Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B3-66Vyd-1-2021.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Subarea
B3-66Vyd/1/2021
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Bratislave, N. XX, proti osobe, ktorá má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka: V. Q., nezistený vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.08.2021, doručený tunajšiemu súdu dňa 06.09.2021 z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.08.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.09.2021 domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1-ny k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom M., okres M., obec: H. Q., k. ú. H. Q. na LV č. XXX a to parcelné číslo XXX/ X, orná pôda o výmere 4447 m2 a parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere 2200 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) v súčasnosti vedené pod B1 na V. Q., ktorého ako nezisteného vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond, pričom navrhovateľka je vlastníčkou zvyšného podielu o veľkosti 1 k týmto nehnuteľnostiam.
1.2. Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudol v celosti právny predchodca navrhovateľky - otec navrhovateľky pán V. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v H. Q. ešte v roku cca 1950 na základe tzv. sedliackej dohody (v tom čase bežný spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti). Otec navrhovateľky nehnuteľnosti nadobudol tak, že ich v zmysle uvedenej sedliackej dohody odkúpil od pôvodných vlastníkov a zaplatil za nehnuteľnosti riadne kúpnu cenu. V. K. uzavrel s manželkou F. K., rod. I. manželstvo v roku XXXX a v tom čase užíval a obhospodaroval nehnuteľnosti v celku, čo dokazuje svedectvo pani F. K.. Nehnuteľnosti užívali rodičia navrhovateľky v celosti, starali sa o nehnuteľnosti a obhospodarovali ich už od roku 1950 nepretržite, ako aj podiel, ktorý je nesprávne vedený na V. Q. (1/2), v dobrej viere ako dobromyseľní držitelia a vlastníci celej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť užíva nerušene a dobromyseľne ako jej vlastník až do dnešného dňa aj navrhovateľka, ktorá je v zmysle priložených dedičských rozhodnutí právna nástupkyňa po V. K. a až pri preverovaní stavu v príslušnom katastri nehnuteľností navrhovateľka zistila, že podiel 1-ina je doposiaľ zapísaný na pôvodného vlastníka a nebol urobený zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka vyhlasuje, že užíva nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne ako jej vlastník, resp. tak ako jej právny predchodca užívali nehnuteľnosť nerušene niekoľko desaťročí a nehnuteľnosti navrhovateľka prevzala do svojej faktickej držby a užívania v dobrej viere ako dobromyseľný držiteľ. S poukazom na uvedené navrhovateľka navrhla zapísať deň 22.11.2007 ako deň nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
2. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka k návrhu ako dôkazy pripojila: Pozemnoknižnú vložku č. XXX pre K. Q., parc. číslo XXX (ďalej len PKV XXX); List vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie H. Q.; Výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Q. zo dňa 12.09.2007; Výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Q. zo dňa 24.01.2011; Výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Q. zo dňa 12.04.2018; Kópiu katastrálnej mapy na parcelu XXX/X v katastrálnom území H. Q. zo dňa 12.04.2018 a z roku 1990; Osvedčenie o dedičstve č. k. XXD/XXX/XXXX-XX, X.. XX/XXXX zo dňa 22.11.2007, právoplatného dňa 22.11.2007, ktoré bolo vydané v konaní o dedičstve po poručiteľovi V. K.; Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XX, X.. 195/01 zo dňa 18.06.2002, právoplatného dňa 04.07.2002, ktoré bolo vydané v konaní o dedičstve po poručiteľke F. K., s ktorými sa súd oboznámil. Ďalej navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení v návrhu ako dôkazy označila Vyhlásenie obce Bernolákovo; Potvrdenie obce H. Q., že nemá výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky; Čestné vyhlásenia svedkov F. K., V. Q., O. K. a W. K., ktoré dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložila.
3. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
4. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby
5. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka v platnom znení, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
6. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
7. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP") konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
8. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
9. Podľa § 359d ods. 1, ods. 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
10. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
11. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
12. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
13. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
14. Súd preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z viacerých dôvodov. Na prvom mieste súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).
15. Okruh účastníkov upravuje § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).
16. Navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníkov konania všetky osoby, ktorým svedčí zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva. Preskúmaním listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Q. súd zistil, že vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam tam evidovaným svedčí okrem navrhovateľky aj navrhovateľkou označenému V. Q., ale aj jeho manželke W. rod. Q., ktorú však navrhovateľka neoznačila. V. Q., r. Q., spolu s manželkou W., rod. Q., sú však účastníkmi konania a bolo nevyhnutné ich v návrhu všetkých uviesť oboch, i keď sú zo zákona (180/1995 Z. z.) zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.
