Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: ZOLKAR, s.r.o., so sídlom Imeľ 562, 946 52 Imeľ, IČO: 36 565 946, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Repáňa, proti žalovanému: BGM

- impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Kašuba, spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, , konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Romana Kašubu, o zaplatenie 1.440,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -115 zo dňa 17. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -115 zo dňa 17. júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.440,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 720,-Eur od 03.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 720,-Eur od 23.07.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( výrok I. ). Zároveň žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( výrok II. ). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania ( výrok III. ).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 03.11.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.440,-Eur s príslušenstvom, ako aj úhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-Eur a náhrady trov konania. Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190196 zo dňa 26.04.2019, na základe ktorej si žalovaný u žalobcu objednal medzinárodnú nákladnú prepravu nákladným motorovým vozidlom na trase nakládka Hoyerswerda, Nemecká spolková republika, dátum nakládky 30.04.2019 a vykládka Kostolné Kračany, Slovenská republika, dátum vykládky 02.05.2019 v cene prepravného 600,-Eur. Následne si žalovaný objednal opätovne u žalobcu na základe sprostredkovateľskej zmluvy o preprave č. 20190209 zo dňa 15.05.2019 medzinárodnú nákladnú prepravu nákladným motorovým vozidlom na trase nakládka Hoyerswerda, Nemecká spolková republika, dátum nakládky 20.05.2019 a vykládka Kostolné Kračany, Slovenská republika, dátum vykládky 21.05.2019 v cene prepravného 600,-Eur. Žalobca pre žalovaného medzinárodné nákladné prepravy tovaru a vecí nákladným motorovým vozidlom vykonal, za čo vystavil

žalovanému daňové doklady - faktúry č. XXX/XXXX v sume 720,-Eur s dátumom splatnosti 02.07.2019 a faktúru č. 457/2019 v sume 720,-Eur s dátumom splatnosti 22.07.2019. Žalovaný žalobcovi za vykonanú prepravu neuhradil dlžnú sumu a preto žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného e-mailovými upomienkami zo dňa 15.07. a 07.08.2019 na zaplatenie. Následne podal žalobca na žalovaného sťažnosť do systému Raal zo dňa 19.08.2019. Následne žalobca požiadal právneho zástupcu na adresovanie výzvy dňa 02.11.2020. Žalobca si uplatnil okrem úroku z omeškania aj náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok uplatnený v konaní je premlčaný. Žalovaný uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve a v kontrolnom výkaze, avšak vzniesol námietku premlčania proti žalobcom uplatňovanému nároku. Premlčanie vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu a tiež z právnej úpravy, ktorou je Dohovor o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR vzťahujúcej sa na obe zmluvy o preprave v zmysle článku 1 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný poukázal na článok 32 v zmysle ktorého sa nárok z prepráv, na ktoré sa Dohovor CMR vzťahuje premlčujú za 1 rok a premlčacia lehota začína plynúť uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Keďže žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty vzniesol žalovaný v písomnom odpore námietku premlčania proti žalobcom uplatňovanému nároku.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný uzatvoril so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu o preprave vecí dňa 26.04.2019 a následne 15.05.2019. V zmysle zmluvy dopravca - žalobca mal vykonať nakládku v Nemeckej spolkovej republike na adrese WOL-Stahl Mechanics GmbH, Ackerstr. 4, D.02977 Hoyerswerda. Nakládka mala byť vykonaná 30.4.2019 v čase medzi 8:00 - 11:00 hod. a vykládka dňa 02.05.2019 medzi 8:00-14:00 hod., na adrese BSK Transport, s.r.o., Cesta slnka 447, SK-93003 Kostolné Kračany. Faktúra a cena prepravného bola dohodnutá 600,- Eur a adresa pre doručenie faktúry bola adresa a sídlo spoločnosti žalovaného. V dohode o podmienkach prepravy si dohodli ďalšie práva a povinnosti, predovšetkým zákaz objednávky ukazovať na nakládke a vykládke, rovnako ani vykonať priamy obchodný kontakt s cieľom získať objednávku od objednávateľa prepravy ( žalovaného ) pod hrozbou zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že prepravu vykonával žalobca, ktorú žalovaný nespochybňoval, zároveň nespochybňoval ani doručenie uvedených dokladov a uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy o preprave. Z medzinárodných nákladných listov súd prvej inštancie vyhodnotil, že preprava bola vykonávaná pre objednávateľa, ktorým bola spoločnosť v Nemecku s cieľom dodávky na Slovensko pre spoločnosti BSK Transport. Obidve zmluvy o sprostredkovaní prepravy sa dotýkali nakládky v Nemecku a vykládky v Kostolných Kračanoch za tých istých podmienok. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný nebol priamo odosielateľom zásielky a ani príjemcom uvedeného tovaru a dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľských zmlúv o preprave vecí. Návrhy sprostredkovateľských zmlúv doručoval žalovaný žalobcovi, ktorý ich akceptoval o čom svedčí podpis a pečiatka v závere sprostredkovateľských zmlúv. Navyše k preprave tovaru došlo, čo medzi stranami sporné nebolo.

