Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Ps-5-2021.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11Ps/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená (nesvojprávna): G. Č., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, F., zastúpená opatrovníčkou: G.Á. Č., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, F., za účasti: C. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, F., o návrhu navrhovateľa: C. Č., nar. 13.10.1969, bytom Š. XXXX/X, F., zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska 71, Bratislava, na zmenu opatrovníka, takto
rozhodol:
I. Súd o d v o l á v a G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXXX/X, F., z funkcie opatrovníka pre G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXXX/X, F..
II. Súd u s t a n o v u j e C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXXX/X, F., za opatrovníka pre osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená - G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXXX/X, F., ktorý opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola spôsobilosť opatrovanca na právne úkony obmedzená a spravovať jeho majetok a je povinný predkladať súdu správy o výkone svojej opatrovníckej funkcie a o majetku opatrovanca dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12. kalendárneho roka za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu v lehote 30 dní záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.08.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odvolal pôvodnú opatrovníčku z funkcie opatrovníka nesvojprávnej a ako nového opatrovníka ustanovil navrhovateľa.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dôvodom na zánik opatrovníctva je podľa názoru navrhovateľa strata spôsobilosti na výkon tejto funkcie. Matka navrhovateľa má v súčasnosti vek 81 rokov a s tým súvisiacu zhoršenú psychickú aj fyzickú kondíciu. Takmer nevychádza z domu, s ťažkosťami sa pohybuje v rámci domácnosti. Navrhovateľ má najmä obavu o osud svojich súrodencov, vrátane svojej sestry. Najmä mu záleží na tom, aby neostali bez opatrovníka v prípade matkinej smrti. Funkciu opatrovníka by chcel prevziať on, nakoľko najlepšie pozná svoju sestru, celý život žijú spolu v jednom byte. Skutočnosťou podporujúcou tento návrh je aj samotný súhlas matky navrhovateľa so zbavením funkcie opatrovníčky a jej želanie, aby bol navrhovateľ ustanovený ako opatrovník sestre, nakoľko pozná pomery v rodine, zdravotný stav súrodencov, je ich bratom. Taktiež z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a matkinej psychickej diagnózy - mentálna retardácia v pásme oligofrénie, navrhovateľ podal zároveň na tunajšom súde návrh na obmedzenie spôsobilosti matky na právne úkony. Taktiež súčasne s týmto návrhom podáva navrhovateľ identické návrhy na zmenu opatrovníka aj jeho ďalších dvoch súrodencov, ktorí sú taktiež pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, a ktorým je matka ustanovená za opatrovníčku. Ide o Š. Č. a G. Č..
3. Ako dôkazy navrhovateľ predložil Vyhlásenie zo dňa 17.05.2019, Listinu o ustanovení za opatrovníka sp.zn. P 53/97 zo dňa 24.04.1997, rozsudok OS Trnava č.k. 24Nc 49/96-21 zo dňa 19.12.1996, uznesenie OS Trnava č.k. 12Ps/5/2021-14 zo dňa 25.08.2021.
4. Pôvodná opatrovníčka sa k návrhu vyjadrila tak, že s návrhom nesúhlasí, chce zostať opatrovníčkou, lebo má na to právo. Poukazovala na to, že navrhovateľ nebol nikdy s dcérou u doktora.
5. Nesvojprávna uviedla, že navrhovateľa nechce za opatrovníka preto, že nedáva raňajky jej bratom, neplatí plyn, elektriku ani vodu. Opatrovníčkou je jej mama, myslí si, že môže byť jej opatrovníčkou ďalej.
6. Nový opatrovník sa vyjadril, že navrhovateľ je jeho nevlastný brat, nesvojprávna je jeho nevlastná sestra a opatrovníčka je jeho mama. Bol požiadaný o vykonávanie funkcie opatrovníka, volala mu nesvojprávna a mama, hneď súhlasil. Na sociálnom odbore mu to vysvetlili. Cíti sa na to schopný a spôsobilý, pričom sa nevie vyjadriť k schopnosti navrhovateľa vykonávať funkciu opatrovníka.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, ako aj výsledkami el. lustrácie navrhovateľa v Sociálnej poisťovni a v Registri priestupkov, Odpisom registra trestov na navrhovateľa, trestným rozkazom OS Trnava č.k. 0T/91/2014-12 zo dňa 10.05.2014, trestným rozkazom OS Trnava sp.zn. 0T/43/2011 zo dňa 07.05.2011, Oznámením Mesta Trnava zo dňa 17.09.2021, úradným záznamom č.l. 41, lekárskou správou zo dňa 08.10.2021, návrhom na vrátenie spôsobilosti, lekárskym nálezom zo dňa 17.09.2021, výsledkami el. lustrácie nového opatrovníka v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni a v Registri priestupkov, Odpisom registra trestov na nového opatrovníka, výsledkami lustrácie nového opatrovníka a navrhovateľa v exekučných konaniach, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 14Ps/4/2021 (z neho návrh č.l. 1, lekárska správa č.l. 3), obsahom pripojeného spisu sp.zn. 0P 53/97 - pôvodne sp.zn. 24Nc 49/96 (z neho rozsudok č.l. 21, uznesenie č.l. 31, žiadosť o odvolanie z funkcie opatrovníčky č.l. 38, správa Mesta Trnava zo dňa 19.06.2003 č.l. 41, správa Mesta Trnava zo dňa 25.10.2010 č.l. 54), obsahom pripojeného spisu sp.zn. 18C/158/2003 (z neho lekársky nález zo dňa 31.05.2005 č.l. 142), ako aj výsluchom navrhovateľa, pôvodnej opatrovníčky, nesvojprávnej, nového opatrovníka a svedkyne Mgr. B. E. (keď od výsluchu svedkyne G. E. upustil ako od nadbytočného), pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 24Nc 49/96-21 zo dňa 19.12.1996, právoplatným dňa 29.01.1997, pozbavil G. Č., U.. XX.XX.XXXX, spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Uznesením č.k. P 53/97-31 zo dňa 06.05.1997 bola nesvojprávnej ustanovená za opatrovníčku jej matka G. Č., U.. XX.XX.XXXX. Z Oznámenia Mesta Trnava zo dňa 17.09.2021 vyplýva, že opatrovníčka podľa ich zistení nie je schopná naďalej vykonávať funkciu opatrovníka nesvojprávnej, nakoľko jej pokročilý vek a nenávratne zhoršený fyzický i psychický zdravotný stav nedovoľujú vykonávať túto funkciu. Z Lekárskeho nálezu psychiatra G.. E. zo dňa 08.10.2021 vyplýva, že opatrovníčka bola vo februári 2021 vyšetrená u predchádzajúceho psychiatra, kedy u nej pretrvávala anxiózna reaktívna symptomatika, pričom v mesiaci jún a august 2021 bola opatrovníčke prevziať lieky nesvojprávna.
9. Podľa § 26 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
10. Podľa § 27 ods. 2 a 3 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. (2) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1). (3)
11. Podľa § 248 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. (1) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. (2)
12. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
13. Podľa § 274 ods. 1 a 2 CMP, súd rozhoduje uznesením. (1) V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. (2)
14. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
15. Podľa článku 12 odseku 4. Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13.12.2006 (platný pre SR dňa 25.06.2020; v Zbierke zákonov pod č. 317/2010), zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.
16. V konaní bolo preukázané, že súčasná opatrovníčka z dôvodu vysokého veku a zhoršeného zdravotného stavu stratila spôsobilosť na výkon funkcie opatrovníčky nesvojprávnej. Zhoršený zdravotný stav opatrovníčky vyplýva z vyjadrenia nesvojprávnej na pojednávaní dňa 07.09.2021, kedy uviedla, že jej matka má zdravotné problémy, starajú sa o ňu, chodia s ňou po doktoroch, má problém s nohami, zle vidí. Uvedené mal súd za preukázané aj z Oznámenia Mesta Trnava zo dňa 17.09.2021, ktoré Mesto Trnava s rodinou spolupracuje, do spisu sp.zn. 0P 53/97 (pôvodne sp.zn. 24Nc 49/96) pravidelne zasiela oznámenia o prešetrení sociálnych pomerov v rodine, a teda má prehľad o situácii v rodine. Okrem toho mal súd stratu spôsobilosti na výkon funkcie opatrovníčky za preukázanú aj z výsluchu opatrovníčky (ktorý bol sťažený pre zhoršený sluch), ako aj z celkového vystupovania opatrovníčky na súde (ktorá bola len ťažko mobilná).
17. Keďže v konaní bolo preukázané, že súčasná opatrovníčka z dôvodu vysokého veku a zhoršeného zdravotného stavu stratila spôsobilosť na výkon funkcie, súd ju v súlade s § 277 ods. 2 CMP z funkcie opatrovníka vo výroku I. tohto uznesenia odvolal.
18. Následne bolo potrebné riešiť otázku ustanovenia nového opatrovníka, pričom prednostne súd posudzoval vhodnosť osoby navrhovateľa, keďže ide o brata nesvojprávnej a žije s ňou v jednom byte. Súd však dodáva, že pre ustanovenie do funkcie opatrovníka nepostačuje blízky príbuzenský vzťah a žitie v jednom byte, ale je potrebné, aby daná osoba spĺňala osobnostné, morálne a zdravotné predpoklady pre výkon funkcie. Z vykonaného dokazovania dospel súd k nevyhnutnému záveru, že u osoby navrhovateľa tieto predpoklady nie sú splnené, a preto je vylúčené, aby bol opatrovníkom nesvojprávnej.
19. Predovšetkým súd poukazuje na to, že navrhovateľ nemá potrebné osobnostné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka nesvojprávnej. Súd pritom poukazuje na zlý vzťah medzi navrhovateľom a nesvojprávnou, o ktorom vypovedala nesvojprávna, ktorá pri výsluchu uviedla, že navrhovateľ neplatí v byte za nič, nerozpráva sa s ním, nepomáha jej a ona si to ani nepraje, pričom si neželá, aby bol jej opatrovníkom. Negatívny vzťah medzi nimi výslovne uviedol pri svojom výsluchu aj navrhovateľ, ktorý okrem toho uviedol, že v rámci starostlivosti o nesvojprávnu nerobí vôbec nič, s tým, že čokoľvek by spravil, bolo by mu vynadané. Zlé vzťahy vyplývajú aj z Oznámenia Mesta Trnava zo dňa 17.09.2021, v ktorom sa uvádza, že rodinná väzba medzi navrhovateľom a ostatnými členmi rodiny je narušená; je prítomná silná komunikačná bariéra, ktorá pretrváva z oboch strán; navrhovateľ má vyhradenú jednu izbu, ktorú obýva, ostatné izby neužíva; na chod domácnosti, ako sám uviedol, neprispieva; medzi navrhovateľom a ostatnými členmi domácnosti je prítomná absencia rodinnej, citovej, či inej väzby, resp. ako uvádza navrhovateľ, je prítomná nenávisť voči jeho osobe.
20. V prípade vyššie opísaného vzťahu, hoci ide o vlastných súrodencov, panuje medzi nimi nepriateľský vzťah, ktorý nie je založený ani na minimálnej dôvere. Súd mal však za to, že dôvera medzi opatrovancom a opatrovníkom je dôležitým faktorom, ktorý v tu prejednávanej veci nebol naplnený. Zároveň mal súd za to, že napriek tomu, že nesvojprávna nemá spôsobilosť na právne úkony, má právo
vyjadriť svoj názor a svoje želanie vo veci ustanovenia opatrovníka, pričom táto si navrhovateľa za opatrovníka výslovne neželá.
21. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III.ÚS 3333/11 zo dňa 26.09.2013, v ktorom český ústavný súd uviedol, že „ak chce verejná moc rešpektovať dôstojnosť človeka a autonómne prejavy jeho osobnosti, nemôže postupovať protismerne a autoritatívne vynucovať vzťah, ktorý opatrovanec z opodstatnených dôvodov nechce a s ktorým nesúhlasí. Naopak je namieste, aby vôľa opatrovanca bola zvážená, pretože vzťah medzi ním a opatrovníkom by mal byť (objektívne) vzťahom dôvery, keďže len tak je zaistená realizácia účelu opatrovníctva. Bez nej možno len ťažko naplniť ideál (čl. 12 ods. 4 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím), aby „opatrenia týkajúce sa uplatnenia právnej spôsobilosti rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, zabraňovali konfliktu záujmov a nevytvárali priestor pre nežiadúce ovplyvňovanie.““
22. Ďalšou prekážkou pre ustanovenie navrhovateľa do funkcie opatrovníka bola skutočnosť, že pre funkciu opatrovníka nemá potrebné morálne predpoklady. Uvedené vyplýva jednak z toho, že voči navrhovateľovi je na tunajšom súde vedených 13 exekučných konaní, z čoho je zrejmé, že má dlhy, ktoré dobrovoľne neuhradil. Skutočnosť, že navrhovateľ poberá iba invalidný dôchodok vo výške 200,60 eura mesačne (k tomu má príjem z brigád cca 100,- eur mesačne), je voči nemu vedených viacero exekučných konaní, a teda nemá dostatok finančných prostriedkov, v spojení so zlým vzťahom s nesvojprávnou, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či má navrhovateľ o funkciu opatrovníka záujem skutočne len z nezištných dôvodov. Morálny kredit navrhovateľa narušuje aj skutočnosť, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 0T/91/2014-12 zo dňa 10.05.2014 za prečin krádeže na trest odňatia slobody 2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou 1 roka, ktoré odsúdenie podľa Odpisu registra trestov nebolo zahladené. Súd dodáva, že navrhovateľ bol odsúdený pre prečin krádeže aj trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/43/2011 zo dňa 07.05.2011, ktoré odsúdenie bolo zahladené. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní odôvodňoval krádeže v tom zmysle, že dopustiť sa krádeže, keď nie je čo do úst, nie je problém. Bez ohľadu na to, že spáchanie trestného činu krádeže nie je ospravedlniteľné ani v prípade, že ide o potraviny, súd poukazuje na to, že podľa neskoršieho trestného rozkazu okrem potravín odcudzil navrhovateľ aj deodorant a podľa skoršieho trestného rozkazu odcudzil iba DVD film a časopis. Navrhovateľovi tiež chýba potrebná sebareflexia, keď pri výsluchu uviedol, že jediné jeho mínus je, že sa narodil do nesprávnej rodiny a dvakrát niečo zobral v potravinách, hoci z trestných rozkazov vyplýva, že k odcudzeniu tovaru v obchode došlo preukázateľne štyrikrát: 25.02.2011, 05.05.2011, 09.11.2013 a 08.05.2014.
23. Navrhovateľ nemá ani potrebné zdravotné predpoklady pre ustanovenie do funkcie opatrovníka, keď v rámci výsluchu uviedol, že bol psychiatricky liečený, má posttraumatickú poruchu, problémy so spánkom, depresie, navštevuje psychiatra.
24. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je vylúčené, aby do funkcie opatrovníka nesvojprávnej ustanovil navrhovateľa. Pokiaľ ide o Vyhlásenie zo dňa 17.05.2019, opatrovníčka poprela, že by také vyhlásenie podpísala, keď zároveň navrhovateľ uviedol, že vyhlásenie napísal on, matka ho podpísala, pričom podpisuje veci, často nevie ktoré. Z uvedeného vyplýva, že nemožno mať za preukázané, že by uvedené vyhlásenie vyjadrovalo skutočnú vôľu opatrovníčky, okrem toho pochádza spred viac ako dvoch rokov, keď zároveň súd v tomto konaní i tak nie je viazaný návrhom, koho ustanoviť do funkcie za opatrovníka. Navrhovateľ v konaní tiež poukazoval na skutočnosť že uznesením tunajšieho súdu č.k. 12Ps/5/2021-14 zo dňa 25.08.2021 bez nariadenia pojednávania bol práve on ustanovený za opatrovníka bratovi Š. Č., avšak súd v konaní sp.zn. 11Ps/5/2021 nie je týmto rozhodnutím viazaný. Vzhľadom na nemožnosť ustanoviť navrhovateľa do funkcie opatrovníka nesvojprávnej bolo potrebné zisťovať inú vhodnú osobu pre túto funkciu.
25. V zmysle § 27 ods. 3 OZ má ustanovenie príbuzného alebo inej osoby, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, prednosť pred ustanovím za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenia.
26. Mesto Trnava odporučilo do funkcie opatrovníka ustanoviť nevlastného brata nesvojprávnej, ktorý s ustanovením za opatrovníka súhlasil, po čom ho súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pribral do konania ako účastníka. Rovnako s jeho ustanovením do funkcie súhlasila aj pôvodná opatrovníčka a nesvojprávna.
27. Súd mal za preukázané, že nevlastný brat nesvojprávnej spĺňa predpoklady pre ustanovenie do funkcie opatrovníka. Hoci nesvojprávna a jej nevlastný brat neboli spolu dlhší čas v kontakte, nie je medzi nimi nepriateľský vzťah, ale naopak, práve nesvojprávna spolu s opatrovníčkou ho oslovili a požiadali, aby túto funkciu vykonával, a teda požíva ich dôveru. Nový opatrovník je ženatý, stabilne zamestnaný (od roku 2009 u toho istého zamestnávateľa), pričom dosahuje čistý príjem okolo 1.000,- eur, nemá žiadne dlhy a nie sú voči nemu vedené žiadne exekučné konania. Od roku 2010 sa nový opatrovník dopustil jedného priestupku v roku 2019, a to neumiestnenie parkovacieho lístka, za čo mu bola uložená bloková pokuta 10,- eur. Z Odpisu registra trestov vyplývajú dve zahladené odsúdenia z roku 1984 a 1985 a jedno odsúdenie za krádež v Rakúsku v roku 1989 na podmienečný trest odňatia slobody 2 týždne so skúšobnou dobou 3 roky. Hoci odsúdenie z roku 1989 nie je zahladené, súd mal za to, že vzhľadom na to, že išlo o skutok spred 32 rokov, po ktorom sa nový opatrovník nedopustil žiadneho trestného činu ani vážneho priestupku, nie je prekážkou pre ustanovenie ho do funkcie opatrovníka. Novému opatrovníkovi nebráni vo výkone funkcie žiadne ochorenie. Rovnako mu nebráni ani jeho pracovná doba (od 7.00 do 15.30, resp. od 7.00 do 17.00 pri striedaní krátkeho a dlhého dňa), keď nesvojprávna si nevyžaduje osobnú starostlivosť, resp. celodenný dozor.
28. Skutočnosť, že navrhovateľ s ustanovením C. G. do funkcie opatrovníka nesúhlasí, a že ho považuje za cudzieho človeka, nie je podstatná, keďže navrhovateľa sa výrok o ustanovení nového opatrovníka týka iba v rozsahu, v ktorom on sám (navrhovateľ) nebol ustanovený do funkcie, nemôže však napádať ustanovenie inej konkrétnej osoby. Rozhodujúce v konaní bolo, že nový opatrovník je príbuzným nesvojprávnej a spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka. Nebol pritom dôvod ustanoviť do funkcie opatrovníka Mesto Trnava, keďže v zmysle § 27 ods. 3 OZ má ustanovenie príbuzného alebo inej osoby, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, prednosť pred ustanovením orgánu miestnej správy. Súd dodáva, že Mesto Trnava s rodinou spolupracuje a pravidelne prešetruje pomery v rodine, v čom bude naďalej pokračovať.
29. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku II. uznesenia ustanovil nesvojprávnej za opatrovníka C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXXX/X, F. (keď nebol viazaný návrhom navrhovateľa), a v súlade s § 274 ods. 2 CMP vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a síce oprávnenie a povinnosť zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola spôsobilosť opatrovanca na právne úkony obmedzená a spravovať jeho majetok a je povinný predkladať súdu správy o výkone svojej opatrovníckej funkcie a o majetku opatrovanca dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12. kalendárneho roka za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu v lehote 30 dní záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
30. Súd dodáva, že z dôvodu podaného návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony nesvojprávnej (ktoré konanie prebieha pod sp.zn. 19Ps/4/2021) nebolo namieste konanie sp.zn. 11Ps/5/2021 prerušiť, keďže až do právoplatného skončenia uvedeného konania bude potrebné, aby právne úkony za nesvojprávnu vykonával nový opatrovník namiesto pôvodnej opatrovníčky.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané pôvodnou opatrovníčkou a novým opatrovníkom by
nebolo právne účinné, pretože títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, ispisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.