Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_1Sžk-42-2020.pdf
PDF · 112.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sžk/42/2020
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. O.. XX, B., právne zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 10303/2019/SV/26540 zo dňa 28.03.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01. apríla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01. apríla 2020 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01. apríla 2020 odmietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava - č. rozhodnutia: 10303/2019/ SV/26540 zo dňa 28.03.2019, ako aj postupu a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky - č. rozhodnutia: OU-NR-OVBP2-2018/045573-6 zo dňa 14.12.2018. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania nepriznáva. Skorším rozhodnutím vo veci (č.k.: 11S/54/2019-61 zo dňa 17. októbra 2019) Krajský súd v Nitre zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
2. Krajský súd odmietnutie žaloby odôvodnil tou skutočnosťou, že už pred podaním žaloby vo veci samej, konkrétne dňa 29.05.2019 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby, ktorej sa kolaudačné konanie týkalo, čím podľa názoru krajského súdu je možné mať za to, že prípadné rozhodnutie súdu o podanej žalobe, nie je spôsobilé žalobcovi privodiť zmenu v jeho postavení, keďže v rozhodnom čase (rozhodovanie súdu o podanej žalobe), už bolo kolaudačné konanie právoplatne skončené.
3. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z kolaudačného konania a ktoré podľa názoru krajského súdu je potrebné považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa ust. § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) vylúčené zo súdneho prieskumu. Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu, súdna prax pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však
požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá (bod 9. odôvodnenia uznesenia). V prípade skončenia správneho konania, vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka, stráca povahu tzv. „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej totiž osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto, podľa názoru krajského súdu, môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha.
4. Správny súd ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je potom potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby či právnickej osoby zo správneho konania, teda je potrebné zisťovať, či sa jedná, resp. nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie (v tomto prípade kolaudačné konanie) bolo právoplatne skončené, je potrebné správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia vydaného vo veci vylúčenia z tohto konania odmietnuť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú.
5. Krajský súd ďalej skonštatoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad si v predmetnej veci najskôr právoplatne vyriešil otázku účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní a potom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie zo 14.12.2018 o vylúčení žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.04.2019, vydal dňa 06.05.2019 rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Automotive Nitra project, E1 - Budovy“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.05.2019.
6. Žalobca podal žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia dňa 01.07.2019, t.j. po tom, čo samotné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Automotive Nitra project, E1 - Budovy“ už nadobudlo právoplatnosť. Práve z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že meritórne rozhodovanie o podanej žalobe za daných skutkových a právnych okolností nie je opodstatnené, keďže rozhodnutie správneho súdu vo veci už nemôže „reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov konania.“ (bod 14. odôvodnenia uznesenia krajského súdu). Podľa názoru krajského súdu žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného ukráteného práva.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
7. Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01.04.2020 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas kasačnú sťažnosť, a to dňa 12.06.2020. Kasačnú sťažnosť odôvodnil žalobca (v procesnom postavení sťažovateľa pred kasačným súdom) ustavením § 440 ods. 1 písm. f) SSP, § 440 ods. 1 písm. g) SSP, § 440 ods. 1 písm. h) SSP, § 440 ods. 1 písm. j) SSP.
8. Právna argumentácia sťažovateľa, od ktorej odvíja požiadavku vyhovenia jeho kasačnej sťažnosti, bola primárne nasledovná
- sťažovateľ v plnom rozsahu odmieta, že okolnosťou, ktorá viedla k vylúčeniu meritórneho prieskumu jeho žaloby, t.j. k jej odmietnutiu, bolo to, že kolaudačné konanie bolo v čase rozhodovania správneho súdu už právoplatne skončené
- poukázal na skutočnosť, že priebeh a ukončenie správneho konania je vecou mimo jeho osoby, resp. mimo účastníka správneho konania a považuje za neprijateľný a formalistický taký výklad právnych noriem, pri ktorom je žalobcovi odopretá možnosť súdnej ochrany výlučne z dôvodu, že správne konanie, z ktorého bol vylúčený, je právoplatne skončené
- poukázal na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžk/5/2020), ktorý v obdobnej veci už rozhodol, a to tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (poznámka kasačného súdu: vo veci, na ktorú sťažovateľ odkazuje, krajský súd konanie o podanej správnej žalobe zastavil tvrdiac, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní podľa § 99 písm. g) SSP).
