Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/248/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny G. a sudkýň X.. I. O. a Q.. Q. I. v spore žalobcu V. banka, a.s., so sídlom O., P. nábrežie 4, H.: XX XXX XXX proti žalovanej W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto I., o zaplatenie 2.665,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu, proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. júna 2018, sp. zn. 6CSp/335/2017-92, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a s a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu V. O., a.s., so sídlom O., P. K. 4, IČO: XX XXX XXX, vstúpila spoločnosť R D. s.r.o., so sídlom P. nábrežie X A, O., H.: XX XXX XXX.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.786,07 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.786,07 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 05.03.2013 zmluvu o úvere číslo 4165351213. Zmluva má povahu zmluvného formulára. Vyplýva z nej, že jej účastníci sa dohodli na úvere vo výške 3.100,- eur s mesačnou splátkou 77,29 eur. Celková výška nákladov mala byť 2.148,74 eur. Dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý na 05.03.2019, dátum prvej platby do 05.03.2014, úroková sadzba 19,5% p.a., splatnosť splátok k 5. dňu v mesiaci, počet splátok 72. Priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy bola podľa zmluvy 18,86% a RPMN banky (úveru) bola podľa zmluvy 21,34%. Celková čiastka úveru je vo formulári definovaná ako „súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“, pričom presná výška vo formulári uvedená nie je. Súčasťou zmluvy sú okrem iného aj Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver, Sadzobník poplatkov. V článku 6.2. Obchodných podmienok pre úver je dohoda o možnosti zosplatnenia úveru okrem iného aj v prípade omeškania klienta so splatením čo i len jednej splátky. V sadzobníku poplatkov je uvedené, že poistné je vo výške 3,29 eur mesačne. Z listiny označenej ako „aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ vyplýva, že žalovaná na úver jednotlivými splátkami zaplatila spolu sumu 17 x 77,29 eur, teda spolu 1.313,93 eur. Poslednú splátku uhradila 15.08.2014 vo výške 77,29 eur. Žalobca žalovanú upozornil listom zo dňa 18.12.2014, že je v omeškaní a že v prípade, ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy dlžné splátky nedoplatí, bude oprávnený úver predčasne zosplatniť. Žalobca úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 05.01.2015 a žalovanú vyzval na úhradu sumy 2.920,68 eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Poplatky spojené s úverovou zmluvou sú dohodnuté v Sadzobníku poplatkov. Okrem iného z neho vyplýva poplatok za prvú upomienku 9,96 eur a poplatok za druhú upomienku 24,90 eur a poplatok za výzvu na splatenie úveru 3,32 eur. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, § 52 ods. 1 až 4, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 05.03.2013 medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú dopadajú normy spotrebiteľského práva. Túto podrobil kontrole a zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v nej chýba uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a podľa výpočtu súdu je v nej aj nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Podľa zmluvného formulára je celková čiastka definovaná ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak v zmluve nie je vyčíslená. Žalobcovi pritom nič nebránilo vyčísliť, akú celkovú čiastku napokon spotrebiteľ zaplatí. Ak sa takému vyčísleniu vyhol, musí čeliť sankcii podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, a to bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Ročná percentuálna miera nákladov pri výške úveru 3.100,- eur, výšky splátky 74,- eur (bez poistného) a 72 mesačných splátkach je podľa prepočtu súdu 21,77%, pričom v zmluve je uvedené 21,34%. Súd pri prepočte použil kalkulačku verejne dostupnú na webovej stránke <https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php>. Vzhľadom k tomu, že výška úveru bola 3.100,- eur a žalovaná zaplatila sumu 1.313,93 eur (čo nebolo sporné), ostáva jej zaplatiť suma 1.786,07 eur (3.100,- eur - 1.313,93 eur). Preto súd priznal žalobcovi sumu 1.786,07 eur. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, súd priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,05% ročne. Zákonná sadzba úroku z omeškania v zmysle § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. je v posudzovanom spore vo výške 5,05% ročne. Žalovaná je v omeškaní v celom rozsahu dlhu už odo dňa jeho zosplatnenia. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania až od 01.11.2017, čo je neskorší dátum, súd mu priznal úrok z omeškania od uplatneného dátumu. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (súd žalobcovi nepriznal uplatnené úroky a poplatky a celú žalovanou zaplatenú sumu započítal na istinu úveru). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 s odôvodnením, že žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Procesný úspech žalovanej prevyšuje procesný úspech druhej sporovej strany (súd pritom vychádzal z toho, že ku dňu podania žaloby bola výška vyčíslenej žalovanej sumy 4.766,95 eur). Zo spisu však nevyplýva, že by žalovanej v spore vznikli akékoľvek trovy. Preto súd trovy konania pomerne nedelil a vyslovil, že žalovaná nemá na ich náhradu nárok.

