Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cpr-2-2019.pdf
PDF · 208.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cpr/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Š., H. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému Stredná odborná škola služieb a lesníctva, IČO: 42 317 673, so sídlom v Banskej Štiavnici, Kolpašská 1586/9, právne zastúpený JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 13, v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že v rozsahu 75% je daná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, choroba z vibrácií zistená 26.04.2018.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 15.3.2019 domáhal toho, aby súd určil, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania a choroba z vibrácií zistená 26.04.2018, uznaná 15.08.2018 zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu v celom rozsahu a to na tom základe: „Žalobca je zamestnancom žalovaného, kde počas trvania pracovného pomeru mu bola 26.4.2018 zistená choroba z povolania - profesionálna choroba z vibrácií, uznaná 15.8.2018. Za zodpovedného zamestnávateľa však bol označený samotný žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca tvrdí, že v čase zistenia choroby z povolania samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, preto v zmysle § 195 ods.4 zákonníka práce za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, teda žalovaný. Riešenie tohto sporu v zmysle § 14 zákonníka práce patrí do právomoci súdu a v zmysle § 23 CSP je kauzálne príslušný Okresný súd Zvolen. Existencia choroby z povolania nie je medzi stranami sporná. Sporné je, či za škodu chorobou spôsobenú zodpovedá žalobca alebo žalovaný. Podstatnou otázkou je výkon práce za podmienok, za ktorých choroba z povolania vzniká. Tento má pre účely priznania choroby z povolania preskúmať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a vydať o tom odborné stanovisko. V predmetnej veci tak urobil, avšak dospel k nesprávnym záverom a to v dvoch smeroch: A/ Pokiaľ ide o expozíciu vibráciám, nie je pravdivé tvrdenie, že v zamestnaní u žalovaného to bolo len 1 hodinu denne. Tento údaj môže byť relevantný len v poslednom období, ale v predchádzajúcich rokoch to bolo nepochybne viac. Bolo viac žiakov a žalobca viac času trávil prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Aj u predchádzajúcich zamestnávateľov pracoval s vibrujúcimi nástrojmi a to počas celej pracovnej zmeny.
Takúto prácu vykonával celý profesionálny život od roku XXXX, teda celkom XX rokov. Tvrdenie RUVZ je teda nesprávne a zavádzajúce. B/ Pokiaľ ide o výkon živnosti, RUVZ si zamieňa oprávnenie na výkon a samotný výkon činnosti. Žalobca mal oprávnenie na výkon činnosti od roku XXXX, ale ju nevykonával. V skutočnosti ju vykonával len v rokoch XXXX a XXXX len popri zamestnaní, kedy aj podal daňové priznanie k dani z príjmov. Ani predtým a ani potom živnosť nevykonával, iba mal oprávnenie ju vykonávať. Naopak zamestnanie, v ktorom pracoval s vibrujúcimi nástrojmi, vykonával aj predtým, aj počas výkonu živnosti, aj potom až do súčasnosti. D ô k a z : hlásenie choroby z povolania odborné stanovisko RUVZ potvrdenie DU Žalobca nie je oprávnený iniciovať prehodnotenie odborného stanoviska RUVZ. V zmysle § 31a ods.4 zákona č.355/2007 Z.z., úplné znenie zákon č.103/2015 Z.z., prešetrenie pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby vykonáva RUVZ len na základe žiadosti od špecializovaného lekárskeho pracoviska. Príslušný lekár odmietol opakované posúdenie vyžiadať a odkázal žalobcu na súdne konanie. Žalobca nemá inú možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť, len podať túto žalobu. Pokiaľ bude v priebehu konania nevyhnutné vykonať dokazovanie, navrhuje súdu, aby sám vyžiadal nové odborné stanovisko RUVZ alebo odborné vyjadrenie, či znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie hygiena práce, pracovné lekárstvo, či choroby z povolania. Znalcovi RUVZ nemôže odmietnuť súčinnosť.“
2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k žalobe a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol: „Žalovaný popiera celý nárok, ktorého sa žalobca dožaduje v žalobe, ako aj všetky jeho tvrdenia ktorými tento nárok odôvodňuje. I. Zistenie choroby z povolania a určenie zamestnávateľa, u ktorého vznikla choroba z povolania nie je otázka právna, ale závisí od odborného posúdenia podľa zákonom stanoveného postupu. Preto sú názory žalobcu ako laika v danej oblasti, nepodložené odborným vyjadrením, len dohady bez procesného a právneho významu. U žalobcu odborník lekár, U.. E. X., ktorý posudzoval chorobu žalobcu, či môže byť chorobou z povolania, požiadal príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom, o prešetrenie pracovnej anamnézy žalobcu. Na základe tejto žiadosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal odborné stanovisko zo dňa 10.7.2018, kde v závere jasne uviedol, že žalobca nepracoval u žalovaného v podmienkach, v ktorých choroba z povolania mohla vzniknúť. V závere tohto odborného stanoviska sa ďalej uvádza, že žalobca sám vo svojom vyjadrení potvrdil, že vykonáva pilčícke práce v čase svojho osobného voľna v rámci svojej živnosti. Práve tieto práce sa podľa záveru odborného stanoviska mohli podieľať na vzniku diagnostikovaného ochorenia. Ide o stanovisko odborníka v príslušnej oblasti, ktoré vypracovali a podpísali odborníčky lekárky U.. K. M. R. U.. W. F.. Žalobca toto odborné stanovisko doložil k žalobe. U.. E. X. následne vydal Hlásenie choroby z povolania č. 622/2018, kde určil, že zdravotné postihnutie žalobcu je chorobou z povolania a zároveň určil, že choroba z povolania vznikla žalobcovi pri výkone činností v rámci živnostenského podnikania žalobcu pod obchodným menom E. D. - F., C.: XXXXXXXX. Aj toto hlásenie choroby z povolania žalobca doložil k žalobe. II. Žalobca v žalobe spochybňuje uvedené odborné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a tvrdí, že „Pokiaľ ide o expozíciu vibráciám, nie je pravdivé tvrdenie, že v zamestnaní u žalovaného to bolo len jednu hodinu denne. Tento údaj môže byť relevantný len v poslednom období, ale v predchádzajúcich rokoch to bolo nepochybne viac. Bolo viac žiakov a žalobca viac času trávil prácou s vibrujúcimi nástrojmi..“. Poukazujem na to, že toto tvrdenie žalobcu je vágne a neurčité, neuvádza presné časové obdobia ale neurčito ich označuje: „len v poslednom období...v predchádzajúcich rokoch...to bolo nepochybne viac“. Žalobca zároveň tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi. III. Žalobca ďalej vo svojej žalobe tvrdí, že živnostenské práce v skutočnosti nevykonával, resp. ich vykonával len v rokoch XXXX a XXXX, len v ktorých údajne podal daňové priznanie. Poukazujem na to, že toto tvrdenie žalobca opäť nepodložil žiadnymi dôkazmi. Zároveň je toto tvrdenie očividne nedôveryhodné, pretože načo by mal žalobca aktívnu živnosť pokiaľ by nevykonával práce s ňou spojené. Keby tieto práce žalobca nevykonával, mal logicky prerušiť alebo ukončiť živnosť tak ako
mu to umožňuje príslušný právny predpis. Tu poukazujem na zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že podal daňové priznanie len v rokoch XXXX a XXXX, kde sa odvoláva na potvrdenie Daňového úradu Banská Bystrica, zo dňa 7.1.2019. V tomto potvrdení nie je uvedené ako tvrdí žalobca v žalobe, že len za roky XXXX a XXXX podal daňové priznanie, ale že za tieto roky podal daňové priznanie typu B. Daňový úrad tak nevylučuje podávanie daňových priznaní, resp. iných hlásení o príjmoch zo živnosti za ostatné roky jeho aktívnej živnosti. Zároveň poukazujem na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že nezískal choroby z povolania pri výkone svojej živnosti, tak z tohto vyplýva, že žalobca sa domnieva, že lekár vydal hlásenie o chorobe z povolania na základe nesprávnych podkladov. Žalobca tak fakticky tvrdí, že jeho zdravotné postihnutie nie je chorobou z povolania. IV. Okrem uvedeného poukazujem na to, že žalobca v žalobe uznáva, že minimálne v súčasnosti nepracuje u žalovaného za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Pritom podľa ust. § 195 ods.4 Zákonníka práce: „Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý“. Žalobca tak sám uznáva, že žalovaný nie je tým posledným zamestnávateľom pred zistením choroby z povolania a fakticky tak uznáva, že žalobca za chorobu z povolania žalovaného nezodpovedá. V. Na základe uvedeného sa domnievam, že žalobca ohľadne svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca zároveň ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie preukázali. Žalobca v žalobe len navrhuje súdu, aby súd zvážil, či je nutné vykonať dokazovania a ak áno, aby z vlastnej iniciatívy vykonali dôkazy ktoré príkladmo menuje. Toto nie je procesný návrh účastníka konania na vykonanie dokazovania. Domnievam sa, že je neúčelné a nehospodárne, aby súd z vlastnej iniciatívy vykonával dôkazy na preverenie laických dohadov žalobcu v otázkach, na ktoré sú nutné odborné vedomosti. Žalobca mal možnosť sám si dať vypracovať znalecký posudok alebo iné odborné vyjadrenie a doložiť ho k žalobe. Povinnosť žalobcu preukázať svoje tvrdenia v žalobe má okrem iného aj ten zmysel, aby súdy nepreverovali akékoľvek nepreukázané dohady žalobcu. VI. Okrem uvedeného poukazujem na to, že žalobca v petite žaloby odkazuje na zistenie choroby z povolania dňa 26.4.2018 a uznaná dňa 15.8.2018, t.j. na uvedené Hlásenie choroby z povolania č. 622/2018. Domnievam sa, že toto konkrétne hlásenie choroby z povolania je už dané a ak by aj hypoteticky bolo zmeniteľné, tak len novým hlásením choroby z povolania, na ktoré už petit žaloby neodkazuje. Aj z tohto dôvodu nie je možné podľa môjho názoru žalobe vyhovieť.“ Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s prednesom riaditeľky žalovaného, výsluchom svedkov U. B., E. V., L. Z., C.. Š. U., U.. G. G., znaleckým posudkom č. 1/2021 vypracovaného U.. U. M., znalkyňou z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie choroby z povolania, vyjadrením znalkyne na vyjadrenie strán sporu zo dňa 17.5.2021, odborným stanoviskom z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom zo dňa 10.7.2018, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
4. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava písomne podanej žaloby. K veci ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že predmetom tohto konania je otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. Otázku zodpovednosti musí riešiť súd. Za spornú skutočnosť právny zástupca považoval to, čo je obsahom odborného vyjadrenia a to je, či žalobca u žalovaného pracoval za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou je postihnutý a táto odborná otázka má byť podľa neho predmetom dokazovania, pretože v žiadnom štádiu nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo alebo podliehalo nejakým opravným prostriedkom, v rámci ktorého konania by sa mohol žalobca domáhať svojich práv a teda sa môže svojich práv domáhať až v tomto súdnom konaní a nie je tu žiadny iný orgán, v ktorého právomoci by bolo riešiť jeho námietky. V konaní je potrebné skúmať pracovnú náplň žalobcu a to výsluchom žalobcu, ako aj výsluchom svedkov. K veci ďalej uviedol, že žalobca vykonával živnosť od roku XXXX, kedy získal živnostenské oprávnenie. K veci uviedol, že je pravda, že žalobca mal živnostenské oprávnenie, pričom mu nebola uložená žiadna povinnosť, aby
zrušil toto živnostenské oprávnenie a toto si ponechal, pretože nevedel, či bude alebo nebude ešte túto živnosť vykonávať a preto nemal žiadny dôvod toto živnostenské oprávnenie rušiť, avšak tvrdil, že túto živnosť nevykonával od roku XXXX. K veci ďalej uviedol, že daňové priznania v tomto období od r. XXXX až do súčasnosti sú dvojaké. Jedná sa o 2 typy a to typ A a typ B. Typ A je pre tých, ktorí podávajú daňové priznanie pokiaľ majú len príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania, čo bol prípad žalobcu a typ B podáva ten kto má zdaniteľné príjmy aj zo živnosti a teda žalobca mal príjmy zo živnosti v roku XXXX a XXXX a preto podal daňové priznanie typu B a pokiaľ nemal príjem zo živnosti, tak nepodával daňové priznanie typu B. Právny zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že chorobu z povolania zatiaľ u žalobcu nikto nespochybnil, choroba z povolania mu bola uznaná, čiže žalobca vychádza z predpokladu, že chorobu z povolania má, táto choroba je objektívne zistená a teda tvrdili, že u žalobcu bola zistená choroba z povolania - choroba z vibrácií. V konaní ostalo sporné, či za predmetnú chorobu zodpovedá žalovaný alebo nie. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný je posledným zamestnávateľom, u ktorého žalobca pracoval v tých podmienkach, za ktorých táto choroba mohla vzniknúť a u neho aj vznikla, pretože je u neho zamestnaný od r. XXXX.
5. Súd z výsluchu strany žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.5.2019 zistil, že tento k veci uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj vyjadrení svojho právneho zástupcu. K veci uviedol, že do práce u žalovaného nastúpil X.XX.XXXX ako majster odborného výcviku, pričom nastúpil na odbor mechanik - opravár, kde so žiakmi vykonával dennodennú prax a to bolo od prvého ročníka až po tretí ročník. Pri tejto činnosti robili práce mechanické, opravy, údržby, vyvárali autá, pričom sa rezalo, brúsilo, žiaci sa učili robiť s brúskami, rozrezávačkami, vyrezávanie plechov, ohýbanie plechov. Potom bola prax v dielňach. Po nejakej dobe si spravil školu lesné hospodárstvo a mechanizátor lesnej výchovy a potom začal už chodiť aj na prax do hory, pričom to prebiehalo tak, že týždeň bol v dielni a týždeň chodil do hory. Táto činnosť obnášala, že žiaci, ktorí boli operatóri alebo mechanizátori lesnej výroby, tak títo pracovali s pílami, s krovinorezmi, pravidelne sa chodilo na prax, kde každý majster ukazoval žiakom jednotlivé činnosti, pílil s nimi, aby žiaci vedeli ako to majú správne robiť a preto tam bolo v podstate každodenné pílenie s pílami. Žalobca k veci uviedol, že robil aj iné práce a vtedy keď nepracoval so žiakmi, tak hlavný majster mu kázal aby napr. rozrezával staré unimobunky rozrezávačkou, ďalej sa rozoberali aj staré autá, a to sa robilo buď ručne alebo rozbrusovačkami a napr. sa sekalo aj sekačkami. Ďalej robil aj zimnú údržbu na UNC a podobne. K veci ďalej uviedol, že živnosť si založil v roku XXXX z dôvodu, aby si zlepšil svoj príjem keďže v tom čase zarábal veľmi málo. Žalobca ďalej k veci uviedol, že čo sa týka jeho živnosti, tak pri svojej činnosti chodil do lesa robiť previerky a vykonával činnosti ako vypiľovanie dreva, kálanie dreva a to motorovou pílou, kálačkou a klinom. Túto prácu vykonával len po víkendoch, to znamená cez soboty a nedele a nebola to práca pravidelná. Keď sa zohnala nejaká práca, tak vtedy sa proste išlo robiť a to cez víkendy. Žalobca k veci uviedol, že práce na živnosť vykonával približne od roku XXXX v trvaní približne 8 rokov a to vtedy keď zohnal nejakú prácu a tieto práce sa vykonávali cez víkendy. Toto trvalo približne do roku XXXX. Je pravda, že živnosť si ponechal až do roku XXXX keďže nebol prinútený si túto živnosť zrušiť a živnosť mal ako zadnú rezervu pre prípad, že by sa vyskytla nejaká lepšia práca alebo by prišiel o prácu. K veci uviedol, že naposledy vykonával práce súvisiace s jeho živnosťou a to tie ako ich vyššie opísal niekedy v roku XXXX, plus mínus to nevedel uviesť. Žalobca ďalej k veci uviedol, že niekedy práca u žalovaného bola ťažšia ako práca, ktorú vykonával na živnosť a niekedy to bolo naopak.
6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia, pričom k veci uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnym odborným stanoviskom napriek tomu, že toho čoho sa žalobca dožaduje v žalobe, vyžaduje odborné stanovisko a podľa jeho názoru žalobca mal predložiť aspoň minimálny dôkaz na oporu svojich tvrdení. Podľa jeho názoru najdôveryhodnejšie tvrdenia žalobcu sa nachádzajú v správe Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, kde bol podrobne vypočutý, tam sa mohol jasne vyjadriť, nebol ovplyvňovaný žiadnym súdnym konaním, žiadnymi právnymi zástupcami a tam sa jasne vyjadril, kde poukázal hneď na prvej strane podľa vyjadrenia menovaného v priebehu cca 3-5 rokov v čase svojho osobného voľna vykonával pilčícke práce v skupine 4-5 pilčíkov, odstraňoval náletové dreviny a kríky pod vedením vysokého napätia, vykonával prerezávky, staval ploty pre zverince a podobne. Čiže je zrejmé, že vykonával tie ťažké práce, ktoré sú spojené s jeho profesiou, pre ktorú mal tú živnosť vydanú. Na základe toho vlastne Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal aj to odborné stanovisko, ktoré bolo doložené k žalobe a vyjadril sa tak ako sa vyjadril, že preskúmal aj pracovné podmienky žalobcu, momentálne ktoré vykonáva u žalovaného. Zistil, že tam nedochádza k tým prácam, ktoré by odôvodňovali chorobu z povolania a vlastne dal taký podnet pre lekára, ktorý posudzoval, či ide o chorobu z povolania, jednalo sa o U.. X.
a ak ide o chorobu z povolania, tak je jedine možné tá varianta, že tá choroba môže súvisieť s jeho živnostenským oprávnením a tými prácami, ktoré vykonával, pričom lekár usúdil, že tie živnostenské práce tú chorobu z povolania spôsobili a vydal predmetnú hlásenku.
7. Súd z prednesu riaditeľky žalovaného P.. X. T. na pojednávaní konanom dňa 27.5.2019 zistil, že táto k veci uviedla, že sa v celom rozsahu pripája k písomnému vyjadreniu k žalobe, ako aj k vyjadreniu ich právneho zástupcu a žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K veci uviedla, že sa v celom rozsahu pripája k tomu čo uviedla lekárovi z okresnej hygieny keď boli na mieste samom a ju vypočuli k tým okolnostiam. Ona je riaditeľka žalovaného od roku XXXX a teda k predchádzajúcim rokom sa bližšie vyjadriť nevie. K veci uviedla, že pedagogickú dokumentáciu uchovávajú 10 rokov a teda môžu predložiť tematické plány, ktorými sa má riadiť majster odborného výcviku pre mechanika a opravára, čo je vlastne činnosť žalobcu a posledné 3 roky žalobca neprichádzal do kontaktu v odbore mechanik - opravár, ale chodil robiť odbornú činnosť do Obecných lesov Banská Belá. Majstri odborného výcviku sú zatriedení do kategórii jednotlivých odborov žiakov a to jedna kategória sú ťažiari, potom sú tí, ktorí približujú drevnú hmotu na sklad a potom je práca na sklade. U žalobcu neprichádzala do úvahy ťažba, nakoľko ťažiari sú dvaja a on túto činnosť nevykonával. Žiaci na odbornom výcviku v 1. a 2. ročníku sú 6 hodín a v 3. ročníku 7 hodín, pričom z tohto času je minimálne 2 hodiny doprava na miesto samé do lesa aj na to samotné pracovisko. Majster odborného výcviku je v podstate učiteľ. On teda tým žiakom ukáže prácu a to s tými zariadeniami a pomôckami, ale riadnu prácu vykonávajú v skutočnosti samotní žiaci. K veci uviedla, že ako ona je riaditeľkou od roku 2011, apelovala na to, aby väčšinu prác robili žiaci a aby to nerobili majstri odborného výcviku a ich úlohou to bolo len žiakom ukázať. K veci uviedla, že majstri odborného výcviku nie sú robotníci, ale sú to pedagógovia.
