Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-84-2020.pdf
PDF · 161.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. OENOPOL, s.r.o., so sídlom Lošonec 273, IČO: 46 933 468 a 2. Obec Lošonec, Lošonec 62, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa 12.08.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-TT- OSZP3-2020/009787-026 zo dňa 26.05.2020 rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o zámere „Vinárstvo Lošonec“ na parc. č. 2458 v kat. úz. W. predloženom navrhovateľom OENOPOL, s.r.o. po vykonaní zisťovacieho konania tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Úrad súčasne vyslovil, že na uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov a stanovil podmienky, ktoré je potrebné rešpektovať v ďalšom procese konania o povolenie činnosti.
2.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa 12.08.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 26.05.2020.
3.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia určil podmienky, ktorými budú eliminované alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie, tak ako to ustanovuje § 29 ods. 13 zák. č. 24/2006 Z.z. . Ide o podmienky, ktoré vyplynuli hlavne z kapitoly č. IV.10. Zámenu navrhovanej činnosti - Opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ďalej uložil podmienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov, ako aj podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov. Podmienky, ktoré žiadal odvolateľ zapracovať do rozhodnutia sú podmienky, ktoré majú odporúčací charakter, alebo podmienky, ktoré sú v zámere vyriešené, alebo išlo podmienky, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto v rámci svojej pôsobnosti priamo zabezpečujú špeciálne správne orgány, a to preto je toho názoru, že nie je potrebné ich uvádzať vo výroku rozhodnutia. Ďalej požadoval odvolateľ zapracovať do výroku rozhodnutia podmienky, ktoré sú predmetom ďalšieho stupňa konania alebo pripomienky, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným zámerom navrhovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ v skutočnosti vôbec nepozná pomery a potreby malej vinohradníckej obce a preto jeho činnosť objektívne pôsobí negatívne na skutočné legitímne záujmy obyvateľstva Obce Lošonec, ktoré vôbec neprezentuje. Naopak oveľa legitímnejšie reprezentujú záujem verejnosti orgány miestnej samosprávy, ktoré vyjadrili nadšenie nad realizáciou plánovaného projektu.
4.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa nevykonania konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konzultácie podľa § 63 zák. č. 24/2006 Z.z. sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní, ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad Trnava v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti „Vinárstvo Lošonec“, nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. Tunajší odvolací orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z.. Zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zák. č. 24/2006 Z.z. zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň bol dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou osobu a to Obcou Lošonec. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá aj tá skutočnosť, že príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie aj v zmysle zákona o slobode informácií. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ mal prístup k celému zámeru a ostatnej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho konania žiadnu reakciu s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.
5.
Poukazoval na to, že podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinné obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Spôsob, akým má správny orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia zákon o správnom konaní neupravuje. Najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. V tomto prípade Okresný úrad Trnava, OSZP listom č.j. OU-TT-OSZP-2020/009787-022 zo dňa 07.05.2020 oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a to do 7 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil, že do spisu možno nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Trnava, odbore starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody vybraných zložiek životného prostredia a to v stránkové dni. Podľa názoru odvolacieho orgánu k porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu iba v prípade, ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.
6.
Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
7.
Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.
8.
Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. 1 So/115/2010 týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich má riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol.
9.
Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.
10.
Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti. Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi. Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou Európskou legislatívou, Medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľujúcich konaniach.
11.
Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom boli i) požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR; iii) osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.
12.
Žalobca sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné
prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.
13.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
14.
V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.
15.
Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.
16.
Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
17.
V písomnom vyjadrení k veci navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko Okresný úrad Trnava, OSZP vo výroku napadnutého rozhodnutia určil, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“ sa nebude posudzovať a zároveň vo výroku rozhodnutia určil aj podmienky, ktoré bude v ďalšom procese konania o povolení činnosti potrebné rešpektovať. Dodržaním týchto podmienok budú eliminované alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie, tak ako to ustanovuje § 29 ods. 13 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Podmienky rozhodnutia vyplynuli hlavne z kapitoly č. IV.10. Zámeru navrhovanej činnosti - Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ďalej sú to podmienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov a tiež prvostupňový správny orgán určil aj podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
18.
