Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-296-2017.pdf
PDF · 192.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/296/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LL.M., v právnej veci žalobcu: Slovak Business Agency, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, korešpondenčná adresa: Karadžičova 2, 811 09, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 15757- P/2017 zo dňa 02.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, začal z úradnej povinnosti v súlade s ust. § 18 Správneho poriadku, správne konanie na základe zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 14774-7000/2015-OK/7 zo dňa 21.01.2016 (ďalej len ako „protokol“) v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu č. 14774-7000/2015-OK/l 6 zo dňa 25.04.2016 voči Slovak Business Agency, Miletičova 23, 821 09 Bratislava (ďalej ako „účastník konania“ alebo aj ako „žalobca“), vo veci uloženia pokuty a uvedené mu oznámil listom č. spisu: 9015-3000/2017 zo dňa 20.04.2017, ktorý mu bol doručený dňa 20.04.2017.
2. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno - právny, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava (ďalej len ako „prvostupňový orgán “), rozhodnutím č. spisu 9015-3000/2017 zo 14.06.2017 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX eur podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 343/2015 Z. z. alebo aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) a ktoré bolo žalobcovi doručené v listinnej podobe dňa 16.06.2017 a do elektronickej schránky dňa 30.06.2017).
3. Prvostupňový orgán uložil pokutu žalobcovi za to, že ako účastník konania pri zadávaní nadlimitnej zákazky - verejnej súťaži bez použitia elektronickej aukcie na predmet zákazky „Organizácia a zabezpečenie medzinárodného podujatia „TechMatch Global Bratislava 2015“ vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ dňa 13.06.2015 pod zn. 2015/S 113-205175 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 115/2015 dňa 12.06.2015 pod zn. 12468-MSS, porušil princíp transparentnosti tým, že pri
vyhodnocovaní ponúk v súvislosti s posúdením splnenia náležitosti ponuky nevykonal žiaden úkon za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch v ponuke, časť „Ostatné“ uchádzača ADOM. M STUDIO, s. r. o., Bottova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 850 213 (ďalej len ako „úspešný uchádzač“) a to, konkrétne na prísažnom vyhlásení o účasti investora B. S. zo dňa 17.07.2015 (str. č. 106) a zo dňa 08.07.2015 (str. č. 251); na prísažnom vyhlásení o účasti zástupcu korporácie A. E. zo dňa 23.07.2015 (str. č. 243) a na prísažnom vyhlásení zo dňa 23.07.2015 (str. č. 303) a na jeho životopise (str. č. 226, č. 227); a na prísažnom vyhlásení kľúčového (keynote) prednášateľa (speakra) zo dňa 21.07.2015 (str. č. 296), v zmysle ktorého X. S. vyhlásil v mene M. D., že ak bude s uchádzačom podpísaná zmluva, zúčastní sa daného podujatia vo funkcii hlavného rečníka, pričom v ponuke sa nenachádza žiadny doklad splnomocňujúci danú osobu konať v mene osoby M. D. v predmetnej veci; a zároveň porušil princíp transparentnosti tým, že nevyzval úspešného uchádzača na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom medzi týmito porušeniami a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť, keďže účastník konania bez odstránenia nesúladu v predložených dokladoch a bez výzvy úspešného uchádzača na predloženie uvedených dokladov, uzatvoril s úspešným uchádzačom dňa 18.09.2015 Rámcovú dohodu, ktorá bola výsledkom daného verejného obstarávania. Žalobca ako účastník konania bol zaviazaný uloženú pokutu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.
4. Prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca ako účastník konania porušil princíp transparentnosti, nakoľko nepostupoval v súlade so súťažnými podkladmi a uzatvoril Rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom bez toho, aby ho vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom týmto konaním zároveň naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol, že netransparentné konanie žalobcu ako účastníka konania bolo v priamej príčinnej súvislosti s vyhodnotením ponúk, keďže v konaní nebolo preukázané, že tretie osoby spĺňajú podmienky účasti vo verejnej súťaži podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní. V dôsledku uvedeného, preto ponuka úspešného uchádzača nemala byť ani vyhodnocovaná, pretože úspešný uchádzač nepreukázal splnenie všetkých zákonom vyžadovaných podmienok.
5. Prvostupňový orgán zdôraznil, že zákon o verejnom obstarávaní je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu, orgán verejnej správy neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý má orgán verejnej správy na základe vykonaného dokazovania a z podkladov pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne preukázaný.
6. V súvislosti s výškou pokuty uloženej za správny delikt, prvostupňový orgán dôvodil, že je v jeho diskrečnej právomoci určiť výšku pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia od X XXX eur do XX XXX eur a to s prihliadnutím najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Orgán verejnej správy pri úvahe o uložení pokuty, ako aj jej výške po vyhodnotení jednotlivých dôkazných listín, hodnotil povahu pochybení, skúmal ich podstatu aj okolnosti týkajúce sa daného verejného obstarávania, ich závažnosť a dôsledky, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach.
7. Uviedol, že v danom prípade, pri určení výšky sankcie zohľadnil poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti s tým, že poľahčujúcou okolnosťou je skutočnosť, ak sa účastník konania dopustil spáchania správneho deliktu prvýkrát a vtedy je účelnejšie pri trestaní prvopáchateľa klásť dôraz predovšetkým na preventívnu a výchovnú funkciu trestu a uložiť v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia miernejší trest. Až v prípade recidívy, je potrebné uvedené zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu uloženie prísnejšieho trestu. Orgán verejnej správy ďalej uviedol, že ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o nadlimitnú zákazku a bola predložená len jedna ponuka, ktorá bola následne v dôsledku vyššie uvedených pochybení vyhodnotená ako úspešná a zároveň došlo k uzatvoreniu Rámcovej dohody s predmetným uchádzačom.
8. Prvostupňový orgán dôvodil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj rozpočet s ktorým žalobca hospodári, uložil pokutu žalobcovi v takej výške, aby nebola neprimerane mierna a zároveň, aby spĺňala výchovný účel a do budúcnosti ho motivovala na dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní.
