Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-34-2022.pdf
PDF · 121.93 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Andante, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36 039 578, právne zastúpeného JUDr. Jířím Machalom, advokátom, so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Y. Q. - nar. XX.XX.XXXX bytom V. XXX/X, T., XXX XX, zastúpenému Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, v konaní o zaplatenie 3.913,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 8Cb/55/2010 - 814 zo dňa 08. februára 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 8Cb/55/2010 - 814 zo dňa 08. februára 2022 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu v celom zamietol. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Treťou výrokovou vetou zaviazal žalobcu nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 138,41 Eur na účet Okresného súdu Zvolen v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.913,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.093,80 Eur od 22. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.819,47 Eur od 03. 09. 2010 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 11. 09. 2008 rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný realizoval montáže drevených stavieb podľa objednávky a dohody s objednávateľom na základe projektovej a montážnej dokumentácie. Žalobca si u žalovaného takto objednal aj výkon montážnych prác na rodinnom dome v Y. pri F. pre investora pána T. (ďalej len „dielo“), pričom žalobca žalovanému na základe faktúry č. XXXXXXX splatnej dňa 08. 11. 2008 zaplatil sumu 9.530,64 Eur a na základe faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 4.707,93 Eur splatnej dňa 08. 12. 2008 uhradil časť z tejto sumy vo výške 4.449,24 Eur. Predmetné dielo bolo odovzdané investorovi bez zjavných vád, následne investor v máji roku 2009 reklamoval u zhotoviteľa vady betónového poteru, ktoré mali za následok nerovnosť a praskanie podláh na poschodí a prízemí domu. Uvedené vady žalobca uznal ako skryté vady, ktoré pri odovzdávaní diela žalovaným nebolo možné zistiť. Zároveň písomne reklamoval tieto vady žalovanému listom zo dňa 14. 10. 2009 a vyzval ho na odstránenie vád v dvoch etapách. Žalovaný reklamáciu najprv uznal a prisľúbil opravenie, neskôr požiadal žalobcu, aby tento reklamáciu odstránil vlastnými pracovníkmi. Zároveň prisľúbil osobnú účasť pri ich odstraňovaní. Neskôr žalovaný odmietol uznať svoju zodpovednosť za vadu diela a neprišiel na stavbu, keď sa vady odstraňovali. Na základe tohto žalobca
zabezpečil opravu vadných poterov a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX na sumu 2.802,30 Eur, pričom žalovaný túto faktúru odmietol zaplatiť a vrátil ju ako neoprávnenú. Žalobca zároveň listom zo dňa 18. 05. 2010 opäť písomne reklamoval vady a vyzval žalovaného na odstránenie vád na prízemí domu (druhá etapa), pričom žalovaný ani túto reklamáciu neuznal a odmietol vykonať akékoľvek opravy. Žalobca na základe požiadaviek investora zabezpečil opravu vadných poterov na prízemí na vlastné náklady a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. X.XXX,XX na sumu 1.819,47 Eur. Nakoľko žalovaný odmietal reklamácie a nevykonal opravy, uplatnil si žalobca u žalovaného zľavu z ceny diela v zmysle § 436 ods. 2, prípadne § 437 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“) v nadväznosti na § 564 ObZ, a to listom zo dňa 02.09.2010. Predmetná zľava z ceny diela na všetky reklamované vady spolu, ktorú si žalobca uplatnil, zodpovedá vynaloženým nákladom na opravu vád diela, tak ako sú opísané vo faktúrach č. X.XXX,XX, ktoré predstavujú spolu sumu 4.621,77 Eur, pričom z tejto sumy žalobca odpočítal položky, a to opravu komína a montáž v celkovej sume 449,81 Eur a časť ceny za dielo, ktorá nebola žalovanému ešte vyplatená vo výške 258,69 Eur a výsledná suma spolu predstavuje žalovanú sumu 3.913,27 Eur. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že v prípade, ak súd zľavu z ceny uzná len v časti, zvyšnú časť žalovanej istiny si uplatňuje eventuálnym právnym titulom ako náhradu škody.
3. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal, tvrdiac že so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzavrel a ani od neho nedostal objednávku, pričom rámcová zmluva zo dňa 11. 09. 2000 je podvrh. Pracoval ako robotník podľa pokynov zamestnanca žalobcu. Práce riadne vykonal a nie si je vedomý, že by bol nejakým spôsobom pochybil.
4. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 8Cb 55/2010-681 zo dňa 30. júna 2020 (v poradí prvým) prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.146,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 41,40 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Štvrtou výrokovou vetou uložil povinnosť žalobcovi nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 97,86 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a piatou výrokovou vetou uložil povinnosť žalovanému nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 40,55 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobca aj žalovaný a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob 70/2020-774 zo dňa 20. októbra 2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okresný súd v ďalšom konaní opätovne preskúma uplatnený nárok žalobcu, pričom sa zameria na zistenie okolností a príčin nezabezpečenia vzorky materiálu odstráneného betónového poteru pri oprave podlahy. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca vzhľadom na svoj nedôsledný postup neposkytol dostatočnú súčinnosť znaleckej organizácii pri vypracovaní znaleckého posudku a neuniesol dôkazné bremeno v otázke zodpovednosti žalovaného za vzniknuté vady diela, zváži zamietnutie žaloby. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou žalobcom, ale len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe a dospeje k záveru, že zamietnutie žaloby neprichádza do úvahy, vysporiada sa aj s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 373 a nasl. ObZ. V takom prípade vykoná dokazovanie v naznačenom smere, zamerané predovšetkým na zistenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj jej výšky dôkazmi predloženými žalobcom. Pokiaľ bude v priebehu konania jednoznačným spôsobom preukázané, kto za škodu zodpovedá, teda bude jednoznačne určená príčina vzniku škodu a jej výška, opätovne vo veci rozhodne.
7. Po rozhodnutí krajského súdu vyzval okresný súd právnych zástupcov účastníkov, aby sa vyjadrili, aké ďalšie dôkazy má súd vo veci vykonať a čo má byť nimi v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici preukázané. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že ich výhrady sú vedené v bode 25 uznesenia krajského súdu a právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť vyhotoviteľa znaleckého posudku Ing. S. S. k hypotéze výpočtu zľavy z ceny diela, K.. R. T., ktorý vypracovával znalecký posudok, pričom obidvaja títo svedkovia mali vypovedať vo veci výšky zľavy z ceny diela. K vykonaniu dôkazov, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, ktorú krajský súd prioritne vo
svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné, aby vysvetlili, z akého dôvodu nezanechali vzorku betónu, z ktorej by bolo možné zistiť príčinu vzniku škody, nenavrhli vykonať žiadne dôkazy.
8. Aj v zmysle uznesenia krajského súdu poukázal okresný súd na to, že v rámci práva na spravodlivé súdne konanie sa vykonáva dokazovanie v rámci tých skutočností, ktoré sú účinné v rámci sporu pre jeho rozhodnutie, to znamená, že súd je predovšetkým povinný vykonať dôkazy na preukázanie skutočností potrebných na rozhodnutie súdu. Na uvedené súd poukázal z toho dôvodu, že tie dôkazy, ktoré navrhol vykonať právny zástupca žalobcu svojim písomným podaním zo dňa 30.12.2021 tak, ako na to súd poukázal, neboli v tomto prípade spôsobilé tej skutočnosti, aby súd rozhodol inak. Poukázal na ust. § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého je viazaný právnym záverom krajského súdu, a keďže predmetné dôkazy, ktoré navrhoval právny zástupca žalobcu sa nemali týkať preukázania prečo žalobca nezachoval vzorky betónu, z ktorej by bolo možné jednoznačne určiť, či došlo zo strany žalovaného k správnemu vykonaniu diela, ale výšky zľavy ceny diela, preto ich súd nevykonal. Ďalej uviedol, že povinnosťou strán je nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj tieto skutočnosti preukázať dôkazmi. Ak teda žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, že zo strany žalovaného dielo nebolo vykonané riadne, súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu nevedel jednoznačne určiť, či za škodu zodpovedá žalovaný. Tak, ako na to poukázal krajský súd v bode 58 uznesenia, v priebehu konania sa musí jednoznačným spôsobom preukázať, kto za škodu zodpovedá. Len určitá pravdepodobnosť za spôsobenie škody nie je spôsobilá, aby súd pripísal túto zodpovednosť žalovanému. Poukázal na bod 50 uznesenia krajského súdu, kde na to konkrétne odvolací súd poukazuje.
