Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: J. N., narodený XX. M. XXXX, trvale bytom M. R. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30405-2/2019-BA zo dňa 18. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 30405-2/2019-BA zo dňa 18. februára 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-031929-CA04/2018 zo dňa 12. decembra 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 200-031929-CA04/2018 zo dňa 12. decembra 2018 rozhodla podľa v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské v období od 22. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán zistil, že Mgr. J. N. nespĺňa podmienky na prevzatie starostlivosti o dieťa, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca naďalej vykonáva pracovnú činnosť, v ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej výške ako aj z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na zistené skutočnosti menovaný reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka dieťaťa. Žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne, za účelom čerpania dávky materského.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.12.2018 odvolanie.

4.

Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 30405-2/2019-BA zo dňa 18. februára 2019, zmenila výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že slová „v období od 22. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 22. októbra 2018“. V ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

5.

Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z podmienok na priznanie nároku na materské z iného poistenia je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Vtedy je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúce v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Porovnaním pracovných zmlúv medzi navrhovateľom a zamestnávateľom spoločnosťou ON Semiconductor Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, zo dňa 30. apríla 2013 a 19. októbra 2018 je zrejmé, že miesto výkonu práce je totožné a to v mieste spoločnosti ON Semiconductor Slovakia, a.s., pracovný pomer je uzatvorený s pracovným časom 40 hodín týždenne. S prihliadnutím na predložené pracovné zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a zamestnávateľom, dĺžka dohodnutého pracovného času v oboch pracovných zmluvách, výšku reálne dosahovaného príjmu, druhostupňový správny orgán konštatoval, že k prevzatiu starostlivosti o dieťa nedošlo, resp. došlo len formálne. O formálnosti konania navrhovateľa svedčia podľa názoru žalovaného nasledovné skutočnosti:

- navrhovateľ u zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia, a.s., od 22. októbra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku ( z pracovného pomeru, ktorý trvá od 1. mája 2013) a s tým istým zamestnávateľom sa dohodol na vzniku nového pracovného pomeru od 22. októbra 2018 ( pracovná zmluva zo dňa 19. októbra 2018)

- oba pracovnoprávne vzťahy s obchodnou spoločnosťou ON Semiconductor Slovakia, a.s., sú úväzkom na 40 hodín týždenne

- pracovná zmluva zo dňa 19. októbra 2018 bola dohodnutá na dobu určitú od 22. októbra 2018 do 31. mája 2019, čo je iba o 26 dní dlhšie ako obdobie za ktoré sa poskytuje materské inému poistencovi ( 28 týždňov od vzniku nároku na materské)

- matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu

6.

Žalovaná ďalej konštatuje, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmov zo zárobkovej činnosti ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva v prípade matky dieťaťa alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Z okolností predmetného prípadu vyplýva, že žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v a v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018 a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzatvorenej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. Naďalej po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku.

II. Žaloba a žalobné dôvody

7.

Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej žalobu dňa 15.05.2019, v ktorej namietal, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v , ktorý

určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi nehovoriac o praktickom stave v prípade žalobcu. Z ustanovenia nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosti o dieťa. Možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má okrem iného zabezpečovať dozor nad žalovanou. JUDr. R. Q., poverená riadením odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia dňa 10.09.2018 v písomnom stanovisku Sociálnej poisťovne potvrdila: „zákonodarca v zákone nepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou. Nie je teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby“. Starostlivosť o dieťa nie je v : „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu“.