5. Súd prvej inštancie okrem príslušných ustanovení posúdil vzťah medzi stranami sporu aj v zmysle dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej náhradnej doprave ( CMR ). V prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave vecí č. 20190196 uzavretej dňa 26.04.2019 súd prvej inštancie vyhodnotil, že začala plynúť premlčacia doba uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, teda začala plynúť dňom 27.07.2019. V prípade druhej sprostredkovateľskej zmluvy o preprave vecí č. 20190209 súd prvej inštancie vyhodnotil, že začala plynúť premlčacia lehota uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Zmluva bola uzavretá 15.05.2019 teda premlčacia doba začala plynúť 16.08.2019, nakoľko deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť sa do premlčacej lehoty nezapočítava. Podľa záverov súdu prvej inštancie za predpokladu aplikácie článku 32 ods. 1, prvá veta CMR by premlčacia lehota v prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave vecí č. 20190196 márne uplynula 27.07.2020, v prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave č. 20190209 by márne uplynula 16.08.2020. Žaloba na Okresný súd Banská Bystrica na upomínacie konanie bola podaná 03.11.2020. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie článku 32., ods. 1, veta prvá CMR, avšak súd prvej inštancie v prípade uplatnených nárokov vychádzal z ustanovenia článku 32., ods. 1, veta druhá CMR, podľa ktorého v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná, a teda aplikoval tu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá by márne uplynula žalobcovi až v roku 2022 v oboch prípadoch sprostredkovateľských zmlúv o preprave vecí. Súd prvej inštancie mal za to, že

uvedené nároky z oboch zmlúv boli uplatnené včas a žalobe v tejto časti vyhovel. Ohľadom aplikácie článku 32., ods. 1, druhá veta CMR v spojení s článkom 32., ods. 1, písm. c/ CMR súd prvej inštancie uviedol, že z rozhodovacej činnosti je známe, že žalovaný vystupuje a aj v minulosti vystupoval vo viacerých obdobných súdnych sporoch v pozícií žalovaného, kedy neuhrádza sumy z vyúčtovaných sprostredkovateľských zmlúv za prepravu vecí pre rôznych dopravcov, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako úmysel vyhýbať sa plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv ( napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , čo sú konania právoplatne skončené a ďalšie spory sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Súd prvej inštancie za takto zisteného stavu konštatoval, že žalovaný napriek tomu, že neuhrádza svoje záväzky z obchodno-záväzkových vzťahov riadne a včas, uzatvára ďalšie obchodno-záväzkové vzťahy, z ktorých si riadne a včas neplní svoje povinnosti, čo možno vyhodnotiť ako zavinené konanie zo strany žalovaného, ktoré sa považuje za rovnocenné s úmyslom neplniť si riadne a včas svoje zmluvné záväzky. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné zo strany súdu takémuto konaniu poskytnúť ochranu a preto pri premlčacej lehote v danom prípade aplikoval článok 32., ods. 1, veta druhá, teda trojročnú premlčaciu lehotu. Zároveň zaviazal žalovaného na úhradu dojednaných odplát spolu vo výške 1.440,-Eur, nakoľko žalovaný neuhradil dojednané odplaty, ktoré boli vyúčtované v zmysle zmlúv sprostredkovateľských o preprave veci riadne podľa dohody, spôsobom vopred odsúhlaseným. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č. . S poukazom na ustanovenie súd priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č. , nakoľko žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dvoch faktúr, spolu vo výške 80,-Eur.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu úspešný v konaní prináleží mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech nemal a to v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie súdnym úradníkom.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že rozsudok napáda v celom jeho rozsahu pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný zotrval na všetkých námietkach proti žalobe uvedených žalobcom v konaní s osobitným dôrazom na námietku premlčania uvedenú už v odpore. Námietka premlčania podľa žalovaného vyplýva jednak zo skutkových tvrdení žalobcu ( uzavretie prepravnej zmluvy č. 20190196 zo dňa 26.04.2019, resp. prepravnej zmluvy č. 20190209 zo dňa 15.05.2019 a ich vyúčtovanie faktúrami splatnými dňa 02.07.2019, resp. dňa 22.07.2019 ) a jednak ( Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR - ) vzťahujúcej sa na obidve zmluvy o preprave v zmysle článku 1 ods. 1 predmetného Dohovoru CMR, podľa ktorého článku 32, sa nároky z prepráv na ktoré sa Dohovor CMR vzťahuje premlčujú za jeden rok a premlčacia lehota začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty a preto vzniesol námietku premlčania. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným proti žalobcom uplatňovanému nároku. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval článok 32. ods. 1 druhá veta CMR v spojení s článkom 32. ods. 1 písm. c) CMR, keď premlčaciu lehotu považoval za trojročnú a nie za jednoročnú, pretože úmysel a ani zavinenie žalovaného ohľadom neuhradenia žalovaných faktúr nebol preukázaný, a ani z ničoho nevyplýva a navyše, ani nie je daný resp. taký úmysel žalovaného neexistoval a ani neexistuje.

