Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: P. R., nar. XX. XX. XXXX, Z. E. XX, G., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 3/ B. U., V. XXX/XX, G., 4/ E. M., B. J. XX, V., 5/ Z. B., Z. XX, V., 6/ N. C., B. J. 4, V., 7/ N. K., Y. XXX/XX, G., 8/ V. L., O. I. XXX/X, L., 9/ M. B., P. XXX/XXX, L., účastníci v rade 7/, 8/ a 9/ zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, 10/ Gestamp Nitra, s.r.o. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 11/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, 12/ Obec Lužianky Rastislavova 266, Lužianky, 13/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100, Bratislava, 14/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 15/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 17/ P.. Q. J., C. XX, K., 18/ T.. B. M., O. V. 9, G., 19/ O. Z., B. 4, G., 20/ O. R., O. V. XX, G., o správnej žalobe zo dňa 30. 12. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2016/041947 zo dňa 28. 10. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13. 06. 2016 bola na stavebný úrad (Mesto Nitra) doručená žiadosť stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. o vydanie stavebného povolenie pre stavbu „Automotive Nitra Project“, časť : BP 1.2.3 súboru stavieb 700 infraštruktúra, zoznam stavebných objektov : E3 - inžinierske stavby, SO 711.1 Komunikácia a spevnené plochy, SO

717.1 Dopravné značenia, SO 770 Testovacia dráha, charakter stavby trvalá a miesto stavby Obec Lužianky, katastrálne územie L., Obec Nitra, katastrálne územie V..

2. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Obce Lužianky zo dňa 05. 05. 2016, v ktorom je súhlas Obce Lužianky k vydaniu stavebného povolenia na stavbu „Automotive Nitra Project“ 700- Infraštruktúra.

3. Následne správny orgán prvého stupňa - Mesto Nitra vydal pod č. UHA-DUaI-10455/2016-002- Ing.Dá dňa 21. 06. 2016 „oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania“, a to formou verejnej vyhlášky, v ktorej bolo okrem iného uvedené, že sa nevyžaduje k umiestneniu stavby územné rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre uvedenú investíciu Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre v rámci strategického parku v Nitre osvedčenia zo dňa 14. 01. 2016 s tým, že účastníci konania môžu námietky a pripomienky uplatniť do 7 pracovný dní odo dňa oznámenia tohto oznámenia, inak na ne nebude prihliadnuté.

4. Žalobca podaním zo dňa 8. júla 2016 vzniesol námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí stavebného konania. V nich poukázal na to, že bol vlastníkom pozemku, vedenom na LV č. XXXX v k. ú. L., kde bol vyvlastnený a podal proti rozhodnutiu o vyvlastnení správnu žalobu. Okrem toho účastníctvo v tomto stavebnom konaní odvodzuje od § 59 ods. 1 psím. c/ stavebného zákona, lebo bol účastníkom zisťovacieho konania ako aj žaloby o preskúmanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Ďalej poukázal na to, že osvedčenia, ktoré sa v oznámení uvádza, nadväzuje na osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR vydaného spoločnosti MH Invest s.r.o., pri ktorom od začiatku namietal nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov do strategického parku katastrálnom území J..

5. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záväzné stanovisko zo dňa 14. 07. 2016, v ktorom uviedol, že z koncepčného hľadiska je stavba v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 10. 2015.

6. Mesto Nitra, ako stavebný orgán, vydalo dňa 25. 07. 2016 formou verejnej vyhlášky stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona, cestného zákona a o obecnom zriadení pre stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na stavbu „Automotive Nitra Project“ na pozemkoch kat. územie L. a V. v rozsahu stavieb - súbor stavieb Infraštruktúra, stavebný objekt E3 inžinierske stavby, SO 711.1 Komunikácia a spevnené plochy, SO 717.1 Dopravné značenie, SO 770 Testovacia dráha. Určilo podmienky na uskutočnenie stavby a rozhodlo o námietkach a pripomienkach účastníkov konania - žalobcu, ktoré zamietlo ako nedôvodné.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so o organizácia miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s ust. , a o správnom konania rozhodnutím zo dňa 28. 10. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) zo dňa 25. 07. 2016.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v 1. až 5. bode tohto rozsudku) začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia pre vyššie uvedenú stavbu a obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu.

10. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Na námietku žalobcu uviedol, že žalobca mal postavenie účastníka konania podľa stavebného zákona, ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Vydaním rozhodnutia nemôžu byť dotknuté vlastnícke ani iné práva žalobcu, jeho právne postavenie zostane aj po vydaní napadnutého rozhodnutia zachované. Žiaden z pozemkov vo vlastníctve žalobcu nebol uvedenou stavbou dotknutý.

11. Uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ktorým príslušný správny orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude sa posudzovať podľa Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 14. 07. 2016 vydané v súlade s ust. stavebného zákona a v súlade s , v ktorom sa stanovuje, že návrh spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so a v súlade s rozhodnutím EIA. Stavebný úrad je viazaný obsahom rozhodnutia EIA a jeho stanoviskom.

12. V súvislosti s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona poukázal na to, že v zmysle osvedčenia zo dňa 14. 01. 2016 je výstavba strategického parku významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V konaní bolo preukázané, že predmetná stavba je v súlade s platnými územno

- plánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať. Začatie stavebného konania ako i predmetné stavebné povolenie boli doručované verejnou vyhláškou.

13. Ďalej žalovaný k námietkam, že vydaniu stavebného povolenia musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa ust. poukázal na rozhodnutia EIA, ktorými príslušný orgán rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať podľa , ako i na závery v stanovisku. Stavebný úrad i žalovaný sú viazaní obsahom rozhodnutia EIA a stanoviska a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť záverov v ňom obsiahnutých.

14. K námietke, že SARIO nemohla podať návrh prvého zámeru uviedol, že namietané skutočnosti nemali vplyv na vydanie stavebného povolenia a pre postup a rozhodnutie stavebného úradu, ako i žalovaného, sú irelevantné.

15. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa neporušil hmotnoprávne, ani procesnoprávne predpisy, konal v súlade s nimi a nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. Žalobou zo dňa 30. 12. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2016/041947 zo dňa 28. 10. 2016 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUaI-10455/2016-005- Ing. Dá zo dňa 25. 07. 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

17. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu

stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

18. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca poukazoval na svoju námietku v stavebnom konaní, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že toto Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať podľa

Medzičasom však bola zverejnená informácia, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ podlieha povinnému hodnoteniu podľa vyššie citovaného zákona a dňa 11. 07. 2017 mesto Nitra formou verejnej vyhlášky zverejnilo informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doručilo mestu správu o hodnotení činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a že verejnosť môže doručiť písomné stanovisko ministerstvu k správe o hodnotení tejto činnosti do 10. 08. 2016. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovaná činnosť v zmysle zámeru „Automotive Nitra Project“ už nie je aktuálna, keďže spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., teda ten istý subjekt, ktorý je stavebníkom v tomto stavebnom konaní, predložil nový zámer navrhovanej činnosti s názvom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, keď je zrejmé, že tento „nový“ (navrhovaná činnosť) zámer vychádza, resp. má mať základ v pôvodnom zámere označenom ako „Automotive Nitra Project“, a teda je nutné navrhovanú činnosť posudzovať v kontexte už aj tohto nového zámeru. Je potom nutné vychádzať práve z tohto „nového“ zámeru, v rámci ktorého navrhovaná činnosť už podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré konanie k dnešnému dňu ešte nebolo ani ukončené (dňa 19. 09. 2016 sa konalo spoločné verejné opakované prerokovanie správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“).

V rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 14. 12. 2015 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 o tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie), na ktoré sa odvoláva aj žalovaný, je uvedené, že ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440 (táto potreba sa už preukázala s ohľadom na obsah zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ - 4130 stojísk), bude navrhovateľ musieť zabezpečiť súlad podľa ust. § 38 ods. 1 zákona o posudzovaní, alebo požiadať o zmenu - oznámenie o zmene podľa § ust. 29 ods. 1 písm. b/ zákona o posudzovaní, resp. v prípade presiahnutia počtu parkovacích miest nad 500, bude musieť požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o vykonanie povinného hodnotenia.