9. Vzhľadom na tie skutočnosti, že žalobca mal súdu preukázať, že on v tomto prípade v rámci zachovania vzoriek nepochybil, pričom však súdu žiadne takéto dôkazy neboli predložené, mal súd za to, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za predmetné vady diela. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie konateľa žalobcu na pojednávaní, že nič mu neukladalo povinnosť zachovať vzorku, pretože samotný žalobca tvrdil, že žalovaného viackrát upozornil na to, že predmetné dielo má vady, konkrétne ohľadom betónového poteru a tieto vady dobrovoľne neodstránil. Preto žalobca mohol predpokladať, že keďže ich žalovaný dobrovoľne neodstránil ani mu dobrovoľne nezaplatí sumu, ktorú bude on od neho vymáhať. Žalobca, keďže tvrdí, že je dlhoročný staviteľ od roku 1975, mál a mohol predpokladať, že môže dôjsť k súdnemu sporu, kde bude on povinný preukazovať svoje tvrdenie a to, že žalovaný pochybil pri vykonávaní diela nesprávnym postupom. K takémuto záveru je potrebné jednoznačne zachovať vzorky betónu, kde súd poukazuje na to, že ich žalobca v rámci tohto konania nepredložil. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že on mohol z hocijakej stavby doniesť určitý piesok, určitý betón, a toto by bolo možné pričítať na ťarchu žalovaného. V prípade ak by toto žalobca urobil, musel by práve žalovaný podľa súdu preukázať tú skutočnosť, že sa nejedná o vzorku betónu z predmetnej, ale z inej stavby. Samotný žalobca mohol uchovanie predmetnej vzorky urobiť aj takým spôsobom, že si mohol také svoje konanie nahrať audiovizuálne, resp. mohol to urobiť za účasti svedka, resp. niekoľkých svedkov, čím by bola naplnená podmienka, že by presvedčil súd, že takáto predmetná vzorka je práve z tej stavby, o ktorú v tomto spore ide. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žalobca nepreukázal pochybenie žalovaného pri vykonávaní diela a žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva v rozsahu 100%. Čo sa týka náhrady trov konania vo výške 138,41 Eur, na ktoré zaviazal žalobcu, jedná sa o trovy konania vzniknuté titulom znalečného.
11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, b/ CSP s tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s tým, že žalobca nepreukázal, že za vady diela spočívajúce v deštrukcii časti betónového poteru podláh v rodinnom dome v Y. pri F. zodpovedá žalovaný v zmysle § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka. Svoj záver súd prvej inštancie založil na tvrdení, že mu odvolací súd uložil zistiť okolnosti a príčiny nezabezpečenia vzoriek materiálu odstráneného betónu zo strany žalobcu a ak dospeje k záveru, že tento prístup žalobcu bol nedôsledný, potom žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o zodpovednosti za vady diela. Súd prvej inštancie po pojednávaní konanom dňa 08.02.2022 konštatoval, že žalobca mal súdu preukázať, že v tomto prípade v rámci zachovania vzoriek nepochybil, pričom však súdu žiadne takéto dôkazy neboli predložené a preto mal súd za to, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za predmetné vady diela.