8. Žalovaný ďalej namietal, že napriek tomu, že žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, resp. žalovaný sa pripojil k tomuto návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tiež ho navrhol vykonať, súd prvej inštancie takéto dokazovanie nevykonal a ani nijako neodôvodnil, prečo také dokazovanie nevykonal, pričom však súčasne dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o zavinenom konaní žalovaného.

Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň nesprávnym postupom porušil aj rovnosť zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného vrátane práva žalovaného na spravodlivý proces.

9. Súd prvej inštancie odvolanie zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario ) pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd ( v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení . Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ( v súlade s citovaným ) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorým reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

15. Odvolací súd s poukazom na , vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie kde konštatoval, že žalovaný uzatvoril so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu o preprave vecí dňa 26.04.2019 a následne 15.05.2019. Žalobca mal vykonať nakládku v Nemeckej spolkovej republike dňa 30.04.2019 v čase medzi 8:00-11:00 hod. a vykládku dňa 02.05.2019 medzi 8:00 - 14:00 hod. v Kostolných Kračanoch. Faktúra a cena prepravného bola dohodnutá 600,-Eur a adresa pre doručenie faktúry bola adresa a sídlo spoločnosti žalovaného. V konaní nebolo sporné, že prepravu vykonával žalobca, nebolo sporné ani doručenie uvedených dokladov a uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy o preprave. Žalovaný nebol priamo odosielateľom zásielky, ani príjemcom uvedeného tovaru, zároveň nebolo sporné, že k preprave tovaru došlo.

16. Odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, resp. žalovaný sa pripojil k tomuto návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tiež ho navrhol vykonať, pričom súd prvej inštancie také dokazovanie nevykonal ani nijako neodôvodnil prečo dokazovanie nevykonal, pričom súčasne dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o zavinenom konaní žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym postupom porušil rovnosť

zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného vrátane práva žalovaného na spravodlivý proces.

18. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysle a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. ) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( ).

