Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-4-2020.pdf
PDF · 134.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu EuroSpotrebiteľ, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému 1/ Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava, žalovanému 2/ Slovenská republika v zast. Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava, v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu zo dňa 24.3.2021 na spojenie veci pod sp. zn. 11C/5/2020, 16C/6/2020, 13C/7/2020, 30Cb/90/2020, 11C/2/2020 vedených na Krajskom súde v Bratislave na spoločné konanie z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 16.9.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.9.2020 domáhal, aby súd vyslovil, že účinné ustanovenie § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 5 a 6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 8 v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O
- 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, sú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalá (nezákonná) obchodná praktika. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd, právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zakázal žalovanému a) nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni ako nekalú (nezákonnú) obchodnú praktiku, b) opatrením nariaďovať alebo zotrvať v účinnom opatrení ustanovenia § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 5 a 6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 8 v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O
- 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ako neprijateľné zmluvné podmienky a nekalú (nezákonnú) obchodnú praktiku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Opatrenie žalovaného bráni flexibilnému prenášaniu čísel spotrebiteľov a domáha sa ochrany spotrebiteľov touto formou, a to vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktik proti právam spotrebiteľa nezákonným predlžovaním procesu prenosu čísla v neprospech spotrebiteľa, ktoré sú v príkrom rozpore s ust. § 48 ods. 4 ZoEK, v zmysle ktorého podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi (spotrebiteľovi) v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa. Domnieva sa, že táto nezákonná protispotrebiteľská praktika zaväzuje uplatňovať tuto nezákonnú lehotu všetky podniky pri prenose čísla v neprospech spotrebiteľa a je premietnutá do všeobecných obchodných podmienok podnikov na celom území SR na úkor spotrebiteľa, a preto smeruje žaloba práve proti žalovanému úradu, ktorý túto napadnutú zmluvnú podmienku a praktiku nariadil. Spotrebiteľ ma právo na prenos čísla v čo najkratšom čase, a to nie je v lehote 4 pracovných dní, preto dochádza k poškodzovaniu spotrebiteľa, ktorý nasilu musí minimálne o 4 pracovné dni využívať služby a ceny u odovzdávajúceho podniku, u ktorého by už nechcel a nemusel byť, nebyť tejto nezákonnej lehoty nariadenej Opatrením, naproti zákonom dovolenému kratšiemu procesu prenosu čísla v súlade so zákonom.
3. Žalovaný 1/ sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 6.11.2020 tak, že ju považuje za nedôvodnú a Opatrenie o prenose čísla nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení § 301 až § 306 C.s.p. Opatrenie o prenose čísla nie je spotrebiteľskou zmluvou ani iným zmluvným dokumentom, ale všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým na základe splnomocňovacieho ustanovenia v § 48 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách žalovaný ustanovil podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa odseku 6. Ako je uvedené v dôvodovej správe k zákonu o elektronických komunikáciách, žalovaný je oprávnený predpísať celkový postup prenosu čísla, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Žalovaný podľa zákona o elektr. komunikáciách, zák. o poštových službách a zák. o vysielaní a retransmisii, nie je oprávnený vykonávať podnikateľskú ani obchodnú činnosť a v súvislosti s touto ani inou činnosťou spotrebiteľské zmluvy neuzatvára. Žalobca v žalobe namieta rozpor označených ustanovení opatrenia o prenose čísla s ustanovením § 48 zákona o elektronických komunikáciách, čiže zákonnosť všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým menované opatrenie je. Žalobca v žalobe uvádza, že „spotrebiteľ má právo na prenos čísla v čo najkratšom čase a to nie je v lehote 4 pracovných dní“. Pritom ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že lehota 4 pracovných dní je v rozpore s ustanovením zákona o elektronických komunikáciách. Ustanovenie § 48 ods. 4 ukladá podniku povinnosť „preniesť a aktivovať číslo v čo najkratšom čase“ bez toho, aby bližšie špecifikoval alebo určil maximálnu lehotu. Žalovaný si preto dovoľuje uviesť, že pre konkrétne určenie „čo najkratšieho času“ na prenos a aktiváciu čísla nemôže byť smerodajná iba vôľa účastníka (v zmysle podanej žaloby spotrebiteľa) okamžite ukončiť využívať služby a ceny u odovzdávajúceho podniku, ale schopnosť podniku technicky zabezpečiť tento proces tak, aby bolo možné overiť, či prenášané číslo skutočne pridelil podnik označený účastníkom (žiadateľom) za odovzdávajúci a či neexistuje dôvod podľa § 43 ods. 1 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách, ktorý oprávňuje prijímajúci podnik odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb; aby bol existujúci zmluvný vzťah medzi žiadateľom o prenos čísla a odovzdávajúcim podnikom ukončený zákonným spôsobom; aby prenášané číslo nebolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka; aby bolo rešpektované právo účastníka odstúpiť od zmluvy o prenose čísla kedykoľvek do nadobudnutia jej účinnosti; aby žiadajúci účastník nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň a zároveň aby sa predišlo špekulatívnym prenosom čísel. Tieto všetky požiadavky pri súčasnom zohľadnení práva účastníka na prenos a aktiváciu čísla v čo najkratšom čase opatrenie o prenose čísla spĺňa.
