Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-96-2021.pdf
PDF · 114.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/96/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX U., zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom, M.R. Štefánika 25, Martin a manželky: N. X., rodená N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXXXX U., zastúpená: JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: Alex X., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX U. na čas po rozvode, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.10.2020, č.k. 17P/86/2019-137, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku V. a v závislom výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie rozviedol manželstvo N. X. rod. N., nar. XX.XX.XXXX a U. X. rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U. - M. U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. - M. U. vo zväzku IX, ročník 1993, strana 38, por. číslo 12 (výrok I.), maloleté deti G. X., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výroky II. a III.), styk otca s maloletými deťmi upravil na každý nepárny týždeň, vždy od piatka od 18:00 hod. do nedele 16:00 hod. s určením miesta odovzdania a prevzatia maloletých detí, ktorým je bydlisko matky a s uložením povinnosti matke maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť (výrok IV.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. X. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250 eur mesačne a na výživu J. X., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok V.) a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.„) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že v manželstve došlo ku kvalifikovanému rozvratu, manželia v čase rozhodovania súdu už prakticky rok nežijú spolu v jednej domácnosti, manželstvo už neplní svoju svoje základné funkcie, manželia nezdieľajú spoločné záujmy, intímne spolu nežijú a nemajú žiaden záujem ďalej zotrvať v spoločnom manželstve. Za týchto okolností súd prvej inštancie uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a na základe tejto úvahy manželstvo rozviedol.
3. Výroky II., III. a IV. rozhodnutia, riešiaci otázku zverenia maloletých detí, ich zastupovania a spravovania majetku a styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1,3,4 Zákona o rodine akceptujúc zhodu rodičov v týchto otázkach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností.
4. Výrok V. súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 Zákona o rodine konštatujúc, že s ohľadom na možnosti otca maloletých detí a oprávnené potreby maloletých detí, pri zohľadnení možností matky maloletých detí, je primeraným výživným suma 250 eur mesačne na maloletého G. a 230 eur na maloletého J.. Uviedol, že na maloletého G. vyčíslila matka výdavky vo výške 594 eur mesačne (strava 200 eur, oblečenie, obuv a doplnky 100 eur, hygienické potreby 15 eur, poplatky u lekára, zubára, vitamíny, výživové doplnky 40 eur, poplatky za štúdium v ZUŠ 55 eur, poplatok ZRPŠ 3 eurá, poplatky za učebnice 4 eurá, pomôcky do školy 10 eur, stavebné sporenie 30 eur, okuliare 17 eur, obedy 25 eur, tábor 15 eur, kultúra, zábava výlety 25 eur, hračky knižky, CD, DVD, osobné veci, vybavenie do izby 40 eur, darčeky kamarátom 15 eur), na maloletého J. vo výške 562 eur (strava 200 eur, oblečenie, obuv a doplnky 100 eur, hygienické potreby 15 eur, poplatky u lekára, zubára, vitamíny, výživové doplnky 40 eur, poplatky za štúdium v ZUŠ - 55 eur, poplatok ZRPŠ 3 eurá, poplatky za učebnice 4 eurá, poplatok za družinu 30 eur, pomôcky do školy 10 eur, obedy 25 eur, kultúra, zábava výlety 25 eur, hračky knižky, CD, DVD, osobné veci, vybavenie do izby 40 eur, darčeky kamarátom 15 eur a mesačné náklady domácnosti na výšku 911 eur (úver vo výške 247 eur, elektrina vo výške 140 eur, plyn vo výške 140 eur, voda vo výške 37 eur, odpad vo výške 14 eur, poistka domu 12 eur, poistka auta 8 eur, dane 26 eur, internet 9 eur, technická a emisná kontrola auta 5 eur, PHM 150 eur, servis auta 83 eur, oprava a údržba kotla 25 eur, čistiace prostriedky 15 eur).
