známy.
9. V rámci úvah prvoinštančný súd uviedol, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zrušiť alebo zmeniť len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti, prípadne jeho výšku (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava na povolanie“ si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Pri posudzovaní schopností samostatne sa živiť je potrebné prihliadať nielen na vzniknutú schopnosť zamestnať sa, ale aj schopnosť vykonávať prácu, ako aj osobné, či majetkové pomery oprávnenej osoby. Len samotná skutočnosť, že oprávnená je schopná zárobkovej činnosti bez zohľadnenia ďalších skutočností (výdavky na dochádzku, ubytovanie, majetkové pomery, väzby na rodinu a podobne) nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Cop/21/2018 zo dňa 18.07.2018).
10. Prvoinštančný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom oprávnenej osoby (potvrdením o štúdiu), že táto sa v súčasnej dobe pripravuje na svoje budúce povolanie, a to štúdiom v prezenčnej (dennej forme štúdia) na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, Fakulta medzinárodných vzťahov, pričom ukončila 2. ročník bakalárskeho štúdia. Z vykonaného dokazovania tak nepochybne vyplynulo, že oprávnená osoba stále vykonáva sústavnú, nepretržitú činnosť smerujúcu k príprave na svoje budúce povolanie a to štúdiom na vysokej škole, konkrétne v dennej forme štúdia, čo samo o sebe determinuje skutočnosť, že táto nie je schopná sama sa živiť. Štúdium na vysokej škole, osobitne v dennej forme štúdia pochopiteľne znemožňuje oprávnenej osobe, aby sa riadne zamestnala, pretože podstatou prezenčnej - dennej formy štúdia je pravidelná príprava študenta na prednášky a praktické semináre, čo zakladá trvanie vyživovacej povinnosti otca ako navrhovateľa. Súd v prípade použitia pojmu „riadne sa zamestnala“ mal na zreteli výkon takého povolania alebo zamestnania, v ktorom môže osoba reálne dosiahnuť príjem dostačujúci na krytie jej životných výdavkov. Oprávnená osoba má v súčasnej dobe uzavretú dohodu o vykonaní brigádnickej práci študentov so subjektom LPH Vranov n/T, s.r.o. s rozsahom pracovného času 20 hodín týždenne, z čoho je zrejmé, že takto ustanovený pracovný čas a odmena za vykonanú prácu nemôžu byť považované za výkon povolania, zamestnania, ktorý by oslobodil povinnú osobu od platenia už aj tak veľmi nízkeho výživného (50 eur). Okrem toho, oprávnená osoba je študentom vysokej školy, čo samo
o sebe súdna prax akceptuje ako dôvod trvania vyživovacej povinnosti. Oprávnená osoba podľa názoru súdu pristupuje k životu celkom zodpovedne, keď prejavuje snahu odbremeniť svoju matku od platenia výdavkov, ktoré jej vznikajú v súvislosti so štúdiom, záľubami a záujmami, pretože z výživného, ktoré poberá si oprávnená osoba môže zabezpečiť len minimum vecí. Čo sa týka povinnej osoby, táto v súčasne dobe nepracuje, ani nie je evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (bezdôvodne), z čoho môže vyplývať motivácia na podanie návrhu na zrušenie výživného, t. j. dôvod, aby sa „zbavila“ vyživovacej povinnosti, ktorá jej trvá. Súd takýto ľahostajný, nezodpovedný a laxný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti, ktorá je zákonnou povinnosťou nemôže podporiť tým, žeby vzhliadol dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, čo súd reflektoval aj do svojej výzvy adresovanej právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 138 CSP v priebehu konania, pretože mal zato, že návrh je zjavne nedôvodný.
