Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KRC s.r.o., so sídlom Prúty 551/1, 010 04 Žilina, IČO: 36 769 444, zastúpeného zástupcom: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenému zástupcom: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -410 zo dňa 21. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -410 zo dňa 21. októbra 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 16.09.2014 pod č. 1, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 7/1 v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania vo výške 1.046.412,26 Eur z titulu poskytnutia finančných prostriedkov je oprávnená a vymáhateľná. Samostatným výrokom okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 16.09.2014 pod č. 2, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 7/2 v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania vo výške 170.000,- Eur z titulu poskytnutia finančných prostriedkov je oprávnená a vymáhateľná. Ďalej okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 16.09.2014 pod č. 3, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 7/3 v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania vo výške 224.833,93 Eur z titulu poskytnutia finančných prostriedkov je oprávnená a vymáhateľná. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, na pojednávanie konané dňa 25.10.2017, dňa 22.11.2017, dňa 10.01.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.04.2016, rozsah vykonaného dokazovania a zistil skutkový stav vo veci, ktorý právne vyhodnotil podľa ust. , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov

(ďalej len „“) v spojení s ust. , , , , , , , .

3. Okresný súd poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 25.07.2014, sp. zn. , zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 147/2014 dňa 01.08.2014, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D. a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265.

4. Podľa súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 16.09.2014 si žalobca prihlásil do konkurzného konania na majetok úpadcu svoje pohľadávky v celkovej sume 1.441.246,19 Eur, a to nasledovne: pohľadávku č. 1 pozostávajúcu z istiny vo výške 1.046.412,26 Eur, t.j. v celkovej sume 1.046.412,26 Eur, pohľadávku č. 2 pozostávajúcu z istiny vo výške 170.000,- Eur a pohľadávku č. 3 pozostávajúcu z istiny vo výške 224.833,93 Eur.

5. Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 16.10.2014 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcovi oznámil, že ním prihlásené pohľadávky považuje za sporné a popiera ich. Čo sa týka prihlášky č.1 zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6/1, tá bola popretá z dôvodu, že správca ju považoval za nepreskúmateľnú z dôvodu, že z predložených príloh prihlášky jednoznačne nevyplýva, na základe čoho boli peňažné prostriedky úpadcovi poskytnuté, kedy malo byť zo strany úpadcu reálne plnené, na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky, kedy mal vyzvať veriteľ úpadcu na poskytnutie plnenia, či bol úpadca reálne vyzvaný, kedy sa veriteľ mohol dozvedieť, že odpadol právny dôvod plnenia. Správca považuje pohľadávky veriteľa za premlčané z dôvodu, že veriteľ sa mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení, keď mu úpadca vrátil poskytnuté peňažné prostriedky dňa 17.09.2009 a žalobu veriteľ podal dňa 12.07.2011. Správca v oznámení uviedol, že pohľadávky č. 2 a č. 3 zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6/2 a 6/3 popiera v nasledovnom rozsahu: z notárskych zápisníc nie je dostatočným spôsobom preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky a existencia samotného dlhu. Z uznania nie je možné zistiť, na základe čoho a kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nie je zrejmé, kedy nastala splatnosť dlhu, či je dlh premlčaný. Z uznania nie je možné určiť, či sa jedná o jeden alebo viac záväzkov úpadcu.

6. Okresný súd poukázal na to, že dňa 12.07.2011 T.. V. A. ako žalobca podal voči žalovanému W. M. a D. M. žalobu o zaplatenie 1.046.412,26 Eur s príslušenstvom, návrh na vydanie platobného rozkazu.

7. Súd prvej inštancie poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 11.07.2013 medzi postupcom T.. V. A. a postupníkom KRANEX, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 98, 010 01 Žilina, IČO: 36 431 591, predmetom ktorej zmluvy bola pohľadávka vo výške 1.441.246,19 Eur, istina s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia - nákupu nehnuteľností v prospech postupcu v období rokov 2000 - 2009, ktorý dlžník v 1/ rade ako povinná osoba v tomto období nezrealizoval, ktorá je v časti 1.046.412,26 Eur predmetom súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. a ktorú v časti 170.000,- Eur dlžník uznal formou notárskej zápisnice dňa 30.11.2009, v časti 230.000,- Eur uznal formou notárskej zápisnice. Vymoženie pohľadávky vo výške 170.000,- Eur a 230.000,- Eur je predmetom exekučných konaní vedených na Exekútorskom úrade Františka Radza, so sídlom Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín pod č. EX 208/2010, resp. EX 207/2010, pričom v exekučnom konaní EX 207/2010 došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky vo výške 5.166,07 Eur.

8. Okresný súd poukázal na ďalšiu Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 18.07.2014 medzi postupcom KRANEX, s.r.o. a postupníkom MK Media, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 1140, Žilina, 010 01, IČO: 36 419 176, pričom predmetom zmluvy bola pohľadávka, ktorú uviedol okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

9. Dňa 30.11.2009 bola spísaná na Notárskom úrade v Žiline notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou Notárska zápisnica Nz 45104/2009, z obsahu ktorej vyplynulo vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu podľa ust. a súhlase s exekúciou podľa v znení zmien a doplnkov. V notárskej zápisnici osoba povinná, a to W. M., vyhlásil, že má ku dňu 30.11.2009 voči T.. V. A. (osoba oprávnená) dlh v celkovej výške 170.000,- Eur, ktorý dlh vznikol titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s právnymi úkonmi, ktoré osoba povinná zabezpečovala pre osobu oprávnenú - výkup nehnuteľností. V notárskej zápisnici osoba povinná vyhlásila, že svoj dlh

voči osobe oprávnenej v celkovej výške 170.000,- Eur uznáva v celom rozsahu, a to čo do dôvodu, základu a výšky. Zároveň sa zaviazala osoba povinná dlžnú sumu vrátiť oprávnenej osobe jednorázovo, najneskôr do 30.12.2009 v hotovosti k rukám oprávnenej osoby alebo k rukám jej splnomocneného zástupcu.

10. Dňa 30.11.2009 bola na Notárskom úrade v Žiline notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou spísaná Notárska zápisnica Nz 45114/2009 za prítomnosti účastníkov - W. M. (povinná osoba). Obsahom zápisnice je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu podľa ust. a súhlase s exekúciou. Osoba povinná vyhlásila, že ku dňu 30.11.2009 má voči T.. V. A. dlh v celkovej výške 230.000,- Eur, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s právnymi úkonmi, ktoré zabezpečovala pre oprávnenú osobu - výkup nehnuteľností. Osoba povinná vyhlásila, že svoj dlh v celkovej výške 230.000,- Eur uznáva v celom rozsahu, a to čo do dôvodu, základu a výšky s tým, že sa zaväzuje dlžnú sumu vrátiť oprávnenej osobe jednorázovo, najneskôr do 15.02.2009 v hotovosti k rukám oprávnenej osoby alebo k rukám jej splnomocneného zástupcu. Dňa 11.08.2011 bola na Notárskom úrade v Žiline notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou spísaná Notárska zápisnica Nz 29499/2011 o uznaní dlhu a vyhlásení povinnej osoby, v ktorej W. M. ako dlžník uznal dlh vzniknutý mu z titulu bezdôvodného obohatenia - nákup nehnuteľností v období rokov 2000 až 2009, a to vo výške 440.838,47 Eur.

