Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Medik Styl a.s., Bystrcká 340/8, Komín, 624 00 Brno, Česká republika, IČO: 269 66 514, zastúpeného: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s. r. o., Gallayova 21, 841 02 Bratislava, IČO: 47 255 714, proti žalovanému: VIDRA a spol. s.r.o., Štrková 8, 011 96 Žilina, IČO: 31 589 561, zastúpenému: AL legal s. r. o., Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 51 778 904, o poskytnutie primeraného zadosťučinenia a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 1156 zo dňa 14.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. - 1180 zo dňa 28.05.2019 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 1156 zo dňa 14.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. - 1180 zo dňa 28.05.2019 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 6 ods. 2 nariadenia RÍM II, , , , zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník (ďalej len „Obchodní zákoník“), , , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.000.000,- Kč z titulu primeraného zadosťučinenia, sumu vo výške bezdôvodného obohatenia žalovaného určenú podľa dokazovania v konaní, úrok 5,4984% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2009 od 01.01.2009 do 31.12.2009, úrok 5,075% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2010 od 01.01.2010 do 31.12.2010, úrok 5,035% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2011 od 01.01.2011 do 19.12.2011, úrok z omeškania vo výške 9,00% z vyššie uvedených uplatňovaných súm odo dňa doručenia žaloby na súd do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 16.12.2005 uzavrel žalovaný ako výhradný zástupca spoločnosti Laboratoires Anios S. A. pre územie Českej republiky a Slovenska so žalobcom zmluvu o výhradnom predaji č. l-E-2006, ktorej predmetom bol výhradný predaj výrobkov značky Laboratoires Anios žalobcom

na území Českej republiky. Po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, sa zmluvné strany rozhodli pokračovať vo vzájomnej spolupráci a dňa 19.12.2008 uzatvorili ďalšiu zmluvu o výhradnom predaji č. 1/2008 (ďalej len „zmluva o výhradnom predaji“), ktorá v zásade kopírovala predchádzajúcu zmluvu s výnimkou odlišných limitov pre výpočet zliav pre žalobcu. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.01.2009 a bola uzatvorená na obdobie troch rokov odo dňa jej podpisu, t. j. do 19.12.2011. V priebehu spolupráce žalobcu a žalovaného bola dominantným distribučným partnerom žalobcu spoločnosť MARTEK MEDICAL a.s., ktorá začala v roku 2009 požadovať od žalobcu výhodnejšie zmluvné podmienky pre nákup tovaru a v druhom štvrťroku roka 2009 žalobca zaznamenal výrazný pokles objednávok od tejto spoločnosti, až nakoniec spoločnosť MARTEK MEDICAL a.s. dňa 17.08.2009 vypovedala rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcom. Súčasne sa žalobca dozvedel o rokovaniach žalovaného so spoločnosťou MARTEK MEDICAL a.s. v tomto období s cieľom vyradiť žalobcu ako exkluzívneho predajcu výrobkov spoločnosti Laboratoires Anios S. A. v Českej republike z vertikálnej štruktúry distribučného reťazca žalovaný - žalobca - MARTEK MEDICAL a.s. tak, že žalovaný by v rozpore s čl. V. ods. 1 písm. c) zmluvy o výhradnom predaji začal predávať tovar priamo spoločnosti MARTEK MEDICAL a.s. Žalovaný vyvíjal tlak na žalobcu, aby bola exkluzívna zmluva zrušená a nahradená štandardnou distribučnou zmluvou, kde by už žalobca nemal postavenie výhradného predajcu. Následne by tak žalovaný mohol uzavrieť distribučnú zmluvu aj so spoločnosťou MARTEK MEDICAL a.s.. V druhej polovici roku 2009 sa žalovaný dostal do omeškania s dodávkou tovaru a v rozpore so zmluvou o výhradnom predaji začal požadovať úhradu za tovar podľa jednotlivých objednávok dopredu, na základe zálohových faktúr a vykonával rôzne obštrukcie s cieľom nedodať tovar žalobcovi, čím porušil čl. III. ods. 6 a čl. IV. ods. 2 zmluvy o výhradnom predaji. Objednávky žalobcu zo dňa 14.08.2009, 21.08.2009 a 21.09.2009 žalovaný nesplnil vôbec a ďalšie dodávky tovaru podmieňoval výlučne uzavretím novej kúpnej zmluvy tvrdiac, že od zmluvy o výhradnom predaji riadne odstúpil, a to aj napriek tomu, že žalobca bol ochotný zálohové faktúry zaplatiť, čím žalovaný porušil čl. IV. ods. 2 a čl. V. ods. 1 písm. a) zmluvy o výhradnom predaji. Na túto situáciu reagoval žalobca tak, že zaslal žalovanému list z 11.09.2009, v ktorom vyzval žalovaného na zdržanie sa porušovania zmluvy o výhradnom predaji a na jej riadne plnenie. Pretože žalovaný neodstránil protiprávny stav, žalobca pre hrubé porušovanie zmluvy o výhradnom predaji zo strany žalovaného od nej odstúpil v súlade s čl. VIII ods. 2 písm. b) listom z 28.09.2009, ktorý bol žalovanému doručený dňa 29.09.2009. Zmluvne dohodnutá šesťmesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej strane a uplynula dňa 31.03.2010. Keďže v zmluve o výhradnom predaji nebola možnosť jej ukončenia výpoveďou dohodnutá, bolo podľa žalobcu potrebné ustanovenie o výpovednej lehote vykladať ako osobitnú úpravu nástupu účinkov odstúpenia, dohodnutú zmluvnými stranami, rozdielnu od zákonnej úpravy, v zmysle . Do uplynutia výpovednej lehoty bola podľa názoru žalobcu zmluva o výhradnom predaji naďalej platná a účinná, avšak žalovaný počas trvania celej výpovednej lehoty pokračoval v jej porušovaní - žalobcovi nedodával tovar, nerešpektoval povinnosť dodržiavať exkluzivitu žalobcu a už v októbri 2009 dodával tovar do Českej republiky prostredníctvom spoločností MARTEK MEDICAL a.s. a LUTRA MEDICAL, s.r.o. Týmto vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku, pretože v prípade dodržiavania zmluvy o výhradnom predaji by uvedené spoločnosti mohli výrobky nakupovať výhradne od žalobcu, ktorému by týmto vznikol nárok na províziu. Žalobca mal za to, že žalovaný svojím konaním naplnil všetky tri podmienky nekalosúťažného konania. Žalovaný žalobcu poškodil aj svojim konaním v podobe predaja tovaru ďalším zákazníkom v Českej republike, čím porušil exkluzivitu žalobcu ako jediného dovozcu tovaru v Českej republike. Ďalej uviedol, že dôsledkom porušenia zmluvy o výhradnom predaji žalovaným nebol žalobca schopný tovar svojim odberateľom dodávať, následkom čoho bolo aj poškodené dobré meno žalobcu a povesť u týchto subjektov. Tieto tretie osoby odmietli ďalšiu spoluprácu so žalobcom ako s neserióznym partnerom, a to nielen pri dodávaní tovaru značky Laboratoires Anios, ale aj akéhokoľvek iného tovaru podobného sortimentu, čím bol žalobca prakticky vyradený z trhu so zdravotníckym materiálom. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma žalobcu v podobe poškodeného dobrého mena a povesti nekalosúťažným konaním žalovaného mala aj majetkové dopady v podobe straty jeho klientely, nie je nepeňažné zadosťučinenie dostatočné na vyrovnanie tejto ujmy a nie je primerané. S ohľadom na zisk, ktorý žalobca, a teda pravdepodobne aj žalovaný dosiahol v roku 2009, kedy došlo k nekalosúťažnému konaniu, ako aj k intenzite nekalosúťažného konania, si žalobca uplatnil voči žalovanému primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 4.000.000,- Kč. Žalobca si uplatnil voči žalovanému i nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal z nepoctivých zdrojov - nekalosúťažným konaním. Žalobca žiadal o vydanie zisku, ktorý žalovaný dosiahol z predaja tovaru značky Laboratoires Anios v Českej republike iným subjektom ako žalobcovi, ktorý bol podľa zmluvy exkluzívnym dovozcom tovaru