11. V tomto smere nie je možné akceptovať námietky právneho zástupcu navrhovateľa, že oprávnená osoba je schopná sama sa živiť, pretože paralelne pracuje tak v Českej republike ako aj v Slovenskej republike. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že oprávnená osoba odpracovala v ČSOB, a. s. (Praha) len 3 dni, čo odôvodnila existenciou vyššej moci v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19, teda uvedená okolnosť viedla k ukončeniu jeho pracovnej činnosti. Čo sa týka výkonu práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, aj z vykonaného dokazovania, ako aj lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že u oprávnenej osoby nejde o pravidelný príjem, ale skôr o príležitostný, keďže jeho výška je variabilná v závislosti od prejavenej vôle oprávnenej osoby naplniť fond dohodnutého pracovného času, ako aj vôle zamestnávateľa, ktorý umožňuje vykonávať brigádnickú prácu študentov podľa svojich aktuálnych potrieb. Navrhovateľ vo svojom výsluchu uviedol, že nemá informácie ohľadne študijných výsledkov svojho syna, k čomu však súd nevyhnutne poznamenáva, že vzťah s dieťaťom (aj dospelým) vytvára vždy rodič, preto pokiaľ vzťah medzi ním a oprávneným je narušený dlhodobejšie, nie je možné zo strany navrhovateľa legitímne očakávať, že mu bude syn oznamovať svoje úspechy v rodinnom, či osobnom živote, osobitne v situácií, keď proti nemu bude podávať zjavne nedôvodné návrhy, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu.
12. Prvoinštančný súd k návrhom na doplnenie dokazovania vyžiadaním si potvrdenia z Karlovej univerzity v Prahe o dôvode skončenia štúdia, kde oprávnená osoba študovala iba jeden semester, a dožiadania Českej sociálnej poisťovne uviedol, že tieto považoval za absolútne neúčelne, nehospodárne a nadbytočné, preto ich zamietol. Ani vyžiadanie uvedených listinných dôkazov by z kvalitatívneho hľadiska neprinieslo žiadnu zmenu skutočného stavu prejednávanej veci, pretože oprávnená osoba objasnila, že pracovala v Českej republike iba 3 dni, čomu korešpondujú aj ňou predložené listinné dôkazy. Je celkom prirodzené, že oprávnená osoba sa musela v čase pandémie vrátiť do miesta svojho trvalého bydliska, pretože situácia v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 bola v Českej republiky veľmi vážna, čo si vyžiadalo aj zatvorenie školských zariadení (čo je notorietou, teda skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať). V tejto súvislosti, na uvedenom zistenom skutočnom stave veci by to nezmenilo absolútne nič, keďže oprávnená osoba stále študuje v dennej forme štúdia, čo zakladá existenciu trvania vyživovacej povinnosti až do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Vo vzťahu k dokladu o dôvode ukončenia štúdia na Karlovej univerzite v Prahe, tento nebolo potrebné vyžiadať, keďže opätovne súd poukazuje práve na tú skutočnosť, že dôležitý je stav v čase rozhodnutia súdu, a nie spätne, ako aj z dôvodu, že oprávnená osoba skončila po 1. semestri, z čoho je zrejmé, že štúdium odboru ju nenapĺňalo. Podstatný je fakt, že v ďalšom akademickom roku začala oprávnená osoba študovať, čiže ani samotné krátkodobé prerušenie štúdia nemôže zakladať tak prísny náhľad súdu, aký požaduje navrhovateľ. Iným prípadom by bol faktický stav, keby oprávnená osoba ukončila svoje vzdelávanie na jednej vysokej škole, čím by získala kvalifikované predpoklady na uplatnenie na trhu práce a následne by začala študovať ďalšiu vysokú školu, čo však nie je daný prípad. Súd musí mať na zreteli aj zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie, ergo zbytočne nevykonávať dôkazy, ktoré nie sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, ani relevantné, pokiaľ boli tieto skutočnosti zistené z výsluchu účastníka konania. Podľa názoru súdu oprávnený objasnil tieto okolnosti do takej miery, že bolo možné rozhodnúť na pojednávaní, na ktorom bolo vykonané dokazovanie.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a neboli tu žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady podľa § 55 CMP.
