Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/105/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, s miestom podnikania Ul. Kláry Jarunkovej č. 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze", IČO: 36 388 777, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, právne zastúpený Mgr. Martin Štoffa, advokátom, N. 4, XXX XX G. G., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 30 851 483, právne zastúpený Mgr. Jurajom Švecom, advokátom, so sídlom G. X/a, XXX XX G., 2/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, odbor správy majetku štátu, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, 3/ Mondi SCP, a.s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 637 051, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Lehotským advokátom, so sídlom S. K. XXX/XX, XXX XX X. S., 4/ MH Manažment, a.s., so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, 5/ Okresný úrad Žilina, majetkovoprávny odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, 6/ Poľnohospodárske družstvo Likavka, so sídlom 034 95 Likavka, IČO: 00 195 596, 7/ M. S., bytom č. d. XXX, XXX XX X., 8/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom H. XX, G., 9/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom Radničné nám. 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-ZA- OOP4-2017/021367/HOL zo dňa 23.5.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov

- referát pôdohospodárstva číslo: OU-ZA-OOP4-2017/021367/HOL zo dňa 23.5.2017, a rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor 1RE 3-2017/000473-13P zo dňa 28.2.2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 9/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím 1RE 3-2017/000473-13P zo dňa 28.2.2017 postupom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase rozhodovania t. j. od 1.7.2016 do 31.8.2017 (ďalej len „“) rozhodol o zmene údajov v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“ alebo „register“) v katastrálnom

území V. v písomnej časti k parcelám určeného operátu EKN č. 6711/1 a 6711/301, ktoré sú evidované na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXXX tak, že opravil zápis ich vlastníka, konkrétne namiesto „BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s.r.o., Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36388777“ zapísal ako vlastníka M. S. rod. G., nar. XX.X.XXXX, bydliskom X. XXX, a to titulom osvedčenia o dedičstve , . 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s poukazom na ustanovenia , , , a ods. uviedol, že ROEP bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012. Dňa 5.4.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13, v súpise listín je ROEP evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v Zbierke listín katastrálneho územia V. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Dňa 12.11.2013 prvostupňový správny orgán začal ex officio konanie v zmysle o oprave chybných údajov schváleného registra ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX z toho dôvodu, že na predmetných listoch vlastníctva je nesprávne zapísaný vlastník, resp. spoluvlastník BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o.. Správny orgán upovedomil účastníkov konania v zmysle o správnom konaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) o začatí konania. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne popísal skutočnosti zistené rozsiahlym šetrením, na základe ktorého dospel k záveru o nutnosti vykonania opravy zápisov v ROEP. Správny orgán zistil celkovo 7 chybných zápisov, pričom o nich rozhodoval osobitnými rozhodnutiami. Vo vzťahu k výroku tohto prvostupňového rozhodnutia správny súd z odôvodnenia uvádza nasledovné: K upovedomeniu o začatí konania sa v stanovenej lehote vyjadrila aj M. S. tak, že na základe dedičského rozhodnutia , zdedila pozemok vedený v PK v Ružomberku vo vložke č. 71 parc. č. 6711 lúka vo výmere 5395 m2 s výnimkou konkrétnych parciel, preto žiadala, aby jej dedičstvo bolo zapísané v celosti. Správny orgán šetrením zistil, že parcely. určeného operátu č. 6711/1 a 6711/301 zodpovedajú pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. 6711 zapísanej v pozemkovej knihe pozemkovoknižnej vl. č. 71 na strane A: majetkovej podstaty pod por. č. 21 ako lúka „Bukovina“ o výmere 1500 štv. siah a na strane B: vlastníctva je pod B25 zapísaná ako podielová spoluvlastníčka M. S. rod. G. V. (I.) na základe č. d. 1036/1913 v spoluvlastníckom podiele 1-ina a pod B26 je zapísaná na základe č. d. 757/1959 v spoluvlastníckom podiele 1-ina ako podielová spoluvlastníčka S. G. rod. S., ktorá druhú polovinu spoluvlastníckeho podielu nadobudla po M. S. podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve , . Predmetný pozemok následne v celosti nadobudla M. S. rod. G., na základe , . Komisia na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. po vykonanom šetrení a prerokovaní na svojom zasadnutí dňa 8.10.2014 posúdila podnet na zmenu údajov v schválenom ROEP a navrhla vykonať opravu chybného zápisu vlastníckeho práva na vyššie uvedených parcelách. Ružomberok. 3. O odvolaní žalobcu proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva - žalovaný rozhodnutím číslo OU-ZA- OOP4-2017021367/HOL zo dňa 23.5.2017 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. K primárnej odvolacej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení aplikácie intertemporálneho ustanovenia účinného od 1.5.2014 žalovaný správny orgán uviedol, že predmetné prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán mal postupovať pri oprave chýb ROEP v zmysle podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 28.2.2017, čiže postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016. V tomto konaní podľa mal žalovaný za to, že chybné údaje v schválenom registri je možné opraviť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Žalovaný po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vydané v súlade so zákonom.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V žalobe uviedol, že ako ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s. r. o. „v konkurze“ zistil nespeňažený nehnuteľný majetok, vedený Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, ktorý následne zapísal do konkurznej podstaty a jeho zapísanie do konkurznej podstaty zároveň zverejnil v Obchodnom vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.9.2014, zn. K017574. Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom podala

