Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_76S-25-2021.pdf
PDF · 199.87 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ DREVOSTAV1, s. r. o., so sídlom Pekárenská 2221, 980 02 Jesenské, IČO: 46 479 287, právne zast.: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri, s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, 2/ Lesoochranárske zoskupenie Vlk, so sídlom Tulčík 310, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/013095-003 zo dňa 30. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť DREVOSTAV1, s.r.o., Pekárenská 2221, 9800 01 Jesenské, IČO: 46 479 287 (ďalší účastník konania 1/) požiadala prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiadosťou zo dňa 30.09.2019 o súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a v zmysle § 17 ods. 7 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška“). Žiadateľ žiadal o súhlas na výrub drevín na pozemkoch, ku ktorým preukazoval právo nájmu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2018, uzavretej s vlastníkom dotknutých pozemkov - Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku - Cirkevný zbor Drňa, 980 03 Šimonovce, IČO: 45 023 068.
2. O účasť v konaní podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny prejavili záujem dve združenia s právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny, a to Združenie domových, o.z. - žalobca a Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík - ďalší účastník konania 2/.
3. Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) upovedomil účastníkov konania o začatí konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na tvare miesta na deň 17.10.2019. O priebehu ústneho pojednávania spojeného s ohliadkou na tvare miesta bola spísaná zápisnica.
4. Rozhodnutím č. OU-RS-OSZP-2019/018581-021 zo dňa 17.12.2019 orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodol tak, že: I. vydáva súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny na:
- výrub 100 ks náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm vo výške 130 cm nad zemou (ďalej len s obvodom) na súvislej ploche cca 0,5 ha na parcele EKN č. XXXX trvalý trávnatý porast v k. ú. Y.,
- výrub 100 ks náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm na súvislej ploche cca 0,5 ha na parcele EKN č. XXXX trvalý trávnatý porast, len v rámci prekryvu s CKN č. XXXX, k. ú. Y.,
- výrub 50 ks náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa od 40 cm do 150 cm na parcele EKN č. XXXX/. orná pôda v k. ú. Y.,
- výrub 300 ks náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm formou prebierky na ploche cca 1 ha na parcele EKN č. XXXX/X trvalý trávnatý porast v k. ú. Y.,
- výrub 300 m2 náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia jelša lepkavá (Alnus glutinosa) s obvodom kmeňa do 10 cm na parcele EKN č. XXXX/X orná pôda v k. ú. Y., II. nevydáva súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny na:
- výrub 4 ks jelše lepkavej (Alnus glutinosa) s obvodom kmeňa od 50 cm do 158 cm, 9 ks vŕby krehkej (Salix fragilis) s obvodom kmeňa od 50 do 162 cm na parcele EKN č. XXXX/X orná pôda v k.ú. Y.,
- výrub 29 ks jelše lepkavej (Alnus glutinosa) s obvodom kmeňa od 50 cm do 158 cm, 9 ks vŕby krehkej (Salix fragilis) s obvodom kmeňa od 50 cm do 162 cm na parcele EKN č. XXXX orná pôda v k.ú. Y.,
- výrub 3 ks vŕby krehkej (Salix fragilis) s obvodom kmeňa od 130 cm do 270 cm na parcele E-KN č. XXXX v k.ú. Y., III. a ukladá: a) žiadateľ uskutoční na svoje náklady v termíne do 31.12.2021 na parcelách CKN č. XXX trvalé trávnaté porasty s výmerou 6916 m2, CKN č. XXX/X trvalé trávnaté porasty s výmerou 19 636 m2 v k. ú. L., CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 6684 m2, CKN č. XXXX zastavaná plocha nádvorie s výmerou 6430 m2 v k. ú. L., náhradnú výsadbu v rozsahu 550 ks sadeníc z výberu topoľov (Populus alba, Populus nigra, Populus x caneseens), jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vŕby (Salix), ovocných druhov drevín, b) výsadbu stromov v k. ú. L. realizovať koordinovane podľa vopred schváleného plánu (druhy stromov) a časového harmonogramu, c) zabezpečiť v spolupráci s Obcou L. starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia podľa plánu údržby o vysadené stromy, v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizovať dosadbu, d) v termíne do 15 dní od uskutočnenia výsadby doručiť na Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie doklad o vykonaní náhradnej výsadby, Ďalej boli v rámci bodu III. určené podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.
5. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že výrub má byť realizovaný v kooperácii so Štátnou ochranou prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina v rámci realizácie projektu na zlepšenie stavu biotopu 5130 (Kr2) Porasty borievky obyčajnej. Uviedol, že predmetné parcely sa nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti Cerova vrchovina a zároveň v CHVÚ Cerova vrchovina
- Porimavie. Poukázal ďalej na priebeh ústneho pojednávania a na vyjadrenia žalobcu a ďalšieho účastníka konania 2/, ktoré boli v priebehu konania doručené, ako aj na obsah stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina. Ďalej poukázal na späťvzatie žiadosti o udelenie súhlasu zo strany žiadateľa s tým, že tie parcely, ohľadne ktorých žiadateľ - ďalší účastník 1/ zobral žiadosť o udelenie súhlasu späť, boli vylúčené z administratívneho konania. Poukázal aj na obsah podaní, ktoré doplnil žiadateľ - ďalší účastník konania 1/ a uviedol, že účelom výrubu drevín je uvedenie pozemkov do pôvodného stavu a ich následné obhospodarovanie, v súvislosti s čím poukázal aj na to, že žiadateľ - ďalší účastník konania 1/ v minulosti taktiež žiadal udeliť súhlas s výrubom náletových drevín v iných katastrálnych územiach a následne zabezpečil kosenie trvalých trávnatých porastov a rekultiváciu plôch od pňov drevín, pričom biomasa z trvalých trávnatých porastov (balíkované seno) je uskladnená v halách spoločnosti žiadateľa. Ďalej bolo uvedené, že dreviny na výrub boli vybrané s ohľadom na plnenie mimoprodukčných funkcií porastu, ktorý poskytuje potravné, reprodukčné a úkrytové možnosti pre rôzne druhy živočíchov, či už stavovcov alebo bezstavovcov, preto nie je žiadúce úplné jednorázové
odstránenie drevín. Výrubom sa obnovia rastlinné a živočíšne spoločenstvá viazané na pastvu, ktoré boli v minulosti početnejšie. Plochy po výrube sú však potenciálnym stanovišťom aj pre invázne a nepôvodné druhy rastlín, preto je potrebné dbať na ich pravidelné odstraňovanie a vylúčiť ďalšie mulčovanie týchto plôch. Dodržaním stanovených podmienok dôjde k racionálnejšiemu využívaniu krajiny a k zachovaniu jednotlivých funkcií drevín v krajine.