8.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán ako aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, odmietla akceptovať hore uvedenú definíciu argumentujúc, že "starostlivosť o dieťa" a "riadna starostlivosť o dieťa" nie sú totožné pojmy, s čím možno súhlasiť, ale keďže sa pri pojme "starostlivosti o dieťa" nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem "riadnej starostlivosti o dieťa" a prakticky jedinú a najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu terminologickej jednoty uplatňovanej naprieč celým právnym poriadkom. Žalobca ďalej namietal, že v jeho prípade sa staral o dieťa nad rámec zákona, pretože mal možnosť práce z domu, v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Predstavitelia Sociálnej poisťovne opakovane a verejne potvrdili, že práca na doma, prípadne pohyblivý pracovný čas sú z hľadiska výkladu plne v súlade s podmienkami na priznanie materskej otcom pracujúcim i na plný úväzok. Žalobca ďalej namietal, že kritickým atribútom žaloby je aj podozrenie na priamu diskrimináciu podľa , ods. 2 a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní podľa , ktorých sa žalovaná mala dopustiť pri zamietnutí materskej žalobcovi. Žalobca ďalej poukazuje, že má vedomosť o tom, že vysokému množstvu otcov bola v minulosti poskytnutá materská a to v rokoch 2017 a 2018. Existujú dve kategórie úplne antagonistických aplikácií jednej právnej normy uplatnených pre prípady s rovnakým, alebo analogickým pozadím, preto je jedna z týchto definícii protiprávna. Sociálna poisťovňa v prípade žalobcu nepriznala materské, hoci žalobca tvrdí, že využíval a kombinoval výhody pracovného režimu z domu a flexibilnej pracovnej doby, umožňujúcom prevzatie dcéry do starostlivosti podľa najlepšieho vedomia a svedomia a s maximálnym ohľadom na jej potreby. Žalobca ďalej poukázal, že podľa zákona o sociálnom poistení, predstavuje materská dávku sociálneho a v užšom vymedzení nemocenského poistenia. Toto nemocenské poistenie slúži pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac slovné spojenie „a na zabezpečenie príjmu“ nevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho výšku. Pre Sociálnu poisťovňu nepredstavovala definícia účelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018 a sociálna poisťovňa ním neargumentovala ani pri prvostupňovom zamietnutí materskej, kde operovala spochybňovaním starostlivosti o dieťa. Žalobca nemohol vo svojom odvolaní reagovať na argumentáciu Sociálnej poisťovne spochybňujúcu účel nemocenskej dávky v súvislosti s výškou simultánneho príjmu počas poberania materskej, nakoľko tá nebola dôvodom prvostupňového zamietnutia. Žalobca ďalej poukázal, že z dôvodu nižšieho pracovného vyťaženia a vysokej flexibilite pracovnej doby potrebnej na zabezpečenie starostlivosti o dcéru, prišiel o možnosť vyššej mzdy, ktorú si mohol nárokovať v súvislosti s príplatkami za poobedné smeny (10 %), prípadne nočné smeny (40 %). Žalobca taktiež v snahe o čo najmenšiu pracovnú vyťaženosť sa nezapájal do pracovných projektov, ktoré mu mohli priniesť dodatočné finančné benefity a teda zvýšenie jeho príjmu. Žalobca záverom poukázal, že v prípade žalobcu nevzala žalovaná do úvahy reálny vecný stav, t.j. možnosť práce z domu, s kombináciou s flexibilným pracovným časom ako aj zníženie príjmu v porovnaní s príjmom rozhodujúcim pre výpočet materskej, čím žalobca splnil nielen zákonné podmienky, ale aj nadštandardné podmienky dané výkladom zákona o sociálnom poistení po septembri 2018. Vymeriavací základ z ktorého sa žalobcovi vypočítavala materská dávka je vyšší (cca 2074 EUR brutto, priemer vymeriavací základ 1714 EUR brutto ako plat počas materskej - 15%) ako plat, na ktorom sa dohodol žalobca so zamestnávateľom.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika

9.