Tieto okolnosti sú tak podstatného charakteru, že je potrebné sa s nimi vysporiadať a je evidentné, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo de facto predložením „nového“ zámeru uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v tomto stavebnom konaní.

19. V ďalšej časti žaloby (časť III.3) žalobca uviedol, že v rámci správneho súdnictva prebieha súdne konanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , predmetom ktorého je prieskum rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, pričom na tieto rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich záväznosť sa odvoláva i žalovaný v predmetnej veci. Je teda zrejmé, že otázka zákonnosti rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je významným momentom pre náležité vysporiadanie sa so žalobcom namietanými skutočnosťami ohľadne toho, či výstavba, ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto výstavba má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Predmet konania vedeného pod sp. zn. je pre účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto už správny orgán prvého stupňa mal postupovať podľa správneho poriadku a stavebné konanie prerušiť. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil ani žalovaný, ich rozhodnutia, napádané touto žalobou, sú nezákonné.

20. Ďalej žalobca namietal (časť III.4), že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Mal zohľadniť porušenie § 62 ods. 1 stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územný plánom zóny a teda je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla, keďže územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21. Ďalšia námietka žalobcu (časť III.5) smerovala k nerešpektovaniu ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

22. V časti III.6 správnej žaloby uviedol, že sa stavebný úrad i žalovaný náležite nevysporiadali s jeho tvrdenými skutočnosťami, ktoré vo forme námietok uviedol v prvostupňovom konaní a tieto i zopakoval aj v rámci dôvodov žaloby.

23. V závere svojho podania - žaloby uviedol, že v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je zo zákona daná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov. V rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pojem strategický park je širší pojem a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania, pričom strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.

25. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby žalovaný uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie podľa Z uvedeného dôvodu povoľovaná predmetná stavba vo väzbe na stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie. Stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami dotknutých obcí, je nepochybné, že bol daný dôvod na postup podľa stavebného zákona. Mesto Nitra aj žalovaný sú osvedčením a stanoviskom mesta viazané a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v nich obsiahnutých. 26. K námietkam neposudzovania podľa časti III.2 žaloby žalovaný uviedol, že dňa 08. 10. 2015 bolo vydané rozhodnutia Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať podľa Mesto Nitra bolo v konaní o vydanie stavebného povolenia viazané obsahom tohto rozhodnutia a nebolo oprávnené riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ podľa v stavebnom konaní.

27. K ďalšej námietke týkajúcej sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania žalovaný uviedol, že Mesto Nitra ako i žalovaný boli v konaní viazaní právoplatnými rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Zisťovacie konanie bolo právoplatne ukončené a preto podnet na preskúmanie jeho zákonnosti súdom nie je začatím konania o predbežnej otázke a nie je daný dôvod stavebné konanie prerušiť, najmä ak príslušný súd neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zo zisťovacieho konania a rozhodnutie je právoplatné a tým aj vykonateľné.

28. K námietke o chýbajúcom územnom rozhodnutí, územného plánu zóny, porušenie pravidiel posudzovania vplyvov na životné prostredie uviedol, že Mesto Nitra ako orgán územného plánovania v záväznom stanovisku zo dňa 23. 05. 2016 ako i Obec Lužianky vo svojom súhlase zo dňa 20. 05. 2016 potvrdili súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra ako aj územným plánom Obce Lužianky.

29. Ohľadom nedoloženia zastavovacieho plánu poukázal na to, že prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní riešil povolenie cestných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto cestných stavieb.

30. Mal ten názor, že stavebné povolenia ako i napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné zdôvodnenie, prečo príslušný stavebný úrad nemohol vyhovieť vzneseným námietkam.