8. Súd z výsluchu svedka U. B. zistil, že tento bol zamestnancom žalovaného, pričom v rokoch XXXX až XXXX bol majstrom odborného výcviku a v tomto období bol priamym nadriadeným žalobcu, pričom pracovný pomer u žalovaného skončil v roku XXXX. K veci uviedol, že okolo roku XXXX škola nebola v dobrej finančnej situácii a mala veľké dlhy a bolo potrebné zmeniť niektoré postupy súvisiace s odborným výcvikom. V období po jeho nástupe dodržiavali učebné osnovy, ale zvýšili príjem čo sa týka ich výkonov do rozpočtu školy v tom čase v slovenských korunách približne zo 100.000,- Sk na mesiac na sumu okolo 700.000,- Sk a začali chodiť do Tatier po kalamite a snažili sa ten dlh, ktorý tam bol vyrovnať. K osobe žalobcu uviedol, že čo sa týka výchovy žiakov, tak títo samozrejme mohli píliť aj robiť úkony, ale čo sa týka kvality dreva a objemu, tak okolo toho museli pracovať majstri. K veci uviedol, že žiaci robili bežnú prácu, to znamená opiľovali konárinu, pílili malé stromy. Svedok uviedol, že mal majstrov tak ťažbárov, ako aj dielenských majstrov a žalobca patril medzi majstrov ťažbárov, pričom mal na starosti aj skupinu opravárov a v tom prípade bol v dielni a keď sa opravovalo nejaké auto, tak samozrejme bolo treba rezať a aby chlapci neurobili väčšiu škodu, tak tieto činnosti robili majstri. Takisto majstri robili aj činnosti súvisiace s údržbou areálu školy, to znamená vŕtanie, brúsenie, údržba, jazda na dopravných prostriedkoch napr. na UNC. Keď mal žalobca na starosti ťažbiarsku skupinu, tak ráno o 7.00 hod. sa vychádzalo zo školy na pracovisko. Na pracovisku bola skupina okolo 7.30 až 7.45 hod., chodilo sa pracovať do Banskej Belej na obecné lesy a potom už riaditeľ alebo lesníci zaradili ľudí na konkrétne činnosti. Väčšinou sa robilo tak, že haluzinu a prebierky a prerezávky robili žiaci a ťažbu potom robili majstri. Svedok uviedol, že aj za jeho prítomnosti žalobca robil tie úkony, ktoré vyššie opísal. K veci uviedol, že aj on chodieval do Tatier keď bola kalamita za školu a o na jar a na jeseň na viac týždňov a niekedy sa týchto prác zúčastňoval aj žalobca. Žalobca mohol vykonávať tie činnosti pri ťažbiarskych prácach na obecných lesoch približne 5 hodín a z miesta výkonu práce sa odchádzalo vždy po 14.00 hod. za jeho éry. Svedok uviedol, že žalobca prichádzal do kontaktu s týmito pracovnými nástrojmi: motorová píla, krovinorez, vyžínače, rozbrusovačky, vŕtačky, búracie kladivá a takisto pracovné stroje ako UNC a podobne. Svedok k veci uviedol, že tie činnosti, ktoré opísal, vykonával žalobca za tie 4 roky keď on bol hlavný majster. Žalobca s vibrujúcimi pracovnými nástrojmi pracoval od 4 do 6 hodín denne.
9. Súd z výsluchu svedka E. V. zistil, že on bol zamestnancom žalovaného do roku 1998 a bol kolegom žalobcu. Svedok k veci uviedol, že v čase keď aj on pracoval u žalovaného, žalobca pracoval s hydraulickým kladivom, ďalej pracoval s pílou a spravil si aj pilčícky preukaz. Ďalej pracoval s krovinorezom, pracoval na traktore, s motorovými pílami. Svedok k veci uviedol, že žalobca sa zúčasťňoval aj na ťažbiarskych prácach a vtedy sa učili žiaci normálnej ťažbe a pri týchto prácach musel žalobca ako majster pracovať s motorovou pílou a to minimálne v rozsahu 4 hodín. Žalobca ako mechanik robil činnosti súvisiace s údržbou strojov napr. keď na LKT bol defekt, tak musel urobiť
tento defekt a to nebolo jednoduché. Svedok potvrdil, že keď chodil na hospitácie, tak videl žalobcu ako pracoval napr. s pílou.
10. Súd z výsluchu svedka L. Z. zistil, že bol zamestnaný u žalovaného ako majster odborného výcviku od roku 1980 až do roku 2003. K žalobcovi uviedol, že tento pracoval u žalovaného univerzálne. Jednak pracoval pri stavebných činnostiach, jednak pracoval ako majster opravár a jednak pracoval aj ako majster lesnej výroby a prichádzal do kontaktu so všetkými pracovnými nástrojmi ako napr. motorové píly, krovinorezy, rozbrusovačka, vŕtačka, takisto sa zúčastňoval pri stavebných činnostiach. Svedok k veci uviedol, že žalobca mohol robiť s vibrujúcimi nástrojmi v priemere 3 - 4 hodiny. Svedok videl žalobcu v lese pri tých činnostiach, ktoré opísal a to vtedy keď sa stretli na konkrétnom pracovisku.
11. Súd z výsluchu svedka C.. Š. U. zistil, že svedok je zamestnaný v spoločnosti G. F..E..D.. V. V. ako technik lesnej výroby a bol zástupcom podniku, ku ktorému chodia žiaci žalovaného aj s majstrami na výkon konkrétnych činností s tým, že prídu do Banskej Belej na sídlo ich firmy približne o 8.00 hod., následne prebehne nejaká inštruktáž čo sa bude robiť a potom je presun na konkrétne pracovisko. Toto trvá približne 15 minút a teda žiaci aj s majstrom sú na konkrétnom mieste o 8.15 hod. Stáva sa, že niekedy fyzicky aj s majstrom a žiakmi ide na miesto samé aj svedok. Svedok k veci uviedol, že on má skúsenosť napr. aj so žalobcom v tom zmysle, že jednotlivým žiakom ukázal napr. s tou pílou ako majú píliť a následne títo žiaci potom pília. V takej pracovnej skupine kde je jeden majster a 10 žiakov sa nachádzajú približne 2-3 píly. K veci uviedol, že pokiaľ on má skúsenosti, tak jeden majster napr. žalobca má na starosti jednu skupinu žiakov približne v počte 10 ľudí. Svedok uviedol, že on videl žalobcu ako majstra pracovať v ich podniku a vtedy pracoval jednak s motorovou pílou, ďalej pracoval s vŕtacím zariadením na motor, ďalej pílou na vyššie konáre a s touto pílou videl pracovať výlučne len žalobcu a na jednej smene s týmito nástrojmi pracoval žalobca od jednej hodiny do štyroch hodín. Svedok k veci uviedol, že so žalobcom prichádzal do kontaktu tak 6-7. rokov dozadu, nakoľko predtým žalobca vykonával činnosti v škole a do lesa chodil menej. Svedok potvrdil, že bol svedkom toho, že žalobca pílil jednotlivé drevo na klátiky za jeho prítomnosti a bolo to v rozsahu asi 2 hodín, keď to robil vkuse bez prerušenia.
12. Súd z výsluchu svedka U.. G. G. zistil, že on je zamestnancom žalovaného od 2.1.2004, pričom nastúpil na pozíciu ako majster odborného výcviku a to v odbore lesáci. To znamená, že oni chodievali mimo školu za jednotlivými činnosťami a v období od roku 2004 do roku 2011 bol žalobca zaradený na pozícii majster - opravár a teda miestom jeho práce bol areál školy a miestom práce svedka boli priestory mimo školy na konkrétnych pracoviskách. Svedok k veci uviedol, že v období od roku 2004 do 2011 žalobca nechodil do lesa ako majster výcviku lesníctva. Čo sa týka majstra opravára, tak jeho činnosť prebieha asi tým spôsobom, že jednotliví študenti sa stretnú o 7.00 hod. ráno, prebehne inštruktáž, ako aj školenie o bezpečnosti pri práci a následne sa idú robiť jednotlivé úkony podľa plánu. Čo sa týka funkcie majstra opravára, tak táto funkcia je pedagogická funkcia a tým má na mysli to, že takýto majster má jednotlivým študentom ukázať konkrétnu činnosť a následne za pomoci študentov sa má ďalej táto činnosť vykonávať a má majster dozerať na ich činnosť. Čo sa týka majstrov opravárov, tak škola už nemal pre nich dostatočnú náplň, aby vedela vykryť jednotlivé úkony so žiakmi a následne začali žiaci chodiť do závodu do Žiaru nad Hronom a bolo preto potrebné týchto majstrov opravárov vyťažiť aj na iné činnosti a preto začal aj žalobca chodiť do lesa, avšak jeho hlavnou náplňou bolo ostávať na dielni, teda v areáli školy. Niekedy sa stalo, že bol vyslaný s ostatnými majstrami vonka a tam robili práce súvisiace s nejakými výkonnými zásahmi v lese. Teda žalobca keď bol so skupinou v lese, jeho náplňou práce malo byť napríklad aj pri práci s motorovou pílou ukázať jednotlivým žiakom ako sa s touto motorovou pílou na mieste samom má pracovať a následne s touto motorovou pílou za jeho dozoru mali títo žiaci vykonávať tieto činnosti. Svedok k veci uviedol, že žalobca chodil so skupinou priamo do lesa v období rokov 2011 až do súčasnosti priemerne 1 deň do týždňa. Svedok k veci uviedol, že majster výcviku mohol pracovať denne tak 1 hodinu.