6. K náhradnej výsadbe orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že táto bude vykonaná podľa bodu III. písm. a), b), c) a d) výrokovej časti rozhodnutia, žiadateľ o výrub drevín s náhradnou výsadbou súhlasil a sám navrhol lokality na náhradnú výsadbu. Súčasne aj Obec L. doplnila parcely vhodné na náhradnú výsadbu. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub nebola vyhotovovaná, nakoľko v zákone nie je určená povinnosť vypočítať spoločenskú hodnotu drevín, pokiaľ sa jedná o primeranú náhradnú výsadbu. Dreviny určené na náhradnú výsadbu boli určené na základe konzultácie so žiadateľom a s Obcou L., a s prihliadnutím na veľkosť pozemku, na rozsah náhradnej výsadby, ako aj na nároky jednotlivých drevín na prostredie výsadby.
7. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa neuviedol úvahu týkajúcu sa výroku rozhodnutia o náhradnej výsadbe a prípadných ďalších osobitných podmienok. Poukázal na § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že z tohto ustanovenia vyplýva, že spoločenská hodnota podľa ods. 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje voľnú úvahu správneho orgánu v tom smere, že vždy musí pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a pri rozhodovaní o finančnej náhrade uplatniť aj spoločenskú hodnotu drevín určených na výrub. Neznamená to, že je to jediné a vždy najdôležitejšie kritérium rozhodnutia, ale je jedným, zo zákona povinným kritériom, ktoré sa musí uplatniť. Tým, že orgán verejnej správy 1. stupňa v rozhodnutí nevyčíslil spoločenskú hodnotu a neuviedol, ako ju pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe zohľadnil, spôsobil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nedá sa z neho určiť, či náhradná výsadba je skutočne primeraná z hľadiska spoločenskej hodnoty drevín, a teda aj z hľadiska ekologickej a estetickej funkcie drevín určených na výrub, čo sú parametre, podľa ktorých sa spoločenská hodnota určuje. Odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti neúplné, nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia iných orgánov ochrany prírody a krajiny, v ktorých podľa neho bola uvedená spoločenská hodnota drevín určených na výrub v tabuľkovej forme. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu neobsahovalo ani výpočet spoločenskej hodnoty, ani zdôvodnenie, ako bola spoločenská hodnota uplatnená pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, preto rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v súbehu s § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, a v rozpore s článkom 45 Ústavy SR neposkytuje úplné a presné informácie o stave, príčinách a následkoch zložky životného prostredia, ktoré bolo predmetom konania, a teda rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku.
8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-BB- OOP3-2020/013095-003 zo dňa 30.03.2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Orgán verejnej správy 1. stupňa si vyhradil pôsobnosť Obce Y. vo veciach ochrany drevín podľa § 13 ods. 2 písm. a), § 47 a § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože činnosť sa mala vykonávať v extraviláne, a teda rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 47 Správneho poriadku, ktoré stanovuje náležitosti rozhodnutia a ďalej na to, že zákon o ochrane prírody a krajiny neobsahuje ustanovenie, ktoré by explicitne vymedzovalo ďalšie zákonné náležitosti rozhodnutia. Podľa žalovaného však tieto nepriamo vyplývajú z ust. § 47 ods. 3, § 48 ods. 1 a § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny, a teda medzi náležitosti výroku rozhodnutia potom patrí určenie subjektu, ktorému sa súhlas vydáva, špecifikácia dreviny a jej umiestnenie, umiestnenie podrobnejších podmienok vykonania výrubu a obmedzenie ich časovej platnosti, uloženie povinnosti realizovať náhradnú výsadbu alebo finančnú náhradu. Podľa žalovaného odvolaním napadnuté rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné náležitosti stanovené Správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny.
10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak orgán prírody vydá súhlas na výrub drevín, je povinný podľa § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny v rozhodnutí určiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na jeho náklady. Pokiaľ nemožno uložiť náhradnú výsadbu, uloží sa finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Zo znenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že zákon prioritne ustanovuje povinnosť uloženia náhradnej výsadby a iba v prípade, ak nemožno náhradnú výsadbu uložiť, je orgán ochrany prírody povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Náhradná výsadba sa ukladá z dôvodu náhrady vzniknutej ekologickej ujmy spôsobenej výrubom drevín. Zákon preto ustanovil povinnosť jej uloženia žiadateľovi o výrub, a to v primeranom rozsahu. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe za vyrúbané dreviny sa v zmysle § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny uplatňuje spoločenská hodnota drevín. Príslušný orgán vo výroku rozhodnutia určuje náhradnú výsadbu na základe vlastnej správnej úvahy a pri jej určení je limitovaný len výškou spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Primeranosť bude vždy závisieť od okolnosti konkrétneho výrubu drevín, a preto je potrebné a účelné, aby pri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu. Je preto potrebné, aby pri ukladaná primeranej náhradnej výsadby orgán ochrany prírody vecne prihliadal najmä na: 1. rozsah výrubu (početnosť jedincov, plocha výrubu), 2. dôvod a opodstatnenosť výrubu (bezpečnosť osôb, škoda na majetku, údržba a starostlivosť o porasty drevín, rekonštrukcia alebo likvidácia porastov drevín, stavebná činnosť), 3. funkčnosť drevín alebo porastu drevín (umiestnenie a priestorové usporiadanie drevín v území - jedinec, skupina, porast, zastavané územie obce, mimo zastavaného územia obce, druhové zloženie drevín, veková a výšková štruktúra, zdravotný stav; funkčná potrebnosť drevín a porastov drevín - funkčné poslanie dotknutej plochy a drevín na nej; plnenie konkrétnej funkcie drevín alebo porastu drevín
- ekologické funkcie - pôdoochranná, vodoochranná, klimatická, biotická, alebo environmentálne funkcie
- zdravotná, kultúrna, inštitucionálna, krajinotvorná, estetická), 4. pôvod vzniku dreviny (z výsadby, z náletu, z výmladkov - pňových alebo koreňových), 5. charakter a typ krajiny a jej lokálne obsadenie drevinami, 6. osobu žiadateľa o výrub.
11. Zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje, že určenie spoločenskej hodnoty drevín je povinnou náležitosťou rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín. Vzhľadom na skutočnosť, že určenie náhradnej výsadby závisí od vlastnej správnej úvahy orgánu ochrany prírody a náhradná výsadba súvisí so spoločenskou hodnotou drevín, je vhodné, aby orgán ochrany prírody túto spoločenskú hodnotu v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Orgán verejnej správy 1. stupňa podľa žalovaného síce pochybil, ak výšku spoločenskej hodnoty drevín v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia neuviedol, avšak uvedený postup nemá vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia. Podľa žalovaného z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, ktoré skutkové okolnosti bral prvostupňový orgán pri rozhodovaní do úvahy tak, ako mu to prikazuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný mal za preukázané, že účelom výrubu je uvedenie pozemkov do pôvodného stavu a ich následné obhospodarovanie, resp. výrub má byť realizovaný v kooperácii so Štátnou ochranou prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina v rámci realizácie projektu na zlepšenie stavu biotopu 5130 (Kr2) Porasty borievky obyčajnej. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že územie s predmetnými parcelami sa nachádza v CHKO Cerova vrchovina a zároveň v CHVÚ Cerova vrchovina - Porimavie. Podľa stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, S- CHKO Cerova vrchovina bola na základe potreby zachovania chránených biotopov a ich prirodzeného druhového zloženia navrhovaná činnosť v záujme zlepšenia stavu prítomných biotopov (hlavne pozemok EKN č. XXXX, ale aj časti okolitých parciel EKN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX). V roku 2014 už na danej lokalite prebiehal výrub drevín, hlavne v dolných častiach, kde odvtedy jelša intenzívne zmladzuje, čo zamedzuje obhospodarovaniu aluviálnych častí Y. P.. Prirodzené druhové zloženie na svahových častiach ohrozuje expanzia agátu bieleho, ktorý priamo vplýva aj na funkčnosť lokality ako súčasti CHVÚ. Štátna ochrana prírody vyhodnotila výrub za účelom obnovy zarastajúcich trvalých trávnatých porastov na predmetnej lokalite v zmysle záujmov ochrany prírody a krajiny ako alternatívu manažmentu. Počas ústneho pojednávania boli podmienky výrubu dohodnuté tak, aby sa vylúčili negatívne vplyvy na cieľové druhy CHVÚ vrátane ich potravných aj hniezdnych biotopov. Lokalita bude po uskutočnení výrubu udržiavaná pasením hospodárskych zvierat v kombinácii s ďalšími agrotechnickými operáciami v spolupráci s miestnymi hospodármi a žiadateľom - ďalším účastníkom konania 1/.
12. Žalovaný zdôraznil, že vlastníci/užívatelia poľnohospodárskych pozemkov sú povinní využívať tieto na poľnohospodársku výrobu, a to určeným spôsobom využívania uvedeným v prílohe č. 8 vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 3 zákona č. 220/2004 Z. z. je každý vlastník/nájomca/správca poľnohospodárskych pozemkov povinný sa starať o poľnohospodársku pôdu, udržiavať ju v stave, aký je vedený v evidencii katastra nehnuteľností a zamedzovať jej zarastaniu a degradácii.
13. Predmetom správneho konania bol teda výrub mladého agátového porastu z plôch poľnohospodárskej pôdy, kde tento nálet predstavuje nežiadúcu zábranu správneho užívania pozemku v CHKO Cerova vrchovina a zároveň v CHVÚ Cerova vrchovina - Porimavie a znižuje výmeru lúčnych biotopov (biotopov národného európskeho významu). Po odstránení náletu a pri ďalšom poľnohospodárskom využití pozemku biologická, ekologická a kultúrna hodnota vzniknutého lúčneho systému bude prospešná na zlepšenie stavu biotopu 5130 (Kr2) Porasty borievky obyčajnej. Prvostupňový orgán určil náhradnú výsadbu v počte 550 ks topoľov, jelší, vŕb a ovocných druhov drevín na parcelách v k. ú. L. a L.. To znamená, ako náhradu za vyrúbané dreviny uložil povinnosť vysadiť obdobný počet stromov ako má byť vyrúbaný. Dreviny boli určené na základe konzultácie so žiadateľom, s Obcou L. v zastúpení starostom obce a s prihliadnutím na veľkosť pozemku, rozsah náhradnej výsadby, ako aj nároky jednotlivých drevín na prostredie výsadby. Z týchto skutočností vyplýva podľa žalovaného, že prvostupňový orgán pri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu (účel výrubu, charakter lokality výrubu a charakter drevín), ale aj charakter lokality, ktorá má byť predmetom náhradnej výsadby a nároky drevín určených na výsadbu, a odôvodnenie rozhodnutia je tak v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
14. Pokiaľ žiadateľ žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že táto požiadavka je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu. Ak odvolací orgán nevykonáva ďalšie dokazovanie a vychádza len zo spisového materiálu doručeného správnym orgánom 1. stupňa, odvolací správny orgán nie je povinný aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Žalobca správnu žalobu doručil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý následne uznesením sp. zn. 5S/126/2020 zo dňa 23.06.2020 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému.
16. V správnej žalobe žalobca popísal priebeh administratívneho konania a žiadal, aby na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) a c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“).
17. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 2 SSP a na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, poukázal na záver rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že nezistil pochybenia v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktorý konal v zmysle príslušných právnych predpisov, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného.
18. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Išlo najmä o tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to najmä o: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín, Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno-historického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Taktiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Prvostupňový orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Druhostupňový orgán len skonštatoval, že v rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie prvostupňového orgánu a že nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na znenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na to, že žalovaný v rozhodnutí uviedol: „Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub drevín primeranú
náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa, uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhrada drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu 3 rokov.“ Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola stanovená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí s vyššie uvedenými skutočnosťami je nemožné spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy preto podľa žalobcu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
19. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 95 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uviedol, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu tak pre životné prostredie, ako aj pre spoločnosť. Je podmienkou sine qua non pre posúdenie adekvátnosti a ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej výsadby. Podľa žalobcu ust. § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré žalovaný bagatelizuje, má naopak zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a nevyhnutnosť uvedenia týchto údajov aj v rozhodnutí. Žalovaný orgán tieto právne normy nesprávne interpretoval, keď uviedol: „Námietka, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa platných predpisov.“ Sám žalovaný uznáva nevyhnutnosť potreby zistenia spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sú predmetom výrubu aj v iných prípadoch, a to aj pri náhradnej výsadbe. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ak orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi súhlas na výrub dreviny spojený s náhradnou výsadbou, táto výsadba musí byť primeraná. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia orgánov verejnej správy nie je možné preskúmať, či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.
20. V ďalšom bode správnej žaloby označenom ako nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalobca poukázal na článok 44 ods. 2 Ústavy SR, na ust. § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a na ust. § 17 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. Uviedol, že v zmysle zákona sa má výrub drevín uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Je nesporné, že primárnym cieľom orgánu ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody, akým je výrub drevín, by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody. Základnou povinnosť vlastníka je starať sa o drevinu, najmä prostredníctvom opatrení uvedených v § 17 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. a tieto opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť ciele aj bez povolenia na výrub. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akým vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany, a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. V preskúmavaných rozhodnutiach tak správne orgány neučinili. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 5Sžp/103/2009 zo dňa 21.06.2011 uviedol: „Naopak dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny (napr. formou uloženia povinnosti dodatočnej výsadby drevín) ale aktívny prístup osôb v tomto konaní (najmä formou kontradiktórnosti samotného správneho konania), to znamená zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred súkromným uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny.“ Najvyšší súd upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názoru účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub, ako aj na potrebu plurality názoru a podkladov pre konanie. V tejto súvislosti je podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosťou správneho orgánu uviesť v rozhodnutí ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom. Spoločenská hodnota dreviny je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny, ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania požadoval, aby prvostupňový orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením. Správny orgán však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti žiadateľa a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/115/2010: „... nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, alebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne, dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazoval na to, že neboli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť. Poukázal na znenie § 49 ods. 1 SSP a na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a aj iných súdov a namietal, že v zmysle § 49 ods. 1 SSP sa povinnosť zastúpenia vzťahuje aj na spísanie žaloby, potom žaloba žalobcu nie je v súlade s týmto ustanovením, pretože je podpísaná predsedom združenia U. F. a nie L.. G. F., ktorý bol žalobcom poverený na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Na základe uvedeného potom žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol.