11. Dňa 13.11.2014 bola správcovi konkurznej podstaty úpadcu doručená Žiadosť o uznanie popretých pohľadávok a boli predložené dôkazy preukazujúce nedôvodnosť popretia pohľadávok. Žiadosť podal žalobca ako veriteľ pohľadávky. Z obsahu žiadosti vyplynulo, že na základe ústnej dohody medzi T.. A. tento poskytol úpadcovi v rokoch 2000 -2009 peňažné prostriedky vo výške 1.563.412,26 Eur, pričom tieto skutočnosti boli preukázané s prihláškou predloženými listinami. Úpadca v roku 2009 po viacerých ústnych výzvach a naliehaniach sa snažil T.. A. preukázať svoju činnosť za uvedené obdobie rokov 2000

- 2009 tým, že predložil zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dodatky k zmluvám o budúcej kúpnej zmluve, kúpne zmluvy, ako aj pokladničné doklady, a to presne 609 ks kúpnych zmlúv, 493 ks zmlúv o budúcich zmluvách a 570 pokladničných dokladov. Na jednotlivých zmluvách sú uvedení predávajúci, v niektorých prípadoch sú to skutoční vlastníci pozemkov, ktorých podpisy sú takmer vo všetkých zmluvách zrejme sfalšované. Dlžník takmer vo všetkých prípadoch predložil aj zjavne sfalšované pokladničné doklady, a to príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady, ktoré mali byť dôkazom o skutočnom prevzatí kúpnej ceny predávajúcimi. Okresný súd poukázal na č.l. 90 - 97 súdneho spisu, na ktorom sa nachádza e-mailová komunikácia medzi V.. T. K. a p. M., a to e-mail zo dňa 02.03.2010, 03.03.2010, 15.03.2010, 29.10.2011 a 17.03.2010. Obsahom e-mailovej komunikácie sú skutočnosti, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.10.2017, a to, že z tejto e-mailovej komunikácie je nepochybné zo strany správania samotného úpadcu, že uznal, že dlhuje T.. A. viac ako 30 miliónov slovenských korún a z uvedených e-mailov je taktiež zrejmé, že uznáva, že toto sa veriteľ dozvedel pol roka pred dátumom 03.03.2010, to znamená na konci roka 2009.

12. Okresný súd poukázal na zoznam finančných obnosov, ktoré mal p. M. odovzdať predávajúcim v zmysle jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré p. M. predložil T.. A.. Zoznam sa nachádza na č.l. 164 - 180 súdneho spisu. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 14.03.2018 právny zástupca žalobcu okresnému súdu predložil kúpne zmluvy a príjmové doklady v deviatich šanónoch, pričom v jednotlivých šanónoch sa nachádzali kúpne zmluvy s príjmovými dokladmi podľa zoznamu doručeného okresnému súdu dňa 08.03.2018. Na tomto pojednávaní boli všetky predložené kúpne zmluvy s pokladničnými bločkami porovnané s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré zabezpečil právny zástupca žalobcu na pojednávanie, a ktoré boli uložené v deviatich šanónoch v dvoch krabiciach. Po porovnaní listinných dôkazov s predloženým zoznamom boli tieto listinné dôkazy vrátené právnemu zástupcovi žalobcu späť. Pri porovnaní a skontrolovaní všetkých kúpnych zmlúv a príjmových dokladov boli zistené chyby v písaní, a to, čo sa týka údajov uvedených v doručenom zozname okresnému súdu, nachádzajúcom sa v šanóne číslo 4, kde pri mene H. M. má byť správne uvedená výška sumy 108.000,- Sk a v šanóne č. 5 pri mene H. Q. má byť správne uvedená suma 37.000,- Sk. Skutočnosť, že predložené listinné dôkazy na pojednávaní nachádzajúce sa v deviatich šanónoch, v dvoch krabiciach, boli predložené na pojednávaní vyplynulo zo zápisnice z pojednávania na č.l. 183 - 185 súdneho spisu.

13. Okresný súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Konštatoval, že v tejto veci boli naplnené hmotnoprávne podmienky podania incidenčnej žaloby, pokiaľ táto bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smerovala proti

pasívne legitimovanému subjektu, a to žalovanému ako správcovi úpadcu, ktorý pohľadávku poprel. Zároveň okresný súd konštatoval, že bola naplnená dikcia ust. , a to veta druhá, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

14. Okresný súd skonštatoval zachovanie lehoty na podanie incidenčnej žaloby 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky v zmysle ust. , pričom včasnosť podania žaloby nebola žiadnou zo sporových strán rozporovaná.

15. Okresný súd pôvodným rozsudkom č.k. -188 dňa 14. marca 2018 rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a určil pohľadávky v zmysle petitu uvedeného v podanej žalobe.

16. Uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, sp. zn. zo dňa 5. februára 2019 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

17. Dňa 29.07.2020 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Čo sa týka včasnosti podania žaloby, žalobca trval na tom, že nie je sporné, že popretie pohľadávok bolo doručené veriteľovi 24.10.2014, to znamená, že žaloba bola podaná riadne a včas. Žalovaný na pojednávaní k včasnosti podania žaloby uviedol, že rovnako potvrdzuje, že žaloba bola podaná včas, oznámenie o popretí pohľadávok bolo veriteľovi doručené 24.10.2014 a žaloba bola podaná na príslušnom súde dňa 21.11.2014, čiže v 30-dňovej zákonnej lehote.

18. Žalovaný nerozporoval, že medzi veriteľom a úpadcom bol určitý obchodnoprávny alebo určitý iný vzťah, avšak rozporoval výšku prihlásenej pohľadávky. K včasnosti podania žaloby žalovaný na pojednávaní pred okresným súdom predložil listinný dôkaz - Oznámenie o popretí pohľadávky s doručenkou preukazujúcou prevzatie oznámenia o popretí pohľadávky dňom 24.10.2014 (č.l. 321 spisového materiálu).

19. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -306 zo dňa 16. marca 2020 bola pripustená zmena strany sporu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu JUDr. Marína Gallová, správca konkurznej podstaty MK Media, s.r.o. vstúpil ako žalobca spoločnosť KRC s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.05.2020.

20. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -1028 zo dňa 14. septembra 2020 konkurzný súd povolil navrhovateľovi KRC s.r.o., so sídlom Prúty 551, 010 04 Žilina, IČO: 36 769 444 vstup do konkurzného konania úpadcu namiesto veriteľa MK media, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 1140, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 176, správcom ktorého je JUDr. Marína Gallová, správca so sídlom kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin. Nahliadnutím do Obchodného vestníka č. 201/2020 zo dňa 19.10.2020 okresný súd zistil, že uznesenie o vstupe navrhovateľa KRC s.r.o. do konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť 08.10.2020.

21. Okresný súd uviedol, že postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu, pričom skúmal včasnosť podania žaloby. Podľa nesporného tvrdenia žalobcu písomné oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 24.10.2014 (č.l. 321 spisu) a lehota 30 dní začala plynúť dňa 25.10.2014, pričom žaloba bola podaná na Okresný súd Žilina dňa 21.11.2014, to znamená v rámci plynutia zákonnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby podľa ust. . Lehota 30 dní začala plynúť 25.10.2014 a posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 23.11.2014, kedy žaloba bola doručená okresnému súdu v rámci plynutia uvedenej lehoty, a to 21.11.2014. K včasnosti podania žaloby sa vyjadrili sporové strany na pojednávaní konanom dňa 29.07.2020 v zmysle odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žaloba podľa záverov okresného súdu bola podaná včas.

