Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11C/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu Z.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. G. T., Š. XX, proti žalovanej H.. Z. U., exekútorke, so sídlom P. Ú. Q. J. Q. T., W. XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Julianou Sumkovou, so sídlom Advokátksej kancelárie Nové Mesto nad Váhom 915 01, Weisseho 16A, o nároku na náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 2.220,00 €, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym postupom žalovanej ako exekútorky pri výkone exekúcie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Uviedol, že žalovaná na základe exekučného príkazu EX 1623 vykonávala zrážky zo mzdy žalobcu v celkovej výške 1.603,05 € + výživné vo výške 132,77 € od mája 2010 a 200,00 € od októbra 2016 do r. 2020. Predmetná exekúcia bola vykonávaná nezákonne v rámci zločineckej skupiny v spolupráci s matkou a jej advokátkou. Dcére X. kúpil topánky vo výške 39,50 €, pričom po súhlasnom telefonickom rozhovore s matkou si uvedenú sumu odpočítal z pravidelne plateného výživného. Trovy exekúcie predstavovali 1.800,00 €, o čo bola mal. X. ochudobnená. Všetky finančné prostriedky, ktoré získala žalovaná od zamestnávateľa žalobcu, neposkytovala mal. X., ale jej matke, ktorá z toho musela platiť ubytovanie a stravu priamo do rúk X. macocha. Skoro celých desať rokov musel svojej dcére naviac príležitostne poskytovať menšie alebo väčšie finančné sumy na rôzne potrebné životné účely. Týmto nezákonným rozhodnutím žalovanej bola za skoro desať rokov okradnutá maloletá X. o množstvo financií, pretože žalobca bol schopný zabezpečiť ubytovanie a stravu mal. zadarmo vo svojom trojizbovom byte v Q. J. Q. T.. V H. XXXX X. dovŕšila vek dospelosti. Zo zákona mala exekútorka podniknúť všetky dostupné kroky na zistenie skutkového stavu plnenia si vyživovacej povinnosti otca, už nie voči matke, ale voči dospelej žene - dcére, tento raz poškodeného otca. Žalovaná nereagovala na výzvy otca v novembri a decembri 2018, pri jeho, po predchádzajúcej lustrácii naplánovaných niekoľkých stretnutiach na parkovisku pred poštou (pondelky okolo 7:45 hod.), aby zrušila už neplatnú exekúciu. Žalovaná tieto slušné a pokojné výzvy otca arogantne ignorovala. Od január 2019 po obdržaní bankového účtu od svojej dcéry, ktoré mu matka, advokátka i žalovaná dlhodobo tajili, pravidelne platil stanovené výživné, čo predstavuje za celý rok 2019 sumu 2.220,00 €. Žalovaná nezákonne a v hlbokom etickom a morálnom rozpore stále ďalej vymáhala od žalobcovho zamestnávateľa duplicitné výživné, ktoré už vyše roka, voči svojej dospelej dcére dobrovoľne, ako vždy platil otec.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto žiada, aby túto súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Exekučné konanie EX 1623/2008 je vedené v súlade s Exekučným poriadkom, ku žiadnej škode nedošlo. Dňa 19.11.2008 bol doručený exekútorskému úradu návrh na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX zo dňa 24.09.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zmeškané výživné na mal. X. za mesiac júl 2009 vo výške 39,40 € a platiť bežné výživné vo výške 132,77 € mesačne počnúc augustom 2009 do budúcna + trovy predchádzajúceho konania 0,00 € + trovy exekúcie v prospech (v tom čase maloletej) X. F., nar. XX.XX.XXXX. Povinný si Upovedomenie o začatí exekúcie EX 1623/2008 zo dňa 29.09.2009 prevzal osobne na exekútorskom úrade dňa 20.10.2009. Dňa 20.10.2009 bol vydaný Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 1623/2008 zo dňa 20.10.2009 zamestnávateľovi E., Y..N..K.. Q. J. Q. T., a to na vymoženie zmeškaného výživného 39,40 €, opakovanej dávky 132,77 € mesačne od augusta 2009 naďalej, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 23,55 €, trovy exekúcie oprávneného 25,28 € a predbežné trovy exekúcie v sume 1.181,16 € (vypočítané v súlade s Exekučným poriadkom a Vyhláškou č. účinné v čase vydania príkazu). Povinný formou spísaného úradného záznamu na exekútorskom úrade zo dňa 22.10.2009 podal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, tieto námietky boli zaslané súdu, súd námietky povinného zamietol Uznesením č.k. - 41 zo dňa 08.04.2010, proti ktorému nebolo prípustné odvolanie. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 1623/2008 bol vydaný 27.04.2010. Matka mal. oprávnenej p. M. Č. listom zo dňa 02.06.2010 oznámila prijatie úhrady z exekútorského úradu a aj priamo od povinného, na základe čoho bol zamestnávateľovi zaslaný list označený ako EX 1623/2008 Exekučný príkaz zrážkami zo mzdy - úprava zo dňa 19.06.2010, v ktorých bol upravený exekučný príkaz zrážkamii zo mzdy a to tak, aby povinnému vykonali ďalšie zrážky z jeho mzdy v mesiaci október 2010 v sume 35,15 € a od mesiaca november 2010 zrážky v sume bežného výživného vo výške 132,77 €. Povinný doručil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 04.11.2010 na žalovanú žalobu na náhradu škody, ktorú súd Rozsudkom č.k. - 105 zo dňa 17.12.2013 zamietol. Matka oprávnenej dňa 26.09.2016 predložila exekútorskému úradu Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. - 120 zo dňa 24.03.2016, vykonateľný dňa 06.05.2016, ktorým došlo k zmene výšky bežného výživného zo sumy 132,78 € na sumu 200,00 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2015, následne bol zamestnávateľovi zaslaný list zo dňa 06.10.2016, ktorým bolo v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím upravený exekučný príkaz zrážkami zo mzdy povinného. Poukázala na predloženú evidenciu prijatých úhrad od povinného a evidenciu poukázaných úhrad v prospech oprávnenej. Čo sa týka trov exekúcie, z rozpisu vyplýva, že z prijatej sumy od povinného na exekútorský úrad v sume 1.735,82 € zo dňa 19.05.2010 bola v prospech oprávnenej exekútorským úradom poukázaná suma 521,21 € (ktorá pozostávala zo zmeškaného výživného k 30.04.2010 v sume 363,16 € + bežné výživné v sume 132,77 € za 5/2010) a v prospech právnej zástupkyne suma 23,55 €, na trovy exekúcie zostala suma 1.191,06 € (podľa upovedomenia o začatí exekúcie boli predbežné trovy exekúcie vyčíslené v sume 1.181,16 €, a zároveň bol povinný upozornený, že tieto môžu byť aj vyššie), zároveň boli povinému od novemba 2010 vykonávané zrážky zo mzdy už len výlučne na bežné výživné a v plnej výške boli poukazované v prospech oprávnenej, len v období zmeny výšky výživného a v zmysle úpravy exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy povinného v mesiaci november 2016 v sume 470,54 € (zmeškané výživné) a v sume 200,00 € (bežné výživné), obe sumy exekútorský úrad poukázal v prospech oprávnenej a následne od decembra 2016 doteraz sú povinnému vykonávané zrážky zo mzdy len na bežné výživné 200,00 € mesačne a tieto sú aj v plnej sume poukazované v prospech oprávnenej. Oprávnená po dosianutí plnoletosti, na základe výzvy exekútorského úradu, oznámila číslo bankového účtu, na ktorý jej majú byť poukazované vymožené prostriedky od povinného na bežné výživné, ktoré bolo doručené úradu dňa 29.11.2018. Rovnako oprávnená na základe výzvy zo dňa 16.09.2019 doručila dňa 01.10.2019 exekútorskému úradu potvrdenie o návšteve školy, podľa ktorého je študetkou X. ročníka v školskom roku 2019/2020 na F. G. Ľ. B. T. R.Z., školský rok 2019/2020 nebol ku dňu vyjadrenia ukončený, oprávnená ani iné skutočnosti preukazujúce zánik nároku na výživné neoznámila. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná nereagovala na jeho výzvy, nie je známe, v čom by mal povinný v exekučnom konaní vyzývať exekútorku a ani v podaní žalobca nešpecifikuje, čo žiadal, neoznámil exekútorke, že aj on posiela výživné priamo oprávnenej, aj keď si bol vedomý, že sú mu v prospech výživného vykonávané zrážky zo mzdy. Možno konštatovať, že išlo zo strany povinného - žalobcu o dobrovoľné úhrady nad rámec súdom stanovenej sumy na výživnom pre oprávnenú. Žalobca uviedol, že exekútorka chodí na poštu (pondelky o 7:45 hod.) a mal sa s ňou stretnúť pred poštou. Žalovaná nevie, s kým sa žalobca pred poštou v decembri 2018 stretol, ale so

žalovanou to nebolo, pretože na poštu chodievajú zamestnankyne úradu, a to každý pracovný deň (až od obdobia koronakrízy 2020 chodí zamestnankyňa na poštu utorky a štvrtky).

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca uviedol, že si predbežne nenárokoval náhradu škody na J. Y. Y. N..

5. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ,,”), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti zákona pri výkone verejnej moci, a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

6. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

7. Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

8. Podľa § 15 ods. 1, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len “žiadosť”) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

9. stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď ku škode malo dôjsť protiprávnym rozhodnutím, ako aj o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa (ďalej len ,P”), stranami sú žalobca a žalovaný.

11. ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. „Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

13. Nakoľko žalobca si v konaní uplatňuje náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená pri výkone exekúcie a za ktorú je podľa tvrdení žalobcu zodpovedná žalovaná exekútorka, dospel súd k záveru, že

správne mal žalobca žalovať štát, Slovenskú republiku, ako zodpovednostný subjekt v zmysle , v mene ktorej koná v danom prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

14. Keďže žalovaná týmto subjektom nie je, nebola v konaní pasívne legitimovaná.

15. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % .

18. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).