13. Je pravdou, že z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/70/2022-774 zo dňa 20.10.2021 (bod 53 uznesenia) vyplynulo, že žalobca musí súdu vysvetliť, prečo neposkytol znaleckej organizácii (Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity) dostatočnú súčinnosť a nezachoval potrebnú vzorku použitého materiálu pre účely znaleckého dokazovania. Podľa názoru žalobcu však z uznesenia odvolacieho súdu nevyplynul fakt, že pokiaľ sa nepotvrdí požadovaná súčinnosť žalobcu so znaleckou organizáciou v otázke zachovania vzoriek materiálu, znamená to bez ďalšieho (automaticky), že žalobca neuniesol bremeno dôkazu zodpovednosti žalovaného za predmetné vady tak, ako si to osvojil súd prvej inštancie.
14. Preto na pojednávaní dňa 08.02.2022 potom, čo poskytol prostredníctvom výpovede konateľa žalobcu vyjadrenie, prečo neboli zachované vzorky materiálu, prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie a na ďalšie pojednávanie predvolal jedného z autorov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity - znalkyňu K.. H. V., ktorá mohla a mala v záujme riadneho zistenia stavu veci súdu bližšie zdôvodniť, aký nesprávny technologický postup, resp. nesprávnu prípravu podkladu, resp. následné ošetrenie aplikovaných poterov mal jej hypotetický záver v časti III. bod 2 ZP 168/2017 na mysli, a či rozdielny postup pri príprave zmesi z časového hľadiska by bolo možné zistiť z eventuálne zachovaných vzoriek deštruovaného poteru odobratých v roku 2010 v čase vyhotovenia posudku (t.j. v roku 2017). Zároveň navrhnuté doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne by podľa názoru žalobcu bolo potrebné pre určenie zodpovednosti za vady z dôvodu, že v rámci neho by mohlo byť riadne zistené, ktoré odborné postupy by bolo použité pri eventuálnej existencii vzoriek deštruovaného poteru, a či by tieto postupy vôbec vzhľadom na časový postup vyhotovenia posudku viedli k jednoznačnému záveru, že za vady zodpovedá alebo nezodpovedá nedostatočný postup žalovaného pri realizácii podláh. V tejto súvislosti žalobca poukázal na fakt, že pre účely znaleckého posúdenia autori posudku - teda aj navrhovaná znalkyňa mali zo súdneho spisu k dispozícii protokoly o výrobe suchej betónovej zmesi, z ktorých bola zrejmá presná receptúra a vzájomné pomery použitých komponentov v zmysle príslušnej technickej normy, ako aj dôkaz, že receptúra bola dodržaná. Pokiaľ teda boli potrebné vzorky materiálu (poškodeného poteru), z výsluchu navrhovanej znalkyne by bolo možné ozrejmiť aj to, či tieto nemohli byť znalcom samotným odobraté z miest, kde ich realizoval žalovaný v rovnakom čase ako tie, ktoré boli deštruované, pričom u nich k deštrukcii nedošlo. Výsluch navrhovanej znalkyne bol potrebný aj k tomu, aby sa riadne vyjadrila k faktu, že vadná bola len časť poteru realizovaná žalovaným z rovnakej zmesi, a či tento fakt sa dá vysvetliť aj inak, ako i chybou v spracovaní betónovej zmesi. Žalobca je presvedčený, že z vyjadrení navrhovanej znalkyne k týmto otázkam by nepochybne vyplynulo, že existencia vzoriek aj ich eventuálna laboratórna analýza by samotný fakt, že zo strany žalovaného došlo k pochybeniam pri kladení betónového poteru nepotvrdila a žalobcom navrhovaná znalkyňa by bola nútená potvrdiť, že jedinou teoreticky a prakticky možnou príčinou deštrukcie časti podláh v dome bol nesprávny postup pri ich položení, teda dôvody na strane žalovaného. Prvostupňový súd tomuto návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 08.02.2022 nevyhovel, dôkaz výsluchom znalkyne nepripustil a následne dokazovanie vo veci uzavrel, a tak podľa názoru žalobcu svojim konaním naplnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím znemožnil sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca zároveň namieta, že súd prvej inštancie v dôsledku toho zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Súd prvej inštancie nevykonal ani ďalšie, žalobcom v podaní zo dňa 30.12.2021 navrhované dôkazy, a tak podľa názoru žalobcu bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, nakoľko súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
15. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný a ako taký sa žiada podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Súd prvej inštancie postupoval presne v intenciách a kasačnej záväznosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici pod
číslom konania 41Cob/70/2020 zo dňa 20.10.2021 uvedených v bode 58 zrušujúceho uznesenia, pričom žalobca nevedel vysvetliť, prečo nezabezpečil vzorky materiálu/betónového poteru, ktorý žalobca ako objednávateľ zabezpečil, pričom tento dôkaz by bol rozhodujúci pre posúdenie zodpovednosti za vady diela. Je zrejmé z vykonaného dokazovania aj z obsahu znaleckých posudkov, odborných vyjadrení a ďalších odborných podkladov, ktorých analýzu súd vykonal, najmä však z obsahu posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity uvedenom v samotnom odôvodnení rozsudku pod bodom 50, že nie je možné jednoznačne preukázať, čo bolo príčinou deštrukcie poteru na zhotovenom diele bez odobratia vzoriek a vykonania laboratórnych skúšok. Poukázal na záver uvedený v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva na strane 13 pod bodom 5, kde ústav uvádza cit. „Vzhľadom na skutočnosť, že poškodené potery boli odstránené bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok, nie je v súčasnosti z predložených podkladov možné jednoznačne určiť, čo bolo príčinou uvedených vád“. Bez stanovenia jednoznačnej príčiny deštrukcie betónového poteru nie je možné potom ani určiť zodpovednosť žalovaného za vady diela. Nepostačuje len pravdepodobnosť, ale musí ísť o jednoznačné zistenie príčin. Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že za tieto vady nemôže zodpovedať a ďalej poukazuje na obsah svojich vyjadrení vo veci, podané odvolanie a písomné stanoviská vo veci a odkazuje na ich obsah. Z uvedených dôkazov potom vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd správne rozhodol, keď jeho žalobu zamietol.
17. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa už k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 3.913,27 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 11.09.2008 uzatvoril so žalovaným rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný realizoval montáže drevených stavieb podľa objednávky a dohody s objednávateľom na základe projektovej a montážnej dokumentácie. Žalobca si u žalovaného objednal aj výkon montážnych prác v rodinnom dome v Y. pri F. pričom na základe faktúry č. XXXXXXX splatnej dňa 08.11.2008 zaplatil žalovanému sumu 9.530,64 Eur a na základe faktúry č. XXXXXXX splatnej dňa 08.12.2008 uhradil časť tejto sumy vo výške 4.449,24 Eur. Investor v máji 2009 reklamoval u zhotoviteľa vady betónového poteru, ktoré mali za následok nerovnosť a praskanie podláh na poschodí a prízemí domu. Uvedené vady žalobca uznal ako skryté vady, ktoré pri odovzdaní diela žalovaným nebolo možné zistiť, písomne tieto vady žalovanému listom zo dňa 14.10.1009 reklamoval a vyzval ho na odstránenie vád v dvoch etapách. Žalovaný reklamácie uplatňované žalobcom neuznal, odmietol vykonať akékoľvek opravy, preto žalobca na základe požiadaviek investora zabezpečil opravu vadných poterov na poschodí na vlastné náklady a tieto následne žalovanému fakturoval. Keďže žalovaný odmietal reklamácie a nevykonal opravy, uplatnil si žalobca u žalovaného zľavu z cenu diela v zmysle § 436 ods. 2, prípadne § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka v nadväznosti § 564 Obchodného zákonníka listom zo dňa 02.09.2010. Výsledná suma ktorú si žalobca predmetnou žalobou uplatňuje predstavuje sumu 3.913,27 Eur. Žalobca uviedol, že v prípade ak súd zľavu z ceny uzná len v časti, zvyšnú časť žalovanej istiny si uplatňuje eventuálnym právnym titulom ako náhradu škody.
