Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15CoP-21-2018.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci povinného S. N., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom Q. XXX, prechodne bytom I. XXX, zastúpený JUDr. Adrianou Krpčiarovou, advokátkou so sídlom Kováč/Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975, proti oprávnenej X. N., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom X., V. II XXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Pc/3/2018-49 zo dňa 20. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (povinného) na zrušenie vyživovacej povinnosti voči svojej dcére (oprávnenej). Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia zákona č. 36/2005 Zb. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu oprávnená z vyživovacej povinnosti nebola schopná sama sa živiť. Bezprostredne po ukončení stredoškolského štúdia sa zaevidovala do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X. a v období od 1. decembra 2017 do 31. mája 2018 vykonávala absolventskú prax v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Oprávnená z vyživovacej povinnosti tak prakticky pokračuje v procese prípravy na budúce povolanie. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C. m. p.“).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie povinný - otec plnoletého dieťaťa. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmeniť a zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť. V odvolaní uviedol, že aj keď je sluchovo postihnutý, pracuje, preto je neprípustná argumentácia na strane dcéry, ktorá má vek viac ako 20 rokov, že nie je schopná sama sa živiť v mieste svojho bydliska a odvolávať sa pritom na zlé podmienky na trhu práce. Otec zabezpečuje starostlivosť aj o maloletého syna X. N. už 5 rokov, pričom matka sa voči synovi po celý tento čas ničím nepodieľala. Dcéra voči otcovi nepožíva žiadnu úctu, o otca sa nezaujíma a jej správanie je skôr pohŕdavé a nadradené. Podľa jeho názoru súd nedostatočne preveril tvrdenia dcéry a neprihliadol tiež na vývoj životných nákladov otca voči maloletému synovi v súvislosti s jeho stredoškolským štúdiom, ako aj možnosti otca reálne uhrádzať výživné dieťaťu, ktoré nemá záujem si nájsť lepšie platené zamestnanie.
Súd preto nesprávne a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci. V prílohe priložil aktuálne ponuky práce v banskobystrickom kraji s prihliadnutím na ukončené stredoškolské vzdelanie dcéry v obore grafik.
3. Oprávnená sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C. m. p.), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 C. s. p. - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p..
5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 a nasledujúcich C. m. p..
6. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
10. Povinný sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére. Okresný súd správne poukázal na to, že zrušenie výživného pre plnoleté dieťa je možné len na návrh, a že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav však závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí najmä jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa totiž záujem dieťaťa (oprávneného), preto v prípade, ak nie je preukázané, že dieťa je schopné samo sa živiť, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore, a to v okruhu miesta bydliska. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
12. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy správne podľa svojej úvahy aj vyhodnotil. Mal jednoznačne preukázané, že oprávnená z vyživovacej povinnosti síce dovŕšila vek 18 rokov a ukončila stredoškolské vzdelanie, avšak v čase rozhodovania bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X. a vykonávala ponúknutú absolventskú prax v období od 1. decembra 2017 do 31. mája 2018 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Lučenec na pozícii všeobecný administratívny pracovník. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vykonávanie absolventskej praxe je možné považovať za prípravu na budúce povolanie. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. absolventská prax umožňuje získanie odborných zručností a praktických skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Oprávnená dosiahla stupeň vzdelania stredoškolský, potom mala možnosť vykonávať absolventskú prax umožňujúcu získanie pracovných skúseností u konkrétneho zamestnávateľa
zodpovedajúcu dosiahnutému stupňu vzdelania. Absolventskú prax môže vykonávať absolvent školy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 1 mesiac, pričom absolventská prax sa vykonáva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov (§ 51 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z. z.). Priamo zo zákona vyplýva aj povinnosť, že počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Úrad poskytuje absolventovi školy len paušálny príspevok vo výške 65 % sumy životného minima mesačne na úhradu jeho nevyhnutých osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe (§ 51 ods. 4, ods. 5 citovaného zákona).
14. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená vykonávala absolventskú prax v čase súdneho konania, a túto absolventskú prax je možné považovať za prípravu na budúce povolanie, nemožno prijať záver prezentovaný povinným z vyživovacej povinnosti, že oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť. S prihliadnutím na túto skutočnosť odvolací súd nemohol akceptovať ani názor povinného, že oprávnená z vyživovacej povinnosti vo svojej profesii „grafik digitálnych médií“ má možnosť sa zamestnať priamo v regióne banskobystrického kraja, ako aj v rámci celého Slovenska, pretože pri posudzovaní schopností samostatne sa živiť je potrebné prihliadať nielen na vzniknutú schopnosť zamestnať sa, ale aj schopnosť vykonávať prácu, ako aj osobné, či majetkové pomery oprávnenej osoby. Len samotná skutočnosť, že oprávnená je schopná zárobkovej činnosti bez zohľadnenia ďalších skutočností (výdavky na dochádzku, ubytovanie, majetkové pomery, väzby na rodinu a podobne) nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie oprávnená z vyživovacej povinnosti vykonávala absolventskú prax a nebolo preukázané, že by na jej strane existoval spôsob zabezpečenia výživy mimo poukazovaného paušálneho príspevku úradom práce, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné považovať za vecne správne. Z týchto dôvodov preto rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil. Neznamená to však, že pri zmene pomerov by povinný z vyživovacej povinnosti nemohol podať nový návrh na zrušenie výživného voči oprávnenej.
16. Pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti poukazoval na to, že dcéra sa zámerne vyhýba zamestnaniu, odvolací súd v tomto rozsahu uvádza, že oprávnená z vyživovacej povinnosti je riadne evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom práve tento orgán posudzuje existenciu a trvanie dôvodov pre zaradenie uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tejto súvislosti je dôležitá aj reálna situácia na trhu práce, celková nezamestnanosť v regióne, v príslušnom odbore, veková kategória a podobne.
17. Odvolací súd sa nezaoberal argumentáciou povinného z vyživovacej povinnosti vo vzťahu k výživnému na syna maloletého X. N., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti povinného, vzhľadom na to, že takéto konanie ohľadne úpravy práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu nesúvisí a nemá vplyv na konanie vo veci zrušenia výživného plnoletej osoby. Povinný z vyživovacej povinnosti má možnosť v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých uplatniť svoje nároky vo vzťahu k maloletému synovi X. N..
18. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 C. m. p. (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak).
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).