Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/68/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, so sídlom Ul. B. T. č. X, Q. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu: Bavlnárske závody - Texicom, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 388 777, so sídlom Textilná č. 23, Ružomberok, právne zast.: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom P. č. X, Q. Q., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, v rade 2/ TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, so sídlom Bratislavská č. 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 v spojení s jeho opravou Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 v spojení s jeho opravou Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018 a rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor 1RE 25-2018/000263-130 zo dňa 20.03.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane trov kasačného konania.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 1RE 25-2018/000263-130 zo dňa 20.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o zmene údajov v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“ alebo „register“) v katastrálnom území D. v písomnej a grafickej časti k parcele určeného operátu č. 7997 evidovanej na mape určeného operátu nasledovne: Nesprávny zápis v katastri nehnuteľností:

- LV č. XXXXX

časť A: majetková podstata E-KN p. č. 7997, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 521 m2 časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník

1 Bavlnárske závody - TEXICOM, s.r.o., Textilná 23, Ružomberok, IČO: 36 388 777, spoluvlastnícky podiel : 1/1 opravil v písomnej časti takto:

- nový list vlastníctva

časť A: majetková podstata E-KN p. č. 7997, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 501 m2 časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník 1 TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, spoluvlastnícky podiel 1/1

- LV č. XXXXX

časť A: majetková podstata, E-KN p. č. 10001, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník 1 Slovenská republika, spoluvlastnícky podiel: 1/1, titul nadobudnutia železničná kniha vložka č. 34, pôvodný zápis. správca 2 Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme ŽSR, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, spoluvlastnícky podiel: 1/1. V grafickej časti považoval za potrebné vykonať nový zákres parc. určeného operátu v súlade so súborom UO_ 7997_10001.vgi. 20.03.2018 09:16 800 bajtov. Grafická časť schváleného ROEP v katastrálnom území D. mala byť opravená v súlade s UO_ 7997_10001.vgi. 20.03.2018 09:16 800 bajtov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. V ostatnej časti údaje mal ROEP v kat. úz. D., ktorý bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2012, zostať v písomnej a v grafickej časti nezmenené. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia mal Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor uvedenú zapísať zmenu údajov do katastra nehnuteľností.

2. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že ROEP bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2012. Dňa 05.04.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností (ďalej KN). Zápis do KN bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v zbierke listín kat. úz. D.. Podnet na úpravu chybných údajov schváleného ROEP podali Železnice Slovenskej republiky, Stredisko železničnej geodézie Bratislava dňa 17.03.2016, v ktorom žiadajú zápis vlastníctva v časti E-KN p. č. 7997 v kat. úz. D. v prospech SR v správe Železníc SR. Správny orgán prešetril grafickú identifikáciu parcely E-KN č. 7997 a zistil, že v mieste predmetu reklamácie je priebeh hranice tejto parcely v rámci diela ROEP vyhotovený nesprávne a časť E-KN p. č. 7997 tvorí podľa zákresu grafickej časti železničnej knihy a zákresu pozemkovoknižnej mapy železničné teleso. Preto je potrebné v rámci opravy diela ROEP zmeniť E-KN p. č. 7997 tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Novovzniknutá parcela E-KN č. 10001 patrí do vlastníctva SR-ŽSR a zmenená parcela E-KN č. 7997 patrí podľa rozhodnutia č. 1RE 13-2018/000504-13P zo dňa 23.02.2018 TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín. Správny orgán vyzval 07.09.2017 komisiu, aby v súlade s prešetrila podanie na zmenu údajov v schválenom registri. Komisia dňa 17.01.2018 navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra tak, že dôjde k zmene písomnej a grafickej časti, a to k podlomeniu E-KN p. č. 7997 na E-KN p. č. 7997/101 a 7997/102 a zmene vlastníctva na novovytvorenej E-KN p. č. 7997/102 v prospech SR - ŽSR. Ďalej citoval ust. , , , , v znení neskorších predpisov.