31. V závere svojho stanoviska uviedol, že námietky a dôvody uvedené v žalobe sú svojim vecným obsahom totožné s dôvodmi uvedenými žalobcom v námietkach a v odvolaní a v žiadnom prípade nepoukazujú na nesprávnosť a nezákonnosť konania, či rozhodnutia Mesta Nitra, alebo žalovaného ako odvolacieho orgánu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

32. Dňa 04. 05. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 03. 05. 2017 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015 a zo dňa 27. 02. 2017. Uviedol, že je tiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je povolená, má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. sa v tomto podaní vyjadrila i k námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní proti stavebnému povoleniu, ktoré mala v dispozícii. 33. Uznesením č. k. -119 zo dňa 27. 02. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., 3/ B. U., 4/ E. M., 5/ M. B. (právny predchodca následne pribratých dedičov Z. B. a N. C., 6/ N. K., 7/ V. L., 8/ M. B., 9/ W. Nitra, s.r.o. 10/ Združenie domových samospráv, 11/ Obec Lužianky.

34. Podaním zo dňa 23. 01. 2019 sa vyjadrila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. k správnej žalobe a uviedla, že podľa jej názoru bola naplnená hypotéza ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Otázka územného plánu Mesta Nitry, resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku boli doriešené v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení. Ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nestanovuje „vymedzenie hranice strategického parku“ ako jednu z podmienok pre jeho aplikáciu.

V stavebnom povolení bolo Mesto Nitra viazané a vychádzalo z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015, ktoré bolo vydané v zisťovacom konaní podľa , že sa navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project nebude posudzovať. Mesto Nitra bolo týmto rozhodnutím viazané a nebolo oprávnené ďalej riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti. Nie je možné spájať posudzovanie zámeru Automotive Nitra Project so zámerom Automotive Nitra Project - fáza 2, nakoľko obsahom sú aj iné stavebné objekty a činnosti. Považuje za nelogické, že žalobca používa neskôr vydaný odlišný zámer ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru.

K prerušeniu stavebného konania uviedol, že ide o samostatné konania a z toho dôvodu podnet na preskúmanie zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke .

Stavebné konanie, ktoré nasledovalo po zisťovacom konaní je samostatným konaním. Podnet na preskúmanie zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke a jeho podanie nemohlo viesť k prerušeniu stavebného konania.

Interpretácia ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca sa mýli a zamieňa strategický park ako je tento definovaný vo vyššie citovanom zákone s priemyselnými zónami a parkami.

V závere svojho vyjadrenia spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. uviedla, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní práve aplikáciou ust. zákona číslo a jeho žalobu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda v zmysle ust. v spojení s ust. . Žalobca sa nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa názoru spoločnosti, preukázané.

Aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.

Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tieto i riadne zdôvodnili a zaoberali sa i námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Dôvody uvedené v žalobe však nepoukazujú na nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí a neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie. Spoločnosť navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

35. Uznesením č. k. -307 zo dňa 27. 02. 2019 súd pribral do konania 13/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, 14/Združenie domových samospráv, 15/ Nitra Invest, s.r.o., 16/ DESIGN ENGINEERING, a. s., 17/ M.. M. P., (vzdal sa č. l. 455), 18/ P.. Q. J., 19/ T.. B. M., 20/ O. Z., 21/ O. R., ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015. M.. M. P. sa účinne vzdal účastníctva v tomto konaní (č. l. 455 spisu) a preto ho súd neuviedol do záhlavia rozsudku s tým, že číslovanie ďalších účastníkov ponechal pôvodné pre prehľadnosť veci.

36. V podaní zo dňa 06. 03. 2020 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť MH Invest, s.r.o. (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) už ako pribratý účastník súdneho konania a predložila súdu rozsudok Krajského súdu v Nitre -483 zo dňa 12. 09. 2018, rozsudok KS v Nitre č. k. -267 zo dňa 18. 09. 2019 a rozsudok tunajšieho súdu č. k. -270 zo dňa 15. 05. 2019, z ktorých i citovala a uviedla že sa s uvedenými rozsudkami stotožňuje a navrhla, aby súd žalobu zamietol. V ďalšom podaní zo dňa 12. 10. 2020 poukázala na rozsudky tunajšieho súdu č. k. -448 zo dňa 17. 06. 2020, č. k. -386 zo dňa 26. 02. 2020 a č. k. -400 zo dňa 20. 05. 2020, ktoré v kópii i pripojila, pričom uviedla, že sa stotožňuje s argumentami správneho súdu vyjadrenými v uvedených rozsudkoch.