22. Okresný súd poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, a to na odsek 33. odôvodnenia, pričom pri posudzovaní popretej pohľadávky žalobcu zo strany správcu - žalovaného prihliadol na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. septembra 2014, č.k. -49 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. zo dňa 30. januára 2017, z ktorého vyplýva, čo je účelom incidenčného konania. Okresný súd skonštatoval, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je to úlohou správcu, nie súdu

konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

23. Podľa výňatku z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. okresný súd zistil, že žalobca ako veriteľ prihlásil do konkurzu tri pohľadávky, vedené v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 7/1, 7/2 a 7/3. Pod 7/1 je vedená pohľadávka vo výške 1.046.412,26 Eur, pod 7/2 je vedená pohľadávka vo výške 170.000,- Eur a pod 7/3 je vedená pohľadávka vo výške 224.833,93 Eur. Všetky prihlásené pohľadávky boli správcom popreté z dôvodu, ktorý vyjadril okresný súd v odseku 12. napadnutého rozsudku. Na tomto mieste okresný súd konštatoval, že zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha, sú v zozname vedené a evidované pod poradovými číslami 7/1,7/2 a 7/3. Z dôvodu, že pri uvedení poradového čísla v oznámení o popretí pohľadávok a následne podanej žalobe došlo k chybe v písaní, kde namiesto čísla 7 sa uvádza číslo 6, okresný súd v rozhodnutí rozhodol o pohľadávkach v súlade s predloženým zoznamom pohľadávok, ktorý vypracoval správca a predložil do konkurzného spisu. O tejto skutočnosti boli upovedomené aj strany sporu, ktoré túto skutočnosť nerozporovali.

24. Okresný súd uviedol, že skutočnosť, že na majetok úpadcu bolo začaté konkurzné konanie a následne vyhlásený konkurz, nebola sporná. Spornou nebola ani skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu (T.. A.) a úpadcom existoval právny vzťah, na základe ktorého úpadca prevzal za roky 2000 až 2009 finančné prostriedky za účelom výkupu nehnuteľností v katastrálnom území A.. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach samotní účastníci záväzkovo-právneho vzťahu. V celom priebehu súdneho sporu zostala sporná otázka výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

25. Zo súdneho spisu sp. zn. , ktorý bol na návrh žalobcu pripojený ku konaniu ako listinný dôkaz, mal okresný súd preukázané, že dňa 14.07.2011 bola na okresný súd doručená žaloba o zaplatenie 1.046.412,26 Eur s príslušenstvom. Žaloba bola podaná T.. A. ako žalobcom proti úpadcovi W. M. a jeho manželke. Predmetom žaloby bolo poskytnutie finančných prostriedkov v uvedenej výške, pričom nevrátené finančné prostriedky tvorili podklad pre prihlásenie pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a ktorá je predmetom prebiehajúceho konania sp. zn. (incidenčné konanie). K žalobe boli pripojené listinné dôkazy preukazujúce žalobcom poskytnuté finančné prostriedky v uvedenej výške, a to ako prílohy č. 3 až 235, ktoré sa nachádzajú na č.l. 26 - 203 spisu. Išlo o potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady, notárske zápisnice. Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, čím došlo k prerušeniu konania.

26. Z predložených listinných dôkazov a výpovedí právnych zástupcov strán sporu a predvolaných svedkov mal okresný súd preukázané, že medzi úpadcom a T.. A. ako právnym predchodcom žalobcu existoval v rokoch 2000 až 2009 záväzkovo-právny vzťah. Počas týchto deviatich rokov dochádzalo medzi uvedenými osobami k poskytovaniu a následnému prijímaniu finančných prostriedkov za účelom výkupu pozemkov v katastrálnom území A.. Skutočnosť, že na niektorých písomných potvrdeniach, na ktorých potvrdzoval prevzatie určitej sumy úpadca, absentoval účel, na niektorých deň, na niektorých miesto či označenie účastníkov, ešte neznamenalo, že k samotnému prevzatiu určitej sumy skutočne došlo. Žiaden právny predpis neurčuje povinnosť vydať písomné potvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov. Bolo na samotných účastníkoch, akú formu zvolia, či písomnú alebo ústnu. Vo svojich výpovediach obidvaja účastníci daného záväzkového vzťahu potvrdili existenciu poskytovania peňažných prostriedkov na dohodnutý účel - výkup pozemkov. Okresnému súdu bola predložená aj e- mailová komunikácia medzi úpadcom a právnym zástupcom T.. A. (č.l. 90 - 97 spisu), z obsahu ktorej bolo nesporné, že úpadca má voči T.. A. dlh a je povinný vrátiť T.. A. finančné prostriedky. Z predložených notárskych zápisníc vyplynulo, že úpadca má voči T.. A. dlh, ktorý pred notárom uznal. Predložené zmluvy o zabezpečovacom prevode práv v počte 10 ks (č.l. 106 spisu) a výdavkové pokladničné doklady v počte 226 (č.l. 107 spisu) rovnako svedčili o poskytnutí finančných prostriedkov úpadcovi. Z dôvodu, že prevzaté finančné prostriedky neboli úpadcom vrátené a neboli použité ani na účel, ktorý bol medzi

účastníkmi záväzkového vzťahu ústne dohodnutý, vznikol na strane úpadcu majetkový prospech, ktorý je úpadca povinný vydať.

27. Okresný súd uviedol, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha jeho vydania. Okresný súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku prezentovanou žalobcom, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. V posudzovanej veci žalobca okrem popisu ústne uzavretej zmluvy a jej ústne dohodnutého obsahu v rámci žaloby formuloval uplatnený nárok s poukazom na nevrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a súčasne s vymedzením bezdôvodného obohatenia ako právneho titulu uplatneného nároku. Keďže v praktickej rovine sa otázka formulácie žalobných dôvodov prejavuje ako zložitá otázka a ako už bolo judikované viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR () prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, okresný súd žalobcom uplatnený nárok v kontexte jeho skutkového vymedzenia a formulácie žalobného návrhu a vo väzbe na pripojené listinné dôkazy vyhodnotil ako určenie pohľadávok, ktoré mali vzniknúť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia tým, že po poskytnutí finančných prostriedkov za účelom výkupu nehnuteľností k výkupu nehnuteľností nedošlo a vznikol tak protiprávny stav na ujmu majetkových práv žalobcu.

28. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zákonná úprava nevyžaduje úmyselné konanie alebo protiprávny úkon dlžníka, ale predpokladá stav, kedy s (ne)konaním dlžníka právna úprava spája vznik bezdôvodného obohatenia. Môže tak dôjsť bez vôle zúčastnených subjektov, ale aj v situácii nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli strán. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v zásade, že nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. V takomto prípade ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a to všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

29. Okresný súd mal za to, že v posudzovanej právnej veci nastala situácia neexistencie právneho dôvodu, čo znamená, že v danom prípade nenastala právna skutočnosť, stav po uzavretí ústnej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ktorá by mala za následok dohodnutý výkup pozemkov v katastrálnom území A. a následné zavkladovanie na príslušnom katastri nehnuteľností na základe platne uzavretých kúpnych zmlúv. K splatnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd konštatoval, že táto nie je zákonom upravená, a preto bolo potrebné vychádzať z obsahu ust. , v zmysle ktorého splatnosť nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník na plnenie vyzvaný. V posudzovanej právnej veci je splatnosť uplatneného nároku viazaná na druhú polovicu roku 2009, ktorá skutočnosť nebola žalovaným žiadnym relevantným spôsobom vyvrátená.

