Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-8-2019.pdf
PDF · 114.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: K.. T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. T., L. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 02. 2019, č. s.: KaPO/6462/2019, ČRZ: 24743/2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2019, č. s.: KaPO/6462/2019, ČRZ: 24743/2019 žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o správnej žalobe proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, t. č. vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 6S/74/2018.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 17. 12. 2018 bol žalovanému doručený list žalobcu (pôvodne vedený pod č. KaPO 4N 33719/2018), ktorým žiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu vo veci jeho správnej žaloby. Dňa 23. 01. 2019 mu bola doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 6S/74/2018. Žalovaný citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a ods. 2, § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že zo žalobcom predložených fotokópií dokladov (rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, správnej žaloby zo dňa 15. 06. 2018 o neplatnosť rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, uznesenia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6S/74/2018 zo dňa 13. 11. 2018 vo veci o správnej žaloby proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018) zistil, že tento dňa 18. 05. 2018 prevzal rozhodnutie Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča (ďalej len „daňový úrad“) č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, ktorým daňový úrad nevyhovel jeho námietke zo dňa 28. 03. 2018 proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, t. j. pokuty vo výške 33,19 eur, proti ktorému podal dňa 25. 06. 2018 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu a domáhal sa ňou preskúmania a zrušenia citovaného rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti. Žalobca v žiadosti v sekcii B.3 sám uviedol, že
hodnota sporu predstavuje 33,19 eur, t. j. hodnota sporu, s ktorým sa menovaný obrátil na centrum, je 33,19 eur ako suma pokuty za daňový nedoplatok, splatná dňa 21. 06. 2012, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím súdu, právoplatným dňa 17. 03. 2016. Keďže hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. sumu 480 eur, žalovaný zastáva názor, že v danom prípade zákonná podmienka hodnoty sporu podľa citovaného zákonného ustanovenia splnená nebola. Aj napriek tomu, že žalobcovi ako žiadateľovi bol v minulosti v obdobných právnych veciach priznávaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, centrum pristúpilo k zmene svojej rozhodovacej praxe po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27. 10. 2015 o potvrdení rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. Z odôvodnenia citovaného rozsudku krajského súdu, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd vyplýva, že ak v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia je aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný zároveň konštatoval, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok u žalobcu už nezaoberal.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 08. 04. 2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15. 04. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadal, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Uviedol, že ako účastník konania bol týmto rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., keď konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a teda nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy to, že žalobca sa v konaní pred Krajským súdom v Košiciach domáha preskúmania rozhodnutia o sankčnej pokute za daňové priznanie, v ktorom nie je významnou hodnota sporu, ale predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorého hodnotu nie je možné posudzovať, resp. vyčísliť v peniazoch. Vzhľadom na uvedené je splnená aj obligatórna podmienka hodnoty sporu, a teda žalobca spĺňa všetky kumulatívne stanovené podmienky na poskytnutie právnej pomoci. V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia súdov v skutkovo aj právne obdobných veciach, napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 8S/63/2007, resp. sp. zn. 8S/45/2018, ktorými bolo zrušené rozhodnutie žalovaného práve z ním tvrdeného dôvodu. Týmto postupom žalovaného podľa jeho názoru došlo porušeniu princípu právnej istoty. Rozhodnutie žalovaného preto považuje za nezákonné, účelové a svojvoľné.
4. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21. 05. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. K námietke, že v minulosti v obdobných prípadoch žalobcovi priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci uviedol, že k zmene v posudzovaní splnenia podmienky hodnoty sporu pristúpil po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27. 10. 2015 v obdobnej veci, v zmysle ktorého aj keď ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, jedná sa o rozhodnutie, ktorého predmetom je zaplatenie presne určenej sumy, takže hodnota predmetu sporu je daná a vyčísliteľná, ako je tomu aj v tomto prípade, kde je hodnota predmetu sporu daná sumou daňového nedoplatku, t. j. hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Žalovaný bol povinný zaoberať sa aj posudzovaním hodnoty predmetu sporu ako jednej z obligatórnych podmienok priznania nároku na právnu pomoc. Vychádzajúc z obsahu
rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 6S/74/2018 a ktorým daňový úrad nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 28. 03. 2018, podanej proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, t. j. pokuty vo výške 33,19 eur, hodnotu sporu je možné v tomto prípade vyčísliť v peniazoch. Keďže hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v čase, keď bol žalovanému doručený list o poskytnutie právnej pomoci ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. sumu 480 eur, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť. Hodnotu sporu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/2005 Z. z., je potrebné vykladať ako hodnotu právnej veci, v ktorej sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. Použitím striktného gramatického výkladu by potom muselo platiť pravidlo, že žalovaný nemôže skúmať hodnotu sporu v žiadnom nesporových konaní a to ani v prípadoch, keď sa táto hodnota dá jednoznačne ustáliť. Preto v tomto smere zotrval na svojej argumentácii, ktorá bola premietnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že pre vydanie rozhodnutia si zadovážil dostatok skutkových podkladov, náležite zistil skutočný stav veci, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a bolo vydané v súlade so zákonmi.
