Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoPno-17-2023.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Subarea
11CoPno/17/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A., zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, proti manželke: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A., zastúpená: JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na Mestskom súde Bratislava II (pôvodne na Okresnom súde Bratislava IV) prebieha konanie o rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela, a úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom E. a F. na čas po rozvode. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.10.2020 manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti zveril do starostlivosti matky, určil, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, upravil styk otca s maloletými deťmi a stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením sp.zn. 11CoP/96/2021 z 21.10.2021 tento rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku upravujúcom výšku vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec v uvedenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a vydania nového rozhodnutia. Okresný súd Bratislava IV po doplnení dokazovania vydal dňa 07.02.2023 vo veci nový rozsudok sp.zn. 17P/86/2019-431, ktorým uložil otcovi maloletých povinnosť počnúc dňom 21.11.2020 prispievať na výživu maloletého E. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého F. sumou 150 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky s tým, že zročné výživné nevzniklo. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.02.2022 č.k. 17P/11/2022-23 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých v zákonnej lehote odvolanie, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom. Namietal záver súdu, že je v možnostiach otca dosahovať príjem 500 eur mesačne netto, súd podľa neho nezohľadnil viaceré odôvodnené výdavky otca (náklady na lieky a kúpeľnú liečbu) ani jeho dlhodobo zhoršený zdravotný stav, ktorý mu znemožňuje vykonávať rovnakú prácu ako predtým, keď pracoval v A. a dosahoval vyšší príjem. Súd sa podľa neho nedostatočne venoval zisteniu skutočných príjmov matky, výške jej nákladov na domácnosť a na maloletých synov, nevzal do úvahy rozpory medzi jej tvrdeniami v konaní o výživnom a v konaní o vyporiadaní BSM, súd navyše nezohľadnil výživné, ktoré otec uhradil za obdobie šiestich mesiacov, t.j. počas ktorých otec platil výživné už od 21.11.2020.
3. Matka odvolanie proti rozsudku nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že odvolacie námietky súd nedôvodné.
4. Toho času preto prebieha vo veci samej odvolacie konanie, počas ktorého podal otec dňa 29.11.2023 na Krajský súd v Trnave návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého E. sumou 70 eur mesačne a na výživu maloletého F. 60 eur mesačne, k 15. dňu v mesiaci k rukám matky a to do právoplatného rozhodnutia tunajšieho krajského súdu. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že po vydaní rozsudku napadnutého odvolaním, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého F. 150 eur mesačne, došlo u otca k zhoršeniu zdravotného stavu, bola s ním dňa 31.10.2023 ukončená pracovná zmluva s firmou G. H. I. I. a od 01.11.2023 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K svojmu návrhu priložil ako dôkaz oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
11. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.
13. Odvolací súd po preskúmaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že podaný návrh je nedôvodný. Pri posúdení jeho dôvodnosti odvolací súd vychádzal tak z obsahu podaného návrhu ako aj doložených listinných dokladov k tomuto návrhu a musel konštatovať, že otec neosvedčil potrebu nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.
14. Z ním podaného návrhu vyplýva iba to, že po vydaní odvolaním napadnutého rozsudku bol otec po skončení zamestnania zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.11.2023 (obsah prílohy - oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 14.11.2023). Uvedená skutočnosť však neosvedčuje žiadne právo otca, ktorému by mal súd poskytnúť dočasnú ochranu,
z ničoho nevyplýva, že by jeho život, zdravie alebo iné právom chránené záujmy boli porušené alebo ohrozené. Otec neuviedol a nepreukázal nielen výšku jeho príjmu od 01.11.2023, ale dokonca neosvedčil ničím ani jeho tvrdenie o zhoršenom zdravotnom stave, ani o tom, že pracovný pomer s ním skutočne rozviazal zamestnávateľ (že ho napr. neukončil zamestnanec), či skutočnosť, že k skončeniu pomeru došlo zo zdravotných dôvodov (a nie napr. pre porušenie pracovnej disciplíny a pod.), a takto nemal odvolací súd osvedčené základné skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov.
15. Treba tiež dodať, že ani prípadné zníženie príjmov v dôsledku skončenia pracovného pomeru pre zhoršený zdravotný stav nezakladá bez ďalšieho potrebu určenia výživného neodkladným opatrením v sume nižšej, než stanovuje odvolaním napadnutý rozsudok. Výška výživného sa totiž odvíja od reálnych možností a schopností povinného, ktoré sú určované viacerými faktormi nielen skutočne dosahovanou výškou príjmu, pričom ich preskúmavanie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha a z dôvodu obmedzených časových možností ani nie je dobre možné (keďže o takomto návrhu súd rozhoduje v skrátených lehotách). Práve preskúmavanie všetkých relevantných faktorov bude predmetom odvolacieho konania tunajšieho súdu, v ktorom po vykonaní riadneho a úplného dokazovania súd rozhodne o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.
16. Keďže otec neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, preto odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).