K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 20.06.2019, keď uviedla, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V pracovnej zmluve zo dňa 19. októbra 2018, na základe ktorej navrhovateľovi vznikol pracovný pomer dňa 22. októbra 2018 má navrhovateľ ako miesto výkonu práce uvedenú adresu obchodnej spoločnosti ON Semiconductor Slovakia, a.s., Vrbovská cesta Piešťany. V predmetnej pracovnej zmluve nie je zmienka o možnosti práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom a ani do odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu túto skutočnosť žalobca neuviedol, ako tvrdí v žalobe. Žalovaná má za to, že až na základe informácií získaných na sociálnych sieťach uviedol navrhovateľ túto skutočnosť do žaloby, keďže z týchto informácií vyplýva, že v obdobných prípadoch Sociálna poisťovňa nárok na materské iným poistencom priznala. Nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom o sociálnom poistení. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ v pôvodnom pracovnom pomere aj v novom pracovnom pomere mal rovnaký rozsah pracovného času a to 40 hodín týždenne. Z odborného stanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30. januára 2019, ktoré bolo zverejnené aj na webovej stránke vyplýva, že nevyhnutným prvkom pri rozhodovaní je samotný zmysel a účel právneho predpisu. Je úplne prirodzené a žiaduce, aby príslušný orgán na toto bral ohľad, a to za účelom vydania rozhodnutia, ktoré bude v čo najväčšom rozsahu korešpondovať so zákonnou úpravou. Účelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak ako explicitne uvádza zákon o sociálnom poistení, kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže prísť v rôznych životných situáciách. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia pobočka okrem iného uviedla aj to, že žalobca aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to vo vyššej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Uvedenú skutočnosť treba chápať aj ako podporný argument k tomu, že v prípade žalobcu neprišlo k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, ako to deklaroval v dohode s matkou dieťaťa zo dňa 22. októbra 2018. O tom, že u navrhovateľa neprišlo k výraznému zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti svedčia aj vymeriavacie základy, z ktorých navrhovateľ platil poistné na nemocenské poistenie.

10.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

11.

Podľa (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý 3) alebo prechodný 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 4a) (2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa , najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6) (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (5) Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu 9a) alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. 9b) (6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. (7) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len "členský štát"), a počas v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. 15) (8) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa a alebo , alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské. 16) (9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. 18) (10) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, 18a) do pestúnskej starostlivosti 18b) alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením neodkladného opatrenia, 18c) alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, 18d) alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, 18e) a b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.

Podľa o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

Podľa o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa o sociálnom poistení (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

Podľa o sociálnom poistení (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania

v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

12.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. -44 zo dňa 3. februára 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 30405-2/2019-BA zo dňa 18. februára 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-031929-CA04/2018 zo dňa 12. decembra 2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

13.

Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná dňa 27.3.2020 kasačnú sťažnosť.

14.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.6.2021 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -44 zo dňa 3. februára 2020 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

15.

Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru kasačného súdu v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu poistenca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu v porovnaní s príjmom dosahovaným pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti.

16.

Kasačný súd sa ďalej stotožnil aj so sťažnostnou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, keď na daný prípad aplikoval pojem „riadna starostlivosť“, definovaný v zákone o rodičovskom príspevku. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského ako dávky nemocenského poistenia nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.

17.

Kasačný súd sa nestotožnil ani s právnym posúdením veci správnym súdom, pokiaľ konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nedefinuje, že musí ísť o osobnú alebo celodennú starostlivosť a že § 49 tohto zákona nestanovuje podmienku, že otec dieťaťa nemôže počas poberania materského pracovať a dosahovať rovnaký príjem ako z pracovného pomeru zakladajúceho nemocenské poistenie. V tomto ohľade kasačný súd poukazuje na zásady interpretácie a aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov v právnom štáte:

18.

Základom interpretácie a aplikácie SR je zabezpečenie materiálneho, a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

19.

Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (, nález z 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne , nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, , nález z 13.11.2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. ). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality ().

20.

Z článku 152 ods. 4 vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

21.

Výklad každej právnej normy musí byť najmä teleologický (výklad e ratione legis, vychádzajúci zo zmyslu zákona), teda prihliadajúci najmä na účel a ciele právnej úpravy. Bolo preto nevyhnutné výklad ustanovenia § 49 zákona o sociálnom poistení realizovať aj cez posúdenie účelu zákona, vyjadreného v definícii pojmu „nemocenské poistenie“ uvedenej v § 2 písm. a/ zákona, čo žalovaná v preskúmanom rozhodnutí učinila.

22.

Kasačný súd uvádza, že z § 49 ods. 1 vyplývajú dve kumulatívne podmienky nároku na materské, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa. Uvedené je vyjadrené v slovnom spojení „... ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“. Nepostačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil aj podmienku, že iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa musí o toto dieťa starať. V rozpore s tým je potom aj právny názor správneho súdu, že z § 49 nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Pokiaľ je potrebná osobná starostlivosť poistenca o dieťa, potom je potrebné vyhodnotiť konkrétne skutkové okolnosti, či je táto podmienka splnená. Nie je potrebné v obsahu právnej normy explicitne reagovať na všetky životné situácie v súvislosti s vyhodnotením starostlivosti iného poistenca o prevzaté dieťa.