19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Náležite vysvetlil prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.440,-Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky a podrobne opísal akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil. V spise sa nachádzajú sprostredkovateľské zmluvy o preprave vecí č. 20190196 uzavretej dňa 26.04.2019 a č. 20190209 uzavretej dňa 15.05.2019, na základe ktorých zmlúv si žalovaný u žalobcu objednal prepravu tovaru. Cena prepravného bola stanovená na 600,-Eur a adresa pre doručenie faktúru bola adresa a sídlo spoločnosti žalovaného. Žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúry č. XXX/ XXXX na sumu 720,-Eur a faktúru číslo XXX/XXXX so splatnosťou 22.07.2019 na sumu 720,-Eur. Úmysel žalovaného mal súd prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou článku 32. ods. 1 veta druhá CMR preukázaný priamo z rozhodovacej činnosti, nakoľko ako konštatoval je mu známe, že žalovaný vystupuje aj v minulosti vystupoval vo viacerých súdnych sporoch v pozícií žalovaného, kedy neuhrádza sumy z vyúčtovaných sprostredkovateľských zmlúv za prepravu vecí pre rôznych dopravcov, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako úmysel vyhýbať sa plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv. Súd prvej inštancie aj konkrétne poukázal na spory vedené pred súdom prvej inštancie, ktoré sú už aj právoplatne skončené a to ( napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ako aj na ďalšie spory sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) a teda zo zisteného stavu vyvodil súd prvej inštancie jednoznačný záver, že žalovaný neuhrádza svoje záväzky z obchodno-záväzkových vzťahov riadne a včas, uzatvára ďalšie obchodno-záväzkové vzťahy z ktorých si riadne a včas neplní svoje povinnosti, čo možno vyhodnotiť ako zavinené konanie zo strany žalovaného, ktoré sa považuje za rovnocenné s úmyslom neplniť si riadne a včas svoje zmluvné záväzky, a z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno žalovanému poskytnúť ochranu zo strany súdu a preto pri premlčacej lehote aplikoval článok 32. ods. 1 veta druhá CMR trojročnú premlčaciu lehotu. Žalovaný v konaní nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, že neuhrádza svoje záväzky z obchodno-záväzkových vzťahov riadne a včas, uzatvára ďalšie obchodno-záväzkové vzťahy, z ktorých si riadne a včas neplní svoje povinnosti a teda úmyselne sa vyhýba plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv. Len všeobecným spôsobom namietol, že úmysel a ani zavinenie žalovaného ohľadom neuhradenia žalovaných faktúr nebol preukázaný a ani z ničoho nevyplýva a nie je daný, resp. taký úmysel žalovaného neexistoval a ani neexistuje, a teda v prejednávanej veci žalovaný neposkytol súdu žiadne vlastné skutkové tvrdenia, nevysvetlil súdu prečo nešlo o úmysel vyhýbať sa plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom, na znalosti vyplývajúce z rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie a vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom a neakceptoval neúčinnú obranu žalovaného.

20. Nad rámec odvolací súd uvádza, že nemožno zastierať a zbaviť sa záväzku vzniknutého z prepravných zmlúv ( navyše, keď zmluvný záväzok, ako taký, nie je sporný ) spôsobom aplikácie jednoročnej premlčacej lehoty s poukazom na ustanovenie článku 32. ods.1 veta prvá CMR. Uvedené konanie by dávalo podnet pre žalovaného do budúcna aj pre ďalšie prípadné záväzky vzniknuté z prepravných zmlúv ( ktoré spĺňajú aplikáciu CMR vyhlášky č. 11/1975 ), na neplnenie si svojich zmluvných povinností v súvislosti s úhradou za poskytnuté služby, dôvodiac a aplikujúc jednoročnú premlčaciu lehotu. Z citovaných rozhodnutí súdov prvej inštancie jednoznačne vyplýva pravdivosť

záverov súdu prvej inštancie o riadnom neplnení si doteraz vzniknutých svojich záväzkov na strane žalovaného.

21. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa nezúčastnil ani jedného z pojednávaní konaných pred Okresným súdom Zvolen, z pojednávania konaného 29.04.2021 sa žalovaný ospravedlnil keď uviedol, že žalovaný a jeho právny zástupca sa ospravedlňujú z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov s návrhom na odročenie pojednávania z dôvodov protipandemických opatrení, s poukazom na predĺženie núdzového stavu a vyhlášky č. , nakoľko ide o vec ktorá znesie odklad. V predmetnom podaní vyjadrili súhlas s návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, resp. pripojili sa k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tiež ho navrhli vykonať. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 17.06.2021, z ktorého neúčasti sa opäť ospravedlnili podaním doručeným právnym zástupcom žalovaného a to päť minút pred zahájením pojednávania zo zdravotných dôvodov.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný vykázal znaky pasivity pred súdom prvej inštancie, nakoľko pojednávaní sa nezúčastňoval, ani k jednému ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní právny zástupca žalovaného nepredložil dôkaz o tom, že by sa pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov.

23. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

26. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).