Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sžk-61-2020.pdf
PDF · 162.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sžk/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): S.. Z. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47 236 183, so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 508386/2017 zo dňa 09.05.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 6S/77/2017-93 zo dňa 05.09.2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) č. k.: 6S/77/2017-93 zo dňa 05.09.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 508386/2017 zo dňa 09.05.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č.: 230444/2017 zo dňa 10.03.2017 a zamietnuté odvolanie žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého žalobca, ktorý nebol úspešný v konaní, nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce v spojení s rozhodnutím žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka z dôvodu uvedeného v § 183 ods.1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z., pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobcovi sa kládlo za vinu, že nevykonal kontrolu ložnej plochy vozidla, v takom rozsahu a vzhľadom na odchýlku v jeho hmotnosti sa dostatočne nepresvedčil o tom, či v jednotlivých častiach vozidla sa nezákonne dováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený ku colnej kontrole. Následne bolo toto vozidlo nájdené na území Slovenskej republiky na dvore bývalého Poľnohospodárskeho družstva Lúčky, pričom bolo zistené, že na ložnej ploche návesu bol vytvorený úkryt, v ktorom sa previezlo veľké množstvo cigariet (2 899 780 ks).
3. Mal za to, že žalobca nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a internými riadiacimi aktmi o výkone colnej kontroly, keď prehliadke ložnej plochy predmetného vozidla venoval cca 8 sekúnd, nevyužil údaje o prechode vozidla z APV TALON, a správne nevyhodnotil hmotnostný rozdiel (4 300 kg) vozidla. Uviedol, že správny orgán v prvom stupni vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie a zistené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom jeho záver o tom, že pri prechode predmetného vozidla cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, boli vo vozidle ukryté nezákonne dovážané cigarety v počte 2 899 780 ks, ktorým zodpovedala váha 3 490 kg, nie je v rozpore s logickým myslením a uvažovaním, a vykonaným dôkazom.
4. Námietky žalobcu, že správny orgán nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy (a to vypočutie službukonajúceho policajta, vodiča predmetného vozidla, svedka Jankoviča), nepovažoval krajský súd za dôvodné, pretože vodič motorového vozidla občan Ukrajiny opustil územie Slovenskej republiky a ďalší svedkovia boli už vypočutí. Taktiež námietka žalobcu, že sa nezúčastnil ohliadky zaisteného vozidla, nebola podľa krajského súdu opodstatnená vzhľadom na to, že takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho predpisu. Žalobca bol oboznámený s výsledkami dokazovania (šetrenia), bolo mu umožnené nahliadať do spisu a navrhovať dôkazy, preto jeho práva neboli porušené.
5. Námietka žalobcu, že údajný úkryt v čase prechodu neexistoval, mohol byť nanajvýš v štádiu montáže, podľa názoru správneho súdu bola vyvrátená vykonanými dôkazmi a porovnaním železnej konštrukcie, na ktorej boli vyvŕtané diery s počtom nitov nájdených na mieste, kde predmetné vozidlo bolo odstavené.
6. Nedôvodnou námietkou je podľa krajského súdu aj tvrdenie žalobcu, že nebolo dostatočne preukázané, či vozidlo je totožné s tým, ktoré žalobca prehliadal, keďže bolo nájdené až 20.12.2016 po 22. hodine a nebolo pod kontrolou ani monitorované, pretože nepriamymi dôkazmi, a to počtom najazdených kilometrov a množstvom spotrebovaného paliva, žalovaný dospel k logickému záveru, že ide o to isté vozidlo.
7. Rovnako námietka žalobcu, že mu žalovaný neposkytol údaje zo systému APV TALON na preukázanie skutočností, že aj u iných vozidiel sa podstatne líši váha a pri dôkladnej fyzickej kontrole aj skenovaním nebol zistený nelegálny dovoz tovaru, nebola podľa krajského súdu opodstatnená, pretože v preskúmavanom prípade sa vytýkala žalobcovi nedôsledná kontrola nákladného motorového vozidla uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia, a nie iných vozidiel.