13. Súd z listinného dôkazu označeného ako Hlásenie choroby z povolania č.j.: 622/2018 zistil, že toto hlásenie je z mesiaca september 2018 a urobil ho vedúci lekár v nemocnici, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo U.. E. X., FNsP F.D.Roosevelta, OPLaT Banská Bystrica. V časti II. tohto hlásenia je uvedené - hlásenie určené všeobecnému lekárovi posudzovanej osoby. Posudzovanou osobou je žalobca. V kolónke právnická osoba alebo fyzická osoba
- podnikateľ, kde choroba z povolania vznikla je uvedené - F. - E. D. - F., C.: XXXXXXXX. V kolónke položka zo zoznamu chorôb z povolania je uvedené - profesionálna choroba z vibrácií, č. 28-3, kategória
práce 2. V kolónke dátum prvého zistenia je uvedený dátum 26.04.2018 a v kolónke dátumu uznania je uvedený dátum 15.08.2018.
14. Súd z listinného dôkazu označeného ako Odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby, ktoré vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom dňa 10.7.2018 zistil, že toto stanovisko je podpísané U.. K. M., zástupkyňou regionálnej hygieničky a bolo robené pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou, F.D.Roosevelta B.Bystrica, oddelenie pracovného lekárstva a je zaregistrované pod zn. J/2018/00865-5, pričom toto stanovisko sa týka prešetrenia pracovnej anamnézy žalobcu, zamestnaného u žalovaného v profesii majster odborného výcviku SK-ISCO: 2320001, pričom u menovaného bolo vyslovené podozrenie na profesionálnu chorobu z vibrácií horných končatín. V závere tohto stanoviska je uvedené: „ Z prehľadu vyplynulo, že menovaný od XX.XX.XXXX až doteraz (cca XX rokov a X mesiacov) pracuje v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici v profesii majster odborného výcviku. Pri výkone svojho povolania pracoval a používal pri názorných ukážkach žiakom školy ručné strojné zariadenia motorové píly a krovinorezy v rozsahu, uvedenom v texte odborného stanoviska. Z dostupných údajov technickej dokumentácie používanej záhradnej a lesnej techniky (motorové píly a krovinorezy) prekračujú povolené hodnoty pre hladiny hluku a vibrácií. Podľa predloženej dokumentácie zaradenia jednotlivých profesií do kategórií je profesia majster odborného výcviku v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici zaradená do 2 kategórie s faktormi práce psychická záťaž, fyzická záťaž, chemická faktory, hluk a záťaž teplom a chladom. Po zhodnotení všetkých údajov získaných od zamestnávateľa a posudzovanej osoby RÚVZ v Žiari nad Hronom zastáva názor, že p. E.V. D. nepracoval v podmienkach, v ktorých choroba z povolania mohla vzniknú vzhľadom na expozíciu faktora vibrácie (úhrnom cca 1 hodinu na zmene). Z informatívneho výpisu Živnostenského registra bolo zistené, že posudzovaná osoba má založenú živnosť od 26.04.1994 a predmetom podnikania je okrem iného aj približovanie drevnej hmoty s traktorom, výroba piliarska a prvotné obrábanie dreva a povozníctvo. V rámci živnosti, ktorá je aktívna doteraz, posudzovaná osoba vo svojom vyjadrení potvrdila, že vykonávala pilčícke práce v čase svojho osobného voľna. Táto pracovná expozícia, ktorú RÚVZ v Žiari nad Hronom nemá ako verifikovať, sa však mohla do určitej miery podieľať na vzniku diagnostikovaného ochorenia.“
15. Súd z listinného dôkazu a to potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 7.1.2019 zistil, že týmto potvrdením vyššie uvedený daňový úrad potvrdil, že daňový subjekt E. D., C.: XXXXXXXX, t.j. žalobca bol registrovaný na daňovom úrade od 6.5.1994 do 1.10.2018, pričom podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B za roky 2002 a 2004.
16. Súd zo záveru znaleckého posudku č. 1/2021 znalkyne U.. U. M., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie: choroby z povolania, nariadeného na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen 13Cpr/2/2019-171 zo dňa 3.3.2020 zistil, že v závere znalkyňa na jednotlivé otázky odpovedala takto: „1.) Otázka: Z akých pracovných činností žalobcovi vznikla choroba z vibrácií? 1.) Odpoveď: V súlade s preštudovaným odborným stanoviskom z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby vypracované U.. F. z RÚVZ so sídlom v Žiari nad Hronom zo dňa 10.7.2018 ako aj z doplneného stanoviska z 25.9.2020 a z pohovoru so žalobcom pri vyšetrení na KPLaKT v Košiciach konštatujem, že menovaný u žalovaného pracoval ako majster odborného výcviku, pri ktorom vykonával názorné ukážky žiakom školy s ručnou motorovou pílou aj krovinorezom. Tiež pracoval aj na iných strojoch s možným rizikom vibrácií (elektr. brúska Narex, rozbrusovačka). Ako živnostník pracoval tiež ako pilčík s ručnou motorovou pílou značky Stihl. Pri práci s pílou bol jednoznačne exponovaný vibráciam prenášaným na ruky. Z tejto činnosti mu vznikla choroba z povolania. Motorová píla značky Husquarna v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v B.Štiavnici aj motorová píla značky Stihl, s ktorou pracoval ako živnostník sú zdrojom nadlimitných vibrácií. Sy karpálneho kanála, ktorý bol hlásený ako prvá diagnóza profesionálneho ochorenia u menovaného, vzniká aj pri fyzickom zaťažení rúk v zápästí, najmä pri jednostrannej nadmernej a dlhodobej záťaži.
2.) Otázka: Podieľal alebo nepodieľal sa výkon práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií ? 2.) Odpoveď: Výkon práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií sa jednoznačne podieľal. Rozhodujúcim obdobím pre vznik choroby z povolania bolo posledných 5-10 rokov. V tomto období
menovaný udával len prácu v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v B.Štiavnici, ako živnostník od r. XXXX nepracoval.
3.) Otázka: Posúďte, či žalobca trpí ochorením, na základe ktorého bolo vystavené hlásenie choroby z povolania č. 622/2018, zo dňa 07.09.2018, U.. E. X.? Zároveň uveďte metódu, ktorou ste posudzovali uvedenú diagnózu. 3.) Odpoveď: Menovaný p. D. trpí ochorením, na základe ktorého bolo vystavené hlásenie choroby z povolania zo dňa 07.09.2018 U.. E.. X., čo bolo potvrdené aj následným vyšetrením v októbri 2020 v B.Bystrici a v decembri 2020 vyšetrením znalkyňou na ambulancii KPLaKT v Košiciach. Diagnóza bola stanovená na základe udávaných subjektívnych ťažkostí, klinického nálezu na rukách, pletyzmografického vyšetrenia, chladového testu, neurologického a EMG vyšetrenia.
4.) Otázka: V prípade, že znalec zistí, že žalobca trpí ochorením, na základe ktorého bolo vystavené hlásenie choroby z povolania č. 622/2018, zo dňa 07.09.2018 U.. E. X., je potrebné posúdiť súlad tohto ochorenia s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu u žalovaného zo dňa 21.09.2015 vydaný U.. Y. Ž. a s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 10.09.2018, vydaný U.. Y. Ž., založenými v súdnom spise, podľa ktorých bol žalobca spôsobilý na výkon posudzovanej práce u žalovaného. 4.) Odpoveď: Vyšetrenie U.. Ž. z 21.9.2015 zrejme nebolo zamerané na expozíciu vibráciam. V lekárskom posudku vo faktoroch práce vibrácie ako rizikový faktor uvedené vôbec neboli. Práca menovaného nebola autorizovaným bezpečnostným technikom zaradená do rizika vibrácií, čo považujem za nesprávne. V dokumentácií menovaného som nenašla lekársku správu patriacu k tomuto posudku, preto ani neviem aké vyšetrenie bolo u menovaného vykonané. Z uvedeného dôvodu je nenáležité hodnotiť tento posudok v súlade s hlásenou chorobou z povolania. Záver posudku z 10.9.2018: „Zdravotný stav je t.č. uspokojivý“, nie je v súlade so vzorom posudku a pre zamestnávateľa takýto záver nie je akceptovateľný v zmysle zákona 355/2007 Z.z., preto z uvedeného dôvodu ho nemôžem porovnať s vystaveným hlásením choroby z povolania č. 622/2018, zo dňa 07.09.2018.
5.) Otázka: Pri posudzovaní príčiny prípadnej zistenej žalobcovej choroby z povolania uveďte, ako na ňu vplývala alebo nevplývala žalobcova živnosť v zmysle odborného stanoviska č. J/2018/00865-5 zo dňa 10.07.2018 Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom. 5.) Odpoveď: Menovaný ako MOV vykonával názorné ukážky práce s pílou v priemere cca 1 hod za smenu, podľa udania RÚVZ. Ako živnostník vykonával zrejme takúto prácu v priebehu víkendov resp. v čase prázdnin. Podľa udania menovaného ako živnostník pracoval 7,5 resp. 8,5 roka. Je obtiažne presne vyšpecifikovať koľko bol exponovaný vibráciám ako zamestnanec a koľko ako živnostník. Určite na vznik ochorenia vplývala aj jeho živnosť - expozícia živnostníka tvorila časť jeho kumulatívnej dávky vibrácií. Rozhodujúce v expozícií sú posledných 5-10 rokov a tieto posledné roky ako živnostník už nepracoval.
6.) Otázka: Uveďte iné súvisiace zistenia, ktoré nie sú obsiahnuté v položených otázkach a sú dôležité podľa názoru znalca pre predmetné súdne konanie. 6.) Odpoveď: u menovaného bolo zistené závažné ochorenie bedrovokrížovej chrbtice - VAS LS obl už v roku 2006 s nálezom závažné poškodenia medzistavcových platničiek - presnejšie protrúzií diskov ( vysunutie) L4-5, L5-S1, aj s miernou kompresiou durálneho vaku t.j. útlaku miechového obalu a so zúžením neurofaramin (otvor pre miechový nerv) L4-5 obojstranne. Toto ochorenie značne limitovalo aj jeho prácu s pílou a pôsobilo ako výrazný podporný faktor pri vzniku choroby z povolania.“
17. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k predmetnému znaleckému posudku, voči ktorému nemali žiadne výhrady.
18. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnému znaleckému posudku a vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „ Poukazujem na tieto zásadné chyby znaleckého posudku :
- znalkyňa vôbec nevysvetlila rozpor medzi jej zisteniami o údajnom podiele výkonu práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií a odborného stanoviska zo dňa 10.7.2018, vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, kde je v závere jasne uvedené, že žalobca nepracoval u žalovaného v podmienkach, v ktorých choroba z povolania mohla vzniknúť. V závere tohto odborného stanoviska sa ďalej uvádza, že žalobca sám vo svojom vyjadrení potvrdil, že vykonáva pilčícke práce v čase svojho osobného voľna v rámci svojej živnosti,
- znalkyňa vôbec nevysvetlila rozpor medzi jej zisteniami o údajnom podiele výkonu práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií a hlásením choroby z povolania č. 622/2018 vydaným U.. E. X., kde určil, že zdravotné postihnutie žalobcu je chorobou z povolania a zároveň určil, že choroba z povolania vznikla žalobcovi pri výkone činností v rámci živnostenského podnikania žalobcu pod obchodným menom E. D.M. - F., C. : XXXXXXXX,
- v odpovedi na otázku 2 znalkyňa tvrdí, že rozhodujúcim obdobím pre vznik choroby z povolania bolo posledných 5 - 10 rokoch. Tu je zásadný rozpor s jej zisťovaním uvedeným na str. 27 znaleckého posudku v rámci posudzovania otázky č. 2. Znalkyňa tam brala do úvahy kumulatívnu dávku expozícii vibráciami za 34 rokov práce u žalovaného, kde to celé podrobne matematicky prerátava. Čiže znalkyňa na jednej strane tvrdí, že rozhodujúcim obdobím na vznik choroby z povolania bolo posledných 5 - 10 rokoch, ale samotný výpočet expozície vibráciami robí za 34 rokov, čiže aj z minimálne 24 rokov podľa nej nerozhodného obdobia. Zároveň na str. 33 posudku pod bodom c) znalkyňa vyslovene tvrdí že v priebehu 3 rokov mohlo dôjsť k zmenám v zdravotnom stave žalobcu, len aby vysvetlila rozpor medzi medzi lekárskym posudkom zo dňa 21.9.2015 a hlásením choroby z povolania č. 622/2018 vydaným U.. E. X. z roku 2018. Rozhodujúci výpočet expozície vibráciami pritom urobila za posledných 34 rokov bez toho, že by zobrala do úvahy ňou tvrdený fakt, že v priebehu uvedených troch rokov mohlo dôjsť k zmenám zdravotného žalobcu. Na základe uvedených chýb a rozporov v zásadných veciach namietam celý uvedený znalecký posudok ako nesprávny a ako dôkaz nepoužiteľný v tomto konaní.“
19. Znalkyňa U.. U. M. sa písomne vyjadrila k výhradám právneho zástupcu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedla: „V právnej veci žalobcu E. D., V. Š., proti žalovanému Stredná odborná škola služieb a lesníctva, Banská Štiavnica, o určenie, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania zodpovedá žalovaný som podala znalecký posudok č.1/2021 ( ďalej ZP), v ktorom som na základe údajov zo súdneho spisu, komplexnej zdravotnej dokumentácie ako aj na základe prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce vykonaného RÚVZ so sídlom v Žiari n. Hronom a doplneného šetrenia RÚVZ aj samotného žalobcu, podrobne zodpovedala na súdom stanovené otázky. K dispozícií som mala zdravotnú dokumentáciu zo spisu ale aj kompletnú dokumentáciu od praktického lekára, dokumentáciu z Oddelenia pracovného lekárstva v B. Bystrici, doplneného klinického vyšetrenia znalkyňou, vrátane doplnených špecializovaných vyšetrení - pletyzmografie a EMG ) Okresný súd Zvolen ma v predmetnej veci vyzval listom zo dňa 29.4.2021 (doručený 4.5.2021) odpovedať na vyjadrenie žalovanej v zastúpení advokátom L.. P. M.. Právny zástupca žalovanej L.. P. M. poukazal podľa neho na zásadné chyby znaleckého posudku :
Otázka č.1:
- znalkyňa vôbec nevysvetlila rozpor medzi jej zisteniami o údajnom podiele výkonu práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií a odborného stanoviska zo dňa 10.7.2018, vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, kde je v závere jasne uvedené, že žalobca nepracoval u žalovaného v podmienkach, v ktorých choroba z povolania mohla vzniknúť. V závere tohto odborného stanoviska sa ďalej uvádza, že žalobca sám vo svojom vyjadrení potvrdil, že vykonáva pilčícke práce v Čase svojho osobného voľna v rámci svojej živnosti,
- znalkyňa vôbec nevysvetlila rozpor medzi jej zisteniami o údajnom podiele výkonu práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií a hlásením choroby z povolania č. 622/2018 vydaným U.. E. X., kde určil, že zdravotné postihnutie žalobcu je chorobou z povolania a zároveň určil, že choroba z povolania vznikla žalobcovi pri výkone činností v rámci živnostenského podnikania žalobcu pod obchodným menom E.V. D. - F., C. : XXXXXXXX, Odpoveď č.1: Som si vedomá, že tejto problematike som sa venovala dostatočne v otázkach č.2 a č.3.
1, RÚVZ so sídlom v Žiari nad Hronom ( ďalej RÚVZ) vykonal prešetrenie pracovných podmienok a spôsobu práce na požiadanie prim. U.. X. v SOŠSaL B. Štiavnica dňa 10.07.2018. RÚVZ vo svojom šetrení vychádzal zrejme z identifikácie rizík v SOŠSaL B. Štiavnica, ktoré bolo vykonané autorizovaným bezpečnostným technikom (ďalej ABT), ktorý profesiu majstra odborného výcviku ( ďalej MOV ) zaradil do 2 kategórie s faktormi práce psychická záťaž, fyzická záťaž, chemické faktory, hluk a záťaž teplom a chladom. Profesia MOV nebola vôbec zaradená do rizika vibrácie, čo považujem za veľkú chybu. Takéto posúdenie rizík považujem za absolútne nedostatočné a z tohto
posúdenia vychádzali následne aj lekárske preventívne prehliadky, ktoré boli rovnako nedostatočné, neboli zamerané cielene na riziko vibrácií. SOŠSaL B. Štiavnica namiesto pracovnej zdravotnej služby ( PZS ) na hodnotenie pracovných rizík využila služby ABT, aj keď v tom čase neporušila zákon, zaradenie do rizík bolo vykonané neprofesionálne. Vysvetlenie: Je nutné rozlišovať medzi bezpečnostno technickou službou (BTS), ktorú vykonávajú bezpečnostní technici (BT) alebo ABT a pracovnou zdravotnou službou , ktorú vykonávajú zdravotnícki pracovníci (lekári a verejní zdravotníci). Podotýkam, že prístup týchto dvoch skupín, je značne odlišný aj vzhľadom k ich rozdielnemu zameraniu. Z dôvodu oprávnených sťažností na výkon práce BT a ABT v uvedenom posudzovaní - chybné posudky reklamovali najmä lekári RÚVZ, v novele zákona 355/2007 Z. z. t. j. v zákone č. 289/2017 platnom od 1.12.2017 §30a, odst 4 a § 30aa. bol výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby podľa §30a, ods.4 a 5 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo do druhej kategórie pre BT alebo ABT ( aj uvedená identifikácia rizík) definitívne zrušený. V hygienickom prešetrení RÚVZ z 10.7.2018 som nenašla ani základné údaje o pracovných strojoch, o pílach, s ktorými menovaný pracoval. Až na základe žiadosti o súčinnosť z 25.9.2020 mi RÚVZ oznámil technické údaje k ručnej motorovej píle Husqvarna 372, ktoré uvádzajú zrýchlenie vibrácií 5,7 m. s2 na prednej rukoväti a 8,0 m.s'2 na zadnej rukoväti. V ZP som vykonala prepočet vibrácii podľa hodín pílenia.
2, Za chybu považujem, že RÚVZ nedoplnil v hygienickom prešetrení výkon práce p. Ondruška vo vedľajšom pracovnom pomere t.j. u SZČO, akonáhle považoval expozíciu vibráciam v SOŠSaL B. Štiavnica za nedostatočnú. Neskúmal ďalej kedy a v akom rozsahu vykonával menovaný pílčicke práce ako SZČO. Keďže menovaný udával ( a tvrdili to aj svedkovia), že od roku 2005 nepílil ako SŽČO, nemohlo ochorenie vzniknúť v tejto expozícii, pretože diagnózy súvisiace s expozíciou vibráciam boli u menovaného potvrdené až v roku 2018. Ak by nadobudol ochorenie ako živnostník, tak by jeho subjektívne ťažkostí a vznik ochorenia z vibrácií sa prejavili už do roku 2004, resp. maximálne do 3 rokov od ukončenia tejto expozície.
3, U.. X. pri určení organizácie zodpovednej za vznik choroby z vibrácie (ďalej CHzV) u p. Ondruška vychádzal zo stanoviska RÚVZ, „ že žalobca nepracoval u žalovaného v podmienkach, v ktorých choroba z povolania mohla vzniknúť“ a chybne usúdil, že ak neboli splnené podmienky v SOŠSaL, tak zrejme boli splnené u živnostníka p. R. Ondruška. Chybou bolo, že U.. X.Č. nežiadal doplnenie prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce aj u SZČO. Objektivizácia takéhoto šetrenia sa robí obtiažnejšie, keďže sa vychádza len z údajov živnostníka a ním poskytnutej dokumentácie. RÚVZ mal rovnako skúmať pracovné podmienky a spôsob práce aj u živnostníka a to : kedy, v akom časovom rozpätí, koľko hodín denne pracoval menovaný ako pílčik, aj s akým náradím, resp .s akými strojmi.