do Českej republiky za obdobie pôvodnej účinnosti zmluvy o výhradnom predaji od 01.01.2009 do 19.12.2011. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako zahraničnej osoby, ktorá nepodniká v Slovenskej republike podľa , ani tu nemá zriadenú organizačnú zložku, a preto sa nemôže domáhať ochrany proti nekalosúťažnému konaniu. Ďalej namietal, že v danom prípade nejde o nekalosúťažné konanie, lebo medzi účastníkmi nedochádzalo k hospodárskej súťaži, toto konanie nebolo spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom a konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Medzi stranami nedošlo v relevantnom období a na relevantnom trhu k žiadnemu súťažnému vzťahu. Ich vzťah bol bežný obchodnoprávny zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný poveril žalobcu predajom výrobkov Anios v Českej republike za dohodnutú odmenu, premietnutú v cenách tovaru. Na základe tohto zmluvného vzťahu mal žalobca konať nielen pre svoj vlastný prospech, ale aj v záujme a v prospech žalovaného. Počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom nedodával žalovaný na trh v Českej republike žiaden porovnateľný tovar, čím by vytváral žalobcovi súťažné prostredie. K skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že k platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného z dôvodov jej podstatného porušenia žalobcom. Písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy o výhradnom predaji bolo žalobcovi doručované kuriérom dvakrát, keďže žalobca robil obštrukcie pri prevzatí doručovanej zásielky. Podľa zákona v prípade odstúpenia od zmluvy neplynie žiadna výpovedná lehota a nie je možné súhlasiť s tým, že účastníci sporu si v zmluve výpovednú lehotu dojednali aj pre prípad odstúpenia od zmluvy. Poukázal pritom na čl. VIII. ods. 2 písm. b) zmluvy o výhradnom predaji, podľa ktorého je možné zmluvu ukončiť okamžitým odstúpením pri podstatnom porušení zmluvy. Žalovaný bol výhradným zástupcom spoločnosti Laboratoires Anios Francúzsko pre predaj tovaru na trhu v Slovenskej a Českej republike. V nadväznosti na svoje povinnosti voči výrobcovi a splnenie podmienok, za ktorým mu exkluzivita bola poskytnutá, potreboval mať informácie o vývoji na daných trhoch a prehľady o predaných množstvách v jednotlivých obdobiach, preto v zmluve zaviazal žalobcu na plnenie určitých povinností. Žalobca tieto povinnosti riadne neplnil, čím žalovaný strácal kontrolu nad daným trhom a nad plnením podmienok jeho exkluzivity. Okrem toho žalobca porušoval zmluvu aj tým, že sa zaviazal dodávať výrobky aj iným distribučným spoločnostiam na českom trhu, dcérskej spoločnosti žalovaného LUTRA MEDICAL, s.r.o. pôsobiacej na českom trhu však odmietol výrobky Anios dodávať a pre výhradnosť zmluvy so žalobcom nemohol tieto výrobky dodávať svojej vlastnej firme ani žalovaný. V rozpore so zmluvou so žalovaným a s jeho záujmami žalobca po obdržaní výpovede zo strany MARTEK MEDICAL a.s. blokoval ďalšie dodávky tomuto väčšinovému distribútorovi, aj keď ich už mal zo strany žalovaného naskladnené. V záujme zachovania exkluzivity sa preto žalovaný pokúsil o jednania s MARTEK MEDICAL a.s., k uzavretiu zmluvy však nedošlo. Dodávky tovaru blokoval žalobca aj iných odberateľom. K otázke požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nezdôvodnil jeho požadovanú výšku. Rovnako nedôvodne žalobca podľa žalovaného žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2009 do 19.12.2011, pričom do doby trvania zmluvy /september 2009/ mu boli dodávky plnené. Po skončení zmluvy nemal už žalovaný povinnosť dodávať výrobky Anios žalobcovi. Oprávnenie predávať výrobky Anios na českom trhu mal žalobca výlučne na základe zmluvného vzťahu so žalovaným. Pokiaľ tento zmluvný vzťah skončil, nemohol žalobca uvedené výrobky predávať, a teda žalovaný sa na jeho úkor nemohol bezdôvodne obohatiť. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu v konaní nebolo sporné, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim zmluvu o výhradnom predaji č. 1/2008 z 19.12.2008, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal predávať dohodnutý tovar značky ANIOS žalobcovi, ktorý mal ako výhradný predajca na území Českej republiky zabezpečiť jeho predaj ďalším distribútorom alebo konečným zákazníkom. Medzi stranami sporu nebolo ďalej sporné, že žalobca ako aj žalovaný od zmluvy o výhradnom predaji odstúpili, a to v mesiaci 2009. Sporným medzi stranami bolo, či došlo k zániku zmluvy o výhradnom predaji už doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane alebo až uplynutím šesťmesačnej výpovednej lehoty. Sporným bolo ďalej to, či žalovaný svojím konaním naplnil znaky nekalosúťažného konania, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi ujma. Súd nevykonal dokazovanie dokladmi žalovaného, vzťahujúcimi sa na predaj tovaru Laboratoires Anios v Českej republike iným subjektom so sídlom alebo bydliskom na území Českej republiky za kalendárne roky 2009 až 2011, nakoľko žalobca vzal žalobu v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia späť. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov D. Q. a F. K. za účelom preukázania nekalosúťažného konania žalovaného v súlade s , nakoľko žalobca ich výsluch navrhol až na pojednávaní dňa 14.05.2019. Súd strany sporu opakovane vyzval na predloženie ich vyjadrení a návrhov na vykonanie dokazovania. Prvýkrát tak urobil výzvou z 14.06.2017 a následne na pojednávaní

