Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/70/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Andante, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36 039 578, právne zastúpeného JUDr. Jířím Machalom, advokátom, so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Y. Q. - Q., s miestom podnikania H. XXX/XX, XXX XX T., K.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, v konaní o zaplatenie 3.913,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. - 681 zo dňa 30. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. - 681 zo dňa 30. júna 2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.146,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2010 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 41,40 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Štvrtou výrokovou vetou uložil povinnosť žalobcovi nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 97,86 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a piatou výrokovou vetou uložil povinnosť žalovanému nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 40,55 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, rozšírenou podaním doručeným okresnému súdu dňa 26. 09. 2012 o úroky z omeškania, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.913,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.093,80 Eur od 22. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.819,47 Eur od 03. 09. 2010 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 11. 09. 2008 rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný realizoval montáže drevených stavieb podľa objednávky a dohody s objednávateľom na základe projektovej a montážnej dokumentácie. Žalobca si u žalovaného takto objednal aj výkon montážnych prác na rodinnom dome v Moste pri Bratislave pre investora pána XXXXXXX (ďalej len „dielo“), pričom žalobca žalovanému na základe faktúry čXX21 splatnej dňa 08. 11. 2008 zaplatil sumu 9.530,64 Eur a na základe faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 4.707,93 Eur splatnej dňa 08. 12. 2008 uhradil časť z tejto sumy vo výške 4.449,24 Eur. Predmetné dielo bolo odovzdané investorovi bez zjavných vád, následne investor v máji roku 2009 reklamoval u zhotoviteľa vady betónového poteru, ktoré mali za následok nerovnosť a praskanie podláh na poschodí a prízemí domu. Uvedené vady žalobca uznal ako skryté vady, ktoré pri odovzdávaní diela žalovaným nebolo možné zistiť. Zároveň písomne reklamoval tieto vady žalovanému listom zo dňa 14. 10. 2009 a vyzval ho na odstránenie vád v dvoch etapách. Žalovaný reklamáciu

najprv uznal a prisľúbil opravenie, neskôr požiadal žalobcu, aby tento reklamáciu odstránil vlastnými pracovníkmi. Zároveň prisľúbil osobnú účasť pri ich odstraňovaní. Neskôr žalovaný odmietol uznať svoju zodpovednosť za vadu diela a neprišiel na stavbu, keď sa vady odstraňovali. Na základe tohto žalobca zabezpečil opravu vadných poterov a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX na sumu 2.802,30 Eur, pričom žalovaný túto faktúru odmietol zaplatiť a vrátil ju ako neoprávnenú. Žalobca zároveň listom zo dňa 18. 05. 2010 opäť písomne reklamoval vady a vyzval žalovaného na odstránenie vád na prízemí domu (druhá etapa), pričom žalovaný ani túto reklamáciu neuznal a odmietol vykonať akékoľvek opravy. Žalobca na základe požiadaviek investora zabezpečil opravu vadných poterov na prízemí na vlastné náklady a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX na sumu 1.819,47 Eur. Nakoľko žalovaný odmietal reklamácie a nevykonal opravy, uplatnil si žalobca u žalovaného zľavu z ceny diela v zmysle , prípadne (ďalej len „“ alebo „ObZ“) v nadväznosti na , a to listom zo dňa 02.09.2010. Predmetná zľava z ceny diela na všetky reklamované vady spolu, ktorú si žalobca uplatnil, zodpovedá vynaloženým nákladom na opravu vád diela, tak ako sú opísané vo faktúrach č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktoré predstavujú spolu sumu 4.621,77 Eur, pričom z tejto sumy žalobca odpočítal položky, a to opravu komína a montáž v celkovej sume 449,81 Eur a časť ceny za dielo, ktorá nebola žalovanému ešte vyplatená vo výške 258,69 Eur a výsledná suma spolu predstavuje žalovanú sumu 3.913,27 Eur. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že v prípade, ak súd zľavu z ceny uzná len v časti, zvyšnú časť žalovanej istiny si uplatňuje eventuálnym právnym titulom ako náhradu škody.

3. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal tvrdiac, že so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzavrel a ani od neho nedostal objednávku, pričom rámcová zmluva zo dňa 11. 09. 2000 je podvrh. Pracoval ako robotník podľa pokynov zamestnanca žalobcu. Práce riadne vykonal a nie si je vedomý, že by bol nejakým spôsobom pochybil.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o dielo podľa , v zmysle ktorého je zhotoviteľ, v tomto prípade žalovaný, povinný vykonať určité dielo a objednávateľ, t. j. žalobca, zaplatiť jeho cenu. Mal preukázané, že strany uzatvorili zmluvný vzťah ako podnikatelia a s poukazom na vykonané dôkazy a aj samotné správanie sa žalovaného počas vykonávania diela, námietku žalovaného, že on nevykonával dielo a že mu žalobca len ukladal úlohy v rámci vykonávania jednotlivých prác, vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že mu nepatrí podpis zhotoviteľa na žalobcom predloženej rámcovej zmluve o dielo uzavretej dňa 11. 09. 2008, ako aj na prílohe k tejto zmluve, ktorá predstavuje zoznam prác, kde je ako zhotoviteľ označený žalovaný. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nemohol byť so žalobcom v pracovnom pomere, ani v obdobnom pomere, pretože tieto skutočnosti absolútne ničím nepreukázal. Práve naopak toto tvrdenie žalovaného jednoznačne vyvracajú dôkazy, keď všetky faktúry, ktoré žalovaný vystavoval žalobcovi, sú vystavené tak, že ako dodávateľ je tu označený F.- Y. Q. so sídlom, ako aj s K.-m a ide o faktúry týkajúce sa stavby domu v Y. pri Bratislave, pričom aj zo samotných výpovedí svedkov (T. Q., Pavla Y., R. Y.) vyplynulo, že títo pre žalovaného pracovali, zároveň vystavovali za vykonanú prácu faktúry žalovanému a tento im za túto prácu platil.