30. Podľa súdu prvej inštancie žalobcom predložené listinné dôkazy dostatočným spôsobom preukázali nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sú právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky. Ústne uzavretá zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov, písomné potvrdenia o prevzatí hotovosti úpadcom, zmluvy o záložnom prevode práv, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, notárske zápisnice, e-mailová komunikácia, predložené falošné zmluvy (potvrdené aj výpoveďou svedka V. V. na pojednávaní konanom dňa 10.01.2018, č.l. 135 spisu), na základe ktorých nedošlo k zavkladovaniu nehnuteľností v katastrálnom území A., a napokon samotné výpovede svedkov na pojednávaní konanom pred okresným súdom, dostatočným spôsobom preukázali oprávnenosť prihlásených pohľadávok a vznik ich právneho dôvodu. Vyplýva z nich, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo. Z e-mailovej komunikácie bolo zrejmé, že úpadca dlhuje viac než 30 miliónov slovenských korún a túto skutočnosť sa T.. A. dozvedel pol roka pred 03.03.2010, t.j. na konci roka 2009, čím žalobca vyvrátil premlčanie uplatneného nároku. Pokiaľ žaloba bola podaná na okresný súd v dvojročnej subjektívnej lehote v zmysle ust. , tak bola podaná včas. Pokiaľ čas plnenia nebol v čase uzavretia ústnej dohody medzi zmluvnými stranami dohodnutý, oprávneným určiť čas plnenia bol veriteľ. Na základe predložených falošných zmlúv veriteľ mohol až v druhej polovici roka 2009 zistiť, že úpadca nevykonal žiadnu dohodnutú činnosť, nevykúpil žiadne pozemky a finančné prostriedky prevzal neoprávnene a bol ich povinný vrátiť. O skutočnosti, že úpadca za prevzaté finančné prostriedky uzavrel falošné zmluvy sa T.. A., resp. jeho právny zástupca dozvedel na prelome rokov 2009 a 2010. Dňa 17.09.2009 úpadca vrátil veriteľovi peňažné prostriedky vo výške 100.000,- Sk, t.j.,

ak by sa veriteľ až uvedeného dňa dozvedel o bezdôvodnom obohatení, bola by žaloba podaná na súd 12.07.2011 pred uplynutím premlčacej lehoty. Ak by premlčacia lehota začala plynúť 17.09.2009, spísané notárske zápisnice zo dňa 30.11.2009 by boli vyhotovené v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný. Ešte v novembri a decembri 2009 úpadca tvrdil, že má uzatvorené kúpne zmluvy takmer na celé územie. Z e-mailovej komunikácie vyplynula snaha a ochota manželky úpadcu vyriešiť danú situáciu s poukazovaním na svoju ťažkú životnú a rodinnú situáciu. Žalovaný v písomnom vyjadrení a vo svojich prednesoch na pojednávaní opakovane poukazoval na fakt, že žalobca nepreukázal v súdnom konaní žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy na preukázanie prihlásenej pohľadávky. Skutočnosť, že notárske zápisnice podpisoval úpadca pod nátlakom zo strany žalovaného preukázané neboli. Samotný úpadca vo svojej výpovedi potvrdil, že od T.. A. peniaze preberal a že medzi nimi panovala taká obrovská dôvera, že v momente preberania finančných prostriedkov neváhal podpísať akýkoľvek papier potvrdzujúci príjem peňazí, stačilo, ak to malo písomnú formu. V konaní bolo zo strany žalobcu podľa okresného súdu vyprodukovaných množstvo listinných dôkazov, ktorými bola preukázaná oprávnenosť prihlásených pohľadávok. Popretie prihlásených pohľadávok a na to rovnaká procesná obrana žalovaného v tomto incidenčnom konaní bola okresným súdom vyhodnotená ako nedôvodná a vyvrátená výpoveďami svedkov a množstvom listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom.

31. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že konanie o určenie popretej pohľadávky je sporovým konaním, v ktorom musia strany sporu rozhodné skutočnosti tvrdiť a následne tvrdenia aj preukázať. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť podanej žaloby a jednoznačne preukázal, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo, čím preukázal a uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o dôvodnosti prihlásených pohľadávok, ktoré tvorili predmet žaloby.

32. Okresný súd uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu žalobu opätovne posúdil a v celom rozsahu žalobe vyhovel a určil pohľadávky tak, ako ich vyjadril vo výrokovej časti svojho rozsudku.

33. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , . Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

34. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za arbitrárny.

35. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že došlo k popretiu Pohľadávky 1, Pohľadávky 2 a Pohľadávky 3 Oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 16.10.2014, doručeným pôvodnému žalobcovi, spoločnosti MK Media, s.r.o. dňa 24.10.2014 v zmysle ust. , ktoré popretie bolo čo do právneho dôvodu, výšky, istiny a do výšky celkovej sumy z dôvodov špecifikovaných v oznámení o popretí (ďalej aj ako „popierací prejav správcu“). Žalovaný poukázal na pôvodné rozhodnutie okresného súdu, voči ktorému bolo podané odvolanie, na ktoré Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 05.02.2019 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa odvolacími dôvodmi žalovaného nezaoberal, keďže zdôraznil, že je potrebné, aby okresný súd sa zaoberal včasnosťou podanej žaloby a následne, aby vec posúdil s ohľadom na charakter incidenčného konania. Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie nastala v priebehu konania zmena v osobe žalobcu, odôvodnená postúpením popretých pohľadávok z pôvodného žalobcu MK Media, s.r.o. na spoločnosť KRC s.r.o., ktorý je súčasný žalobca.

36. K hodnoteniu popierajúceho prejavu správcu v rozsudku okresného súdu v odseku 46. odôvodnenia okresný súd konštatoval, že „všetky prihlásené pohľadávky boli správcom popreté z dôvodu, ktorý je uvedený v odseku 12. odôvodnenia rozhodnutia“, čo však žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie. Žalovaný poukázal na to, že dôvody popretia nachádzajúce sa v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú úplné. Podľa žalovaného okresný súd nerozhodoval o popieracom prejave správcu ako celku v rozsahu oznámenia o popretí. V opačnom prípade by sa takéto hodnotenie premietlo do odôvodnenia napadnutého rozsudku. V oznámení o popretí pohľadávok správca namietal

nepreskúmateľnosť pohľadávok s odkazom na nepreskúmateľnosť listín predložených k prihláške pohľadávok, poukázal na viaceré nedostatky listinných dôkazov, ich neurčitosť, ktoré zakladali spornosť výšky pohľadávok, t.j. poskytnutých finančných prostriedkov úpadcovi, s ktorými sa však okresný súd v spore a ani v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Žalovaný namietol nesprávnosť rozsudku okresného súdu, ktorá spočíva v absencii náležitého odôvodnenia napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vyhodnotenie listinných dôkazov. Podľa žalovaného je nemysliteľné, aby okresný súd priznal žalobcovi pohľadávky v celom popretom rozsahu, t.j. v celej výške 1.441.246,19 Eur, len na základe nepriamych a neúplných dôkazov predložených žalobcom, ktoré nespĺňajú požiadavku určitosti právnych úkonov, keď v listinách absentuje účel poskytnutia finančných prostriedkov alebo sa v nich uvádza len suma peňažných prostriedkov, podpis úpadcu, dátum a miesto bez označenia akýchkoľvek ďalších náležitostí, vrátane označenia veriteľa, pri ktorých žalovaný namietal absolútnu neplatnosť. Žalovaný namietal aj nesprávne a stručné konštatovanie okresného súdu v odseku 49. odôvodnenia. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so splatnosťou pohľadávok a priznal žalobcovi celkovú sumu pohľadávok vo výške 1.441.246,19 Eur napriek tomu, že sa nevysporiadal s tou možnosťou, že by pohľadávky žalobcu, resp. niektorá časť mohli byť v čase uplatnenia nároku žalobcu do konkurzného konania premlčané. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania pohľadávok, ktorá bola uskutočnená v popieracom prejave správcu v oznámení o popretí pohľadávok, v dôsledku čoho možno konštatovať, že rozsudok aj v tejto časti trpí absenciou náležitého odôvodnenia.