20. Okresný súd Zvolen rozsudok č.k. 8Cb/55/2010-681 zo dňa 30. júna 2020 ( v poradí prvým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.146,-Eur spolu s 9 ročným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 41Cob/70/2020-774 zo dňa 20. októbra 2021 rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie keď v odôvodnení odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní okresný súd opätovne preskúma uplatnený nárok žalobcu, pričom sa zameria na zistenie okolností a príčin nezabezpečenia vzoriek odstráneného betónového poteru pri oprave podlahy.
21. Rozsudkom č.k. 8Cb/55/2010-814 zo dňa 08. februára 2022 ( v poradí druhým ) Okresný súd Zvolen žalobu v celom rozsahu zamietol keď poukázal na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP podľa ktorého
je viazaný právnym názorom krajského súdu s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal pochybenie žalovaného pri vykonávaní diela.
22. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že okresný súd postupoval pri opätovnom rozhodovaní o nároku žalobcu v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď po vrátení spisu vyzval strany sporu na predloženie ďalších dôkazov a vyjadrenie sa k skutočnosti, čo má byť týmito dôkazmi v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici preukázané.
23. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 23.12.2021, doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 30.12.2021 podal návrh na vykonanie dôkazov. Navrhol predvolať na pojednávanie vyhotoviteľa znaleckého posudku č. 30/2019 a jeho dodatku č. 1 K.. S. S. a tiež autora posudku č. 1/2020 K.. R. T.. Na pojednávaní okrem výsluchu znalcov K.. S. a K.. T. navrhol vykonať výsluch pani V., ktorá vypracovávala znalecký posudok, keď mal za to, že by mala prísť na súd a mala by povedať aká legislatíva ukladá objednávateľovi ( teda žalobcovi ) čo si objedná u žalovaného, aby si on urobil vzorku z toho. Mala by to v prvom rade vysvetliť ona s tým, že žalobca garantuje, že to nevysvetlí. Uviedol, že tá pani to tam napísala lebo ani nevie čo tam napísala, s tým, že čo sa týka skúšobníctva a skúšobných protokolov, tak tiež nevie odkiaľ tá pani XX. Žalobca toto zobrala.
24. Žalobca v odvolaní namietol, že tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať výsluch znalkyne Ing. H. V., naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , znemožnil sporovej strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. K uvedenému tvrdeniu žalobcu odvolací súd poukazuje jednak na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a jednak na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s tým, prečo nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch navrhovaných znalcov keď uviedol, že tieto dôkazy neboli v tomto prípade spôsobilé tej skutočnosti aby súd rozhodol inak a to predovšetkým z dôvodu právneho názoru vysloveného odvolacím súdom. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že návrhy na výsluch K.. S. a K.. T. žalobca navrhol už vo svojom podaní doručenom okresnému súdu dňa 30.12.2021, avšak výsluch K.. V. navrhol žalobca až na pojednávaní konanom dňa 08. februára 2022, keď vykonanie takéhoto dôkazu by v neposlednom rade vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, z čoho vyplýva že takýto návrh na doplnenie dokazovania nepredložil žalobca včas. Ak by aj tento návrh na výsluch K.. V. predložil žalobca písomne pred pojednávaním, dospel preskúmaním veci odvolací súd k záveru, že vykonanie týchto dôkazov - výsluchy predmetných znalcov by nepreukázali skutočnosti, ktoré v zrušujúcom uznesení uviedol odvolací súd. Okolnosti a príčiny nezabezpečenia vzorky materiálu odstráneného betónového poteru pri oprave podlahy by musel súdu preukázať a ozrejmiť priamo žalobca. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prípade ak súd nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy, nemožno to podľa názoru odvolacieho súdu považovať za porušenie práva na spravodlivý proces tak ako to uviedol v odvolaní žalobca. Výsluchy predmetných svedkov by nezmenili nič na skutočnosti, že príčiny nezachovania vzoriek materiálu odstráneného betónového poteru musel preukazovať výlučne žalobca.