8. K námietke žalobcu, že jeho konanie nie je možné subsumovať pod pojem „zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny/prísahy“ krajský súd poukázal na Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.05.2002 k výkladu ustanovenia § 183 ods.1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z., podľa ktorého dôvody prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa tohto ustanovenia pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusia mať charakter úmyselného konania. V stanovisku sa okrem iného uvádza, že zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Ide totiž o zákon lex specialis. Z toho pohľadu je potom nevyhnutne vychádzať striktne z jeho obsahu a úmyslu zákonodarcu. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone, a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov. Pre porušenie služobných povinností preto nie je nevyhnutné úmyselné konanie colníka pri plnení jeho služobných povinností, ale stačí porušenie služobnej povinnosti, ktorá nastane porušením služobnej prísahy služobnej povinnosti a ostatných príkazov a nariadení, vychádzajúc zo zákona a interných predpisov. Pokiaľ by sa colník dopustil porušenia služobných povinností úmyselne, zakladá to skončenie služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods.1 písm. f) citovaného zákona.
9. Krajský súd na základe vykonaných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli a z preskúmavaných rozhodnutí zistil, že žalobca nevykonal dôsledne kontrolu nákladného motorového vozidla zn. I.. s návesom J. EČ ťahača: S. a návesu: S. (ďalej aj ako „vozidlo“), predovšetkým sa nezameral na ložnú plochu tohto návesu a kontrolu nevykonal v takom rozsahu, aby sa vzhľadom na odchýlku v hmotnosti presvedčil, či sa v jednotlivých častiach tohto vozidla nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol prihlásený k colnej kontrole. Porušil tým svoje služobné povinnosti, ktoré vzhľadom na následok nemôže hodnotiť inak ako dôvod pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa z uvedeného dôvodu neporušil
zákon, keď žalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka týmto spôsobom.
10. Krajský súd zároveň nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 8T/77/2017 vzhľadom na to, že trestné konanie sa riadi inými zásadami uvedenými v Trestnom poriadku a pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého je žalobca obvinený sa vyžaduje splnenie aspoň nepriameho úmyslu.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
11. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 6S/77/2017-93 zo dňa 05.09.2019 podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 20.01.2020 kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ po opise rozhodujúcich skutočností a dôvodov správnej žaloby uviedol, že dňa 02.09.2019 podal na správny súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP z dôvodu, že v tom čase prebiehalo a stále prebieha trestné konanie vedené na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 8T/77/2017, v ktorom je žalobca trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) trestného zákona, ktoré nie je ku dňu podania kasačnej sťažnosti právoplatne skončené. Sťažovateľ zastával názor, že návrh na prerušenie je dôvodný, argumentujúc vplyvom možného oslobodenia sťažovateľa spod obžaloby na konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Sťažovateľ tvrdil, že v tomto, ako i v trestnom konaní sa skúmajú a objasňujú rovnaké skutočnosti a zastával názor, že uvedené má podstatný vplyv na rozhodnutie v tomto konaní.
13. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Argumentoval, že krajský súd zamietol žalobu a nerozhodol samostatným výrokom o dôvodnom návrhu na prerušenie konania zo dňa 02.09.2019. Takýto postup považoval sťažovateľ za rozporný s § 5 ods. 1 SSP (subsidiárne použitie základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) aj v Správnom súdnom poriadku), najmä princíp právnej istoty (článok 2 SSP a CSP).
14. Bol presvedčený, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa názoru sťažovateľa v zmysle zákona o štátnej službe colníkov pojem „porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“ alebo spáchanie trestného činu, treba vykladať tak, že porušenie služobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom je pojem širší, ktorý zakladá široko koncipovanú zodpovednosť colníka za spáchanie priestupku. Spáchanie trestného činu je nepochybne tiež porušením služobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, avšak je to užšie vyčlenená osobitná a závažnejšia kategória porušení, o ktorých rozhoduje len súd. Vydanie napadnutého rozsudku, ktorým bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní považoval za predčasné a preto nezákonné.