4. Žalovaný 1/ má za to, že preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi štátnej správy sa však neuskutočňuje v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach príslušnými súdmi podľa C.s.p. Konanie o súlade právnych predpisov, t.j. zistenie súladu alebo nesúladu označených ustanovení právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily patrí podľa Čl. 125 Ústavy SR do pôsobnosti Ústavného súdu SR. Preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy je podľa príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov možné aj v konaní o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu. S ohľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa žiadny z oprávnených subjektov nesúlad opatrenia o prenose čísla (právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily) so zákonom o elektronických komunikáciách (právneho predpisu vyššej právnej sily nevyslovil, žalovaný má za to, že toto opatrenie, aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je plne v súlade so zákonom, na základe ktorého bolo vydané. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nenavrhuje preskúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (§ 301 C.s.p.), ale všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie v prípadoch, keď podnik počas procesu prenosu prenášania čísla spôsobí prenos čísla oneskorene prenos čísla k inému podniku proti vôli účastníka (§ 48 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách), a žaloba nesmeruje voči pasívne vecne legitimovanému subjektu - dodávateľovi (§ 302 C.s.p.), navrhol, aby súd žalobu ako neprípustnú zamietol.
5. Žalobca vo vyjadrení doručeným súdu dňa 30.11.2020 uviedol, že práve žaloba o abstraktnej kontrole je účinný nástroj presne určený aj na abstraktnú kontrolu podzákonných ustanovení, ich účinkov alebo následkov ako aj nesúladu s právami vyššej právnej sily v spotrebiteľskej sfére. Tvrdí, že pojem „dodávateľ“ je potrebné vykladať racionálne v materiálnom zmysle a v kontexte špeciálneho typu žaloby o abstraktnej kontrole a že ním je práve ten (procesný) „dodávateľ“, ktorý v spotrebiteľskej sfére dodáva, vykonáva, ustanovuje, nariaďuje alebo akokoľvek inak neoprávnene uplatňuje nekalé praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. dodáva nekalé praktiky alebo dodáva neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov v celej spotrebiteľskej sfére. Žalované opatrenia je nezákonné aj pre nedostatok formy, prekročenie oprávnenia, lebo sa netýkajú obmedzeného počtu druhovo určených fyzických osôb a právnických osôb alebo neupravujú podrobnosti o právach a povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnych vzťahoch a vo vzťahoch z oblasti sociálneho zabezpečenia, ani podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, alebo tak neustanoví osobitný zákon, pretože zákon neprikazuje predmetne vzťahy upraviť „opatrením“ alebo „výnosom“ ako nezákonné žalovaní urobili neprípustnou formou formálne označenou „opatrenie“ najmä s poukazom na skutočnosť, že právne vzťahy sa týkali všetkých najmä miliónov spotrebiteľov a stoviek podnikov poskytujúcich verejné el. komunikačné služby, teda de facto každej fyzickej a právnickej osoby, aj štátu. Tvrdí, že právo na kompenzáciu za oneskorený alebo svojvoľný prenos čísla je ekvivalentom majetkového práva, že tvorí „aktívum spotrebiteľa“ a nie je možné ho nezákonným spôsobom nechať zaniknúť alebo predstierať jeho zánik vadne vydaným opatrením, alebo nezákonným a diskriminačným predlžovaním splatnosti v rozpore s kogentnými ustanoveniami o náhrade škody, vzniku a zániku škody a jej splatnosti, a štandardnými lehotami premlčania podľa občianskeho práva v prospech spotrebiteľov. Žalovaný nemá oprávnenie a prekročil splnomocnenie v rozpore s § 48 ZoEK na protiústavné ustanovenie alebo nariadenie zániku práva na kompenzáciu po 30 dňoch v neprospech spotrebiteľov, nezákonne nariadil predlženie splatnosti na 60 dni v prospech podnikov, neprospech spotrebiteľov, nezákonne a protiústavne jednostranne v prospech podnikov naformuloval žalované opatrenie, teda žalovaný sám sa stal procesným „dodávateľom“ nekalých praktik a neprijateľných zmluvných podmienok v hrubom rozpore so svojím poslaním na úkor miliónov spotrebiteľov v SR.