23.

Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“

24.

Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o dieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje žalobca. Pokiaľ otec dieťaťa nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, o ktoré sa stará naďalej matka alebo stará matka, nie je zabezpečená možnosť

matky vrátiť sa do pracovného procesu (ako tomu bolo v danom prípade, keď sa matka do pracovného procesu nevrátila), čo je zmyslom podpory otcov v čerpaní rodičovských dovoleniek a materských dávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi.

25.

Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu, ktorý ako dôvod diskriminácie žalobcu videl aj tú skutočnosť, že matke dieťaťa, ktorá poberá materské, je umožnené počas poberania materskej pracovať, resp. umiestniť dieťa do predškolského zariadenia, a preto tento istý princíp musí byť dodržaný aj pri otcoch. Tento právny záver je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Aj v prípade matky, pokiaľ poberá materské, sa totiž vyžaduje jej osobná starostlivosť o dieťa. Pokiaľ by sa o dieťa osobne nestarala, napr. preto, že by vykonávala zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, resp. že by umiestnila dieťa do predškolského zariadenia, uvedené by bolo dôvodom na prehodnotenie jej nároku na materské.

26.

Pokiaľ ide o žalobcom namietaný a správnym súdom uznaný dôvod diskriminácie, ktorý mal spočívať v názorovej nejednotnosti Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní nárokov iných poistencov na materské, kasačný súd konštatuje, že pokiaľ došlo po novelizácii k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu. Kasačnému súdu neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej v právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach v predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania.

27.

Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaná v kasačnej sťažnosti neuviedla jej podstatnú náležitosť, a to sťažnostné body. S týmto záverom sa kasačný súd nestotožnil. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva vymedzenie, v čom sťažovateľka videla nesprávne právne posúdenie veci, pričom uviedla, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, a to konkrétne uvedením príslušného právneho názoru uvedeného v napadnutom rozsudku a uvedenie právneho názoru sťažovateľky, ktorý je podľa nej správny. Uvedené vymedzenie je v súlade s . Pokiaľ žalobca uvádza ako vadu kasačnej sťažnosti, že žalovaná v kasačnej sťažnosti neuviedla žiadne nové skutočnosti, kasačný súd poukazuje na a konštatuje, že nie je prípustné, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádzal nové skutočnosti či dôkazy. Žalovaná naopak poukazuje na, podľa nej, nesprávne právne závery správneho súdu s tým, že uvádza svoje právne stanoviská k nim, čo je dôvod kasačnej sťažnosti špecifikovaný v . To, že žalovaná neuviedla konkrétne ustanovenie, podľa ktorého podala kasačnú sťažnosť, však nie je na závadu, keďže z obsahu kasačnej sťažnosti tento dôvod je zreteľne zistiteľný.

28.

Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.10.2021.

29.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na pôvodne podanej žalobe. Poukazuje na to, že sociálna poisťovňa pochybila pri zisťovaní podmienok žalobcu na prevzatie starostlivosti o dieťa tým, že nežiadala od zamestnávateľa žalobcu dochádzkový list, z ktorého by mohla zistiť, že žalobca

mohol využívať flexibilný pracovný čas, tak isto mohol využívať aj home office. Poukázal na to, že sociálna poisťovňa v rovnakých prípadoch postupovala odlišne.

30.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri treťom dieťati synovi J., nar. XX.XX.XXXX spĺňal rovnaké podmienky ako pri predchádzajúcom dieťati - dcéra A., nar. X.XX.XXXX, pričom predkladal sociálnej poisťovni prakticky rovnaké doklady ako pri dcére A. s výnimkou, že doložil doklad o tom, že mohol pracovať aj z domu, čo zrejme sociálna poisťovňa zohľadnila, keď rozhodnutím sp. zn. 200-006237- z 2.2.2021 rozhodla o tom, že má nárok na materské. Podotkol, že ide o zamestnanie u toho istého zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia a.s., s rovnakými pracovnými podmienkami.

31.

Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila.

32.

Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

33.

V danom prípade však krajský súd na rozdiel od najvyššieho súdu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, nakoľko v konaní sa objavili také skutočnosti, o ktorých v čase prejednávania veci nevedel ani Krajský súd v Trnave, ani Najvyšší súd SR.

34.

Jedná sa o skutočnosť, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.10.2021 predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-006237-CA04/2021 zo dňa 02.2.2021, z ktorého súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa druhého bodu rozhodla, že žalobca má nárok na materské z dôvodu, že dňa 15. decembra 2020 prevzal do starostlivosti dieťa, ktorým je J. N., narodený XX. R. XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia, a.s., Vrbovská cesta 2617/102, 921 01 Piešťany vo výške 49,95622500 EUR za deň od 15. decembra 2020 do zániku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa alebo do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské alebo 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže osamelosť a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo do 37. týždňa, ak boli prevzaté do starostlivosti dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku.

35.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, keďže Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava odôvodnila toto rozhodnutie tým, že nie je potrebné rozhodnutie odôvodniť, ak sa vyhovuje účastníkom v celom rozsahu.

36.

Je síce pravdou, že uvedené rozhodnutie sa týka iného maloletého dieťaťa, avšak krajský súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že sa jedná o nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia, a. s., Vrbovská cesta 2617/102, 921 01 Piešťany, teda o toho istého zamestnávateľa u ktorého si uplatnil materskú z nemocenského poistenia žalobca za opateru mal. dcéry A., kde mu však sociálna poisťovňa materskú nepriznala.

37.

Z vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.10.2021 vyplýva, že sa u neho nezmenili žiadne podstatné okolnosti ohľadne výkonu práce, pretože pracuje u toho istého zamestnávateľa, pričom pracovné podmienky má rovnaké ako v čase keď požiadal o nárok na materské u dcéry A..

38.

Ako dôvod pre priznanie materskej u maloletého syna J. považuje tú skutočnosť, že spolu so žiadosťou o materské doložil žalobca sociálnej poisťovni aj doklad o možnosti využívania home office, čo v danom

prípade zohralo podľa názoru žalobcu podstatnú úlohu v tom, že sociálna poisťovňa vyhodnotila jeho nárok na dávku materského za oprávnený.

39.

V tomto smere krajský súd poznamenáva, že z obsahu žaloby, ktorú podal žalobca dňa 15.4.2019 jednoznačne vyplýva, že v samotnej žalobe v bode 13c) namietal žalobca, že sociálna poisťovňa v jeho prípade nepriznala materské, hoci využíval aj kombinoval výhody pracovného režimu z domu a flexibilnej pracovnej doby, umožňujúcej prevzatie dcéry A. do starostlivosti podľa najlepšieho vedomia a svedomia s maximálnym ohľadom na jej potreby.

40.

Krajský súd v Trnave v danom prípade teda zistil, že žalovaná resp. prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, v rovnakých prípadoch postupovala odlišne a preto považuje rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu za nezákonné, s ohľadom na situáciu, ktorú prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o novej dávke materského pre iné dieťa vyhodnotil odlišne, pri splnení rovnakých podmienok, ktoré existovali v čase žiadosti o materskú pri mal. dcérke A..

41.

Úlohou prvostupňového správneho orgánu v danom konaní bude, aby opätovne prehodnotil možnosti prevzatia maloletej do starostlivosti žalobcu, s ohľadom na využívanie pracovného režimu z domu a flexibilnej pracovnej doby, tak ako to namietal žalobca a s prihliadnutím aj na nové rozhodnutie týkajúce sa mal. syna J. s tým, že pokiaľ dôjde k odlišnému rozhodnutiu je potrebné, aby žalovaná uviedla z akého dôvodu postupovala v rovnakých prípadoch odlišne.

42.

Z vyššie uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že nemožno akceptovať právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR, keďže ani tento súd v čase rozhodovania o kasačnej sťažnosti o skutočnostiach ktoré nastali pred Krajským súdom v Trnave v tomto konaní nevedel.

43.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

44.

O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.