Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-32-2020.pdf
PDF · 119.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobkyne: I. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX H. proti žalovanému: Bencont Collection a.s. IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. Zmluvy 5651665206 zo dňa 05.06.2006 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatná.
II. Súd určuje, že úverová zmluva č. 5651665206 zo dňa 05.06.2006 uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je bezúročná a bez poplatkov.
III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 88,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd žalobu žalobkyne o vydanie nemajetkovej ujmy vo výške 100 eur zamieta.
V. Žalobkyňa má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania vo výške 20,52 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
VI. Súd konanie v časti istiny týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia v sume 127,11 eur zastavuje.
VII. O zaplatení súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej vo formulárovej zmluve č. 5651665206 zo dňa 09.06.2006, ktorej znenie bolo vopred pripravené. Napriek tejto spornosti žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy, pričom žalovaný výšku dlhu sám diktuje bez akéhokoľvek súhlasu strán. Poukázala na nekalý charakter tejto podmienky, ktorý nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jeho príslušenstve a tiež na hrubú nerovnováhu, ktorá je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Ďalej sa domáhala aj určenia, že úverová zmluva č. 5651665206 zo dňa 09.06.2006 je bezúročná a bez poplatkov na tom základe namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to nečitateľnosť zmluvných podmienok, rozhodcovskú doložku, sankčné poplatky, nesprávne uvedenú RPMN a celkových nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Tiež sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 215,61 eur a následne v tejto časti zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
127,11eur, pričom zohľadnila námietku premlčania vznesenú žalovaným a upravila výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 88,50 eur a taktiež sa domáhala aj finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur.
2. Súd konal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom Zmluvy o úvere zo dňa 09.06.2006, obchodných podmienok pre úver, dokladov o platbách úveru č.l.11-12 spisu, výpisom z účtu Poštovej banky č.l.13-16 spisu, potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o vykonaní zrážok č.l.22 spisu vyjadrenia žalovaného č.l.36-37, vyjadrenia žalobkyne č.l.47-54 spisu, vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného č.l.58-59 spisu, dokladu žalovaného o vykonaných platbách úveru žalobkyňou č.l.70 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že sa dozvedela o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v januári 2020, kedy jej ekonómka zamestnávateľa povedala, že jej ide zrážať zo mzdy finančné prostriedky na predmetný úver, vtedy dospela k výške bezdôvodného obohatenia podala neodkladné opatrenie na súde a zistila, že plní bez právneho dôvodu, pričom vychádzala z potvrdenia zamestnávateľa o vykonaní zrážok zo mzdy, uplatnila si len sumu 88,50 eur a vo zvyšku zobrala žalobu späť, lebo v tejto časti považovala nárok za premlčaný. K neplatnosti dohody o zrážkach o mzdy uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve č. 5651665206 zo dňa 09.06. 2006, zmluva je typová, pretlačená na formulári, kde veriteľ len do kolóniek dopisoval jej údaje, aj údaje o úvere, ktorú nemohla ovplyvniť a musela ju podpísať v takom rozsahu ako ju veriteľ predložil, v zmluve na prednej strane pod bodom IV. je napísané, že podpísaním tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy, o tomto bode ju Poštová banka vopred neinformovala, vôbec nevedela, že ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, je včlenená do zmluvy drobným písmom. Dohodu o zrážkach zo mzdy ktorou sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou, o spotrebiteľskej zmluve platí vyvrátiteľná zákonná podmienky podľa § 53 ods. 3 OZ, že nie je individuálne dojednaná, teda bola členená v zmluve, kde ju spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. V ostatnom poukázala na svoje písomné vyjadrenie, kde súdy určili takúto istú dohodu zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmluvách s Poštovou banku za neplatnú, preto má zato, že zmluva o zrážkach zo mzdy je neplatná. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy musela zmluva obsahovať presný dátum trvania zmluvy a dokedy sa úver bude splácať a to presný deň, mesiac a rok a v zmluve je uvedené počet splátok 60. Ak zmluva neobsahuje tieto náležitosti, úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 258/2001 § 4 ods. 2. V predloženej zmluve je však dátum konečnej splatnosti len počtom splátok 60, teda bez uvedenia presného dátumu konečnej splatnosti úveru, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo chýba na zmluve podstatná náležitosť podľa zákona č. 258/2001. Spotrebiteľská zmluva č. 5651665206 obsahuje nesprávny údaj a to celkové náklady, ktoré zaplatí spotrebiteľ za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na zmluve je napísaná celková výška nákladov 28 317,96 Sk, v prepočte 939,98 eur, ale v skutočnosti je to 28 360 Sk, v prepočte 941,38 eur, teda suma odlišná ako je na zmluve, okrem toho chýba na zmluve podstatná náležitosť a to celková čiastka, koľko zaplatí spotrebiteľ celkom za úver. Celková výška úveru vychádza podľa zmluvy 78 317,96 Sk, v prepočte 2 599,68 eur, ale v skutočnosti je 78 360 Sk v prepočte 2 601,08 eur. Vypočítané podľa údajov na zmluve mesačná splátka predstavuje 1 306 Sk v prepočte 43,35 eur x 60 splátok sa rovná 78 360 Sk v prepočte 2 601,08 eur, táto podstatná náležitosť sa tam vôbec nenachádza. Za neuvedenie údaju o celkovej výške úveru v zmluve a nesprávne uvedenie celkových nákladov v spotrebiteľskom úvere má rovnaké dôsledky, ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec, preto považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Výška úveru jej bola poskytnutá v sume 1 569,70 eur, zaplatila celkom 1 875,31 eur, bezdôvodné obohatenie je 215,61 eur. Žalovanému bolo od jej zamestnávateľa poslané 88,50 eur za mesiac február 2020, tieto peniaze žiadala vydať a uplatnila si bezdôvodné obohatenie len v tejto výške. Žalovaný si zrážky zo mzdy uplatnil aj po premlčaní, posledná úhrada u veriteľa bola 10.12.2009 a žalovaný si uplatnil, u jej zamestnávateľa zrážky až 6 rokov po premlčaní. Tiež si uplatnila aj finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur z dôvodu, že dĺžka splácania úveru trvala podľa jej názoru od roku 2006 od uzatvorenia zmluvy až do roku 2021 do súdneho konania. Finančné zadosťučinenie žiadala z dôvodu, že tento stav vyvolal u nej negatívne dôsledky na jej psychike a tiež žalovaný žiadal zrážky zo mzdy čo negatívne ovplyvnilo aj vzťah k jej zamestnávateľovi, ktorý jej tieto zrážky vykonával a zamestnávateľ zistil, že má na úvere ešte nedoplatky. Boli porušené jej práva tým, že žalovaný ju obťažoval telefonátmi, aby uhradila svoj dlh, žalovaný si žiadal odo nej zaplatiť celú sumu úveru a tiež veľmi vysoké úroky, buď mi boli zasielané výzvy formou listou, kde bola
žiadaná od nej neprimeraná úhrada, alebo nekonečné telefonáty, ktoré ju psychicky ubíjali taktiež jej na základe zrážok zo mzdy bola poskytovaná nižšia mzda ako jej patrila.
5. Z písomných vyjadrení žalovaného k žalobe a k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, nepovažoval ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút pre prípad neplanenia si povinnosti zmluvnou stranou uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie vzniesol námietku premlčania a považoval za nepremlčaný len nárok vo výške 88,50 eur. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie v tomto považoval nárok za nedôvodný s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa kde v poslednej vete §3 ods.5 zákona sa uvádza, že ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitným predpisom má právo na primerané zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom zodpovedá, preto žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť, tiež poukázal nato, že § 5 a odsl1 zákona č. 250/2007 Z.z. na zmluvu o úvere uzatvorenú v roku 2006 nedopadá, lebo nebolo v tom čase súčasťou právneho poriadku a tiež poukázal na zákaz retroaktivity / rozhodnutie NS SR sp .zn. 5Sž/20/2010. V čase uzatvorenia zmluvy mala zmluva obsahovať presný dátum trvania zmluvy, teda dokedy sa bude úver splácať a to presný deň, mesiac, rok podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalobkyňa nepoukázala nato, ktorá zo zákonných náležitostí v zmysle aktuálnej právnej úpravy by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ ide o námietku RPMN, táto je v zmluve na prospech spotrebiteľa a preto sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pri výpočte celkových nákladov za úver nie je možné uskutočniť súčin výšky splátky a počtu splátok, nakoľko pôvodný veriteľ v rámci rozpisu splátok posledné dve alebo poslednú splátku uvádza vždy v nižšej výške ako je stanovená mesačná splátka, preto žiadal žalobu zamietnuť.
6. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne, inak je neplatný.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom
8. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 107 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
11. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí načnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
12. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
13. Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
18. Podľa § 53 ods.3, ods. 4 písm. a/ , písm. i/, písm. j/, ods.4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
22. Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
23. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
24. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
25. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
26. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 4 ods. ods.1, ods..2, písm. g/, ,h/, i /ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Podľa § 3 ods.3 a § 3 ods.5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov účinný od 01.07.2007 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
29. Zo zmluvy o úvere č. 5651665206 zo dňa 09.06.2006 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. Bratislava so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava z článku 4 tejto zmluvy vyplýva, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere a klient udeľuje výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy. Dohoda sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy. Súd poukazuje na skutočnosť, že takáto Dohoda je pred spotrebiteľom "skrytá" v článku zmluvy, túto súd považuje za neurčitú, nejasnú a teda absolútne neplatnú v zmysle § 39 a § 37 Občianskeho zákonníka na tom základe, že celá zmluva je pre spotrebiteľa písaná drobným písmom, ťažko čitateľným aj pre právne vzdelanú osobu, nieto pre spotrebiteľa, ktorý nie je právne vzdelaný a takto včlenenému článku do ťažko čitateľnej zmluvy vôbec nemôže porozumieť. Súd je toho názoru, že takáto dohoda nebola individuálne zmluvne dojednaná v zmysle § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď spotrebiteľ nie je na pochopenie takéhoto vágneho ustanovenia "skrytého" v článku 4 Zmluvy o úvere dostatočne pripravený, ktorá dohoda je veľmi ťažko čitateľná, čo má pre jej zrozumiteľnosť, jednoznačné pochopenie veľký význam bez ohľadu nato, či veľkosť písma bola v čase jej uzavretia právne zakotvená. Ochrana spotrebiteľa spočíva v tom, aby veriteľ ako Poštová banka a.s. jasne a zrozumiteľne koncipoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, preto v zmysle § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka súd musí posúdiť nejasnosť a neurčitosť tohto ustanovenia včleneného do Zmluvy o úvere v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa. Súd sa v tomto smere nestotožňuje s námietkami žalovaného, že tento článok obsahuje všetky náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ale naopak považuje takto dojednanú Dohodu o zrážkach zo mzdy za absolútne neplatnú, neurčitú, nezrozumiteľnú a nejasnú, ktorá neobsahuje označenie zamestnávateľa- tento mal byť označený len v žiadosti žalobcu ako spotrebiteľa o úver, ktorá nie je súčasťou zmluvy o úvere , tiež tu nie je presne označená, zrozumiteľne a jasne uvedená pohľadávka úveru, ktorá má byť predmetom zrážok zo mzdy, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností žalobkyne ako spotrebiteľa uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by pri náležitej súdnej kontrole nemal nárok, teda žalobkyňa ako dlžník musí vedieť o to viac v postavení spotrebiteľa, aby poznala pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška, taktiež nie je v tomto ustanovení označený zamestnávateľ, ktorý má zrážky vykonávať. Dohoda nebola individuálne zmluvne dohodnutá, teda v takom znení ako je uvedené v článku 4 Zmluvy o nej spotrebiteľ nemohol mať žiadnu vedomosť. Ide v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý podlieha súdnej kontrole, lebo spotrebiteľ nie je na takéto neurčité zmluvné ustanovenie navyše" skryté" pred spotrebiteľom do takmer nečitateľného ustanovenia zmluvy o úvere dostatočne pripravený, aby pochopil jeho obsah. Súd považuje takto dojednanú "Dohodu o zrážkach zo mzdy " včlenenú " do takmer nečitateľného článku 4 zmluvy za absolútne neplatný , neurčitý a nejasný právny úkon s poukazom na ustanovenie
§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý nebol individuálne zmluvne dojednaný a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla pochopiť jeho obsah a ani právne dôsledky z neho plynúce. Takéto ustanovenie zmluvy v rámci súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach nemôže obstáť, lebo spotrebiteľ nie je na takéto ustanovenie zmluvy dostatočne skúsený a pripravený, aby pochopil jeho obsah a súd ex offo vyslovil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená do článku 4 Zmluvy o úvere zo dňa 09.06.2006 je absolútne neplatným právnym úkonom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná, spotrebiteľ nemohol jej obsahu porozumieť, lebo bola "skrytá" v článku 4 zmluvy písanej drobným takmer nečitateľným písmom, ktoré aj keď súd nepovažuje veľkosť písma za neplatnú treba uviesť, že práve toto nečitateľné písmo spotrebiteľovi sťažovalo možnosť si takéto ustanovenie vôbec všimnúť a vôbec pochopiť jeho zmysel, lebo spotrebiteľ nemohol ani len predpokladať, že okrem zmluvy o úvere je v zmluve včlenený aj ďalší právny úkon, čo malo za následok skutočnosť, že o nej spotrebiteľ nemohol vedieť, nemohol pochopiť jej obsah čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne, ktorá uviedla, že až na základe vysvetlenia ekonómkou zamestnávateľa v januári 2020 sa dozvedela na akom základe sú jej zrážky zo mzdy vykonávané čo dovtedy nevedela, teda takéto dojednanie nemôže obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok a to o to viac za predpokladu, keď túto zmluvu koncipovala banka, ktorej povinnosťou je pripraviť zmluvu so znením jednoznačným, prehľadným a zrozumiteľným pre spotrebiteľa a tiež riadne vysvetliť spotrebiteľovi jednotlivé ustanovenia zmluvy a následky pre neho plynúce, čo v danom dodržané vôbec nebolo a spotrebiteľ na to prišiel až potom, čo žalobkyňa bola v januári 2020 informovaná ekonómkou zamestnávateľa o neustálom vykonávaní zrážok zo mzdy a zistila, že jej boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe tejto dohody zamestnávateľom až od ktorého sa dozvedela na akom základe sa zrážky vykonávajú.