9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote rozklad zo dňa 30.06.2017, a ktorý doručil orgánu verejnej správy dňa 30.06.2017. Žalobca v rozklade uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, najmä vyjadrenia k protokolu zo dňa 29.02.2016 a vyjadrenia obsiahnutého v zázname z oboznámenia sa s podkladom pre rozhodnutie zo dňa 11.05.2017. Podľa žalobcu, žiadne porušenie vytknuté prvostupňovým orgánom v napadnutom rozhodnutí nebolo porušením zákona o verejnom obstarávaní a preto, nemohlo mať žiadny vplyv na výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky. Zastával názor, že prvostupňový orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia ani len neuviedol, ktoré ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, mal údajne porušiť. Žalobca v rozklade podrobne opísal jednotlivé dôvody jeho podania. Mal za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, svojím konaním neporušil zákon o verejnom obstarávaní a nebol daný dôvod na začatie správneho konania vedeného úradom pod č. spisu 9015-3000/2017 a teda sa nedopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca navrhoval, aby odvolací orgán zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a aby zastavil správne konanie vedené proti nemu ako účastníkovi konania.
10. Prvostupňový orgán zaslal žalobcovi v rámci postupu podľa ust. § 57 zákona č. 17/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“), listom č. spisu 9015-3000/2017 zo dňa 17.07.2017, a ktorý mu bol doručený dňa 20.07.2017, e-mailovú komunikáciu s A. E. a zároveň s poukazom na ust. § 33 ods. 2 v spojení s ust. § 60a Správneho poriadku mu dal možnosť vyjadriť sa k predmetnej komunikácii v lehote do 31.07.2017.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.07.2017 k e-mailovej komunikácii (ďalej len ako „vyjadrenie“), zotrvával na dôvodoch uvedených v rozklade a zdôraznil, že nemožno verifikovať, či text obsiahnutý v texte e-mailovej správy skutočne zachytáva vôľu osoby, ktorej sa má tento text týkať alebo bol tento e- mail len zaslaný z predmetného e-mailového konta, napr. inou osobou a tvrdil, že takto vykonaný dôkaz je bezpredmetný. Ďalej uviedol, že pri oboznámení sa s obsahom textu e-mailovej komunikácie vychádzal z prekladu vyhotoveného prostredníctvom verejne dostupných jazykových prekladačov a slovníkov a nie z úradného prekladu e-mailovej komunikácie, nakoľko takýto preklad e-mailovej komunikácie mu nebol doručený.
12. Prvostupňový orgán zastával názor, že vyjadrenie žalobcu nemá vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia a keďže nebol daný dôvod na jeho zrušenie na základe autoremedúry podľa ust. § 57 ods. 1 Správneho poriadku, postúpil spis v súlade s ust. § 57 ods. 2 tohto zákona, na rozhodnutie predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie s tým, že o uvedenej skutočnosti informoval žalobcu listom č. spisu 9015-3000/2017 zo dňa 31.07.2017 a ktorý mu bol doručený mu dňa 07.08.2017.
13. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „predseda úradu alebo aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodol o rozklade v súlade s ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie rozhodnutím č. spisu: 9015-3000/2017 zo dňa 20.04.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový orgán v zmysle ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a neidentifikoval dôvody na doplnenie rozhodnutia, resp. odstránenie vád rozhodnutia a ani dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom na základe podkladov pre rozhodnutie jednoznačne preukázal žalobcom porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
14. Druhostupňový orgán mal za to, že prvostupňový orgán v rozhodnutí posúdil všetky relevantné dôkazy a to jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti. Uviedol, že na základe skutkových zistení z podkladov pre rozhodnutie je zrejmé, že žalobca ako účastník konania porušil princíp transparentnosti tým, že pri vyhodnocovaní ponúk v súvislosti s posúdením splnenia náležitosti ponuky nevykonal žiaden úkon za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch v ponuke, časť „Ostatné“ uchádzača ADOM. M STUDIO, s. r. o., Bottova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35
850 213 (ďalej len ako „úspešný uchádzač“) a to konkrétne na prísažnom vyhlásení o účasti investora B. S. zo dňa 17.07.2015 (str. č. 106) a z o dňa 08.07.2015 (str. č. 251); na prísažnom vyhlásení o účasti zástupcu korporácie A. E. zo dňa 23.07.2015 (str. č. 243) a prísažnom vyhlásení zo dňa 23.07.2015 (str. č. 303) a na jeho životopise (str. č. 226, č. 227); a na prísažnom vyhlásení kľúčového (keynote) prednášateľa (speakra) zo dňa 21.07.2015 (str. č. 296), v zmysle ktorého X. S. vyhlásil v mene M. D., že ak bude s uchádzačom podpísaná zmluva, zúčastní sa daného podujatia vo funkcii hlavného rečníka, pričom v ponuke sa nenachádza žiadny doklad splnomocňujúci danú osobu konať v mene osoby M. D. v predmetnej veci; a zároveň porušil princíp transparentnosti tým, že nevyzval úspešného uchádzača na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom medzi týmito porušeniami a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť, keďže účastník konania bez odstránenia nesúladu v predložených dokladoch a bez výzvy úspešného uchádzača na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie stanovených podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, uzatvoril s úspešným uchádzačom dňa 18.09.2015 Rámcovú dohodu, ktorá bola výsledkom daného verejného obstarávania.
15. K prvému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, a to nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch druhostupňový orgán uviedol, že pokiaľ je nesúlad zjavný a existuje pochybnosť o tom, kto doklady skutočne podpísal, bolo z hľadiska zachovania princípu transparentnosti nevyhnutné požiadať o vysvetlenie týchto rozporov. Súhlasil s konštatovaním žalobcu ako účastníka konania, že predloženie predmetných čestných vyhlásení nepožadoval na účely preukázania splnenia podmienok účasti, ale ako náležitosť ponuky vyžadovanú v opise predmetu zákazky.
16. K tvrdeniu žalobcu, že nakoľko sa čestnými vyhláseniami nepreukazovalo splnenie podmienok účasti, v prípade dotazovania sa na predložené čestné vyhlásenia podľa neho neprichádzal do úvahy postup podľa ust. § 33 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, ale len postup podľa ust. § 42 ods. 2 tohto zákona, ktorého využitie je fakultatívne a nie obligatórne, druhostupňový orgán uviedol, že vzhľadom na možnosť vylúčenia ponuky z verejného obstarávania v prípade nepredloženia požadovaných dokladov, bolo zo strany účastníka konania na mieste požadovať vysvetlenie predložených dokladov, o ktorých hodnovernosti by u každej obozretnej osoby existovali pochybnosti.