5. Okresný súd ďalej vyhodnotil, že samotná podstata sporu v zmysle žalobného návrhu bola daná tým, že dielo malo vady a keďže žalovaný, ako zhotoviteľ mal pre žalobcu, ako objednávateľa vykonať dielo v zmysle riadne a včas, zhotoviteľ podľa zodpovedá za vady, ktoré malo dielo v čase jeho odovzdania. Keďže k vadám diela došlo po odovzdaní tohto diela, žalovaný bol vyzvaný listom zaslaným zo strany žalobcu na odstránenie predmetných vád diela. Okresný súd zistil, že na základe vyššie uvedeného potom žalobca postupoval tak, že si uplatnil reklamáciu, a to listom zo dňa 14.10.2009, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že práce vykonané žalovaným ako zhotoviteľom neboli kvalitné a rozpadávala sa podlaha, na základe čoho plávajúca podlaha položená na predmetnom potere sa ničila a toto isté si uplatnil aj v rámci listu zo dňa 18.05.2010, kde žalovaného vyzval na odstránenie týchto vád, prípadne ak uvedené vady neodstráni, aby túto skutočnosť žalobcovi oznámil. Okresný súd konštatoval, že v týchto prípadoch, ak dielo má vady, v zmysle sa primerane použijú ustanovenia a , pričom zároveň vyhodnotil, že uvedený postup je v súlade s . Keďže žalovaný predmetné vady v určenej lehote neodstránil, tieto odstránil žalobca s tým, že podľa ak predávajúci, resp. v tomto prípade zhotoviteľ neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny, resp. ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Okresný súd

poukázal na to, že v zmysle uvedeného ustanovenia zákon neumožňuje, aby si žalobca vady odstránil sám na náklady žalovaného ako zhotoviteľa, ale v prípade, ak zhotoviteľ uvedené vady neodstráni, môže si objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Taktiež zákon neumožňuje, aby si objednávateľ odstránil vady pomocou tretích osôb na náklady zhotoviteľa. Toto je možné len v prípade, že by zmluva takéto práva a povinnosti medzi stranami upravovala. Keďže toto nebolo predmetom zmluvy, teda nebolo preukázané, že by sa strany takto dohodli, okresný súd uzavrel, že žalobcovi môže priznať len právo na zľavu z ceny diela.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný sa bránil tým, že on so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu o dielo a že pracoval len podľa pokynov žalobcu, na základe čoho on za predmetné vady nezodpovedá. Súd prvej inštancie svedeckými výpoveďami pracovníkov žalobcu nemal preukázané, že by oni zadávali nejaké úlohy žalovanému, resp. osobám, ktoré so žalovaným pracovali. Taktiež uvedené vyplynulo aj z výsluchu brata žalovaného T. Q., ktorý sám poukázal na to, že sa robilo podľa rozpisu výkazu výmer, ktorý mal žalovaný od žalobcu, pričom pracovali s vlastnými nástrojmi, ktoré si sami zabezpečovali. Konkrétne na otázku, či im niekto uviedol, ako majú klásť betón v dome v Moste pri Bratislave, svedok uviedol, že nevie povedať, či im toto niekto kázal alebo nie. Rovnako sa vyjadril aj R. Y., ktorý uviedol, že pri betonáži mu nedával pokyny žiadny zamestnanec spoločnosti Andante, spol. s r. o. Majiteľ predmetného domu N. T. uviedol, že stavbu robil žalovaný a jeho ľudia. Čo sa týkalo zamestnancov žalobcu chodil sem pán Q. alebo pán V., avšak len sporadicky. Námietku žalovaného, že nemohol robiť takéto stavby z dôvodu, že na toto nebol kvalifikovaný, okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vo výpise zo živnostenského registra žalovaného sa jednoznačne uvádza, že má živnostenské oprávnenie k realizáciám stavby a k uskutočňovaniu stavieb a ich zmien, pričom deň vzniku oprávnenia je 01. 08. 2008, t. j. pred realizáciou predmetnej stavby.

7. Okresný súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého zhotoviteľ postupuje samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviaže ich plniť. Zároveň zhotoviteľ v prípade, ak by sa chcel v rámci zlého postupu vyviniť, musí preukázať, že na tomto postupe trval objednávateľ, avšak aj v takomto prípade zhotoviteľ nie je pri určení spôsobu vykonávania diela viazaný pokynmi objednávateľa ( a nasl. ). Okresný súd bol toho názoru, že bolo na zodpovednosti zhotoviteľa, že ak by zistil, že podklady, na základe ktorých má realizovať predmetné dielo, sú nevhodné, mal na túto skutočnosť objednávateľa upozorniť, a tak sa zbaviť prípadnej zodpovednosti za vady diela, ak by objednávateľ na ich vykonaní trval.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj obranou žalovaného, ktorý namietal nevhodnosť materiálu použitého na predmetné podlahy, kde vykonal viacero znaleckých dokazovaní za účelom preukázania, či zmes, ktorá bola použitá na predmetné podlahy, bola vhodná, resp. nie, ako aj, či a akým spôsobom mohlo dôjsť k tomu, že táto nebola kvalitná. Okresný súd zo znaleckého posudku Ing. R. U. zistil, že tam nebola daná betónová zmes, ale cementová malta MC 20. Znalec poukázal na to, že príčinu deštrukcie poteru nie je jednoznačne možné zistiť, pretože tu môže byť viacero príčin, ako napr. spracovanie malty namiesto poteru, nedodržania projektovej skladby podlahy, dlhé spracovanie malty, neošetrovanie poteru po jeho realizácii a nejasné kompetencie medzi účastníkmi. Znalec taktiež poukázal na to, že na základe tvrdenia žalovaného nemusel byť dodržaný projekt, ktorý predpisoval podlahový polystyrén v hrúbke 50 mm. K tejto otázke však okresný súd uviedol, že tvrdenie žalovaného o nedodržaní projektu v časti podlahového polystyrénu v hrúbke 50 mm žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ale práve naopak okresný súd vychádzajúc z ďalších dôkazov mal preukázané, že na stavbe bol použitý polystyrén EPS 100S 5cm, a to napr. z objednávky zo dňa 21. 10. 2008, pričom z prehlásenia technického listu je zrejmé, že tento polystyrén sa používa aj pre podlahy s bežným zaťažením. Z tohto dôvodu teda nemalo dôjsť k zlému podloženiu podlahy a k jej deštrukcii tak, ako to tvrdil žalovaný. V tejto súvislosti okresný súd tiež poukázal na to, že aj keby sa nepreukázalo, že bol použitý nesprávny polystyrén, žalovaný sa v tejto časti nemohol vyviniť, lebo nepostupoval v zmysle a nasl. , a teda podľa by bol zodpovedal aj za takúto vadu. Taktiež znalec uviedol v rámci svojho vyjadrenia, že ak je pravda, že na pôvodný polystyrén, na ktorý dával poter žalovaný, sa dal nový poter a tento je v poriadku, tak potom by zle odviedol prácu žalovaný.