proti nemu žalobu o vylúčenie vecí z konkurzu, ktorá žaloba bola Krajským súdom v Banskej Bystrici zamietnutá. V odôvodnení okrem iného konkurzný súd uviedol, že Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, nemohol o oprave údajov v ROEP rozhodnúť. Napriek uvedenému tento o zmene rozhodol rozhodnutím zo dňa č. 1RE 3-2017/000473-13P zo dňa 28.2.2017. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu považoval žalobca za nezákonné. Podľa jeho názoru rozhodoval prvostupňový orgán o oprave chybných údajov ROEP po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, a teda protizákonne a následne odvolací orgán - žalovaný, takéto nezákonné rozhodnutie, na základe jeho odvolania, v celom rozsahu ako správne potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí v konfrontácii s gramatickým a logickým výkladom ust. zákona v spojení so , ktorým sa v čl. II. mení a dopĺňa sa v síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch na päť rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach účinných od 1.5.2014 sa v uvádza, že „Konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.“. Z uvedeného logicky vyplýva, že konania, v ktorých bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014, dokončia sa podľa zákona účinného do 30.4.2014. Zároveň je nesporné, že právna úprava, účinná od 1.5.2014, sa nijako nevzťahuje na konania už skončené. Keďže v danom prípade bol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zverejnený cca dva roky pred 30.4.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, rozhodnutím 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012, je vylúčené, aby sa na opravu jeho prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa znenia platného a účinného od 1.5.2014. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, potom je celkom zrejmé zásadné nepochopenie zmyslu a účelu tohto prechodného ustanovenia, ktorým je predsa, celkom logicky, určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava vzťahuje a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. A zo znenia prechodného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014. Úplne vylúčená je aplikácia novely zákona č. 180/95 Z. z., obsiahnutej v čl. II. na konania, ktoré v čase jej schválenia, resp. jej vstupu do platnosti a účinnosti, boli skončené, pretože by išlo o neprípustnú retroaktivitu. A v danom prípade bolo konanie skončené právoplatne už dňa 11.6.2012.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 6.10.2017 uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odôvodnení svojho (žalobou napadnutého) rozhodnutia. Opätovne uviedol, že prechodné ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, upravuje ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.4.2014; prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán mal postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016. Poukázal na to, že rozsudok konkurzného súdu, ktorý vyjadril právny názor o nemožnosti vykonania opravy schváleného ROEP po uplynutí troch rokov od zápisu údajov, nie je dosiaľ právoplatný. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

6. Ďalší účastník v rade 2/ (Ministerstvo hospodárstva SR) vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.12.2017 súhlasil s názorom Fondu národného majetku, vyjadreným v liste pre ďalšieho účastníka v rade 1 (SPF)/, ktorý sa nestotožnil so zápisom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX v prospech BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. Navrhol správnu žalobu zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval na vecne správne, zákonné a aj dostatočne odôvodnené, a to aj s ohľadom na dodržanie zákonom stanovenej lehoty.