17. Druhostupňový orgán ďalej zastával názor, že aj keď ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je fakultatívne, bolo potrebné v prvom rade hľadieť na to, na čo sa má použiť, teda pokiaľ je pochybnosť ohľadom splnenia požiadaviek na predmet zákazky a v režime hodnotenia podľa ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca ako účastník konania v súťažných podkladoch, konkrétne Zväzok I „Pokyny na vypracovanie ponuky“, bod 21. „Hodnotenie obsahu ponúk uchádzačov“ (str. č. 12), v podbode 21.1 v spojení s podbodom 21.1.7 uviedol, že ponuka predložená uchádzačom a označená ako „Ostatné“ musí obsahovať čestné vyhlásenia všetkých mentorov, kľúčového (keynote) prednášateľa (speakra), prednášateľov (speakrov), lektorov a investorov za účelom ich odbornej participácie na podujatí, v ktorom vyhlásia, že budú uchádzačovi k dispozícii na tomto podujatí za účelom plnenia predmetu zákazky, pričom nepredloženie týchto čestných vyhlásení podľa uvedených požiadaviek účastníka konania bude vyhodnotené ako nesplnenie náležitosti ponuky. Skutočnosť, že predložené dokumenty mali vady, ktoré mohli spochybniť splnenie formálnych a vecných požiadaviek v súťažných podkladoch bola jednoznačne dôvodom na žiadosť o vysvetlenie, nakoľko žalobca ako účastník konania mal kontrolovať ponuku riadne tak, aby overil, či sú všetky požiadavky stanovené v oznámení a súťažných podkladoch splnené. Preto bola argumentácia účastníka konania o fakultatívnosti ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní neopodstatnená. Žalobca ako účastník konania nemohol opomenúť posudzovanie vád ponuky alebo určitých rizík, že vady existujú alebo existuje dôvod na neakceptovanie ponuky tým, že nemusí využiť inštitút ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Uviedol, že žalobca jednoznačne pochybil v spôsobe hodnotenia ponuky, keď neaplikoval ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní riadne, pretože sa nevysporiadal s tým, či predložená ponuka spĺňa náležitosti, ktoré sám ako účastník konania stanovil v súťažných podkladoch. Podľa druhostupňového orgánu pokiaľ existujú reálne náznaky toho, že ponuka má nejaké vady, tak verejný obstarávateľ je povinný sa dotazovať, posudzovať a vyhodnotiť, či predložená ponuka je alebo nie je riadne vypracovaná. Ďalej sa druhostupňový orgán stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a teda, že nie je potrebné, aby osoba, ktorá posudzovala príslušné doklady, bola znalcom v oblasti
písmoznalectva, aby zistila zrejmú nezhodu v podpisoch nachádzajúcich sa v príslušných dokumentoch, nakoľko táto nezhoda je evidentná a zjavná aj pre laika.
18. Druhostupňový orgán zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výzva podľa ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na vysvetlenie ponuky by bola bezpredmetná, pretože by v dokumentácii k predmetnému verejnému obstarávaniu bol evidovaný úkon účastníka konania za účelom odstránenia pochybností o predložených dokladoch.
19. Podľa druhostupňového orgánu bol postup žalobcu v rozpore s princípom transparentnosti, ktorý o. i. vyjadruje požiadavku, aby proces verejného obstarávania prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, pričom v rozpore s týmto princípom je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolova-teľným. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. 5Afs 131/2007-131 z 12.05.2008, podľa ktorého k porušeniu zásady transparentnosti môže v procese zadávania verejnej zákazky dôjsť v tom prípade, ak by sa v postupoch verejného obstarávateľa vyskytovali také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolova-teľným, horšie kontrolovateľným, nečitateľným alebo neprehľadným, prípadne prvky, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa. Na podporu svojich tvrdení v napadnutom rozhodnutí prvostupňový orgán taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky konštatoval, že porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle od toho, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti. Podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý je prehľadný, právne korektný, predvídateľný, kontrolovateľný a férový. Ďalej druhostupňový orgán poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 123/11-136, podľa ktorého, cit.: „pokiaľ sa má postupom verejného obstarávateľa zabezpečiť čestná hospodárska súťaž, nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné, či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa, ktoré umožní ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Je samozrejmé, že zákonu sa prieči aj taký postup verejného obstarávateľa, ktorý síce nie je v priamom rozpore s jeho textom, ale porušuje princípy verejného obstarávania. “
20. Druhostupňový orgán trval na správnosti napadnutého rozhodnutia a teda, že pokiaľ by sa nepreukázala pravosť predložených dokladov, ponuka uchádzača by nespĺňala náležitosti stanovené verejným obstarávateľom (účastníkom konania) a musela by byť následne vo väzbe na § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vylúčená z predmetného verejného obstarávania. Keďže žalobca ako účastník konania nevykonal žiaden úkon za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch v ponuke predmetného uchádzača, svojím konaním porušil princíp transparentnosti a zároveň aj naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ako z vyššie uvedeného vyplýva, netransparentné konanie účastníka konania malo priamu príčinnú súvislosť s vyhodnotením ponuky, ktorá by pri dodržaní princípu transparentnosti nemohla byť vyhodnotená ako úspešná.
21. K druhému porušeniu druhostupňový orgán uviedol, že je potrebné vychádzať zo znenia súťažných podkladov, zväzok I. „Pokyny na vypracovanie ponuky“, bod VI. „Prijatie ponuky“, bod 27. „Ďalšie požiadavky a informácie“ súťažných podkladov zverejnených v profile účastníka konania (str. č. 19), podľa ktorého, cit.: „27.3. Verejný obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač pred podpisom Rámcovej dohody predložil verejnému obstarávateľovi doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods. 1 a § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretích osôb, ktorými uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. “V tejto súvislosti druhostupňový správny orgán poukázal na ust. § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého „verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi, ...“. Tým, že verejný obstarávateľ sám určí spôsob preukázania podmienok osobného postavenia osôb, ktoré poskytli kapacity na preukázanie splnenia podmienok účasti je povinný postupovať podľa ust. § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a vyžiadať si tieto doklady. V predloženej dokumentácii z verejného obstarávania však absentujú dôkazy preukazujúce, že účastník konania pred podpisom Rámcovej dohody vyzval úspešného uchádzača na predloženie požadovaných dokladov a v dokumentácii taktiež absentujú dôkazy preukazujúce, že zo strany úspešného uchádzača boli účastníkovi konania predložené
požadované doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní osobami, ktorými uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
22. Druhostupňový orgán nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že v bode 27 súťažných podkladov stanovil ďalšie požiadavky na uchádzačov, resp. uviedol ďalšie informácie, pričom tam uvedené doklady neboli dokladmi, ktoré by uchádzači predkladali spolu s ponukami na účely preukázania splnenia podmienok účasti v procese verejného obstarávania, a že nešlo o doklady, ktoré by komisia účastníka konania vyhodnocovala podľa ust. § 33 zákona o verejnom obstarávaní v rámci splnenia podmienok účasti. Zdôraznil, že predloženie alebo nepredloženie týchto dokladov nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, nakoľko išlo o doklady, ktoré sa predkladali až po vyhodnotení splnenia podmienok účasti (t. j. keď už bol daný proces uzatvorený) a pred uzatvorením Rámcovej dohody.