14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - otec oprávnenej osoby z výživného, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sa dá súhlasiť s názorom súdu v tom, že je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Bol názoru, že súd sa tak celkom touto zásadou neriadil. Odkázal na súdnu prax, podľa ktorej ak dieťa študuje na vysokej škole, je to automaticky dôvod na vyživovaciu povinnosť zo strany povinného. Zákon o rodine v § 62 ods.1 do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného ustanovenia, ale ani z ostatných ustanovení Zákona o rodine nevyplýva podmienka, že oprávnená osoba, ak študuje na vysokej škole, má nárok na vyživovaciu povinnosť. Práve v tomto smere je zameraná judikatúra. Že je potrebné skúmať zo strany sudov konkrétne okolnosti prípadu a nie zovšeobecňovať podmienky, za ktorých dochádza alebo nedochádza ku zrušeniu vyživovacej povinnosti. Súdu vytkol aj to, že nevykonal v dostatočnom rozsahu potrebné dokazovanie, ktoré navrhol v písomnej forme, ale aj na pojednávaní navrhovateľ, resp. právny zástupca navrhovateľa, a to opakovane požiadanie minimálne na Češku sociálnu poisťovňu, či oprávnená osoba nepracuje súbežne v Slovenskej, ale aj v Českej republike. Navrhovateľ sa má právo domnievať, že oprávnená osoba môže pracovať súbežne, nakoľko v ČR pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti do 31.3.2021 a u spoločnosti LPH s.r.o. pracoval a pracuje od 1.1.2021 do 31.12.2021, t.z., že súbežne pracoval u oboch subjektov celkovo 3 mesiace. Súd sa uspokojil len s výpoveďou oprávnenej osoby, ktorá uviedla, že v súčasnosti pracuje len pre spoločnosť LPH s.r.o. Z hľadiska akejsi hospodárnosti súd uprednostnil tvrdenie oprávnenej osoby pred objektívnym zistením skutkového stavu napriek tomu, a ako už bolo uvedené, že oprávnený pracoval v minulosti (ešte nedávno) súbežne u dvoch subjektov. Súd nemôže za týchto okolností sa spoľahnúť len na tvrdenie účastníka ktorý môže mať záujem na klamlivom tvrdení že nikde nepracuje, alebo že pracuje len u jedného subjektu. Navyše navrhovateľ to nemá ako objektívne zistiť, iba tak, že toto navrhne sudu, aby sud zabezpečil predmetný dôkaz. Súd týmto spôsobom a konaním že odmieta vykonať dopyt na Českú sociálnu poisťovňu a takto ustáliť skutkový stav, fakticky odníma možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, a tým mu zakladá odvolacie aj dovolacie dôvody. Nemôže obstáť tvrdenie súdu, že podstatný je stav v čase rozhodovania, pretože stav v čase rozhodovania nemal súd zistený riadne, teda, či oprávnený nepracuje aj v ČR a zároveň aj v SR. Ďalej súdu vyčítame že vôbec nezobral do úvahy odpoveď oprávneného na otázku právneho zástupcu navrhovateľa kde uviedol že si mesačne zarobí 100 - 200 Eur, dokonca si dokáže peniaze odložiť a ostatnú časť použije na zaplatenie svojich potrieb, ktoré súvisia s oblečením a iné bežné potreby. Z potvrdenia resp. lustrácie Sociálnej poisťovne SR vyplýva, že oprávnený v období od júna 2020 do marca 2021 dosiahol príjem vo výške 2.418,46 eura, čo po spriemerovaní aritmetickým priemerom predstavuje sumu 302,31 eura mesačne . Teda nie je pravdou jeho tvrdenie, že by dosahoval príjem len 100 - 200 eur. Napokon sám oprávnený tvrdí, že si dokáže zo zarobenej sumy zabezpečiť všetky potreby spojené so školou, oblečením ako aj bežné potreby. Z uvedenej výpovede oprávneného teda vyplýva, že je schopný sám sa živiť a zabezpečiť si financie na nevyhnutné potreby, čím je splnená základná podmienka uvedená v zákonnom ustanovení § 62 ods.1 Zákona o rodine.