37. Na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2020 sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý nad rozsah žalobných dôvodov vzniesol námietky voči napádanému tak druhostupňovému ako i prvostupňovému rozhodnutia týkajúce sa tak nedostatku alebo pochybení, či už s miestnou alebo vecnou príslušnosťou. Čo sa týka závad miestnej príslušnosti, poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o zjavne zmätočnú situáciu, keďže predmetné stavby, ktoré sa povoľovali, sa nachádzajú tak na území Mesta Nitra, ako aj Obce Lužianky. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo rozhodovalo práve Mesto Nitra na prvom stupni. Dal do pozornosti § 3a ods. 5 cestného zákona, v zmysle ktorej právnej normy, pokiaľ ide o stavbu pozemnej komunikácie, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, zákon prikazuje, aby sa tieto o miestnej príslušnosti medzi sebou dohodli, ktorý z nich bude pre daný prípad stavebným úradom.

Namietol tiež aj vecnú príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorú Mesto Nitra, odvodzovalo z ust. § 120 stavebného zákona, keď sa považovalo za špeciálny stavebný úrad. Mal na mysli skutočnosť, keď sa jedná síce o stavbu spadajúcu pod prípady ust. § 120 ods. 1 stavebného zákona, avšak zároveň sa jedná o stavbu významnej investície. Ide teda o konkurenciu tzv. špeciálnych právnych úprav týkajúcich sa vymedzenia vecnej príslušnosti keď v takomto prípade je naplnená aj hypotéze právnej normy ust. § 117b stavebného zákona, lebo ide o stavbu, ktorá je významnou investíciou a ide o cestnú stavbu podľa osobitnej právnej úpravy cestného zákona. Správny orgán nezohľadnil práve danosť podmienky pre aplikáciou § 117b stavebného zákona, lebo ide primárne o stavbu, ktorá je významnou investíciou a následne už nie je na účely aplikácie príslušnej právnej normy ako lex specialis vo vzťahu k stavbe, ktorá je významnou investíciou významné, že sa má jednať o špeciálnu stavbu § 120 stavebného zákona.

Ďalej poukázal na žalobný dôvod v bode III.6, v ktorom namietal nevysporiadanie sa prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalobca ako účastník správneho konania namietal a uvádzal v prvostupňovom konaní. Dal do pozornosti, že Mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán tieto zamietlo s tým, že klamlivo a zavádzajúco je vo výrokovej časti jeho rozhodnutia uvedené, že sa tak stalo z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Podotkol, že žiadne dôvody alebo akékoľvek vysvetľujúce argumenty týkajúce sa námietok žalobcu v administratívnom konaní nie sú v odôvodnení predmetného prvostupňového správneho rozhodnutia uvedené.

Tvrdil, že Mesto Nitra ako správny orgán sa v tomto odôvodnení „hrá“ na nejaké zdôvodňovanie, konkrétne na strane 19 a 20, avšak tu sa obsahovo jedná len o nejaké popísanie začiatku a priebehu administratívneho konania a následne sa len stroho konštatuje, že stavebný úrad v konaní môže

zohľadniť len také námietky účastníkov, ktoré nemajú oporu v platných právnych predpisoch. Správny orgán však nijako nevysvetlil prípadnú irelevantnosť, tak podstatných námietok účastníka konania, ako je poukazovaná nezákonnosť v podobe nesprávnej aplikácie § 32 ods. 2 Stavebného zákona, to že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v podobe povinného hodnotenia, ako aj poukaz na zmätočnú situáciu v súvislosti s dvoma zámermi na účely procesu EIA. Nevysporiadanie sa s námietkami účastníka konania zo strany stavebného úradu už v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné konvalidovať v rozhodnutí o odvolaní, a to práve z pohľadu zachovania pre účastníka konania práva na spravodlivý proces v rámci prístupu k správnemu orgánu, keď je nutné, aby účastník konania poznal vysvetľujúcu argumentáciu už prvostupňového správneho orgánu a aby mohol na túto v prípade reagovať v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.

