Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-11-2018.pdf
PDF · 140.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Ing. Arch. Y. S., G. XXX, XXX XX B. J., právne zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, Drieňová 1/D, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora architektov, Panská č. 15, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KA-405/2017-002 zo dňa 06.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Predstavenstva Slovenskej komory architektov, číslo: KA-405/2017-002 zo dňa 06.11.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory architektov číslo: KA-405/2017 zo dňa 16.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I .
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Rozhodnutím disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory architektov č.: KA-405/2017-002 zo dňa 06.05.2017 bol žalobca uznaný vinný zo spáchania skutkov, ktorými:
- vypracoval dokument, ktorý bol predložený ako projektová dokumentácia k stavbe „Letného kúpaliska
- Veľká Lomnica", pričom táto dokumentácia bola v rozpore s územným plánom obce, neprešla schvaľovacím konaním na príslušnom stavebnom úrade, ale aj napriek tomu bola podľa nej postavená predmetná stavba, čím sa táto stavba pre jej rozpor s územným plánom ako aj chýbajúce povolenie stala nepovolenou,
- vypracoval projektovú dokumentáciu stavby „Oplotenie v katastrálnom území obce Veľká Lomnica", ktorá mala slúžiť na stavbu oplotenia Letného kúpaliska - Veľká Lomnica (na uskutočnenie uvedenej stavby stačilo jej ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade), pričom si však bol vedomý, že investor TATRAGOLF RESORT, s.r.o. postupuje v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s územným plánom obce.
Týmto konaním sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 39 ods. 1 zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon alebo zákon o autorizovaných architektoch), podľa čl. 9 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory architektov (ďalej len Disciplinárny poriadok), pretože porušil povinnosti autorizovaného architekta uložené mu v ust. § 6 ods. 1 a 3 zákona o autorizovaných architektoch a
čl. 9 písm. a) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, preto presadzuje seba alebo výkon svojich odborných činností vo výstavbe nepravdivým alebo zavádzajúcim spôsobom,
čl. 9 písm. g) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, kto pri výkone povolania sa vo vzťahu ku klientom, spolupracovníkom alebo úradným osobám správa hrubo alebo urážlivo alebo vykonáva svoje povolanie spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s dobrými mravmi,
čl. 9 písm. g) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, kto vedome poskytuje služby na nepovolených stavbách,
za čo bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa ust. § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o autorizovaných architektoch v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku, pokuta vo výške 500 eur. 2. V odôvodnení prvostupňový orgán poukázal na ust. § 39 ods. 1 zákona, § 6 ods. 1, ods. 3 zákona, čl. 2 Disciplinárneho poriadku, čl. 9 písm. a/, písm. g/, písm. j/ Disciplinárneho poriadku. Zastáva názor, že konanie žalobcu zakladá zodpovednosť vo vzťahu k viacerým disciplinárnym previneniam. Hoci miera intenzity jednotlivých porušení štatútu disciplinárne obvineným by sa na prvý pohľad mohla javiť ako nie taká závažná, pri zohľadnení všetkých okolností konkrétneho prípadu konanie žalobcu zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, ako aj na skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie predpisov, a preto mu bola uložená pokuta vo výške 500 eur, t.j. v dolnej hranici ustanoveného rozmedzia do 3.000 eur (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KA-405/2017-002 zo dňa 06.11.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zdôraznil, že aj keď išlo o dočasnú stavbu, ktorá mohla byť demontovaná v krátkom časovom období, toto nemôže byť dôvodom na povolenie vypracovania projektových dokumentácií, o ktorom má architekt vedomosť o ich nesúlade s územným plánom obce. Hoci miera intenzity jednotlivých porušení by sa mohla javiť ako nie taká závažná, pri zohľadnení všetkých okolností prípadu konanie žalobcu zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam uviedol, že tieto majú charakter formálnych pochybení a ako také nemajú vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. K legalizácii stavby, a teda k odstráneniu škodlivého následku došlo až následne, a teda uznanie viny zo spáchania skutku žalobcom je na mieste. II. Žaloba
4. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KA-405/2017-002 zo dňa 06.11.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Disciplinárnej komisie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutkov uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia, uvedeným taktiež vo výroku prvostupňového rozhodnutia, za čo mu bola uložená pokuta 500 eur. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred disciplinárnym orgánom, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné. 5. Poukázal, že žalovaný nedodržal zásady trestného konania, ktoré sú potrebné pre správne trestanie, keďže voči žalobcovi bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť. 6. Namietal, že žalovaný v disciplinárnom konaní posudzoval skutky opísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré mal spáchať v apríli 2014, kedy mal podľa žalovaného vypracovať projektovú dokumentáciu k stavbe „Letného kúpaliska - Veľká Lomnica“, a druhý skutok mal spáchať v marci 2014, kedy mal podľa žalovaného vypracovať dokumentáciu stavby „ Oplotenie v katastrálnom území obce Veľká Lomnica“. Z ustanovenia § 39 ods. 1 zák. o architektoch vyplýva, že za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo štatútom komory, ak nejde o trestný
čin alebo priestupok, možno uložiť členovi komory niektoré z týchto disciplinárnych opatrení. Zákon o architektoch teda výslovne stanovil, že povinnosti, ktorých porušenie môže zakladať zodpovednosť za spáchanie disciplinárneho previnenia sa musí týkať porušenia povinností, ktoré sú architektom uložené buď zákonom o architektoch alebo štatútom komory. Prvostupňové rozhodnutie uznalo žalobcu vinného zo spáchania skutkov, ktorými mal žalobca porušiť povinnosti uvedené v § 6 ods. 1 a 3 zák. a čl. 9 písm. a/, g/ a j/ iného vnútorného predpisu žalovaného - Disciplinárneho poriadku. Poukázal, že ustanovenie § 6 ods. 1 a 3 zákona o architektoch sú len všeobecnými právnymi normami, z ktorých nemožno vyvodiť porušenie povinnosti zakladajúce disciplinárne previnenie, čoho si bol vedomý aj žalovaný, nakoľko vyvodil voči žalobcovi disciplinárnu zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených vo vnútornom predpise žalobcu v Disciplinárnom poriadku. Zdôraznil, že podľa ust. § 39 ods. 1 zákona však takéto povinnosti mohli byť ustanovené výlučne zákonom alebo len štatútom. Štatút platný a účinný v čase spáchania skutku však neobsahoval také povinnosti, za porušenie ktorých bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Tieto povinnosti obsahoval len Disciplinárny poriadok ( čl. 9 ), avšak vo výslovnom rozpore s ust. § 39 ods. 1 zákona o architektoch. Teda jedine štatút nad rámec zákona o architektoch mohol ukladať povinnosti, ktorých porušenie zakladá zodpovednosť za disciplinárne previnenie, na rozdiel od Disciplinárneho poriadku, ktorý v zmysle zákona o architektoch, mohol upravovať len podrobnosti disciplinárneho konania, počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uznal žalobcu vinného z porušenia tých povinností, ktoré neboli legálnym spôsobom upravené v zákone o architektoch a ani v štatúte, čo má za následok porušenie princípu zákonnosti. Uvedené má súvislosť aj s princípom právnej istoty, predvídateľnosti práva a dostupnosti. 7. Žalobca ďalej uviedol, že napadnutému rozhodnutiu absentuje presný popis skutku, nespĺňa prísne stanovené kritéria pre výrok rozhodnutia, ktoré uznáva páchateľa skutkov za vinného. Formulácia skutkov je neurčitá, neobsahuje miesto, čas spáchania skutkov a ani konkrétny spôsob spáchania skutku. Skutok dokonca obsahuje konanie, ktoré v žiadnom prípade nemožno pričítať žalobcovi, keďže podľa projektovej dokumentácie kúpaliska bola postavená stavba (žalobca ako disciplinárne obvinený žiadnu stavbu nerealizoval), čo je v úplnom rozpore so skutočnosťou, že disciplinárnym previnením možno postihnúť len skutky disciplinárne obvineného a nie skutky tretej osoby. Žalobca v žiadnom prípade nemohol a nemôže byť braný za zodpovednosť za prípadné protizákonné konanie tretej osoby. 