37. Podľa žalovaného okresný súd riadne a v celom rozsahu nevyhodnotil popierací prejav správcu ako celku podľa dôvodov popretia pohľadávok uvedených priamo v oznámení o popretí pohľadávok. Tým konal v rozpore s povinnosťou uloženou mu odvolacím súdom v odseku 33. a 34. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak rozsudok okresného súdu neobsahuje riadne zdôvodnenie, tak ho nemožno považovať za správny a zákonný.

38. Podľa žalovaného okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých však spoľahlivým a preukázateľným spôsobom nevyplýva konkrétna výška finančných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté úpadcovi. Žalovaný nepoprel, že v konaní bolo zo strany žalobcu vyprodukovaných množstvo listinných dôkazov, avšak možno ich považovať len za nepriame dôkazy, ktoré spoľahlivo nepreukazujú skutočnú výšku pohľadávok žalobcu, ktoré správca poprel v celom rozsahu a ktorých výška bola predmetom tohto incidenčného sporu. Žalobcom predložené listiny preukázali len existenciu určitého obchodnoprávneho, či iného vzťahu medzi úpadcom a pôvodným veriteľom (T.. A.), ktorú žalovaný v konaní nenamietal. Pre priznanie pohľadávok žalobcovi nebolo podstatné aké množstvo listinných dôkazov žalobca predložil, ale aká je ich právna relevantnosť k preukázaniu výšky poskytnutých finančných prostriedkov úpadcovi, t.j. preukázaniu výšky sporných pohľadávok.

39. Podľa listinných dôkazov predložených žalobcom sa nespochybniteľným spôsobom nezistili podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali to, aká je reálna výška finančných prostriedkov poskytnutých úpadcovi, t.j. aká je pohľadávka žalobcu, ktoré mali byť úpadcovi poskytnuté za účelom realizácie výkupu nehnuteľností v katastrálnom území A.. I napriek tomu žalobcovi bola priznaná pohľadávka v celom popretom rozsahu.

40. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom o výške pohľadávok žalobcu. Žalovaný nepovažoval rozsudok za správny a zákonný.

41. K svedeckým výpovediam žalovaný zastával názor, že tieto nemožno brať do úvahy ako dôkazy, ktoré by spoľahlivo preukázali výšku poskytnutých finančných prostriedkov úpadcovi, a tým pohľadávku žalobcu. Ani z jednej svedeckej výpovede nevyplynula konkrétna výška finančných prostriedkov, ktorú mal poskytnúť pôvodný veriteľ T.. V. A. úpadcovi za výkup nehnuteľností. Ani úpadca vo svojej výpovedi zo dňa 10.01.2018, ani pôvodný veriteľ vo výpovedi zo dňa 21.02.2018, neuviedli konkrétny číselný údaj, ktorý by zodpovedal konkrétnej sume poskytnutých, prijatých finančných prostriedkov, a tým v konečnom dôsledku zo svedeckých výpovedí spoľahlivo a preukázateľne nevyplynula, aká bola reálna výška pohľadávok pôvodného veriteľa voči úpadcovi a či zodpovedá celkovej sume prihlásených pohľadávok žalobcom do konkurzného konania. I napriek uvedenému okresný súd prihliadol na tieto svedecké výpovede. Z výsluchu pôvodného veriteľa vyplynul opak, pretože pôvodný veriteľ nemal a doposiaľ ani nemá vedomosť o výške finančných prostriedkov, ktoré mal reálne poskytnúť úpadcovi za výkup nehnuteľností. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal ani s rozpormi

vo svedeckých výpovediach osôb vo veci týkajúcej sa výkupu nehnuteľností v katastrálnych územiach a dojednania provízie, keď úpadca tvrdil, že počas roku 2000 - 2009 prevzal peniaze od pôvodného veriteľa, avšak boli to peniaze nielen na Bánovú, ako aj že bol odmeňovaný, provízia bola dohodnutá ústne. Na druhej strane pôvodný veriteľ tvrdil, že v priebehu rokov 2000 - 2009 poskytoval úpadcovi finančné prostriedky len na Bánovú, pričom za vykupovanie pozemkov úpadca nedostával žiadnu odmenu. Ak by aj bol predpoklad, že určitá časť poskytnutých finančných prostriedkov úpadcovi, ktorej výška však nie je známa, mala tvoriť províziu, nemožno žalobcovi priznať celkovú sumu pohľadávok z titulu poskytnutých finančných prostriedkov úpadcovi. S touto podstatnou skutočnosťou vo vzťahu k preukázaniu spornej výšky pohľadávok žalobcu sa okresný súd nezaoberal, neskúmal ju a i napriek tomu okresný súd pri rozhodovaní o oprávnenosti a výške pohľadávok žalobcu za dôkaz zobral do úvahy aj tieto rozporné a nejasné svedecké výpovede.

42. Podľa žalovaného výšku pohľadávok žalobcu spoľahlivo nepreukazuje ani „e- mailová komunikácia“, ktorú zobral okresný súd do úvahy ako dôkaz pri rozhodovaní o oprávnenosti a výške pohľadávok žalobcu a poukázal na ňu v odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uvádza, že „z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že úpadca dlhuje viac ako 30 miliónov slovenských korún“. Z vykonaného dôkazu dostatočným spôsobom nevyplýva, akú konkrétnu výšku pohľadávok pôvodne veriteľ evidoval voči úpadcovi. Podľa žalovaného svedecké výpovede, ako ani e-mailová komunikácia nemohli byť dostatočným, relevantným podkladom pre rozhodnutie okresného súdu, keďže nejde o relevantné a priame dôkazy, ktoré by preukazovali konkrétnu výšku finančných prostriedkov poskytnutých úpadcovi, t.j. výšku pohľadávok žalobcu v tomto spore.

43. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi okresného súdu uvedenými v odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, ktorý je uvedený v odseku 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného listinné dôkazy a svedecké výpovede potvrdzujú spornosť výšky pohľadávok žalobcu, ktorých výška dôkazmi v spore nebola jednoznačne preukázaná. Podľa žalovaného okresný súd dostatočným spôsobom na základe vykonaných dôkazov nezistil náležite skutkový stav k výške sporných pohľadávok žalobcu, a preto rozsudok nemožno považovať za správny a zákonný. Ak aj žalobca predložil značné množstvo dôkazov, tak tieto podľa žalovaného nepostačujú na relevantné preukázanie spornej výšky pohľadávok žalobcu popretých správcom, t.j. že by výška pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzného konania bola správna. Doposiaľ žalobcom predložené listinné dôkazy preukazujú výlučne len existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a pôvodným veriteľom, t.j. oprávnenosť pohľadávok, ktorú sporové strany v konaní nerozporovali, nie však výšku pohľadávok, ktorú okresný súd považoval medzi sporovými stranami za spornú.

44. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na súhrnnú prihlášku, v ktorej pôvodný žalobca ako právny dôvod vzniku Pohľadávky 1 uviedol poskytnutie finančných prostriedkov úpadcovi za účelom výkupu nehnuteľností nachádzajúcich sa výlučne len v katastrálnom území A., ktoré si uplatnil voči úpadcovi z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa podanou žalobou v zmysle ust. , mohol v prípade Pohľadávky 1 domáhať určenia len čo do právneho dôvodu vzniku tejto pohľadávky z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, týkajúce sa katastrálneho územia A. (v žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške), a to aj za predpokladu, ak by úpadcovi boli zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté finančné prostriedky na výkup nehnuteľností prípadne aj v iných katastrálnych územiach, resp. ak by finančné prostriedky pôvodný veriteľ poskytol úpadcovi z titulu pôžičky, či z iného právneho titulu. Ak by v spore žalobca dodatočne preukázal, že poskytol úpadcovi finančné prostriedky na výkup nehnuteľností aj v iných katastrálnych územiach, resp. z iného právneho titulu, takýto nárok by žalobcovi nemohol byť s poukazom na ust. okresným súdom priznaný.

45. Podľa žalovaného nemožno opomenúť ani značne podstatnú skutočnosť, a to, že pohľadávky žalobcu priznané napadnutým rozsudkom okresného súdu vo výške 1.441.246,19 Eur, t.j. v celom popretom rozsahu, sú najvyššou zistenou sumou nezabezpečených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania. Ak by odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu pri pohľadávkach žalobcu, ktorých sporná výška v konaní nebola spoľahlivo a jednoznačným spôsobom vykonanými dôkazmi preukázaná, by nepochybne v dôsledku uvedeného ukrátil uspokojenie týchto ostatných nezabezpečených pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzného konania, čo by bolo v rozpore aj so základnou zásadou konania stanovenou v .

46. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, jeho rozhodnutie je arbitrárne, neobsahuje riadne odôvodnenie v zmysle ust. , z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov okresný súd dospel k oprávnenosti výšky pohľadávok žalobcu, pokiaľ o oprávnenosti výšky pohľadávok rozhodoval na základe nepriamych a neúplných dôkazov.

47. K výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania žalovaný uviedol, že podľa ust. z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu podľa žalovaného nemožno žalobcovi priznať pohľadávku spočívajúcu v náhrade trov konania z dôvodu jej nevymáhateľnosti v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá.

48. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, hoci postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.01.2021 (č.l. 435 - 436 spisu) bolo odvolanie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu s lehotou na vyjadrenie 15 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu konania krajským súdom.

49. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

50. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -449 zo dňa 20.09.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.10.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

51. Z rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného bolo zrejmé, že namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým malo byť žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), keď podľa žalovaného sa okresný súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pri absencii náležitého odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bolo, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ), keď podľa žalovaného pri hodnotení výsledkov dokazovania okresný súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vôbec nevyplynuli.

52. Krajský súd sa zaoberal uvedenými odvolacími dôvodmi žalovaného a nezistil relevantnosť ani jedného z nich.

53. Krajský súd poukazuje na priebeh súdneho konania, začatie súdneho konania doručením žaloby na Okresný súd v Žiline dňa 21.11.2014, rozhodnutie okresným súdom dňa 21. októbra 2020, v ktorom časovom úseku aj podľa postupu okresného súdu žalovaný mal vytvorený zákonný priestor k tomu, aby realizoval, napĺňal svoje práva, prípadne plnil povinnosti v súvislosti s poskytnutými tvrdeniami.

54. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, dôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces.

55. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (sp. zn. , , , a ). Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

56. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

57. Krajský súd po oboznámení sa so spôsobom vedenia sporového konania okresným súdom konštatuje, že žalobca aj žalovaný ako sporové strany, v rámci súdneho procesu mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy, tieto predkladať a vyjadrovať sa k ním. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre danú sporovú vec, keď podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 05.02.2019, v konaní o určenie popretých pohľadávok rešpektoval závery odvolacieho súdu s dôrazom na charakter sporového konania, t.j. incidenčného konania, účelom ktorého nie je preukazovať celú šírku právneho vzťahu s poukazom na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. septembra 2014 č.k. -49 v spojení s rozhodnutím NS SR, a to uznesenie sp. zn. zo dňa 30. januára 2017. Účelom incidenčného konania je rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odsek 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s odsekom 12. a záverov okresného súdu k rozsahu vykonaných dôkazov, ktoré závery sú obsiahnuté v odseku 49., 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd sa zaoberal relevantnými skutočnosťami s poukazom na popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu v Oznámení o popretí pohľadávky veriteľovi zo dňa 16.10.2014 (č.l. 33-35 spisu). Ak základom daného sporového konania bol popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 16.10.2014, tak nemožno akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že by sa okresný súd nevysporiadal s relevantnými skutočnosťami, ktoré mali väzbu na popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu a ktoré boli okresným súdom posudzované.

58. Krajský súd nehodnotí ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by rozsudok okresného súdu nebol dostatočným spôsobom odôvodnený v spojení s ust. . Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu a konaním, ktoré vydanému rozsudku okresným súdom predchádzalo konštatuje, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská sporových strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor, resp. má iný názor k zhodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania a že rozhodnutie okresného súdu nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nemôže byť základom pre záver o jeho arbitrárnosti, nedostatočnom odôvodnení. Krajský súd mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, s náležitosťami podľa ust. . Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad, danú sporovú vec, s ohľadom na incidenčné konanie, v ktorom sa vyhodnocuje popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu, avšak musí zodpovedať požiadavkám vyplývajúcim z ust. , k čomu napadnutým rozsudkom okresného súdu došlo. Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru okresného súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

59. K odôvodneniu rozsudku krajským súdom vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry NS SR a Ústavného súdu SR odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava. Krajský súd preto v súlade s touto ustálenou judikatúrou NS SR a Ústavného súdu SR posudzoval odvolacie dôvody žalovaného, a to tie, ktoré boli rozhodné, podstatné k posúdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu.

60. K rozsahu vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia okresným súdom, krajský súd uvádza, že ním bol viazaný za aplikácie ust. , keďže neboli v medziach odvolacích dôvodov žalovaného zistené prípady na zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie.

61. K hodnoteniu dôkazov vykonaných pred okresným súdom krajský súd uvádza, že tomuto predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ v priebehu konania, dokazovania. V konečnom dôsledku hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Odvolací súd k námietke hodnotenia dôkazov okresným súdom uvádza, že hodnotenie dôkazov súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu.