Podmienky, ktoré žiadal odvolateľ zapracovať do rozhodnutia sú podmienky, ktoré majú odporúčací charakter, alebo podmienky, ktoré sú v zámere vyriešené, alebo podmienky, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto v rámci svojej pôsobnosti priamo zabezpečujú špeciálne správne orgány, a preto je žalovaný správny orgán toho názoru, že nie je potrebné ich uvádzať vo výroku rozhodnutia. Ďalej požadoval odvolateľ zapracovať do výroku rozhodnutia podmienky, ktoré sú predmetom ďalšieho stupňa konania alebo pripomienky, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným zámerom navrhovanej činnosti. Žalobca, vraj ako uvádza v žalobe, chcel ovplyvniť výsledok posudzovania určením zásad a opatrení, ktoré by realizátor musel dodržať. Avšak pripomienky ZDS, ktoré uviedol k zámeru, nie sú konkrétne pre túto navrhovanú činnosť. Sú to pripomienky, ktoré sú zasielané združením pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. Žalovaný správny orgán preto spochybňuje záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti „Vinárstvo Lošonec.“
19.
Žalovaný má za to, že pripomienky štátnej správy ochrany prírody a krajiny a ZDS boli dostatočne vyhodnotené v doplňujúcich informáciách navrhovateľa, uvedených v odôvodnení rozhodnutia a následne sa aj prvostupňový správny orgán vyjadril k pripomienkam a požiadavkám štátnej správy ochrany prírody a krajiny a aj k požiadavkám ZDS, ako aj k jeho požiadavke na konzultácie. Okresný úrad Trnava, OSZP v odôvodnení rozhodnutia ďalej vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na zložky životného prostredia: ovzdušie a miestnu klímu, na povrchovú a podzemnú vodu, na pôdu, krajinu a biodiverzitu. V rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno - plánovacou dokumentáciou. Pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na doručené stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obci a verejnosti.
20.
Okresný úrad Trnava, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti „Vinárstvo Lošonec“, nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, pretože to nežiada povaha veci. Žalovaný orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a zároveň bol dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou a to Obcou Lošonec. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmá aj tá skutočnosť, že príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie aj v zmysle zákona o slobode informácií. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ mal prístup k celému zámeru a ostatnej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho konania žiadnu reakciu s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.
21.
Ďalší účastník konania v 1 rade, OENOPOL, s.r.o. v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietnuť v súvislosti s absenciou zastúpenia žalobcu podľa § 49 ods. 1 SSP (tento nedostatok podania bol v konaní podľa zaužívanej súdnej praxe odstránený) a vo vzťahu k dôvodom žaloby poukazoval na to, že jej text je v prevažnej časti tvorený citáciami zákonných ustanovení a častí súdnych rozhodnutí a že neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody. V rozpore s tvrdením žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje niekoľko zmierňujúcich podmienok, pričom v niektorých prípadoch sú žalobcom požadované podmienky pre ochranu prírody menej priaznivé ako tie, ktoré boli určené rozhodnutím správneho orgánu ( napr. počet stromov na parkovacie miesta). Podľa ďalšieho účastníka o neznalosti projektu zo strany žalobcu svedčí aj skutočnosť, že v odvolaní žiadal vyhotovenie zelenej strechy, ktorá je už súčasťou projektu. Nariaďovanie ústneho pojednávania považuje za kompetenciu príslušného úradu a s jeho postupom v predmetnej veci sa stotožňuje, zámer navrhovanej činnosti na zisťovacie konanie považuje po formálnej
aj obsahovej stránke za dostatočný na to, aby bolo možné predpokladané vplyvy na životné prostredie objektívne zhodnotiť a prijať potrebné opatrenia v povoľovacom konaní podľa osobitných predpisov. Činnosť žalobcu je podľa neho známa tým, že nemá problém s realizáciou stavebných riešení v rozpore s požiadavkami, ktoré uvádza, ak dotknutý stavebník je ochotný poskytnúť žalobcovi príspevok na jeho činnosť, čo ďalší účastník v tomto prípade ako procesné vydieranie odmieta.
22.
Obec Sološnica v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť.
23.