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: OU- ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 (v spojení s jeho opravou Číslo: OU-ZA- OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018) prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že schválený register nadobudol právoplatnosť 26.07.2012. Dňa 05.04.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Dňa 17.03.2016 podali ŽSR Bratislava, Stredisko železničnej geodézie návrh na zmenu údajov v schválenom

registri týkajúci sa aj E-KN p. č. 7997 kat. úz. D.. V zmysle komisia zaniká uplynutím piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Register bol zapísaný do KN dňa 05.04.2013. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 07.09.2017 vyzval komisiu, aby v súlade s ust. prešetrila návrh na zmenu údajov v schválenom registri, čo komisia aj učinila a podnet na opravu posúdila 17.01.2018. Účastníci konania boli upovedomení o začatí konania, boli oboznámení s možnosťou nahliadať do spisu, mali možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu a spôsobu jeho zistenia, ktorú možnosť nikto nevyužil. Čo sa týka veci samej, odvolací orgán sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením prvostupňového orgánu Ďalej poukázal na účinného od 01.05.2014, ktoré prechodné ustanovenie upravuje, ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.04.2014. Podľa názoru žalovaného sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, z toho dôvodu má odvolací orgán za to, že správny orgán mal postupovať pri oprave chýb registra v zmysle zákona podľa platného znenia, t. j. znenia platného v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie 23.02.2018 (správne 20.03.2018- pozn. správneho súdu), čiže postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 01.07.2016. Ďalej poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rozsudku č. k. zo dňa 30.01.2018, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -157 zo dňa 27.01.2017.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu (v spojení s opravou zo dňa 29.01.2019). V rámci argumentácie poukázal na nesprávnu aplikáciu v znení neskorších predpisov, keď správne orgány vychádzali z päťročnej lehoty na opravu schváleného ROEP. sa v síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch na päť rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach účinných od 01.05.2014 sa v uvádza, že konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30.04.2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 01.05.2014. Z uvedeného logicky vyplýva, že konania, v ktorých bol návrh registra uverejnený do 30.04.2014, sa dokončia podľa zákona účinného do 30.04.2014. Zároveň považoval za nesporné, že právna úprava účinná od 01.05.2014 sa nijako nevzťahuje na konania už skončené. Pretože bol ROEP zverejnený cca 2 roky pred 30.04.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, je vylúčené, aby sa na opravu jeho prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa zákona platného od 01.05.2014. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení uvádza, že prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už skončených a zapísaných registrov, potom je celkom zrejmé zásadné nepochopenie zmyslu a účelu tohto prechodného ustanovenia, ktorým je určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava vzťahuje, a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. Z prechodného ustanovenia jasne vyplýva, že nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.04.2014. Všetky konania, v ktorých bol návrh registra zverejnený do 30.04.2014, sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy, teda vrátane skončených konaní. Podľa názoru žalobcu je vylúčená aplikácia novely č. na konania, ktoré v čase jej schválenia boli skončené, pretože by išlo o neprípustnú retroaktivitu. V danom prípade bolo konanie právoplatne skončené už 26.07.2012 a je nespochybniteľné, že návrh registra podľa zákona bol zverejnený najneskôr pred júnom 2012. Na tie konania, v ktorých návrh k 30.04.2014 už bol uverejnený, sa nová právna úprava, a teda ani predĺžená lehota na opravu chýb registra nevzťahuje. Žalobca mal tiež za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je aj nezrozumiteľné, keďže zo znenia zákona (správne - poznámka správneho súdu) explicitne vyplýva, podľa ktorej právnej úpravy sa dokončia konania, v ktorých nebol návrh registra uverejnený do 30.04.2014, t. j. podľa novej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.05.2014. Ďalej žalobca namietal, že nehnuteľnosti, ktoré sú riadne zapísané do súpisu konkurznej podstaty, nemôžu byť z nej vylúčené iným ako zákonným spôsobom upraveným v zákona o konkurze a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu žiadny iný súd ani správny orgán nemá kompetenciu akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich z konkurznej podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby. Žalovaný tak urobil bez ohľadu na to, že v predmetnej veci prebieha na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. konanie o všeobecnej správnej žalobe, predmet ktorej je úplne identický s týmto a líšia sa len dotknuté parcely. Ak má teda správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol podať vylučovaciu žalobu na konkurznom súde a domáhať sa ich vylúčenia. Žalobca namietal tiež vecnú nesprávnosť napadnutých rozhodnutí. Poukázal na to, že TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, v prospech ktorého bola parcela podľa opravy schváleného ROEP

zapísaná do vlastníctva, podal na konkurznom súde žalobu o vylúčenie dotknutej parcely z konkurzu, avšak svoju žalobu vo veci zobral sčasti späť, čím deklaroval, že nemá žiadny nárok na pozemky, ktoré boli obsahom jeho žaloby a tieto sú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísané oprávnene.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.12.2018 a túto navrhol zamietnuť. Zotrval na právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, najmä poukázal na právny názor NS SR v rozsudku č. k. zo dňa 30.01.2018. Uviedol, že komisia v zmysle zaniká uplynutím piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností; pokiaľ register bol zapísaný do katastra 05.04.2013, komisia mohla dňa 17.01.2018 prerokovať a posúdiť podľa zákona podnet na opravu chybných údajov v schválenom registri. Podľa názoru žalovaného správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď v zákonom stanovenej päťročnej lehote dňa 07.09.2017 vyzval komisiu, aby návrh na opravu schváleného ROEP prešetrila. Prechodné ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca, upravuje, ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.04.2014, ale nedotýka sa opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov.