38. Žalobca, ktorého výsluch navrhol jeho právny zástupca uviedol, že správne orgány porušili povinnosť prerušiť konania do doby rozhodnutia vyvlastnenia jeho pozemku parc. 3064, ktorá sa v stavebnom povolení nachádza, a teda je to zjavná nezákonnosť rozhodnutia. Najvyšší súd SR zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie, a preto stavebník nemá hmotnoprávny vzťah k pozemku a doteraz je vlastníkom tohto pozemku v k. ú. L..

Ust. § 117b je podstatné pre súd, aby si uvedomil, že vo veci významnej investícii aj v územnom konaní musí konať a preto je jasné správnemu súdu, že ten stavebný úrad, ktorý konal v územnom konaní musí konať aj v stavebnom konaní. Prvostupňový orgán mu v čase, keď ešte neodoslal spis odvolaciemu, neposkytol informácie o podaní písomnosti spoločnosti Lány s.r.o., že aj ich pozemky, ktoré boli vyvlastnené sa im prinavrátili, a teda stavebník nemá hmotnoprávny. Čo je však dôležité, aby súd musel prihliadnuť, že stavebné povolenie v súvislosti s parc. XXXX, keď doteraz žiadny súhlas a ani iné právo neudelil, muselo byť aj z tohto dôvodu zrušené. O to viac, že práve týmto stavebným povolením bol de facto vyvlastnený a nevie sa dostať na svoje pozemky, ktoré má v súčasnosti vyvlastnené. Za podstatné považoval, že absentuje akákoľvek dohoda orgánov, ktorí prichádzajú do úvahy na rozhodovanie v konaní v zmysle § 3a ods. 5 cestného zákona. Vzhľadom k tomu, že toto stavebné povolenie sa ho bytostne dotýka, spôsobilo mu psychické a zdravotné problémy, sústavný tlak verejnej moci a nedostatočnou ochranou súdnej moci, hlavne z titulu prieťahov v konaní, žiadal o bezodkladné zrušenie tohto stavebného rozhodnutia, resp. oboch.

39. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalobcu a jeho právneho zástupcu sa nezakladá na pravde, ak tvrdí, že podľa § 3a ods. 5 cestného zákona sa stavebné úrady musia dohodnúť a dohoda musí byť vypracovaná písomne. Zákon nevyžaduje, aby dohoda bola písomná. Poukázal na to, že Obec Lužianky vydala súhlas aj záväzné stanovisko, ktorým dal povolenie špeciálnemu stavebnému úradu, teda Mestu Nitra vydať stavebné povolenie. Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konania a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 stavebného zákona a v súlade s ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Poukázal aj na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydalo dňa 08. 02. 2016 usmernenie, podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy bude povoľovať špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácia podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, teda obec.

Nie je pravda, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkami účastníka konania. Pravdou je, že sa zaoberali každou námietkou a vyčerpávajúco sa s námietkami vysporiadali. Čo sa týka parc. č. XXXX v k. ú. L., žalobca bol jej pôvodným vlastníkom. Ale táto bola v čase vydávania napádaného rozhodnutia právoplatne vyvlastnená. Teda stavebník preukázal vlastnícke právo k tejto parcele.

40. Právny zástupca Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a GESTAMP Nitra, s.r.o., uviedol, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť vo svojej žalobe a ani na pojednávaní nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Rešpektuje právo žalobcu domáhať sa svojich práv avšak mal za to, že postup, ktorý žalobca opakovane precizuje žalobné dôvody, alebo uvádza nové skutočnosti nad rámec správnej žaloby, kedy súdna zapisovateľka musí spísať zápisnicu často do textu, ako je správna žaloba samotná, považuje za netypický pre správne konanie a v rozpore s princípom hospodárnosti. Žiadal súd, aby rešpektoval koncentračnú zásadu. Upriamil pozornosť súdu na ich vyjadrenie, v ktorom uviedol rozsiahlu judikatúru, ktorá uvádza, že prípadné zrušenie by nebolo v súlade s princípom proporcionality s ohľadom na namietanú nezákonnosť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

41. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 18. 11. 2016, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ( ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 10. 2016 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

42. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje z Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

43. Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)

Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník,

b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. __----------------------------------------------_________________ 1g) až 27 v znení neskorších predpisov Podľa , vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

44. Podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) v znení neskorších predpisov.

45. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie

sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. _-------------------------------------____________________________________ 2/ o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa , , vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( ), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa . Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

46. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej

účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. (ods. 4) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/) ------------------------------ 24)

47. Podľa , , o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.

48. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa ,

c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa , d/ ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

49. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.7 vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 10. 2016 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2016, pričom okrem iného namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že v rámci na prvom i druhom stupni rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.

50. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. ), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. . Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

51. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí zo dňa 25. 07. 2016 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona, cestného zákona a o obecnom zriadení pre stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na stavbu „Automotive Nitra Project“ na pozemkoch v kat. územie L. a V. v rozsahu stavieb - súbor stavieb

Infraštruktúra, stavebný objekt E3 inžinierske stavby, SO 711.1 Komunikácia a spevnené plochy, SO 717.1 Dopravné značenie, SO 770 Testovacia dráha. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.

Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa stavebného zákona a podľa cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.

O odvolaní žalobu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s cestného zákona, a v zmysle o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

52. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.7, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 , nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. . Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 10. 2016, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala. 53. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.7 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré sa nachádza v súdnom spise) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a P. R. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. , čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavby sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.

54. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.

K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. -483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. -267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. -594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.

Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.

Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra,

ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

55. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo cestnej stavby („súboru stavieb 700 „Infraštruktúra “) a začalo sa na základe žiadosti spoločnosti Jaguar Land Rover Slovkia s.r.o. zo dňa 13. 06. 2016. Predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je riešenie dopravnej obsluhy stavebných objektov nachádzajúcich sa v priemyselnom parku Nitra sever, pričom hlavnú dopravnú infraštruktúru tvoria účelové komunikácie. Predmetom projektu je i riešenie vodorovného a zvislého dopravného značenia na komunikáciách pri vstupe a vo vnútri areálu ako i spevnená plocha pre odskúšanie expedovaných vozidiel. čo vyplýva z rozhodnutia zo dňa 25. 07. 2017, t. j. z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Jedná sa teda o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. V tomto rozhodnutí je ďalej výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre uvedenú investíciu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre v rámci strategického parku v Nitre v osvedčenie pod č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, ktoré bolo vydané podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa a vyššie citovaného Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

56. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

57. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11.

06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva opätovne do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. , zo dňa 23. 05. 2016, v rámci ktorého určilo podmienky výstavby, ako i súhlas Obce Lužianky pod č. 371/2016-2679-01- Žá zo dňa 20. 05. 2016, ktorým vydalo súhlas s realizáciou stavby z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.

58. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 07. 2016 vyplýva, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk zo strany žalobcu v žiadnom rozsahu nebol napádaný, preto ho nebolo možné ani ďalej skúmať.

59. K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra

- Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ktorý zámer má súd k dispozícii pre potreby rozhodovania o žalobách žalobcu, ktoré súvisia s výstavbou závodu na výrobu automobilov v Nitre.

60. K námietke žalobcu v časti III.2 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a

vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 25. 07. 2016, ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 28. 10. 2016.

61. V tomto súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. , nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. ) vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu, o ktorej správny súd rozhodol tak, že ju zamietol.

62. I súd, rovnako ako žalovaný, je toho názoru, že nie je možné spájať posudzovanie zámeru, resp. navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ (ktorého súčasťou sú i povolované cestné stavby), ktoré je právoplatne skončené s posudzovaním zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, a preto nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ mali byť prerokované dňa 19. 09.2016 a v tomto čase už bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2016. Nebolo teda možné zo strany správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného a ani zo strany súdu prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania povolenia, teda rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, neexistovali a je potom len logické, že k nemu nebolo možné v čase rozhodovania správnych orgánov (ani žalovaného) prihliadať.

63. K námietke žalobcu v ďalšej časti žaloby spočívajúcej v tom, že správnou žalobou na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. sa domáha zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, správny súd uvádza, že táto skutočnosť mu je známa, pričom ku dňu rozhodovania správneho súdu už bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. sú stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní, t. j. v konaní vedenom pod sp. zn. .

64. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 10. 2016 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i z rozhodnutí napadnutých touto žalobou), a to s poukazom na ust. veta pred bodkočiarkou o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom a v stavebnom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

65. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval) a v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto i boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. ). O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra

pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015 a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. . Otázka, ktorá sa riešila v konaní vedenom pod sp. zn. podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. 10. 2016, t. j. zo stavu ku dňu 18. 11. 2016.

66. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III.4 podanej žaloby, ktoré spočívali v tom, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona.

67. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb, správny súd uvádza, že toto ustanovenie vychádza z požiadavky, aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami, najmä aby bola prístupná z riadnej komunikácie, zodpovedala účelu a spôsobu užívania, bola napojená na verejný vodovod a kanalizáciu, aby jej dispozičné riešenie zodpovedalo klimatickým podmienkam aj so zreteľom na energetické vybavenie stavby, aby odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie boli v súlade s požiadavkami podľa osobitných predpisov. Dokumentácia v zmysle ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015 a toto žalobca taktiež v podanej žalobe nespochybnil.

68. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Okrem toho správny súd dáva do pozornosti, že námietku týkajúcu sa rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní , o ktorom sa viedlo súdne konania pod sp. zn. , nebolo možné posudzovať i v tomto konaní, pričom uvedené námietka sa vzťahujú práve k rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, a nie stavebného povolenia, ktoré je premetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

69. Z vyššie uvedených dôvodov súd všetky námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní dňa 14. 10. 2020) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. v spojení s , preto na ne správny súd nemohol prihliadať.

70. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, ktorú síce vzniesol po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, a teda na ňu súd neprihliada, napriek tomu považuje súd za potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom parcely č.XXXX, k. ú. L., na ktorej sa stavba budovala, ale v čase vydania

napadnutých rozhodnutí bol právoplatne vyvlastnený, pričom súd skúma rozhodnutie žalovaného ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, teda v tom čase nebola uvedená parcela vo vlastníctve žalobcu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo kasačným súdom zrušené z dôvodu nesprávne určenej výšky náhrady za vyvlastnený pozemok žalobcu, avšak pre účely skúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa ju správny súd považuje za irelevantnú.

71. Súd sa v konaní nezaoberal ani námietkou žalobcu, ktorú predložil v písomnej forme dňa 15. 10. 2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s ust. . V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení , len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra T.. C. K., M. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. K., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra Ing. N. K., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa , ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing. C. K., M. dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.

72. V súvislosti s týmto zistením a námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.

73. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.

74. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. , pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

75. Správny súd považuje v závere svojho rozhodnutia uviesť, že dňa 20. 10. 2021 mal splnené zákonné podmienky na prejednanie veci a vyhlásenie rozsudku i v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného i pribratých účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie. Je síce pravdou, že asistentka senátu pri uvedení hodiny pojednávania dňa 20. 10. 2021 uviedla najskôr nesprávnu hodinu - 13.00 hod., vzápätí však uvedenú hodinu opravila na správnu - 09.00 hod. a okrem toho účastníkov, ktorým zaslala nesprávne určenú hodinu pojednávania, upovedomila o chybne uvedenom čase s tým, aby termín pojednávania o 13.00 hodine nebrali do úvahy. Uvedené skutočnosti súd uvádza z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku bola podaná sťažnosť na postup súdu, (vedená pod Spr/3036/21) a ktorú podal právny zástupca žalobcu so žiadosťou o opakovanie pojednávania, a to napriek tomu, že účasť žalobcu i svoju na pojednávaní zmaril práve on tým, že si neprečítal oznámenie súdu a oprave hodiny, na ktorú bolo pojednávanie vytýčené. Okrem toho, právny zástupca žalobcu i žalobca boli vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14. 10. 2020 a ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku. Termín vyhlásenia však bol zrušený na žiadosť žalobcu, nakoľko sa malo konať v čase núdzového stavu a žalobca nesplnil podmienky na vstup do budovy súdu, o čom bol spísaný úradný záznam, ktorý je súčasťou súdneho spisu (č. l. 680).

76. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

77. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uzneseniami citovanými vyššie pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania ak, ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

78. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.