62. Krajský súd konštatuje, že rozsah vykonaných dôkazov hodnotil okresný súd v súlade s Čl. 15 , osobitne podľa odseku 2 tohto článku, z ktorého vyplýva, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Nemožno akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že by závery rozhodnutia okresného súdu boli založené len na základe nepriamych, neúplných dôkazov a právnych úkonov, ktoré nespĺňajú požiadavku určitosti. Krajský súd poukazuje na dôkazy zhodnotené okresným súdom, z ktorých bolo správne skonštatované poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu úpadcovi, pričom tieto dôkazy v súhrnnosti mali svoju výpovednú hodnotu v tom, že žalobca preukázal poskytnutie finančných prostriedkov úpadcovi, čo vecne správne skonštatoval okresný súd v odseku 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

63. Z dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom bolo podstatné to, že úpadca potvrdil prijatie určitej sumy, t.j. prevzatie sumy vyjadrenej v potvrdení. Výsledky dokazovania potvrdili to, že dôvodom poskytovania sumy právnym predchodcom žalobcu úpadcovi bolo zabezpečenie výkupu pozemkov v katastrálnom území A.. K poskytovaniu finančných prostriedkov úpadcovi za týmto účelom medzi právnym predchodcom žalobcu T.. A. a úpadcom dochádzalo v rokoch 2000 až 2009. Vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a úpadcom bol potvrdený účastníkmi tohto vzťahu na základe ich výpovedí, t.j. výpovedi T.. A. a úpadcu, ktorý vzťah sa stal základom poskytovania peňažných prostriedkov úpadcovi. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý uviedol, že prípadná absencia ďalších údajov na potvrdeniach o prevzatí finančnej hotovosti sa nedotýka relevantnosti dôkazu o tom, že právny predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky úpadcovi, ktoré poskytovanie malo základ v založenom účele výkupu pozemkov, ktorý mal napĺňať úpadca. K odseku 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe k odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že absencia iných náležitostí na potvrdeniach o prevzatí finančných prostriedkov úpadcom, nediskvalifikuje túto listinu spôsobom, ktorého sa domáhal žalovaný v odvolaní, t.j. že by išlo o absolútnu neplatnosť týchto potvrdení. Podstatným a relevantným bolo odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov úpadcom, čo tieto potvrdenia, listiny v súhrnnosti preukázali.

64. Nebol opodstatnený ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by okresný súd nehodnotil popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd práve v súlade so zrušujúcim uznesením

krajského súdu sp. zn. zo dňa 05.02.2019 v danej sporovej veci posudzoval popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 16.10.2014, vo väzbe aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. septembra 2014 č.k. -49. Okresný súd rešpektoval účel incidenčného konania, keď rozhodoval len o tom, či popierací prejav správcu konkurznej podstaty obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu konkurznej podstaty úpadcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Pri porovnaní popieracieho prejavu správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 16.10.2014 (č.l. 33-35 spisu), odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a jeho záverov, sa krajským súdom konštatuje, že okresný súd pre relevantnosť popretia hodnotil to, či tvrdenia obsiahnuté v popieracom prejave správcu konkurznej podstaty úpadcu sú opodstatnené alebo nie. K uvedenému hodnoteniu okresný súd pristúpil po tom, čo vyhodnotil včasnosť podanej žaloby žalobcu v odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „).

65. Obsahom popieracieho prejavu správcu konkurznej podstaty úpadcu bolo vyjadrenie spornosti pohľadávok, ich nepreskúmateľnosti, premlčanie pohľadávok, resp. popretie pohľadávok z titulu nepreskúmateľnosti. Pod por. č. 6/1 bolo vyjadrené to, že nie je zrejmé, na základe čoho boli peňažné prostriedky poskytnuté úpadcovi, kedy malo byť plnené zo strany úpadcu, absencia a špecifikácia účelu poskytnutia peňažných prostriedkov, kedy mal veriteľ úpadcu vyzvať na poskytnutie plnenia, či bol úpadca reálne vyzvaný, kedy sa veriteľ mohol dozvedieť, že úpadca nezrealizoval plnenia, namietanie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, namietanie premlčania pohľadávok. Pod por. č. 6/2 a 6/3 opätovne, ako aj k pohľadávke pod por. č. 6/1 námietka nepreskúmateľnosti, nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky a existencie dlhu, neuvedenie splatnosti dlhu, námietka neurčitosti, z uznania dlhu nie je možné určiť, na základe čoho a kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, z notárskych zápisníc nie je dostatočným spôsobom preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky a existencia samotného dlhu. Z obsahu popieracieho prejavu správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 16.10.2014 vyplynulo, že dôvody popretia sa prelínali v nepreskúmateľnosti prihlásených pohľadávok s odkazom na prihlášky, v námietke premlčania, dôvodoch popretia viažucich sa k uznaniu úpadcom podľa notárskych zápisníc. Pokiaľ sa dôvody popretia vzájomne prelínali a opakovali vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam pod por. č. 6/1, č. 6/2, č. 6/3, tak nebolo potrebné, aby ich okresný súd zopakoval pri každej prihlásenej pohľadávke. V podstatnosti popieracieho prejavu dôvody popretia okresný súd riadnym spôsobom zosumarizoval v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené zosumarizovanie neznamená, že by okresný súd v celosti neposudzoval popierací prejav správcu konkurznej podstaty úpadcu.

66. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd poukazuje na to, že samotná suma pohľadávok, o ktorých konal a rozhodol okresný súd, vyplývala priamo z doložených dôkazov, ktoré obsahovo mali svoju relevanciu, výpovednú hodnotu o poskytnutí finančných prostriedkov úpadcovi za účelom výkupu pozemkov, ktorý úpadca nenaplnil. Výška pohľadávky vyplynula z rozsahu priamych ako aj nepriamych dôkazov, t.j. nielen dokladov o prevzatí peňažnej sumy úpadcom, ale aj z výpovedí pôvodného veriteľa T.. V. A., úpadcu, svedka V. V.. Výška uplatnených pohľadávok vyplynula v súhrnnosti z vykonaných dôkazov, a preto nebol namieste odvolací dôvod žalovaného, že by konkrétna výška finančných prostriedkov prevzatá úpadcom nebola preukázaná. Krajský súd z titulu aplikácie ust. odkazuje na rozsah vykonaných dôkazov vyjadrený okresným súdom, z ktorých bola spoľahlivo preukázaná výška žalobcom uplatnenej pohľadávky v konkurznom konaní, ak táto vyplynula nielen z listinných dokladov, ale aj z výpovedí T.. V. A., úpadcu p. M., ako aj z výpovede p. V. V. v spojení s notárskymi zápisnicami sp. zn. N 1033/2009, NZ 45104/2009, NCRIs 45734/2009 zo dňa 30.11.2009, sp. zn. N 1034/2009, NZ 45114/2009, NCRIs 45737/2009 zo dňa 30.11.2009 (č.l. 48-54 spisu). Krajský súd upriamuje pozornosť na obsah týchto notárskych zápisníc vo väzbe k obsahu popieracieho prejavu správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď je z týchto notárskych zápisníc zrejmý právny dôvod uznaného dlhu úpadcom voči právnemu predchodcovi žalobcu T.. V. A., a to dlh, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s právnymi úkonmi, ktoré povinná osoba, a to úpadca p. W. M., zabezpečovala pre osobu oprávnenú, ktorou bol právny predchodca žalobcu T.. V. A., súvisiace s výkupom nehnuteľnosti. Úpadca v notárskych zápisniciach uznal v celom rozsahu čo do dôvodu, základu a výšky svoj dlh 230.000,- Eur a 170.000,- Eur.