15. Sťažovateľ považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu, že správne orgány nevykonali ním navrhnuté dôkazy (obhliadka zaisteného vozidla, výsluch službukonajúceho policajta, obhliadka návesu, stotožnenie a najmä vypočutie vodiča predmetného vozidla). Tieto návrhy podľa sťažovateľa boli ignorované a správny orgán zabezpečoval dôkazy len v neprospech sťažovateľa. Sťažovateľ trval na tom, že vypočutie vodiča predmetného vozidla je podstatným a neopomenuteľným dôkazom, pričom je povinnosťou orgánov tento dôkaz zabezpečiť aj cestou medzinárodnej pomoci. Zároveň uviedol, že zaistené vozidlo bolo bez dohľadu až 22 hodín, teda vyvstáva oprávnená pochybnosť o možnostiach manipulácie s daným vozidlom, vrátane jeho obsahu. Sťažovateľ poukazoval aj na ukrajinský sprievodný list, ktorý potvrdzoval, že vozilo nebolo pred vstupom na územie Slovenskej republiky naložené. Podľa sťažovateľa doteraz nebolo preukázané, že úkryt na zaistenom vozidle bol vybudovaný aj v čase vstupu na územie Slovenskej republiky. Opäť poukázal na rýchle a predčasné
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, ktoré bolo vypracované už dňa 10.01.2017, a teda správny orgán nemohol mať dostatok dôkazov pre takéto najzávažnejšie opatrenie v rámci služobného pomeru.
16. Poukazoval na bod 22 napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný konštatoval, že výsluch vodiča by nesplnil účel, keďže vodič už v minulosti porušil colné predpisy a snažil by sa svoju nelegálnu činnosť zo dňa 19.12.2016 skryť, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu. Sťažovateľ uvedené konštatovanie považoval za absurdné, nakoľko tento dôkaz vykonaný nebol. Záverom poukázal aj na bod 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je podľa neho zmätočné, keď žalobca ak vykonal v kritickom čase kontrolu nedôsledne, tak v tomto prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi takýmto údajným nedôsledným plnením služobných povinností a následkom, ktorý nastal až 22 hodín neskôr.
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 10.11.2020 uviedol, že dôvody popísané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti sú nedostatočné a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
18. K námietke o nerozhodnutí o prerušení súdneho konania krajským súdom uviedol, že správne konanie o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru a trestné konanie sú odlišnými konaniami, pričom výsledok týchto konaní je iný. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie - prepustenie zo služobného pomeru. Správnemu orgánu totižto prináleží kompetencia konať a rozhodovať nezávisle od výsledkov trestného konania a samotné porušenie služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/17/2013 zo dňa 29.01.2014, sp. zn. 8Sžo/37/2011 zo dňa 28.08.2012 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/592/2012 zo dňa 11.12.2012.
19. Zastával názor, že dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci nebol uvedený v súlade s požiadavkami SSP. Žalovaný v nadväznosti na tvrdenie sťažovateľa, že prepustenie zo služobného pomeru je najprísnejšou sankciou zdôraznil, že v rámci personálneho konania podľa zákona o štátnej službe colníkov je rozhodnutie o prepustení jedným z druhov skončenia služobného pomeru - a nie sankciou.
20. Žalovaný k námietke sťažovateľa o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov uviedol, že návrhy sťažovateľa boli toho času už nadbytočné, pretože skutkový stav veci bol riadne zistený, ďalšie dokazovanie by bolo neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Mal zato, že neexistuje pochybnosť o tom, že sťažovateľ nepodrobil colnej kontrole ložnú plochu návesu predmetného vozidla, kde bol vybudovaný úkryt pre nelegálny dovoz cigariet, preto ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania sú nadbytočné. Vodič predmetného vozidla opustil územie Slovenskej republiky a opätovne naň nevstúpil, vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť jeho trestného stíhania. Poznamenal, že výsluch vodiča nebol uskutočnený ani v trestnom konaní.
21. Žalovaný vo vzťahu k námietke, že predmetné vozidlo zostalo bez dohľadu 22 hodín, dôvodil, že z mýtneho systému Skytoll, a.s. bolo preukázané, že od prestúpenia hraničného prechodu Vyšné Nemecké vozidlo nikde nestálo, a to až do obce Lúčky, kde bolo nájdené. Príchod do obce bol potvrdený aj kamerovým záznamom z obce Lúčky, a skutočnosť, že vozidlo sa ďalej nehýbalo je preukázaná aj porovnaním stavu na tachometri, pričom od 10,30 h. dňa 20.12.2017 (správne dňa 20.12.2016, poznámka kasačného súdu) bol objekt strážený.
22. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa o neodôvodnenom závere správnych orgánov, že úkryt bol vybudovaný v čase vstupu na územie Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že nájdený pomocný rám jednoznačne pochádza z návesu vozidla, a to vzhľadom na rozmery, zhodu vyvŕtaných dier s dierami konštrukcie návesu, pričom priložením vytvorili pevne spojenú stenu návesu. Umiestnením krabíc z nájdených cigariet bolo preukázané, že do takto vytvoreného miesta (úkrytu) sa zmestili všetky nájdené cigarety s malým manipulačným priestorom vo vrchnej časti úkrytu. V predmetnom návese sa našli zvyšky už použitých nitov a železných pilín, čo značí, že konštrukcia bola demontovaná.
23. Pokiaľ namietal rýchlosť konania o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru, žalovaný uviedol, že mu plynuli zákonné lehoty pre vydanie rozhodnutia. K námietke sťažovateľa o absencii príčinnej
súvislosti medzi porušením služobných povinností a následkom, ktorý nastal 22 hodín po vstupe vozidla, žalovaný argumentoval, že sťažovateľ sa dostatočne nezameral na ložnú plochu návesu vozidla, nevenoval kontrole dostatok času, nevstúpil na ložnú plochu návesu vozidla, neodplachtoval zadnú časť návesu, kontroloval ju len vizuálne a to aj napriek tomu, že v systéme APV TALON bolo evidované predchádzajúce porušenie colných predpisov vodičom a existoval evidentný hmotnostný rozdiel medzi údajmi z vážiaceho listu a údajmi vyplývajúcimi z dokladov od jazdnej súpravy. Sťažovateľ konal povrchne a nedbalo napriek tomu, že bol dňa 17.02.2013 preukázateľne oboznámený s interným riadiacim aktom č. 9005321/1/76356/2013 - Rozkaz č 2/2013 vedúceho pobočky colného úradu Vyšné Nemecké, ako aj tomu, že prax colníka vykonával dlhoročne.
III.
Konanie na kasačnom súde
24. Prejednávaná vec bola dňa 21.12.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S pod sp. zn.: 1Sžk/61/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
26. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 230444/2017 zo dňa 10.03.2017, ktorým podľa § 183 ods.1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. prepustil zo služobného pomeru sťažovateľa, služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii hlavného colného referenta na pobočke Colného úradu Vyšné Nemecké, a to z dôvodu, že sťažovateľ dňa 19.12.2016 konal v rozpore s § 9 ods.3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 5 bod 3 a 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, v rozpore s článkom 41 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla v spojení s § 48a ods.6 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov a v spojení s § 8 ods.2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ods.6 písm. a) článku VI. Rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2013, a teda dňa 19.12.2016 v čase od 18:23 hod. do 18:30 hod. pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pri výkone colnej kontroly nákladného motorového vozidla zn. I. s návesom J. EČ ťahača: S. a návesu: S. (vozidlo), ktorého vodičom bol N.., ktoré vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa nezameral na ložnú plochu vyššie uvedeného návesu, a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na odchýlku v hmotnosti (vzniknutú porovnaním váhy vozidla podľa dokladov od tohto vozidla, množstva paliva a váhy podľa dokladu o meraní č. 24239689) množstvo a umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v úkryte na ložnej ploche návesu) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, nakoľko realizovaným výkonom kontroly senníka nachádzajúceho sa v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Lúčkach, do ktorého vyššie uvedené vozidlo vstúpilo dňa 19.12.2016 približne v čase o 19:00 hod., bolo dňa 20.12.2016 v čase o 16:30 hod. colníkmi
Kriminálneho úradu Finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) zistené, že v tomto areáli sa mimo vyššie uvedeného vozidla nachádzali na zemi poukladané kartónové škatule, v ktorých sa nachádzali cigarety zn. JIN LING, Classic, Dubao Red, Super Slim Lifa Menthol, Compliment Super Slims, bez označenia slovenskou kontrolnou známkou v celkovom množstve 2 899 780 kusov.
27. Na základe vyššie uvedeného bolo v administratívnom konaní konštatované, že sťažovateľ hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods.3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 200/1998 Z.z., nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z.z., ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy, alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, a nedodržal služobnú disciplínu, a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania sťažovateľa v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia, prísnejšie. Žalovaný uviedol, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom, a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode Vyšné Nemecké je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi, a teda, aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu. IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
29. Podľa § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Colný úrad plní tieto úlohy: a) rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, q) zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia.