30. Pokiaľ ide o Zmluvu o úvere č. 5651665206 zo dňa 09.06.2006 súd ju považuje za bezúročnú a bez poplatkov na takom základe, že v zmluve bola dohodnutá výška úveru 1659,70 eur / 50000 Sk/, ktorú mala žalobkyňa ako spotrebiteľ splácať v 60-ich mesačných splátkach po 43,35 eur /1306 Sk /, teda potom výška pohľadávky bola 60 mesačných splátok po 1306 Sk čo je 78360 Sk v prepočte 2601 eur. Výška úveru vo výške 50000 Sk + náklady za poskytnutý úver vo výške 28317,96 Sk je suma 78317,96 Sk čo je 2599,68 eur teda súčet úveru a nákladov nezodpovedá súčtu výšky splátky x počtu splátok, teda aj RPMN uvedená v spotrebiteľskej zmluve nie je uvedená správne, táto je uvedená v zmluve vo výške 9,32% nie je správna a je v neprospech spotrebiteľa, lebo súd pri prepočte RPMN podľa programu súdu č.l.64 spisu zistil, že správne má byť výška RPMN 20,76% pri výške úveru 1659,70 eur, pri splatnosti prvej splátky 21.07.2006 v počte splátok 60, pri splatnosti splátky v 21. dňa v mesiaci, pri dátume jej uzavretia k 09.06.2006 teda výška RPMN je v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa teda v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je jasné aké poplatky boli zahrnuté do splátky úveru a táto suma nebola žalovaným riadne špecifikovaná priamo v spotrebiteľskej zmluve a najmä nebola zahrnutá do nákladov úveru podľa § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď výška nákladov úveru a výška poskytnutého úveru tvorí nižšiu sumu ako súčet úveru a počet splátok úveru a výška splátky, pričom výška splátky a jej počet boli jasne v spotrebiteľskej zmluve uvedené, teda argument žalovaného, že dve posledné splátky resp. posledná splátka mala byť v inej výške ako je uvedené v zmluve, pričom toto tvrdenie je neopodstatnené a nevyplýva priamo a jednoznačne z úverovej zmluvy, teda úver je bezúročný a bez poplatkov, teda námietka žalobkyne o nesprávnosti výpočtu RPMN je dôvodná. Podľa zmluvy o úvere prvá splátka bola splatná 21.07.2006 vždy k 21. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru nie je v zmluve presne a jednoznačne stanovená. Z týchto dôvodov súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje celková výška úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, teda celková výška úveru nebola bankou jednoznačne stanovená priamo v spotrebiteľskej zmluve, teda žalobca ani presne nevedel, koľko má banke na úver zaplatiť a aj absencia tohto údaju má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V predmetnej veci ani súčet výšky úveru a výšky nákladov nie je správnym údajom o celkovej čiastke, pretože vynásobením výšky splátky a počtu splátok a odrátaní sumy úveru vychádza vyššia suma než je uvádzaná celková výška nákladov/ viď rozsudok KSTN 27Co 248/2018 z 29.11.2018 a 4Co 143/2018 z 21.11.2018/. Teda žalobkyňa ani nemala vedomosť aká je skutočná výška úveru, ktorý je povinná banke zaplatiť a kedy začne úver preplácať nad rámec jeho skutočnej výšky a to aj za predpokladu, že by sa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vôbec nebola dozvedela.
31. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa zobrala žalobu v časti 127,11 eur späť potom čo žalovaný namietal premlčanie časti uplatneného bezdôvodného obohatenia, preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods.2 CSP zastavil . Zotrvala na sume 88,50 eur, ktorá jej bola zrazená zo mzdy zamestnávateľa v mesiaci február 2020 podľa potvrdenia zamestnávateľa č.l.22 spisu voči ktorej
žalovaný nenamietal a ktorú jej súd priznal, lebo bola uplatnená riadne a včas. Žalobkyňa sa podľa jej výpovede na pojednávaní dozvedela o výške bezdôvodného obohatenia a tom kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v januári 2020 o ekonómky jej zamestnávateľa a, pričom žalobu podala na súde dňa 20.03.2020 v ktorej sa domáhala aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.06.2006. Podľa Zmluvy o úvere zo dňa 09.06.bola výška úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý 50000 Sk čo je v prepočte 1659,70eur, pričom žalobkyňa podľa predložených listinných dôkazov zaplatila na úver celkom sumu 1875,31 eur. Súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dvojročnej subjektívnej lehote na uplatnenie práva odkedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a o tom kto zaň zodpovedá v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka vzhľadom nato, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd priznal žalobkyni len to bezdôvodné obohatenie, ktoré platila zrážkami zo mzdy v mesiaci február 2020 priamo žalovanému vo výške 88,50 eur a ktoré boli zaplatené v dvojročnej subjektívnej lehote na uplatnenie práva počítajúc od januára 2020 kedy sa žalobkyňa dozvedela že jej vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto zaň zodpovedá. Bezdôvodné obohatenie musí byť požadované od toho, kto sa bezdôvodne obohatil a že to bol žalovaný na základe zrážok zo mzdy zamestnávateľa žalobkyne nie je sporné. Teda skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné vidieť v inom okamžiku ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s ktorou skutočnosťou sa oboznámila v januári 2020 kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si urobila dostatočný úsudok tom, že platby titulom úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutého zo strany právneho predchodcu žalovaného, teda ide o skutočnú vedomosť žalobkyne o výške bezdôvodného obohatenia a toho, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda žalobkyňa túto skutočnú vedomosť získala až v januári 2020 od ekonómky zamestnávateľa žalobkyne, ktorý vykonával zrážky, pričom z tejto skutočnosti súd aj pri priznaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal. V zmysle rozhodnutia NS SR č. 7Cdo/208/2018 zo dňa 25.06.2020 otázka momentu začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v prípade bezdôvodného obohatenia z splnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti začala plynúť odo dňa kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nad rámec toho čo bol povinný.
32. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur, ktoré si žalobkyňa v konaní uplatnila uviedla, že hlavným dôvodom uplatnenia finančného zadosťučinenia je skutočnosť, že bolo poškodené jej dobré meno u zamestnávateľa, lebo jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy nad rámec zmluvy, a nebola jej vyplácaná celková suma výplaty, ktorá jej mala byť vyplatená, tiež žalobkyňa bola atakovaná telefonátmi a listami žalovaného. Podľa názoru súdu ustanovenia § 3 ods.3, ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť až 01.07.2007, pričom zmluva o úvere bola uzavretá dňa 09.06.2006,teda pred účinnosťou tohto zákona, ide o hmotné právo, ktoré nemožno použiť retroaktívne ako to správne žalovaný namietal, preto súd v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
33. Žalobkyňa je ako spotrebiteľ oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. v/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch preto súd rozhodne o zaplatení súdneho poplatku za žalobu v zmysle zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch samostatným uznesením.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 v spojení s § 256 ods.1 CSP tak, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 20,52%, podľa úspechu v spore, lebo žalobkyňa mala v spore úspech vo výroku I. vo výške 25%, vo výroku II. vo výške 25%, vo výroku III. vo výške 10,26% a vo výroku IV. vo výške 0% čo je spolu 60,26% a neúspech vo výške 39,74% / v I. výroku 0%, v II. výroku 0% v III. výroku 14,74% a v IV. výroku 25% čo je 20,52% čistý úspech žalobkyne v konaní, pričom v späťvzatej časti 127,11 eur žalobkyňa zavinila, že sa konanie muselo zastaviť v zmysle § 256 ods.1 CSP. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.