Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-34-2019.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. U.. R. XXXX/XX, Q., o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1.025,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.025,03 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že nadobudol takúto pohľadávku od právneho predchodcu žalobcu a to Tatra banky, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2017. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že postupca ako jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 02.11.2009 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, a na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve ako aj všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru žalobcu táto zmluva obsahuje všetky znaky, spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. Obchodného zákonníka. Následne žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti, pričom pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 1.025,03 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.025,03 eur, z riadneho úroku vo výške 0,- eur a úroku z omeškania 0,- eur a poplatkov vo výške 0,- eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady.
2. O podanom návrhu bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý vydal upomínací súd zo dňa 15.10.2018 a ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom právny zástupca žalobcu požiadal o pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) žalovaného, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. Následne upomínací súd postúpil takýto spor Okresnému súdu Levice, o čom upovedomil právneho zástupcu žalobcu, a to dňa 14.03.2019.
3. Tunajší súd doručil žalobu žalovanému a vyzval ho, aby sa k nej vyjadril v zmysle § 167 ods. 2 CSP, pričom žaloba žalovanému bola doručená formou fikcie a žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Z uvedených dôvodov tak súd nariadil pojednávanie na termín 21.10.2021, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručené predvolanie formou fikcie doručenia, ako aj právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.
4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci zo dňa 14.03.2019, návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 12-21), príloha k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 22), zmluva o bežnom účte fyzických osôb a poskytovaní ďalších produktov a služieb, všeobecné obchodné podmienky Tatra banky a. s., obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky a. s. pre fyzické osoby k bežným účtom v SK, obchodné podmienky Tatra banky a. s. pre sporiaci účet k bežnému účtu SK, sadzobník poplatkov Tatra banky a. s., oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier, podací hárok (čl. 42-43), výpis z Obchodného registra žalobcu, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 54-56), výpis z účtu žalovaného (čl. 57-78), platobný rozkaz zo dňa 15.10.2018, návrh na pokračovanie v konaní (čl. 90), upovedomenie o postúpení veci (čl. 92), uznesenie tunajšieho súdu (čl. 95), potvrdenie a úradný záznam (čl. 104, 105), potvrdenie a úradný záznam (čl. 106, 107), výzva (čl. 113), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.04.2021, výzva pred mimoriadnou splatnosťou (čl. 120), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 126-127), výzva (čl. 134), e-maily zo dňa 21.10.2021 zo 07:50 hod. a z 08:56 hod., a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu, Tatra banka, a. s., a žalovaný uzavreli dňa 02.11.2009 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu s tým, že na základe tejto zmluvy bola vydaná žalovanému nová platobná karta s denným limitom 1.000,- eur, pričom zároveň bol otvorený a vedený bežný účet bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle balíka služieb. Názov balíka služieb bol „Tatra Personal“ a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Tatra banky, a. s., obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a. s. pre fyzické osoby k bežným účtom SK, Obchodné podmienky Tatra banky, a. s. pre sporiaci účet k bežnému účtu v zmysle uzavretej zmluvy ako aj Sadzobník poplatkov Tatra banky, a. s. časť Poplatky za služby pre fyzické osoby. Následne právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2017 postúpil takúto pohľadávku týkajúcu sa žalovaného a to aj s poukazom na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 22) na žalobcu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 08.12.2017 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Právny zástupca žalobcu tiež pokusom o zmier zo dňa 19.07.2018 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky. Tento pokus o zmier bol daný na poštovú prepravu v zmysle podacieho hárku (čl. 43) dňa 20.07.2018. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že ide o obchodný spoločnosť, ktorej predmetom podnikania okrem iného je aj faktoring a forfaiting-mimo súdneho vymáhania pohľadávok, ako aj ďalšie podnikateľské činnosti. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktorým odpovedal na výzvu upomínacieho súdu (čl. 54-56) okrem iného vyplýva, že debetné operácie žalovaného predstavovali 69.831,53 eur /výber kartou, platba kartou, odchádzajúce platby z účtu/, pričom poplatky predstavovali sumu 937,30 eur a úroky predstavovali sumu 446,06 eur. Kreditné operácie žalovaného predstavovali úhrady vo výške 70.189,86 eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného tak predstavuje sumu 71.214,89 eur, pričom súčet kreditných operácií na účte žalovaného 70.189,86 eur a preto žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií vo výške 1.025,03 eur. Z prehľadu debetných a kreditných operácií (čl. 57-78) vyplýva prehľad finančných pohybov v období od 30.11.2009 až do 07.12.2017. Z potvrdenia (čl. 104) v spojení s úradným záznamom (čl. 105) je zrejmé, že predmetný spor bol pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému dňa 01.12.2020 v zmysle Dodatku č. 20 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2020, resp. v zmysle Dodatku č. 21 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2020 (potvrdenie čl. 106 + úradný záznam čl. 107). Okresný súd Levice výzvou zo dňa 05.03.2021 vyzval právneho zástupcu žalobcu aby preukázal, resp. predložil doklady preukazujúce platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Následne právny zástupca žalobcu oznámil tunajšiemu súdu elektronickým podaním zo dňa 23.04.2021, že predkladá podanie pôvodného veriteľa označené ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 18.09.2015 s tým, že žalobca požiadal pôvodného veriteľa o predloženie podania, na základe ktorého došlo k zosplatneniu pohľadávky, pričom pôvodný veriteľ k tejto výzve uviedol, že predmetná pohľadávka bola uzatvorená na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a z daného dôvodu nebolo podanie, ktorým bola zosplatnená pohľadávka, zaslané žalovanému. Na otázku prečo pri zmluve o bežnom účte fyzickej osoby nebolo vyššie uvedené podanie zaslané žalovanému, do dnešného dňa nedostal právny zástupca žalobcu odpoveď od pôvodného veriteľa, a preto zdvorilo požiadal súd o predĺženie lehoty na vybavenie tejto výzvy, a to do 13.04.2021. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.09.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 162,34 eur z titulu kreditnej karty a sumy nepovoleného prečerpania na účte vo výške 25,64 eur a to do 7 dní odo dňa odoslania tohto listu s tým, že ak nedôjde k úhrade, tak môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Táto výzva pred mimoriadnou splatnosťou bola žalovanému doručovaná na inú adresu ako bola uvedená v zmluve o bežnom účte fyzickej osoby (v zmluve bola uvedená adresa U.. R. XX, Q., zatiaľ čo výzva bola zasielaná na adresu H. XX, Q.). Zároveň právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl. 126-127) oznámil súdu, že pôvodný veriteľ nedisponuje predmetnou listinou a nevedel uviesť konkrétny dôvod, prečo nebola táto listina odoslaná žalovanému. V prípade bližších otázok žalobca požiadal, aby sa súd obrátil v tejto veci priamo na pôvodného veriteľa. Súd výzvou zo dňa 24.08.2021 vyzval právneho predchodcu žalobcu Tatra banka, a. s. aby preukázal doručenie výzvy pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.09.2015 žalovanému, a to s poukazom na vyjadrenie žalobcu v prílohe, resp. iné doklady preukazujúce splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu napriek tomu, že mu bolo takéto podanie doručené, sa nevyjadril ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
6. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
8. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
15. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah uzavretý na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby, pričom právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní takejto zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by takýto bankový účet a čerpaný úver súviseli s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že táto zmluva o bežnom účte fyzickej osoby na základe ktorej žalovaný čerpal úver mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa s poukazom na § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Následne sa súd zaoberal otázkou, či išlo o spotrebiteľský úver alebo nie s poukazom na zákon č. 258/2001 Z. z., pričom dospel k záveru, že nejde o spotrebiteľský úver, pretože išlo o formu úveru poskytovaného povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako kreditnou kartou, a preto s poukazom na § 1 ods. 3 zákon č. 258/2001 Z. z., sa na takýto úverový vzťah nevzťahoval tento právny predpis s výnimkou ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu tak súd považoval za nesporné, že medzi bankou
- právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský záväzkový vzťah vyplývajúci z platne uzavretej zmluvy o bežnom účte a následne na nej závislej zmluvy o úvere formou prečerpania. Nesporná je tiež skutočnosť, že žalovaný si svoj záväzok voči banke nesplnil, keď banke neuhradil poskytnuté prostriedky, pričom výška kreditných a debetných operácií nebola zo strany žalovaného spochybnená a uplatnený nárok pozostával z rozdielu medzi takýmito finančnými operáciami. Súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko ten si uplatňoval svoj nárok z titulu postúpenej pohľadávky a súd je v konaní povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). V prípade bankových pohľadávok je potrebné pri postúpení pohľadávky dodržať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 524 a nasl., ako aj ustanovenie § 92 ods. 8 osobitného právneho predpisu zákona o bankách. Vyššie citovaný zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 tak nad rámec ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávky z bánk na iné subjekty. Pokiaľ je postupovaná banková pohľadávka z bankového produktu tak osobitný predpis a to zákon o bankách vyžaduje pre platné postúpenie, aby banková pohľadávka bola postúpená iba po tom, ako banka písomne vyzve klienta na splnenie jeho záväzku a omeškania klienta trvá viac ako 90 dní. Takýto osobitný predpis tak určuje podmienky, za ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na nebankový subjekt s tým, že takáto právna úprava postúpenia pohľadávky slúži na ochranu klienta banky, nakoľko ten vstupoval do právneho vzťahu s bankou, nad ktorej činnosťou dohliada Národná banka Slovensko a postúpením pohľadávky nemôže dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia. Z uvedených dôvodov tak je možné postúpiť pohľadávku banky len ak je klient banky napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splácaním svojho peňažného záväzku, pričom banka je povinná doručiť mu výzvu, aby mohol splatiť takýto dlh. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia: pohľadávka banky musí byť splatná a predchádza jej výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach spôsobuje, že takéto postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017 „ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z. %252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zároveň je potrebné uviesť, že pre účinné doručenie právneho úkonu adresátovi sa predpokladá, že takýto právny úkon sa dostane do sféry jeho dispozície, pričom už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Ide tak o objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom s tým, že to pokrýva nielen samotné prevzatie hmotnoprávneho úkonu ale aj prípad, kedy nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa tak rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky a pod. Zmluvné strany právneho vzťahu si tiež môžu dojednať aj tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. Zároveň je potrebné uviesť, že dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe, pretože týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta. Následne už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov, pretože zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je tak neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd skúmal či boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca nepreukázal splnenie takýchto podmienok ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a to najmä splnenie podmienky, že by platným spôsobom predčasne zosplatnil takýto úver a postúpená pohľadávka by tak bola splatná. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy tak tá bola dojednaná na dobu neurčitú, pričom žalobca predložil ako dôkaz predčasného zosplatnenia „výzvu pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 18.09.2015, ktorou mal byť žalovaný vyzvaný na úhradu sumy dlžnej sumy s tým, že ak ju
neuhradí tak právny predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti resp. k výpovedi alebo k zníženiu voliteľného prečerpania na nulu. Žalobca a ani jeho právny predchodca napriek tomu, že boli vyzvaný súdom nepredložili žiadny dôkaz preukazujúci doručenie takejto listiny žalovanému. Zároveň oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2017 mal právny predchodca žalobcu oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca však v súdnom konaní nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že by účinným spôsobom doručil takéto oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (04.12.2017) nebola banková pohľadávka splatná nakoľko nedošlo k jej predčasnému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedených skutočností tak neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože ide o bankovú pohľadávku, ktorú možno postúpiť len ak v čase postúpenia bola splatná. Okrem toho žalobca nepreukázal ani existenciu osobitnej výzvy resp. jej doručenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanému a to pred postúpením pohľadávky. Tiež je potrebné uviesť, že „výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 18.09.2015 bola adresovaná žalovanému na inú adresu ako je adresa, ktorá je uvedená v zmluve, pričom z predložených dôkazov vôbec nevyplýva, že by žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu zmenu adresy pre doručovanie písomností. Z tohto dôvodu tak možno mať pochybnosti o účinnosti doručovania takejto písomnosti na takúto adresu. Z uvedených dôvodov tak išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonom a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný aj keď bol úspešný v celom rozsahu v súdnom konaní, tak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil resp. žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).