30. Podľa článku 5 bod 3 a 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, 3) „colné kontroly“ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie; 27) „colný dohľad“ je činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne i ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.
31. Podľa článku 41 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, tovar v osobnej batožine cestujúcich prichádzajúcich z tretej krajiny je oslobodený od dovozného cla za predpokladu, že ide o tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s ustanoveniami smernice Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane Na tovar dovážaný na územia uvedené v článku 6 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2) sa vzťahujú tie isté ustanovenia o oslobodení od cla ako na tovar dovážaný na všetky ostatné ča- sti územia dotknutého členského štátu.
32. Podľa § 44 ods. 3 písm. a), b), g), a h) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe colníkov“,), colník je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu.
33. Podľa § 43 zákona o štátnej službe colníkov, služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
34. Predpokladom vzniku služobného pomeru colníka je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti, ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov).
35. Podľa § 183 ods.1 písm. e) zákona o štátnej službe colníkov, minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
36. Podľa § 184 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov, colníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 183 ods.1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
37. Podľa § 227 ods.1 zákona o štátnej službe colníkov, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
38. Podľa § 227 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.
39. Podľa § 227 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
40. Podľa článku VI., ods.6 písm. a) Rozkazu vedúceho pobočky colného úradu Vyšné Nemecké v rozhodnom čase: „Kontrolujúci colník na základe údajov z predložených dokladov od dopravného prostriedku (celej jazdnej súpravy), dokladov o tovare (ak je dopravný prostriedok ložený), množstve PHM v nádrži, vždy vykoná porovnanie tejto súhrnnej váhy s údajmi z vážneho listu, v ktorom je uvedená celková váha vážená certifikovanou firmou, úradne poverenou meraním nápravových tlakov. Ak zistí odchýlky, neodkladne o tejto skutočnosti informuje službukonajúceho príslušníka nákladná doprava - zástupca vedúceho zmeny (ďalej len „ND-ZVZ“), a) ak sa jedná o prázdny dopravný prostriedok, u ktorého nemusí byť vykonaná kontrola skenerom a nemusí sa podrobiť kontrole v zmysle platného IRA, ERP a analýzy rizika, vykoná kontrolujúci colník fyzickú kontrolu, ktorá bude zameraná predovšetkým na stotožnenie dopravného prostriedku, kabínu dopravného prostriedku, batožinu vodiča, prípadne spolucestujúceho, motorový priestor, ložnú plochu, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku. Pri kontrole jednotlivých častí dopravného prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu. Kontrolujúci colník je taktiež povinný u každého dopravného prostriedku zistiť zostatok PHM v nádrži, stav tachometra, a či má vozidlo zabudovanú štandardnú nádrž. Údaje porovná s deklarovanými údajmi v PCV. Ak je výsledok kontroly negatívny, kontrolujúci colník vyznačí predpísaným spôsobom rozsah a výsledok vykonanej kontroly na rubovej strane vážneho listu a ukončí zápis v APV TALON v zmysle platných IRA. Následne vypustí dopravný prostriedok z colného priestoru, pričom zabezpečí opätovné spustenie závor“. Z prílohy č. 1 k rozkazu nazvanej „Zoznam možného rizikového tovaru na základe poznatkov PCÚ Vyšné
Nemecké“ (str. 383 administratívneho spisu) vyplýva, že „tabak, tabakové výrobky“ sú okrem iného zaradené do zoznamu možného rizikového tovaru pod bodom 16 s tým, že krajinou odoslania a prepravy je Ukrajina a riziko spočíva v skrátení spotrebnej dane v dôsledku nesprávnych údajov o počte a v dôsledku nezákonného dovozu.
41. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší správny súd Slovenskej republiky stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
42. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
43. Najvyšší správny súd konštatuje, že na riadne a úplne zistenom skutkovom základe bolo nesporné, že sťažovateľ nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a internými predpismi služobného úradu, keď prehliadke ložnej plochy predmetného vozidla sa nevenoval dostatočný čas (cca 8 sekúnd), nevyužil údaje o prechode vozidla z APV TALON, a správne nevyhodnotil hmotnostný rozdiel (4 300 kg) vozidla.