Uvádzala, že realizácia zámeru vinárstva v predmetnej oblasti obce Lošonec, ktorá je predmetom zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím je známa od roku 2017, kedy bol Obecným zastupiteľstvom obce Lošonec schválený územný plán pre dotknuté územie, ktorý umožňuje výstavbu vinárskej prevádzky. Schvaľovanie územného plánu bolo vykonané zákonným a štandardným spôsobom, v rámci ktorého mali možnosť uplatniť svoje pripomienky všetky dotknuté orgány a subjekty. Účastník 2/ neeviduje akékoľvek námietky žalobcu vo fáze prijímania územného plánu.
24.
Čo sa týka samotného zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím neeviduje akékoľvek procesné nezrovnalosti alebo pochybenia pri zabezpečovaní podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia alebo pri vydaní samotného napadnutého rozhodnutia. Považuje postup Okresného úradu Trnava v rámci zisťovacieho konania za transparentný, procesne správny a za proces, v rámci ktorého sa skutočne a mnohými odborníkmi skúmali environmentálne aspekty navrhovanej činnosti na dané územie.
25.
V rámci zisťovacieho konania boli komplexne preskúmané a posúdené príslušnými orgánmi, či už sú to vplyvy na vodu, ovzdušie, krajinu, faunu, flóru a ostatné prvky prírody, ako riešené nakladanie s odpadmi, zelené strechy, počet parkovacích miest a boli vo vzťahu k tomu Okresným úradom Trnava prijaté vhodné a primerané opatrenia. Z výsledkov zisťovacieho konania vyplynulo, že navrhovateľ predmetnej činnosti je povinný upraviť vizuál stavby tak, aby stavba spĺňala kritéria kladené na ochranu vzhľadu krajiny, tieto bude povinný navrhovateľ konzultovať s odborníkmi v danej oblasti. V tomto smere sa navrhovateľovi činnosti uložili podmienky na úpravu stavebného projektu, ktoré musí splniť najneskôr v rámci stavebného konania.
26.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
Podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
27.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na pojednávaní za prítomnosti iba ďalšieho účastníka v 1. rade, ktorý v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom vyjadrení, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
28.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.08.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 26.05.2020 o tom, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
29.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.
30.
V danom prípade navrhovateľ- spoločnosť OENOPOL, s.r.o., Lošonec 273, predložil 26.02.2020 Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti
„Vinárstvo Lošonec“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.
31.
Zámer musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa zámer týka, a musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe predložiť k nemu pripomienky. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Trnava, zverejnil tento zámer na webovej stránke R. a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému úradu.
32.
Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti - výstavba objektu drobného súkromného vinárstva podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia ako aj o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie.
33.
K predmetnému zámeru sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 16 až 20 rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Pri niektorých napríklad konštatoval, že žalobcom navrhovaná podmienka už bola splnená, je riešená v zámere, prípadne, že ide o podmienku nad rámec zákona, bude riešená v ďalšom stupni realizácie zámeru a pod. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej činnosti.
34.
Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia k pripomienkam žalobcu, okrem iného, uviedol, že tieto vyplývajú z legislatívnych požiadaviek uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom ich dodržiavanie je jednou z povinností navrhovateľa, resp. realizátora výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Pripomienky k architektonickému riešeniu budú podrobne rozpracované v ďalšom stupni povoľovania navrhovanej činnosti. Dodržiavanie ustanovení zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. vyplývajú zo všeobecne záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia, ktoré je navrhovateľ viazaný dodržať pri výstavbe aj prevádzke navrhovanej činnosti. V prípade výrubu príslušný orgán ochrany prírody bude postupovať v súlade so zák. č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z hľadiska navrhovanej zelene, resp. jej podielu v predmetnom území budú v rámci navrhovanej činnosti dodržané regulatívy nadefinované v príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.
35.
Navrhovaná činnosť bude realizovaná v súlade s požiadavkami zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencií a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Požadované údaje o zábere pôdy sú uvedené v IV. časti zámeru. Príspevok k znečisteniu ovzdušia vplyvom navrhovanej činnosti bude málo významný a neovplyvní významnejšie pomery vo vzdialenejších obytných zónach. Vznikne malý stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia (MZZO), ktorého povoľovanie spadá do kompetencie príslušnej obce v zmysle § 27 zákona o ovzduší. Predpokladané vplyvy ohľadne ovzdušia, vrátane na zdravie obyvateľstva, boli primerane požiadavkám na zámer pre zisťovacie konanie definované v príslušných kapitolách.