23. K preukazovaniu splnenia podmienok účasti podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k tretím osobám, prostredníctvom ktorých uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti, druhostupňový orgán poukázal na niekoľko metodických usmernení úradu (uvedené aj v bode 46 prvostupňového rozhodnutia), ktoré sú zverejnené na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „úrad“), napr. metodické usmernenie č. 6499-5000/2015 zo dňa 04.06.2015.
24. V kontexte vyššie uvedeného, druhostupňový orgán konštatoval, že preverenie splnenia podmienok účasti podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami je zo strany verejného obstarávateľa nevyhnutné na zabezpečenie princípu transparentnosti (viď napr. metodické usmernenie č. 14232-5000/2013 zo dňa 14.01.2013) a rovnako tak prvostupňové rozhodnutie úradu č. záznamu 24395/2016, č. spisu 18893-3000/2015 zo dňa 03.03.2016 potvrdené druhostupňovým rozhodnutím predsedníčky úradu č. záznamu 80866/2016, č. spisu 11277-P/2016 zo 16.06.2016). Na zmysel ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní poukázal úrad aj v metodickom usmernení č. 445-5000/2012 zo dňa 06.06.2012.
25. Druhostupňový orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a to, že žalobca porušil princíp transparentnosti, nakoľko nepostupoval v súlade so súťažnými podkladmi a uzatvoril rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom bez toho, aby ho vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Týmto konaním podľa názoru druhostupňového orgánu, žalobca ako účastník konania naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko jeho netransparentné konanie bolo v priamej príčinnej súvislosti s vyhodnotením ponúk, keďže nebolo preukázané, že tretie osoby spĺňajú podmienky účasti podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní. Dôvodil, že v dôsledku uvedeného, ponuka úspešného uchádzača nemala byť ani vyhodnocovaná, pretože úspešný uchádzač nepreukázal splnenie všetkých zákonom vyžadovaných podmienok účasti.
26. Podľa názoru druhostupňového orgánu bola výška pokuty ako aj správna úvaha, ktorá jej stanoveniu predchádzala náležite odôvodnená. Zároveň druhostupňový orgán poukázal na to, že pokuta uložená účastníkovi konania vo výške XX XXX eur bola uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia od X XXX do XX XXX eur.
27. K tvrdeniu žalobcu, že pokuta, ktorá mu bola v napadnutom rozhodnutí uložená, podstatne prevyšuje všetky doposiaľ úradom uložené pokuty podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní (celkovo 9 pokút, najnižšia vo výške XXX eur a najvyššia vo výške 3000 eur), druhostupňový orgán s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že určenie jej výšky prvostupňový orgán náležite odôvodnil. Zároveň poukázal na rozhodnutie predsedníčky úradu č. spisu 7039-P/2015 zo dňa 29.05.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie úradu vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 149 ods. 2 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.02.2013 vo výške XX XXX eur účastníkovi konania Železnice Slovenskej republiky za to, že pri zadávaní nadlimitnej zákazky dvoma skutkami porušil princípy verejného obstarávania, konkrétne princíp nediskriminácie. Preto nie je pravdivé tvrdenie účastníka
konania, že úrad neuložil obdobnú pokutu za obdobný skutok. Ďalej uviedol, že z deviatich rozhodnutí, zverejnených na webovej stránke úradu, na ktoré poukázal žalobca ako účastník konania, bola pokuta podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, uložená v dvoch prípadoch obci, v troch prípadoch mestu, v jednom prípade samosprávnemu kraju a základnej škole. Zdôraznil, že výška pokút v týchto prípadoch podľa druhostupňového orgánu zohľadňovala status účastníka konania, ktorý však žalobca nemá. Konštatoval, že z hľadiska výšky uloženej pokuty a jej účinného preventívneho, ako aj represívneho pôsobenia, prvostupňový orgán v rámci správnej úvahy o jej výške zohľadnil okrem iného aj objem finančných prostriedkov, s ktorými účastník konania hospodári a výšku pokuty určil tak, aby nebola neprimerane mierna, bez akéhokoľvek motivačného alebo represívneho účinku na účastníka konania. Na základe uvedeného, sa s uvedenou správnou úvahou prvostupňového orgánu, druhostupňový orgán v plnej miere stotožnil.
28. K argumentácii žalobcu ohľadom ukladania pokút účastníkovi konania Mestu Šaľa, druhostupňový orgán uviedol, že v rozhodnutí predsedníčky úradu č. spisu 19598-P/2016 zo dňa 04.10.2016 bola zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť skutočnosť, že išlo o prvopáchateľa a zároveň verejného obstarávateľa podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Podľa druhostupňového orgánu sa nejednalo o skutkovo zhodné alebo podobné prípady a preto, ani napadnutým rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
29. Vo vzťahu k poukazu účastníka konania na rozhodnutie predsedníčky úradu č. spisu 11277- P/2016 zo 16.06.2016 v prípade účastníka konania LESY Slovenskej republiky, štátny podnik druhostupňový orgán uviedol, že taktiež sa nejednalo o obdobný prípad ako ten, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia a bolo zohľadnené prvopáchateľstvo predmetného správneho deliktu ako poľahčujúca okolnosť. Navyše, v predmetnom prípade sa ukladala pokuta za jeden skutok, v prípade účastníka konania bola pokuta uložená za dva skutky.
30. Druhostupňový orgán ďalej uviedol, že aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 2Sžp/l 6/2011, ktorý na podporu svojej argumentácie uvádza samotný účastník konania, NS SR konštatoval, že „v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.“ Druhostupňový správny orgán uviedol, že prvostupňový orgán postupoval plne v súlade s predmetným rozsudkom NS SR, a rovnako tak aj v súlade s konštatovaním NS SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo 253/2010 uvádzaným účastníkom konania a teda, že „svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. “
31. Druhostupňový orgán preto považoval prvostupňové rozhodnutie za správne, zákonné a výšku uloženej pokuty za adekvátnu porušenej povinnosti v súlade s odôvodnením prvostupňového orgánu. Konštatoval, že prvostupňový orgán v predmetnom prípade vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, a preto dospel k záveru, že postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku a zákona o verejnom obstarávaní.