22. V prípade, že by správny súd nevyhovel návrhu na odmietnutie správnej žaloby, žalovaný sa vyjadril aj k obsahu správnej žaloby a uviedol, že je zrejmé, že žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci v súvislosti s určením spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli predmetom súhlasu, resp. s preukázaním primeranosti určenia náhradnej výsadby.
23. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán rozhodoval na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 17.10.2019, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci mal riadne a včas vykázané doručenie. Na tomto konaní boli ohliadnuté dreviny, posúdené dôvody výrubu a prijaté závery a opatrenia. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na miestnej ohliadke, ktorá je pre orgán ochrany prírody vo výrubovom konaní najdôležitejším dôkazom, nakoľko v rámci nej orgán dokazuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec (výrub konkrétnych drevín na konkrétnom pozemku). Žalobca sa neúčasťou na pojednávaní a miestnej ohliadky obral o možnosť získať predstavu o skutočnom stave v určenej lokalite. Podkladom rozhodnutia bolo aj odborné stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, Štátnej ochrany prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny v zmysle § 65a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny (v súčasnosti § 65a ods. 2 písm. zc) zákona o ochrane prírody a krajiny). Žalobca bol v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č. OU-RS-OSZP-2019/018581/ZDS zo dňa 06.11.2019 informovaný o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom a spôsobu ich zistenia, pričom v tomto smere žalobca postup prvostupňového orgánu žiadnym spôsobom nenamietal, nakoľko k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia sa vôbec nevyjadril.
24. Zákon o ochrane prírody a krajiny ani vyhláška č. 24/2003 Z. z. výslovne neupravujú kritériá, ktoré je povinný orgán ochrany prírody pri určovaní náhradnej výsadby brať do úvahy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/16/2019 zo dňa 11.09.2019 a sp. zn. 23S/66/2019 zo dňa 19.02.2020, v ktorých správny súd prijal obdobný záver týkajúci sa určovania výšky finančnej náhrady, pričom žalovaný poukázal na závery týchto rozhodnutí.
25. Ak zákon neukladá povinnosť prihliadať na konkrétne kritérium, neuvedenie minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby tak nemožno označiť za porušenie zákona. Neobstojí tvrdenie žalobcu o navrhovaných dôkazoch (Analýza súčasného výskytu a stavu drevín a pod.), nakoľko zdravotný stav drevín, ekologické a estetické funkcie dreviny sú rozhodujúce kritériá pri posúdení opodstatnenosti výrubu drevín. V tomto smere žalobca pred vydaním rozhodnutia nenamietal, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli dôležité pre správne rozhodnutie veci, ani či niektoré dôkazy netreba doplniť. Zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, rozhodnutie o náhradnej výsadbe je preto vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy - správneho uváženia
orgánu ochrany prírody. Primeranosť náhradnej výsadby bude vždy závisieť od vlastného uváženia orgánu ochrany prírody a podľa zváženia viacerých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania a poznatkov. Prvostupňový orgán pri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu (účel výrubu, charakter lokality výrubu a charakter drevín).
26. Žiadateľ mal záujem o zosúladenie pozemkov so stavom, ktorý je vedený v evidencii katastra nehnuteľnosti, pričom výrub mal byť realizovaný v kooperácii so Štátnou ochranou prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina, ktorá mala na zvyšné parcely (EKN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. Y.) podať osobitnú žiadosť, a to v rámci realizácie projektu na zlepšenie stavu biotopu 5130 (Kr2) Porasty borievky obyčajnej. Odstránením drevín sa parcelu umožnilo využívať v súlade s jej pôvodným využitím ako pastva pre hospodárske zvieratá a ako kosenú lúku.
27. Pri rozhodovaní bolo potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že dochádza k stretu zákona o ochrane prírody a krajiny so zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, resp. povinnosti starať sa o dreviny a povinnosti starať sa o poľnohospodársku pôdu a zamedzovať jej zarastaniu. Povinnosť starať sa o poľnohospodársku pôdu, udržiavať ju v stave, aký je vedený v evidencii katastra, zamedzovanie zarastaniu a degradácii, vyplýva vlastníkovi z § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
28. Predmetom výrubu bol hlavne agát biely, ktorý patrí medzi najrozšírenejšie introdukované (nepôvodné) dreviny na Slovensku. Vyznačuje sa nenáročnosťou na stanovištné a klimatické podmienky, rýchlym rastom, schopnosťou viazať vzdušný kyslík pomocou koreňových baktérií, veľmi intenzívnym zakoreňovaním, vysokou pňovou a koreňovou výmladnosťou. Tento druh vylučuje koreňmi chemické látky do pôdy, ktoré bránia rastu iných rastlín vrátane drevín, čím znehodnocuje pôdu a zhoršuje podmienky pre rast iných druhov. Rozširovanie tejto nepôvodnej dreviny je tak na úkor existujúcich biotopov, ktoré sa v záujmovej lokalite vyskytujú. Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny nie je sukcesné zarastanie trvalých trávnatých porastov drevinami želateľné, nakoľko sa tým zmenšuje výmera trvalých trávnatých porastov - lúk a pasienkov a dochádza k stratám na plochách trávnych biotopov, ktoré sa vyznačujú veľkou druhovou rozmanitosťou. Pri odstránení drevín a pri ďalšom poľnohospodárskom využívaní pozemku sa na danej lokalite trávnatý biotop nielen udrží ale aj rozšíri o vyrúbanú a obhospodarovanú plochu. Expanzia agátu bieleho pritom vplýva aj na funkčnosť lokality ako súčasti CHVÚ Cerova vrchovina - Porimavie. Štátna ochrana prírody zhodnotila výrub za účelom obnovy pozemkov na predmetnej lokalite ako alternatívu manažmentu.
29. Podľa žalovaného odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a žalovaný sa ako odvolací orgán po preskúmaní všetkých podkladov súvisiacich s výrubovým konaním stotožnil s uloženou náhradnou výsadbou.
30. Zákon o ochrane prírody a krajiny ani vyhláška k tomuto zákonu neustanovujú, že výpočet spoločenskej hodnoty dreviny je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín, preto jeho absencia nemôže sama o sebe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Spoločenská hodnota predstavuje len hranicu, ktorú nesmie správny orgán prekročiť. Keďže určenie náhradnej výsadby závisí od vlastnej úvahy správneho orgánu a náhradná výsadba súvisí so spoločenskou hodnotou drevín, je vhodné, aby orgán ochrany prírody takúto spoločenskú hodnotu v odôvodnení rozhodnutia uviedol.