2. Proti rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. 365 ods. 1 písm. f/ a h/ (nesprávne skutkové a právne závery). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvodil, že pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvádza, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená v samotnej zmluve v časti 3. Podotkol, že údaje o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je podľa právneho názoru žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora (3 komora) z 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 týkajúci sa výkladu článku 1, čl. 3 písm. m/, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Dôvodil, že na základe uvedeného je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Ďalej dôvodil, že pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN s uvedeným výkladom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť. Dával do pozornosti skutočnosť, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Rovnako tak nesúhlasil s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Po rozhodnutí súdom prvej inštancie a po podaní odvolania bol podaný návrh na zmenu žalobcu tak, aby súd pripustil v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi spoločnosť doterajšieho žalobcu Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 a na jeho miesto žalobcu vstúpi spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8 A, Bratislava, IČO: 50 094 297, ktorý návrh bol odôvodnený tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 bola postúpená pohľadávka proti žalovanej, ktorá je predmetom sporu z doterajšieho žalobcu na spoločnosť R Collectors s.r.o., v dôsledku čoho za splnenia podmienok § 80 ods. 1, 2 odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny žalobcu v konaní vyhovel.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to v zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania - výroku III., je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.786,07 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.786,07 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Odvolacím prieskumom žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok zistená nebola.

8. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii predpísanej zákonnej náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. j/) v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) platného v čase uzatvorenia zmluvy, v dôsledku čoho bolo potrebné úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, vychádzajúc z ktorého súd zamietol žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú istinu, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

11. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver v zmysle ktorého dotknutý záväzkový vzťah, vyhodnotil ako spotrebiteľský s tým, že nebol dostatočným spôsobom individualizovaný, keďže zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenú v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) následkom čoho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), vychádzajúc z čoho po zistení, že žalovaná žalobcovi zaplatila 1.313,93, pričom mu je povinná zaplatiť istinu vo výške 3.100 eur, k zaplateniu rozdielu vo výške 1.786,07 eur túto zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore o trovách konania rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1, 2 tak, že vzhľadom na to, že procesný úspech žalovanej prevyšuje procesný úspech druhej sporovej strany (súd vychádzal z toho, že ku dňu podania žaloby bola výška vyčíslenej žalovanej sumy 4.766,95 eur) a zo spisu nevyplýva, že by žalovanej v spore vznikli akékoľvek trovy, súd trovy konania pomerne nedelil a vyslovil, že žalovaná nemá na ich náhradu nárok. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (s výnimkou ods. 28) a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

13. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvou o úvere zo dňa 05.03.2013, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí tiež údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (spotrebiteľ musí byť jednoznačným spôsobom informovaný o tom, akú celkovú čiastku na úvere zaplatí). Z vyššie uvedenej dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

- ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.

14. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 05.03.2013, preto sa na ňu vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a/ až y/ obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 10. Takouto obligatórnou náležitosťou v zmysle písm. j/, je tiež neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorej absenciu ako podstatnej náležitosti v dotknutej zmluve o úvere považoval súd za rozhodujúcu skutočnosť pre záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Sankcionovanie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru vyplývajúcej zo zákona 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z. uvedenej v § 11 ods. 1, je primerané vzhľadom k závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou sa zabezpečí cieľ, t.j. ochrana spotrebiteľa a tento následok odradí poskytovateľa úveru od konania, ktoré nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje a rozsahu povinnosti plniť (rozsudok Súdneho Dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu, je naplnená podmienka podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, v tom, že ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ tejto právnej úpravy, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súdnou praxou akceptovaný výklad tohto ustanovenia jednoznačne smeruje k tomu ( z hľadiska objasnenia významu právnych noriem), že týmto ustanovením chcel zákonodarca postihnúť skutočnosť absencie určitých obsahových náležitosti špecifickým následkom v podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to pri každom porušení uvedenom v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/>, ktorý výklad z hľadiska sledovaného cieľa vyplýva aj z neskorších noviel tohto zákona.