4, Ja, ako znalec som mala k dispozícii podklady zo súdneho spisu, z ktorých bolo zrejme, že ako SZČO od roku 2005 nepílil. Je už vecou súdu, aby vylúčil, resp. potvrdil, či menovaný nevykonával inú mimopracovnú činnosť s expozíciou vibráciam ( tzv. fušky). Ja som aj túto verziu podrobne preverovala v pracovnej anamnéze odobranej pri vyšetrení na klinike v Košiciach, kde menovaný tvrdil, že žiadnu inú činnosť, pri ktorej by používal motorovú pílu, nevykonával.
Otázka č.2:
- v odpovedi na otázku 2 znalkyňa tvrdí, že rozhodujúcim obdobím pre vznik choroby z povolania bolo posledných 5-10 rokoch. Tu je zásadný rozpor s jej zisťovaním uvedeným na str. 27 znaleckého posudku v rámci posudzovania otázky č. 2. Znalkyňa tam brala do úvahy kumulatívnu dávku expozícii vibráciami za 34 rokov práce u žalovaného, kde to celé podrobne matematicky prerátava. Čiže znalkyňa na jednej strane tvrdí, že rozhodujúcim obdobím na vznik choroby z povolania bolo posledných 5-10 rokoch, ale samotný výpočet expozície vibráciami robí za 34 rokov, čiže aj z minimálne 24 rokov podľa nej nerozhodného obdobia. Zároveň na str. 33 posudku pod bodom c) znalkyňa vyslovene tvrdí že v priebehu 3 rokov mohlo dôjsť k zmenám v zdravotnom stave žalobcu, len aby vysvetlila rozpor medzi medzi lekárskym posudkom zo dňa 21.9.2015 a hlásením choroby z povolania č. 622/2018 vydaným U.. E. X. z roku 2018. Rozhodujúci výpočet expozície vibráciami pritom urobila za posledných 34 rokov bez toho, že by zobrala do úvahy ňou tvrdený fakt, že v priebehu uvedených troch rokov mohlo dôjsť k zmenám zdravotného žalobcu. Odpoveď č.2:
Nevidím žiadny a už vôbec nie zásadný rozpor medzi tvrdením, že kumulatívna dávka sú vibrácie prijaté organizmom za celé obdobie pracovnej činnosti a to u všetkých zamestnávateľov ako aj z mimopracovnej činnosti spolu a že rozhodujúcich pre vznik väčšiny chorôb z povolanie je posledných 5-10 rokov expozície ( mimo pľúcnej silikózy a akýchkoľvek nádorových ochorení pri expozícii karcinogénu na cieľový orgán). Netvrdím, že 24 rokov bolo nejaké „nerozhodné obdobie“, to si p. advokát upravil účelovo. V odpovedi na otázku č.5 som uviedla:“ Určite na vznik ochorenia vplývala aj jeho živnosť- expozícia živnostníka tvorila časť jeho kumulatívnej dávky vibrácií.“ Presná špecifikácia nebola možná ani z dokladovaných denníkov p. Ondruška, kde mal často uvedené len dátum, miesto výkonu a menný zoznam študentov, bez určenia činnosti, ktorú so študentmi vykonával. Závery lekárskych posudkov zo dňa 21.9.2015 aj zo dňa 10.9.2018 som náležite vysvetlila v ZP. Musím zdôrazniť, že podľa individuálnych predispozícií sa každý organizmus - každý človek chová inak. Uviedla som aj v ZP, že u niekoho ani za 40 rokov pílenia v lese, resp,. za 30 rokov práce lamača ( najvyššia expozícia vibráciam kategória 4) nevznikne choroba z povolania ( CHzP) a u iného vznikne aj za 4-5 rokov práce. V uvedenom veku, v ktorom je žalobca, t. j. po 50- tke ( v čase hlásenia ChzV takmer 60 r. veku) sú všetky orgánové systémy aj cievy a nervy alterované a náchylnejšie na mikrotraumy spôsobené rôznymi fyzikálnymi faktormi, aj fyzickou záťažou, resp. vibráciami. Opakovane tvrdím a to aj na základe mojich bohatých pracovnolekárskych skúsenosti, že v priebehu 3 rokov mohlo dôjsť k manifestácii prejavov a k vzniku CHzP, keď naviac preventívna lekárska prehliadka v roku 2015 nebola vôbec zameraná na expozíciu vibráciam, čo bolo veľkou chybou. Nebolo vykonané pletyzmografické vyšetrenie ani EMG vyšetrenie ( EMG sa štandardne nerobí, len na základe subj. ťažkostí, ale pletyzmografické vyšetrenie áno). Ako som uviedla aj v ZP, všeobecní lekári, ktorí často vykonávajú preventívne lekárske prehliadky zamerané na spôsobilosť na prácu, nemajú potrebné znalosti, skúsenosti ani technické vybavenie k vyšetreniu spôsobilosti na rizikové práce. Je vhodné ak sú tieto prehliadky vykonávané pod dohľadom pracovného lekára.
Váž. p. sudca,
keďže mojou celoživotnou odbornosťou je práve pracovné lekárstvo, dovoľujem si ohradiť sa proti neodbornému a účelovému spochybneniu záverov môjho znaleckého posudku napadnutého právnym zástupcom žalovanej a označiť ich ako nesprávne a nepoužiteľné. Znalecký posudok bol zámerne a opovážlivo spochybnený. Argumenty p. L.. M. v ničom nevyvrátili závery môjho ZP. Trvám na nich v celom rozsahu.“
20. Súd z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Žiar nad Hronom zistil, že žalobca vykonával živnosť pod obchodným menom E. D. F., C.: XXXXXXXX od 26.4.1994, kedy vzniklo oprávnenie do dňa zániku oprávnenia t.j. do dňa 16.8.2018 okrem iného aj v predmetoch podnikania : konzervácia a ošetrovanie vzácnych stromov, približovanie drevnej hmoty s traktorom, výroba piliarska a prvotné obrábanie dreva, povozníctvo.
21. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k ich doterajším vyjadreniam, ktoré súdu zaslali aj po vypracovaní znaleckého posudku.
22. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného na poslednom pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 zistil, že tento takisto sa pridržiava ich písomného vyjadrenia k znaleckému posudku a k veci ďalej uviedol: „Čo sa týka vyjadrenia znalkyne k našim výhradám k predmetnému znaleckému posudku, tak podľa nášho názoru znalkyňa nie úplne dostatočne vyvrátila tie naše pochybnosti, ktoré sme dávali vo svojom vyjadrení, najmä to, že počítala expozíciu za 34 rokov a potom následne uvádzala, že to najdôležitejšie obdobie kedy vzniká choroba z povolania je posledných 5 - 10 rokov. Ďalej máme za to, že znalkyňa postupovala veľmi jednostranne, pretože vypočula pána žalobcu a vôbec sa nedostavila na miesto, teda do školy kde on vykonával tú svoju činnosť a vôbec nekonzultovala ani nevypočula, ani si nežiadala žiadne podklady od žalovaného, čo podľa jeho názoru je dosť podstatné, pretože počúvala jednostranné informácie zo strany žalobcu a teda máme za to, že vychádzala z jednostranných informácií. Poukázal na to ako postupoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý prišiel na tvar miesta, vypočul aj žalobcu, ale aj žalovaného a samozrejme na základe toho vypracoval svoje odborné stanovisko. Z týchto dôvodov podľa nášho názoru nie je možné akceptovať tento znalecký posudok ako objektívny. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol, aby znalkyňa toto znalecké dokazovanie doplnila takým spôsobom, že vypočuje aj žalovaného k daným skutočnostiam.
Právny zástupca žalovaného ďalej k veci uviedol, že vzhľadom na petit žaloby sa domnievajú, že v tejto veci už boli vydané ako keby rozhodnutia, resp. stanoviská orgánmi, ktoré sú na to určené príslušným zákonom a príslušnými paragrafovými ustanoveniami tohto zákona. Najprv vydal svoje odborné stanovisko Regionálny úrad verejného zdravotníctva, t.j. podľa § 31a ods.4 zákona č. 355/2007, kde jedine tento úrad je tam určený na to, aby toto odborné stanovisko vydával, aby posudzoval či vznikla choroba z povolania a kto za ňu zodpovedá. Následne na základe toho vydal príslušný lekár hlásenku choroby z povolania a dal tam príčinu vzniku choroby z povolania živnostenskú činnosť pána žalobcu. Teda sa domnievajú, že v danej veci už rozhodnutia príslušnými orgánmi boli vydané a podľa jeho názoru sa jedná o prejudicialitu podľa § 194 CSP, kde teda orgány sú na to zákonom určené, vydávajú svoje stanoviská a domnieva sa, že súd ten petit tak ako je sformulovaný, nemôže vydať, pretože už o tom bolo rozhodnuté. Ak by teda žalobe bolo vyhovené, tak petit tak ako bol naformulovaný, tak potom čo treba urobiť s hlásenkou choroby z povolania U.. X. a s odborným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Oni vlastne zostanú platné, ale zároveň v rozpore s ich závermi by bol vydaný rozsudok súdu, takže preto tu ide o prejudicialitu, že to čo je zákonom určené, tie orgány, ktoré sa majú vyjadrovať a rozhodovať, tak nemôže v rozpore s tým takéto rozhodnutie vydávať súd. Takže hlavne namietal to, že v danej veci už bolo rozhodnuté a nie je možné z dôvodu prejudiciality podľa ustanovenia § 194 CSP vyhovieť žalobe podľa takto sformulovaného petitu.