31. Medze určené zákonom boli dodržané, keď orgán ochrany prírody uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu spôsobom, že za výrub 550 ks drevín a 300 m2 krovitého porastu sa zrealizuje náhradná výsadba 550 ks drevín. Nemožno opomínať najdôležitejšiu skutočnosť, a to, že na predmetnej parcele, ktorá je dotknutá výrubom, sa nachádza biotop európskeho významu Kr2 Porasty borievky obyčajnej (5130) v komplexe s biotopom Tr1 Suchomilné trávinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210). Určenie spoločenskej hodnoty drevín v tomto prípade nebolo prioritné, nakoľko žiadateľ prispeje k zlepšeniu a obnove lúčnych biotopov a vytvoreniu lokality s vysokou spoločenskou hodnotou. Ust. § 17 ods. 13 vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, ustanovuje spôsob vyznačovania drevín určených na výrub. Stromy na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub viac ako 50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením okrajov vyrúbanej plochy tým, že sa vyznačia
okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať, alebo vyznačením stromov, ktoré sa nebudú rúbať. V danom prípade sa uplatnil spôsob vyznačenia spočívajúci vo vyznačení drevín, ktoré sa nebudú rúbať. Je zrejmé, že pri vyznačovaní sa ani nespočítaval každý kmeň dreviny rastúcej na dotknutej parcele. V zmysle uvedeného nebolo možné absenciu spoločenskej hodnoty drevín považovať za takú vadu, bez ktorej by nebolo možné spoľahlivo posúdiť primeranosť náhradnej výsadby a zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na posúdenie veci.
32. Je prirodzené, že novo vysadené dreviny budú mať aktuálne menšiu spoločenskú hodnotu ako vyrúbané dreviny, avšak žalovaný považuje počet stanovených drevín v náhradnej výsadbe za primeraný, pretože v prípade výrubu nejde o zohľadnenie spoločenskej hodnoty drevín vo veci priestupku, prípadne trestného činu, avšak k docieleniu ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. V dôsledku zanedbania takýchto druhov pozemkov by došlo k zvýšeniu dynamiky rozširovania takzvaných bielych plôch v krajine, ktoré možno charakterizovať ako dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy, ktoré dlhodobo slúžia na plnenie funkcie lesa s prítomnosťou viac ako 20-ročných porastov a sú vhodné na preradenie medzi lesné pozemky, t. j. na zmenu poľnohospodárskej pôdy druhu pozemku na lesný pozemok. Vznik takejto plochy by mohol nastať vplyvom ukončenia invazívneho obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy spôsobom prirodzenej sukcesie lesného porastu a náletov pionierskych drevín na hraniciach lesných a nelesných pozemkov. Z pohľadu orgánov ochrany prírody je v záujme celkovej ochrany životného prostredia zachovávať výmeru krajinne hodnotných a zdravých trvalých trávnatých porastov s porastom pôvodných tráv na príslušnom stanovišti, ktoré predstavujú zároveň veľmi hodnotné nelesné biotopy alebo lúčne spoločenstvá, ktoré samé o sebe môžu predstavovať biotopy národného alebo európskeho významu a ktoré sú v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny chránené ust. § 6. Samotné zachovanie lúk a pasienkov treba vnímať nielen z pohľadu ochrany prírody a krajiny ako takej, ale predovšetkým aj z dôvodu biologickej vyváženosti krajiny, kde okrem toho tieto lúčne ekosystémy predstavujú lokality s najväčšou diverzitou druhou rastlín a živočíchov.
33. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby je rozhodujúca len spoločenská hodnota drevín určených na výrub. Žalovaný sa s touto námietkou zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia svoje právne závery žalobcovi bližšie ozrejmil. Citácia z odôvodnenia rozhodnutia, na ktorú upozorňuje žalobca v žalobe je zavádzajúca, nakoľko takéto tvrdenie rozhodnutie žalovaného neobsahuje. Správna úvaha vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutia, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom takejto úvahy, musí byť aj náležite zdôvodnené. Podľa žalovaného správna úvaha ohľadom určenej náhradnej výsadby bola z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá. Žalovaný poukázal na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí s tým, že svoje rozhodnutie považuje za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci, pričom procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Na základe uvedeného potom žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
34. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k správne žalobe uviedol, že správna žaloba obsahuje množstvo argumentov a údajov, avšak tieto nemajú žiadny vplyv na vydané rozhodnutie. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa obšírne a dostatočne zaoberali vykonaním dokazovania pred vydaním napadnutých rozhodnutí a závery premietli do vydaných rozhodnutí. Preskúmavané rozhodnutia ďalší účastník konania 1/ považoval za obsahovo a vecne správne, a taktiež aj právny záver, ktorý bol uvedený vo výroku týchto rozhodnutí. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
35. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o tom, že neboli splnené procesné podmienky pre konanie pred správnym súdom a správna žaloba má byť odmietnutá.
36. Ďalej v replike argumentoval, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a že žalobca v námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia a žalovaný ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Orgány verejnej správy sa vôbec nevysporiadali s jednotlivými bodmi v stanovisku,
ktoré žalobca uviedol. Ak sa účastník dovoláva ochrany základného ľudského práva, garantovaného ústavou alebo dohovorom o ochrane ľudských práv, súd a štátne orgány sa musia podrobne zaoberať argumentmi, ktoré účastník v konaní uvádza a poukázať v podobe právnej logiky na ich prihliadanie alebo neprihliadanie v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Aj odvolací orgán preto nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia sa uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia. Rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, ktorá definovala určité kritériá na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov. Žalobca ďalej poukázal na závery z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn. 5Sžo/11/2013 a sp. zn. 1So/115/2010. Podľa žalobcu príslušné orgány nepostupovali v súlade s cieľom a účelom zákona a nechápali verejnosť ako element, ktorý ich mal podnietiť k náprave a zlepšeniu svojej činnosti, ale ako nežiadúci prvok, ktorý právo zneužíva. Žalobca ďalej poukázal na článok 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru a na ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Poukázal ďalej na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/74/2016 zo dňa 28.02.2018, kde Najvyšší súdu SR uviedol, že pri výrube drevín z dôvodu stavby je potrebné zdôvodniť, prečo záujem na realizácii stavby prevyšuje záujem na zachovanie a udržiavanie dreviny. Podľa žalobcu teda Najvyšší súd SR svojou rozhodovacou činnosťou ustálil, že opodstatneným prípadom nie je len uvedenie opodstatneného záujmu žiadateľa o výrub, ale je nutné tento legitímny záujem žiadateľa porovnávať aj s verejným záujmom ochrany drevín, a to v duchu ústavnej zásady vyvažovania ústavných práv. Podľa žalobcu nebola naplnená hypotéza právnej normy § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, preto správny orgán nemohol uplatniť dispozíciu právnej normy - možnosť udeliť súhlas na výrub. Ďalej žalobca poukázal na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/103/2009 zo dňa 21.06.2011 o tom, že dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny ale aktívny prístup osôb v tomto konaní.
37. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ žalobca uviedol, že ďalší účastník konania sa nevyjadril ku žiadnej skutočnosti konkrétne a len všeobecne skonštatoval nepôvodnosť žaloby ako aj správnosť napadnutého rozhodnutia, preto sa žalobca pridržal skutočnosti a tvrdení uvedených v správnej žalobe a vo vyjadrení zo dňa 31.05.2021.
38. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 20.10.2021.
39. Podaním zo dňa 05.10.2021 žalobca oznámil, že na prejednaní veci na pojednávaní netrvá a oznamuje, že sa na pojednávanie nedostaví tak žalobca, ako ani jeho právny zástupca.
40. Podaním zo dňa 11.10.2021 sa žalovaný ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní s tým, že sa pridržiava tvrdí uvedených vo vyjadrení k žalobe a zotrváva na návrhu, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný žiadal, aby správny súd konal na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného.
41. Žalobca sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil a oznámil, že netrvá na vznesenej požiadavke na prejednanie veci na pojednávaní. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti zástupcu žalovaného. Ďalší účastník konania 2/ sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v lehote podľa § 108 ods. 2 SSP. Správny súd preto vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a ďalšieho účastníka konania 2/. Zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom jeho písomného prednesu.
42. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe namietal, že neboli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť preto, že pri podaní správnej žaloby žalobcu nebol zachovaný postup podľa § 49 ods. 1 SSP, pretože správna žaloba bola podpísaná predsedom združenia U. F. a nie L.. G. F., ktorý bol žalobcom poverený na zastupovanie žalobcu v tomto konaní, a na základe tohto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol, túto námietku správny súd považoval za nedôvodnú. Správny súd sa takýmto spôsobom vysporiadal s rovnakou námietkou v obdobných veciach, kde žalobca vystupoval taktiež v procesnom postavení žalobcu a správna žaloba bola rovnako podpísaná predsedom združenia a nie osobou poverenou
na zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym súdom (napr. rozsudok sp. zn. 23S/54/2020 zo dňa 23.06.2021). Žaloba mohla byť podaná a podpísaná štatutárnym zástupcom, predsedom združenia, čo samo o sebe nevylučuje spísanie žaloby osobou spĺňajúcou podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP, ktorú žalobca poveril ako člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Správny súd teda nezistil dôvod pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP a pristúpil preto k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných bodov.
43. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 42 ods. 1 SSP; (1) Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená : a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, c) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. (2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
47. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
48. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
49. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2020; Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
50. Podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2020; Na účely tohto zákona sa považuje za drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len "drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku.
51. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 8 a 11 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2020; (1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. (2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. (8) Orgán ochrany prírody v lehote 15 pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 7 a) vydá súhlasné stanovisko k oznámenému výrubu, b) výrub obmedzí, zakáže alebo určí podmienky jeho uskutočnenia, ak si to vyžadujú záujmy ochrany prírody a krajiny, alebo c) upozorní oznamovateľa výrubu, že nepodlieha oznamovacej povinnosti, ak zistí, že nejde o výrub podľa odseku 7. (11) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
52. Podľa § 48 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2020; (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy, g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva. (2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
53. Podľa § 95 ods. 1 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2020; (1) Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. (3) Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri
a) posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi a pri vyčíslení takto vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu, b) vypracúvaní znaleckých posudkov, c) určovaní nálezného podľa § 38 ods. 8, d) rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.
54. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorými bol ďalšiemu účastníkovi konania 1/ udelený súhlas na výrub náletových drevín rastúcich mimo lesa podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, a zároveň mu bola uložená povinnosť náhradnej výsadby v počte 550 ks sadeníc z určeného výberu topoľov (Populus alba, Populus nigra, Populus x caneseens), jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vŕby (Salix) a ovocných druhov drevín. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože v administratívnom konaní absentoval výpočet spoločenskej hodnoty dreviny a že rozhodnutia orgánu verejnej správy sú nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Žalobca vzniesol konkrétne žalobné námietky len voči tej časti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola uložená povinnosť náhradnej výsadby. Konkrétne žalobné námietky voči tej časti rozhodnutí, ktorými bol povolený výrub drevín, v správnej žalobe nevzniesol. Žalobca len všeobecne poukázal na to, že v zmysle zákona sa má výrub drevín uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch a že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo a povolenie k zásadnému zásahu do prírody, akým je výrub drevín, by malo byť až sekundárnym nástrojom.
55. Z obsahu administratívnych spisov a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v prejednávanej veci ďalší účastník konania 1/ ako nájomca pozemkov druhového určenia trvalé trávnaté porasty alebo orná pôda, nachádzajúcich sa v k. ú. Y., žiadal o udelenie súhlasu na výrub náletových drevín agát biely (Robinia pseudoacacia) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa) na týchto pozemkoch. Nešlo teda o výrub na pozemkoch druhového určenia lesný pozemok ale o výrub náletových drevín na pozemkoch poľnohospodárskeho charakteru, za účelom obnovenia možnosti hospodáriť na týchto pozemkoch, ku ktorým žiadateľ preukázal právo nájmu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2018. Išlo o povolenie výrubu drevín za účelom obnovy poľnohospodárskeho charakteru pozemkov, čo bolo vyhodnotené zároveň ako prípustná a prospešná forma manažmentu územia aj Štátnou ochranou prírody SR, S- CHKO Cerová vrchovina z dôvodu, že tento výrub náletových drevín prispeje k obnove pôvodných biotopov na týchto pozemkoch. Tieto skutkové okolnosti považuje správny súd za podstatné vo vzťahu k argumentácii žalobcu o tom, že výrub drevín má byť uplatňovaný len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody a krajiny by malo byť zachovanie status quo a že povolenie na výruby malo byť až sekundárnym nástrojom. Z podaní žalobcu vyplýva, že žalobca nereflektuje konkrétne okolnosti prejednávanej veci a to, že povolením výrubu drevín išlo o zosúladenie charakteru pozemkov s ich pôvodným určením (pozemky poľnohospodárskeho charakteru) a že aj Štátna ochrana prírody SR, S-CHKO Cerová vrchovina vyhodnotila túto činnosť ako formu manažmentu územia, ktorá prispeje k obnove Kr2 porastu borievky obyčajnej (5130), ako biotopu európskeho významu, v komplexe s biotopom Tr1 suchomilné trávinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210). Žalovaný navyše vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal aj na charakter dreviny agát biely (Robinia pseudoacacia), konkrétne že ide o introdukovanú (nepôvodnú) drevinu na Slovensku, ktorá vylučuje koreňmi chemické látky do pôdy, ktoré bránia rastu iných drevín a rastlín. Keďže išlo o pozemky charakteru trvalé trávnaté porasty a orná pôda, je zrejmé, že pri zachovaní porastu agátu bieleho by nebolo možné na týchto pozemkoch obnoviť ich pôvodný charakter a obhospodarovať ich zodpovedajúcim spôsobom ako orná pôda a trvalé trávnaté porasty.
56. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné zodpovedať v tomto súdnom konaní bolo, či orgány verejnej správy oboch stupňoch vychádzali pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a či bolo vadou v ich postupe, ak nezaobstarali určenie spoločenskej hodnoty drevín pri určovaní náhradnej výsadby.