23.10.2018 a 12.03.2019, súd súčasne strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii konania. Výsluch týchto svedkov nebol až do posledného konania vo veci žalobcom navrhnutý. Nakoľko žalobca svoj návrh na výsluch svedkov nepredložil súdu včas, došlo k procesnej preklúzii jeho práva navrhovať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, pričom sudcovskú koncentráciu konania možno uplatniť aj na konanie začaté pred účinnosťou , keďže v tomto prípade nejde o spätnú sudcovskú koncentráciu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.02.2019). Súd v rámci skúmania podmienok konania dospel k názoru, že má vo veci právomoc konať a rozhodnúť, a to na základe čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, keďže žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, a preto ho možno žalovať na súde v Slovenskej republike. O miestnej príslušnosti súdu pritom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -102 z 16.11.2012. Vzhľadom na to, že k tvrdenému prejavu nekalej súťaže a jej následkom voči žalobcovi malo dôjsť výlučne na území Českej republiky, na čom sa zhodli aj strany sporu, súd v súlade s čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 2 nariadenia RÍM II posúdil tvrdené nekalosúťažné konanie a súvisiaci nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia podľa českého právneho poriadku platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu. Následne posudzoval, či v dôsledku namietaného konania žalovaného došlo k splneniu všetkých znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže upravenej v českom Obchodním zákoníku. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný vystupoval na trhu v Slovenskej republike a Českej republike ako výhradný predajca výrobkov Laboratoires Anios na základe zmluvy s ich výrobcom. Žalovaný sa mohol ako výhradný predajca výrobkov Laboratoires Anios v Slovenskej a Českej republike sám rozhodnúť ako predaj výrobkov na týchto trhoch zabezpečí, teda či ich bude predávať sám, prostredníctvom jedného či viacerých, výhradných alebo nevýhradných predajcov. Žalovaný sa ako predávajúci rozhodol uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim zmluvu o výhradnom predaji účinnú od 01.01.2009, na základe ktorej sa zaviazal predávať výrobky Laboratoires Anios v Českej republike výlučne žalobcovi, a to na základe jeho objednávok. Žalobca následne zabezpečoval ich predaj iným distribútorom a konečným zákazníkom na území Českej republiky. Dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným existovala kooperácia a deľba činností pri predaji výrobkov Laboratoires Anios, pričom žalobca nebol počas trvania zmluvy o výhradnom predaji na českom trhu konkurentom žalovaného, ale len jeho "spolupracovníkom". V danom prípade sa preto súd stotožnil s názorom žalovaného, že sa nejednalo o vzťah horizontálny - konkurenčný, ale o vzťah vertikálny, kedy dochádzalo k prerozdeleniu činností pri predaji výrobkov na českom trhu, pričom postavenie žalobcu ako výhradného predajcu v Českej republike bolo odvodené od postavenia žalovaného, ktorý bol výhradným predajcom pre toto územie na základe zmluvy uzatvorenej priamo s výrobcom. Medzi žalobcom a žalovaným preto išlo o vzťah spolupráce, z ktorého mali obe strany sporu prospech. Žalovaný ako výhradný predajca výrobkov Laboratoires Anios v Slovenskej a Českej republike zabezpečil predaj tovaru na území Českej republiky prostredníctvom žalobcu, ktorý mal na tomto trhu so zdravotníckymi potrebami a pomôckami skúsenosti, disponoval personálnom a mal vybudovanú sieť kontaktov. Žalovaný predajom výrobkov získaval hospodársky prospech v podobe zisku z predaja, pričom v konaní nebolo preukázané, že by ho žalovaný obmedzoval v cenotvorbe, v zmysle zmluvných podmienok mal žalobca však zabezpečiť, aby nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých zákazníkov či subdodávateľov. Z toho dôvodu podľa súdu neboli naplnené predpoklady hospodárskej súťaže, ktorými sú stret rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech, pretože žalobca a žalovaný si počas trvania zmluvy o výhradnom predaji nekonkurovali a mali spoločný záujem - zabezpečiť predaj výrobkov Laboratoires Anios na českom trhu za účelom dosiahnutia zisku. Po skončení zmluvného vzťahu zo zmluvy o výhradnom predaji bolo opäť vecou žalovaného, ako predaj výrobkov Laboratoires Anios na českom trhu zabezpečí, a to aj prostredníctvom iných dodávateľov - spoločností MARTEK MEDICAL a.s,, LUTRA MEDICAL s.r.o. či iných. Z vyjadrení strán sporu tiež vyplynulo, že po ukončení zmluvy o výhradnom predaji žalovaný ponúkal možnosť uzatvoriť nevýhradnú zmluvu o predaji aj žalobcovi, ktorý však o takýto zmluvný vzťah nemal záujem, čo však bez ďalšieho nezakladá nekalosúťažné konanie žalovaného voči žalobcovi. Čo sa týka namietaného porušenia zmluvných záväzkov, dospel súd k záveru, že ako žalobca, tak aj žalovaný porušili svoje záväzky zo zmluvy o výhradnom predaji, čo priznali i vo svojich vyjadreniach predložených v konaní. Žalobca zasielal žalovanému oneskorene mesačné prehľady predaných výrobkov. Ak žalobca tvrdí, že oneskorenie s plnením tohto záväzku nemohlo byť kvalifikované ako podstatné porušenie zmluvy, odkázal na čl. VIII. bod 4. zmluvy o výhradnom predaji, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že porušenie tejto povinnosti sa posudzuje ako podstatné porušenie zmluvy. Podobné platí i pre plnenie dohodnutého predaja vo výške minimálne 54.000,- Eur za kvartál a námietky žalobcu, že limity predaja by mali byť hodnotené ročne, a nie štvrťročne. Žalobca sa so žalovaným na tejto zmluvnej podmienke, ako aj na tom, že jej porušenie sa považuje za podstatné, dohodli. Naopak