5. V replike zo dňa 16. 06. 2019 žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených s tým, že žalovaný nevysvetlil a nezdôvodnil napadnuté rozhodnutie a neposkytnutím právnej pomoci tak neodvrátil bezprostrednú ujmu na jeho právach ako žiadateľa o právnu pomoc.
6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s jeho administratívnym spisom dospel k záveru, že žalobe žalobcu zo dňa 08. 04. 2019 nemožno priznať úspech.
8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 09. 12. 2018, doručenou žalovanému dňa 17. 12. 2018, požiadal žalovaného o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci žaloby o neplatnosť rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča zo dňa 27. 04. 2018, č. 100842863/2018 v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/74/2018.
9. Následne na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 12. 2018 o prerušení konania, súčasťou ktorého je výzva na odstránenie vád podanej žiadosti a predloženie dokladov v určenej lehote, bola žalovanému dňa 23. 01. 2019 doručená na predpísanom tlačive kvalifikovaná žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. zo dňa 17. 01. 2019, prílohami ktorej boli žalovaným na preukázanie opodstatnenosti nároku žalobcu požadované doklady (fotokópie rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, správnej žaloby zo dňa 15. 06. 2018 o neplatnosť rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, uznesenia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6S/74/2018 zo dňa 13. 11. 2018 v konaní o správnej žalobe proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava o výške priznaného starobného dôchodku).
10. Z ich obsahu vyplýva, že žalobou zo dňa 15. 06. 2018, podanou na Krajskom súde v Košiciach, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, ktorým daňový úrad podľa § 71 v nadväznosti na § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu ako dediča po poručiteľke Y. F. zo dňa 28. 03. 2018 proti výzve č. 100395323/2018 na zaplatenie daňového nedoplatku - pokuty vo výške 33,19 eur, splatnej dňa 21. 06. 2012, ktorá bola uložená rozhodnutím zo dňa 30. 12. 2011.
11. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 11. 2018, sp. zn. 6S/7 aj o 4/2018 bol žalobca v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča zo dňa 27. 04. 2018, č. 100842863/2018, vyzvaný na zvolenie advokáta na zastupovanie v uvedenom konaní a doručenie plnomocenstva a zároveň bol poučený aj o jeho práve na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. za splnenia podmienok v ňom ustanovených z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom je podľa § 49 ods. 1 SSP povinné právne zastúpenie.
12. Sám žalobca v žiadosti zo dňa 17. 01. 2019, v bode B.3 uviedol, že hodnota sporu predstavuje 33,19 eur.
13. V zmysle § 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z. bola hodnota minimálnej mzdy, ustanovená pre rok 2018 na 480,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
14. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti žalobcu pojednávanie na deň 20. 10. 2021. Žalovaný svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 12. 10. 2021, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti zotrvávajúc na svojom písomnom vyjadrení.
15. Žalobca písomným podaním zo dňa 12. 10. 2021, daným na poštovú prepravu dňa 18. 10. 2021 a súdu doručeným dňa 20. 10. 2021, žiadal o odročenie pojedávania na iný termín a čas s poukazom na to, že určený termín tohto pojednávania mu absolútne nevyhovuje z rodinných dôvodov, ktoré bližšie nešpecifikoval a času (spoja vlaku), ktorý mu odchádza zo Spišských Vlách o 7:35 hod., s príchodom do Košíc o 8:41 hod., vzhľadom na ktorú skutočnosť nie je schopný sa fyzicky dostaviť na pojednávanie, na osobnej účasti na ktorom trvá.