9. Okresný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ žalovaný namietal, že k deštrukcii samotného poteru mohlo dôjsť aj z dôvodu nadmerného zaťaženia, tak podľa vyjadrenia znaleckej organizácie Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. použitá cementová malta je daná aj na účely zabudovania ako poter o hrúbke 5 cm, pretože deklarovaná vlastnosť výrobku je v pevnosti tlaku 20 MPa tak,

ako je to uvedené vo vyhlásení zhody výrobcom ZAPA betón SK. Na základe tohto neexistuje žiaden technicky opodstatnený dôvod pochybovať o vhodnosti použitia výrobku na účel uvedený vo vyhlásení. Z odborného posudku č. 50/2012 Ing. M. Q., T.. okresný súd zistil, že normové predpisy uvádzajú požiadavku pri zhotovovaní podláh, pričom norma uvedená je, že podklad na báze cementu musí mať pevnosť tlaku najmenej 20 MPa. Takáto norma platí pre betóny na konštrukcie zhotovené na stavenisku, teda aj na betónové potery. Triedu tohto betónu možno dodržať pri použití bežných druhov a tried cementu a kameniva. Na základe uvedeného mal za to, že cementová malta MC 20 je vhodná na použitie ako roznášacej vrstvy v podlahách rodinného domu.

10. Okresný súd za najdôležitejší považoval kontrolný znalecký posudok vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z odboru stavebníctvo, z ktorého podľa záverov okresného súdu vyplývajú hlavné skutočnosti preukazujúce vhodnosť predmetného použitého materiálu a zároveň, ktoré preukázali to, že došlo pri vykonávaní diela zo strany žalovaného k porušeniu jeho povinností, keď skutočnosť, že označenie, že predmetná cementová malta MC nie je vhodná v zmysle vyhlásenia pre roznášacie vrstvy v podlahách, nemala na základe hodnotiaceho úsudku ústavu vplyv na vznik deštrukcie časti poterov v rodinnom dome. Bolo konštatované, že suchá zmes MC 20 dodaná na stavbu nebola príčinou deštrukcie podláh. Taktiež príčinou nemohlo byť ani zaťaženie podláh bežným nábytkom. K znaleckému posudku vypracovanému Ing. R. U. poukázali na to, že aj oni sa stotožňujú s tým, že je malý predpoklad, aby dodaná malta MC 20 bola nekvalitne pripravená. V takomto prípade, ak by tomu tak bolo, bol by povrch vo všetkých aplikovaných miestnostiach rodinného domu zle urobený a nie iba v časti priestorov. Nebolo ani preukázané to, že by poter nebol ošetrovaný, nakoľko toto nie je možné určiť zo spisu. Taktiež nie je možné predpokladať, že by došlo k zlej aplikácii uvedeného poteru z dôvodu, že suchá zmes sa mieša s vodou priamo na stavbe a že mohla vyschnúť, pretože nepredpokladajú, že v mesiaci november, kedy bol poter aplikovaný, bolo v rodinnom dome nadmerne teplé a slnečné počasie, ktoré by malo mať negatívny vplyv na kvalitu tejto zmesi. Vo veci použitia polystyrénov, ak by bol použitý aj fasádny polystyrén namiesto podlahového, vzhľadom na rozsah a charakter deštrukcií v podlahe toto nemôže byť primárnou príčinou poškodenia poterov v týchto častiach rodinného domu.

11. Okrem týchto skutočností, ktoré sa preukazovali znaleckými posudkami, okresný súd poukázal aj na to, že z výsluchu vlastníka nehnuteľnosti N. T. vyplynula tá skutočnosť, že v dome nebol poter vymenený vo všetkých miestnostiach a tiež to, že pod predmetným poterom sa už nevymieňali iné veci, len nový sa dal na to, čo tam predtým bolo. Z tohto vyplynul záver, že v prípade, ak by mal byť dôvodom nekvalitnej podlahy zle položený, resp. zlý polystyrén, tak táto skutočnosť neobstojí, pretože nový betón sa dával na ten istý polystyrén, pod ktorým bola podlaha v poriadku a príčinou zlého poteru nemohol byť druh polystyrénu. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že vadu poteru zavinil zhotoviteľ, t. j. žalovaný, a preto bol povinný predmetnú vadu odstrániť, resp. v prípade, ak by ju neodstránil, žalobca mohol postupovať v zmysle a žiadať zľavu z ceny diela.

12. Pri posudzovaní výšky zľavy z ceny diela okresný súd aplikoval ustanovenie , pričom túto určil na základe znaleckého posudku K.. Y. S., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý určil výšku zľavy, t. j. rozdiel medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami, v celkovej výške 1.146,50 Eur s tým, že znalec zároveň poukázal na tú skutočnosť, že vychádzal z údajov mu poskytnutých zadávateľom, údajov získaných z verejných zdrojov a z vlastného zistenia. Znalec tiež uviedol, že v prípade dodania iných podkladov, z ktorých by mohol vychádzať, nevylučuje urobiť doplnok k predmetnému znaleckému posudku. Okresný súd vyhodnotil, že v rámci námietok žalobcu k znaleckému posudku nebola súdu preukázaná iná konkrétna suma zľavy z ceny diela, ktorá by mala byť určená. Okresný súd preto, keďže nemal vedomosti, aby sám určil výšku zľavy z ceny diela a keďže samotný žalobca nežiadal vypracovať ďalší znalecký posudok, resp. doplnok na určenie tých skutočností, ktoré on namietal, vychádzal z toho dôkazu, ktorý mu bol v konaní predložený, ako výška zľavy z ceny diela. Z odôvodnenia rozhodnutia okresné súdu tiež vyplýva, že predmetom znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou CENEKON a. s. č. 1/2020, ktorý predložil do konania žalobca, bol odhad orientačnej hodnoty vykonaných stavebných prác pri oprave podláh v rodinnom dome v Moste pri Bratislave. Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že pre súd v konaní nebola dôležitá otázka, aká hodnota bola potrebná na realizáciu stavebných prác pri oprave podláh, sa týmto znaleckým posudkom bližšie zaoberal.

13. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca si práve pre prípad, ak súd dospeje k inej výške zľavy z ceny diela, uplatnil spolu s nárokom na zľavu z ceny diela aj nárok na náhradu škody z titulu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním vád spôsobených žalovaným. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žaloba bola podaná ešte za účinnosti ďalej aj „OSP“) a podľa konanie sa začína na návrh, pričom uvedený návrh musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a tiež musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. V zmysle tohto ustanovenia je preto potrebné v rámci pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností tieto opísať takým spôsobom, aby tieto boli jasné, stručné a zrozumiteľné, čo znamená, že nesmú sa zamieňať s inými a na základe tohto potom uvedený skutkový dej súd musí subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy a následne vykonať aplikáciu a interpretáciu práva s poukázaním na skutkové okolnosti, ktoré spadajú pod príslušnú právnu normu.

14. Podľa záverov okresného súdu zo žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci svojho podania opakovane poukazuje na to, že si uplatňuje u žalovaného zľavu z ceny diela v zmysle , resp. v nadväznosti na , pričom predmetnú zľavu z ceny žalobca vyčíslil v sume 3.913, Eur. Podľa názoru okresného súdu v prípade, ak by žalobca si chcel uplatniť náhradu škody, musel by si v samotnom návrhu uplatniť túto náhradu škody kvalifikovane, a to s poukázaním na jednotlivé porušenia zákona a vzťahov medzi účastníkmi. Okresný súd mal za to, že každé podanie musí posudzovať podľa jeho obsahu, pričom z obsahu predmetnej žaloby nevyplývajú tie skutočnosti, že by si žalobca chcel uplatniť náhradu škody, a to z toho dôvodu, že túto náhradu škody žiadnym spôsobom v žalobe neopísal, na základe čoho a v akej výške by mu mala prináležať. Podľa záverov okresného súdu žalobca až v podaní zo dňa 20. 03. 2020 poukázal na tú skutočnosť, že si chce uplatniť aj túto náhradu škody, a to v takej výške, ktorá by tvorila rozdiel medzi nákladmi, ktoré žalobca vynaložil na opravu a výškou zľavy z ceny diela. Za týchto okolností okresný súd dospel k záveru, že žalobca si mal v tomto prípade podať návrh na zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutkových okolností podľa (ďalej len „“), kde v prípade takejto zmeny žaloby by žalobca opieral svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Nedošlo by k zmene samotného žalobného petitu, teda výšky zaplatenej sumy, ale by si uplatňoval svoj nárok aj od iných skutkových okolností.

15. Okresný súd vyhodnotil, že v tomto kontexte nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu doručené dňa 06. 03. 2020, kde žalobca si spolu s nárokom na zľavu z ceny uplatnil aj nárok na náhradu škody z titulu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním vád spôsobených žalovaným práve pre prípad, že súd dospeje k inej výške zľavy z ceny diela, než uplatňoval. Okresný súd mal za to, že počas celého vykonávania dôkazov, predovšetkým znaleckými posudkami, výsluchom strán, ako aj listinami, sa žalobca snažil preukázať, že žalovaný je zodpovedný za vady diela a zároveň, že si uplatňuje zľavu z predmetnej ceny hodnoty diela. Podľa okresného súdu žalobca svoje tvrdenie, že si uplatňuje náhradu škody z ceny diela v samotnom žalobnom návrhu, okrem poukázania na dané zákonné ustanovenie, žiadnym spôsobom neopísal. Okresný súd poukázal na to, že v žalobe sa majú opísať podstatné skutočnosti a okolnosti, na základe čoho sa žalobca domáha zaplatenia určitej sumy s tým, že nie je úlohou žalobcu subsumovať tento svoj nárok pod ten ktorý konkrétny paragraf, ale toto je úlohou súdu. Súd nie je viazaný takou kvalifikáciou, na akú poukáže žalobca, ale sám si musí vyvodiť zo skutkových okolností opísaných v žalobe, na základe akých zákonných ustanovení bude posudzovať predmetnú žalobu, čo v tejto žalobe nebolo.

16. Okresný súd mal za to, že žalobca si v podanej žalobe neuplatnil náhradu škody a v tomto konaní ani nežiadal pripustiť zmenu žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal potom okresný súd preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti, a to čo do istiny vo výške 1.146,50 Eur, vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 2.776,77 Eur žalobu zamietol.

17. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania s tým, že dátum, od ktorého je žalovaný povinný platiť úroky určil na deň 09. 09. 2010, a to na základe tej skutočnosti, že žalobca si listom zo dňa 27. 08. 2010 uplatnil zľavu z ceny diela. Na predloženom podacom lístku je odtlačok pečiatky s dátumom podania 07. 09. 2010, pričom predmetný list sa mohol dostať do dispozície žalovaného dňa 08. 09. 2010. Na základe tejto skutočnosti žalovaný mohol nasledujúcim dňom žalobcovi predmetnú sumu zaplatiť, a keďže ju nezaplatil, dostal sa do omeškania so zaplatením tejto sumy.

18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci tak, že žalobcu zaviazal na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 41,40 %, a to z toho dôvodu, že žalobca si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.913,27 Eur, pričom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.146,50 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 29,30 %. Zároveň bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 2.766,77 Eur, čo predstavuje úspech žalovaného vo výške percentuálneho vyjadrenia 70,70%. Na základe tohto rozdiel medzi úspechom žalovaného vo výške 70,70 % a úspechom žalobcu vo výške 29,30 % je 41,40 %.

19. Okresný súd, rozhodol aj o náhrade trov konania štátu, na ktoré zaviazal žalobcu a žalovaného, pretože štátu vznikli trovy spojené s vykonávaním dôkazov v celkovej výške 138,41 Eur. Okresný súd vychádzal z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. -141, ktorým bolo priznané znalcovi K.. R. U. znalečné vo výške celkove 393,18 Eur s tým, že časť znalečného bola znalcovi uhradená zo zloženého preddavku vo výške 300,- Eur a zvyšok vo výške 93,18 Eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov štátu. Zároveň uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -165 bolo priznané znalcovi K.. R. U. znalečné vo výške 45,23 Eur, ktoré mu bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Súd prvej inštancie konštatoval, že okresnému súdu vzniklo právo na plnú náhradu týchto trov voči stranám podľa pomeru ich úspechu vo veci v zmysle . Keďže celková výška trov štátu bola 138,41 Eur a žalobca bol neúspešný v rozsahu 70,70 %, tohto zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 97,86 Eur. Žalovaný bol neúspešný v rozsahu 29,30 %, preto žalovaného okresný súd zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 40,55 Eur.

20. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok napáda voči prvej až štvrtej výrokovej vete z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

21. Žalobca v odvolaní uviedol, že predmetom žalobného návrhu bol nárok na zaplatenie čiastky 3.913,27 Eur z titulu zľavy z ceny diela uplatnenej ako nárok z vád diela. Keďže uplatnený nárok na zľavu z ceny diela vychádzal z nevyhnutných nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť na odstránenie vád diela spôsobených žalovaným, v žalobnom návrhu si zároveň pre prípad, že v konaní bude ustálená nižšia výška zľavy z ceny diela, ako eventuálny právny titul vo zvyšnej časti žalovanej istiny uplatňoval nárok na náhradu škody podľa a nasl. , spočívajúcej v nákladoch, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo bez vád. Po tom, čo bola znaleckým dokazovaním ustálená zodpovednosť žalovaného za vady diela a z dôvodu, že žalovaný namietal aj uplatnenú výšku zľavy z ceny diela, žalobca podaním zo dňa 14. 11. 2017 navrhol, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie výšky zľavy z ceny diela. V tomto podaní zároveň poukázal na skutočnosť, že už v žalobnom návrhu uplatnil nárok na náhradu škody, a to ako nárok v časti, v ktorej súd eventuálne výšku zľavy neprizná, a to z dôvodu, aby nebol majetkovo ukrátený tým, že mu nebude kompenzovaná skutočná škoda minimálne v rozsahu účelne vynaložených nákladov na odstránenie vád diela. Žalobca v odvolaní pripustil, že v žalobnom návrhu priamo neuviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza sa vzťahujú tak na požiadavku na zľavu z ceny diela, ako aj na požiadavku na náhradu škody. Podľa žalobcu je však nepochybné, že v žalobnom návrhu uvádzal skutočnosti, svedčiace o tom, že žalovaný spôsobil vady, za ktoré zodpovedá, že žalovaný svoju zodpovednosť neuznal a že žalobca bol nútený vynaložiť náklady na odstránenie vád diela, a tieto si uplatňuje ako nárok na zľavu z ceny a eventuálne v časti, ktorú by zo žalovanej istiny súd neuznal, ako nárok na náhradu škody. Žalobca má za to, že v žalobnom návrhu opísal aj podstatné skutočnosti na základe, ktorých sa domáhal náhrady škody a že pre priznanie náhrady škody doložil dôkazy osvedčujúce výšku jeho nevyhnutných nákladov spojených s odstraňovaním vád. V priebehu konania po rozsiahlom dokazovaní bolo súdom napokon ustálené, že za vady zodpovedá žalovaný, t. j. že žalovaný porušil svoju zmluvnú a aj zákonnú povinnosť v zmysle vykonať dielo riadne. Boli preukázané skutočnosti svedčiace o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a v príčinnej súvislosti s tým aj náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia tejto povinnosti žalovaného. Súd prvej inštancie z týchto preukázaných skutočností mohol a mal rozhodnúť aj o náhrade škody. Súd prvej inštancie dospel preto k nesprávnemu záveru, že žalobca si nárok na náhradu škody neuplatnil a ani nežiadal pripustiť zmenu žaloby. Žalobca má za to, že týmto postupom okresného súdu bol naplnený odvolací dôvod podľa , pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj v zmysle

ods. 1 písm. b) , pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Žalobca ďalej namietal výšku zľavy z ceny diela určenú znaleckým posudkom Ing. Y. S. č. 30/2019 (ďalej len č. 30/2019), na základe ktorého súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.146,- Eur. Žalobca uviedol, že voči záverom č. 30/2019 mal celý rad výhrad, ktoré písomne prezentoval súdu prvej inštancie už v podaní zo dňa 26. 04. 2019, kde namietal, že znalec sa dopustil matematickej chyby pre nesprávne vypočítaný súčet podlahovej plochy na 1. poschodí domu 45,293 m2 s tým, že správne má byť výsledok súčtu 64,415 m2. Rozdiel vo výsledkoch je 19,126 m2 plochy, ktorú následne do výmery vybúranej plochy pre kalkuláciu nákladov znalec nezahrnul. Z dôvodu, že znalec aj v znaleckom posudku č. 123/2019 zo dňa 22. 10. 2019, t. j. dodatku č. 1 k č. 30/2019, zotrval na závere, že zľava z ceny predstavuje čiastku 1.146,50 Eur s DPH a nesprávnu výmeru vybúranej plochy betónu na 1. poschodí domu v posudku neopravil, ako aj z dôvodu, že znalec pre kalkuláciu nákladov použil cenníkovú databáza spoločnosti CENEKON a.s. v cenovej úrovni roku 2010, žalobca predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 1/2020 zo dňa 03. 02. 2020 (ďalej len „ZP č. 1/2020“), vyhotovený znaleckou organizáciou CENEKON a.s., na stanovenie hodnoty stavebných prác pri odstraňovaní vád. Po porovnaní rovnakých položiek rozpočtu uvedeného v č. 30/2019 a rovnakých položiek rozpočtu uvedeného v prílohe č. 1/2020 je zrejmé, že tieto dva rozpočty, hoci sa týkali rovnakých výkonov, sú diametrálne odlišné, keď cena výkonov je v č. 1/2020 podľa cenníkov CENEKON a.s. v cenovej úrovni roku 2010 takmer 2-krát vyššia, a to 2.136,37 Eur s DPH, oproti cene 1.146,50 s DPH stanovenej v č. 30/2019. Žalobca preto nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, keď súd prvej inštancie v odseku č. 70 odôvodnenia rozsudku uviedol, že aj keď žalobca namietal uvedený znalecký posudok, súdu nebola preukázaná iná konkrétna suma zľavy z ceny diela, ktorá by mala byť určená. Uvedený záver podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca predložil č. 1/2020, z ktorého vyplývala iná suma zľavy z ceny diela, a to vo výške 2.136,37 Eur s DPH. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom, že zľava z ceny predstavuje čiastku 1.146,50 Eur a s uvedenými skutočnosťami sa nevysporiadal, pričom aj z odseku č. 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa so žalobcom predloženým č. 1/2020 nezaoberal, pretože podľa názoru okresného súdu tento rieši odhad orientačnej hodnoty vykonaných stavebných prác pri oprave podláh v rodinnom dome. Podľa názoru žalobcu však práve tento znalecký posudok stanovuje tak správne výmery opravovaného poteru vo výkaze výmer, ako aj správne jednotkové ceny výkonov žalobcu pri výmene a oprave betónového poteru v dome. Žalobca má za to, že takýmto postupom súd prvej inštancie dospel na základe dôkazu znaleckým posudkom č. 30/2019 a č. 123/2019 v spojitosti s tým, že neprihliadol na závery znaleckého posudku č. 1/, k nesprávnemu skutkovému zisteniu o výške zľavy z ceny diela a naplnil tak odvolací dôvod uvedený v . Zároveň tým, že sa stotožnil s nesprávnym záverom znalca o výške zľavy z ceny diela, ktorý za zľavu z ceny diela považoval hodnotu potrebnú na opravu vád, naplnil odvolací dôvod uvedený v a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie za nedôvodné. Zotrval na svojom tvrdení, že so žalobcom boli dohodnutí na spolupráci, pričom sa nejednalo o zhotovenie diela subdodávateľsky, ale o fyzickú realizáciu montážnych prac podľa pokynov a technologických postupov žalobcu, kde všetok materiál dodával žalobca. Pokiaľ žalovaný v prospech žalobcu vykonával práce ako živnostník - fyzická osoba, touto formou sa vlastne len zakrýval pracovný pomer. Žalovaný uviedol, že výhrady k znaleckým posudkom uvedené v odvolaní žalobcu, žalobca uplatňoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie a s týmito sa súd v rozsudku vysporiadal. V súvislosti s námietkou žalobcu k otázke náhrady škody, žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom poukázal na rozsiahle a podľa jeho názoru správne odôvodnenie rozsudku pod bodom č. 71 s tým, že v konaní vzniesol aj námietku premlčania, keďže tento nárok si žalobca uplatnil až svojim podaním dňa 06. 03. 2020.

24. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného zaslal na vyjadrenie žalobcovi, tento sa už k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, a to voči jeho výroku ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.146,50 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2010 do zaplatenia (prvá výroková veta) a voči výroku rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 40,55 Eur na účet Okresného súdu Zvolen (piata výroková veta). Žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súčasne má rozsudok ďalšie vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Žalovaný predovšetkým namietol spôsob, akým žalobca postupoval pri reklamácii týchto vád diela, keď napriek spornosti príčin vzniku vád nezabezpečil potrebnú vzorku poteru pre ďalšie skúmanie, ktorý sa na zhotovenie predmetných podláh použil a žalovaného k jeho demontáži ani neprizval. V celej veci zostalo potom sporné, či príčinou vzniku tejto vady je nesprávna montáž, nesprávny projekt s poukazom na skladbu týchto podláh, alebo nekvalitná, resp. na tento účel nevhodná malta, ktorá sa na zhotovenie podlahy použila. Žalovaný opätovne poukázal na vyjadrenie znaleckej organizácie Technického a skúšobného ústavu stavebného n.o. zo dňa 30. 07. 2012, v zmysle ktorého cementovú maltu MC 20 na tento poter nebolo vhodné použiť do skladby podlahy ako poterovú vrstvu a taktiež fasádny polystyrén, ktorý bol použitý podľa pokynov žalobcu v skladbe podláh nie je vhodný na takýto účel, nakoľko jeho použitie môže spôsobovať nadmerné deformácie podkladu plávajúceho poteru. Žalovaný uviedol, že aj znalecký posudok znalca Ing. XX/XXXX č. 32/2012 preukazuje, že zo strany žalobcu bol dodaný nesprávny materiál, a to cementová malta, a nie betónový poter, pričom ho žalobcovi dodával miestny dopravca, ktorý zrejme nemal oprávnenie, aby mohol byt dodávateľom, ale len prepravcom. Cementová malta deklarovaná výrobcom ZAPA betón SK s.r.o. s vyhlásením o zhode podľa STN 72 2430-1 Malty pre stavebné účely, v zmysle použitej normy STN 72 2430-1 nepripúšťa možnosť použitia tejto malty na účely poteru a už vôbec nie o hrúbke 5 cm. Podľa názoru odborníkov z tejto oblasti by sa ani betónový poter, ktorý obsahuje frakciu drobného kameniva 0/4 nemal použiť na hrúbku poteru 5 cm a je potrebné použiť frakciu drobného kameniva 0/8. Ostatné súdom hodnotené znalecké posudky, vrátane posudku Ústavu súdneho inžinierstva, mali len hypotetické závery, pričom jednoznačne príčinu vady nezistili, nakoľko nemali k dispozícii dostatok podkladov, čo jednoznačne zavinil žalobca, keďže zo spornej malty neodobral žiadnu vzorku, ktorej kvalita a súlad s technickými normami by sa dali preveriť.

26. Žalovaný opätovne zdôraznil, že so žalobcom boli dohodnutí na spolupráci, kde sa nejednalo o zhotovenie diela subdodávateľsky, ale o fyzickú realizáciu montážnych prác podľa pokynov, projektu a technologických postupov žalobcu, pričom všetok materiál dodával žalobca. Žalobca sa až s odstupom času začal k žalovanému stavať ako objednávateľ k zhotoviteľovi, dovtedy ho úkoloval ako svojho zamestnanca. Žalovaný nemal možnosť zasahovať do skladby podlahy, alebo meniť požiadavky žalobcu, či použitý materiál a nemohol zistiť, že cementová malta, ktorú dodal žalobca, sa na zhotovenie tohto poteru nehodí, resp. že skladba podláh podľa projektu žalobcu je nesprávna. Podľa žalovaného je preto úvaha okresného súdu o tom, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanovením , čím porušil notifikačnú povinnosť zhotoviteľa, nedôvodná. Žalovaný uviedol, že pokiaľ dielo zhotovoval na základe nesprávneho projektu a žalobca dodal na zhotovenie podláh nesprávnu alebo nekvalitnú maltu, tak on ako subdodávateľ zhotoviteľa nemôže niesť zodpovednosť za vady diela. K vadám diela došlo za okolností, ktoré žalovaný ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol ovplyvniť. Nemal možnosť žalobcu na tieto vady upozorniť, lebo o nich nemohol vedieť. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

27. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného je dôvodné.

29. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.917,27 Eur s príslušenstvom titulom zľavy z ceny diela zodpovedajúcej vynaloženým nákladom na opravu vád diela z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy

o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11. 09. 2008 žalovaný, ako zhotoviteľ realizoval pre žalobcu montážne práce, tento sa následne po zistení skrytých vád diela odmietol riadne reklamovanými vadami zaoberať, uznať svoju zodpovednosť za vady diela a v primeranej lehote uvedené vady odstrániť. Žalobca preto sám zabezpečil odstránenie vád na vlastné náklady a voči žalovanému si uplatnil nárok na zľavu z ceny diela podľa v spojení s . Z podanej žaloby doručenej okresnému súdu dňa 14. 10. 2010 vyplýva, že žalobca si zároveň pre prípad, ak by súd uznal uplatnenú zľavu z ceny len v časti žalovanej istiny, uplatnil zvyšnú časť žalovanej istiny eventuálnym právnym titulom ako nárok na náhradu škody.

30. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že žalobca v priebehu konania náklady vynaložené na opravu vzniknutej vady špecifikoval v podaní doručenom okresnému súdu dňa 29. 05. 2012 a k podaniu pripojil aj viaceré listinné dôkazy (faktúry, cestovné príkazy, výdavkové pokladničné doklady, pokladničné bloky preukazujúce nákup materiálu a pod.), dôkazy ktoré súd prvej inštancie v priebehu dokazovania nevykonal.

31. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že súd prvej inštancie za účelom ustálenia zodpovednosti žalovaného za predmetné vady a vyriešenia tejto medzi stranami spornej otázky vykonal v priebehu konania rozsiahle znalecké dokazovanie zamerané na zistenia príčiny vzniku deštrukcie podláh v rodinnom dome, kde zo znaleckého posudku Ing. R. U. znalca z odboru stavebníctvo - odvetvie stavebný materiál č. 32/2012 bolo zistené, že znalec na otázku, čo bolo príčinou deštrukcie poteru, odpovedal, že presnú príčinu deštrukcie poteru nie je možné jednoznačne preukázať a možno len zhrnúť možné pravdepodobné príčiny tejto deštrukcie, a to spracovanie malty namiesto poteru, nedodržanie projektovej skladby podlahy, dlhé spracovanie malty, neošetrovanie poteru po jeho realizácii a nejasné kompetencie a zodpovednosti za dodržanie požadovanej kvality medzi žalobcom a žalovaným.

32. V súvislosti s otázkou vhodnosti, resp. nevhodnosti použitia výrobku cementová malta MC 20 na účely zabudovania ako poteru v skladbe podlahy rodinného domu sa vyjadril K.. M. Q., T.. ako dlhoročný renomovaný špecialista Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, z ktorého odborného posudku č. 54/2012 vyplynulo, že cementová malta MC 20 v zmysle receptúry výrobcu a dodávateľa čerstvej malty ZAPA betón s.r.o. je vhodná na jej použitie ako roznášacej vrstvy v podlahách rodinného domu.

33. Podľa záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 168/2017 použitá cementová malta MC 20 v skladbe podláh rodinného domu nebola vhodná, nakoľko v zmysle vyhlásenia o zhode cementová malta MC 20 nie je vhodná pre roznášacie vrstvy v podlahách, avšak na základe hodnotiaceho úsudku ústavu táto skutočnosť nemala vplyv na vzniknuté deštrukcie časti poterov v rodinnom dome. Suchá zmes MC 20 dodaná na stavbu z betonárky ako primárny produkt nebola príčinou deštrukcie podláh. Zo záverov znaleckého posudku k otázke č. 5, či možno jednoznačne určiť, čo bolo príčinou predmetných vád vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že poškodené potery boli odstránené bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok, nebolo možné z predložených podkladov jednoznačne určiť, čo bolo príčinou uvedených vád. Na otázku, ako sa dá vysvetliť skutočnosť, že v tom istom dome z rovnakej zmesi, z rovnakej betonárky a rovnakej skladby je v niektorých miestach dodnes podlaha bez chýb a v niektorých nie, poukázali na to, že hypotézou vzniku porúch je technologický postup aplikácie, príprava podkladu, resp. následne ošetrenie aplikovaných poterov, ktorý mohol byť v jednotlivých priestoroch odlišný. Odlišnosť postupov aplikácie mohla byť zapríčinená skutočnosťou, že na stavbu bola postupne dovážaná suchá zmes, do ktorej bola zhotoviteľom ručne primiešavaná zámesová voda a následne aplikovaná. Takáto príprava zmesi z časového hľadiska môže mať za následok rozdielnu kvalitu poterov a následný vznik porúch v niektorých častiach.

34. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

35. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

36. Podľa , pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

37. Podľa , zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

38. Podľa , zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.

39. Podľa , zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

40. Podľa , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

41. Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

42. Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

43. Podľa , zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

44. Podľa pri vadách diela platia primerane až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

45. Podľa , ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

46. Podľa , nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

47. Podľa , nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

48. Podľa uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

49. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania právny vzťah medzi stranami sporu správne právne posúdil ako záväzkovo-právny vzťah v režime , nakoľko obe strany boli v čase uzavretia zmluvy podnikateľmi ( ), keďže žalobca je obchodná spoločnosť a žalovaný bol fyzickou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia. Odvolací súd sa stotožnil s náležite odôvodnenými závermi okresného súdu, ktorý tento zmluvný vzťah správne podriadil pod ustanovenia zmluvy o dielo podľa a nasl. . Zákonnou povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa diela potom v zmysle bolo vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom termíne, pričom pod riadnym ukončením diela treba rozumieť dielo vykonané bez vád. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v zmysle zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré malo dielo v čase jeho odovzdania. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti dopĺňa, že zhotoviteľ v zmysle zodpovedá aj za vady diela vzniknuté po odovzdaní diela s odstupom času, avšak len za splnenia podmienky, že tieto boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa.

50. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu považoval za nespornú skutočnosť, že po odovzdaní diela sa na predmetnom diele vyskytli skryté vady, ktoré žalovaný ani po reklamácii zo strany žalobcu neodstránil. Zo záverov znaleckých posudkov tak znalca Ing. R. U., ako aj Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity však vyplýva, že príčinu predmetných vád nebolo možné jednoznačne určiť, kde navyše Ústav súdneho inžinierstva nemožnosť tohto určenia zdôvodnil odstránením poškodených poterov bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok. S odpoveďou znalcov na danú otázku sa pritom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, že zodpovednosť žalovaného za predmetné vady diela bola vykonaným znaleckým dokazovaním v konaní preukázaná, nakoľko ani z jedného znaleckého posudku táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd zastáva názor, že zodpovednosť žalovaného za vzniknuté vady nie je možné v celom rozsahu odvíjať len od hypotetických úvah znalcov o pravdepodobnej príčine vzniku deštrukcií podláh a v takomto prípade nie je namieste ani záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaného za predmetné vady z dôvodu, že žalovaný ako zhotoviteľ diela porušil svoju notifikačnú povinnosť vyjadrenú v ustanovení a neupozornil žalobcu ako objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom, keď konkrétna príčina vady zhotovených podláh nebola znalcami zistená.

51. K námietke žalobcu ohľadom nesprávne určenej výšky zľavy z ceny diela odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na žalobcom predložený posudok vypracovaný znaleckou organizáciou CENEKON a. s. č. 1/2020 neprihliadal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že predmetom predloženého posudku bol odhad orientačnej hodnoty vykonaných stavebných prác pri oprave podláh v rodinnom dome v Moste pri Bratislave, a táto skutočnosť pri určovaní zľavy z ceny diela nebola rozhodujúca, pretože aj v zmysle zľava z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami. Tejto hodnote cena stavebných prác vykonaných pri oprave podláh v rodinnom dome ale nezodpovedá. Keďže v rámci námietok žalobcu nebola súdu preukázaná iná konkrétna výška zľavy z ceny diela a žalobca v priebehu konania dokonca výslovne uviedol, že nenavrhuje vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, pričom určenie zľavy z ceny diela ponecháva na úvahe súdu, okresný súd dospel k správnemu záveru, keď pri určovaní výška zľavy z ceny diela vychádzal zo sumy určenej znalcom Ing. S.. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že prioritne bolo potrebné v konaní správne ustáliť, či na predmetom dielo došlo k takým vadám, za ktoré bol zodpovedný žalovaný, resp. kto za vzniknuté vady diela zodpovedá a až následne vyvodzovať zodpovednosť voči žalovanému a určovať prípadnú zľavu z ceny diela.

52. Odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a príčiny vzniknutej ujmy je povinný preukázať žalobca práve tak, ako je žalovaný povinný preukázať, že si svoje povinnosti zhotoviteľa

pri vykonávaní diela splnil, pretože v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j. kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

53. Pokiaľ podľa vyššie uvedených záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nebolo možné príčinu vzniknutej deštrukcie podlahy jednoznačne určiť z dôvodu odstránenia poškodených poterov bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok, potom žalobca musí tvrdiť a preukázať, že pri odstraňovaní poterov a oprave podlahy konal s odbornou starostlivosťou, teda súdu vysvetliť, prečo neposkytol znaleckej organizácii dostatočnú súčinnosť a nezachoval potrebnú vzorku použitého materiálu pre účely znaleckého dokazovania.

54. Odvolací súd ďalej konštatuje, že okresný súd nepostupoval správne ani pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil pre prípad neuznania výšky zľavy z ceny diela v uplatnenej výške. Odvolací súd poukazuje na to, že súd je viazaný žalobným návrhom a nie jeho právnou kvalifikáciou, pričom zdôrazňuje, že zo žalobcom podanej žaloby je zrejmé, že uplatnený nárok predstavoval v zásade náhradu nákladov uhradených tretej osobe, ktoré boli vynaložené na odstránenie vád diela, za ktoré mal podľa žalobcu zodpovedať žalovaný, a ktoré žalovaný napriek svojej povinnosti neodstránil. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia celej žalovanej sumy 3.913,27 Eur s príslušenstvom, ktoré vynaložil pri oprave diela a otázka, či uplatnený nárok bude právne kvalifikovaný ako nárok zo zodpovednosti za vady diela alebo nárok uplatnený titulom náhrady škody, je úlohou súdu. Z predmetnej žaloby už v čase jej podania bolo zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy z obidvoch právnych titulov, pričom skutkový základ vymedzený žalobcom v podanej žalobe sa v priebehu konania nezmenil, preto sa odvolací súd nemohol stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že tento nárok si žalobca uplatnil oneskorene, resp. že žalobca samostatným návrhom nežiadal o zmenu skutkových okolností v prejednávanej veci.

55. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi v súvislosti s odstránením vád predmetného diela vznikli náklady, ktoré žalobca v konaní špecifikoval a ich výšku preukazoval predloženými dôkazmi. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal a neskúmal, či žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

56. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o tom, že žalobcom navrhované dokazovanie o nároku na náhradu škody nevykonal len z tohto dôvodu, že bolo prednesené až na pojednávaní, je možné hodnotiť ako postup smerujúci k znemožneniu strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Zároveň okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom uvedený nedostatok nie je účelné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože takým postupom by vyhodnotenie skutkových tvrdení vo veci samej a dokazovanie zamerané na ich preukázanie po prvýkrát vykonal odvolací súd, ktorý by aj vo veci rozhodol, čím by sporovým stranám odňal možnosť prípadne použiť opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Odvolací súd preto podľa , rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

57. Odvolací súd týmto rozhodnutím zrušil aj všetky ďalšie odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o nároku strán sporu na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu (tretia až piata výroková veta) z dôvodu, že obsahovo nadväzujú na zrušené výroky vo veci samej.

58. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne preskúma uplatnený nárok žalobcu, pričom sa zameria na zistenie okolností a príčin nezabezpečenia vzorky materiálu odstráneného betónového poteru pri oprave podlahy. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca vzhľadom na svoj nedôsledný postup neposkytol dostatočnú súčinnosť znaleckej organizácii pri vypracovaní znaleckého posudku a neuniesol dôkazné bremeno v otázke zodpovednosti žalovaného za vzniknuté vady diela, zváži zamietnutie žaloby. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou žalobcom, ale len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe a dospeje k záveru, že zamietnutie žaloby neprichádza do

úvahy, vysporiada sa aj s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa a nasl. . V takom prípade vykoná dokazovanie v naznačenom smere, zamerané predovšetkým na zistenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj jej výšky dôkazmi predloženými žalobcom. Pokiaľ bude v priebehu konania jednoznačným spôsobom preukázané, kto za škodu zodpovedá, teda bude jednoznačne určená príčina vzniku škodu a jej výška, opätovne vo veci rozhodne.

59. Podľa súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

60. O náhrade trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

61. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).