57. Z ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva pre orgán ochrany prírody povinnosť uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub drevín povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste na náklady žiadateľa, pričom má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy. Alternatívne, ak nie je možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby, toto zákonné ustanovenie umožňuje orgánu ochrany prírody a krajiny uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub povinnosť
zaplatiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny resp. drevín. Náhradná výsadba môže byť realizovaná na pozemkoch vo vlastníctve žiadateľa ale aj na pozemkoch, ktorých žiadateľ nie je vlastníkom. V prípade, že má byť náhradná výsadba realizovaná na pozemku, ktorého vlastníkom nie je žiadateľ, môže mu byť uložená aj povinnosť starať sa o dreviny, najviac však na dobu troch rokov.
58. Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny zavádza cestou uvedených povinností, ukladaných obligatórne žiadateľom o výrub v súhlase na výrub, satisfakciu za povolený výrub drevín, teda účelom je, aby nedochádzalo k výrubu drevín bez toho, aby sa nevytvorili podmienky pre nahradenie vyrúbaných drevín inými novými drevinami, teda aby sa nahradila ekologická ujma spôsobená výrubom drevín. Zákon zavádza povinnosť pre toho, komu bol výrub povolený, realizovať náhradnú výsadbu alebo alternatívne zaplatiť finančné prostriedky, ktorých použitie je účelovo viazané a smeruje taktiež k tomu, aby sa vyvážil zásah do životného prostredia v podobe povoleného výrubu drevín. Z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by náhradná výsadba alebo finančná náhrada mali byť vo výške rovnajúcej spoločenskej hodnoty drevín. Toto ustanovenie hovorí len pri finančnej náhrade, že sa uloží finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty dreviny určenej podľa § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny. Teda aj v prípade, že orgán ochrany prírody ukladá povinnosť finančnej náhrady, má možnosť správnej úvahy, do akej výšky uloží finančnú náhradu a nemusí to byť finančná náhrada vo výške rovnajúcej sa vyčíslenej spoločenskej hodnote drevín, pričom vždy budú zohľadňované konkrétne okolnosti danej veci. Možno zhrnúť, že ust. § 48 ods. 1 zákona o prírode a krajiny priamo pri finančnej náhrade odkazuje na výpočet spoločenskej hodnoty dreviny tak, že umožňuje orgánu ochrany prírody a krajiny uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Správnemu súdu je pritom z jeho rozhodovacej činnosti známe, že finančná náhrada je v praxi určená často percentom zo spoločenskej hodnoty drevín, napr. 30 % a pod., teda ani pri určovaní finančnej náhrady táto nemusí byť určená vo výške spoločenskej hodnoty drevín ale prihliada sa na konkrétne okolnosti veci. Pri ukladaní povinnosti náhradnej výsadby ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny neodkazuje na výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Až ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vymedzuje demonštratívne, použitím slova „najmä“ prípady, kedy sa spoločenská hodnota drevín uplatňuje, a pod písmenom d) sa v tomto zákonnom ustanovení uvádza, že sa spoločenská hodnota drevín uplatní aj pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a pri určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.
59. Žalobca namietal, že ak orgány verejnej správy oboch stupňov rozhodli bez toho, aby bolo zaobstarané vyčíslenie spoločenskej hodnota drevín, bol nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu nebola preukázaná, pretože v prejednávanej veci podľa správneho súdu mali orgány verejnej správy dostatok podkladov pre rozhodnutie. Boli obstarané výpisy z katastra nehnuteľností, z ktorých je zrejmé druhové určenie pozemkov. Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie spojené s obhliadkou na mieste samom dňa 17.10.2019 a tohto ústneho pojednávania sa zúčastnili zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina, zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ a zamestnanec orgánu verejnej správy 1. stupňa. V priebehu konania boli zaslané aj pripomienky ďalšieho účastníka konania 2/ Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré boli následne zohľadnené žiadateľom o výrub, ktorý zobral v časti žiadosť späť a orgán verejnej správy 1. stupňa sa správne vysporiadal aj so žiadosťami o výrub na lesných pozemkoch, kde uviedol, že tieto nemôžu byť predmetom konania. Ďalšie pripomienky ďalšieho účastníka konania 2/, prednesené v administratívnom konaní, boli zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí pri stanovovaní konkrétnych podmienok pre výrub. Taktiež bolo zaobstarané stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, S-CHKO Cerova vrchovina, ktorá uviedla, že s výrubom súhlasí, pretože navrhovaná činnosť je aj v záujme zlepšenia stavu prítomných biotopov a je formou manažmentu územia. V stanovisku je uvedené, že prirodzené druhové zloženie na svahových častiach ohrozuje expanzia agátu bieleho, ktorý priamo vplýva aj na funkčnosť lokality ako súčasti CHVÚ. Zámer obnoviť zarastajúce trvalé trávnaté porasty bol vyhodnotený ako alternatíva manažmentu, čo prispeje k zlepšeniu stavu biotopu Kr2 porasty borievky obyčajnej (5130) v komplexe s biotopom Tr1 suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210). Zároveň boli orgánmi verejnej správy zohľadnené povinnosti vlastníka pozemku poľnohospodárskeho charakteru, vyplývajúce zo zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Konkrétne podľa § 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy povinný vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje inak, zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak,
aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.
60. Podľa správneho súdu orgány verejnej správy mali dostatok podkladov pre rozhodnutie vo vzťahu k určeniu rozsahu náhradnej výsadby. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by vychádzali zo spoločenskej hodnoty drevín predloženej žiadateľom/ďalším účastníkom konania 1/. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ bol povolený súhlas na výrub náletovej dreviny agát biely, rastúcej mimo lesa v počte 550 ks s obvodom kmeňa od 40 do 80 cm alebo do 150 cm vo výške 130 cm, a na výrub 300 m2 náletových drevín rastúcich mimo lesa druhového zloženia jelša lepkavá s obvodom kmeňa do 10 cm. Povinnosť náhradnej výsadby bola taktiež určená v rozsahu 550 ks sadeníc z výberu topoľov (Populus alba, Populus nigra, Populus x caneseens), jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vŕby (Salix) a ovocných druhov drevín. Orgán verejnej správy 1. stupňa neudelil súhlas na výrub drevín, a to 4 ks jelše lepkavej s obvodom kmeňa od 50 do 158 cm, 9 ks vŕby krehkej s obvodom kmeňa od 50 do 162 cm, 29 ks jelše lepkavej s obvodom kmeňa od 50 do 158 cm, 9 ks vŕby krehkej s obvodom kmeňa od 50 do 162 cm a 3 ks vŕby krehkej s obvodom kmeňa od 130 do 270 cm, teda nedošlo k paušálnemu udeleniu súhlasu bez toho, aby bol preverený stav drevín a ich význam a funkciu na dotknutých pozemkoch na mieste samom. Žiadosť s prílohami, zabezpečené stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste, boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie orgánov verejnej správy, pričom boli zohľadnené aj námietky ďalšieho účastníka konania 2/. Najmä zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR je preukázané, že ide o taký výrub, kde sú odstraňované náletové dreviny a zároveň odstraňovanie týchto náletových drevín napomôže obnove pôvodných biotopov a zosúladí sa charakter pozemku s jeho pôvodným určením. Náletové dreviny na dotknutých pozemkoch v podstate znemožňovali uskutočňovať na týchto pozemkoch poľnohospodárskeho charakteru príslušné hospodáriace postupy. Z rozhodnutí nepochybne vyplýva, že obnovou pôvodných biotopov sa dospeje k zabezpečeniu ekologickej rovnováhy. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval správny súd skutkový stav za spoľahlivo zistený a z rozhodnutí je potom zrejmé, prečo považovali orgány verejnej správy práve uloženú náhradu výsadbu, aj bez určenia spoločenskej hodnoty drevín, za primeranú.