9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal kasačný súd o zrušenie uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01.04.2020 a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., a to vyjadrením zo dňa 10.08.2020 nasledovne;
- ďalší účastník konania poprel aktívnu legitimáciu sťažovateľa a má za to, že správnu žalobu bolo potrebné posudzovať podľa § 178 ods. 3 SSP, a teda v zmysle § 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa sťažovateľ mal domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, ktoré však v konaní nijako nepreukázal
- stotožňuje sa s postupom krajského súdu, ktorý žalobu odkazom na § 7 písm. e) SSP odmietol
- spochybnil argumentáciu žalobcu, ktorú vníma ako zmätočnú, keď žalobca odkazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, avšak opomína, že v predmetných veciach sa riešilo právne postavenie iného subjektu - právnickej osoby/občianskeho združenia
- poukázal na princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti, pričom v tomto kontexte prezentuje rozhodovaciu prax slovenských a českých súdov týkajúcu sa predmetu prieskumu v správnom súdnictve, rozsahu prieskumu, kvalite odôvodnenia rozhodnutí súdov, ich štandardov a pod., a žiadal zamietnutie kasačnej sťažnosti.
III.
Konanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu
12. Prejednávaná vec bola dňa 14.09.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžk/42/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
- náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
13. Kasačný súd uznesenie krajského súdu vo veci vyhodnotil tak, že správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojitosti s § 7 písm. e) SSP, pričom dôvodom pre toto odmietnutiu bolo to, že žalobu na preskúmanie rozhodnutí, ktorými bol žalobca vylúčený z kolaudačného konania tento podal až po tom, čo nadobulo právoplatnosť rozhodnutie správnych orgánov vo veci samej (tzv. kolaudačné rozhodnutie). Krajský súd teda dospel k záveru, že hoci by inak meritórny prieskum rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania bol prípustný (a to napriek tomu, že ide o rozhodnutie procesnej povahy), v súdenom prípade tomu tak nie je, keďže ani prípadné meritórne súdne rozhodnutie v prospech žalobcu - ak by bolo vydané - by už nedokázalo zmeniť súbor jeho práv a povinností v rámci kolaudačného konania, v ktorom sa účastníctva domáhal, keďže toto už bolo v čase podania žaloby (a logicky, aj v čase rozhodovania správneho súdu), právoplatne skončené.
14. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný následovný skutkový a právny stav: Rozhodnutím Okresného úradu Nitra Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) č. rozhodnutia: OU-NR-OVBP2-2018/045573-6 zo dňa 14.12.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca vylúčený z kolaudačného konania,
ktorého začatie Okresný úrad Nitra - Odbor výstavby a bytovej politiky oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom úradným listom č.: OU-NR-OVBP2-2018/045573-3 zo dňa 13.12.2018 (kolaudačné konanie podľa § 78 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)) stavby: „Automotive Nitra project, E1 -Budovy“, v ktorom konaní ako navrhovateľ/ žiadateľ vystupuje Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392 (ďalej aj ako „kolaudačné konanie“). Rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava (ďalej aj ako „ministerstvo“) č. rozhodnutia: 10303/2019/SV/26540 zo dňa 28.03.2019 bolo toto rozhodnutie potvrdené, keď ministerstvo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania zamietlo.
15. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ sa podaním zo dňa 10. novembra 2017 (doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 12.12.2018) označeným ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“ prihlásil do kolaudačného konania stavby: „Automotive Nitra project, E1 - Budovy“, v ktorom konaní ako navrhovateľ/žiadateľ vystupuje Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392. Kasačný súd uvádza, že predmetná žiadosť obsahuje dve pečiatky a dôjdení podania prvostupňovému správnemu orgánu, pričom jedna je zo dňa 13.11.2017 a druhá je zo dňa 12.12.2018. Podľa názoru kasačného súdu ide o kópiu pôvodného návrhu (ktorý už bol v minulosti podaný sťažovateľom pre účely iného konania) a tento návrh bol následne opätovne použitý pre účely kolaudačného konania podľa ods. 2 tohto uznesenia.
16. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: OU-NR-OVBP2-2018/045573-6 zo dňa 14.12.2018 vylúčil sťažovateľa z kolaudačného konania. Svoje rozhodnutie o vylúčení odôvodnil najmä poukazom na osobitnú právnu úpravu (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - ďalej aj ako „stavebný zákon“) k všeobecnej procesnej úprave správneho konania (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej aj ako „Správny poriadok“). Správny orgán prvého stupňa v tomto kontexte najmä dospel k záveru, že vymedzenie okruhu účastníkov konania v kolaudačnom konaní podľa § 78 Stavebného zákona má povahu právnej úpravy lex specialis vo vzťahu k vymedzeniu účastníkov konania podľa § 14 Správneho poriadku, t.j. osoba nespĺňajúca podmienky podľa § 78 stavebného zákona sa nemôže dovolávať účastníctva v kolaudačnom konaní (odkazom na § 14 Správneho poriadku), ak tejto osobe procesnoprávne postavenie účastníka konania nevyplýva z § 78 stavebného zákona. Naviac, správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým žalobcu vylúčil z kolaudačného konania uvádza, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je kolaudovaná stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby, ktorá je predmetom kolaudačného konania. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcu z okruhu účastníkov kolaudačného konania.
17. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. V odvolaní najmä: 1. poukázal na to, že podľa jeho názoru mu postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., ako aj z toho, že kolaudačné konanie je potrebné považovať za povoľovacie konanie podľa § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z.z., t.j. má za to, že je účastníkom kolaudačného konania (ako tzv. dotknutá verejnosť), 2. namietal porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom prvého stupňa, 3. poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku, od ktorého ustanovenia je podľa názoru žalobcu tiež možné odvodiť jeho postavenie ako účastníka kolaudačného konania, 4. poukazuje na listiny, od ktorých odvíja svoje vlastnícke práva k vybraným pozemkom a nadväzujúce postavenie účastníka konania.
18. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodlo ministerstvo rozhodnutím č. 10303/2019/SV/26540 zo dňa 28.03.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobca vylúčený z kolaudačného konania. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v rozsahu, ako boli tieto uvedené v texte odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - najmä: 1. žalovaný uvádza, že vzhľadom na znenie § 78 stavebného zákona a jeho vzťah k Správnemu poriadku, účastníctvo v kolaudačnom konaní žalobcovi nemohlo vzniknúť ani v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., a to bez ohľadu na to, že účastníkom územného, príp. stavebného konania žalobca bol, resp. mohol byť, 2. žalovaný v odvolaní uvádza, že až do právoplatného vylúčenia žalobcu z kolaudačného konania, správny orgán prvého stupňa s ním riadne konal (napr. mu doručil oznámenie o začatí kolaudačného konania, doručil mu procesné rozhodnutie a pod.), a preto nemohol porušiť
ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku (ak v čase, keď sa tento úkon realizoval, bol už žalobca právoplatne vylúčený z kolaudačného konania ako jeho účastník), 3. žalovaný v súvislosti so zásadou subsidiarity Správneho poriadku vo vzťahu k stavebnému zákonu v napadnutom rozhodnutí deklaruje, že žalobca sa nemôže účastníctva v kolaudačnom konaní domáhať odkazom na § 14 Správneho poriadku, keďže okruh účastníkov kolaudačného konania je v Stavebnom zákone riadne vymedzený, a to ako v zákone majúcom právnu povahu lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, a preto je do okruhu účastníkov kolaudačného konania možné pojať výlučne osoby, ktorým postavenie účastníka kolaudačného konania priznáva Stavebný zákon, 4. žalovaný v napadnutom rozhodnutí deklaruje, že hoci z osvedčenia, na ktoré žalobca poukazuje, vyplýva, že aj niektoré pozemky vo vlastníctve žalobcu sú súčasťou strategického parku vymedzeného predmetným osvedčením, avšak z dôvodu, že priamo kolaudovaná stavba sa na týchto pozemkoch nenachádza, žalobcovi nie je možné priznať postavenie účastníka kolaudačného konania. Z toho istého dôvodu nie je možné žalobcovi priznať postavenie účastníka kolaudačného konania aj keď je vlastníkom parcely č. XXXX v katastrálnom území I., keďže kolaudovaná stavba sa na tejto parcele nenachádza, pričom ustanovenie § 78 stavebného zákona explicitne postavenie účastníka kolaudačného konania priznáva len vlastníkovi pozemku „na ktorom je stavba umiestnená“.
19. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu a ministerstva podal sťažovateľ správnu žalobu, ktorú krajský súd odmietol (odsek 1. tohto uznesenia). Predmetom kasačného konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky je preto uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.: 11S/54/2019-95 zo dňa 01. apríla 2020, a to v rozsahu a z dôvodov obsiahnutých v texte kasačnej sťažnosti.
IV.
Právne predpisy a právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
21. Podľa ust. § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak stavebný orgán zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
24. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).
26. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP).
27. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
28. Kasačný súd preskúmal uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
29. Najvyšší správny súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
30. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 29.05.2019, v dôsledku čoho podľa názoru krajského súdu odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 01.07.2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
31. Kasačný súd konštatuje, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania začatého žalobou zo dňa 01.07.2019 bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z kolaudačného konania.
32. Najvyšší správny súd SR konštatuje, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.
33. Skutočnosť, že kolaudačné konanie bolo právoplatne skončené, považuje kasačný súd pre účely realizácie súdneho prieskumu o podanej žalobe za právne irelevantné. Úlohou správneho súdu bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo právoplatne skončené alebo sa v ňom pokračuje.
34. Najvyšší správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na vlastné jazykové znenie ustanovenia § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého sú síce procesné rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené, avšak len za splnenia kumulatívnej podmienky, že „nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“ Podľa názoru kasačného súdu, rozhodnutia správnych orgánov, ktorých prieskumu sa žalobca domáhal, mohli mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, keďže dňom právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení žalobcu z okruhu účastníkov kolaudačného konania, žalobca formále stratil všetky procesné práva, ktoré dovtedy ako účastník konania mal. Rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania je svojou povahou negatívnym rozhodnutím, t.j. nejedná sa o rozhodnutie, ktorým by sa konštitutívne priznávali účastníkovi subjektívne práva, príp. ukladali povinnosti, ale naopak účastník konania stráca, resp. prichádza o práva, ktoré inak pred právoplatnosťou predmetného rozhodnutia mal a mohol v priebehu kolaudačného konania riadne vykonávať. Strata práv pritom nemusí existovať len v procesnej rovine, ale môže sa nepochybne následne prejaviť aj v hmotnoprávnej sfére sťažovateľa. Ak bol totiž sťažovateľ vylúčený z kolaudačného konania, nemohol v tomto konaní (od právoplatnosti jeho vylúčenia) uplatňovať svoje práva, a tým ovplyvniť priebeh, ako ani výsledok samotného kolaudačného konania, ktorého záver môže/mohol mať dopad na práva a právom chránené záujmy sťažovateľa (ak má, resp. mal mať status účastníka kolaudačného konania). Podľa názoru kasačného súdu, uvedená skutočnosť vylučuje, aby správny súd žalobu odmietol odkazom na to, že samotné kolaudačné konanie, z ktorého bol žalobca vylúčený, bolo v čase podania žaloby a rozhodovania správneho súdu, právoplatne skončené. Súd pri aplikovaní testu, či procesné rozhodnutie orgánu verejnej správy nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania
neskúma primárne to, či ešte účastník konania môže aktívne vystupovať v správnom konaní, z ktorého bol vylúčený, ale to, či samotné vylúčenie nemohlo mať vplyv na subjektívne práva účastníka konania.
35. Naviac aj požiadavka, ktorú krajský súd sformuloval v odôvodnení uznesenia, ktorým žalobu odmietol (odsek 9. odôvodnenia uznesenia: „.....musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá.“) nemá podľa názoru kasačného súdu - v účinnej právnej úprave oporu. Kogentná formulácia použitá krajským súdom („musí ísť“) dokonca implicitne naznačuje, akoby bolo bez ďalšieho vylúčené, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, že prestáva byť účastníkom správneho konania, domáhala súdnej ochrany (zákonnosti prieskumu jej vylúčenia zo správneho konania) len preto, lebo správne konanie, v ktorom o postavenie účastníka prišla, bolo právoplatne skončené. Takýto výklad je podľa názoru kasačného súdu neudržateľný a predstavuje porušenia práva na súdnu ochranu. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd v danej veci nemal skúmať prípadné dopady jeho meritórneho rozhodnutia na právne postavenie sťažovateľa v kolaudačnom konaní, t.j. či by v ňom ešte mohol aktívne vystupovať z dôvodou jeho právoplatného skončenia, ale mal skúmať, či jeho vylúčenie z konania bolo alebo nebolo v súlade so zákonom.
36. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
37. Podľa názoru kasačného súdu, Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď odmietol žalobu sťažovateľa bez toho, aby vec meritórne prejednal. Vzhľadom na skutočnosť, že sa najvyšší správny súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na vyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
38. V rámci nového prejednania veci, správny súd najmä preskúma, či sa žalobca do kolaudačného konania prihlásil ako fyzická osoba alebo ako verejnosť (podľa osobitných právnych predpisov), vysporiada sa s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu (sťažovateľa), ktorú vzniesol ďalší účastník konania (odkazujúc na to, že sa javí, že podaná žaloba je žalobou podanou subjektom podľa § 178 ods. 3 SSP (zainteresovaná verejnosť), pričom ďalší účastník konania namieta, že žalobca príslušný procesný status nespĺňa), správny súd ďalej ustáli, na základe akého prameňa práva, resp. zákonného ustanovenia sa žalobca prihlásil do kolaudačného konania a napokon vyhodnotí, či podľa príslušných zákonných ustanovení žalobca spĺňa hmotnoprávne predpoklady pre priznanie, resp. achovanie procesného statusu účastníka kolaudačného konania, z ktorého bol vylúčený, t.j. správny súd posúdi, či sú žalobou napadnuté rozhodnutia zákonné.
39. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na konania podľa stavebného zákona sa síce subsidiárne aplikuje Správny poriadok, vymedzenie účastníkov kolaudačného konania v ustanovení § 78 stavebného zákona je však potrebné považovať za taxatívny výpočet vychádzajúc z tohto, že toto vymedzenie účastníkov konania má tzv. režim osobitnej právnej úpravy (lex specialis) vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave § 14 Správneho poriadku. Osobitne preto bude musieť správny súd vyhodnotiť, či žalobca - sťažovateľ spĺňa aspoň jedno z nasledovných vymedzení účastníka kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona: „stavebník“ (kolaudovanej stavby), „vlastník stavby, ak nie je stavebníkom“ (pozn.: kolaudovanej stavby) alebo „vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená“ (pozn.: kolaudaovaná stavba).
40. Ak by žalobcovi nesvedčilo účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa § 78 stavebného zákona, krajský súd vyhodnotí, či žalobca - sťažovateľ nemá postavenie účastníka konania na základe iného osobitného právneho predpisu, a to najmä v rovine žalobcom tvrdeného postavenia zainteresovanej verejnosti/verejnosti (na úseku ochrany životného prostredia).
41. Záverom kasačný súd poznamenáva, že odkaz žalobcu na doktrinálnu literatúru ako na podpornú argumentáciu v prospech priznania statusu účastníka kolaudačného konania vyhodnotil kasačný súd ako irelevantnú, keďže právne názory uvedené v príslušných odborných publikáciách vychádzajú zo situácie, v rámci ktorej sa na vymedzenie účastníctva v konkrétnom správnom konaní v celom rozsahu alebo subsidiárne použije Správny poriadok, pričom berúc do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax, v
prípade vymedzenia okruhu účastníkov kolaudačného konania tomu tak nie je (napr. NS SR - sp. zn.: 2Sžp/7/2011 - „Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.“).
42. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že sa nestotožnil s argumentáciou ďalšieho účastníka konania, ktorý mal za to, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa nemá byť vyhovené vzhľadom na „princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti“. Podľa názoru senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je prípadné nezákonné vylúčenie sťažovateľa z kolaudačného konania natoľko závažným zásahom do práv a právom chránených záujmov tohto subjektu, že takéto rozhodnutie správnych orgánov má byť meritórne preskúmané krajským súdom, a to bez ohľadu na to, či kolaudačné konanie, z ktorého bol žalobca vylúčený, je alebo nie je právoplatne skončené. V tomto zmysle však kasačný súd zároveň uvádza, že výrokom tohto rozhodnutia neprejudikuje, že sťažovateľ mal mať postavenie účastníka kolaudačného konania (či už podľa stavebného zákona, Správneho poriadku alebo iného zákona), keď účelom zrušenia uznesenia krajského súdu, ktorým bola žaloba sťažovateľa odmietnutá je práve to, aby bola táto skutočnosť materiálne preskúmaná na úrovni krajského súdu.
43. Názor kasačného súdu vyjadrený v tomto uznesení je súladný aj so skôr vyjadreným právnym názorom senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: 6Sžk/5/2020, v ktorom kasačný súd dospel k záveru, že prípadné právoplatné skončenie správneho konania, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, nie je dôvodom pre odmietnutie meritórneho prieskumu správnej žaloby proti predmetným rozhodnutiam o vylúčení zo správneho konania (pozn.: v citovanej veci krajský súd konanie zastavil, v súdenej veci krajský súd žalobu odmietol), pričom senátu Najvyššieho správneho súdu SR neidentifikoval meritórny dôvod, pre ktorý by sa od tohto právneho názoru mal v súdenej veci odkloniť.
44. O trovách konania rozhodne krajský súd podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.
45. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 vete tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.