44. Podmienkami prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. e) zákona o štátnej službe colníkov sú jednak porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/33/2008 z 28. apríla 2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/15/2011 z 3. mája 2011).
45. Na tomto mieste kasačný súd potrebuje zdôrazniť, že v konaní o prepustení colníka zo služobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu ani správneho deliktu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a jeho následku. Konanie o prepustení zo služobného pomeru colníka nemožno zamieňať s trestným konaním a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania.
46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, keď podľa názoru sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť v konaní pred krajským súdom bez poznania výsledku trestného konania, v ktorom sťažovateľ vystupoval ako obžalovaný a preto mal krajský súd konanie prerušiť. Zároveň uviedol, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhoch na vykonanie dokazovania.
47. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP, krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Sťažovateľ
má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, sám vyhľadávať.
48. Nesprávne právne posúdenie môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Keďže správny súd nie je súdom skutkovým, ak sťažovateľ tvrdil, že krajský súd a orgán verejnej správy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia pre nedostatočné zistenie skutkového stavu.
49. Správny orgán v procese dokazovania a hodnotenia dôkazov v konaní o prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru postupoval v zmysle zákona o štátnej službe colníkov, pričom všeobecný predpis o správnom konaní zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) sa na toto konanie nevzťahoval (§ 236a zákona o štátnej službe colníkov). Zo spisového materiálu bolo zistené, že sťažovateľ svoje zákonné právo podľa ustanovenia § 184 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov využil, colníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa, v spojení s § 227 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Zároveň procesný postup konania o prepustení colníka zo služobného pomeru má aj vlastné pravidlá dokazovania, a to podľa § 227 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov, ktorý uvádza: oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia zákona o štátnej službe colníkov nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, a ani právo colníka byť prizvaný na obhliadku hnuteľných vecí (v prejednávanej veci - zaistené vozidlo), pričom ide o rozdiel so správnym poriadkom, v ktorom je toto právo účastníka konania zaručené ustanovením § 38 ods. 3. Uvedené však nezbavuje povinnosti správneho orgánu vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia, akými úvahami sa riadil pri vykonávaní dokazovania. Preskúmajúc obsah administratívneho spisu, a to v rozsahu a spôsobu dokazovania má kasačný súd za to, že správny orgán prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade so zákonom o štátnej službe colníkov, pričom kasačnému sťažovateľovi poskytol možnosť využiť všetky jemu patriace procesné práva.
50. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich právoplatnosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
51. Kasačný sťažovateľ v sťažnosti namietal, že predmetné vozidlo bolo od vykonania colnej kontroly do nájdenia v obci Lúčky 22 hodín bez dozoru, pričom neexistuje príčinná súvislosť, medzi údajným nedôsledným vykonaním colnej kontroly a následkom, ktorý nastal po 22 hodín po vstupe vozidla na územie Slovenskej republiky. Sťažovateľ taktiež uviedol, že nie je preukázané, že úkryt vo vozidle bol vybudovaný už v čase vykonania colnej kontroly. Kasačný súd zastáva názor, že na riadne a úplne zistenom skutkovom základe správny orgán aplikoval právnu normu § 183 ods. 1 písm. e) zákona o
štátnej službe colníkov, pričom výsledkom je riadne odôvodnený nepretržitý sled udalostí, ktorý vedie k jednoznačnému záveru o nedôslednom vykonaní colnej kontroly kasačným sťažovateľom. Osobitne je potrebné poukázať na to, že správny orgán na základe odpočtu tachometra predmetného vozidla a kamerových záznamov obce Lúčky zistil, že predmetným vozidlom hýbané nebolo, a taktiež od 10,30 h. bolo predmetné vozidlo už pod dohľadom colníkov KÚFS. Kasačný súd poznamenáva, že od colníka s dlhoročnou skúsenosťou, ktorým je kasačný sťažovateľ, je nepravdepodobné, aby prehliadol vizuálny rozdiel ložnej časti ťahača zodpovedajúci výraznému zmenšeniu jeho plochy, neprehliadnuteľný hmotnostný rozdiel predmetného vozidla (4 300 kg) a údaje zo systému APV TALON, kde boli evidované predchádzajúce prestupy vodiča predmetného vozidla.
