Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-35-2021.pdf
PDF · 123.56 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu H.. P. W. - W., so sídlom Q. XX, XXX XX J., H.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, so sídlom T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 002 443, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Horná 26, 074 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 5.612,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/19/2020-70 zo dňa 19. októbra 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/19/2020-70 zo dňa 19. októbra 2020 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.612,04 Eur od 11.03.2020 do zaplatenia a druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia 5.612,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania od 11.03.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca, ako vlastník nákladného motorového vozidla značky AVIA, typ D120-185m ŠPZ LC XXXCK dňa 02.12.2014 uzavrel ako poistník so žalovaným, ako poisťovateľom Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel č.XXXXXXXXXX, č. poistky XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo uzavretie havarijného poistenia na uvedené vozidlo. Oprávneným z poistného plnenia v prípade poistnej udalosti bol v tom čase na základe leasingovej zmluvy subjekt ČSOB Leasing, a.s.. Po ukončení leasingu k predmetu poistenia sa stal oprávneným na prijatie poistného plnenia žalobca. Súčasná poistná zmluva je vedená pod č. XXXXXXXXXX, pričom žalobca platí poistné riadne a včas. Dňa 06.11.2018 došlo pri prevádzke uvedeného motorového vozidla k poškodeniu motorového vozidla, a to tak, že počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k samovoľnému uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. Žalobca tvrdí, že poistnú udalosť riadne nahlásil a poistná udalosť je vedená u žalobcu pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný zabezpečil obhliadku poškodeného motorového vozidla prostredníctvom jeho zmluvného partnera a žalobca predložil žalovanému doklady, z ktorých vyplýva, že výška škody spôsobená poistnou udalosťou predstavujúca náklady na opravu predstavovala 7.504,32 Eur s DPH a suma bez DPH predstavuje 6.235,60 Eur. Vychádzajúc z uvedených dokladov po zohľadnení 10 % spoluúčasti žalobcu v zmysle poistnej zmluvy predstavuje výška poistného plnenia sumu 5.612,04 Eur. Žalovaný však listom zo dňa 14.02.2020 odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti z dôvodu výluky z poistenia podľa OPP - čl .II- Výluky z poistného plnenia. Žalovaný
v predmetnom liste uviedol, že právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje, nakoľko priebeh škodovej udalosti nezodpovedá podmienkam uvedenej výluky. V čase poškodenia motorového vozidla bolo vozidlo v pohybe, bolo súčasťou cestnej premávky a nevykonávalo pracovnú činnosť, kde by mohlo dôjsť k nadmernému funkčnému namáhaniu. Počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k samovoľnému uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. K tomuto poškodeniu teda nedošlo počas nakladania alebo vykladania materiálu, a teda ani nemohlo dôjsť k poškodeniu vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca listom zo dňa 02.03.2020 - žiadosťou o prehodnotenie poistného plnenia vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia v lehote do 10.03.2020. Na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca si teda uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia a úrok z omeškania si uplatňuje od 11.03.2020, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že k škodovej udalosti došlo dňa 06.11.2018, pričom došlo k poškodeniu mechanickej ruky nákladného motorového vozidla žalobcu. Škodová udalosť nastala tak, že pri odbočovaní nákladného motorového vozidla žalobcu doprava došlo k vysunutiu pätky, ktorá následne zachytila stojace motorové vozidlo značky Fiat Ducato. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX a žalobcovi listom zo dňa 14.02.2020 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal na čl. III. bod 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok, podľa ktorých právo na poistné plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti nadmerným funkčným namáhaním. Z tohto dôvodu uzatvoril žalovaný škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný tvrdil, že k vysunutiu pätky došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery v zariadeniach v prepravnej polohe. Vodič nákladného motorového vozidla žalobcu tak nesprávnym postupom pri zaisťovaní podpier ( pätiek ) neuviedol pätku hydraulickej ruky nákladného motorového vozidla do správnej prepravnej polohy s plným zaistením, v dôsledku čoho došlo k vysunutiu pätky hydraulickej