15. Za správny odvolací súd považuje záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy je zrejmé, že podstatné parametre úverového produktu právny predchodca žalobcu v zmluve zakomponoval do tabuľky, ktorá je od zostávajúceho textu zmluvy zvýraznená vyznačeným rámčekom, a ktorá obsahuje výšku úveru, teda skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, výšku mesačnej splátky, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, počet mesačných splátok, číslo úverovej zmluvy, číslo úverového účtu, RPMN, priemerné RPMN a výšku nákladov. Pokiaľ ide o údaj o celkovej čiastke úveru, tento je formulovaný spôsobom, že predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom a umiestnený je v texte mimo (pod) zvýraznenou tabuľkovou časťou zmluvy obsahujúcou parametre úveru, pričom v kontexte s vyššie uvedenou konštrukciou obsahu zmluvy, je dôvodne spôsobilý navodiť dojem u priemerného spotrebiteľa z hľadiska dôležitosti opoznania tohto údaju, že nejde o údaj podstatný, uvedený len ako keby nad rámec rozhodujúcich parametrov úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, takáto konštrukcia zmluvy vo vzťahu k podstatného údaju, ktorý je obligatórnou náležitosťou zmluvy, namiesto jednoznačného a zrozumiteľného údaju o tom, koľko v skutočnosti spotrebiteľ na úver zaplatí, zakomponovaného naviac mimo podstatné parametre úveru, nielen neindikuje v prospech odlišného záveru, ktorý vyvodil súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto náležitosti, ale napĺňa tiež znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorou sa môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k takto poskytovanej službe. Vychádzajúc z tohto skutkového zistenia podľa názoru odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu náležite a so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa úverového produktu spravodlivo očakávať, neposkytol spotrebiteľovi podstatné informácie obsiahnuté v zmluve tak, aby boli pre neho na prvý pohľad zrozumiteľné (naviac tiež čitateľné vzhľadom na veľkosť písma), a pre bežného spotrebiteľa tiež aj vhodne poskytnuté, v dôsledku čoho jeho sankcionovanie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je v posudzovanej veci namieste. Pokiaľ by úmyslom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa daného úverového produktu, bolo skutočne informovať spotrebiteľa o rozsahu jeho záväzku tak, aby mal možnosť zvážiť vhodnosť takéhoto úverového produktu a porovnať ho s inými úverovými produktami dostupnými na trhu v danom čase, niet racionálneho dôvodu pre to, aby tento údaj nebol zakomponoval do rámčekom vymedzenej tabuľky obsahujúcej podstatné parametre úveru, na ktoré sa vzhľadom na jej zvýraznenie nepochybne priemerný spotrebiteľ s prihliadnutím na úroveň jeho informovanosti sústreďuje a vyjadril ho tiež jednoznačne v presnej a zreteľnej číselnej podobe. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na líniu vývoja informovanosti priemerného spotrebiteľa, je potrebné poukázať na to, že dotknutá zmluva bola vyhotovená a podpísaná v roku 2013, kedy informovanosť spotrebiteľa nebola na takej úrovni, ako je tomu v súčasnosti. Významom ust. § 9 ods. 2 písm. j/ bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal jednoznačnú vedomosť o tom, aká bude výška jeho finančného zaťaženia v súvislosti s poskytnutým úverom a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, ktorý jasne, zrozumiteľne stanovuje, aká je celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť. 17. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje zrozumiteľný a pre priemerného spotrebiteľa jednoznačne opoznateľný údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré závery korešpondujú so závermi rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15, na ktoré odvolateľ poukazuje.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala sumu 3.100,- eur a zaplatila žalobcovi sumu 1.313,93 eur, čo tento nespochybnil, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť už len sumu 1.786,07 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej, žalobu zamietol.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v napadnutých častiach (zamietajúcej - výrok II. ako aj v súvisiacej časti o náhrade trov konania - výrok III.) vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 v tomto rozsahu potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia a s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal.

20. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanej, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .