Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-3-2021.pdf
PDF · 120.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Herbulákom, so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, proti žalovanému KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu, BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 28Cbi/8/2018-261 zo dňa 22. júla 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 28Cbi/8/2018-261 zo dňa 22. júla 2020, potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáha určenia nezabezpečených pohľadávok prihlásených pod poradovým číslom 1 až 5 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/3/2018 vedeného na majetok úpadcu BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066 prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 vedených v zozname pohľadávok pod číslom 30 až 34 v celkovej sume 287.262,19 Eur a že tieto nezabezpečené pohľadávky sú nesporné, oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, ako boli žalobcom prihlásené v prihláške č. 1 v celom rozsahu. Žalobca v žalobe poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 2K/8/2018 zo dňa 05.06.2018, zverejneným v OV č. 111/2018 dňa 11.06.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BBK AGRO, s.r.o., so sídlom sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066 a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. V konkurznom konaní si súhrnnou prihláškou prihlásil päť pohľadávok, a to pohľadávku č. 1 v sume 145,33 Eur, pohľadávku č. 2 v sume 27.513,46 Eur, pohľadávku č. 3 v sume 24.085,58 Eur, pohľadávku č. 4 v sume 23.672,54 Eur a pohľadávku č. 5 v sume 211.946,28 Eur. Ako dôkaz označil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.07.2018, ktorej kópiu priložil k žalobe. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 03.09.2018 mu bolo doručené Oznámenie o popretí pohľadávky čo do vymáhateľnosti z dôvodu spornosti s poukazom na to, že pohľadávky vznikli ešte pred reštrukturalizačných konaním ( teda pred 12.08.2016 ), teda právo vymáhať tieto nároky zaniklo podľa ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s ustanovením § 155 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania ( ďalej len „ZKR“ ). Správca v popretí uviedol, že veriteľ si mal tieto pohľadávky prihlásiť riadne a včas ešte v
rámci reštrukturalizácie a nakoľko tak neurobil, tieto pohľadávky sa stali voči úpadcovi nevymáhateľnými, teda naturálnymi obligáciami, preto ich správca čo do vymáhateľnosti poprel v celom rozsahu prihlásenej sumy 287.262,19 Eur. Správca pohľadávky pod poradovým číslom 1 až 4 spolu v sume 75.315,91 Eur poprel aj čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu ich spornosti, ktorú správca vidí v tom, že mu nebolo predložené účtovníctvo úpadcu, teda správca nevie posúdiť právnu relevantnosť prihlásených pohľadávok. K pohľadávke pod poradovým číslom 5 v celkovej sume 211.946,28 Eur správca k popretiu právneho dôvodu a výšky uviedol, že nemá za preukázané, že záväzok veriteľa voči úpadcovi titulom pôžičky skutočne vznikol. Správcovi nebolo predložené účtovníctvo úpadcu, ani mu nebola poskytnutá súčinnosť zo strany štatutárnych orgánov úpadcu, a to ani na základe jeho písomnej výzvy. Žalobca nesúhlasil s popretím a dôvodmi popretia jeho prihlásených pohľadávok a zastal názor, že neuznáva správcom oznámený zánik vymáhateľnosti pohľadávok podľa ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 2 ZKR. Podľa jeho názoru takýto právny dôvod popretia nemá žiadnu oporu v zákone, nakoľko podľa ustanovenia § 160 ZKR účinky reštrukturalizačného plánu vyhlásením konkurzu zanikajú, teda zákon umožňuje postupné uspokojenie veriteľov dlžníka podľa reštrukturalizačného plánu alebo cestou generálnej exekúcie, čiže konkurzu, a to bez ohľadu na to, či veritelia prihlásili svoje pohľadávky na základe uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu. K popretiu z dôvodu nepredloženia účtovníctva úpadcu uviedol, že tento dôvod považuje za neopodstatnený, nakoľko nesplnenie povinnosti úpadcu predložiť správcovi účtovníctvo nemôže byť na ťarchu veriteľom, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky a ich existenciu dostatočne preukázali listinnými dôkazmi.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a trval na svojich tvrdeniach a dôvodoch uvedených v Oznámení o popretí zo dňa 27.08.2018 adresovanému žalobcovi.
4. Žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách počas celého konania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom strán sporu a považoval za nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že dňa 11.08.2016 bolo v Obchodnom vestníku č. 155/2016 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2016 zo dňa 05.08.2016, ktorým súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066. Dňa 20.09.2016 bolo v Obchodnom vestníku č. 180/2016 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2016 zo dňa 12.09.2016, ktorým konkurzný súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066 a za reštrukturalizačného správcu ustanovil spoločnosť KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica a vyzval veriteľov na prihlásenie si pohľadávok do reštrukturalizačného konania a určil rozsah právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu. Dňa 12.06.2007 bolo v Obchodnom vestíku č. 11/2017 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2016 zo dňa 05.06.2017, ktorým konkurzný súd okrem iného rozhodol o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 10.05.2017 a ukončenie reštrukturalizácie dlžníka BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066. Z obsahu spisu mal súd ďalej za nesporné, že žalobca si neprihlásil pohľadávky popreté správcom v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/3/2018, ktoré sú predmetom tohto konania do reštrukturalizácie na majetok úpadcu vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2R/8/2016. Ďalej súd konštatoval, že medzi stranami nebola sporná aktívna a pasívna legitimácia strán sporu, nakoľko žalobca si v zákonnej lehote prihlásil pohľadávky, ktoré správca poprel rovnako v zákonnej lehote. Tiež nebolo sporné, že žalobca si súhrnnou prihláškou zo dňa 27.07.2018, doručenou správcovi dňa 27.07.2020 (správne má byť 2018) prihlásil päť nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 287.280,19 Eur, z toho štyri za dodanie služieb a tovaru v sume spolu 75.315,91 Eur a jednu z dôvodu poskytnutia pôžičky v sume 211.946,28 Eur s príslušenstvom. Pohľadávky vznikli v rokoch 2014 a 2015. Podľa súdu rovnako nebolo sporné, že správca všetky pohľadávky poprel dňa 26.08.2018 čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Popretie vymáhateľnosti všetkých pohľadávok správca oprel o ustanovenie § 120 ods. 1 v spojení s ustanovením § 155 ods. 2 ZKR, nakoľko dňa 12.08.2016 nadobudlo účinky rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2016 zo dňa 11.08.2016 (správne má byť 05.08.2016), ktorým súd začal reštrukturalizačné konanie na majetok úpadcu a dňa 13.06.2017 nadobudlo účinky rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2016 zo dňa 05.06.2017, ktorým súd okrem iného rozhodol o potvrdení reštrukturalizačného plánu úpadcu a ukončení reštrukturalizácie. Súd konštatoval, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurznom konaní teda vznikli ešte pred reštrukturalizačným konaním, preto neuplatnením týchto pohľadávok v reštrukturalizačnom
konaní sa pohľadávky stali nevymáhateľnými ( naturálnymi obligáciami ). Súd ďalej konštatoval ďalšie dôvody popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok uplatnených žalobcom zo strany správcu.
6. Súd uviedol, že predmetom tohto incidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod existuje. Súd považoval za podstatnú spornú otázku vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu popretých správcom s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 v spojení s ustanovením § 155 ods. 2 ZKR a v nadväznosti na to argumentáciou žalobcu ohľadom účinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 160 ZKR a v dôsledku toho názor žalobcu o akomsi obnovení vymáhateľnosti pohľadávky, ktorej vymáhateľnosť zanikla podľa § 120 ods. 1 ZKR.
7. Súd konštatoval, že strata vymáhateľnosti pohľadávky, teda jej transformácia na naturálnu obligáciu znamená zánik práva vymáhať pohľadávku na súde, či inom oprávnenom orgáne, teda aj exekučnom, či konkurznom konaní, a to aj v prípade, že by išlo o judikovanú pohľadávku. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade všetkých piatich sporných pohľadávok ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred reštrukturalizačným konaním a že žalobca si tieto pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásil. Súd tvrdil, že nie že by dôvod neprihlásenia pohľadávok mal nejaký vplyv na záver súdu o zániku vymáhateľnosti pohľadávky, ale vzhľadom na dôvody popretia právneho dôvodu a výšky najmä pohľadávky uplatnenej titulom pôžičky, pri ktorej správca vyslovil podozrenie o fiktívnosti a neexistencii pred reštrukturalizáciou, táto otázka by mohla mať vplyv na dokazovanie právneho dôvodu a výšky tejto pohľadávky, ktorá zostala medzi stranami sporná. Bez ohľadu na to však súd poukázal na to, že prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie a následky zmeškania hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty vyplývajú z ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s § 121 a § 122 ZKR. Uviedol, že konkurzné konanie je prísne formálne konanie a je zákon je pomerne prísny aj v tom, že pokiaľ veriteľ nestihne lehotu na prihlásenie pohľadávky alebo mu uplynie márne, v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zanikne tomuto veriteľovi právo vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi. Podľa súdu zákon v ustanovení § 120 ods. 1 posledná veta ZKR podmieňuje zánik vymáhateľnosti okrem iného aj potvrdením reštrukturalizačného plánu. Tvrdil, že v ustanovení § 155 ods. 2 ZKR je zakotvený účinok ukončenia reštrukturalizačného konania potvrdením plánu na pohľadávky veriteľov, ktoré neboli do reštrukturalizácie riadne prihlásené. Takéto pohľadávky sa stávajú nevymáhateľnými a veriteľovi zaniká nárok vymáhať jeho pohľadávku súdne alebo exekučne a zostáva mu len právo vo forme naturálnej obligácie. Okresný súd ďalej uviedol, že zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu zaniká právo tieto pohľadávky vymáhať, a to bez ohľadu na to, či úpadca začal plniť záväzky z reštrukturalizačného plánu alebo nie. Ďalej súd uviedol, že veritelia, ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania a neboli zahrnutí títo veritelia do reštrukturalizačného plánu, neboli účastníkmi reštrukturalizačného konania podľa § 119 ods. 1 ZKR, ktoré definuje účastníkov reštrukturalizačného konania. Od uvedeného sa podľa súdu odvodzujú aj účinky § 155 ods. 2 a § 160 ZKR. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s názorom žalobcu, že ustanovenie § 160 ZKR sa vzťahuje na všetkých veriteľov úpadcu, lebo neplnenie reštrukturalizačného plánu neobnovuje vymáhateľnosť pohľadávok veriteľov, ktorým vymáhateľnosť zanikla podľa §120 ods. 1 ZKR, pričom účinky ustanovené v § 160 ZKR jasne hovoria o neúčinnosti plánu len voči účastníkom reštrukturalizačného plánu. Súd teda považoval tvrdenie žalobcu, že sa stal plán v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neúčinný za irelevantný, nakoľko plán sa stal neúčinný iba voči účastníkom plánu, ktorým žalobca preukázateľne nebol.
8. Súd prvej inštancie teda vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že dôvody popretia pohľadávky uvedené v popieracom prejave žalovaného vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, pre jej nevymáhateľnosť. Z týchto dôvodov súd považoval za bezdôvodné preskúmavanie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Ďalej súd doplnil, že medzi stranami sporu zostala sporná otázka právneho dôvodu a výšky pohľadávok, ktoré by súd skúmal len za predpokladu zistenia vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok, preto považoval za neúčelné vykonanie dokazovania v zmysle návrhov strán sporu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vo veci rozhodol tak, že určí, že žalobca je veriteľom nezabezpečených pohľadávok
prihlásených pod poradovým číslom 1 až 5 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/3/2018 voči úpadcovi BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, vedených v zozname pohľadávok pod č. 30 až 34 v celkovej výške 287.262,19 Eur a tieto nezabezpečené pohľadávky sú nesporné, oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, ako to bolo žalobcom uvedené v prihláške č. 1, a to v celom rozsahu. Zároveň žalobca navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení a opakovane poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č.k. 3Sžo/113/2015 zo dňa 19.05.2015, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že plán stráca účinnosť v celom rozsahu, obnovuje sa vymáhateľnosť neprihlásených pohľadávok a zabezpečovacieho práva. Podľa žalobcu vyhlásením konkurzu, ktorého právnym dôsledkom je ekonomická likvidácia dlžníka sa logicky nemôže plniť plán.
12. K tvrdeniam súdu prvej inštancie uvedeným v bode 23 odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že k transformácii neprihlásenej pohľadávky veriteľa na naturálnu obligáciu dochádza na základe ustanovenia zákona § 155 ods. 2 ZKR a nie na základe plánu. Účinky potvrdenia plánu teda nastávajú zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Momentom zverejnenia plánu sa následne ustanovenia plánu stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu, a to bez ohľadu na to, či hlasovali za jeho prijatie alebo proti jeho prijatiu, alebo sa vôbec nezúčastnili na schvaľovacej schôdzi. Žalobca tvrdí, že potvrdenie plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 160 ZKR o neúčinnosti plánu voči všetkým účastníkom plánu sa teda nemôže týkať neprihláseného veriteľa, pretože tento nie je účastníkom reštrukturalizačného plánu a k obnoveniu vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky dochádza práve na podklade rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.
13. Žalobca ďalej tvrdí, že účelom a zmyslom právnej úpravy, na základe ktorej dochádza k zmene neprihlásenej pohľadávky veriteľa do reštrukturalizácie na naturálnu obligáciu je, aby boli veritelia motivovaní prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie a aby v prípade, ak tak z akýchkoľvek dôvodov neurobia, nemohli po skončení reštrukturalizačného konania, resp. po uplynutí doby plnenia reštrukturalizačného plánu svoju pohľadávku vymáhať v plnej výške, čím by boli zvýhodnení voči veriteľom, ktorí si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie riadne prihlásili a ich pohľadávka bola uspokojená v pomernej časti určenej reštrukturalizačným plánom. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka v čase, keď schválený plán ešte nebol splnený je v zmysle ustanovenia § 160 ZKR neúčinnosť tohto plánu voči všetkým účastníkom plánu, ktorých práva z tohto plánu ešte neboli splnené. Neúčinnosť plánu nastáva ex lege. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je ekonomická likvidácia dlžníka, z čoho vyplýva, že nie je možné ani plnenie plánu. Podľa žalobcu rovnako plnenie plánu právne nedovoľujú ani účinky vyhlásenia konkurzu, následkom čoho sa plán stáva vyhlásením konkurzu právne neúčinným voči všetkým jeho účastníkom, ktorých pohľadávky doposiaľ neboli splnené. Podľa žalobcu neuspokojení veritelia si teda môžu prihlásiť svoje pohľadávky v konkurznom konaní, pričom v zmysle § 160 ZKR si svoje pohľadávky prihlasujú v plnej výške, a nie vo výške, ktorá im bola priznaná reštrukturalizačným plánom. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ak sa veriteľom, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie, neúčinnosťou reštrukturalizačného plánu obnovuje vymáhateľnosť ich pohľadávok voči úpadcovi v pôvodnej, a teda v plnej výške, malo by takéto patriť aj veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili a malo by dôjsť aj k obnoveniu ich naturálnych pohľadávok na pohľadávky vymáhateľné, pretože zmena ich pohľadávok na naturálne obligácie bola viazaná len na plnenie reštrukturalizačného plánu. Žalobca má za to, že konkurzné konanie je totiž svojou povahou novým konaním, pri ktorom dochádza k speňaženiu majetku úpadcu a k pomernému uspokojeniu veriteľov, pričom sa už v tomto konaní neprihliada na úkony urobené v rámci reštrukturalizácie, a to s výnimkou prípadných platieb úpadcu uskutočnených na základe reštrukturalizačného plánu, ktoré sa považuje za čiastkové plnenie dlhu. Z týchto dôvodov podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
14. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 12.10.2020, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, ak pohľadávky žalobcu z dôvodu zániku ich vymáhateľnosti v konkurznom konaní poprel. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok je správny, a preto žiada, aby odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. Žalovaný vo vyjadrení konštatuje, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že základným dôvodom popretia pohľadávok žalobcu je skutočnosť, že žalobca si tieto neprihlásil do reštrukturalizačného konania úpadcu, ktoré prebiehalo pred vyhlásením konkurzu, a ktoré bolo aj riadne skončené potvrdením plánu súdom. Všetky prihlásené pohľadávky žalobcom do konkurzu totiž vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania úpadcu, teda pred dňom 11.08.2016. Podľa žalovaného právo žalobcu ako veriteľa ohľadom jeho pohľadávok uplatnených v prihláškach pod poradovým číslom 1 až 5 v dôsledku neprihlásenia týchto pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní úpadcu zaniklo zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizácie úpadcu v Obchodnom vestníku, teda skončením reštrukturalizácie úpadcu. Žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 2 ZKR s tým, že právo vymáhať tieto pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi zaniklo. Z dôvodu zániku práva žalobcu vymáhať svoje pohľadávky voči úpadcovi, sa stali tieto pohľadávky naturálnymi obligáciami, teda hľadí sa ne tak, ako keby boli premlčané.