61. Žalobca v správnej žalobe v súvislosti s námietkou nedodržania spoľahlivo zisteného stavu veci poukazoval na to, že už v administratívnom konaní žiadal zabezpečiť Analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, Zhodnotenie ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno historického významu, Dendrologický a fitopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, teda či sa účel výrubu nedal dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. K tejto argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že žalobcove požiadavky na zabezpečenie uvedených podkladov nereflektujú skutkové okolnosti prejednávanej veci a to, že išlo o výrub náletových drevín na pozemkoch, ktoré mali charakter poľnohospodársky - išlo o pozemky druhového určenia trvalé trávnaté porasty a orná pôda a výrub bol povolený za účelom obnovy pôvodného charakteru týchto pozemkov a za účelom umožnenia hospodárenia na týchto pozemkoch tak, aby boli využívané na ich určený účel. Navyše výrub je nápomocný k obnove porastu biotopu európskeho významu borievky obyčajnej. Z tohto dôvodu podľa správneho súdu nebolo potrebné vyhotovovať takú dokumentáciu, ktorá by sa zaoberala skúmaním stavu drevín, prípadne ktorá by vyhodnocovala možnosť ich údržby a zachovania a zohľadňovala starostlivosť o tieto dreviny. Podstatné je, že išlo o náletové dreviny, ktoré boli na pozemkoch druhového určenia trvalé trávnaté porasty a orná pôda. Nešlo o taký výrub, ktorý by bol realizovaný za účelom výstavby alebo rozšírenia zastaveného územia obce, ale za účelom obnovenia pôvodného určenia pozemkov.
62. Žalobca ďalej poukázal na časť rozhodnutia žalovaného, kde uviedol, že podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny sa žiadateľovi uloží v súhlase na výrub primeraná náhradná výsadba drevín a v prípade, že sa náhradná drevina má vysadiť na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa, možno uložiť aj starostlivosť o dreviny, najviac na dobu troch rokov. Nie je zrejmé, čo žalobca týmto poukazom namieta, resp. k čomu smeruje jeho argumentácia. Je nepochybné, že z ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ako už bolo uvedené, vyplýva pre orgán ochrany prírody povinnosť určiť pri udelenom súhlase s výrubom drevín buď povinnosť náhradnej výsadby alebo povinnosť finančnej náhrady, ak náhradná výsadba nie je možná. V tomto prípade bol súhlas udelený na výrub 550 ks agátu bieleho a 300 m2 jelše lepkavej do obvodu kmeňa 10 cm a zároveň žiadateľovi bola uložená povinnosť náhradnej výsadby 550 ks stromov. Keďže realizácia povinnosti náhradnej výsadby bola uložená na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žiadateľa, bola žiadateľovi/ďalšiemu účastníkovi konania 1/
uložená povinnosť o tieto dreviny sa starať v období troch rokov, ako to umožňuje ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
63. Preskúmavané rozhodnutia správny súd nepovažuje ani za nepreskúmateľné, pretože je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca predniesol v odvolaní, konkrétne aj s námietkou o absencii spoločenskej hodnoty drevín. Odvolacie námietky žalobcu neboli odmietnuté len s konštatovaním, že sú nedôvodné a nesúvisiace, bez konkrétnej argumentácie. Naopak, žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal a uviedol aj dôvody, pre ktoré považoval rozsah náhradnej výsadby za primeraný. Tieto dôvody rozhodnutia žalobca nenapadol žiadnymi konkrétnymi žalobnými námietkami, teda nereagoval na tú časť odôvodnenia rozhodnutia, kde bolo poukazované na to, že výrub stromov prispeje k obnove pôvodných biotopov, že je to podľa Štátnej ochrany prírody a krajiny SR, S- CHKO Cerová vrchovina forma manažmentu územia, že ide o zosúladenie faktického stavu pozemkov s ich druhovým určením podľa údajov v katastri nehnuteľnosti a že sa zabezpečuje aj plnenie povinností vlastníka pozemkov podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, pričom všetky tieto skutočnosti boli podľa žalovaného významné aj pri určení rozsahu náhradnej výsadby. Žalovaný v rozhodnutí poukázal aj na ďalšie kritéria, ktoré je potrebné orgánom ochrany prírody zohľadniť pri ukladaní povinnosti náhradnej výsadby, a aj z pohľadu týchto kritérií považoval uložený rozsah náhradnej výsadby za primeraný.
64. V prejednávanej veci orgány verejnej správy vyhodnocovali záujem na ochrane životného prostredia a tento konfrontovali aj s povinnosťou vlastníka starať sa o pozemky v jeho vlastníctve, konkrétne aj s tými povinnosťami, ktoré pre vlastníka, resp. pre nájomcu so súhlasom vlastníka vyplývajú z právnych predpisov regulujúcich ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy, konkrétne zákon č. 220/2004 Z. z., z ktorého vlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku vyplýva povinnosť starať sa o poľnohospodársku pôdu, udržiavať ju v stave, aký je vedený v katastri nehnuteľnosti a zamedzovať jej zarastaniu a degradáciu. Preto pokiaľ aj žalobca v replike poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/74/2016 zo dňa 28.02.2018, ktoré sa týkalo výrubu drevín z dôvodu stavby, táto argumentácia nie je použiteľná na prejednávanú vec práve z dôvodu, že v predmetnej veci bol vyhodnocovaný záujem na ochrane životného prostredia a zároveň aj záujem na zachovaní pôvodného druhu pozemkov - poľnohospodárskej pôdy a tým aj plnenie povinností vlastníka poľnohospodárskej pôdy. Odstránením náletových drevín sa umožní obnova pôvodného druhu biotopov na dotknutých pozemkoch, čo taktiež prispeje k vytvoreniu ekologickej stability. Povoľovaný výrub teda nemal len ekonomický aspekt pre žiadateľa, ale aj spoločensky prospešný aspekt a z tohto titulu úvaha orgánov verejnej správy týkajúca sa primeranej náhradnej výsadby obstojí.
65. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
66. Ďalším účastníkom konania správny súd podľa § 169 SSP nepriznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, pretože podľa správneho súdu ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd. Takýmito povinnosťami nie sú vyjadrenie sa v priebehu súdneho konania a účasť na pojednávaní, nakoľko ide o procesné práva ďalších účastníkov konania. Správny súd taktiež nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 169 druhá veta SSP, kedy by bolo možné priznať ďalším účastníkom konania náhradu ďalších trov konania.
67. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.