15. Ďalej vytkol súdu, že nevykonal ani dopyt na Karlovu univerzitu v Prahe za účelom zistenia, z akého dôvodu ukončil oprávnený prvé štúdium na tejto vysokej škole. Nie je totiž jedno, a týmto sa zaoberala aj súdna prax, ktorá prihliadala na dôvody ukončenia štúdia na vysokej škole, napr. či sa nejedná len o špekulatívne predlžovanie stavu závislosti oprávneného na vyživovacej povinnosti, pričom oprávnený veselo pracuje a ešte poberá aj vyživovaciu povinnosť od povinného. V podstate oprávnený by mohol takto donekonečna predlžovať povinnosť navrhovateľa platiť výživné a jeho vyživovacia povinnosť by bola fakticky neukončiteľná. Aj tento dôkaz navrhoval súdu 1.stupňa, aby ho vykonal, resp. zabezpečil vyjadrenie uvedenej školy. Rovnako aj v tomto prípade, podľa jeho názoru, došlo u navrhovateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom, ale aj odňatiu možnosti skutkovo a právne argumentovať voči takémuto postupu súdu, ale aj k celkovému zisteniu skutkového stavu. Už absolútne nemôže súhlasiť s tvrdením súdu k osobe navrhovateľa, ako k osobe ľahostajnej, nezodpovednej, s laxným prístupom k vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť bola navrhovateľovi ako osobe povinnej určená rozhodnutím súdu v rozsahu 50 eur mesačne, ktorú si navrhovateľ zodpovedne a čestne plní. Príde mu nemiestne, ak sa súd takýmto spôsobom vyjadruje k osobe navrhovateľa, ktorá si riadne plní svoje povinnosti uložené mu súdom Už len z tohto pohľadu je možné vnímať konanie a rozhodnutie súdu ako tendenčné a zaujaté. Čo sa týka poznámok súdu, že ak nemá informácie o študijných výsledkoch svojho syna vzhľadom na vzťah, ktorý je dlhodobejšie narušený, takéto informácie nemôže legitímne očakávať. Navrhovateľ uvádza že pokiaľ poberá oprávnená osoba výživné od navrhovateľa, navrhovateľ má právo aj na informácie o študijných výsledkoch svojho syna. I dieťa je voči rodičom povinné určitou mierou úcty a záujmu voči svojmu rodičovi, od ktorého poberá výživné, hoc vo výške 50 eur, čo sa v tomto prípade nedeje.
16. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila osoba oprávnená z výživného (syn navrhovateľa), ktorá uviedla, že súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu a považuje ho za správne.
17. K vyjadreniu oprávnenej osoby z výživného sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že doklady, ktoré predložil oprávnený, evidentne nedostačovali, keď aj sám súd prvého stupňa vykonal dopyt na ďalšie inštitúcie. Ako už uviedol v odvolaní, aj napriek tomu, že súd vykonal nejaký dopyt v rámci dokazovania, celkové dokazovanie považuje za nedostatočné a to najmä v Českej republike. Má právo sa domnievať, že oprávnený pracuje aj v súčasnosti v ČR, nakoľko tam pracoval aj v minulosti. Navrhovateľ nemá a nemal (objektívne) ako zaistiť doklady z CR, uvádzané v odvolaní, aby dokázal svoje tvrdenia, iba cestou súdu, ktorý to ignoroval. Uviedol, že obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu majú rovnaké procesné pravá a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia.
18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. CMP), prejednal odvolanie otca - povinného z vyživovacej povinnosti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.
25. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.
26. Odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k osobe oprávnenej z výživného, z dvoch nosných dôvodov a to, že oprávnený z výživného skončil štúdium na vysokej škole (hoci neskôr začal študovať na ďalšej) a tiež, že je schopný sa sám živiť, pretože mal (má príjem) z pracovných činností.
27. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo veci samej, dostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel aj k správnemu právnemu záveru ohľadom neexistencie stavu, pre ktorý by mala byť vyživovacia povinnosť zrušená.
28. Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Pri maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu, a to nielen zvýšenie, ale aj zníženie, resp. zrušenie výživného. V prípade podania návrhu súd ním nie je pri maloletých viazaný, môže rozhodnúť aj o inej forme zmeny, než sa požaduje.
29. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
30. V predmetnej veci súd prvej inštancie zisťoval zmenu pomerov na strane oprávneného z výživného. Podľa správnych zistení prvoinštančného súdu vyživovacia povinnosť otca voči oprávnenému bola
naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10Pc/25/2018-35 zo dňa 30.10.2019 (založený aj na č. 1. 3), ktorý nadobudol právoplatnosť 18.12.2019. V predmetnej veci súd určil vyživovaciu povinnosť povinnej osoby (v tomto konaní navrhovateľa) na sumu 50 eur, ktorú sumu je povinný platiť oprávnenej osobe vždy do 10-teho dňa v mesiaci a to počnúc od 05.11.2018 k rukám oprávnenej osoby. Zároveň, súd zaviazal povinnú osobu, aby zaostalé výživné za obdobie od 05.11.2018 do 30.10.2019 vo výške 295,16 eura uhradila v mesačných splátkach vo výške 10 eur popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľa.
31. Odvolací súd v zhode so zisteniami prvoinštančného súdu konštatuje, že oprávnený z výživného sa v súčasnej dobe pripravuje na svoje budúce povolanie, a to štúdiom v prezenčnej (dennej forme štúdia) na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, Fakulta medzinárodných vzťahov, pričom ukončila 2. ročník bakalárskeho štúdia. Je pravdou, že oprávnená osoba pôvodne ukončila štúdium po prvom semestri, čo však bez ďalšieho nezakladá zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Totiž, ak by aj oprávnená osoba skočila štúdium zo subjektívnych dôvodov (napr. že sa jej v štúdiu nedarilo, alebo ju štúdium nenapĺňalo) a zároveň následne nastúpi na ďalšie štúdia možno konštatovať pokračujúcu vôľu sústavnej prípravy na budúce povolanie. Možno tiež povedať, že inak by sa posudzovalo skončenie štúdia v záverečných ročníkoch a inak v úplnom začiatku štúdia tak ako tomu bolo v tomto prípade. Dôkazom existencie úprimnej vôle pokračovať v takej príprave u oprávnenej osoby je skutočnosť pokračovania v štúdiu oprávnenou osobou, ktorá ukončila druhý ročník a pokračuje ďalej. Odvolací súd uvedeným nechcel povedať, že opakujúce a bezdôvodné zanechanie („zmena“) vysokej školy by dôvod pre zánik vyživovacej schopnosti nemohol byť. Vždy je ale treba prihliadnuť na individuálnosť prípadu. V tejto veci prvoinštančný súd nezistil, že by počínanie oprávneného z výživného bolo v rozpore s postojom sústavne sa na budúce povolanie pripravovať. Oprávnená osoba ukončila skoršie štúdiá po prvom semestri a následne hneď (ako sa začínal nový školský rok) začal študovať na vysokej škole. V tejto súvislosti tak odvolací súd konštatuje správny záver prvoinštančného súdu o tom, že nebolo potrebné skúmať v tomto jednotlivom a prvom prípade z akého dôvodu oprávnený z výživného štúdium na prvej vysokej škole zanechal. Uvedené by bolo treba skúmať v prípade indikátora, že zanechaním školy oprávnená osoba má motiváciu „umelo“ predlžovať stav odkázanosti na výživné, ako zvýrazňoval navrhovateľ.
32. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že samozrejme neplatí paušálne, že pokiaľ oprávnený z výživného študuje na vysokej škole, bez ďalšieho nemôže naplniť schopnosť sa samého seba živiť. Z hľadiska rôznorodých prípadov môže nastať situácia, že oprávnený je schopný napriek sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole sa popri nej sám živiť. V dnešných rozmanitých možnostiach zárobkov nie je vylúčené, že zárobok oprávnenej osoby z výživného môže niekoľkonásobne prevyšovať priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Preto je taktiež potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti prípadu.