26. Odvolací súd konštatuje, že ak by mal dospieť súd k záveru, že je žalovaný zodpovedný za vzniknuté vady diela, prípadne, za škodu, muselo by byť v konaní preukázané kto za škodu zodpovedá, teda musela by byť jednoznačne určená príčina vzniku škody a jej výška, prípadne muselo by byť bez pochybnosti preukázané, že za vady diela zodpovedá žalovaný.
27. Okresný súd s poukazom na ustanovenia §§ 373, 536 ods. 1, 537 ods. 3, 551 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 554 ods. 1, § 560 ods. 2, ods. 3, § 561, § 563, § 437 ods. 5, § 439 ods. 1, § 440 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu pre nepreukázanie dôkazného bremena nie je dôvodný. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Nakoľko rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa vo svojom znaleckom posudku č. 168/2017 zo dňa 24.08.2017 vysporiadal so všetkými otázkami a uviedol, že použitá cementová malta MC 20 v skladbe podláh rodinného domu Ladislava T. v zmysle vyhlásenia o zhode nebola vhodná, nakoľko v zmysle tohto vyhlásenia cementová malta MC 20 nie je vhodná pre roznášacie vrstvy v podlahách. Na základe hodnotiaceho úsudku ústavu však táto skutočnosť nemala vplyv na vzniknuté deštrukcie časti poterov v rodinnom dome. Ďalej uviedol, že hypotézou vzniku porúch v uvedenom rozsahu na
poteroch, aplikovaných v posudzovanom rodinnom dome je technologický postup aplikácie, príprava podkladu resp. následné ošetrenie aplikovaných poterov, ktorý mohol byť v jednotlivých priestoroch odlišný. Odlišnosť postupov aplikácie mohla byť zapríčinená skutočnosťou, že na stavbu bola postupne dovážaná suchá zmes, ktorá bola zhotoviteľom ručne primiešavaná zámesová voda a následne aplikovaná. Takáto príprava zmesi z časového hľadiska môže mať za následok rozdielnosť poterov a následný vznik porúch ( deštrukciu ) v niektorých častiach. Na základe analýzy podkladov možno konštatovať, že suchá zmes MC 20, dodaná na stavbu z betonárky ako primárny produkt nebola príčinou deštrukcie podláh. Príčinou deštrukcie podláh v časti priestorov rodinného domu nemohlo byť zaťaženie podláh bežným nábytkom v týchto priestoroch. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodené potery boli odstránené bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok, nie je v súčasnosti z predložených podkladov jednoznačne určiť, čo bolo príčinou uvedených vád.
28. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému znaleckému posudku k bodu č. 5 uviedol, že chápe stanovisko znaleckého ústavu, že na jednoznačné určenie príčiny porušenia poteru by z vedeckého hľadiska bolo potrebné vykonať laboratórne analýzy vzoriek odstránenej zmesi, ktoré však nemal k dispozícií. Podľa názoru žalobcu zo záverov ústavu uvedených v bodoch 1. až 4. však možno logicky konštatovať, že príčinou porušenia poteru je technologické nezvládnutie aplikácie betónovej zmesi zo strany žalovaného.
29. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vypracovaný znalecký posudok je presvedčivý vo vzťahu k zadaniu, je úplný, sú v ňom zodpovedané všetky položené otázky a na všetky položené otázky je daná odpoveď. Z uvedeného vyplýva, že ak znalecký posudok konštatuje, že bez odobratia vzoriek nie je možné jednoznačne určiť čo bolo príčinou predmetných vád, nemožno v konaní konštatovať, že za tieto vady zodpovedá žalovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že ako vypracovateľ znaleckého posudku je okrem K.. H. V. uvedený aj K.. K. H. PhD.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní o zodpovednosti žalovaného vychádzal zo záverov znaleckého posudku, nakoľko rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenie skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, preto rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, a v zmysle § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojený s § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).