Navrhovateľ pri svojej činnosti bude uplatňovať opatrenia primerane rozsahu a charakteru svojej činnosti v súlade s implementačnými podmienkami stratégie, metodikami a záväznými postupmi pre lokálnu adaptáciu uvedenej stratégie a v súlade s platnou legislatívou SR. Navrhovaná činnosť je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi. Posúdenie súladu predkladaného zámeru s platným územným plánom je v kompetencii príslušnej obce ako jeho obstarávateľa v zmysle platných zákonov. V tejto súvislosti zároveň Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zastáva názor, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zároveň uvádza, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, na úradnej tabuli príslušného orgánu a zároveň bol dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou - Obce Lošonec v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní. Zároveň príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie v zmysle zákona o slobode informácií. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia považuje zámer aj doplňujúcu informáciu za dostatočne spracovanú. Predložený zámer dostatočne definuje a hodnotí vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky ŽP a navrhnuté opatrenia zabezpečujú súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej legislatívy o ŽP.
36.
Konštatoval, že vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, teda príslušný orgán nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej výstavby na životné prostredie z dôvodov uvedených dotknutou verejnosťou (Združenie domových samospráv Bratislava) je opodstatnené, preto nemohol vyhovieť návrhom dotknutej verejnosti, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru navrhovanej činnosti podľa zákona EIA prostredníctvom správy o hodnotení, verejného prerokovania, odborného posúdenia so spracovaním záverečného stanoviska, ktoré navrhovaný zámer navrhovanej činnosti komplexne posúdi a prípadne navrhne kompenzačné opatrenia. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, čo tunajší úrad s ohľadom na výsledky zisťovacieho konania vydal, pričom prihliadal na kritériá stanovené zákonom EIA (§ 29 ods. 3 a príloha č. 10) a stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Účelom zákona EIA je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor pre posúdenie navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu. Zároveň pripomienkami dotknutej verejnosti k dodržiavaniu zákonnosti navrhovanej činnosti vo vzťahu k jednotlivým osobitným predpisom (vodný zákon, zákon o ochrane prírody a krajiny a ďalšie) sa v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (stavebného zákona) bude kvalifikovane zaoberať stavebný úrad na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov.
37.
V rámci následných povoľovacích procesov má dotknutá verejnosť postavenie účastníka konania. Dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona EIA disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 tohto zákona. Príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a keďže dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ďalšie sa týkajú povinností navrhovateľa vyplývajúce z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, preto nemôže byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu, ale budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
38.
Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti, s tým, že jeho pripomienky nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť a sú žalobcom predkladané pre akékoľvek zisťovacie konania bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej činnosti, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.
39.
Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. 14 S/30/2020, 14 S/81/2020, 14 S/16/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
40.
Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v procese EIA k zámeru Vinárstvo Lošonec zo dňa 12.03.2020, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom). Opomenúť pritom, ako okolnosť práve nepotvrdzujúcu deklarovaný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia, nemožno ani zjavný nedostatok jeho poznatkov o v správnom konaní posudzovanom projekte ďalšieho účastníka, ako to vyplýva napríklad aj z jeho požiadavky týkajúcej sa zelenej strechy objektu, ktorú už projektová dokumentácia navrhovateľa obsahuje.
41.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.10 zákona č. 24/2006 Z.z. (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 ( na ktoré stanovisko konkrétne?) Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.
42.
Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke príslušného okresného úradu aj na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR (naviac bol zverejnený dotknutou obcou Lošonec) a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 07.05.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 7 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie.
43.
Podľa zistenia súdu postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov upravujúceho náležitosti výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom vo výrokovej časti sa uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ v záujme ochrany životného prostredia povinný rešpektovať (súd nepovažuje za účelné uvádzať ich v obsahu svojho rozhodnutia).
44.
Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k posudzovanému zámeru podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.
45.
Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku), pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.
46.
Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
47.
V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, ako všeobecným predpisom o správnom konaní (§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.), tak aj ustanovením § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. - určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu a podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v množstve jeho rozhodnutí, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú.
48.
Podobne s súvislosti so svojou žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (dokladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.
49.
Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
50.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168, resp.§ 169 SSP nevznikli.
51.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.