žalovaný priznal nedodanie tovaru na základe objednávok žalobcu z mesiacov júl a august 2009, čím z jeho strany došlo k porušeniu zmluvy o výhradnom predaji, i keď toto konanie ospravedlňoval neuhradením zálohových faktúr zo strany žalobcu a omeškaním výrobcu s dodaním tovaru. Samotné porušenie zmluvných záväzkov pri dodávke tovaru ale podľa názoru súdu nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi súťaže. Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať ani to, že by žalovaný počas trvania zmluvy o výhradnom predaji dodával tovar do Českej republiky priamo alebo prostredníctvom iných dodávateľov. Ak si aj odberateľ žalobcu - spoločnosť MARTEK MEDICAL a.s. prevzala tovar priamo u žalovaného, z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že bolo bežnou praxou, že tovar u žalovaného objednával žalobca, avšak tento spoločnosti MARTEK MEDICAL a.s. priamo nedistribuoval, ale MARTEK MEDICAL a.s. si ho preberal priamo od žalovaného. Čo sa týka vzniknutej ujmy z konania žalovaného, konštatoval, že ujmu vo forme straty zisku z predaja výrobkov Laboratoires Anios, ktorú žalobca utrpel predčasným ukončením zmluvy o výhradnom predaji, nemožno bez ďalšieho pokladať za ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním. Súd zdôraznil, že žalobca by zisk z predaja týchto výrobkov stratil i tak, keďže aj on sám doručoval žalovanému odstúpenie od zmluvy, a teda musel počítať s tým, že ukončením zmluvy dôjde k strate príjmov z predaja týchto výrobkov. Aj následný zisk žalovaného, ktorý mal nadobudnúť po skončení zmluvy o výhradnom predaji na úkor žalobcu, nemožno považovať za získaný z nekalosúťažného konania, keďže žalobca svoje exkluzívne postavenie pri predaji výrobkov Laboratoires Anios odvodzoval priamo od exkluzivity žalovaného. Napokon ani ujmu na dobrej povesti žalobcu u jeho odberateľov, spôsobenú nedodaním výrobkov zo strany žalovaného, objednaných v mesiacoch júl a august 2009, súd nekvalifikoval ako nekalosúťažnú ujmu, keďže medzi stranami sporu neexistoval relevantný konkurenčný vzťah v hospodárskej súťaži. Vo vzťahu k spornému ukončeniu zmluvy o výhradnom predaji súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy je potrebné odlíšiť od výpovede zmluvy, ktorú upravuje v ustanovení . Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená obchodná zmluva o výhradnom predaji, v ktorej bolo jednoznačne ako spôsob jej ukončenia uvedené okamžité odstúpenie od zmluvy z dôvodu závažného porušenia dohodnutých zmluvných záväzkov, mal za to, že k zániku zmluvy došlo už doručením odstúpenia, a nie až uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota bola síce v zmluve dohodnutá, ale na rozdiel od predchádzajúcej zmluvy o výhradnom predaji z roku 2005, v nej nebola výpoveď, ako spôsob jej ukončenia, uvedená. Aj s ohľadom na skutočnosť, že odstúpenie bolo v zmluve definované ako okamžité pri podstatnom porušení zmluvy, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zmluva mala zaniknúť až uplynutím šesťmesačnej výpovednej doby. Poukázal na to, že žalovaný doručoval žalobcovi odstúpenie od zmluvy na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri prostredníctvom doručovacích spoločností UPS a DHL, a to dvakrát 21.09.2009 a 23.09.2009. Nakoľko sa na adrese sídla žalobcu tento nedržiaval prevzal uvedené zásielky Š.Á. L.k, ktorý nebol zamestnancom žalobcu. V súvislosti s namietaným nedostatkom doručenia odstúpenia od zmluvy súd poukázal na skutočnosť, že strany sporu sa v čl. VIII. bode 7. zmluvy o výhradnom predaji dohodli, že zásielka sa považuje za doručenú aj vtedy, ak bola vrátená ako nedoručiteľná a deň jej doručenia je deň nasledujúci po jej vrátení. Z uvedeného vyplýva, že i keď si žalobca odstúpenie od zmluvy fyzicky neprevzal, pretože sa na adrese sídla nezdržiaval, mohli nastať účinky jeho doručenia i vrátením nedoručenej zásielky žalovanému. Zdôraznil, že i sám žalobca od zmluvy o výhradnom predaji odstúpil listom doručeným žalovanému dňa 29.09.2009, a preto najneskôr k tomuto dňu došlo k zániku zmluvy o výhradnom predaji. Záverom súd uviedol, že žalobca mal možnosť obrátiť sa na advokáta už pri uzatváraní zmluvy a následne aj pri jej ukončení, čím sa mohol vyhnúť nedostatkom pri formulácii týchto právnych úkonov. Neobstojí ani výhrada žalobcu, že zmluvu o výhradnom predaji uzatváral pod tlakom a v časovej tiesni, nakoľko zmluvu bez výhrad podpísal v záujme ďalšieho obchodovania so žalovaným a dosahovania zisku. Tak isto pri porušení zmluvných záväzkov zo strany žalovaného žalobcovi nič nebránilo, aby sa obrátil na súd s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia alebo so žalobou vo veci samej. Súd v tejto súvislosti poukázal na zásadu vigilantibus iura. Dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané také konanie žalobcu, ktoré by kvalifikoval ako nekalosúťažné, nakoľko nedošlo k naplneniu podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže, a preto súd nepovažoval uplatnený nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia za dôvodný. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Doplňujúcim rozsudkom č. k. - 1180 zo dňa 28.05.2019 súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.05.2019 č. k. doplnil týmto výrokom: III. Súd konanie o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia určenú podľa dokazovania v konaní, úrok vo výške 5,4984% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2009 od 01.01.2009 do 31.12.2009, úrok vo výške 5,075% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2010 od 01.01.2010 do 31.12.2010, úrok vo výške

5,035% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2011 od 01.01.2011 do 19.12.2011, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z vyššie uplatňovaných súm odo dňa doručenia žaloby Okresnému súdu Žilina do zaplatenia zastavuje. V odôvodnení doplňujúceho rozsudku uviedol, že uznesením zo dňa 04.02.2019 sp. zn. vyzval súd žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil žalobu zo dňa 28.08.2012 tak, že doplní žalobný návrh o výšku sumy bezdôvodného obohatenia, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, výšku súm bezdôvodného obohatenia za roky 2009, 2010 a 2011, z ktorých si žalobca uplatňuje úroky za tieto roky, výšku sumy, z ktorej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.03.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia určenú podľa dokazovania v konaní, úrok vo výške 5,4984% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2009 od 01.01.2009 do 31.12.2009, úrok vo výške 5,075% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2010 od 01.01.2010 do 31.12.2010, úrok vo výške 5,035% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za rok 2011 od 01.01.2011 do 19.12.2011, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z vyššie uplatňovaných súm odo dňa doručenia žaloby Okresnému súdu Žilina do zaplatenia späť. Vzhľadom k tomu, že súd opomenul rozhodnúť samostatným výrokom o zastavení konania v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, rozhodol o doplnení rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , , , , , , .

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti I. a II. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal s okamihom zániku zmluvy o výhradnom predaji č. 1/2008 z 19.12.2008 ako základnou otázkou, ktorej vyriešenie tvorí základ pre rozhodnutie vo veci, pričom posudzoval odstúpenie od zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 18.09.2009 doručované žalovaným žalobcovi (ďalej aj „Odstúpenie 1“) ako aj odstúpenie od zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 28.9.2009 doručené žalovanému žalobcom (ďalej aj „Odstúpenie 2“). Záver súdu ohľadne doručenia Odstúpenia 1 žalovanému považoval za arbitrárny. Namietal, že žalovaný v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal (s výnimkou vyhlásenia dotknutého), že by pán Š. L. bol oprávnený preberať zásielky adresované žalobcovi a navyše žalobca toto údajné oprávnenie menovaného poprel. Vyhlásenie je navyše nedôveryhodné aj z toho dôvodu, že nie je datované. V prípade, ak bolo spísané až pre účely tohto súdneho konania, je prinajmenšom zaujímavé, že si p. L. pamätal s takým veľkým časovým odstupom úplne presné dátumy a údaje, ďalej aká konkrétna špedičná služba zásielky doručovala, v akom poradí boli zásielky prevzaté a kedy presne, komu ju dal a aké mal na toto prevzatie oprávnenie. Menovaný žiadne oprávnenie na preberanie doporučenej pošty a zásielok nemal. V danej dobe mal žalobca priestory na adrese Křivánky 12c, Brno - Bosonohy. Na príslušnej adrese mali zriadené a predplatené tzv. doposielanie zásielok na novú adresu, takže neprichádzalo do úvahy, že by nejaká pošta nebola žalobcovi doručená. Konateľ žalovaného novú adresu žalobcu poznal, pretože bola uvedená na každej korešpondencii zo strany žalobcu a aj pri každej objednávke tovaru. Mal za to, že Odstúpenie 1 nebolo žalobcovi doručené, a teda nenadobudlo právne účinky. Vo vzťahu k Odstúpeniu 2 mal za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s obsahom tejto listiny a s vôľou žalobcu v nej prezentovanou a k interpretácii tejto listiny pristúpil formalisticky. Žalobca jednoznačne deklaroval svoju vôľu jednostranne ukončiť zmluvu o výhradnom predaji, avšak až po uplynutí výpovednej doby. Výpovedná lehota v trvaní 6 mesiacov bola v zmluve uvedená celkom zámerne a vedome. Jej dĺžka vychádzala z podstaty, charakteru a spôsobu používania dezinfekčných prostriedkov v zdravotníctve. Vyjadril presvedčenie, že platnosť zmluvy o výhradnom predaji skončila až dňa 31.03.2010. Uviedol, že v nadväznosti na nesprávne posúdenie momentu skončenia platnosti zmluvy o výhradnom predaji sú nesprávne závery súdu ohľadne existencie, resp. neexistencie nekalosúťažného konania uvedené v bode 47 odôvodnenia. Keďže žalovaný sa nesprávne domnieval, že k zániku zmluvy o výhradnom predaji došlo v mesiaci september 2009, zahájil predaj produktov ANIOS v Českej republike aj iným subjektom ako žalobcovi, čím porušil v období 01.10.2009 až 31.03.2010 jeho výhradné práva garantované touto zmluvou. Činnosť, ktorú žalovaný začal vykonávať po porušení zmluvy o výhradnom predaji v podobe predaja tovaru ANIOS spoločnosti MARTEK MEDICAL a.s. a ďalším odberateľom v Českej republike a zastavenia dodávok tovaru žalobcovi, bola vykonávaná a dôsledky mala na území Českej republiky, teda na rovnakom trhu, na ktorom pôsobí aj žalobca. Medzi oboma subjektmi tak nastala hospodárska súťaž

a konanie žalovaného je konaním v hospodárskej súťaži. Konštatoval, že žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok dodať tovar žalobcovi včas (čl. V. ods. 1 písm. a) zmluvy o výhradnom predaji) a záväzok nedodávať tovar ďalším zákazníkom v Českej republike (čl. V. ods. 1 písm. c) zmluvy o výhradnom predaji), čím sa dopustil protiprávneho konania. Porušenie exkluzivity je nekalosúťažným konaním. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že žalovaný po tom, čo zistil priamo podmienky dodávania odberateľom v Českej republike zo strany spoločnosti žalobcu, eliminoval žalobcu, prestal mu svojvoľne tovar dodávať a využil jeho kontakty (ktoré mu poskytol v rámci riadneho plnenia zmluvy), všetky údaje vrátane finančných podmienok, ním vybudovanú sieť odberateľov na priame dodávky im. Uvedené podľa žalobcu nie je len porušenie zmluvného dojednania, ako sa to snaží interpretovať žalovaný, ale séria úkonov proti dobrým mravom. Mal preto za to, že bola naplnená definícia generálnej klauzule nekalej súťaže. Podmienka existencie konania spôsobilého privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom bola taktiež splnená, keďže nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že predpokladom na splnenie tejto podmienky je, aby bolo spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom v množnom čísle. Dal do pozornosti, že k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného došlo už na jeseň roku 2008, a to tým, že zo strany žalovaného bola zaslaná v tomto období na adresu najväčšieho odberateľa žalobcu, spoločnosti MARTEK MEDICAL a. s. faktúra za dodávku tovaru, ktorá patrila žalobcovi. Kvôli konaniu žalovaného tak žalobca prišiel o 10% z dodávok pre spoločnosť MARTEK MEDICAL a. s.. Poukázal na to, že v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie veci, t.j. určenie momentu skončenia platnosti zmluvy o výhradnom predaji, sa súd ani nevyjadril k výške požadovanej nemajetkovej ujmy ani v tej veci nevykonal žiadne dokazovanie. V tomto smere uviedol, že výška uplatneného primeraného zadosťučinenia vychádza z kombinácie týchto skutočností: (i) zásah do podnikania žalobcu v oblasti, v ktorej žalobca vykonal zásadný prienik na trh, budoval značku na trhu, vybudoval si povesť korektného a seriózneho dodávateľa na trhu dezinfekcie, (ii) reputačné škody spôsobené tým, že mu žalovaný prestal riadne podľa zmluvy dodávať tovar v dôsledku vlastného vstupu na trh a súťaženia na ňom (porušenie exkluzivity, ktorú pred klientmi žalobca prezentoval), škoda, ktorá mu bola v dôsledku tejto nekalej súťaže spôsobená (eliminácia pri predaji značky ANIOS počas výpovednej doby, degradácia obchodnej značky Medik Styl u odberateľov, čo sa prejavilo aj do budúcnosti a viedlo v podstate k úplnému utlmeniu činnosti spoločnosti a jej odchodu z trhu dezinfekčných prostriedkov). Okrem toho namietal, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch svedkov D. F. a F. K., pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či zohľadnil veta druhá . S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu ohľadne okamihu zániku zmluvy o výhradnom predaji č. 1/2008 z 19.12.2008 a mal za to, že s touto otázkou sa súd dostatočne vysporiadal a správny je jeho právny názor, že zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia žalovaného, pričom správne vyhodnotil aj okamih zániku zmluvy. V súvislosti s doručením odstúpenia od zmluvy žalovaný poukázal na to, že predložil dôkazy o tom, že odstúpenie doručil žalobcovi cestou doručovacej spoločnosti DHL a následne aj spoločnosti UPS, a že tieto zásielky boli aj na adrese sídla žalobcu prevzaté p. L., ba dokonca pod dôkazom označeným č. 41 preukázal doklad o prevzatí zásielky priamo žalobcom dňa 30.09.2009 spolu s potvrdzujúcim e- mailom od DHL, že žalobcovi odstúpenie doručili priamo na novozistenú adresu Křivánky 12c, kde to prevzala zamestnankyňa žalobcu. Bezprostredne po doručení, dňa 25.09.2009 vyslal žalovaný do sídla žalobcu svojho zamestnanca, ktorý na mieste zistil, že žalobca sa v sídle uvedenom v obchodnom registri nezdržiava, a že zásielky pre neho pravidelne preberá a mu odovzdáva p. L., syn majiteľky objektu, v ktorom má žalobca svoje sídlo. Preto ho požiadal, či uvedenú skutočnosť môže potvrdiť, na základe čoho bola v ten deň vyhotovená listina, podpísaná p. L., ktorý v nej potvrdzuje, že zásielky odovzdal zástupcovi žalobcu, a že bolo bežnou zaužívanou praxou, že on preberal zásielky pre žalobcu. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že zásielky boli doručované na adresu žalobcu uvedenú v zmluve, zhodnú s adresou sídla žalobcu zapísaného v obchodnom registri a z tejto adresy aj on adresoval písomné zásielky žalovanému, dokonca samotné odstúpenie žalobcu od zmluvy. Zmenu adresy začal žalobca prvýkrát spomínať až pri doručovaní odstúpenia kuriérskymi službami. Keďže žalobca robil obštrukcie s prevzatím zásielky, obrátil sa žalovaný priamo na neho e-mailom a žiadal ho oznámenie adresy, kde sa mu majú zásielky doručovať, na čo žalobca e-mailom z 29.09.2009 oznámil žalovanému adresu: Křivánky 12c, kde a kedy mu napokon bolo odstúpenie od zmluvy doručené tretí krát. Okrem toho, pri posudzovaní otázky doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi je podľa žalovaného nutné aplikovať a tzv. teóriu dôjdenia. Žalobca mal objektívne možnosť s obsahom zásielky sa oboznámiť a je len na ňom, či tak urobil alebo nie. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu ohľadne