6. Uznesením č.k. 13C/4/2020-135 zo dňa 30.3.2021 súd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalobný návrh znie: Súd vyslovuje, že v relevantnom období od 30.11. 011 do súčasnosti publikované alebo účinné ustanovenie § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 5 a 6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 8 v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného
úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 8 ods. 3 v slovách „Účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká. Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, poskytne účastníkovi kompenzáciu do 60 dní od doručenia žiadosti o kompenzáciu.“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla; že, nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni; nezákonné a diskriminačne nariaďovať a určovať (prehnanú) lehotu splatnosti kompenzácie na 60 dní, nezákonné a protiústavne podzákonným vadne vydaným žalovaným opatrením nariaďovať a určovať zánik alebo nepravdivé (vecne nesprávne) tvrdenie o zániku práva na kompenzáciu po 30 dňoch od relevantnej právnej skutočnosti; boli a sú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalá (nezákonná a protiústavná) obchodná praktika v neprospech spotrebiteľov; že nepravdivé tvrdenie, že OPATRENIE Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla je platným a všeobecne záväzným právnym predpisom, bolo a je nekalá (nezákonná a protiústavná) obchodná praktika v neprospech spotrebiteľov. Súd, právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zakazuje žalovaným 1/ a 2/ a) nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni ako nekalú (nezákonnú a protiústavnú) obchodnú praktiku; nezákonné a diskriminačne nariaďovať a určovať (prehnanú) lehotu splatnosti kompenzácie na 60 dní, nezákonné a protiústavne podzákonným vadne vydaným žalovaným opatrením nariaďovať a určovať zánik alebo nepravdivé (vecne nesprávne) tvrdenie o zániku práva na kompenzáciu po 30 dňoch od relevantnej právnej skutočnosti; b) používať nepravdivé tvrdenie, že OPATRENIE Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla je všeobecne záväzným právnym predpisom; c) opatrením nariaďovať alebo zotrvať v účinnom opatrení ustanovenia § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 5 a 6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 8 v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 8 ods. 3 v slovách „Účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká. Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, poskytne účastníkovi kompenzáciu do 60 dní od doručenia žiadosti o kompenzáciu.“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla; d) používať tieto žalované vyššie špecifikované nezákonné nekalé praktiky a nezákonné zmluvné podmienky alebo nekalé praktiky a zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou (žiadosťou) zmluvou o prenose čísla medzi podnikmi v neprospech spotrebiteľov.
a pripustil, aby do konania na strane žalovaného 2/ pristúpila Slovenská republika v zast. Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava.
7. Žalovaní 1/ a 2/ sa podaním doručeným súdu dňa 29.4.2021 vyjadrili s tým, že v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR vyplýva, že žalovaný ako iný orgán štátnej správy bol oprávnený vydať všeobecne záväzný právny predpis označený ako opatrenie (§ 4 ods. 2 zákona o zbierke zákonov v spojení s § 6 ods. 3 písm. f) zákona o elektronických komunikáciách), pretože tak ustanovil osobitný zákon (§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o zbierke zákonov v spojení s § 48 ods. 7 zákona o elektronických
komunikáciách). Opatrenie o prenose čísla bolo v Zbierke zákonov vyhlásené uverejnením oznámenia 446/2011 Z. z. dňa 7.12.20111 o jeho vydaní, nakoľko osobitný zákon, zákon o elektronických komunikáciách, ktorý v § 48 ods. 7 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, neustanovil vyhlásenie opatrenia o prenose čísla uverejnením úplného znenia (§ 4 ods. 2 zákona o zbierke zákonov). Rovnako v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 písm. f) zákona o zbierke zákonov sa v oznámení 446/2011 Z.z. uvádza: „Opatrenie bude zverejnené vo Vestníku Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 6/2011 a možno doň nazrieť na Telekomunikačnom úrade Slovenskej republiky. Opatrenie bude zverejnené aj na webovom sídle Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.“ S ohľadom na uvedené sú tvrdenia žalobcu v priamom rozpore s príslušnými právnymi predpismi.