32. Druhostupňový orgán tak dospel k záveru, že rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia, uvažovania a primeranosti udelenej sankcie, ktorá neplní len represívny, ale aj preventívny a výchovný účel a do budúcnosti má motivovať účastníka konania na dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní a z rozhodnutí úradu.
33. S rozhodnutím a názorom prvostupňového orgánu sa v plnej miere stotožnila aj osobitná komisia ustanovená podľa ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku, ktorej členovia jednohlasne navrhli druhostupňovému orgánu rozklad účastníka konania zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť.
II.
Žaloba
34. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 11.12.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
- predsedu Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 15757-P/2017 zo dňa 02.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno - právny č. spisu 9015-3000/2017 zo dňa 14.06.2017 na základe ktorého, uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX eur podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní.
35. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
36. V prípade, ak by mal správny súd za to, že sa dopustil predmetného správneho deliktu, žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP rozsudkom zmenil výšku uloženej pokuty zo sumy XX XXX eur na sumu X XXX eur, nakoľko je pokuta vo výške XX XXX eur neprimeraná povahe skutku, ktorý mu je kladený za vinu, pričom žalobcom navrhovaná pokuta vo výške X XXX eur je primeraná a svojou výškou zodpovedá iným pokutám, ktoré žalovaný udelil iným subjektom za obdobné skutky.
37. Žalobca namietal, že neporušil zákon o verejnom obstarávaní a nedopustil sa spáchania správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné.
38. Namietal, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu, nakoľko v napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek zdôvodnenie naplnenie tohto znaku správneho deliktu (okrem strohého konštatovania žalovaného o existencii príčinnej súvislosti), a teda v tejto časti je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Ďalej žalobca uviedol, že atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný, pričom ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní si nevyžaduje „obyčajnú“ príčinnú súvislosť, ale vyslovene požaduje priamu príčinnú súvislosť.
39. Žalobca tvrdil, že ako verejný obstarávateľ nebol v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, resp. iných právnych predpisov oprávnený a ani povinný posudzovať pravosť podpisu na jednotlivých dokumentoch predložených v procese verejného obstarávania a vychádzal z pravdivosti čestných vyhlásení, ktoré boli predložené v procese verejného obstarávania, v rámci ktorého podľa neho konal v súlade so zákonom a obvyklým postupom, keď kontroloval predloženie samotných čestných vyhlásení, t. j. ich existenciu, bez osobitnej kontroly pravdivosti všetkých údajov v nich uvedených. Uviedol, že ak by platil výklad žalovaného, tak by bol každý verejný obstarávateľ povinný kontrolovať všetky údaje uvedené v čestných vyhláseniach, čo je v rozpore so samotným charakterom čestných vyhlásení. Ďalej uviedol, že nemal k dispozícii podpisový vzor a vychádzal z toho, že jednotlivé podpisy fyzickej osoby sa môžu od seba prirodzene odlišovať a to aj výrazne s tým, že nemal pochybnosti o ich pravosti a ktorú by mohol získať až okamihom, kedy by niekto predmetný podpis spochybnil, k čomu v rámci verejného obstarávania nedošlo. Podľa žalobcu by až v takom prípade „bolo nevyhnutné“ a „na mieste“ osobitne overovať pravosť podpisu podpísanej osoby a prípadne požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie. Zdôraznil, že nemohol objektívne zistiť nesúlad v podpisoch na predmetných čestných vyhláseniach. Ďalej žalobca uviedol, že keďže nemohol mať ani vedomosť, ani pochybnosť o pravosti podpisov na čestných vyhláseniach, logicky nemohol ani využiť postup podľa ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
40. Zároveň žalobca uviedol, že nevyužitím fakultatívneho inštitútu podľa ust. § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nemohlo dôjsť k netransparentnosti postupu v procese verejného obstarávania. V tejto súvislosti poukázal na bod 18 rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 114/2009 zo dňa 23.08.2012, s ktorým sa podľa neho žalovaný vôbec nezaoberal a nevysporiadal.
41. Žalobca namietal, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolovateľným a že v rámci administratívneho konania nebolo preukázané, že by sa dopustil takého konania, resp. že by svojím konaním porušil konkrétne povinnosti stanovené v zákone o verejnom obstarávaní. Zároveň uviedol, že nemal záujem ani úmysel konať netransparentne. Zdôraznil, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané splnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom
obstarávaní a to, predovšetkým priamej príčinnej súvislosti medzi porušením princípu transparentnosti a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostup-ňovým rozhodnutím, preto žalobca považoval za nezákonné.
III.
Vyjadrenie žalovaného
42. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dna 10.04.2018, doručeným súdu dňa 11.04.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
43. S argumentáciou žalobcu sa žalovaný nestotožnil, nakoľko zastával názor, že tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí sa pri oboch konštatovaných porušeniach zákona o verejnom obstarávaní, orgány verejnej správy náležite vysporiadali s otázkou preukázania priamej príčinnej súvislosti ako znaku skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní.
44. Trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a teda, že porušenie princípu transparentnosti v oboch prípadoch malo priamu príčinnú súvislosť s vyhodnotením ponuky, keďže dôsledkom netransparentného konania žalobcu bola skutočnosť, že ponuka, ktorá by pri dodržaní princípu transparentnosti nemohla byť vyhodnotená ako úspešná, však v danom verejnom obstarávaní napokon ako úspešná vyhodnotená bola. Napokon, žalobca bez odstránenia nesúladu v predložených dokladoch a bez výzvy úspešného uchádzača na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a § 26a zákona o verejnom obstarávaní tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, uzatvoril s úspešným uchádzačom dňa 18.09.2015 Rámcovú dohodu, ktorá bola výsledkom daného verejného obstarávania.
45. Príčinná súvislosť medzi žalobcovým porušením princípu transparentnosti a vyhodnotením ponúk je tak podľa žalovaného očividná a nespochybniteľná.
46. Zároveň sa vyjadril k výške uloženej pokuty žalobcovi s tým, že ju považoval za primeranú, s tým, že uvedené riadne a podrobne zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí.
IV.
Replika
47. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2018 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a zotrvával v plnom rozsahu na svojej argumentácii.
V.
Právne posúdenie veci
48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
49. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 21.10.2021, nakoľko žalobca v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP).
50. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - predsedu Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 15757-P/2017 zo dňa 02.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno
- právny č. spisu 9015-3000/2017 zo dňa 14.06.2017, na základe ktorého uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní za to, že ako účastník
konania pri zadávaní nadlimitnej zákazky - verejnej súťaži bez použitia elektronickej aukcie na predmet zákazky „Organizácia a zabezpečenie medzinárodného podujatia „TechMatch Global Bratislava 2015“ vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ dňa 13.06.2015 pod zn. 2015/S 113-205175 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 115/2015 dňa 12.06.2015 pod zn. 12468-MSS, porušil princíp transparentnosti tým, že pri vyhodnocovaní ponúk v súvislosti s posúdením splnenia náležitosti ponuky nevykonal žiaden úkon za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch.
51. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
52. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
53. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
54. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
55. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
56. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
57. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
58. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
59. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 6 ods. 1 písm. e) ZVO verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov uvedených v písmenách a) až d).
60. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., nadlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je rovná alebo vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad.
61. Podľa § 5 ods. 13 zákona č. 343/2015 Z.z., ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie určiť predpokladanú hodnotu zákazky, najmä ak ide o opakované plnenia bez povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa odobrať konkrétny rozsah plnenia, nemusí byť predpokladaná hodnota zákazky vyjadrená konkrétnym číslom a postačí uviesť, ktorý limit podľa § 4 prekračuje; to neplatí, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ vo väzbe na predpokladanú hodnotu zákazky určuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.
62. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.
63. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z., pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
64. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Túto skutočnosť preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s touto osobou, obsahujúcou záväzok osoby, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť, že táto osoba poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, musí spĺňať podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 a § 26a vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté. Ak uchádzač alebo záujemca preukázal technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť technickými a odbornými kapacitami inej osoby a počas trvania zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody dôjde k plneniu, ktorého sa toto preukázanie týka, uchádzač alebo záujemca je oprávnený toto plnenie poskytnúť len sám, alebo prostredníctvom tej osoby, písomnou zmluvou s ktorou toto postavenie preukázal; možnosť zmeny subdodávateľa tým nie je dotknutá.
65. Podľa § 32 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z.z., splnenie podmienky účasti možno preukázať čestným vyhlásením uchádzača alebo záujemcu, pričom doklady, preukazujúce splnenie podmienok účasti predkladá verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač podľa § 44 ods. 1 v čase a spôsobom, určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.
66. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi, pričom ak určí podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), vždy je povinný posudzovať aj všetky referencie za dané obdobie. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania.
67. Podľa § 33 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov vždy, keď z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Ak ide o doplnenie dokladov podľa § 26 uchádzač alebo záujemca doplní doklady spôsobom podľa § 132 a ak ide o doplnenie iných dokladov alebo o vysvetlenie dokladov, uchádzač alebo záujemca ho doručí verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, pričom v oboch prípadoch je tak povinný urobiť do a) piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ použil s uchádzačom alebo záujemcom formu komunikácie prostredníctvom poštovej prepravy alebo b) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ použil s uchádzačom alebo záujemcom elektronickú formu komunikácie, pokiaľ verejný obstarávateľ a obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu.
68. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.
69. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.
70. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., ak v prípade podľa § 32 ods. 11 nedošlo k predloženiu dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti skôr, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný po vyhodnotení ponúk vyhodnotiť splnenie podmienok účasti úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste v poradí; ak dôjde k vylúčeniu uchádzača alebo uchádzačov, vyhodnotí následne splnenie podmienok účasti ďalšieho uchádzača alebo uchádzačov v poradí. Pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti podľa prvej vety postupuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ podľa § 33, pričom vyzve uchádzačov na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v lehote nie kratšej, ako desať pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a nepredloženie dokladov v tejto lehote sa považuje za nesplnenie podmienok účasti.
71. Podľa § 26 ods. 1 zákona č.343/2015 Z. z., verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: a) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo za trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, b) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, c) nebol naňho vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku, d) nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, e) nemá evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, f) je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu vo vzťahu aspoň k jednému predmetu zákazky, na ktorú predkladá uchádzač ponuku alebo žiadosť o účasť, g) nebolo mu v predchádzajúcich troch rokoch preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať, h) nemá právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní alebo nie je osobou, 1. ktorej spoločníkom, známym akcionárom, ktorý vlastní najmenej 34% akcií tejto spoločnosti alebo členom, alebo ktorej štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo ovládajúcou osobou je osoba, ktorá má právoplatne uložený 2. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, 3. ktorej spoločníkom, známym akcionárom, ktorý vlastní najmenej 34% akcií tejto spoločnosti alebo členom, alebo ktorej štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo ovládajúcou osobou je osoba, ktorá je alebo v čase, keď prebiehalo verejné obstarávanie vo vzťahu ku ktorému bol právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, bola 2a. spoločníkom, známym akcionárom, ktorý vlastní najmenej 34% akcií tejto spoločnosti alebo členom, alebo ktorej štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo ovládajúcou osobou osoby, ktorá má právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, 2b. právnym nástupcom osoby, ktorá mala v čase, keď k nástupníctvu došlo, právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní,
4. ktorá sa stala právnym nástupcom osoby, ktorá mala v čase, keď k nástupníctvu došlo, právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, i) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny alebo odplaty zo zmluvy s osobou, ktorá je alebo bola subdodávateľom vo vzťahu k zákazke, zadanej podľa tohto zákona, ktorá sa vymáha výkonom rozhodnutia, j) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia.
72. Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať, alebo právnická osoba, v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.
73. Podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z.z., úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od XXXX eur do XX XXX eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť.
74. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z., pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f).
75. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
76. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
77. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
78. V danom prípade bolo primárnou úlohou správneho súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a v kontexte námietok žalobcu, posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a to, či orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav veci a či dospeli k správnemu právnemu záveru.
79. Žalobca žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhod-nutím, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. spisu 9015-3000/2017 zo dňa 14.06.2017 o uložení pokuty vo výške XX XXX eur podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalobca zastával názor, že svojím konaním neporušil zákon o verejnom obstarávaní a nedopustil sa spáchania správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, obe rozhodnutia považoval za nezákonné. Namietal nezákonnosť napadnutého žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v zmysle ust. §191 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa ust. § 182 ods. 1 písm. h) SSP a ust. § 191 ods. 2 a ods. 3 písm. a) SSP, žalobca žiadal správny súd, aby rozsudkom zrušil druhostupňové a ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca navrhol pre prípad, ak by mal správny súd za to, že sa dopustil predmetného správneho deliktu, aby v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP, rozsudkom zmenil výšku uloženej pokuty zo sumy XX XXX eur na sumu X XXX eur, nakoľko je podľa
žalobcu pokuta vo výške XX XXX eur neprimeraná povahe skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Zdôraznil, že ním navrhovaná pokuta vo výške X XXX eur je podľa neho primeraná a svojou výškou zodpovedá iným pokutám, ktoré žalovaný udelil iným subjektom za obdobné skutky.