7. S vyjadrením ďalšieho účastníka v rade 2/ žalobca podaním zo dňa 13.2.2018 nesúhlasil, nakoľko neobsahuje žiadne vecný či právny argument, len vyjadruje súhlas s názorom Fondu národného majetku SR a s napadnutými rozhodnutiami.

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10.4.2018 k vyjadreniu žalovaného poukazoval na to, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2018 pod č. k. . Súhlasil s výkladom žalovaného, že zmena registra podľa je považovaná za nové samostatné konanie, avšak toto bolo možné začať len v lehote troch rokov, pokiaľ nešlo o konanie podľa zákona, pretože tam špecifikované

konania sa dokončia podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2014. Na všetky ostatné konania sa vzťahuje zákon účinný do 30.4.2014 vrátane trojročnej lehoty na rozhodnutie o zmene podľa . Zanikla aj komisia, s ktorou mal orgán prerokovať potrebu zmeny údajov ROEP. Ak sa žalovaný stotožňuje s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, podľa ktorého je zmena zapísaných údajov ROEP možná do 5 rokov od vykonania zápisu a vzťahuje sa aj na registre zapísané do katastra pred 1.5.2014, je to irelevantné, lebo zákony záväzným spôsobom vykladajú súdy a nie tento úrad. Za nezmyselnú považuje aj argumentáciu žalovaného, že údajne zákona upravuje ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.4.2014 a súčasne, že toto ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov. Opätovne cyklicky zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely č. na posudzovaný prípad. Ďalej žalobca uviedol, že zapísanie všetkých nehnuteľností, vedených na vyššie uvedených LV, do konkurznej podstaty, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Zároveň bolo vyznačené poznámkou na všetkých dotknutých LV, pričom poznámku o zápise týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu - BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze“, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 777, zapísal na jednotlivé LV Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, na základe jeho podnetu. Nezákonný postup teda ďalej vyplýva aj zo skutočnosti, že napadnutými rozhodnutiami dotknuté pozemky, ktoré sú riadne zapísané do súpisu konkurznej podstaty, nemôžu byť z tejto vylúčené iným, ako zákonným spôsobom, upraveným v o konkurze a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu, v danom prípade Krajského súdu Banská Bystrica, žiadny iný súd či správny alebo iný orgán nemá kompetenciu akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich svojvoľne z konkurznej podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby, ako to už Okresný úrad v Ružomberku urobil. Ak teda mal správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol sa zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia, a to podaním vylučovacej žaloby na konkurznom súde v súdom určenej lehote. Naopak, tento správny orgán v zrejmom rozpore s ustanoveniami o konkurze a vyrovnaní, ktorý je špeciálnym právnym predpisom upravujúcim konkurzné konanie, a v rámci neho aj súpis konkurznej podstaty, správu majetku v súpise konkurznej podstaty a jeho speňaženie, opakovane rozhoduje a rozhodol o zmene schváleného registra. Následkom toho je, že po právoplatnosti jeho rozhodnutia sa zmení zápis v katastri nehnuteľností tak, že dotknuté parcely sa zapíšu na nové LV v prospech tretej osoby, čím svojvoľne a nezákonne správny orgán odníme predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. V tomto konaní došlo k zmene v prospech M. S., ktorá následne previedla vlastnícke právo na ďalšiu osobu, čím došlo k mimoriadnemu zásahu do vlastníckeho práva, ako aj do práv konkurzných veriteľov.

9. Ďalší účastník v rade 8/ (Lesy SR, š. p.) vo svojom vyjadrení k žalobe z 10.6.2018 uviedol, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu považuje za zákonné a vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Stotožnil sa s názorom žalovaného o jeho práve opraviť údaje ROEP podľa právnej úpravy účinnej od 1.5.2014. podľa jeho názoru v konkurznom konaní súdy vydali rozhodnutia súkromnoprávneho charakteru, pričom o zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy sa má rozhodovať v správnom súdnictve.