8. Žalovaní vo vyjadrení ďalej poukázali aj na skutočnosť, že ustanovenie § 8 ods. 3 opatrenia o prenose čísla bolo predmetom prieskumu Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá pod sp. zn. Kd 399/20/1100 - 4 (zo dňa 26.3.2021) podala protest prokurátora proti ustanoveniu § 8 ods. 3 opatrenia o prenose čísla z dôvodu, že prvá veta uvedeného ustanovenia je v rozpore s § 48 ods. 6 a ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách a § 583 OZ. § 8 ods. 3 prvá veta opatrenia o prenose čísla znie: „Účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká.“ Protest prokurátora bol žalovanému doručený 29.3.2021 a prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave konštatoval rozpor všeobecne záväzného právneho predpisu so zákonom (zákon o elektronických komunikáciách, OZ) iba v prípade zániku práva účastníka na kompenzáciu. Žalovaný 1/ upovedomil prokurátora o tom, že protestu prokurátora vyhovie zmenou citovaného ustanovenia § 8 ods. 3 opatrenia o prenose čísla tak, aby bolo v súlade so zákonom v zákonnej lehote do 90 dní od doručenia protestu. V predmetnom ustanovení bude vypustená právna úprava prekluzívnej lehoty, teda ustanovenie, podľa ktorého účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká. Žalovanému ďalej nie je známe, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že opatrenie o prenose čísla zmrazilo lehotu prenosu na minimálne 4 pracovné dni. Podľa § 6 ods. 8 opatrenia o prenose čísla: „Číslo účastníka konania sa aktivuje najneskôr štvrtý pracovný deň od doručenia žiadosti prijímajúcemu podniku, ak sa účastník a prijímajúci podnik nedohodli na dlhšej lehote ukončenia prenosu čísla.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva práve opak tvrdenia žalobcu, a to, že lehota prenosu 4 pracovné dni je lehotou maximálnou. Napriek opakovaným tvrdeniam, že opatrenie o prenose čísla je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nekalou (nezákonnou a protiústavnou) obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov, žalovaný znovu zdôrazňuje, že žalobca ani po zmene a doplnení žaloby nenavrhuje preskúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ale všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie v prípadoch, keď podnik počas procesu prenosu prenášania čísla spôsobí prenos čísla oneskorene prenos čísla k inému podniku proti vôli účastníka (§ 48 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách). Preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi štátnej správy nemožno uskutočňovať v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach príslušnými súdmi podľa ustanovení C.s.p.
9. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi: výpis z registra žalobcu, stanovy žalobcu, Opatrenie Telekomunikačného úradu SR z 30. novembra 2011, č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, upovedomenie KP Bratislave zo dňa 5.5.2021 o spôsobe vybavenia podnetu, protestu prokurátora a upovedomenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb z 13.4.2021 o vyhovení protestu prokurátora a právnom vyhodnotení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
10. V rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach sa jedná výlučne o právne posúdenie veci a je len na rozhodnutí súdu, či nariadi vo veci pojednávanie, prípadne dospeje k záveru, že ho nariaďovať nie je potrebné. Pojednávanie predstavuje tú časť civilného súdneho poriadku, na ktorej sa vykonáva dokazovanie, ktoré je kognitívnym procesom získavania predovšetkým skutkových informácií pre právne posúdenie vecí. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach však spravidla skutkové informácie o okolnostiach konkrétnych prípadov nie sú vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci natoľko relevantné, aby bolo pojednávanie vo veci nariadené.
11. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a kauzálne príslušný na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach v zmysle § 12 v spojení s § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) v posudzovanej právnej veci dospel k záveru, že nie je potrebné vykonať a obstarať dôkazy podľa § 303 ods. 2 C.s.p., a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 304 C.s.p.). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 13.10.2021 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením).
12. Podľa č. 15 C.s.p., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
13. Podľa § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 301 C.s.p., konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
15. Podľa § 302 C.s.p., žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 303 C.s.p., na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.