dojednania výpovednej lehoty pre prípad odstúpenia od zmluvy. Žiadnu osobitnú úpravu nástupu účinkov odstúpenia si strany nedohodli. O tom, že výpovedná lehota bola v zmluve dojednaná pre prípad skončenia zmluvy výpoveďou, a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy, svedčí aj čl. VIII. ods. 2, písm. b) a čl. VIII. ods. 3 zmluvy o výhradnom predaji. Stotožnil sa s argumentáciou súdu uvedenou v bode 47 napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného, v rozpore so žalobným návrhom si žalobca v bode 4 uplatňuje v odvolacom konaní iný nárok z nekalej súťaže, ku ktorej malo dôjsť zo strany žalovaného v období od 01.10.2009 do 31.03.2010, pričom v žalobnom návrhu si uplatňoval nárok od 01.01.2009 do 19.12.2011. Tento nárok považoval žalovaný za nedôvodný, nakoľko k nekalej súťaži z titulu porušenia výhradnosti žalobcu na predaj výrobkov ANIOS v Českej republike zo strany žalovaného nemohlo dôjsť po zániku zmluvy. Dal do pozornosti súdu, že v súvislosti so zúžením doby trvania údajného nekalosúťažného konania len na obdobie výpovednej lehoty, žalobca primerane neznížil finančnú výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia, preto namietal zmätočnosť žalobného návrhu a odvolania. Ďalej uviedol, že žalobca po celý čas konania nemal ustálené na akom trhu (či v SR alebo v ČR) mali byť účinky (dopad) protisúťažného konania. Považoval za správny záver súdu, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o vzťah spolupráce, z ktorého mali obe strany prospech. Medzi žalobcom a žalovaným tak neexistovala hospodárska súťaž, a teda nemohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, preto nemôže byť konanie žalovaného ani v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný vstúpil na trh v Českej republike, a tým eliminoval žalobcu z trhu. Počas trvania zmluvy žalovaný nevyvážal tovar do Českej republiky. Nemal záujem vylúčiť žalobcu z trhu a dokonca aj po skončení zmluvného vzťahu mu ponúkol možnosť predaja týchto výrobkov, no už na nevýhradnej báze, čo žalobca zásadne odmietol. Nestotožnil sa s naplnením generálnej klauzuly nekalej súťaže. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, aká ujma v súvislosti s údajným nekalosúťažným konaním žalovaného bola spôsobená iným súťažiteľom, príp. aká ujma bola spôsobená spotrebiteľom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedol, že pokiaľ by aj na jeseň 2008 bola zaslaná MARTEK MEDICAL a.s. jedna faktúra za tovar dodaný žalobcovi (v konaní nebolo preukázané ani o akú faktúru sa má jednať), nejednalo sa o žiaden vopred pripravený zámer, ako tvrdí účelovo žalobca, ale mohlo sa tak stať v dôsledku omylu. Mal za to, že súd správne vyhodnotil právny základ uplatňovaného nároku ako nedôvodný, na základe čoho nebolo dôvodné a hospodárne vykonávať náročné dokazovanie ohľadom výšky nemajetkovej ujmy. K otázke nemajetkovej ujmy žalobcu uviedol, že i) dramaticky do podnikania žalobcu nezasiahol žalovaný, ale výpoveď zo strany jeho najväčšieho odberateľa MARTEK MEDICAL a.s., v dôsledku čoho žalobca stratil viac ako 70 % svojho obchodu. Túto ujmu v podnikaní a v majetkovej sfére si v konečnom dôsledku spôsobil sám žalobca, keď obchod výrobkov ANIOS dostatočne nerozdelil medzi viacerých distribútorov a odberateľov, ale ho nasmeroval len na jedného majoritného odberateľa, ii) po zániku zmluvy žalobca odmietol ďalšiu spoluprácu so žalovaným a predaj výrobkov ANIOS na báze nevýhradného predaja, iii) okrem predaja výrobkov ANIOS žalobca nemal žiaden iný významný sortiment vo svojom portfóliu a musel byť uzrozumený s tým, že uplynutím doby trvania zmluvy táto zanikne a jeho podnikanie sa skončí, iv) žalobca si mal byť vedomý rizika, že zmluva môže byť okamžite ukončená pri podstatnom porušení zmluvy, pričom na toto porušovanie bol v priebehu zmluvného vzťahu viac krát upozorňovaný a zmluvu podstatne porušil vo všetkých troch bodoch. K nevykonanému dôkazu žalobcu navrhnutom na poslednom pojednávaní žalovaný uviedol, že žalobca navrhol tento dôkaz neskoro, nijako nevysvetlil, prečo ho nenavrhol skôr a nijako ho ani neodôvodnil a neuviedol, aké skutočnosti by sa jeho vykonaním mali preukázať. Žalovaný mal za to, že procesný postup súdu v tejto otázke bol správny a je v súlade s . S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k -1156 zo dňa 14.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. -1180 zo dňa 28.05.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. -1156 zo dňa 14.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. -1180 zo dňa 28.05.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému poskytnutia primeraného zadosťučinenia vo výške 4.000.000,- Kč a vydania bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom vo výške určenej podľa vykonaného dokazovania v konaní z titulu nekalosúťažného konania žalovaného. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.05.2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 28.05.2019 súd rozsudok č. k. -1180 zo dňa 14.05.2019 doplnil o výrok, ktorým zastavil konanie o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia príslušenstvom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom podaním doručeným súdu dňa 07.03.2019. Žalobca odvolaním napadol rozsudok vo výrokoch I. a II., ktorými súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, namietajúc odvolacie dôvody podľa , , .