16. Nakoľko žalobca uplatnený nárok odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 160 ZKR, pričom toto ustanovenie sa týka výlučne účastníkov plánu, ktorého žalobca účastníkom nebol, aplikácia ustanovenia § 160 ZKR na žalobcu je preto nepoužiteľná. Vyhlásením konkurzu sa reštrukturalizačný plán stáva neúčinný len voči tým veriteľom, ktorí boli účastníkmi reštrukturalizačného plánu, teda voči tým veriteľom, ktorí v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky voči úpadcovi. Keďže si žalobca svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania neprihlásil, nestal sa účastníkom reštrukturalizačného konania, ani účastníkom reštrukturalizačného plánu a vyhlásením konkurzu sa tak tento reštrukturalizačný plán voči žalobcovi nemohol stať neúčinným. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že ZKR nemá žiadne ustanovenie, ktoré by po potvrdení reštrukturalizačného plánu a následnom vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu obnovovalo zaniknuté právo vymáhať pohľadávky veriteľov, ktoré v reštrukturalizačnom pláne neboli riadne prihlásené. Vyhlásenie konkurzu sa tak pohľadávok žalobcu, ktorých vymáhateľnosť zanikla, nijakým spôsobom nedotýka. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, ak pohľadávky žalobcu z dôvodu zániku ich vymáhateľnosti v konkurze poprel.
17. Žalovaný tiež poukazuje na to, že judikát predložený žalobcom rieši iný problém. Právo žalobcu ako veriteľa vymáhať jeho pohľadávky uplatnené v prihláškach pod poradovým číslom 1 až 5 v dôsledku neprihlásenia týchto pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní úpadcu zaniklo po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizácie úpadcu v Obchodnom vestníku, teda skončením reštrukturalizácie úpadcu sa tieto pohľadávky stali nevymáhateľné a v tomto smere poukázal žalovaný na zásadu právo patrí bdelým.
18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 23.11.2020, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Nesúhlasí s vyjadrením žalovaného a nad rámec uvedeného v podanom odvolaní konštatoval, že neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie je slobodným rozhodnutím veriteľa a v obchodnej praxi nie je neobvyklým. Je bežné, že veriteľ, ktorý je dlhodobým dodávateľom tovaru a služieb úpadcu sa rozhodne pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásiť, pretože chce podporiť vo vlastnom záujme ďalšiu existenciu úpadcu, ktorý mu počas platnosti reštrukturalizačného plánu bude dodávať svoje tovary a služby. Za týmto účelom je ochotný strpieť pre prípad reštrukturalizácie premenu svojej pohľadávky na nevymáhateľnú, pretože očakáva obchodnú spoluprácu počas plnenia reštrukturalizačného plánu. V prípade vyhlásenia konkurzu už ale veriteľ takúto motiváciu nemá, pretože princípom konkurzu je predaj a speňaženie majetku úpadcu a pomerné uspokojenie všetkých veriteľov. Pokračovanie obchodnej spolupráce už pri konkurze neprichádza do úvahy a žalobca má za to, že v takomto prípade je zákonné a správne umožniť veriteľovi prihlásiť si pohľadávku do konkurzu bez ohľadu na jeho predchádzajúci postoj v reštrukturalizačnom konaní. Žalobca opakovane navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
19. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 28.12.2020, v ktorom zotrval na všetkých dôvodoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu a má za to, že pri popretí pohľadávky žalobcu postupoval v súlade so zákonom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 397 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
21. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o určenie pravosti žalobcom uplatnených pohľadávok.
24. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že ním prihlásené nezabezpečené pohľadávky sú nesporné, oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, ako boli prihlásené v prihláške č. 1, prihlásené pod poradovým číslom 1 až 5 do konkurzného konania úpadcu.