17. Podľa § 305 ods. 1 C.s.p., súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.
18. Podľa § 305 ods. 2 C.s.p., ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku.
19. Podľa § 305 ods. 3 C.s.p., ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.
20. Podľa § 306 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.
21. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“), ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb. (2) Regulačný úrad je rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z.z., regulačný úrad a) je regulačným a cenovým orgánom a vykonáva štátny dohľad v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi,1)
b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi Európskej únie a s inými medzinárodnými orgánmi alebo organizáciami v oblasti svojej pôsobnosti, c) vykonáva ďalšiu pôsobnosť podľa osobitných predpisov.2
24. Podľa § 28 ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40)
25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií, b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii, c) spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra, d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb, e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa, f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, g) vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“), h) určuje administratívne úhrady podľa odseku 4, i) vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov, j) poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti, k) plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9) l) vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len „dohľad“), m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10) o) rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s 1. prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, 2. poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, 3. koordináciou výstavby, 4. poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a 5. prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách, p) vydáva rozhodnutia podľa osobitných predpisov,10a) q) plní úlohy jednotného informačného miesta, r) plní úlohy podľa § 34a, s) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)
26. Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je novým typom konania, v ktorom svedčí osobitná procesná legitimácia špecifickým subjektom (§ 302 C.s.p.). Súd prvej inštancie preto prioritne skúmal splnenie podmienky žalobnej legitimácie a mal za preukázané, že žalobca disponuje procesnou legitimáciou na uplatnenie žaloby, nakoľko sa jedná o právnickú osobu zriadenú na ochranu spotrebiteľa (zapísanú v evidencii občianskych združení MV SR pod reg. číslo VVS/1-900/90-53198). Žaloba môže smerovať len proti dodávateľovi.
27. Definícia dodávateľa a spotrebiteľa je upravená v Občianskom zákonníku. Dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa 52 ods. 1 Obč. zák. každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri posúdení, či nárok súvisí so spotrebiteľskou zmluvou treba vychádzať z hmotného práva, pričom musí byť naplnené kritérium, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých obchodných praktík. Aspekt sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je zachovaný aj v prípade, ak sa spor týka iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Z definície spotrebiteľského sporu teda vyplýva základný predpoklad na to, aby súd mohol konať o abstraktnej kontrole a to, že spor sa týka spotrebiteľa a dodávateľa a vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo ide o súvisiaci spor.
28. Žalovaným 1/ v danej veci je orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácii a poštových služieb a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, na ustanovenia v § 13 ods. 2 zákona o poštových službách, § 68 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že žalovaný 1/ nie je dodávateľom, nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani obchodnú činnosť a spotrebiteľské zmluvy neuzatvára, čím nie je s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 3 Obč. zák. daná jeho pasívna vecná legitimácia v predmetnom konaní.
29. Žalobca v konaní označil ako žalovaného 2/ Slovenskú republiku, v zast. Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava. Označený žalovaný 2/ - Slovenská republika nie je taktiež nositeľom pasívnej legitimácie a hmotnoprávnych povinností v prejednávanej veci, nie je dodávateľom, nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani obchodnú činnosť a spotrebiteľské zmluvy neuzatvára. Je potrebné tiež opätovne zdôrazniť, že konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je novým typom konania, v ktorom svedčí osobitná procesná legitimácia špecifickým subjektom (§ 302 C.s.p.). V prejednávanej veci sa nejedná o náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, kde je daná zodpovednosť štátu podľa osobitného zákona, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu škody. S poukazom na uvedené, nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v predmetnom konaní.
30. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktoré ale žalobca za žalovaného neoznačil.
31. S poukazom na bod 28 a 29 rozhodnutia, súd teda konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôžu byť predmetom prieskumu abstraktnej kontroly činnosti, resp. postupy žalovaného, ktoré popisuje obšírne vo svojej žalobe žalobca. Argument žalobcu, že žalovaný 1/ je dodávateľom a regulátorom služieb v spotrebiteľskej sfére, že je oprávnený čiastočne upravovať a negatívne zasahovať spotrebiteľskú sféru, spotrebiteľské zmluvy a súvisiace dokumenty spotrebiteľov a rovnako môže uplatniť nekalú spotrebiteľskú praktiku, a to v abstrakte tak pozitívne ako aj negatívne, je preto nedôvodný. Krajský súd sa ďalej stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/, že opatrenie o prenose čísla nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, nakoľko opatrenie nie je spotrebiteľskou zmluvou ani iným zmluvným dokumentom, ale všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý ustanovuje podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie v prípadoch, keď podnik počas procesu prenosu prenášania čísla spôsobí prenos čísla oneskorene k inému podniku proti vôli účastníka.
32. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona, súd žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol, nakoľko nesmeruje voči pasívne vecne legitimovanému subjektu - dodávateľovi.
33. Dňa 24.9.2020 namietal žalobca miestnu nepríslušnosť a nezákonnosť zákonného sudcu konaním na tunajšom súde a navrhol vec postúpiť na Krajský súd v Banskej Bystrici ako miestne a kauzálne príslušnému súdu. Súd konštatuje, že na základe § 31 ods. 1 písm. a) C.s.p. bola vec postúpená na kauzálne príslušný súd, a to Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie, ktorý preto nemal dôvod procesne postupovať podľa § 41 a 42 C.s.p.
34. Podaním zo dňa 24.3.2021 žalobca navrhol súdu spojiť všetky konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach pod sp.zn.11C/5/2020, 16C/6/2020, 13C/7/2020, 30Cb/90/2020, 11C/2/2020 vedené na Krajskom súde v Bratislave na spoločné konanie a rozhodnutie, nakoľko sa týka podstata sporu toho istého základného nekalého konania, neoprávneného hazardu v neprospech spotrebiteľov a viacerých subjektov ako porušovateľov ochrany spotrebiteľov. Krajský súd v Bratislave zo spisového registra zistil, že v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/6/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/ EXPRES MEDIA k.s., 2/ D.EXPRES, k.s., a žalovaný 3/ A SMS, s.r.o., v konaní pod sp. zn. 11C/2/2020 je žalobca EuroSpotrebiteľ a žalovaný 1/ MegaVox, s.r.o., 2/ Slovenská produkčná, a.s., v konaní pod sp. zn. 11C/5/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/ O2 Slovakia, s.r.o., 2/ A SMS, s.r.o., v konaní pod sp. zn. 13C/7/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/ Slovenská sporiteľňa a.s., a 2/ IDEAMIX, s.r.o.. Konanie pod sp. zn. 30Cb/90/2020 nie je vedené na Krajskom súde v Bratislave v žiadnom registri.
35. Podľa § 166 ods. 1 C.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodne o spojení veci za splnenia jednej z týchto podmienok:1/ konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a skutkovo spolu súvisia 2/ konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a týkajú sa tých istých strán. Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z podmienok nebola v konaní splnená. Nároky, ktoré si žalobca v konaniach uplatňuje nie sú identické, aj keď v nich súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky, avšak tieto zmluvné dokumenty, zmluvnej podmienky a nekalé obchodné praktiky , ktoré súd skúma, sú v každom konaní iné a súd neposudzuje tie isté rozhodujúce skutočnosti. V konaniach síce vystupuje identický žalobca, ale žalovaní sú rôzne subjekty. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd návrh žalobcu na spojenie vecí ako nedôvodný zamietol.
36. V priebehu konania žalobca navrhol súdu konanie prerušiť a ESD podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 234 ZES, predmetom ktorého by bolo vyriešenie predbežnej otázky týkajúcej sa ustanovujúcej lehoty na prenos čísla, zániku práva na kompenzáciu v lehote 30 dní, súlad Opatrenia so Smernicou 2005/29/ES a či môže byť štát dodávateľom nekalých praktík vo forme nesprávnych ustanovení podzákonnej právnej normy v neprospech spotrebiteľov. Súd má však za to, že predloženie otázky na ESD nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.
37. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že v priebehu konania nadobudlo účinnosť Opatrenie žalovaného 1/ zo dňa 14. júna 2021 č. 1/2021, ktorým sa mení opatrenie Telekomunikačného úradu SR z 30. novembra 2011 č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla tak, že v § 8 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká“. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2021, čím v tejto časti došlo k splneniu žalobcom uplatneného nároku.
38. K návrhu žalobcu zo dňa 8.4.2021 vykonať dokazovanie od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., O2 Slovakia, s.r.o., SWAN mobile, a.s., Orange Slovensko, a.s., súd nepristúpil, nakoľko to nepovažoval za potrebné a účelné pre rozhodnutie vo veci samej, vzhľadom na zamietnutie návrhu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaní 1/ a 2/, keďže boli v konaní úspešní, majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaným však trovy konania nevznikli, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti výroku I., ktorým súd návrh žalobcu zo dňa 24. 3. 2021 na spojenie veci zamietol, odvolanie nie je prípustné / § 357 C.s.p. a contrario/. Proti výroku II. III. rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.