80. Správny súd mal v konaní preukázané, že porušenie princípu transparentnosti žalobcom spočívalo v dvoch porušeniach zákona o verejnom obstarávaní, uvedených vo výroku rozhodnutia o pokute. Medzi týmito dvoma porušeniami a vyhodnotením ponúk bola podľa prvostupňového orgánu priama príčinná súvislosť, keďže žalobca uzatvoril dňa 18.09.2015 Rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom
- ADOM. M STUDIO, s. r. o., so sídlom Bottova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 850 213. V rámci tzv. prvého porušenia zákona o verejnom obstarávaní, prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca nevykonal žiadny úkon vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu ohľadne podpisov na čestných vyhláseniach, ktoré predložil tento úspešný uchádzač spolu s jeho ponukou (ďalej len ako „prvé porušenie zákona o verejnom obstarávaní“). V rámci tzv. druhého porušenia zákona o verejnom obstarávaní, prvostupňový orgán vytkol, že žalobca nevyzval úspešného uchádzača na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní na predmet podujatia podľa ust. § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a ust. 26a zákona o verejnom obstarávaní, tretími osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú a odbornú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
81. Žalovaný napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a výšku uloženej pokuty žalobcovi pokuty za primeranú a v súlade s rozhodovacou praxou a preto rozklad podaný žalobcom zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
82. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.
83. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
84. Správny súd konštatuje, že z predloženej dokumentácie z verejného obstarávania vyplýva, že v nej absentujú dôkazy preukazujúce, že žalobca ako účastník konania pred podpisom Rámcovej dohody vyzval úspešného uchádzača na predloženie požadovaných dokladov, ktoré by dokazovali splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 26 ods. 1 a ust. § 26a zákona o verejnom obstarávaní osobami, ktorými úspešný uchádzač preukazoval technickú spôsobilosť podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
85. K námietke žalobcu, že nakoľko sa čestnými vyhláseniami nepreukazovalo splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, v prípade dotazovania sa na predložené čestné vyhlásenia, neprichádza do úvahy postup podľa ust. § 33 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, ale len postup podľa ust. § 42 ods. 2 tohto zákona, ktorého využitie je fakultatívne, správny súd uvádza, že pokiaľ bol nesúlad zjavný a existovala pochybnosť o tom, kto doklady skutočne podpísal, bolo z hľadiska zachovania princípu transparentnosti nevyhnutné, aby žalobca požiadal o vysvetlenie rozporov k predloženým dokladom, t.j. k nesúladu v podpisoch na týchto dokladoch a to z dôvodu, možnosti vylúčenia ponuky z verejného obstarávania. Preto žalobca mal požadovať vysvetlenie k predloženým dokladom, o ktorých hodnovernosti existovali pochybnosti. Správny súd poukazuje na to, že predloženie predmetných čestných vyhlásení, t.j. všetkých mentorov, kľúčového (keynote) prednášateľa (speakra), prednášateľov (speakrov), lektorov a investorov za účelom ich odbornej participácie na podujatí, v ktorom vyhlásili, že budú uchádzačovi k dispozícii a to za účelom plnenia predmetu zákazky, orgán verejnej správy nepožadoval na účely preukázania splnenia podmienok účasti, ale ako náležitosť ponuky vyžadovanú v opise predmetu zákazky. Preto nepredloženie týchto čestných vyhlásení podľa daných požiadaviek žalobcu, predstavovalo nesplnenie náležitosti predmetnej ponuky. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd má za to, že neobstoja argumenty žalobcu, že ustanovenie § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je fakultatívne, nakoľko tento jednoznačne pochybil v spôsobe hodnotenia ponuky, keď neaplikoval ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní riadne a to, či predložená ponuka spĺňa náležitosti, ktoré sám ako účastník konania stanovil v súťažných podkladoch a to pod následkom vylúčenia ponuky z verejného obstarávania. Účastník konania nemohol vopred vedieť, akým spôsobom uchádzač vysvetlí nezrovnalosti vo svojej ponuke. Akceptovaním uvedeného postupu by akékoľvek vysvetľovanie ponuky stratilo svoj zmysel, keďže účastník konania by si svojvoľne prijímal závery
namiesto uchádzača. Správny súd preto zastáva názor, že verejný obstarávateľ nemohol bez potrebných podkladov prijímať závery za jednotlivých uchádzačov a to či už v ich prospech alebo v ich neprospech. Pokiaľ by sa nepreukázala pravosť predložených dokladov, ponuka uchádzača by nespĺňala náležitosti stanovené verejným obstarávateľom, t.j. žalobcom ako účastníkom konania a musela by byť následne vo väzbe na § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vylúčená z predmetného verejného obstarávania. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca mal vychádzať zo znenia súťažných podkladov, zväzok I. „Pokyny na vypracovanie ponuky“, bod VI. „Prijatie ponuky“, bod 27. „Ďalšie požiadavky a informácie“ súťažných podkladov zverejnených v profile účastníka konania (str. č. 19). Na základe uvedeného, možno konštatovať, že žalobca ako účastník konania pri vyhodnocovaní ponúk nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ako účastník konania nevykonal žiaden úkon za účelom odstránenia, resp. vysvetlenia nesúladu v podpisoch na predložených dokladoch v ponuke predmetného uchádzača, svojim konaním tak porušil princíp transparentnosti účastníkom konania a tak naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko jeho netransparentné konanie malo priamu príčinnú súvislosť s vyhodnotením ponuky, ktorá by pri dodržaní princípu transparentnosti nemohla byť vyhodnotená ako úspešná. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
86. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s e-mailovou komunikáciou úradu s A. E. zo dňa 24.04.2017 ako aj zo dňa 07.05.2017 a že táto nebola úradne preložená a ďalej, že nemožno verifikovať, či text obsiahnutý v jej texte skutočne zachytáva vôľu osoby, ktorej sa má tento text týkať, správny súd uvádza, že prvostupňový orgán listom č. spisu 9015-3000/2017 zo 17.07.2017 v rámci postupu podľa ust. § 57 Správneho poriadku zaslal žalobcovi ako účastníkovi konania túto e- mailovú komunikáciu s tým, že bola len doplnkovým a podporným podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, pretože prvostupňový orgán primárne vychádzal z podkladov uvedených v bode č. 5 rozkladom napadnutého rozhodnutia.