8. Žalobca je tiež názoru, že obidve rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože z výroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je súvislosť medzi konkrétnym skutkom a porušením konkrétnej povinnosti. Nie je teda zrejmé, ako ktorý skutok naplnil konkrétnu skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. Žalobcovi nie je zrejmé ani aké povinnosti mal porušiť, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, či sa vôbec vyhodnocoval korektív dobrých mravov, či sa žalobca správal urážlivo alebo hrubo k úradným osobám (čo sú znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa čl. 9 písm. g/), čo mal na mysli žalovaný, ak tvrdí, že žalobca uvádzal pri výkone svojej činnosti nepravdu, prípadne či niekoho zavádzal (čo sú znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa čl. 9 písm. a/), a už vôbec nie je zrejmé, ako mal žalobca poskytovať služby na nepovolených stavbách, nakoľko on vypracoval len určité dokumentácie, pričom investor až následne vykonával práce a to už bez vedomia žalobcu. 9. Podľa žalobcu je aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného absolútne nepreskúmateľné, keď sa žalovaný v odvolacom konaní nevysporiadal so žiadnou námietkou žalobcu a v podstatne len mechanicky prepísal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. 10. Žalobca ďalej namietal, že v konaní pred žalovaným došlo k porušeniu princípu prezumpcie neviny. Žalovaný uznal žalobcu vinného, že vypracoval projekt oplotenia napriek tomu, že si mal byť vedomý skutočnosti, že investor TATRAGOLF RESORT, s.r.o. postupuje v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s územným plánom obce. Táto skutočnosť nebola v konaní nikdy dokazovaná, preukázaná a o preukázaní tejto skutočnosti nesvedčí žiaden dôkaz. Ani odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje žiadnu zmienku ako mala byť údajná vedomosť žalobcu preukázaná. Žalobca vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania jednoznačne vyvrátil skutočnosť, že by mohol mať vedomosť o údajných pohnútkach spoločnosti TATRAGOLF RESORT, s.r.o., predložil dôkazy spochybňujúce takúto vedomosť, avšak toto žalovaný opätovne nevzal do úvahy a dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil, dokonca nie sú spomenuté ani v odôvodnení rozhodnutia. Ak žalovaný napriek tomu uznal žalobcu vinného z disciplinárneho previnenia, ktoré zahrňuje konanie páchateľa priečiace sa dobrým mravom, bolo potrebné jednoznačne v skutkovej vete výroku popísať a konkretizovať konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. 11. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že podľa regulatívov bolo možné predmetné územie využiť na funkciu bývania, rekreácie a cestovný ruch, pričom žalovaný vychádzal výlučne z názoru obce Veľká Lomnica. Takýto názor však pre žalovaného nemohol byť
záväzný. Žalovaný sa sám musel vysporiadať s otázkou prípadného rozporu voči územnému plánu a mal vyhodnotiť obranu žalobcu. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako žalovaný vyhodnotil podmienky funkčného využitia, čo bolo nevyhnutné pre posúdenie prípadnej disciplinárnej zodpovednosti žalobcu. Nahliadnutím do administratívneho spisu žalobca zistil, že v spise sa síce nachádza výňatok z územného plánu, avšak nenachádzali sa záväzné regulatívy priestorového a funkčného využívania obce, bez ktorých nebolo možné určiť, či bola dokumentácia v rozpore s územným plánom. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal rozhodnutím obce Veľká Lomnica č. SP/203-003/16-Šk, ktoré žalobca predložil ako dôkaz k odvolaniu, podľa ktorého sporná stavba Letného kúpaliska nie je v rozpore s územným plánom obce Veľká Lomnica. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v žiadnom prípade nemohol dopustiť žiadneho disciplinárneho previnenia. 12. Žalobca opätovne poukázal na ust. § 39 ods. 1 zák. o architektoch, podľa ktorého materiálnym znakom disciplinárnych previnení môže byť len konanie vyššej intenzity, t.j. len závažné porušenie povinnosti. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo malo byť prípadné konanie, prípadné porušenie povinností žalobcom považované za závažné. Takáto miera intenzity musí byť v konaní preukázaná a riadne odôvodnená, nakoľko je to jeden z materiálnych znakov skutkovej podstaty disciplinárnych previnení. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že miera intenzity porušenia by sa mohla javiť nie ako závažná, na strane druhej však žalovaný tvrdí, že pri zohľadnení všetkých okolností prípadu konanie žalobcu zakladá disciplinárnu povinnosť. Z uvedenej formulácie však nie je zrejmé, prečo malo byť porušenie povinnosti považované za závažné. V tejto súvislosti poukázal na obdobnú právnu vec riešenú Krajským súdom v Plzni pod sp. zn. 37Ca 200/98, SJS č. 592/2000, podľa ktorého je konajúci orgán povinný náležite zdôvodniť závažné porušenie povinnosti. 13. Podľa žalobcu v konaní pred orgánom verejnej správy došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o disciplinárnom konaní pred žalovaným, nakoľko o priebehu ústneho pojednávania nebola vyhotovená písomná zápisnica, čo je v rozpore s článkom 23 ods. 8 Disciplinárneho poriadku. Z čl. 23 ods. 9 Disciplinárneho poriadku vyplýva, že účastníci disciplinárneho konania majú právo na vydanie opisu zápisnice. Žalobcovi bolo v priebehu konania oznámené, že zápisnica z pojednávania bude vyhotovená neskôr, no zápisnica žalobcovi doručená do dňa podania žaloby, aj napriek skutočnosti, že sa opakovane domáhal doručenia zápisnice, doručená nebola. 14. Žalobca tiež poukázal, že rozhodnutie neobsahuje menný zoznam osôb tvoriacich predstavenstvo ako druhostupňový orgán, preto nie je zrejmé, či v konaní na druhom stupni nerozhodovali osoby, ktoré by boli vylúčené z rozhodovania z dôvodu ich skoršieho rozhodovania na prvom stupni. V administratívnom spise sa nachádza e-mailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie zrejme vypracoval JUDr. P. W., ktorý bol členom príslušnej disciplinárnej komisie. Rozhodnutie žalovaného taktiež opätovne vypracoval buď JUDr. P. W.Í. alebo U. A. - advokátka, ktorá je odosielateľkou e-mailu. Keďže rozhodnutie neobsahuje menný zoznam členov predstavenstva ako druhostupňového orgánu žalovaného, nie je zrejmé, kto vlastne o vine žalobcu na druhom stupni rozhodol. V zmysle zásady nezávislého a nestranného rozhodovania platí, že na konaní a rozhodovaní druhostupňového orgánu sa nemôže zúčastňovať ten, čo sa zúčastnil na konaní a rozhodovaní prvého stupňa. 15. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory architektov zo dňa 16.05.2017 zrušil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.11.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Disciplinárny poriadok Slovenskej komory architektov bol vydaný na základe zákona, schválený Valným zhromaždením Slovenskej komory architektov. Je vecou samosprávnej právomoci Slovenskej komory architektov aké druhy správania svojich členov bude považovať za disciplinárne previnenia zakladajúce disciplinárnu zodpovednosť a akým spôsobom na základe zákona upraví ich zakotvenie v interných predpisoch komory. Pokiaľ sa Slovenská komora architektov rozhodla upraviť disciplinárne previnenia v Disciplinárnom poriadku, ide o formu úpravy predpokladanú zákonom o autorizovaných architektoch. 17. K namietanej neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že má za to, že skutky vymedzené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sú dostatočne určitými tak, aby bolo možné jednoznačne určiť, o aké konania sa jedná a nie je možné ich zameniť s iným konaním žalobcu. Preto tvrdenie žalobcu o neurčitosti výroku rozhodnutia nemôže obstáť. Má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný
dostatočne presvedčivo uviedol, aké konanie žalobcu založilo jeho disciplinárnu zodpovednosť, dôsledne posúdil konanie žalobcu a na základe predložených dôkazov rozhodol o jeho vine za disciplinárne previnenie. Disciplinárny poriadok Slovenskej komory architektov umožňuje (čl. 28 ods. 2) v prípadoch, kedy sa odvolací orgán v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, aby sa obmedzil len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Žalovaný takto postupoval pri vydávaní rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia niektoré úvahy prvostupňového orgánu rozvinul. Takýto postup je v procesnom práve bežne používaným, napr. aj v zmysle Civilného sporového poriadku, keď sa odvolací súd v odôvodnení v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa dôsledne venoval aj závažnosti konania žalobcu ako disciplinárne obvineného a vyhodnotil ho natoľko závažné, že založilo Disciplinárnu zodpovednosť. 18. Vo vzťahu k namietanej absencii písomnej zápisnice o priebehu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že prípadné formálne procesné pochybenia nemajú dopad na správnosť prvostupňového rozhodnutia. Zoznam osôb tvoriacich predstavenstvo Slovenskej komory architektov je verejne dostupným na webovom sídle Slovenskej komory architektov. V tomto prípade rozhodovalo predstavenstvo a jeho aktuálne zloženie je zistiteľné z prezenčnej listiny prítomných členov na zasadnutí. V rámci hlasovania sa druhostupňového konania nezúčastnili a nerozhodovali osoby, ktoré sa podieľali na rozhodovaní v rámci prvostupňového konania (Ing. arch. B., ktorú žalobca uvádza, sa hlasovania zdržala). Tvrdenie žalobcu, že sa na konaní a rozhodovaní druhostupňového orgánu zúčastňovala osoba, ktorá sa zúčastňovala na konaní a rozhodovaní prvostupňového orgánu je nepravdivé. V administratívnom spise žalovaného sa nachádzala interná komunikácia žalovaného, obsahujúca vzorové návrhy rozhodnutí. JUDr. W. bola pripravená stručná genéza postupu v konaní, vrátane sumarizácie dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní. Predstavenstvo následne posúdilo vec a rozhodlo tak, ako je uvedené v rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutie, jeho návrh pre predstavenstvo bol vypracovaný a zaslaný externou advokátskou kanceláriou poskytujúcou žalovanému právne služby. Tento návrh žalovaný následne upravil podľa svojich predstáv. IV. Replika žalobcu
19. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2018 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal jej vyhovieť. Zdôraznil, že zákon o autorizovaných architektoch jednoznačne upravuje, výlučne v akom stavovskom predpise mohli byť disciplinárne povinnosti upravené, t.j. v štatúte a nie v Disciplinárnom poriadku. K formálnym pochybeniam žalovaného uviedol, že žalovaný pripustil, že formálne pochybenia nastali, avšak nemajú dôvod na správnosť rozhodnutia. Podľa žalobcu samotné nevyhotovenie zápisnice z disciplinárneho pojednávania je aj bez ohľadu na ďalšie vady konania pred orgánom verenej správy a rozhodovania žalovaného takým pochybením, ktoré je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. V. Právne posúdenie
20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 21. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 29. Podľa § 6 ods. 1 zák. o autorizovaných architektoch, architekt a inžinier je viazaný Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach pokynmi investora alebo inej osoby, ktorá objednáva poskytovanie služieb (ďalej len „objednávateľ“). 30. Podľa § 6 ods. 3 zák. o autorizovaných architektoch, architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa. 31. Podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zák. o autorizovaných architektoch, za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo štatútom komory, ak nejde o trestný čin alebo priestupok ( ďalej len „disciplinárne previnenie“), možno uložiť členovi komory niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do 3.000 eur. 32. Podľa § 39 ods. 5 zák. o autorizovaných architektoch, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vyhotovuje písomne; obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Doručuje sa účastníkovi disciplinárneho konania. 33. Správny súd vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného s poukazom na absenciu popisu skutku - disciplinárneho previnenia vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa prioritne zaoberal otázkou, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí deficitom nepreskúmateľnosti. 34. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľ-nosť jazykovú, či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a podobne. 35. Súd dáva do pozornosti, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov Ústavou
garantovaného postupu (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo dňa 17.01.2013) 36. Tak, ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu 500 eur podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona o autorizovaných architektoch v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku za to, že žalobca svojim konaním sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 39 ods. 1 zákona o autorizovaných architektoch, podľa čl. 9 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory architektov, keďže porušil povinnosti autorizovaného architekta, ktoré mu ukladá ust. § 6 ods. 1 a 3 zákona o autorizovaných architektoch a čl. 9 písm. a), čl. 9 písm. g) a čl. 9 písm. g) Disciplinárneho poriadku. Protiprávne konanie žalobcu malo spočívať v tom, že žalobca:
- vypracoval dokument, ktorý bol predložený ako projektová dokumentácia k stavbe „Letného kúpaliska
- Veľká Lomnica“, pričom táto dokumentácia bola v rozpore s územným plánom obce, neprešla schvaľovacím konaním na príslušnom stavebnom úrade, ale aj napriek tomu bola podľa nej postavená predmetná stavba, čím sa táto stavba pre jej rozpor s územným plánom ako aj chýbajúce povolenie stala nepovolenou,
- vypracoval projektovú dokumentáciu stavby „Oplotenie v katastrálnom území obce Veľká Lomnica “, ktorá mala slúžiť na stavbu oplotenia Letného kúpaliska - Veľká Lomnica (na uskutočnenie uvedenej stavby stačilo jej ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade), pričom si však bol vedomý, že investor TATRAGOLF RESORT, s.r.o. postupuje v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s územným plánom obce. 37. Keďže žalovaný preskúmavaným rozhodnutím uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - pokutu 500 eur za disciplinárne previnenie podľa § 39 ods. 1 zákona o autorizovaných architektoch a podľa čl. 9 Disciplinárneho poriadku, je preto možné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je sankčným rozhodnutím (rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia), ktoré v zmysle ust. § 39 ods. 5 zákona o autorizovaných architektoch obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie. 38. Výrok (enunciát) rozhodnutia vo veci samej je konečným vyjadrením úsudku konajúceho orgánu verejnej správy o prejednávanej veci. Predstavuje výsledok komplexnej činnosti, pri ktorej konajúci orgán posudzuje návrh so zreteľom na skutkové okolnosti zistené v konaní a právne posúdenie veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozhodnutia tou jeho časťou, ktorá ako jediná zaväzuje účastníkov konania, prípadne aj iné subjekty určené zákonom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Zároveň je daná potreba jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a prípadnej lehoty na splnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Výrok musí byť súčasne formulovaný tak, aby účastníci konania a orgány, ktoré majú rozhodnutie preskúmať, prípadne vykonať, mohli jednoznačne a bez pochybností poznať výsledok konania. Je žiaduce, aby právna terminológia použitá vo výroku zodpovedala legálnemu textu, teda aby orgán verejnej správy štylizoval výrok slovami právneho predpisu aplikovaného na prejednávanú vec. Požiadavke stručnosti a zrozumiteľnosti zodpovedá taký výrok, ktorý neobsahuje nadbytočné údaje, ktoré všetky patria do odôvodnenia rozhodnutia. 39. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania, preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Preto je nevyhnutné, aby bol skutok dostatočne konkretizovaný, musí byť presne špecifikované a vymedzené konanie, ktorým žalobca porušil konkrétnu právnu povinnosť, a ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú povinnosť mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Taktiež musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré žalobca svojím konaním porušil. 40. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona autorizovaných architektoch musí spočívať v špecifikácii porušenia povinnosti tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutí je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé konanie podľa § 39 ods. 1 zákona o autorizovaných architektoch, a to pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa subjekt dopustil a v čom spáchané porušenie povinnosti spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku
je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou. 41. Podľa názoru súdu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvoinštančným rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním, resp. skutkom. Nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. 42. Je nepochybné, že identita skutku v danom prípade nie je vôbec určená. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalobca opísaným konaním, ktoré nie je identifikované a konkretizované, porušil ústavu, ústavný zákon, zákon a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy a v ich medziach pokyny investora alebo inej osoby, ktorá objednáva poskytovanie služieb, čo vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zákona o autorizovaných architektoch, ktorého porušenie kladie žalovaný žalobcovi za vinu a tiež ako žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 3 zákona o autorizovaných architektoch, a to povinnosť chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladá za užitočné v záujme objednávateľa. 43. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal konaním opísaným vo výroku rozhodnutia porušiť aj povinnosť ustanovenú v čl. 9 Disciplinárneho poriadku. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol nesprávne znenie čl. 9 Disciplinárneho poriadku (čl. 9 písm. a/, písm. g/ a znova uviedol písm. g/ Disciplinárneho priadku), keď zrejme chybou v písaní došlo k nesprávnemu citovaniu príslušného ustanovenia Disciplinárneho poriadku, ktorého porušenie kladie žalovaný žalobcovi za vinu: „ ... porušil povinnosti autorizovaného architekta uložené mu v ust. § 6 ods. 1 a 3 zákona o autorizovaných architektoch a čl. 9 písm. a) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, preto presadzuje seba alebo výkon svojich odborných činností vo výstavbe nepravdivým alebo zavádzajúcim spôsobom, čl. 9 písm. g) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, kto pri výkone povolania sa vo vzťahu ku klientom, spolupracovníkom alebo úradným osobám správa hrubo alebo urážlivo alebo vykonáva svoje povolanie spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s dobrými mravmi, čl. 9 písm. g) Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého sa disciplinárneho previnenia dopustí ten, kto vedome poskytuje služby na nepovolených stavbách“ Už len z tohto dôvodu súd musí konštatovať zmätočnosť a nepreskúmateľnosť výroku preskúmavaného rozhodnutia. 44. Súd musí prisvedčiť i ďalšej námietke žalobcu, že zákon v ust. § 39 ods. 1 výslovne stanovil, čo je disciplinárnym previnením. Disciplinárnym previnením je závažné alebo opätovné porušenie povinnosti:
- stanovenej zákonom o autorizovaných architektoch alebo
- štatútom komory, ak nejde o trestný čin alebo priestupok. 45. Žalovaný preto v rozpore s ust. § 39 ods. 1 považoval za disciplinárne previnenie aj porušenie povinnosti stanovenej v čl. 9 písm. a) a písm. g) Disciplinárneho poriadku. Ak bol žalovaný názoru, že žalobca svojim konaním porušil Disciplinárny poriadok, nemohlo ísť v tomto smere o disciplinárne previnenie, za ktoré by mu mohol uložiť disciplinárne opatrenie. 46. Súd preto ustálil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie je nezrozumiteľné pre absenciu opisu skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z § § ods. 1 a 3 zákona o autorizovaných architektoch, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 47. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/156/2007 z 08.12.2008, sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 08.10.2010, sp. zn. 5Sžo/122/2010 z 24.03.2011, sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26.09.2013 a iné), ktorá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považuje rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. 48. Dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné výstižne, stručne a zrozumiteľne opísať podstatu veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Orgán verejnej správy je povinný uviesť aj náležité odôvodnenie sankcie, ktorú ukladá na základe svojej