10. Žalobca vo svojom ďalšom stanovisku zo dňa 16.5.2019 opätovne zopakoval argumentáciu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely č. na posudzovanú situáciu. Zdôraznil tiež, že vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje okruh pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali a očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované. t. j. že po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu, v súvislosti s čím poukázal aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý žalovaný použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípom právnej istoty a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré je potrebné zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko tieto boli vydané po zákonom stanovenej lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP. V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely č. , ktorými došlo s účinnosťou od 1.5.2014 k predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. a , uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra v zmysle ust. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej

a ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra. V posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. ), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. ) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke aplikovania „predĺženej“ lehoty na uskutočnenie zmeny údajov schváleného ROEP v zmysle ust. , v posudzovanom prípade nedošlo k dodržaniu zákonom stanoveného rozsahu (časového limitu), dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto postupovali v rozpore so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“ v normatívnom texte podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej lehote s presne stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o zmene údajov schváleného ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi na právnu sféru jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy nemožno hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho, že v danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 5.4.2013 a ďalej hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 28.2.2017, z čoho následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 28.2.2017 a žalobcovi bolo doručené dňa 16.3.2017. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 23.5.2017 a žalobcovi bolo doručené dňa 29.5.2017. To znamená, že konanie o zmene údajov schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 23.5.2017, pričom uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej lehote od údajného dátumu zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2013. Opačný výklad, t. j. ten, ktorý zaujal žalovaný a správny orgán prvého stupňa, je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k ďalšiemu predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe. Správne orgány uvádzajú deň, kedy bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je možné nijako vyvodiť, kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis vykonaný, nakoľko k tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia), teda správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Už len zo samotného dňa právoplatnosti schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien (2243/12 a 2244/12) a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v roku 2012. Pokiaľ však správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 5.4.2013 ako jediný a rozhodný, potom pre uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to nijako zdôvodnené a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti ide o neúplný, nepreukázaný a zmätočný údaj, ktorý objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom stanovenej lehoty pre prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.

11. Ďalší účastník v rade 1/ (Slovenský pozemkový fond) vo svojom vyjadrení k žalobe z 30.7.2020 okrem iného uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ sa žalobca snaží argumentovať odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. z 27.1.2017, ktorým súd zamietol žalobu ďalšieho účastníka v rade 1/ v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, tak podľa jeho názoru za závažnú vadu, ktorou trpelo celé predmetné konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, bol práve postup a právny záver označeného krajského súdu ohľadne možného prieskumu a opravy schváleného ROEP podľa V ďalšom poukázal na to, že v súlade s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou nie je možné považovať zápis vlastníctva v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim za titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, ktorý má iba evidenčný účinok, spočívajúci v tom, že sa ním nemení právna situácia. V tomto prípade ide o rozhodnutie o obnovenej evidencie pozemkov vydané správnym orgánom v správnom konaní, ale vlastnícke právo nevzniká, pretože vlastník je stále ten istý. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností žalobcom ako úpadcom nie sú hodnoverné a jediný titul, od ktorého žalobca odvodzuje vlastnícke právo úpadcu,