52. Tvrdenia sťažovateľa o rýchlosti a predčasnosti rozhodovania v administratívnom konaní kasačný súd vyhodnotil ako irelevantné, keď z administratívneho spisu vyplýva plynulosť rozhodovania v administratívnom konaní bez ujmy na objasnení skutkového stavu. V nadväznosti na uvedené kasačný súd považoval vzťah dodržania zásady materiálnej pravdy a zásady konania bez zbytočných prieťahov za primeraný.
53. Zo znenia ustanovenia § 100 SSP vyplýva, že Správny súdny poriadok upravuje dva typy prerušení konania, a to obligatórne a fakultatívne prerušenie konania. Diferenciačným kritériom medzi uvedenými druhmi prerušenia je stanovenie imperatívu správneho súdu rozhodnúť o prerušení konania. Dôvody obligatórneho (povinného) prerušenia konania sú vymedzené v odseku 1 a dôvody fakultatívneho (nepovinného) prerušenia konania sú taxatívne vymedzené v odseku 2.
54. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak a) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
55. Z povahy fakultatívnych dôvodov prerušenia konania uvedených § 100 ods. 2 SSP vyplýva, že o prerušení konania v týchto prípadoch bude správny súd rozhodovať na návrh alebo aj bez neho. Na rozdiel od obligatórneho prerušenia konania neprerušenie konania pri existencii dôvodov fakultatívneho prerušenia by nemalo mať samo osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Uvedené je dané nielen fakultatívnosťou prerušenia, na ktoré nie je právny nárok a rozhodnutie o ňom závisí od úvahy správneho súdu, ale i od subsidiárnej povahy fakultatívneho prerušenia konania vo vzťahu k iným vhodným opatreniam (pozri BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 562 a nasl.)
56. Sťažovateľ pod predbežnou otázkou, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu rozumel výsledok trestného konania, v ktorom je sťažovateľ obžalovaný na podklade obdobných skutočností, ktoré sú dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru. Podľa právnej doktríny, ale aj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, daná otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie má byť riešená v inom súdnom alebo administratívnom konaní, pričom tieto konania buď už prebiehajú alebo správny súd ich začatie inicioval podnetom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 3Sžo/182/2010). V aplikačnej praxi možno takéto prerušenie konania očakávať najmä v tých prípadoch, keď správny súd má pri svojom rozhodovaní posudzovať takú otázku, ktorá by inak mala byť rozhodnutá súdom v civilnom (sporovom alebo i mimosporovom) procese. Vzhľadom k obligatórnym dôvodom prerušenia a zákonnou viazanosťou súdu niektorými rozhodnutiami podľa § 131 a 132 SSP, takéto vymedzenie dôvodu na prerušenie prakticky výrazne zužuje rozsah predbežnej otázky, s ktorej nastúpením je spojené fakultatívne prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a). K prerušeniu konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zo strany správneho súdu treba pristupovať veľmi citlivo, pretože v dôsledku prerušenia konania môže dôjsť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania, a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a verejného záujmu. (pozri BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 562 a nasl, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 5Cdo/348/2014, sp. zn. 5Cdo/348/2014).
57. Kasačný súd je názoru, že napriek tomu, že krajský súd nerozhodol samostatným výrokom o návrhu na prerušenie konania v napadnutom rozsudku, príp. uznesením o zamietnutí tohto návrhu, ale len
v bode 48. odôvodnenia konštatoval dôvody, pre ktoré návrhu nevyhovel, táto skutočnosť nemá vo svetle vyššie uvedeného, najmä z pohľadu fakultatívnosti prerušenia konania a podania dostatočného vysvetlenia jeho nevyhoveniu v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, taký následok, ktorým by bolo možné konštatovať, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
58. V nadväznosti na uvedené, kasačný súd k otázke prerušenia súdneho konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania v súvislosti s konaniami o skončení služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zložiek poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto otázke, napr. rozsudok sp. zn. 2Sžo/156/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18.05.2011, z ktorej vyplýva, že: „v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom, prípadne naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov PZ nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.“
59. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka ozbrojených zložiek zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia v súlade s ustanovením § 183 zákona č. 200/1998 Z. z. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou colníka. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. Uvedené však neznamená, že správny orgán konajúci v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav. Prepustiť colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z. je možné len v tom prípade, že mu bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané protiprávne konanie, ktoré je porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním v služobnom pomere (obdobne pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sžo/82/2016 zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 2Sžo/8/2016 zo dňa 23. mája 2018).