ruky a následne k škodovej udalosti. Žalovaný ďalej tvrdil, že nakoľko škodová udalosť bola následkom nesprávnej obsluhy hydraulickej ruky nákladného motorového vozidla zo strany vodiča, došlo k naplneniu skutkových predpokladov k zmluvne dohodnutej výluky z poistenia v zmysle čl. III. bod 1 písm.d ) OPP č. 355, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie v tejto škodovej udalosti. Ďalej žalovaný poukázal na zanedbanie prevenčnej povinnosti vodiča nákladného motorového vozidla žalobcu a na ustanovenie § 415 a § 809 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil uplatňované úroky z omeškania a žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a žalovaný v priebehu konania predložil vyjadrenie servisu, z ktorého je zrejmé a nepochybné, že zo strany vodiča nákladného motorového vozidla došlo k zanedbaniu prevenčných povinností v zmysle ustanovenia § 415 v spojení s § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že vodič nákladného motorového vozidla nezabezpečil podperu hydraulickej ruky a neuviedol ich do správnej prepravnej polohy s plným zaistením a riskoval ich vysunutie počas jazdy.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vystupuje v tejto zmluve ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ a predmetom tejto zmluvy je poistenie nákladného motorového vozidla značky AVIA, ŠPZ: J Ďalej súd považoval za nesporné, že dňa 06.11.2018 došlo pri prevádzke uvedeného motorového vozidla k poškodeniu motorového vozidla a to tak, že počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. Žalobca z tohto dôvodu žiadal uhradiť náklady na opravu po odpočítaní DPH a 10 % spoluúčasti. Žalovaný tvrdil, že na daný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia.
6. Žalobca k žalovaným tvrdenej výluke podľa článku III. ods.1 písm.d) Osobitných poistných podmienok tvrdil, že v danom prípade išlo o samovoľné uvoľnenie pätky a z oznámenia o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že pri odbočovaní doprava sa vysunula pätka a následne zachytila stojace auta Fiat Ducato, ktoré narazilo do škody Fabia stojace pred ním. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nie je uvedené, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti vyplýva, že žalovaný ako poistiteľ uzavrel škodovú udalosť bez nároku na náhradu škody z dôvodu výluky z poistenia, nakoľko časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním.
7. Súd na základe predložených dôkazov bol toho názoru, že časť vozidla bola poškodená. Súd bol tiež toho názoru, že v konaní nebolo zistené, že by došlo k nesprávnej obsluhe s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním, keďže auto bolo účastníkom cestnej premávky a nevykonávalo pracovnú činnosť, na ktorú je konštrukčne určené. Pokiaľ žalobca následne tvrdil, že daná výluka sa vzťahuje na ustanovenie čl. IV. Všeobecných poistných podmienok písm. i) a ide o výluku z poistenia z dôvodu škody na poistenom majetku spôsobenej úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného, jeho zástupcov, či splnomocnencov, ako aj osoby poistníkovi, resp. poistenému blízkemu alebo konajúceho na ich pokyn, a že zamestnanec žalobcu nedostatočne zabezpečil pätku zdvíhacieho zariadenia, o čom má svedčiť vyjadrenie servisu z 20.01.2020, kde sa hovorí, že k samovoľnému vysunutiu s najväčšiu pravdepodobnosťou došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery žeriavu v prepravnej polohe, na tieto tvrdenia žalovaného súd v zmysle § 153 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) neprihliadal.
8. Súd ďalej uviedol, že keďže išlo o vyjadrenie servisu zo dňa 20.01.2020 a nákladné motorové vozidlo bolo opravované a oprava ukončená 26.11.2019, pričom v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný túto skutočnosť neuvádzal a uviedol ju až vo vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 a uvedené tvrdenia by vyžadovali vykonanie ďalších úkonov, súd na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadal, nakoľko tieto mal žalovaný uviesť už v odpore proti platobnému rozkazu a navrhnúť dokazovanie v tomto smere.
9. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že oprava nákladného motorového vozidla predstavovala sumu 7.504,32 Eur, čo predstavuje bez DPH 6.235,60 Eur a po odpočítaní 10 % spoluúčastni 623,56 Eur predstavuje sumu 5.612,04 Eur, na zaplatenie ktorej čiastky súd zaviazal žalovaného a mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že poškodenie časti vozidla vzniklo v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným funkčným namáhaním, čo by odôvodňovalo výluku z poistenia. Takéto skutočnosti týkajúce sa nesprávnej obsluhy zariadenia v konaní preukázané neboli. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel.
10. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorý žalobcovi priznal vo výške 5 % zo žalovanej sumy od 11.03.2020 do zaplatenia.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore úspech priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.
12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti obidvom výrokom rozsudku z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na to, že súd neprihliadol na vyjadrenie servisu zo dňa 20.01.2020, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní dňa 12.10.2020, a to s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný s argumentáciou súdu ohľadne uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania nesúhlasí, nakoľko zastáva názor, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd totiž v rámci konania nedoručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k jeho odporu, čím mu odoprel právo kvalifikovane sa vyjadriť ku skutočnostiam v ňom uvádzaným a zároveň porušil svoju povinnosť podľa § 167 ods. 4 CSP. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na porušenie čl. 6 CSP, v ktorom je upravený princíp rovnosti zbraní. Tiež poukázal na čl. 8 a čl. 9 CSP, ktoré vyjadrujú princíp kontradiktórnosti sporového konania a prejednací princíp a tiež poukázal na judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republiky z 13.01.2015. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v danom konaní nebola dodržaná zásada rovnosti zbraní, keď žalobca mal možnosť adresovať súdu celkovo dve podania, v ktorých uvádzal skutkové tvrdenia a navrhoval dôkazy, zatiaľ žalovaný mal možnosť sa vyjadriť len k samotnému návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom v samotnom platobnom rozkaze nebol žalovaný poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného bolo formulované ako právna skutková argumentácia, a preto mala byť daná možnosť žalovanému oboznámiť sa s ním s následnou možnosťou vyjadrenia sa k nemu. Keďže tomu tak nebolo, podľa názoru žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. Žalovaný tiež konštatoval, že v rámci dupliky mal mať možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným žalobcom v replike a rovnako mal mať možnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo mu však nebolo umožnené. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že mal mať právo v rámci dupliky uvádzať nové tvrdenia a dôkazy, na ktoré by súd musel v rámci konania prihliadnuť. Keďže mu súd toto jeho právo odňal, svoje tvrdenia a dôkazy prezentoval žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 a žalovaný v rámci predmetného pojednávania namietal uvedené skutočnosti, avšak súd na jeho námietky neprihliadol.
15. Žalovaný tiež nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie a s tvrdením, že so žalovaným namietanej výluky nevyplýva, že k poškodeniu vozidla musí dôjsť pri pracovnej činnosti stroja. Podľa žalovaného súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o tom, že bola naplnená výluka v zmysle článku III. ods. 1 písm. d) OPP č. 355 a tiež sa nevysporiadal dostatočne s tvrdeniami žalovaného, že na uvedenú škodovú udalosť sa poistenie nevzťahuje aj z dôvodu uvedeného v článku IV. bol 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, a to z dôvodu, že ide o škodu na poistenom majetku spôsobenú vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného. Žalovaný tvrdí, že škodová udalosť nastala následkom nesprávnej obsluhy podpery nákladného motorového vozidla zo strany jeho vodiča, a teda došlo k naplneniu skutkových predpokladov zmluvne dohodnutej výluky z poistenia. Tiež žalovaný uviedol, že poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria neoddeliteľne právny celok a žalobca ako poistený svojím podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje ich prebratie.
16. Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak mal konajúci súd za to, že nárok žalobcu je daný, mal sa zaoberať možnosťou primeraného zníženia poistného plnenia, a to podľa pomeru v akom porušenie prevenčnej povinnosti vodiča prispelo k vzniku škodovej udalosti. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by vodič správnym spôsobom zabezpečil podpery tohto vozidla, nedošlo by k vysunutiu pätky hydraulickej ruky, a tým pádom ani k vzniku škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na § 415 a § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe týchto zákonných ustanovení žalovaný tvrdí, že zo strany vodiča nákladného motorového vozidla došlo k zanedbaniu prevenčnej povinnosti predchádzaniu vzniku škodám. Konajúci súd sa však v rámci rozhodnutia s uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, a to aj napriek tomu, že žalovaný na tieto skutočnosti počas konania poukazoval. Takéto konanie žalovaný považuje za konanie v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania, pričom rozhodnutie súdu v tomto smere považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné.
17. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 08.12.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
18. Vo vyjadrení žalobca uvádza, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými žalovaným v podanom odvolaní. Má za to, že súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. Žalobca zhrnul skutkový stav a konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom žalovaného o výluke plnenia za poškodenie vozidla klienta pri uvedenej poistnej udalosti podľa článku III. bod 1 , písm. d) OPP. Žalobca tvrdí, že priebeh škodovej udalosti nezodpovedá podmienkam uvedenej výluky prezentovanej žalovaným v oznámení o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia zo dňa 14.02.2020, v podanom odpore a vo vyjadrení na pojednávaní dňa 19.10.2020. Žalobca má za to, že pojem nadmerné funkčné namáhanie stroja nemožno vykladať inak, ako nadmerné namáhanie pri plnení funkcie, na ktorú je stroj ( v tomto prípade jeho časť - mechanická ruka ) určený. Touto funkciou je pracovná činnosť - nakládka a vykládka materiálu. O nadmerné funkčné namáhanie mechanickej ruky sa teda v žiadnom prípade nemôže jednať v čase jazdy motorového vozidla. Rovnako v konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy.
19. Žalobca má ďalej za to, že gramatickým výkladom ustanovenia čl. III - Výluky z poistného plnenia bod 1, písm. d) - ( Právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním ) nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že k naplneniu podmienok tejto výluky dôjde len kumulatívnym splnením dvoch podmienok. Žalovaný teda v rámci súdneho konania nepreukázal
splnenie ani jednej z uvedených dvoch podmienok výluky z poistného plnenia a neuniesol tak dôkazné bremeno danosti tejto výluky.
20. Ďalej žalobca poukázal na to, že na pojednávaní dňa 12.10.2020 žalovaný ako dôvod odmietnutia plnenia uviedol existenciu výluky v zmysle ustanovenie čl. IV. Všeobecných poistných podmienok písm. i) a ide o výluku z poistenia z dôvodu škody na poistenom majetku spôsobenej úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného, jeho zástupcov, či splnomocnencov, ako aj osoby poistníkovi, resp. poistenému blízke alebo konajúce na ich pokyn. Na preukázanie svojho tvrdenia o existencii tejto výluky predložil žalovaný na pojednávaní dňa 12.10.2020 vyjadrenie manažéra servisu zo dňa 20.01.2020, kde sa hovorí, že k samovoľnému vysunutiu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery žeriavu v prepravnej polohe. Žalovaný mal teda spomínané vyjadrenie servisu od 20.01.2020 a tento dôkaz teda mohol predložiť už pri podanom odpore, resp. kedykoľvek v priebehu konania. Predložil ho až na pojednávaní dňa 12.10.2020, na ktorom aj zmenil dôvod odmietnutia poistného plnenia, pričom tento dôkaz mal preukázať existenciu tohto novo uvedeného dôvodu odmietnutia plnenia. Z tohto dôvodu sa javí postup okresného súdu, keď v zmysle §153 ods. 1, 2 CSP neprihliadol na žalovaným predložené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ako správny. Žalobca má za to, že samotný postup žalovaného, keď v priebehu konania mení dôvod odmietnutia poistného plnenia sa javí ako účelový a je aj nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.
21. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.12.2020, v ktorom žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, pričom sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava obsahu svojho odvolania.
22. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenia prezentované v podanom odvolaní a doplnil, že z výluky nevyplýva, že k poškodeniu vozidla musí dôjsť pri pracovnej činnosti stroja, tak ako to tvrdí vo vyjadrení žalobca. Tiež považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný menil dôvody odmietnutia poistného plnenia a tvrdí, že žalovaný sa v odpore a aj na pojednávaní dňa 12.10.2020 pridržiaval dôvodov odmietnutia poistného plnenia, pričom v rámci pojednávania poukázal aj na ďalšie výluky z poistenia, ktoré žalobca svojím konaním naplnil a ktoré dokazujú, že tvrdenia žalobcu o tom, že vozidlo v čase poškodenia nevykonávalo pracovnú činnosť, sú neopodstatnené. Podľa žalovaného z čl. III. bod 1, písm. d) OPP č. 355 a rovnako aj s čl. IV. ods. 1 písm. i) VPP MP 106 jednoznačne vyplýva, že predmetné poistenie nekryje škody, ktoré boli spôsobené samotným poisteným, a to či už z dôvodu nesprávnej obsluhy vozidla alebo z dôvodu vedomej nedbanlivosti poisteného. Z týchto dôvodov opakovanie žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.02.2021, v ktorom zopakoval skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom vyjadrení. Nad rámec už uvedeného doplnil, že žalovaný zdôvodnil odmietnutie poistného plnenia v zmysle článku III. - výluky z poistenia a k tomuto dôvodu výluky, teda podľa čl. III. bod 1 písm. d) OPP č. 355 uplatnenému žalovaným sa žalobca vyjadroval v návrhu na pokračovanie v konaní, ako aj na pojednávaní. K inému dôvodu výluky, a to podľa čl. IV. ods. 1 písm. i) VPP sa žalobca nevyjadroval, nakoľko takýto dôvod výluky bol žalovaným prezentovaný až na pojednávaní dňa 19.10.2020. Podľa žalobcu teda nie je zrejmé, v čom bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu a ním predloženým dôkazom. V ostatnom sa v celom rozsahu žalobca pridržal vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 08.12.2020.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec v rozsahu podaného odvolania a v ňom uvedených dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku je dôvodné.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu - Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.612,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.03.2020 do zaplatenia, ako zaplatenie poistného plnenia, ktoré žalovaný odmietol žalobcovi vyplatiť s poukazom na č.l. III. bod 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok, keďže žalovaný tvrdil, že právo na poistné plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti nadmerným funkčným namáhaním. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, č.k. 1UP/671/2020-23 zo dňa 27.04.2020, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor, v ktorom v celom rozsahu nárok žalobcu
neuznal a žiadal žalobu zamietnuť s tým, že poistná udalosť žalobcu spadá pod výluku z poistného plnenia. Upomínací súd zaslal predmetný odpor žalobcovi s výzvou zo dňa 27.05.2020 a umožnil sa žalobcovi k podanému odporu písomne vyjadriť v lehote 15 dní. Žalobca sa písomne vyjadril k odporu žalovaného podaním ( č.l. 35 ), v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že k vysunutiu pätky došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery zariadenia v prepravnej polohe a tvrdil, že k vysunutiu páky došlo samovoľne počas jazdy vozidla. Následne Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací upovedomil strany konania podaním zo dňa 09.06.2020 o postúpení veci Okresnému súdu Lučenec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
26. Okresný súd Lučenec, ktorému bola vec postúpená vytýčil pojednávanie na deň 07.09.2020, ktoré pojednávanie bolo odročené podaním zo dňa 07.09.2020, o čom boli strany konania upovedomené, a to z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného z dôvodu kolízie pojednávaní. Súčasne vytýčil pojednávanie na deň 12.10.2020. Na pojednávaní dňa 12.10.2020, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia obidvoch sporových strán súd vykonal dokazovanie, v rámci ktorého právny zástupca žalovaného poukázal aj na ďalšiu výluku z poistenia upravenú v č.l. IV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, a to konkrétne na výluku upravenú pod písmenom i), z ktorého dôvodu žalovaný tvrdil, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie a zároveň predložil na tomto pojednávaní súdu vyjadrenie servisu k poistnej udalosti č. XX.XX.XXXX.1 zo dňa 20.01.2020. Následne súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na 19.10.2020 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 19.10.2020 súd vyhlásil napadnutý rozsudok, z ktorého obsahu je zrejmé, že súd prvej inštancie v súlade s §153 ods. 1, 2 CSP neprihliadol k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného ohľadne tvrdenia o výluke aj vzhľadom na ustanovenie článku IV. Všeobecných poistných podmienok písmeno i) a tiež nevykonal dokazovanie listinným dôkazom - vyjadrením servisu z 20.01.2020. Súd konštatoval, že vyjadrenie servisu bolo zo dňa 20.01.2020 a nákladné motorové vozidlo bolo opravované a oprava ukončená dňa 26.11.2019, pričom žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu skutočnosť uvedenú vo vyjadrení servisu neuvádzal a uviedol ich až vo vyjadrení na pojednávaní dňa 12.10.2020 a tieto tvrdenia žalovaného by vyžadovali vykonanie ďalších úkonov, súd na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadal. Súd mal za to, že žalovaný mal v odpore proti platobnému rozkazu tieto skutočnosti uviesť a navrhnúť dokazovanie v tomto smere.
27. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konalo starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
29. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
30. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedenie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
31. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
32. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa ods. 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
33. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je skutočnosť, že súd prvej inštancie mu svojim postupom odoprel právo konať pred súdom, keďže mu v súlade s § 167 ods. 4 CSP neumožnil sa písomne vyjadriť k vyjadreniu žalobcu k odporu proti vydanému platobnému rozkazu a následne z dôvodu koncentrácie konania nevykonal dokazovanie ohľadne nových dôkazov a skutkových tvrdení žalovaného, ktoré odprezentoval na súdnom pojednávaní, čím bolo porušené podľa žalovaného právo na spravodlivý súdny proces.
34. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že námietka žalovaného v tomto smere je dôvodná.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( č.l. 5 ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť k zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania, ktorú využil v tomto konaní súd, je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany síce vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky, avšak súd môže využiť sudcovskú koncentráciu konania iba v prípade, ak sú splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup súdu.
36. Zo spisového materiálu je preukázané, že žalovaný na upomínacom súde v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol skutočnosti, ktoré odôvodnil a priložil k nemu aj dôkazy, čím bola splnená podmienka pre postúpenia spisu na rozhodovanie v konaní vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu v Lučenci. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ predmetný odpor proti vydanému platobnému rozkazu bol doručený žalobcovi v súlade s § 167 ods. 3 CSP a bolo mu umožnené sa k predmetnému odporu proti platobnému rozkazu kvalifikovane vyjadril bolo povinnosťou súdu predmetné vyjadrenie žalobcu doručiť žalovanému a v súlade s § 167 ods. 4 CSP mu taktiež poskytnúť lehotu na zaslanie dupliky k replike žalobcu, v ktorom mal mať žalovaný možnosť kvalifikovane reagovať na tvrdenia žalobcu a prípadne navrhnúť vykonať aj ďalšie dôkazy. Zároveň súd v súlade s § 167 ods. 4 CSP mal žalovaného poučiť o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, čo však neurobil. Postup súdu v súlade s § 167 ods. 4 CSP je nutný z dôvodu zachovania princípu rovnosti zbraní, nakoľko súd musí procesne umožniť žalovanému reagovať na repliku žalobcu. V prípade, ak súd postupuje v súlade s § 167 ods. 4 CSP, je na žalovanom, či svoje procesné oprávnenie na dupliku využije alebo nie, avšak v prípade, pokiaľ súd nepostupuje v súlade s týmto zákonným ustanovením, porušil princíp rovnosti zbraní, teda právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/209/2014, podľa ktorého „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces“. Obdobný právny názor vyplývaj aj z rozsudku ESĽP Trančíková & Slovenská republika z 13.01.2015, ktorý uviedol „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nemožnosti sťažovateľky vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu v rámci odvolacieho konania, ESĽP bol toho názoru, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila predchádzajúcom v priebehu konania a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže tomu tak nebolo, došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
38. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k vade konania, ktorou bol porušený princíp rovnosti zbraní, a teda bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže súd prvej inštancie bez aplikácie ustanovenia § 167 ods. 4 CSP nemohol využiť zásadu sudcovskej koncentrácie konania.
39. Pretože súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich práv tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 391 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
40. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná dokazovanie žalovaným predloženým listinným dôkazom - vyjadrením servisu zo dňa 20.01.2020 a tiež vykoná dokazovanie na zistenie skutočnosti, či žalobcom uplatnené poistné plnenie nespadá pod výluku z poistného plnenia z dôvodu uvedeného v článku IV. bod 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb. Následne po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne.
41. Pretože strany majú v civilnom sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebude nahrádzať procesnú aktivitu strán a bude vychádzať výlučne z tvrdení strán a z dôkazov, ktoré strany navrhli ( § 185 CSP ).
42. Podľa § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
43. Podľa § 396 ods. 3 CSP, v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania.
44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).