67. Pohľadávka žalobcu bola preukázaná v súhrnnosti tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, výdavkovými pokladničnými dokladmi (č.l. 107 spisu) o poskytnutí finančných prostriedkov úpadcovi,

e-mailovou komunikáciou medzi úpadcom a právnym zástupcom pôvodného veriteľa T.. A. (č.l. 90 a nasl. spisu), notárskymi zápisnicami, nepriamo výpoveďou svedka p. V.. Právny predchodca žalobcu T.. A. rovnako výpoveďou potvrdil poskytnutie peňažných prostriedkov úpadcovi a ich prevzatie potvrdil úpadca, ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 10.01.2018. Úpadca - svedok W. M. potvrdil vzťah s právnym predchodcom žalobcu p. T.. A., ako aj, že peniaze prevzal. Pokiaľ úpadca tvrdil, že s p. A. bola dohodnutá provízia ústne za úkony realizované pre p. RNDr. A., tak k tomuto tvrdeniu neboli predložené dôkazy, ktoré by mali spochybniť výšku žalobcovej pohľadávky, naviac, ak svedkom uvádzaná provízia, odmena sa nestala súčasťou popieracieho prejavu správcom konkurznej podstaty úpadcu. Oproti tomuto tvrdeniu úpadcu - W. M., vypočutého ako svedka, bola výpoveď právneho predchodcu žalobcu, svedka T.. V. A. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 21.02.2018, ktorý uviedol, že „za vykupovanie pozemkov nedostával odmenu, on mal dostať nejakú odmenu, keď bude niečo scelené, ak sa niečo zaobchoduje, tak tam mal dostať, ja si to už presne nepamätám, mám to niekde poznačené, celkom slušné percento. Mal dostať províziu len z toho, keby niečo scelil, mal odo mňa slovo, že keď to bude scelené, tak on bude tým hlavným človekom, ktorý to bude obchodovať, cez neho.“ Krajský súd poukazuje na výpoveď svedka p. V. V. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 10.01.2018, z ktorej výpovede vyplynulo, že úpadca peniaze, ktoré prevzal od právneho predchodcu žalobcu za výkup nehnuteľností, tieto ďalej neodovzdal, keď oslovení a vyhľadaní ľudia potvrdili, že od nikoho peniaze neprevzali, zmluvy nikdy nepodpísali, pri niektorých zmluvách boli vymyslené mená alebo sfalšované podpisy.

68. K odvolaciemu dôvodu žalovaného k spornosti výšky pohľadávky žalobcu krajský súd uvádza, že komplexne v súhrnnosti dôkazy vykonané pred okresným súdom potvrdili výšku žalobcovej pohľadávky tak, ako jednotlivo v odôvodnení svojho rozsudku krajský súd poukázal na tieto dôkazy priame ako aj nepriame. Bol to žalovaný, ktorý z titulu popieracieho prejavu bol povinný vyvrátiť dôkazy predložené žalobcom k výške ním prihlásenej pohľadávky. K tomuto zo strany žalovaného nedošlo, t.j. nebola dôkazmi vyvrátená, ani len spochybnená výška pohľadávky žalobcu, preto ak táto bola dôkazmi preukázaná, nemožno akceptovať odvolací dôvod žalovaného, že v konaní pred okresným súdom mala zostať sporná výška pohľadávky.

69. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý poukazuje na ust. a krajský súd odkazuje na odsek 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal toho, čo uviedol v prihláške. Po porovnaní prihlášky a žaloby žalobcu, krajský súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že žalobca sa domáhal najviac toho, čo uviedol v prihláške.

70. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v obrane o premlčaní žalobcovej pohľadávky krajský súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu v odseku 50.. Krajský súd má za to, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , tak nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakovať tie skutkové závery a právne zhodnotenia, ktoré vecne správnym spôsobom uskutočnil okresný súd, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, a tým je postačujúce na ne len odkázať. Okresný súd v odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku k premlčaniu uplatneného správcom konkurznej podstaty úpadcu v popieracom prejave ustálil podľa výsledkov dokazovania vedomosť právneho predchodcu žalobcu o stave bezdôvodného obohatenia úpadcu na konci roka 2009, pretože až na základe predložených falošných zmlúv veriteľ - právny predchodca žalobcu mohol až v druhej polovici roka 2009 zistiť, že úpadca nevykonal žiadnu dohodnutú činnosť, nedošlo k výkupu pozemkov, prevzatú finančnú hotovosť mal u seba neoprávnene, túto bol povinný vrátiť. Okresný súd zistil, že žaloba zo dňa 12.07.2011 bola podaná na okresný súd dňa 14.07.2011 (č.l. 36 spisu), teda pred uplynutím premlčacej lehoty v zmysle ust. a pred jej uplynutím by bola podaná, ak by sa aj vychádzalo z dátumu 17.09.2009, kedy úpadca vrátil veriteľovi peňažné prostriedky vo výške 100.000,- v tom čase Sk, teda ak by sa veriteľ tohto dňa dozvedel o bezdôvodnom obohatení.

71. Pre riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu predsa nie je ani zákonom vyžadované, aby rozhodnutie okresného súdu bolo zahltené vymenovaním všetkých dôkazov vykonaných pred okresným súdom. Aj z ust. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku sa uvedú dôkazy, z ktorých okresný súd vychádzal a ako ich vyhodnotil, čo bolo aj odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu uskutočnené.

72. Žalovaný vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania sa odvolal s poukazom na ust. , podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Tento odvolací dôvod nemá dosah na to, že v danom vyvolanom incidenčnom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov podľa zásady úspechu vo veci za aplikácie ust. . Okresný súd v zmysle zásady úspechu vo veci správne rozhodol za aplikácie ust. tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku za aplikácie ust. . Konanie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo závislé od výsledku konania vo veci samej, bez ohľadu na úpravu v ust. . Krajský súd je názoru, že primárne je potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania, aby reálne mohlo dôjsť k naplneniu ust. . Zákonite najskôr takéto trovy musia vzniknúť, musí byť o nich rozhodnuté, keďže len ako existujúce trovy súdneho konania môžu byť z uspokojenia v konkurze vylúčené v zmysle ust. . V rámci daného súdneho sporu sa rozhodovalo o trovách súdneho konania v zmysle a nie podľa ustanovení . Úlohou súdu pri rozhodovaní o trovách súdneho konania v konkrétnom konaní nie je rozhodovať o tom, či pohľadávka vzniknutá ako trovy konania bude v konkurznom konaní uplatniteľná, pretože súd rozhoduje len o oprávnenosti sporovej strany na náhradu trov súdneho konania. Zákonné ust. preto nemôže ovplyvniť zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania v rovine nároku na náhradu trov súdneho konania.

73. Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31. mája 2012, ktorým bol zaujatý názor, že z ust. nevyplýva, že v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky (alebo v inom konaní súvisiacom s konkurzom) nemožno neúspešného účastníka zaviazať na náhradu trov. Z tohto zákonného ustanovenia (ďalej uvádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky) vyplýva len to, že tieto trovy nemožno rovnako ako trovy konkurzného konania uspokojiť v konkurze. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu priznávajúce existujúce právo nie je možné v čase rozhodovania súdu vykonať, či už dobrovoľne alebo núteným výkonom, ale jeho neskoršia vykonateľnosť nie je vylúčená, nemôže byť dôvodom nepriznania práva.

74. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.