60. Kasačný súd dáva do pozornosti doposiaľ neprekonané Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. mája 2002, sp. zn. 5Sž/35/2002, zverejnené pod č. 60/2002 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, v ktorom Najvyšší súd SR stanovil predpoklady a spôsob posúdenia dôvodu prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Konanie uvedené v dôvode prepustenia podľa písm. e), ktorý je totožný s dôvodom prepustenia sťažovateľa v prejednávanej veci nemusí mať charakter úmyselného konania.
61. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je zloženie služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho služobné povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 zákona č. 200/1999 Z.z. o štátnej službe colníkov. Základnou povinnosťou colníka, vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených. Zákon č. 200/1998 Z.z. pre colníkov však, okrem povinností, poskytuje aj práva a výhody vyplývajúce z ich služobného pomeru. Tieto výhody sú obsiahnuté predovšetkým v desiatej časti zákona č. 200/1999 Z.z. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 60/2002 k tomu uvádza, že: „Vychádzajúc z obsahu [týchto výhod] je potrebné konštatovať, že tieto výhody, oproti ostatným pracovníkom štátnej a verejnej služby, sú nadštandardné. Nadštandardnosť týchto výhod je, na druhej strane, vyvážená aj nadštandardnosťou povinnosti colníkov, čo vzhľadom na ich postavenie a zodpovednosť je nevyhnutné.“ Čo je porušením služobných povinností, vyplýva z ustanovenia § 43 a § 44 zákona č. 200/1998 Z. z. Bližšie povinnosti na konkrétne prípady sú uvedené v iných interných predpisoch, napríklad aj v príkaze č. 7/1998 o povinnosti vykonávania kontroly. Sťažovateľ so zákonom č. 20/1998 Z.z., ostatnými všeobecnými záväznými predpismi, ako aj s internými príkazmi bol oboznámený. Vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu SR: „Povinnosti colníkov je možné označiť za podrobne vymedzené a za také, ktoré nemajú len povahu všeobecného charakteru. Zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Ide totiž o zákon lex specialis. Z toho pohľadu je potom nevyhnutné vychádzať striktne z jeho obsahu a úmyslu zákonodarcu. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov. Pre porušenie služobných povinností preto nie je nevyhnutné úmyselné konanie colníka pri plnení jeho služobných povinností, ale postačí porušenie služobnej povinnosti, ktorá nastane porušením služobnej prísahy, služobnej povinnosti a ostatných príkazov a nariadení, vychádzajúc zo zákona a interných predpisov. Pokiaľ by sa colník dopustil porušenia služobných povinností úmyselne, zakladá to skončenie služobného pomeru z dôvodov uvedených v ustanovení § 183 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Pri rozhodovaní súdov nie je možné opomenúť aj celkovú spoločenskú situáciu. Snahou spoločnosti je, najmä v štátnej službe, očistiť sa od pracovníkov, ktorí porušujú služobné a pracovné povinnosti hrubým spôsobom. To sa, samozrejme, týka ja colníkov. U nich tým skôr, že porušovanie služobných povinností má vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky a v neposlednej miere aj na kredit Slovenskej republiky v zahraničí, ak sa prihliada na charakter tejto práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky u uvedených dôvodov dospel k záveru, že za uvedených okolností ako z hľadiska právneho, tak aj z hľadiska spoločenských potrieb, pre konštatovanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti podľa ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z.z., ako dôvod pre prepustenie colníka zo služobného pomeru sa nemôže vyžadovať porušenie služobných povinností takej intenzity, ktorá by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie colníka.“
62. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok z 8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok z 27.6.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96, Vilho Eskelinen a ostatní proti Fínsku, rozsudok z 19.4.2007, týkajúci sa sťažnosti č. 63235/00). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere.
63. Kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený žalovaným a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností preskúmavané rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie žalovaného považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.
64. Kasačný súd vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
65. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 SSP a § 175 ods. 1 SSP. Žalobca v postavení sťažovateľa v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 463 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.