5. Pokiaľ ide o možnosti otca maloletých detí, súd prvej inštancie vychádzal z jeho príjmových pomerov konštatujúc, že pracovná schopnosť otca je znížená, v dôsledku zmeneného pracovného stavu mu bol priznaný invalidný dôchodok (vo výške 285,60 eur mesačne). Otec detí v súčasnosti pracuje v spoločnosti S. spol s.r.o., na pozícii šofér - rozvozca tovaru - náklad tovaru, rozvoz tovaru podľa plánovaného rozpisu, v mesiaci 9/2020 dosiahol netto mzdu vo výške 301,37 eur (odpracoval polovicu mesiaca), predtým krátko pracoval v spoločnosti J., a.s., kde mal dohodnutú mzdu 700 eur brutto (z tejto práce odišiel z dôvodu, že mu zamestnávateľ nedokázal poskytnúť vyhovujúce pracovné podmienky reflektujúce jeho pracovný stav). Do 29.02.2020 pracoval otec maloletých detí v spoločnosti D. podnik U., a.s. a ako dôvod rozviazania pracovného pomeru uvádzal, že mu zamestnávateľ nedokázal prideliť prácu zodpovedajúcu pracovnými podmienkami jeho zníženej pracovnej schopnosti. D. podnik U., a.s. však vo svojom stanovisku právnemu zástupcovi manželky uviedol, že prispôsobil zamestnancovi (otcovi) priebeh pracovnej doby v zmysle záverov lekárskej prehliadky, k preradeniu však nakoniec nedošlo, nakoľko zamestnanec sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Súd prvej inštancie uviedol, že akceptuje slobodnú možnosť otca rozhodnúť sa zmeniť pracovnú pozíciu aj miesto výkonu práce (otec sa po opustení spoločnej domácnosti presťahoval do obce F. v okrese W. W.), avšak dosahovanie nižšieho príjmu v novom zamestnaní neposúdil za argument pre nižšie výživné. Túto skutočnosť naopak posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a možnosti a schopnosti otca posudzoval pohľadu skúmania možností navrhovateľa, ako otca na úrovni zamestnania v D. podniku U., a.s., kde sa jeho príjem pohyboval okolo X.XXX až 1.362 eur mesačne so súčasným zohľadnením ďalšieho príjmu v podobe invalidného dôchodku.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že prakticky celá starostlivosť o maloleté deti po odchode otca z Bratislavy (čomu predchádzalo nadviazanie mimomanželského pomeru a následný odchod zo spoločnej domácnosti) ostala na matke , ktorá v súčasnosti nepracuje a hoci v konaní tvrdila, že je limitovaná pri hľadaní práce starostlivosťou o deti a náročnosťou ich aktivít (ZUŠ, tanečný súbor), sama neuvádzala prekážky, ktoré by jej samotný výkon zárobkovej činnosti znemožňovali (či už SZČO v oblasti kaderníckych služieb alebo iné vhodné zamestnanie, prostredníctvom ktorého by si mohla zaobstarať príjem, z ktorého by mohla pokrývať svoju časť vyživovacej povinnosti). Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že určenie výšky výživného nie je presným matematickým prepočtom, presne zohľadňujúcim výdavky detí ako oprávnených a príjem povinného, keď po skúmaní oprávnených potrieb oprávnených osôb a reálnych možností povinného z vyživovacej povinnosti mal v posudzovanom prípade za to, že primeranou výškou výživného je suma 250 eur na maloletého G. a 230 eur na maloletého J..