je práve chybný ROEP zapísaný 5.4.2013 do katastra nehnuteľností, čo je v rozpore s argumentami uvedenými v tomto vyjadrení, pretože pozemnoknižné vložky svedčia v prospech štátu, resp. iných vlastníkov. Neexistovala žiadna privatizačná zmluva, resp. v katastri nehnuteľností sa k dotknutým parcelám nenachádzala a nenachádzala sa tam ani iná scudzovacia zmluva, ktorá by nasvedčovala, že by predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX prešli z TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. na TECHNOCONSULTING, spol. s r.o., a následne z TECHNOCONSULTING - TEXICOM, s.r.o. na RTZ, spol. s r.o. Na základe svedeckej výpovede Bc. M. K., zamestnankyne Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, a listinných dôkazov - pozemnoknižných vložiek, ktoré boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech úpadcu a stanoviska Fondu národného majetku, bol úpadca na listoch vlastníctva č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. V., zapísaný chybou správneho orgánu v rámci konania ROEP, a nie na základe právne relevantných listín. V ďalšom ďalší účastník v rade 1/ citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.1.2018, ktorým bol potvrdený vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci excindačnej žaloby, ako i z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 12.12.2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. - 157 zo dňa z 27.1.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, nakoľko vlastníctvo úpadcu nevyplývalo zo žiadneho iného titulu okrem sporného ROEP z roku 2012, čo zakladalo opodstatnenosť podanej vylučovacej žaloby. Podľa právneho názoru ďalšieho účastníka v rade 1/ je s účinnosťou od 1.5.2014 lehota na opravu údajov ROEP päťročná, pričom táto lehota nie je dotknutá prechodnými ustanoveniami. Ustanovenie sa týka výlučne konania, ktorým je podľa cit. zákona konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa sa na toto konanie vzťahujú predpisy Správneho poriadku, pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak. Takéto konanie je v zmysle Správneho poriadku ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zmenu registra podľa považuje za nové samostatné konanie, na ktoré sa vzťahuje platná právna úprava v čase rozhodovania správneho orgánu o zmene a oprave ROEP. V čase konania prvostupňového správneho orgánu a vydania rozhodnutia dňa 28.02.2017 to bol v znení novely , účinnej od 1.9.2017. Tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný pochybnosti, či dotknuté nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty, tak sa mohol zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia na konkurznom súde a tiež, že postup správneho orgánu pri rozhodovaní o oprave ROEP je v rozpore so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorý je zákonom špeciálnym, považuje za právne nesprávne a účelové. je tiež lex specialis a ukladá správnemu orgánu nielen právo, ale aj povinnosť konať, ak zistí, že údaje zapísane v schválenom ROEP sú v rozpore s údajmi podľa zákona. Je absolútny právny nezmysel, aby sa správny orgán poverený zhotovením ROEP, na podklade ktorého sa zapisujú pôvodní vlastníci do katastra nehnuteľností, domáhal pred opravou schváleného registra na konkurznom súde najprv vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty a až následne schválil opravený ROEP. V ďalšom citoval z rozsudku tunajšieho krajského súdu spis. zn. zo dňa 7.5.2019, ktorým bola analogická správna žaloba zamietnutá. V závere vyjadrenia ďalší účastník v rade 1/ žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

12. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 26.4.2021 sa stotožnil s vyjadrením ďalšieho účastníka v rade 1/ (SPF) zo dňa 30.7.2020 a poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov vydané v obdobných veciach. Uviedol, že v rámci konania ROEP došlo k zámene obchodných mien dvoch subjektov, v dôsledku čoho došlo k zápisu nesprávny subjekt ako vlastník nehnuteľností, a to sa následne riešilo opravou zápisu v zákonom stanovej lehote. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na doterajších vyjadreniach.

13. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.5.2021, v ktorom uviedol, že správne orgány procesným inštitútom opravy chyby po zákonnej lehote v katastrálnom operáte zapríčinili de facto vyňatie nehnuteľností zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Tretie osoby právom predurčené nástroje na obranu svojho údajného vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. ) alebo tieto využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. ), avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili tzn. boli právoplatne neúspešní, resp. vzali žaloby späť pre neexistenciu nárokov. Žiadny z ďalších účastníkov v rade 1/ až 9/ sa sám iniciatívne nedomáhal vykonania opravy chyby v spracovanom výstupe z ROEP, teda nedal na takú opravu podnet (čo podľa jeho názoru preukazuje, že nemali námietky voči obsahu výstupu z ROEP). Žiadny z ďalších účastníkov v rade 1/ až 9/ nepodal vo veci svojho domnelého vlastníckeho práva určovaciu žalobu na všeobecný civilný súd (čo podľa jeho názoru preukazuje, že