16. Z výpisu z cestovného poriadku vlakového a autobusového spojenia z miesta bydliska žalobcu do Košíc, t. j. do sídla súdu, platného v deň uskutočnenia tohto pojednávania, ktorý je súčasťou súdneho spisu, súd zistil, že pred odchodom spoja, na ktorý poukázal žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania, z miesta jeho bydliska do Košíc premávajú ešte ďalšie štyri spoje (autobus - vlak) v takom časovom predstihu, žeby žalobca bol spôsobilý dostaviť sa na predmetné pojednávanie (o 09:45 hod.) včas, s príchodom do Košíc v čase o 06:41 hod., 07:29 hod., 07:41 hod. a 08:29 hod. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že v danom prípade existujú relevantné dôvody pre odročenie pojednávania na základe jeho žiadosti zo dňa 12. 10. 2021 v zmysle § 115 SSP, preto tejto jeho žiadosti nevyhovel a pojednávanie v súlade s ustanovením § 114 SSP vykonal v neprítomnosti účastníkov konania.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak :
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
18. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
19. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
20. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
22. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.
24. Povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci je skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Účelom stanovenia takéhoto peňažného limitu je predovšetkým zabezpečiť, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Medzi základné ciele sledované stanovením tejto podmienky patrí aj snaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú na súdy.
25. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona v zmysle § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec, týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. Predmetný záver je potrebné primerane aplikovať aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napríklad konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného možno zaujať stanovisko, že prípady týkajúce sa správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, je taktiež potrebné posudzovať z hľadiska, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c), t. j. podmienku hodnoty sporu. Tieto závery platia za predpokladu, že hodnota sporu v rámci správneho súdnictva sa dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového úradu, ktorým podľa § 71 v nadväznosti na § 80 ods. 1 Daňového poriadku nebolo vyhovené námietke žalobcu ako dediča po poručiteľke Y. F. zo dňa 28. 03. 2018 proti výzve č. 100395323/2018 na zaplatenie daňového nedoplatku - pokuty vo výške 33,19 eur, splatnej dňa 21. 06. 2012, ktorá bola uložená rozhodnutím zo dňa 30. 12. 2011. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napríklad konania podľa štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a i.
26. Na podporu svojej argumentácie správny súd obdobne ako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec a konštatovaná správnosť postupu žalovaného pri posudzovaní hodnoty sporu. Rovnako ako v prípade žalobcu, aj vo veci posudzovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžo/371/2015 nebola priznaná právna pomoc v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.
27. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.
28. Vychádzajúc zo skutočností, uvedených v bodoch 24 až 27 odôvodnenia rozsudku správny súd opakovane konštatuje, že žalovaný predmetnú vec správne právne posúdil, keď konštatoval, že u žalobcu podmienka stanovená v § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci splnená nebola, pretože hodnota sporu - 33,19 eur (daňový nedoplatok - pokuta) neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 480,00 eur, ustanovenú pre rok 2018.
29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty s poukazom na predchádzajúcu rozhodovaciu prax žalovaného i súdov s odkazom aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp. zn. 8S/63/2017-48 zo dňa 18. 10. 2018 a sp. zn. 8S/45/2018-43 zo dňa 21. 02. 2019, túto nebolo možné akceptovať s poukazom na to, že aj keď je pravdou, že rozhodovacia prax v uvedených súvislostiach jednotná nebola, postupom času došlo k jej zjednoteniu Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý za relevantný, logický a zmyslu a účelu predmetného zákona zodpovedajúci právny názor považuje právny názor, vyplývajúci z rozsudku spis. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016, na ktorý poukazoval aj žalovaný a správny súd v tomto konaní a z ktorého vychádzajú aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 a sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05. 11. 2019, vydané na základe kasačných sťažností žalovaného, podaných v žalobcom citovaných veciach, ktorými kasačný súd zrušil oba napadnuté rozsudky a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie so zhodným právnym názorom, ako zaujal správny súd v tejto veci, argumentujúc najmä svojim rozsudkom spis. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016.
30. S poukazom na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR správny súd konštatuje, že právny názor, podľa ktorého právnu vec o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, č. 100842863/2018 zo dňa 27. 04. 2018, ktorým daňový úrad nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 28. 03. 2018 proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, t. j. pokuty vo výške 33,19 eur, t. č. vedenú na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 6S/74/2018, je potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už ustáleným právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správny súd v tomto konaní nezistil žiadne relevantné dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139 ods. 2, 3 SSP).
31. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch zákonných podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 327/2005 Z. z., keďže pre priznanie predmetného nároku zákon vyžaduje splnenie všetkých podmienok kumulatívne, t. j. súčasne.
32. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).