úvahy, t. j. v medziach stanovených právnym predpisom. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Orgán verejnej správy je povinný pri určení výšky pokuty prihliadnuť a v odôvodnení uviesť všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti. 49. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom konania. V odôvodnení rozhodnutia by orgán verejnej správy mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. 50. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav až po vydanie prvostupňového rozhodnutia, citoval ustanovenia právnych predpisov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. K argumentom žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že obhajoba žalobcu, ktorý tvrdil, že nešlo o projektovú dokumentáciu (ale iba investičný zámer), ako i tvrdenie, že išlo iba dočasnú nafukovaciu atrakciu (vo vzťahu ku kúpalisku) nepodliehajúcu povoľovaciemu procesu, neobstojí. Zdôraznil, že aj keď išlo o dočasnú stavbu, ktorá mohla byť demontovaná v krátkom časom období, toto nemôže byť dôvodom na povolenie vypracovania projektových dokumentácii, o ktorom má architekt vedomosť o ich nesúlade s územným plánom obce. Ak by sa použil opačný výklad, bolo by možné dospieť k záveru, že môže dôjsť k akémukoľvek umiestneniu čohokoľvek kdekoľvek. K postaveniu letného kúpaliska, ktoré bolo určené pre verejnosť došlo. K závažnosti porušenia povinností žalobcom uviedol, že hoci miera intenzity jednotlivých porušení by sa mohla javiť ako nie taká závažná, po zohľadnení všetkých okolností konkrétneho prípadu konanie disciplinárne obvineného zakladá disciplinárnu zodpovednosť. 51. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia musí korešpondovať výroku preskúmavaného rozhodnutia, čo v danom prípade splnené nebolo. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru súdu nie je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorá ho viedla k vydaniu rozhodnutia a ani jeho stanovisko k dôkazom zisteným v disciplinárnom konaní. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že konanie disciplinárne obvineného zakladá zodpovednosť vo vzťahu k viacerým previneniam. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie zrejmé aké dokazovanie bolo vykonané, resp. aké dôkazy boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 1 a 3 zák. o autorizovaných architektoch. Strohé konštatovanie skutkového stavu a poukaz na právne predpisy vzťahujúce sa na preskúmavanú vec je pre riadne odôvodnenie rozhodnutia nepostačujúce. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ako dospel žalovaný k výške pokuty, ktorú uložil žalobcovi. Odôvodnenie, že bol zohľadnený rozsah a povaha porušenej povinnosti, spôsob konania ako i skutočnosť, že zo strany disciplinárne obvineného išlo o prvé porušenie predpisov a uložil pokutu v dolnej hranici ustanoveného rozmedzia ako primeranú nielen s cieľom represie, ale najmä v záujme prevencie, je pre riadne odôvodnenie výšky sankcie nepostačujúce. 52. Podľa názoru súdu žalovaný nerešpektoval vyššie uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti podstatnej náležitosti rozhodnutia - výroku a aj odôvodnenia. Súčasne je možné konštatovať, že aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie vykazuje nedostatky preskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodov totožných uvedených vyššie. Súdom uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím majú tak za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 53. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 54. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 55. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
56. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne rozhodne v súlade s § 39 ods. 5 zákona o autorizovaných architektoch tak, že výrok rozhodnutia bude formulovaný jednoznačne a určito a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. V odôvodnení by mal žalovaný uviesť okrem právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol aj dôkazy, ktoré zistil v správnom konaní a ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, ako ich vyhodnotil a posúdil, a najmä na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, ktorý formuloval vo výroku svojho rozhodnutia. 57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP). 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.