si boli vedomí skutočnosti, že im nesvedčí žiadny vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník v rade 3/ Mondi SCP, a.s. a aj TEXICOM Bavlnárske závody š.p. v likvidácii podali proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, avšak v následnom konaní pred konkurzným súdom ich vzali v celom rozsahu späť (čím podľa jeho názoru bolo preukázané, že im nesvedčí žiadny vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník v rade 1/ SPF podal proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, no pred krajským konkurzným súdom bol neúspešný a vec nie je doteraz právoplatne skončená. Žalobca poukázal na to, že na tunajšom súde sa vedie celkovo osem obdobných konaní o skutkovo a právne súvisiacich správnych žalobách. Vo veci spis. zn. , v ktorej už rozhodoval aj kasačný súd pod spis. zn. , sa žalobca obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ktorý po predbežnom prerokovaní veci svojím uznesením č. k. -27 zo dňa 26.5.2020 prijal ústavnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu na ďalšie konanie. O jeho ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR tak, že dal sťažovateľovi v jeho hlavnej argumentačnej línii za pravdu a svojím nálezom č. k. -80 zo dňa 6.5.2021 rozhodol, že boli porušené základné práva sťažovateľa podľa a , právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom žalobca poukázal na jednotlivé ústavnoprávne východiská obsiahnuté v uvedenom náleze.

14. K vyjadreniu žalovaného z 26.4.2021 žalobca uviedol, že ohľadom údajnej a aj žalovaným tvrdenej „jednoznačne preukázanej zámeny obchodných mien dvoch subjektov v konaní ROEP“ namieta, že k takémuto záveru správne orgány v konaní nikdy presvedčivo nedospeli a pre uvedené nepodložené tvrdenie neexistuje žiadny listinný ani iný dôkaz, a to ani v administratívnom spise žalovaných správnych orgánov a ani v súdnom spise správneho súdu alebo všeobecných súdov, ktorí sa predmetnými nehnuteľnosťami zaoberali. Tejto časti nepodloženej argumentácie však chýba faktická opora v obsahu súdneho spisu a vykonaných dôkazoch, pričom je zjavne postavená výlučne na jedinej svedeckej výpovedi zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa Bc. M. K., ktorá však má skôr povahu neurčitých subjektívnych dohadov a presvedčení ako objektivizujúceho dôkazu. Práve uvedená svedkyňa začala údajne z vlastného podnetu realizovať opravy v zápisoch vlastníkov vo výstupe z ROEP. Tvrdená zámena obchodného mena úpadcu BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s.r.o. je absolútne neobhájiteľná vo vzťahu k označeniu ďalších subjektov, v prospech ktorých sa opravy registra REOP vykonávali a je vylúčené, že by mohlo dôjsť k omylu a zámene s menami ako M. S., Základina pre prestárlych a invalidných robotníkov Ružomberských textilných závodov, úč. spol., Poľnohospodárske družstvo Likavka alebo Bavlnárske závody V. I. Lenina, n.p. v Ružomberku. V celom doterajšom konaní pred správnymi orgánmi a pred správnym súdom žalovaný nepreukázal, že by údajnú zámenu a potrebu opravy chyby akokoľvek riešil s najpovolanejším subjektom, ktorým je spracovateľ nového registra ROEP, a ktorý tak nikdy nedostal príležitosť vysvetliť ako postupoval, z akých podkladov vychádzal a k akým záverom dospel, čo žalobca považuje za fatálne zlyhanie správnych orgánov. K vyjadreniu priložil nález Ústavného súdu SR, č. k. -80 zo 6.5.2021.

15. Ďalší účastník v rade 3/ (Mondi SCP, a. s.) vo svojom vyjadrení k žalobe z 23.1.2018 a 31.7.2020 uviedol niektoré okolnosti konkurzného konania spis. zn. 47-24K 152/02 ako i okolnosti konania o vylúčenie nehnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty spis. zn. a sumarizoval priebeh konania pred správnymi orgánmi. Vo vzťahu k predmetnej správnej žalobe uviedol, že nedisponuje relevantnými listinami (dôkazmi) ktoré sa týkajú žalobou napádaného administratívneho konania, preto sa podstatnejším spôsobom nemôže (ani nie je kompetentný) vyjadriť k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe. Podľa jeho názoru bola však žaloba proti nemu podaná len z formálnych dôvodov - keďže v napádanom administratívnom konaní bol účastníkom konania aj keď ani v uvedenom administratívnom konaní nebolo rozhodované o jej právach alebo povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch. Žaloba proti nemu nie je dôvodná, a preto žiada správny súd, aby žalobu proti nemu rozsudkom zamietol. Taktiež upozornil, že vlastníkom dotknutých parciel už nie je M. S. (ďalšia účastníčka v rade 7/).

16. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.2.2018 a 17.5.2021 v tom smere, že síce správna žaloba bola voči nemu podaná formálne, avšak nie je možné, aby správny súd rozhodol v zmysle návrhu ďalšieho účastníka a správnu žalobu voči nemu rozsudkom zamietol. Ním podaná správna žaloba je smerovaná výhradne proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 9/, teda vrátane ďalšieho účastníka konania v rade 3/, sú priamo zo zákona subjektmi, ktorých právny predpis označuje za účastníkov súdneho konania o správnej žalobe a musia byť priamo žalobcom už v podanej žalobe označení. Z popísaného dôvodu je

aj uvedenie ďalšieho účastníka konania v rade 3/ len povinnou formálnou náležitosťou správnej žaloby v tomto prípade, avšak obsahovo nejde o podanie žaloby proti tomuto subjektu, len o uvedenie procesne oprávneného účastníka súdneho konania s osobitným postavením. Preto správny súd bude o žalobe rozhodovať výlučne vo vzťahu k existencií alebo neexistencií namietaných dôvodov nezákonnosti na strane žalovaného správneho orgánu a ním vydaného napadnutého rozhodnutia.

17. Prípisom zo dňa 30.6.2021 žalobca správnemu súdu oznámil, že v obdobnej veci spis. zn. bolo na Najvyššom súde SR ako kasačnom súde dňa 22.6.2021 rozhodnuté pod spis. zn. . Kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22.4.2020 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.3.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

18. Ďalší účastníci konania v rade 4/ až 7/ a 9/ svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili. Rovnako nadobúdateľ predmetných nehnuteľností F.. M. S. nevyužil právo o priznanie postavenia zúčastnenej osoby na konaní.

19. Na pojednávaní konanom 20.10.2021 v neprítomnosti žalovaného a žalobcu i ďalších účastníkov v rade 1/ až 9/, právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky podania učinené v tejto veci. Poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR č.k. - 80 zo dňa 6.5.2021, rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. , ak aj na rozsudok tunajšieho správneho súdu vo veci , z ktorých vyplýva, že správne orgány v prejednávanej veci mohli rozhodnúť o oprave chybných údajov najneskôr do 5.4.2016. Žalovaný vo veci, v ktorej mu bola tunajším správnym súdom vec vrátená na ďalšie konania, už vydal rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil s poukazom na to, že právo rozhodnúť o zmene údajov registra bolo dané len v lehote troch rokov odo dňa zápisu a po tomto dátume toto právo zaniklo. Pokiaľ bolo teda vydané rozhodnutie, má povahu nulitného aktu.

20. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

21. Správny súd po prejednaní veci v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

22. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku dňa 12.6.2006 zverejnil návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území V.. Register v katastrálnom území V. bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2012. Z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že automatizované preberanie údajov registra bolo ukončené dňa 5.4.2013 pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 v Zbierke listín katastrálneho územia V. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Následne, dňa 12.11.2013 začal prvostupňový správny orgán ex officio konanie o oprave chybných údajov schváleného registra. Konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom správneho súdneho konania, začalo teda ešte za účinnosti právnej úpravy účinnej do 30.4.2014. Na základe výzvy Komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre k. ú. Obce Ružomberok dňa 8.10.2014 navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra. Žalobca dňa 10.11.2014 oznámil prvostupňovému orgánu zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze“. Konanie o oprave chybných údajov bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 24.6.2015, právoplatným 6.7.2015, z dôvodu, že účastníci boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov a súčasne, že sa začalo konať o predbežnej otázke. Prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní odo dňa 29.11.2016, kedy upovedomil účastníkov o začatí konania a následne vydal 28.2.2017 prvostupňové rozhodnutie. Následne administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 2. tohto rozsudku).