87. K zaslaniu e-mailovej komunikácie správny súd poznamenáva, že sa jednalo o e-mailovú adresu z ponuky úspešného uchádzača, ktorú žalobca ako účastník konania v danom verejnom obstarávaní bez výhrad akceptoval. Preto možno súhlasiť s názorom žalovaného, že e-mailovú odpoveď z predmetného e-mailového konta možno považovať za dostatočnú a dôveryhodnú. Ohľadom nutnosti úradného prekladu príslušnej e-mailovej komunikácie správny súd zastáva názor, že v danom prípade nebola potrebná, nakoľko predmetné vyjadrenie žalobcu účastníka konania nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko prvostupňový orgán žalobcovi ako účastníkovi konania neuložil pokutu za sfalšované podpisy, ale za to, že nežiadal od uchádzača vysvetlenie ohľadom ich nesúladu. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
88. K námietke žalobcu ohľadom čestného vyhlásenia pána M. D., správny súd uvádza, že v konaní bolo nesporné, že v ponuke úspešného uchádzača sa nenachádza žiadny doklad splnomocňujúci X. S. konať v mene M. D.. V konaní mal správny súd preukázané, že pred začatím správneho konania, vo vyjadrení k protokolu žalobca ako účastník konania uviedol, že sa jedná len o formálnu chybu dokladu, ktorá nemá žiadny vplyv na jeho pravosť a záväznosť a v podanom rozklade zasa uviedol, že v prípade záujmu o účasť M. D. na akýchkoľvek podujatiach je potrebné jeho účasť riešiť výlučne s jeho zástupcom, ktorým je spoločnosť Keynote Speakers, Inc. so sídlom 2686 Middlefield Road, Suite F Redwood City, CA 94063- 3481. Zároveň mal správny súd preukázané, že žalobca k rozkladu priložil vyjadrenie Keynote Speakers, Inc. k zastupovaniu pána D.. Správny súd poznamenáva, že uvedená adresa je totožná s adresou na čestnom vyhlásení M. D., ktoré spolu s ponukou predložil úspešný uchádzač. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako účastník konania tak akceptoval čestné vyhlásenie M. D. v ponuke úspešného uchádzača bez odstránenia pochybností o tom, kto skutočne čestné vyhlásenie podpísal, resp. či podpisujúca osoba bola oprávnená predmetné čestné vyhlásenie podpísať v mene pána M. D.. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
89. K námietke žalobcu, že v bode 27 súťažných podkladov stanovil ďalšie požiadavky na uchádzačov, resp. uviedol ďalšie informácie pre uchádzačov, pričom tam uvedené doklady neboli dokladmi, ktoré by uchádzači predkladali spolu s ponukami na účely preukázania splnenia podmienok účasti v procese verejného obstarávania, a že nešlo o doklady, ktoré by komisia účastníka konania vyhodnocovala v súlade s ust. § 33 zákona o verejnom obstarávaní v rámci splnenia podmienok účasti, správny súd uvádza, že predloženie alebo nepredloženie týchto dokladov nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, nakoľko išlo o doklady, ktoré sa predkladali až po vyhodnotení splnenia
podmienok účasti (t. j. keď už bol daný proces uzatvorený) a pred uzatvorením rámcovej dohody. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
90. K námietke žalobcu, že žalovaným uložená pokuta je neprimeraná a neodôvodnená a zjavne sa niekoľkonásobne vymyká pokutám, ktoré žalovaný uložil v rámci iných konaní za správny delikt podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní správny súd uvádza, že orgán verejnej správy určil pokutu tak, aby nemala pre žalobcu likvidačný charakter, a preto ju považoval za primeranú a bola uložená žalobcovi vo výške XX XXX eur, t.j. v dolnej hranici zákonného rozpätia od X XXX do XX XXX eur. Podľa názoru správneho súdu, bola výška pokuty ako aj správna úvaha, ktorá jej stanoveniu predchádzala náležite odôvodnená.
91. K námietke žalobcu, že pokuta, ktorá mu bola v napadnutom rozhodnutí uložená, podstatne prevyšuje všetky doposiaľ úradom uložené pokuty podľa ust. § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, správny súd uvádza, že určenie jej výšky prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil a z hľadiska výšky tejto uloženej pokuty a jej účinného preventívneho, ako aj represívneho pôsobenia, prvostupňový orgán v rámci správnej úvahy o jej výške zohľadnil okrem iného aj objem finančných prostriedkov, s ktorými účastník konania hospodári a výšku pokuty určil tak, aby nebola neprimerane mierna, bez akéhokoľvek motivačného alebo represívneho účinku na účastníka konania. Preto sa s uvedenou správnou úvahou prvostupňového orgánu správny súd stotožňuje. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca bez odstránenia nesúladu v predložených dokladoch uzatvoril s úspešným uchádzačom dňa 18.09.2015 Rámcovú dohodu. Žalobca ako účastník konania nepostupoval v súlade so súťažnými podkladmi a tým porušil princíp transparentnosti. Preto príčinná súvislosť medzi žalobcovým porušením princípu transparentnosti a vyhodnotením ponúk je podľa názoru správneho súdu nespochybniteľná. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
92. Správny súd uvádza, že v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí sa pri oboch konštatovaných porušeniach žalovaný riadne vysporiadal s otázkou preukázania priamej príčinnej súvislosti ako znaku skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní. Konanie žalobcu malo priamu príčinnú súvislosť s vyhodnotením ponuky, keďže dôsledkom jeho netransparentného konania bola skutočnosť, že ponuka v danom verejnom obstarávaní bola vyhodnotená ako úspešná.
93. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že v konaní boli vykonané potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a jeho zistenie na posúdenie veci považuje za dostačujúce a za nesporné tak, ako ho v podrobnostiach opísali orgány verejnej správy v oboch inštanciách v ich rozhodnutiach. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením.
94. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, boli vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na ich zrušenie.
95. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).
96. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát
musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012).
97. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013).
98. Správny súd poznamenáva, že v rámci odôvodnenia, správny súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR pod II.ÚS 193/2012-14 z 19.03.2013 „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí reagovať na každú vznesenú námietku, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti ako i právny rámec, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané ...“).
99. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutia sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
100. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
101. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).