23. Súd z prednesu riaditeľky žalovaného P.. X. T. na poslednom pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 zistil, že táto k veci uviedla: „V uvedenom znaleckom posudku sa uvádza, že rozhodujúce obdobie pre to, aby tá choroba z povolania vznikla, je posledných 5 - 10 rokov. V podstate sa k tomuto obdobiu viem úplne objektívne vyjadriť, lebo ja som riaditeľka školy od r. XXXX. To znamená prakticky viem posúdiť tú prácu, ktorú p. D.M. vykonával u nás a viem posúdiť aj aké množstvo roboty alebo práce robil s tými strojmi, ktoré by mohli tie vibrácie spôsobiť. Takže ja som práve preto bola prekvapená, že pani znalkyňa sa nepýtala na obdobie keďže ho uviedla ako rozhodujúce tých 10 rokov, keď ja zodpovedne viem povedať, že v r. 2015 som práve z toho dôvodu, že pán D. si neplnil dobre povinnosti majstra odborného výcviku a nevykonával žiadnu činnosť so žiakmi, ho preradila na prácu v lese, kde ale nepracoval s motorovou pílou, pretože mal na starosti prvákov a uvádza sa v tom posudku, že aj operátora lesnej techniky - nikdy v živote, pretože operátor lesnej techniky je náročnejší učebný a študijný odbor. To znamená, že my ho nebudeme zverovať človeku, ktorý nemôže robiť s motorovou pílou samozrejme. Takže urobili uhadzovania, robili také práce, kde tieto vibračné stroje neboli potrebné. Robil s prvým ročníkom, s druhým ročníkom, môžem to objektívne a skutočne vieryhodne doložiť s tým len čestným vyhlásením, pretože ja na tú prax som chodila ako kontrolný orgán. Ale nikdy by ma v živote nenapadlo, že mám si viesť zápisky, že teraz p. D. robí 20 minút motorovou pílou alebo robí s krovinorezom 10 minút, fakt skutočne, také niečo ja nesledujem u majstrov. Ja viem objektívne, že keď je prax ako som uviedla, keď je prax 7-hodinová, je tam v tých 7 hodinách aj príchod na pracovisko, aj odchod z pracoviska, aj prestávky pre žiakov. To znamená, že žiaci samotní robia možno 3-4 hodiny s tými vibračnými strojmi. Aj to nie, pretože musia aj dopravovať tie kmene a majster je tam na to ako učiteľ. Viete si predstaviť naučiť, ja to porovnám kaderníka strihať, keď nebude strihať ten žiak, to proste sa nedá. Žiak robí motorovou pílou a nie majster, žiak robí s krovinorezmi a nie majster, aj na traktore. To znamená, že objektívne môžem povedať, že naši majstri ja nežiadam od nich aby oni lámali výkony a aby sme my zarábali. Nie sú to lesní pracovníci, sú to učitelia. To znamená, že on má prácu ukázať a žiaci robia a za posledných 5 - 10 rokov tá expozícia sa nemohla naplniť v žiadnom prípade u p. D.. Ja by som mu priala, aby mal peniaze, ja nie som proti tomu, len sa mi to zdá nespravodlivé, že kto si žiada od školy aby sme dali potvrdenie na prácu, ktorú nerobil. Ja fakt objektívne môžem povedať, že mne sa to zdá neseriózne, nečestné a nespravodlivé.“
24. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že tento k veci uviedol, že podľa jeho názoru vykonané dokazovanie bolo dostatočné a preukázalo dôvodnosť žaloby, pričom poukázal na znalecký posudok, kde je zrozumiteľným spôsobom zhrnuté hodnotenie rozhodujúcich skutočností. Záver znaleckého posudku je v prospech žalobcu, potvrdzuje dôvodnosť žaloby a podľa jeho názoru aj dostatočne sa vysporiadala znalkyňa s námietkami žalovanej strany. Takže si myslí, že dokazovanie preukázalo dôvodnosť žaloby a preto navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
25. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento na záver k veci uviedol: „Ja sa v plnom rozsahu pridržiavam svojich písomných aj ústnych vyjadrení. Opakovane poukazujem na skutočnosť, že znalecký posudok, ktorý mal byť teda rozhodujúci v tomto konaní, nebol vypracovaný objektívne. Znalkyňa neprišla na tvar miesta, vôbec nevyžiadala žiadne podklady od žalovaného, nie
je to naša chyba, nie je to doplňovanie dokazovania. Myslím si, že je to chyba samotnej znalkyne. Ona narušila ten proces, my nie sme povinný dopĺňať to dokazovanie, stačí nám poukázať na tento jej chybný postup a malo to byť podľa môjho názoru napravené súdom, budeme to samozrejme namietať. Takže tento posudok považujeme za neobjektívny, jednostranný a nevychádza z dostatočných podkladov, ktoré by mala znalkyňa vedieť, že ich potrebuje, ako o tom vedel Regionálny úrad verejného zdravotníctva aj samotný lekár, ktorý vydal Hlásenku choroby z povolania. Zároveň opakovane namietam tú prejudicialitu. Toto rozhodnutie ak by bolo vyhovené žalobe, tak by nastal rozpor medzi týmto rozhodnutím právoplatným a Hlásenkou choroby z povolania a odborným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Podľa mňa to nie je prípustné, narušená by bola právna istota, na to je tu tá prejudicialita, aby tá právna istota nebola narušená. Domnievam sa, že takáto samotná žaloba je neprípustná vôbec v danej veci. Takže navrhujeme, aby súd z tohto dôvodu žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.“
26. Podľa § 153 ods.1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
27. Podľa § 153 ods.2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
28. Podľa § 153 ods.3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
29. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 právny zástupca žalovaného navrhol doplniť dokazovanie, aby znalkyňa doplnila svoj znalecký posudok tým spôsobom, že vypočuje aj žalovaného k daným skutočnostiam. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že takýto návrh žalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania znalkyňou, ktorá vypracovala znalecký posudok zamietol, nakoľko podľa názoru súdu súd opodstatnene uplatnil postup podľa § 153 CSP a tento dôkazný návrh už neakceptoval a vo veci rozhodol, nakoľko podľa názoru súdu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu mal dostatok času, aby svoje výhrady ohľadne vypracovaného znaleckého posudku v tom zmysle, že znalkyňa podľa jeho názoru ho nevypočula k skutočnostiam, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania, tak túto výhradu a doplnenie znaleckého posudku mohol žalovaný požadovať jednak po doručení predmetného znaleckého posudku, pričom právny zástupca žalovaného sa k predmetnému znaleckému posudku vyjadril vyjadrením zo dňa 8.3.2021 a takisto podľa názoru súdu mal právny zástupca žalovaného dostatok času, aby navrhol doplnenie znaleckého dokazovania v naznačenom smere aj po obdržaní vyjadrenia znalkyne zo dňa 17.5.2021 k ich výhradám znaleckého posudku, ktoré mu bolo doručené dňa 13.7.2021, teda s dostatočným časovým predstihom pred termínom pojednávania, ktoré sa konalo dňa 23.9.2021. Súd mal teda za to, že predmetný návrh na vykonanie dôkazu a to doplnenia predmetného znaleckého posudku ako prostriedok procesného útoku bol zo strany žalovaného predložený oneskorene s tým, že žalovaný mohol takýto návrh urobiť oveľa skôr, tak ako je to vyššie uvedené. Keďže prihliadnutie na tento procesný návrh žalobcu by si následne vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, okresný súd postupoval v súlade s § 153 ods.1, 2 CSP a keďže tento návrh na doplnenie dokazovania žalovaný nepredložil podľa názoru súdu včas, súd takýto návrh na doplnenie dokazovania z vyššie uvádzaných dôvodov zamietol.
30. Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
31. Podľa § 195 ods.4 Zákonníka práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
32. Podľa § 195 ods.6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
33. Podľa § 196 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
34. Podľa § 196 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
35. Podľa § 196 ods.3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
36. Podľa § 196 ods.4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
37. Podľa § 196 ods.5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
38. Podľa Prílohy 1 Zoznamu chorôb z povolania zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov v položke 28 je zapísané - choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov, končatín spôsobené vibráciou.
39. Žaloba o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania je žalobou sui generis, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. Uvedený právny názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/65/2006, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2007, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol, že spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovno-.právneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. V odôvodnení uvedeného rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že i keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v dávkových veciach v zmysle § 198 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú. Rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v občianskom súdnom konaní. Jeho rozhodnutím je potom Sociálna poisťovňa viazaná.
40. S poukazom na vyššie uvedené čo sa týka obrany žalovaného, že v danom prípade pre prejudicialitu vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je možné rozhodnúť o predmetnom nároku žalobcu, tu súd
poukazuje na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa Okresný súd stotožňuje a preto podľa názoru súdu pokiaľ súd posudzuje rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz resp. chorobu z povolania podľa § 195 ods.4 Zákonníka práce, tak sa rozhoduje spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a preto súd môže rozhodovať o predmetnom nároku žalobcu.
41. Zákonné ustanovenie § 195 ods.4 Zákonníka práce zakladá pravidlo, že za škodu na zdraví zamestnanca, ktorá vznikla v dôsledku choroby z povolania zodpovedá ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval v pracovno-právnom vzťahu naposledy predtým, ako mu bola choroba z povolania diagnostikovaná. Predpokladmi založenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví v dôsledku choroby z povolania je preukázanie existencie takých podmienok, za ktorých choroba z povolania objektívne vzniká. § 195 ods.4 Zákonníka práce definuje pojem choroba z povolania odkazom na iný právny predpis. Ide o tzv. blanketnú právnu normu. Osobitným právnym predpisom, ktorý obsahuje tzv. zoznam chorôb z povolania je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý jednak obsahuje zoznam chorôb z povolania a takisto určenie podmienky vzniku konkrétnej choroby z povolania. V zmysle uvedeného sa za chorobu z povolania považuje len taká choroba, ktorá vznikla za podmienok určených týmto osobitným zákonom. A contrario ak sa nepreukáže, že u zamestnávateľa boli také podmienky, z ktorých podľa osobitného zákona vzniká konkrétna choroba z povolania, v dôsledku ktorej malo byť zdravie zamestnanca poškodené, zamestnanec nebude v konaní úspešný. Dôkazné bremeno zaťažuje zamestnanca. Zamestnanec nie je povinný preukázať, že konkrétne nepriaznivé podmienky boli príčinou jeho poškodenia zdravia, pretože táto otázka príčinnej súvislosti je vyriešená osobitným predpisom, ktorý jednoznačne a výslovne uvádza aké pracovné podmienky sú príčinou konkrétnej choroby z povolania. Zamestnanec však musí preukázať, že u zamestnávateľa boli práve také podmienky, ktoré sú označené ako príčina tej choroby z povolania, ktorá bola diagnostikovaná zamestnancovi a poškodila jeho zdravie. Zákonné ustanovenie § 195 ods.6 Zákonníka práce jednoznačne definuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca je príkladom objektívnej zodpovednosti nezávislej od zavinenia zamestnávateľa, pričom jedinými okolnosťami pripúšťajúcimi liberáciu zamestnávateľa sú okolnosti uvedené v § 196 Zákonníka práce. Zamestnávateľ zodpovedá objektívne t.j. aj v prípade, že u neho boli vykonané všetky opatrenia na minimalizáciu rizika vzniku úrazov a že boli dodržané všetky povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pre práce určené osobitnými predpismi. Ustanovenie ods.6 vyjadruje, že nevina zamestnávateľa je pre založenie objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca právne irelevantná.
42. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca mal ku dňu 26.4.2018 keď bola prvýkrát diagnostikovaná choroba z povolania, a to profesionálna choroba z vibrácií, uzavretý pracovný pomer medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý bol založený na základe pracovnej zmluvy.
43. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to hlavne na základe záverov znaleckého posudku č. 1/2021 znalkyne U.. U. M. dospel k záveru, že žalobca u žalovaného pracoval ako majster odborného výcviku, pri ktorom vykonával názorné ukážky žiakom školy s ručnou motorovou pílou aj s krovinorezom. Tiež pracoval aj na iných strojoch s možným rizikom vibrácií. Ako živnostník pracoval tiež ako pilčík s ručnou motorovou pílou zn. Stihl. Pri práci s pílou bol jednoznačne exponovaný vibráciám prenášaným na ruky. Z tejto činnosti mu vznikla choroba z povolania. Motorová píla zn. Husquarna v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici, aj motorová píla zn. Stihl, s ktorou pracoval ako živnostník sú zdrojom nadlimitných vibrácií. Sy karpálneho kanála, ktorý bol hlásený ako prvá diagnóza profesionálneho ochorenia u žalobca vzniká aj pri fyzickom zaťažení rúk v zápästí, najmä pri jednostrannej nadmernej a dlhodobej záťaži. Súd na základe znaleckého posudku mal za to, že výkon práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií sa jednoznačne podieľal. Rozhodujúcim obdobím pre vznik choroby z povolania bolo posledných 5 - 10 rokov. V tomto období menovaný udával len prácu v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici s tým, že ako živnostník od roku XXXX nepracoval. Súd zo záverov tohto znaleckého posudku mal za to, že žalobca trpí ochorením, na základe ktorého bolo vystavené hlásenie choroby z povolania zo dňa 7.9.2018 U.. E. X., čo bolo potvrdené aj následným vyšetrením v októbri 2020 v Banskej Bystrici a v decembri 2020 vyšetrením znalkyňou na ambulancii KKPLaKT v Košiciach, pričom diagnóza bola stanovená na základe udávaných subjektívnych ťažkostí klinického nálezu na rukách pletyzmografického vyšetrenia, chladového testu, neurologického a EMG vyšetrenia. Súd ďalej vychádzal z toho, že podľa záverov znalkyne práca žalobcu nebola autorizovaným bezpečnostným technikom zaradená do rizika vibrácii, čo považovala
znalkyňa za nesprávny postup. Súd ďalej vychádzal zo záverov predmetného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa odpovedala aj na otázku ako vplývala resp. nevplývala žalobcova živnosť na zistenú žalobcovu chorobu z povolania, pričom znalkyňa k tomu uviedla, že žalobca ako majster odborného výcviku vykonával názorné ukážky práce s pílou v priemere cca 1 hodina za smenu podľa udania RÚVZ. Ako živnostník vykonával zrejme takúto prácu v priebehu víkendov resp. v čase prázdnin. Podľa udania žalobcu ako živnostník pracoval 7,5 resp. 8,5 roka. Je obtiažne presne vyšpecifikovať koľko bol exponovaný vibráciám ako zamestnanec a koľko ako živnostník. Určite na vznik ochorenia vplývala aj jeho živnosť - expozícia živnostníka tvorila časť jeho kumulatívnej dávky vibrácií. Rozhodujúce sú posledných 5 - 10 rokov a tieto posledné roky ako živnostník už nepracoval. Súd poukazuje aj na vyjadrenie znalkyne zo dňa 17.5.2021, ktorá vypracovala predmetný znalecký posudok, pričom podľa názoru súdu znalkyňa riadnym spôsobom odpovedala na výhrady právneho zástupcu žalovaného k predmetnému znaleckému posudku, pričom súd na toto vyjadrenie znalkyňa zhora priamo poukazuje. Zo záverov aj tohto vyjadrenia vyplýva, že znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a tento doplnila o svoje vyjadrenie, ktorým reagovala na výhrady právneho zástupcu žalovaného, pričom tu súd poukazuje, že samotný žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz, na základe ktorého súd by mohol vychádzať, že predmetný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v tomto konaní je neobjektívny a nezakladá sa na objektívnych skutočnostiach. Tu súd poukazuje, že znalkyňa tak v znaleckom posudku, ako aj v jej písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2021 náležite vysvetlila svoje postupy a vysvetlila ako sa vysporiadala s jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré založil do spisu žalovaný, pričom žalovaný v konaní nenavrhol nariadenie iného znaleckého dokazovania, prípadne nepredložil súdu vlastný súkromný znalecký posudok ohľadne skutočností, na ktoré poukazoval. Z týchto dôvodov súd vychádzal zo záverov predmetného znaleckého posudku, ktorý vypracovala U.. U. M., ako aj z jej vyjadrenia zo dňa 17.5.2021.
44. Podľa názoru súdu po vykonanom dokazovaní v tomto prípade je daná objektívna zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa v rozsahu 75% tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom súd vychádzal z toho, že v konaní bola preukázaná choroba z povolania a to konkrétne choroba z vibrácií a to v položke 28 prílohy 1 zoznamu chorôb z povolania zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto choroba bola prvýkrát zistená dňa 26.4.2018, čo vyplynulo z listinného dôkazu a to hlásenia choroby z povolania zo dňa 7.9.2018 vydaného U.. E. X., pričom však z tohto hlásenia choroby vyplýva, že táto choroba z povolania mala vzniknúť u zamestnávateľa, v danom prípade žalobcu ako živnostníka. Súd mal tak za to, že žalobca na základe vykonaného dokazovania, a to predmetného znaleckého posudku č. 1/2021, ako aj svedeckých výpovedí vyššie označených svedkov preukázal, že minimálne v rozsahu 75% žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi ako zamestnancovi chorobou z povolania, nakoľko žalobca bol zamestnaný u žalovaného ako zamestnávateľa v čase zistenia tejto choroby z povolania, pričom zo znaleckého posudku znalkyne U.. U. M. č. 1/2021 vyplynula aj tá skutočnosť, že na vznik predmetného ochorenia vplývala aj živnosť žalobcu - expozícia živnostníka, ktorá tvorila časť jeho kumulatívnej dávky vibrácií, pričom rozhodujúce v expozícii je posledných 5 - 10 rokov a tieto posledné roky ako živnostník už žalobca nepracoval, preto súd ustálil zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi predmetnou chorobou z povolania v rozsahu 75% keďže podľa názoru súdu v rozsahu 25% sa na vzniku predmetného ochorenia podieľala aj živnosť žalobcu, ktorú vykonával. Tu súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kde znalkyňa jednoznačne tiež ustálila, že výkon práce žalobcu u žalovaného na vzniku choroby z vibrácií sa jednoznačne podieľal a rozhodujúcim obdobím pre vznik choroby z povolania bolo posledných 5 - 10 rokov, pričom v tomto období žalobca udával len prácu v Strednej odbornej škole služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici s tým, že podľa jeho udaní ako živnostník od roku 2005 nepracoval. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania je zodpovednosťou objektívnou. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu za predpokladu, že táto choroba z povolania bola u zamestnanca zistená a že zamestnanec pracoval v podmienkach, z ktorých táto choroba vzniká. V tomto prípade je nesporné, že ochorenie - choroba z vibrácii vzniklo v čase keď bol žalobca zamestnancom žalovaného, pričom u žalovaného pracoval ako majster odborného výcviku, pri ktorom vykonával názorné ukážky žiakom školy s ručnou motorovou pílou aj s krovinorezom a tiež pracoval aj na iných strojoch s možným rizikom vibrácií. Súd však pri zodpovednosti zamestnávateľa t.j. žalovaného vychádzal aj z toho, že ako živnostník žalobca pracoval tiež ako pilčík s ručnou motorovou pílou zn. Stihl s tým, že pri práci s pílou bol jednoznačne exponovaný vibráciám prenášaním na ruky a z tejto činnosti mu vznikla choroba z povolania. Vzhľadom na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku, ako aj vzhľadom na to, že
žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že žalobca u neho nepracoval za podmienok, u ktorých vyššie uvedená choroba vzniká, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
45. Z vyššie uvádzaných dôvodov na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že v rozsahu 75% za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, choroba z vibrácii zistenou dňa 26.4.2018 zodpovedá zamestnávateľ a pokiaľ sa žalobca domáhal určenia zodpovednosti zamestnávateľa v rozsahu 100%, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvádzaných dôvodov zamietol.
46. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a keďže podľa názoru súdu žalobca bol úspešný v rozsahu 75% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 25%, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozhodol tak že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50% (75% - 25%) a to z dôvodu, že žalobca bol úspešný v rozsahu 75% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 25%, preto má nárok žalobca na náhradu trov konania v rozsahu 50%. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).