11. Odvolací súd poukazuje na Obchodního zákoníku, podľa ktorého nekalou soutěží je jednání v hospodářské soutěži, které je v rozporu s dobrými mravy soutěže a je ůsobilé přivodit újmu jiným soutěžitelům nebo spotřebitelům. Nekalá soutěž se zakazuje.

12. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzenej v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodního zákoníku, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži, nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

13. Podľa ustanovenia na to, aby sa určité konanie mohlo kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí ísť o konanie, ktoré sa uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.10.2008).

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu, medzi žalobcom a žalovaným v danom prípade neexistoval vzájomný súťažný vzťah, konanie žalovaného tak nemožno posúdiť ako konanie v hospodárskej súťaži. Postavenie žalobcu ako výhradného predajcu výrobkov Laboratories Anios v Českej republike bolo odvodené od postavenia žalovaného, ktorý bol výhradným predajcom výrobkov Laboratories Anios pre toto územie na základe zmluvy uzatvorenej priamo s výrobcom. Žalovaný ako výhradný predajca výrobkov Laboratoires Anios v Slovenskej a Českej republike zabezpečil predaj tovaru na území Českej republiky prostredníctvom žalobcu, ktorý mal na tomto trhu so zdravotníckymi potrebami a pomôckami skúsenosti, disponoval personálnom a mal vybudovanú sieť kontaktov. Žalobca následne zabezpečoval predaj výrobkov Laboratories Anios iným distribútorom a konečným zákazníkom na území Českej republiky. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku preto správne uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existovala kooperácia a deľba činností pri predaji výrobkov Laboratories Anios, pričom žalobca nebol počas trvania zmluvy o výhradnom predaji na českom trhu konkurentom žalovaného, ale len jeho „spolupracovníkom“. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o vzájomný vzťah spolupráce, z ktorého mali obe strany sporu prospech. Žalobca a žalovaný si počas trvania zmluvy o výhradnom predaji nekonkurovali a mali spoločný záujem, a to zabezpečiť predaj výrobkov Laboratories Anios na českom trhu za účelom dosiahnutia zisku. Neboli tak naplnené predpoklady hospodárskej súťaže, ktorými sú stret rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym názorom súdu, že po skončení zmluvného vzťahu zo zmluvy o výhradnom predaji bolo opäť vecou žalovaného, ako predaj výrobkov Laboratoires Anios na českom trhu zabezpečí, a to aj prostredníctvom iných dodávateľov - spoločností MARTEK MEDICAL a.s,, LUTRA MEDICAL s.r.o., či iných. Z vyjadrení strán sporu pritom vyplynulo, že po ukončení zmluvy o výhradnom predaji žalovaný ponúkal možnosť uzatvoriť nevýhradnú zmluvu o predaji aj žalobcovi, ktorý však o takýto zmluvný vzťah nemal záujem. Uvedené však bez ďalšieho nezakladá nekalosúťažné konanie žalovaného voči žalobcovi. Postavenie žalobcu a žalovaného je na relevantnom trhu rozdielne a keďže z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťažný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťažného konania.

15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal s okamihom zániku zmluvy o výhradnom predaji č. 1/2008 zo dňa 19.12.2008. Uvedené považoval za základnú otázku, ktorej vyriešenie tvorí základ pre rozhodnutie vo veci. Namietal arbitrárnosť záveru súdu ohľadne doručenia odstúpenia žalovaného od zmluvy o výhradnom predaji a trval na tom, že predmetné odstúpenie nebolo žalobcovi doručené, keďže pán Š. L. nemal oprávnenie na preberanie doporučenej pošty a zásielok. Mal tiež za to, že súd formalisticky interpretoval odstúpenie žalobcu od zmluvy o výhradnom predaji, keď žalobca jednoznačne deklaroval svoju vôľu jednostranne ukončiť danú zmluvu až po uplynutí šesťmesačnej výpovednej doby. Tvrdil, že v nadväznosti na nesprávne posúdenie momentu skončenia platnosti zmluvy o výhradnom predaji sú nesprávne závery súdu ohľadne existencie, resp. neexistencie nekalosúťažného konania. Odvolací súd sa s týmito námietkami žalobcu nestotožnil.

16. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu odvolací súd opätovne uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným nebol v danom prípade hospodársky súťažný vzťah, tak ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. V tomto smere tiež poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že z hľadiska hospodárskej súťažnej konkurencie by vo vzťahu k žalobcovi ako súťažitelia na českom trhu prichádzali do úvahy iní dodávatelia pôsobiaci na území Českej republiky, ktorí by sa na jeho úkor pokúšali stať priamymi subdodávateľmi žalovaného. Naopak žalobca by bol považovaný za súťažiteľa v hospodárskej súťaži, t. j. na relevantnom trhu voči žalovanému, ak by mu konkuroval v boji o pozíciu výhradného alebo i nevýhradného predajcu na českom trhu u výrobcu Laboratoires Anios.

17. Ohľadne ukončenia zmluvy o výhradnom predaji sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že k zániku dotknutej zmluvy došlo už doručením odstúpenia, a nie až uplynutím výpovednej lehoty, ako tvrdil žalobca. Súd v tomto smere správne poukázal na rozdiel medzi odstúpením od zmluvy a výpoveďou zmluvy, ktoré je potrebné dôsledne odlišovať. Vypovedať možno v zmysle zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Kým pri výpovedi dochádza k zániku zmluvného záväzku až uplynutím výpovednej lehoty, odstúpenie od zmluvy je účinné okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak jej toto právo poskytuje zákon alebo to vyplýva zo zmluvy. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy. Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti

strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc. Sporové strany sa v čl. VIII ods. 2 písm. b) zmluvy o výhradnom predaji dohodli, že zmluvu môžu pred uplynutím platnosti ukončiť i okamžitým odstúpením pri podstatnom porušení zmluvy. V zmluve boli dohodnuté i prípady, ktoré zmluvné strany považujú za jej podstatné porušenie, a preto mal žalobca vedomosť o tom, plnenie ktorých záväzkov zo zmluvy je pre žalovaného kľúčové a ich prípadné porušenie môže viesť k strate záujmu žalovaného na ďalšom plnení zmluvy. Na rozdiel od odstúpenia, v zmluve o výhradnom predaji nebola uvedená výpoveď ako spôsob ukončenia zmluvy. Žalovaný doručoval žalobcovi odstúpenie od zmluvy na adresu žalobcu uvedenú v zmluve, ktorá je zároveň ako sídlo zapísaná v obchodnom registri, prostredníctvom doručovacích spoločností UPS a DHL, a to dvakrát 21.09.2009 a 23.09.2009. Nakoľko sa na svojej adrese sídla žalobca nedržiaval, prevzal uvedené zásielky Š.Ě. L.. Žalobca a žalovaný sa pritom v článku VIII. bod 7. zmluvy o výhradnom predaji dohodli, že zásielka sa považuje za doručenú aj vtedy, ak bola vrátená ako nedoručiteľná a deň jej doručenia je deň nasledujúci po jej vrátení. Je potrebné zdôrazniť, že od zmluvy o výhradnom predaji odstúpil aj žalobca, a to listom doručeným žalovanému dňa 29.09.2009. Keďže v zmluve o výhradnom predaji nebola dojednaná výpoveď ako spôsob zániku zmluvy, nemožno aplikovať šesťmesačnú výpovednú lehotu ako sa nesprávne domnieval žalobca. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu, že k zániku zmluvy o výhradnom predaji došlo najneskôr doručením odstúpenia žalobcu od zmluvy žalovanému dňa 29.09.2009. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že súd odstúpenie žalobcu od zmluvy o výhradnom predaji listom zo dňa 28.09.2009 posudzoval formalisticky a zastáva názor, že súd sa dostatočne vysporiadal s obsahom predmetného právneho úkonu, pričom správne poukázal na to, že žalobca mal možnosť obrátiť sa na advokáta už pri uzatváraní zmluvy a následne aj pri jej ukončení, čím sa mohol vyhnúť nedostatkom pri formulácii týchto právnych úkonov.

18. Ďalším pojmovým znakom nekalej súťaže, ktorý vyžaduje generálna klauzula, je konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Rozpor s dobrými mravmi súťaže však nemožno vidieť v každom porušení zásad čestného hospodárskeho styku, ale len v porušení takým konaním, ktoré je objektívne spôsobilé skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže, a tým zoslabiť alebo celom vylúčiť pozitívne účinky hospodárskej súťaže, prípadne ich zmeniť na negatívne. Žalobca v odvolaní namietal, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže žalovaný ako dodávateľ získal od žalobcu všetky citlivé informácie o jeho odberateľoch, následne ho zo súťaže eliminoval porušovaním zmluvných povinností dodávať tovar, aby potom pri zneužití týchto informácií dodával tovar do Českej republiky, hoci exkluzivitu mal naďalej počas výpovednej doby žalobca. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu ohľadne skončenia zmluvného vzťahu so žalovaným až uplynutím šesťmesačnej výpovednej lehoty, ale mal za to, že k ukončeniu zmluvy o výhradnom predaji došlo už doručením odstúpenia, je zrejmé, že žalovaný sa v období od 01.10.2009 do 30.03.2010 nedopustil nekalosúťažného konania, keď nedodal tovar žalobcovi, ale rozhodol sa predaj výrobkov Laboratories Anios zabezpečiť prostredníctvom iných dodávateľov, pretože ide o obdobie po zániku zmluvy o výhradnom predaji. Čo sa týka obdobia pred odstúpením od zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že poskytovať predávajúcemu (žalovanému) mesačný prehľad predaných výrobkov koncovým odberateľom celej distribučnej siete vždy k 7. dňu nasledujúceho mesiaca, bolo povinnosťou kupujúceho (žalobcu) podľa čl. V ods. 2 písm. c) zmluvy o výhradnom predaji. Zároveň, ako uviedol súd v napadnutom rozhodnutí, samotné porušenie zmluvných záväzkov pri dodávke tovaru nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi súťaže. Svoje zmluvné záväzky zo zmluvy o výhradnom predaji porušili obe zmluvné strany, t. j. žalobca i žalovaný. Okrem toho, žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný počas trvania zmluvy o výhradnom predaji dodával tovar do Českej republiky priamo alebo prostredníctvom iných dodávateľov. Podľa názoru odvolacieho súdu tak nebol naplnený ani ďalší predpoklad nekalosúťažného konania, ktorým je konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže.

19. Tretím pojmovým znakom generálnej klauzuly nekalej súťaže je, že musí ísť o konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Odvolací súd dáva žalobcovi za pravdu v tom, že postačuje, aby ujma bola spôsobená len jednému súťažiteľovi. Nie je pritom podmienkou, aby ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik objektívne hrozí. Čo sa týka vzniknutej ujmy z konania žalovaného, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že ujmu vo forme straty zisku z predaja výrobkov Laboratoires Anios, ktorú žalobca utrpel predčasným ukončením zmluvy o výhradnom predaji, nemožno bez ďalšieho pokladať za ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd uvedeným bližšie zaoberal. Rovnako súd správne uviedol, že ani v prípade ujmy na dobrej povesti žalobcu u jeho odberateľov,

spôsobenú nedodaním výrobkov zo strany žalovaného, objednaných v mesiacoch júl a august 2009, nemožno kvalifikovať ako nekalosúťažnú ujmu, keďže medzi stranami sporu neexistoval relevantný konkurenčný vzťah v hospodárskej súťaži. Vzhľadom na to, že práva žalobcu neboli porušené nekalou súťažou, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Zaoberať sa výškou žalobcom tvrdenej ujmy by v takejto situácii nebolo dôvodné ani hospodárne. Za nedôvodnú z tohto dôvodu odvolací súd považuje námietku žalobcu, že súd sa nevyjadril k výške požadovanej nemajetkovej ujmy a v danom smere nevykonal žiadne dokazovanie.

20. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch svedkov D. F. a F. K., pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd zohľadnil veta druhá . Odvolací súd poukazuje na to, že podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súčasne, v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd v súlade s vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, vrátane výsluchu týchto svedkov. Dôvodom nevykonania dokazovania výsluchom svedkov D. F. a F. K. bola skutočnosť, že žalobca svoj návrh na výsluch svedkov nepredložil súdu včas, došlo k procesnej preklúzii jeho práva navrhovať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Súd tak uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade s . Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. V zmysle súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. S týmito princípmi je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2019). Ak žalobca namietal, že nie je zrejmé, či súd zohľadnil ustanovenie veta druhá , odvolací súd dáva opätovne do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2019, v ktorom uviedol „Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti ), keďže prechodné ustanovenie vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). V predmetnej veci sa však o prípad spätnej sudcovskej koncentrácie nejednalo, ktorú skutočnosť konštatoval aj súd v bode 39. odôvodnenia rozsudku. Súd v prejednávanej veci sporové strany opakovane vyzval na predloženie ich vyjadrení a návrhov na vykonanie dokazovania. Prvýkrát tak urobil výzvou zo dňa 14.06.2017 a následne na pojednávaní dňa 23.10.2018 a 12.03.2019, pričom súčasne strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii konania. Napriek tomu žalobca výsluch svedkov navrhol až na pojednávaní dňa 14.05.2019. Vzhľadom na to, že žalobca mohol navrhnúť výsluch uvedených svedkov už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný tento prostriedok procesného útoku a procesnej obrany uplatnil včas. Súd tak správne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -1156 zo dňa 14.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. -1180 zo dňa 28.05.2019 v napadnutej časti potvrdil v zmysle ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).