7. Proti výroku V. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu v časti týkajúcej sa jeho vyživovacej povinnosti považoval za nezákonné, keďže určená výška výživného je v rozpore s § 62 ods. 2 Zákona o rodine a nezodpovedá potrebám maloletých detí a aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd sa dostatočne nezaoberal výdavkami uvedenými matkou, ktoré spotrebujú deti, dostatočne neskúmal ani pomery druhého rodiča a opomenul udeliť akcent na nevyhnutnnosť zmeny pôvodného zamestnania otca maloletých detí, keď nekládol dôraz na vyhodnotenie jeho čiastočnej invalidity. Nakoľko je otec pacientom s dlhodobými problémami po operácii chrbtice a má zdravotné problémy s pravidelnými zápalmi kĺbov, je pre neho takmer nemožné si nájsť také zamestnanie, ktorými by si zlepšil životné podmienky. Z lekárskeho posudku vyplýva nutnosť pri práci povinných prestávok pri vedení vozidla minimálne 1x za hodinu bez expozície chladu a prievanu (preto aj matkou predkladaná ponuka práce v Y. S. ako vodiča autobusu nie je pre otca vzhľadom na jeho zdravotný stav prijateľná). Z jeho strany sa nejednalo o účelové správanie (vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania), keďže zmena bola vyvolaná jeho zdravotným stavom, z jeho strany je záujem pracovať a lokalita v ktorej v súčasnosti býva neposkytuje zárobkové podmienky aké mal predtým. Zarobí cca 530 eur mesačne, má náklady 300 eur za bývanie, 150 eur na stravu, 100 eur PHM a cestovné do práce, 35 eur splátka na telefón, 70 eur splátka pôžičky, 30 eur šetrenie pre deti a aj náklady na cestovanie za deťmi. Po rozvode manželstva býval u svojej mamy, kde mal vysoké náklady na bývanie ktoré ponížil odsťahovaním sa k priateľke do jej rodinného domu, kde prispieva na bývanie, energie, ostatné výdavky s domácnosťou sumou 300 eur mesačne. Podľa názoru otca, pri rešpektovaní zásady rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa, nie je možné stanoviť výživné v určenej výške. Otec poukázal na to, že matka je zdravá, schopná a ničím nezaťažená osoba, ktorá by mohla vyvinúť hocijakú aktivitu za účelom zabezpečenia si ďalších finančných prostriedkov a prispieť k zlepšeniu finančnej situácie tak ako to urobil otec (minimalizovaním nákladov). Ak matka v konaní poukazovala na výdavky na maloleté deti a uvádzala ďalšie výdavky spojené s bývaním v sume 911 eur mesačne, tak táto suma preukazuje, že matka žije na vyššej životnej úrovni ako jej súčasná finančná situácia dovoľuje a rozdiel sa snaží pokryť zaviazaním otca platením výživného v napádanej výške. Deti navštevujú školu vzdialenú 10 minút pešo od trvalého bydliska, stravujú a obliekajú sa primerane svojmu veku a tak opodstatnené nevyhnutné výdavky nedosahujú výšku priznaného výživného ani spolovice. Ak by si našiel prácu v U. regióne (ako argumentuje prvoinštančný súd), táto práca by nemohla spôsobovať väčšie poškodenie zdravia ako má v súčasnosti a jeho výdavky na dopravu a ubytovanie by boli znásobené. Q. tomu matka maloletých detí nevyhľadáva aktívne pracovné príležitosti, ktoré by vzhľadom na jej pracovnú kvalifikáciu či možnosti zabezpečilo dostatočné pokrytie vyživovacej povinnosti. V odvolacom návrhu otec navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Matka navrhla v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť poukazujúc na to, že určené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí a zároveň zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. V konaní preukázala náklady na maloleté deti odôvodňujúce výšku určeného výživného. Náklady na stravu nepredstavuje len strava v škole (s poplatkom 215 eur mesačne na dieťa), poplatok 55 eur za ZUŚ uhrádzala v poslednom období ona, otec od septembra 2019 prispieval na výživu detí sumou 200 eur a od novembra 2020 sumou 100 eur, pričom od marca 2020 neposkytol na úhradu nákladov na deti žiadne mimoriadne jednorazové platby. Pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti v októbri 2019 obaja rodičia uhrádzali náklady na zabezpečenie potrieb detí, domácnosť a bývanie. V zmysle ich dohody ich otec finančne zabezpečoval a matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti, o ktoré sa starala. V súčasnosti sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, je odkázaná na pomoc svojej rodiny, je kaderníčkou, SZČO, živnosť ale v súčasnosti nevykonáva a okrem príležitostného príjmu 200 až 300 eur mesačne iný príjem nemá. Matka je obmedzovaná aj v súvislosti s pandémiou COVID 19 a tiež vykonávaním osobnej starostlivosti o deti, deti vozí autom do a zo školy a a na aktivity vo folklórnom súbore. Otec o deti javí len minimálny záujem, od októbra 2019 do februára 2020 sa s nimi stretol len štyrikrát v trvaní štyri hodiny, v júli 2020 boli obaja rodičia s deťmi na spoločnej dovolenke, následne ich otec videl v auguste 2020 a potom až na pojednávaní 10.09.2020. Odvtedy sa deťom ozval dva až trikrát len prostredníctvom SMS správ, nezaujíma sa o ne a kompletná starostlivosť o deti je výlučne na matke. Matka poukázala na oznámenie Dopravného podniku U. a.s. z 19.10.2020, z ktorého je možné vyvodiť, že odvolateľ sa účelovo vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko zamestnávateľ prispôsobil pracovné podmienky otcovmu zdravotnému stavu.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
10. Otec v následných písomných podaniach oznámil, že od 14.01.2021 je dočasne práceneschopný, jeho príjem dosahuje sumu 300 eur mesačne a je pre neho nemožné zaslať výživné vo vyššej výške ako 50 eur. Ďalej poukázal na to, že matka zamlčala, že má na adrese W. XX v U. v bývalej hospodárskej budove na svojom pozemku vybudované kaderníctvo bez súhlasu na uvedenie podnikateľských priestorov do prevádzky, kde vykonáva kadernícku činnosť so zárobkom, ktorý v daňových priznaniach neuvádza. V podaní zo dňa 04.10.2021 otec oznámil, že 31.05.2021 ukončil pracovný pomer v spoločnosti S.. s.r.o., od 01.06.2021 do 02.07.2021 mu vznikol pracovný pomer s A. T. s.r.o. a od 03.07.2021 je zaradený v evidencii nezamestnaných.
11. Matka v písomnom vyjadrení z 16.02.2021 zopakovala argumenty o účelovom vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania otcom. K oznámeniu otca o jeho práceneschopnosti poukázala na § 62 ods.5 Zákona o rodine a uviedla, že aj ona sa v súčasnosti nachádza v nepriaznivej finančnej situácii a má problémy so zabezpečovaním výživy a ostatných potrieb detí. Je nútená požiadať o dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č. 419/2013 Z.z.. Matka napokon konštatovala, že otec za mesiac február 2021 uhradil výživné vo výške 10 eur a vôbec ho nezaujíma, ako je o deti postarané a či matke niekto pomôže.
12. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď v posudzovanej veci v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“). Keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý (tento nadobudol právoplatnosť 21.11.2020) a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, odvolací súd účastníkov konania (manželov) v ďalšom texte tohto rozhodnutia označuje ako matka a otec.
13. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
15. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že jeho námietky je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), pod ust. § 62 ods. 1 C.m.p. (t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci) a pod ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
17. K námietke podriadenej pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je treba uviesť, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p..
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré C.s.p. kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa manžel návrhom na rozvod manželstva so zákona spojeným s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom narodeným z manželstva na čas po rozvode domáhal, ako sa k návrhu vyjadrila manželka (matka maloletých detí), v ods. 5 uviedol, aké dôkazy v konaní vykonal a čo z nich zistil a v ods. 6 , 7, 8, 9, 13 a 14 stručne právne a skutkovo odôvodnil výroky I., II., III. a IV., ktorými rozviedol manželstvo účastníkov a rozhodol v otázkach zverenia maloletých detí, ich zastupovania a spravovania majetku a styku otca s maloletými deťmi (tieto výroky neboli odvolaním účastníkov napadnuté). V ods. 15 uviedol, aký stav týkajúci sa pomerov maloletých detí zistil a aké mesačné náklady na maloleté deti a na domácnosť v priebehu konania špecifikovala a vyčíslila matka, následne sa venoval otázke možností a schopností otca súvisiacej s jeho zmenenou pracovnou schopnosťou (otec je invalidný), so zmenou zamestnávateľa a zmenou bydliska otca (ktorý sa odsťahoval mimo bratislavského regiónu), vo vzťahu k matke konštatoval, že táto je nezamestnaná (pričom v konaní neuvádzala prekážky znemožňujúce jej výkon zárobkovej činnosti) a konštatoval, že určenie výšky výživného nie je presným matematickým prepočtom, presne zohľadňujúcim výdavky detí a príjem povinného. Následné rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom uvedené vo výroku V. odôvodnil tým, že „v konkrétnom prípade mal za to, že primeranou výškou výživného je suma 250 eur na maloletého G. a 230 eur na maloletého J., na ktorú v rozhodnutí zaviazal otca „.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že otcom uvádzané odvolacie dôvody sú vo vzťahu k napadnutému výroku upravujúceho výšku výživného, práve v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k výrokom o vyživovacej povinnosti otca však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na obe maloleté deti účastníkmi konania, a to jednak vo vzťahu k pomerom na strane oboch rodičov a otázke výšky ich životnej úrovne a jednak k rozsahu odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, prezentovaných matkou. Zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou citovanou v odseku 21 tohto rozhodnutia, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, opierajúce sa o ust. § 62, § 75 Zákona o rodine, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Konajúci súd týmto postupom potom odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatých vo výroku V. napadnutého rozhodnutia, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti rozhodnutia .
23. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva (ktoré je návrhovým konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých a v ktorom konaní je podľa § 35 C.m.p. súd povinný zistiť skutočný stav veci (t.j. v ktorom aj bez procesnej aktivity účastníkov konania musí vykonať dokazovanie potrebné k čo najbližšiemu priblíženiu sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov). Na túto skutočnosť upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie z dôvodu, že tento sa v konaní vo vzťahu k majetkovým pomerom na strane rodičov (od ktorých zistení je možno vyvodiť výšku ich životnej úrovne, od ktorej následne závisí posúdenie rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí a aj posúdenie miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov), okrem otázky ich príjmových pomerov, vôbec nezaoberal a neposudzoval ich i napriek tomu, že rozsah nákladov na maloleté deti a domácnosť udávaných matkou, samy osebe v danej veci signalizujú zásadný nepomer vo vzťahu k ňou deklarovaným príjmom a dosahovanie podstatne vyššej životnej úrovne matky, než aká z deklarovaných príjmov vyplýva. Pokiaľ ide o skúmanie vážnosti dôvodov, pre ktoré otec v priebehu konania skončil pracovný pomer s D. podnikom U. a.s., tieto otec v konaní odôvodňoval nielen zmenou svojho zdravotného stavu (dôsledkom ktorej mu bol od 03.09.2019 priznaný invalidný dôchodok), ale aj následnou zmenou trvalého bydliska mimo bratislavského regiónu (kam sa
odsťahoval po odchode zo spoločnej domácnosti vedenej s matkou za priateľkou) s tým, že pokiaľ by aj zostal v Bratislave, jeho náklady na zabezpečenie bývania by boli podstatne vyššie.
24. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca (t.j. vo výroku V.) za nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých konajúci súd svoje rozhodnutie založil, majúce pritom podstatný význam pre jeho skutkové a právne posúdenie, zároveň za rozhodnutie vydané za stavu, kedy súd prvej inštancie v rozpore s § 35 C.m.p. nezistil skutočný stav veci a kedy jeho niektoré prijaté skutkové závery, majúce vplyv na právne posúdenie veci, ani nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci do súčasnosti, aj so zohľadnením v priebehu odvolacieho konania doložených písomností rodičov (§ 35 C.m.p.), opätovne o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine , vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca (t.j. majetkových a finančných pomerov na strane rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí), ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).