33. V tomto konkrétnom prípade otec poukazoval na skutočnosť, že súd mal požiadať Češku sociálnu poisťovňu, či oprávnená osoba nepracuje súbežne v Slovenskej, ale aj v Českej republike. Tvrdil, že oprávnená osoba môže pracovať súbežne, pretože v ČR pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti do 31.3.2021 a u spoločnosti LPH s.r.o. pracoval a pracuje od 1.1.2021 do 31.12.2021, t.z., že súbežne pracoval u oboch subjektov celkovo 3 mesiace. Tiež, že súd sa uspokojil len s výpoveďou oprávnenej osoby, ktorá uviedla, že v súčasnosti pracuje len pre spoločnosť LPH s.r.o.
34. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že prvoinštančný súd správne zdôvodnil, že oprávnená osoba odpracovala v ČSOB, a. s. v Českej republike len 3 dni, čo odôvodnila existenciou vyššej moci v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19. Pokiaľ išlo o práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, aj z vykonaného dokazovania, ako aj lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že u oprávnenej osoby nejde o pravidelný príjem, ale skôr o príležitostný (reálne nepravidelný), keďže jeho výška je variabilná v závislosti od prejavenej vôle oprávnenej osoby naplniť fond dohodnutého pracovného času, ako aj potrieb zamestnávateľa, ktorý umožňuje vykonávať brigádnickú prácu študentov podľa svojich aktuálnych potrieb.
35. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že je treba prihliadať na aktivity oprávnenej osoby týkajúce sa jej pracovnej činnosti a jeho zárobkov. Nemožno konštatovať schopnosť sa živiť oprávnenou osobou len na základe nepravidelnej činnosti, ktorá nezodpovedá plnej potencialite schopnosti sa živiť, ku ktorej má smerovať práve sústavná príprava na budúce povolanie. Nemožno teda konštatovať, že akonáhle si oprávnená osoba z výživného je schopná „privyrobiť“ a aj si privyrába
stráca nárok na výživné. Uvedené je práve odľahčením záťaže na život mladého človeka pri príprave na budúce povolanie. Oprávnená osoba a jej príjmy, pokiaľ nepredstavujú príjmy zjavne prekračujúce schopnosti bežného študenta, nemožno bez ďalšieho brať ako stratu nároku na výživné. A to dokonca ani za situácie, že si takto privyrába u viacerých zamestnávateľov.
36. Odvolací súd k potencionálnemu dokazovaniu schopnosti sa živiť oprávneným (v konaní o určení výživného na plnoletú osoby) uvádza, že bolo potrebné podľa navrhovateľa tvrdiť, že oprávnený z výživného vykonáva činnosť, ktorú možno samo o sebe charakterizovať ako pracovnú činnosť a že dosahuje príjmy, ktoré (činnosti a príjmy) sú obsahom maximálnej miery schopností, ku ktorému už ani ďalšie vzdelávanie neprinesie „pridanú hodnotu, pretože je naplnením takých schopností a zručností oprávnenej osoby, ktoré umožnia aktuálne povolanie, zamestnanie, či inú zárobkovú činnosť považovať za naplnené. Príkladom odvolací súd uvádza vo všeobecnosti situáciu oprávneného z výživného, ktorý vykonáva napr. činnosť programátora so zárobkom niekoľko tisíc eur, ktoré aj z pohľadu naplnenia potencionality v schopnostiach aj v zárobku napĺňajú stav schopnosti sa živiť a to aj za predpokladu, že oprávnená osoba študuje na vysokej škole.
37. Inými slovami navrhovateľ zrušenia vyživovacej povinnosti v rámci svojich tvrdení a návrhoch na doplnenia dokazovania, z pohľadu závažnosti potreby zisťovania príjmov a stavu pracovných činností oprávneného z výživného súdom netvrdil, že príjem oprávneného také maximá dosahuje a preto je nevyhnutné také skutočnosti zisťovať. Inými slovami relevancia potreby vykonať dokazovanie na základe takých návrhov nespĺňala podmienku relevancie. Postup prvoinštančného súdu, ktorý doplnenie dokazovania z pohľadu relevancie navrhnutých prostriedkov zamietol, bolo možné považovať za správne s tým, že takým postupom nebolo navrhovateľovi porušené právo na spravodlivý proces.
38. Odvolací súd na základe uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).