23. Odvolacie námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v samotnej podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do

nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal nesprávne posúdenie aplikácie s tým, že o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné body počas správneho súdneho konania rozvinul o právny názor, že výkladom žalovaného došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu, pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov. Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo teda posúdenie otázky - nesprávneho právneho posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho ustanovenia . Z doterajšieho priebehu konania nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Preskúmavané rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť ( ) po účinnosti novely , ktorou bola lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia registra.

24. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014) a to najmä z toho hľadiska, či orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schváleného registra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).

25. Podľa veta prvá (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia 1.6.2017), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) 14) v znení Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa , konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014. Podľa v znení účinnom do 30.04.2014, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

26. Počas tohto správneho súdneho konania boli v súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014) zo strany žalobcu iniciované ďalšie konania, a to konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky (vedené na základe ústavnej sťažnosti žalobcu pod sp. zn. ), ako i konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu pod spis. zn. podanej proti rozsudku tunajšieho súdu, spis. zn. z 22.4.2020, ktorým tunajší súd správnu žalobu v skutkovo a právne obdobnej veci zamietol.

27. V spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č. k. -80 zo 6.5.2021 sú aj vo vzťahu k prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až 23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, a opomenúť ústavnoprávne aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia , a to konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany legálne nadobudnutých práv.

28. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po uplynutí lehoty piatich rokov.“

29. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku predchádzajúce úvahy týkajúce sa charakteru opravy údajov schváleného ROEP výrazne posilňujú tézu, podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

30. Vyššie citované závery v náleze Ústavného súdu SR boli podkladom pre rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 22.6.2021, ktorým kasačný súd rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. z 22.4.2020 (ktorým bola správna žaloba zamietnutá) zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z predmetného rozsudku kasačného súdu vyplýva, že prechodné ustanovenie 29b ods. 1 nevylučuje, že sa konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom prejednávanej veci, nemá dokončiť podľa predpisu účinného do 30.4.2014, keďže návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území V. bol zverejnený pred účinnosťou novely Kasačný súd sa z tohto hľadiska stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho orgánu o schválení registra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá tá skutočnosť, že jeho právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra môže trvať maximálne tri roky odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

31. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa veta prvá ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa ods. 3.

Podľa veta prvá , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

32. Pri svojom rozhodnutí správny súd zohľadnil právne závery vyslovené tak v Náleze Ústavného súdu SR, č. k. -80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako aj kasačného súdu podľa jeho rozsudku sp. zn. z 22.6.2021. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd zhodne konštatuje, že za takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu, by výsledkom posúdenia veci podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté ustanovenie (účinné od 1.5.2014) o päťročnej lehote na rozhodnutie o zmene údajov registra pôsobilo spätne/retroaktívne na právne vzťahy žalobcu do minulosti. Výklad, ktorý prezentoval žalovaný vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia , je v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra len do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

Na tom nič nemení okolnosť, že administratívne konanie bolo prerušené od 6.7.2015 do 29.11.2016, nakoľko počas prerušeného konania neplynú len procesné lehoty podľa Správneho poriadku (viď ust. Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú). , podľa ktorého žalovaný i správny orgán prvého stupňa postupovali, nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, ktorého charakteru je aj vyššie uvedená lehota na opravu na rozhodnutie o zmene údajov registra. 33. Žalovaný pri svojom rozhodnutí teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v súlade s cit. ust. a súčasne mu vec podľa veta prvá vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku. 34. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a nie určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov týkalo. 35. Keďže dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného sa týka aj rozhodnutia správneho orgánu nižšieho stupňa a žalobca to v správnej žalobe navrhol, súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. 36. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

37. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. 38. Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 39. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 9/ rozhodol správny súd podľa citovaného ust. a contrario tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko im správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.