6. Ďalší účastník v rade 1/ Železnice Slovenskej republiky sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.12.2018. Uviedol, že vecné dôvody nesprávnosti rozhodnutí, ktoré žalobca uvádza v bode 4 žaloby, konkrétne konkludentné deklarovanie neexistujúceho nároku voči predmetným pozemkom späťvzatím žaloby ďalším účastníkom TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii sa týkajú iba tohto účastníka a nie ďalšieho účastníka v rade 1/. Považuje napadnuté rozhodnutie za vecne aj procesne správne, stotožňuje sa s argumentáciou správnych orgánov, že išlo o právoplatne ukončené konanie ROEP, preto na opravu ROEP sa nevzťahuje v platnom znení. Vzhľadom k tomu správne postupovali správne orgány, keď rozhodli v lehote 5 rokov. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že ŽSR - Stredisko železničnej geodézie Bratislava označené ako ďalší účastník je jeho organizačnou zložkou.

7. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za potrebné uviesť, že listom zo dňa 25.04.2022 oznámil účastníkom konania, že ďalej už nebude osobitne konať so ŽSR - Strediskom železničnej geodézie Bratislava, so sídlom Železničiarska č. 1, Bratislava, pôvodne označovaným ako ďalší účastník v rade 2/, keďže ide o organizačnú zložku Železníc Slovenskej republiky, ktoré už vystupujú v konaní ako ďalší účastník v rade 1/. Správny súd poukazuje na to, že podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom správneho súdneho konania je, že má spôsobilosť byť účastníkom konania, čím sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu, ktorú spôsobilosť upravuje v ustanovení tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. V správnom súdnom konaní majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu podľa a . Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí správny súd prihliadať v každom štádiu konania. Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku podľa a , keďže nemá hmotnoprávnu subjektivitu, nemá spôsobilosť byť ani účastníkom správneho súdneho konania.

8. Ďalší účastník v rade 2/ TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii sa k žalobe nevyjadril.

9. Žalobca vo svojom ďalšom stanovisku zo dňa 07.05.2019 opätovne zopakoval argumentáciu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely podľa na posudzovanú situáciu. Zdôraznil tiež, že vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje okruh pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali a očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované. t. j. že po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu, v súvislosti s čím poukázal aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý žalovaný použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípom právnej istoty a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré je potrebné zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko tieto boli vydané po zákonom stanovenej lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP.

V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely podľa , ktorými došlo s účinnosťou od 01.05.2014 k predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. a , uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra v zmysle ust. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej a ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra. V posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. ), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. ) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke aplikovania „predĺženej“ lehoty na uskutočnenie zmeny údajov schváleného ROEP v zmysle ust. , v posudzovanom prípade nedošlo k dodržaniu zákonom stanoveného rozsahu (časového limitu), dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto postupovali v rozpore so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“ v normatívnom texte podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej lehote s presne stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o zmene údajov schváleného ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi na právnu sféru jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy nemožno hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho, že v danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 05.04.2013 a ďalej hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 20.03.2018, z čoho následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 20.03.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 23.03.2018. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 22.8.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 07.09.2018. To znamená, že konanie o zmene údajov schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 7.9.2018, pričom uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej lehote od údajného dátumu zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 05.04.2013. Opačný výklad, t. j. ten, ktorý zaujal žalovaný a správny orgán prvého stupňa, je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k ďalšiemu predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe. Správne orgány uvádzajú deň, kedy bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je možné nijako vyvodiť, kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis vykonaný, nakoľko k tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia), teda správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Už len zo samotného dňa právoplatnosti schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien (2243/12 a 2244/12) a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v roku 2012. Pokiaľ však správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 05.04.2013 ako jediný a rozhodný, potom pre uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to nijako zdôvodnené a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti ide o neúplný, nepreukázaný a zmätočný údaj, ktorý objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom stanovenej lehoty pre prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.

10. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č. k. - 139 zo dňa 7.5.2019 tak, že správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Kasačnú sťažnosť žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.01.2020 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (žalobca) ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR nálezom č. k. -80 zo dňa 06.05.2021. Spomínaným nálezom bol rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 16.01.2020 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne vo veci rozhodol Najvyšší správny súd SR; tento v súlade s citovanými závermi nálezu Ústavného súdu rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.02.2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

- 139 zo dňa 07.05.2019 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd sa vo vzťahu k spornej aplikácii prechodného ustanovenia 29b ods. 1 na prejednávanú vec stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho orgánu o schválení

registra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá tá skutočnosť, že jeho právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra môže trvať maximálne tri roky odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra len v tejto trojročnej lehote, a pokiaľ tak neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, opätovne vec prejednal, a to bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa . Na termíne 25.05.2022 verejne vyhlásil rozsudok, súc podľa viazaný právnym názorom kasačného súdu.

12. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-162/2015-ucinnost- od-01.04.2022>, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-162/2015-ucinnost-od-01.04.2022>, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa veta prvá , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa veta prvá o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) 14) v znení Podľa , konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014. Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa

nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa v znení účinnom do 30.04.2014, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

13. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

14. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že návrhom zo dňa 15.03.2016 sa ďalší účastník v rade 1/ domáhal opravy chyby v katastrálnom operáte ROEP kat. úz. D. - reklamácia č. 2, predmetom ktorého návrhu bola aj oprava E-KN p. č. p. č. 7997 v kat. úz. Ružomberok. Žiadosťou zo dňa 07.09.2017 prvostupňový správny orgán požiadal Mesto Ružomberok, komisiu RvIN v zmysle v platnom znení o posúdenie návrhu opravy schváleného registra. Dňa 19.01.2018 bol správnemu orgánu doručený podklad napadnutého rozhodnutia, a to stanovisko k prerokovaniu údajov v schválenom registri od Komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre kat. úz. D. zo dňa 17.01.2018, ktorý vo vzťahu k E-KN p. č. 7997 navrhol vykonať opravu písomnej a grafickej časti schváleného registra, a to podlomiť E-KN p. č. 7997 na parcely 7997/101 a 7997/102 a zmeniť vlastníctvo novovytvorených E-KN parcely 7997/102 v prospech SR - ŽSR. Podaním zo dňa 23.01.2018 boli účastníci, medzi nimi aj Mgr. Robert Antal, správca konkurznej podstaty, upovedomení o začatí konania podľa na opravu schváleného ROEP ohľadne okrem iného E-KN p. č. 7997 kat. úz. D.. V tomto upovedomení boli účastníci vyzvaní, aby sa v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia vyjadrili, resp. nahliadli do spisu na tunajšom úrade, prípadne navrhli jeho doplnenie tiež v lehote do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. Žalobca, ako i ďalší účastníci administratívneho konania, sa v stanovenej lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadrili. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím.

15. Odvolacie námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v samotnej podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov:

16. Žalobca prioritne namietal nesprávne posúdenie aplikácie s tým, že o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné body počas správneho súdneho konania rozvinul o právny názor, podľa ktorého výkladom žalovaného došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu, pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov. Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo vyhodnotenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho ustanovenia V doterajšom priebehu konania nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Preskúmavané rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť ( ) po účinnosti novely , ktorou bola lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia registra.

17. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014), a to najmä z toho hľadiska, či orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schváleného

registra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).

18. V súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014) bolo na základe ústavnej sťažnosti žalobcu vedené konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . V spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č. k. -80 zo 6.5.2021 sú vo vzťahu k prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až 23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení a opomenúť ústavnoprávne aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia , a to konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany legálne nadobudnutých práv.

19. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po uplynutí lehoty piatich rokov.“

20. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku predchádzajúce úvahy týkajúce sa charakteru opravy údajov schváleného ROEP výrazne posilňujú tézu, podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

21. Pri svojom rozhodnutí správny súd zohľadnil právne závery vyslovené tak v Náleze Ústavného súdu SR, č. k. -80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako aj kasačného súdu podľa jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2022. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že za takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu, by výsledkom posúdenia veci podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté ustanovenie (účinné od 1.5.2014) o päťročnej lehote na rozhodnutie o zmene údajov registra pôsobilo spätne/retroaktívne na právne vzťahy žalobcu do minulosti. Výklad, ktorý prezentoval žalovaný vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia , je v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra len do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

22. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí teda vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s cit. ust. , a súčasne vec podľa veta prvá vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného bude postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku.

23. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, a nie

určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov týkalo. 24. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

25. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu, a to vrátane trov kasačného konania. 26. Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 27. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 2/ rozhodol správny súd podľa citovaného ust. a contrario tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko im správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť, a teda im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.