26. Žalovaný prihlásené pohľadávky žalobcu poprel oznámením dorečeným žalobcovi dňa 03.09.2018 z dôvodu spornosti, pretože pohľadávky vznikli ešte pred reštrukturalizačným konaním a právo vymáhať tieto nároky zaniklo podľa § 120 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 2 ZKR. Pohľadávky s poradovým číslom 1 až 4 v sume 75.315,91 Eur žalovaný poprel aj čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu ich spornosti. Nakoľko súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vymáhateľnosť žalobcom uplatnených pohľadávok zanikla tak, ako uviedol správca konkurznej podstaty úpadcu v popieracom prejave, preto napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
27. Podľa § 119 ods. 1 ZKR, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
28. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
29. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva sťahujúce na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
30. Podľa § 160 ZKR, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeného okresným súdom, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu k námietke odvolateľa - žalobcu, že jeho pohľadávka je naďalej vymáhateľná, keďže si neuplatnil prihláškou svoje pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, a teda sa nestal veriteľ v reštrukturalizačnom konaní, a teda nemohla voči nemu zaniknúť vymáhateľnosť pohľadávky jej uplatnením v konkurznom konaní, dopĺňa nasledovné:
32. Schválený reštrukturalizačný plán má právne účinky len vtedy, ak je potvrdený súdom. Súd v uznesení zároveň rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Súd je povinný zaslať uznesenie na zverejnenie do Obchodného vestníka, pričom zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie, ktoré je súčasťou uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie. Stanovené účinky potvrdenia plánu teda nastávajú zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Týmto momentom sa stávajú ustanovenia plánu účinnými voči všetkým účastníkom plánu bez ohľadu na to, či hlasovali za jeho prijatie alebo boli proti jeho prijatiu, alebo sa vôbec nezúčastnili schvaľovacej schôdze. Základným právnym účinkom potvrdenia plánu súdom je zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Zánik vymáhateľnosti znamená nemožnosť vymáhať pohľadávky na súde a ak už veriteľ má priznanú pohľadávku súdom, nie je možné priznanú pohľadávku vymáhať v rámci exekučného konania.
33. Reštrukturalizáciu ako takú nie je možné vynútiť v súdnom konaní i napriek tomu, že súd potvrdí plán. Reštrukturalizácia bude úspešná, ak bola správne v pláne navrhnutá a ak sa plán plní. ZKR poskytuje účastníkovi plánu právnu ochranu pri neplnení plánu. Pokiaľ dlžník alebo preberajúca osoba nesplní účastníkovi pohľadávku podľa plánu do 30 dní potom, čo im bola doručená výzva, stáva plán vo vzťahu k tomuto účastníkovi plánu a dotknutej pohľadávke neúčinný. Výzvu na zaplatenie môže účastník plánu zaslať len vtedy, ak dlžník alebo preberajúca osoba budú v omeškaní. Zoznam pohľadávok je potom pre veriteľa exekučným titulom ( rozhodnutie súdu o právnej neúčinnosti plánu je pre veriteľa exekučným titulom podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR ).
34. Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie, čo znamená, že na majetok dlžníka je možné viesť exekúciu a nie sú dané ani procesné prekážky pre začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu. Právnym dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby v období, keď plán ešte nie je splnený, je neúčinnosť plánu voči všetkým účastníkom plánu, ktorých práva z plánu ešte nie sú splnené. ZKR teda poskytuje právnu ochranu veriteľom vo všetkých prípadoch neúčinnosti schváleného a potvrdeného plánu. Vo všetkých uvedených prípadoch je výška pohľadávky taká, ako bola zistená v reštrukturalizačnom konaní, pričom poskytnuté plnenia účastníkovi plánu sa započítajú na plnenie pohľadávky v takom rozsahu, v akom sa to uvádza v záväznej časti plánu ( § 139 ZKR ).
35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že plán sa stáva neúčinným podľa § 160 ZKR len voči účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
36. Tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní teda nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď následkom neprihlásenia žalobcových pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní považoval tieto pohľadávky uplatnené v konkurzne za naturálne obligácie, následkom čoho žalobu zamietol.
37. Odvolací súd sa stotožňuje aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu straty vymáhateľnosti žalobcom uplatnených pohľadávok v konaní neskúmal ďalšie dôvody popretia žalobcom prihlásených pohľadávok prihlásených pod poradovým číslom 1 až 5, nakoľko vykonávanie dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné.
38. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu a námietky žalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.
39. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
40. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
42. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).