17. Dôvodom, pre ktorý súd nemohol návrhu vyhovieť, bola aj skutočnosť, že navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila, že ona alebo jej právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.
18. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
19. Súd okrem splnenia podmienky pasívnej vecnej legitimácie skúmal aj to, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k popísaným nehnuteľnostiam vydržaním. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že jej právny predchodca (otec navrhovateľky) nadobudol nehnuteľnosti, ktorých potvrdenia vydržania sa domáha, v celosti kúpou od pôvodných vlastníkov v roku 1950. Na preukázanie uvedeného tvrdenia navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz. Naopak z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplynulo, že otec navrhovateľky ako jej právny predchodca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v 1-ici a to dedením po svojej matke, p. F. K., rod. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XX, X.. XXX/XX zo dňa 18.06.2002, právoplatného dňa 04.07.2002. Navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti dedením po svojom otcovi na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. XXD/XXX/XXXX-XX, X.. XX/XXXX zo dňa 22.11.2007, právoplatného dňa 22.11.2007, v celosti podielu poručiteľa (t. j. 1-icu z celku). Rovnako aj z PKV č. XXX aj zo všetkých Listov vlastníctva a výpisov z nich, ktoré navrhovateľka súdu predložila vyplýva, že navrhovateľka (príp. jej právni predchodcovia) boli a sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1.
20. Z tvrdení navrhovateľky vyplynulo, že držby predmetných nehnuteľností sa ujal jej otec v celosti na základe sedliackej dohody v roku cca 1950, ktorou odkúpil od pôvodných vlastníkov a zaplatil za nehnuteľnosti riadne kúpnu cenu. Nehnuteľnosti užívali rodičia navrhovateľky v celosti, starali sa o nehnuteľnosti a obhospodarovali ich už od roku 1950 nepretržite, ako aj podiel, ktorý je nesprávne vedený na V. Q. (1/2), v dobrej viere ako dobromyseľní držitelia a vlastníci celej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť užíva nerušene a dobromyseľne ako jej vlastník až do dnešného dňa aj navrhovateľka, ktorá je v zmysle priložených dedičských rozhodnutí právna nástupkyňa po V. K. a až pri preverovaní stavu v príslušnom katastri nehnuteľností navrhovateľka zistila, že podiel 1-ina je doposiaľ zapísaný na pôvodného vlastníka a nebol urobený zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z navrhovateľkou predložených listín vyplýva, že navrhovateľka ako splnomocnená zástupkyňa podala dňa 06.11.2001 súdu návrh na prejednenie novoobjaveného majetku
- nehnuteľností v k. ú. H. Q. a k. ú. Bernolákovo po poručiteľke F. K., rod. Y., ktorého výsledkom konania bolo Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XX, Dnot. XXX/XX zo dňa 18.06.2002, právoplatné dňa 04.07.2002, na základe ktorého nadobudol otec navrhovateľky vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v 1-ici. To znamená, že tak ako navrhovateľka aj jej otec museli minimálne už dňa 06.11.2001 vedieť, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti. Ak navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo od dobromyseľnej a nepretržitej držby svojho otca, V. K., nepreukázala na základe akého titulu sa držby celej nehnuteľnosti (tak, ako to žiada potvrdiť), ujal jej otec. Súd tak musel konštatovať, že navrhovateľka neosvedčila, že jej právny predchodca predmetné nehnuteľnosti užíval dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázala titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene.
21. Ďalší dôvod, pre ktorý súd návrhu nemohol vyhovieť je ten, že ak navrhovateľka tvrdila, že do oprávnenej držby podielu na nehnuteľnostiach, ktorý je v súčasnosti písaný na p. V. Q. s manželkou, otec navrhovateľky vstúpil na základe titulu kúpnej zmluvy z roku 1950 a od roku 1950 otec navrhovateľky tieto nehnuteľnosti aj dobromyseľne užíva, tento zomrel v roku 2006, zákonom predpísaná doba vydržania by uplynula už otcovi navrhovateľky. Preto sa navrhovateľka nemohla úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej nebohom otcovi. Zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa tvrdených skutočností by uplynula už otcovi navrhovateľky. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na liste vlastníctva a dedičia sú oprávnení
podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o nutnosti zamietnutia návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359 e ods. 2 CMP tak, ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozhodnutia.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.