Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/194/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci navrhovateľa: X., s.r.o., M., Ž., IČO: X., zast. advokátom M., R., X., proti

odporcovi: S., a.s., V., B., IČO: X., zast. advokátkou J., S., B., o zaplatenie 464 482,– Sk, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -468 zo

dňa 3.5.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-468 zo dňa 3.5.2007 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť trovy odvolacieho konania 23 419,– Sk

odporcovi na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -468 zo dňa 3.5.2007

rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcovi zaplatiť trovy

konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal

zaplatenia čiastky 464 482– Sk s úrokom z omeškania vo výške 22% p.a. od 1.1.1999

do zaplatenia z titulu náhrady škody a to v súvislosti s § 757 a § 373 a nasl.

, ako aj z toho dôvodu, že odporca sa dopustil

nekalosúťažného konania podľa , rozhodol

rozsudkom č.k. -371 zo dňa 21.4.2005, ktorý bol zrušený uznesením č.k.

-444 zo dňa 27.2.2007, s tým, že v novom konaní bolo uložené

prvostupňovému súdu skúmať, či došlo, alebo nedošlo k nekalosúťažnému konaniu.

Konajúci súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ bol odberateľom

pohonných hmôt od odporcu, a preto nie je možné považovať za súťažiteľa v zmysle

a taktiež nie je možné chápať ho ako

spotrebiteľa, nakoľko navrhovateľ nenakupoval od odporcu motorovú naftu pre

vlastnú spotrebu a medzi navrhovateľom a odporcom existoval záväzkový vzťah,

ktorý je odlišný od súťažno-právneho vzťahu. Konštatoval, že medzi navrhovateľom

a odporcom, neexistuje vzájomné súperenie, čo vyplýva, z celého dokazovania,

na určitom vzťahu s cieľom predstihnúť konkurentov a získať väčšinový majetkový

prospech. K návrhu vznesenom navrhovateľom, aby konajúci súd protiprávne

konanie odporcu, spočívajúce v diskriminácii, posúdil ako konanie, ktorým odporca

porušil všeobecnú právnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí upravenú v § 415

, konajúci súd konštatoval, že porušenie preventívnej

povinnosti uvedenej v , sa stáva dôvodom vzniku

všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nepreukáže porušenie povinnosti

podľa konkrétneho ustanovenia, či už , alebo iného

zákonníka. Uviedol, že v takomto prípade je potrebné prijať záver, že diskrimináciu

navrhovateľa, ktorou vznikla škoda na majetku navrhovateľa, odporca porušil

všeobecnú preventívnu povinnosť, zakotvenú v

a v dôsledku toho potom vzniká všeobecná zodpovednosť odporcu podľa § 420

. K námietke premlčania vznesenej navrhovateľom uviedol,

že takto uplatnený nárok je premlčaný, pretože navrhovateľ podal návrh dňa

30.6.2000 a keďže sa rozhodol kvalifikovať konanie zo strany odporcu, to jest

nepredĺženie platnosti pôvodných zmlúv ako porušenie povinnosti vyplývajúcej

z , tak potom by sa mala premlčacia doba počítať

od roku 1996, v ktorom roku nebola uzavretá nová kvartálna zmluva na dodávku

pohonných hmôt, a teda v takomto prípade je nárok navrhovateľa premlčaný.

O trovách konania rozhodol podľa

Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním

doručeným súdu dňa 7.8.2007 a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 464 482,– Sk s úrokom z omeškania 22%

ročne od 1.1.1999 do zaplatenia a trovy konania v plnej výške. Napadnutý rozsudok

označil ako vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia, na základe

nesprávnych skutkových zistení ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Uviedol, že navrhovateľovi vznikla škoda v období mesiacov november, december

1998 v dôsledku zneužívania dominantného postavenia odporcu podľa § 7 ods. 5

písmeno c/ O ochrane hospodárskej súťaže. Navrhovateľ

bol donútený nakupovať naftu od iných odberateľov za vyššie ceny v porovnaní

s cenami, za ktoré predával pohonné hmoty vo svojom výrobnom závode odporca

a tým mu vznikla škoda. Za diskrimináciu navrhovateľ označil to, že odporca

odmietal s navrhovateľom uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku pohonných hmôt

v železničných cisternách z výrobného závodu odporcu vo V., pričom s inými

vybranými odberateľmi odporca kúpne zmluvy uzavrel, a teda nevytvoril rovnaké

podmienky voči všetkým odberateľom veľkoobchodníkom napriek tomu, že v tom

čase mal na trhu dominantné postavenie. To, že sa odporca týmto konaním dopustil

diskriminácie, navrhovateľ preukázal právoplatným rozhodnutím Protimonopolného

úradu Slovenskej republiky číslo 2001/DZ/P/2/3 zo dňa 11.1.2001. So záverom

konajúceho súdu, že navrhovateľa nie je možné považovať

za súťažiteľa, sa navrhovateľ nestotožnil a s poukazom na ., ho

označil za nesprávny, nakoľko toto ustanovenie nestanovuje zákonnú podmienku, že

súťažitelia musia byť vo vzájomnom súťažnom vzťahu. S odkazom na citovanú

literatúru konštatoval, že diskriminácia v hospodárskej súťaži znamená uplatňovanie

rozdielnych obchodných podmienok voči súťažiteľom pri plnení rovnakého druhu,

ktorými budú niektorí súťažitelia znevýhodnení napr. rozdielne ceny, bez toho, aby

na rozdielny postup bol kapacitný, sezónny, či iný ekonomický dôvod.

Za diskrimináciu označil konanie odporcu, ktorý nepretržite v období od júla 1996

až do apríla 1999 odmietal uzavrieť s navrhovateľom kúpne zmluvy na dodávky

motorovej nafty v železničných cisternách z výrobného závodu vo V., čím

diskriminoval navrhovateľa a naplnil znaky hospodárskej súťaži. Toto konanie

je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť iným súťažiteľom ujmu.

Citoval ustanovenia a a nasl. Obchodného

zákonníka. Poukázal na českú literatúru, presne vymedzenú v odvolaní, z ktorej

obsahu vyplýva, že diskriminácia patrí medzi zvláštne skutkové podstaty narušovania

hospodárskej súťaže a je postihovaná v rámci generálnej klauzule nekalej súťaže.

Čo sa týka zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tej časti, v ktorej je nárok

navrhovateľa posudzovaný podľa , toto navrhovateľ

označil taktiež za nepreskúmateľné, nakoľko v spojení s posúdením námietky

premlčania, ide o nesprávne posúdenie. Podľa navrhovateľa nejde o premlčaný

nárok, keďže škoda porušením povinnosti odporcom vznikla priebežne a čiastkovo

a objektívna lehota mohla začať plynúť najskôr dňa 14.11.1998, kedy navrhovateľ

uskutočnil prvý nákup motorovej nafty, spadajúci do tohto obdobia od dodávateľa S.

B., a.s. so sídlom M.. Navrhovateľ napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný

aj pre nedostatok dôvodov, a teda ide o odvolací dôvod podľa

Navrhovateľ jednoznačne od začiatku tvrdí, že ide o nárok na náhradu škody, ktorú

navrhovateľ utrpel v dôsledku tvrdeného protiprávneho konania tým, že odporca

zneužil jeho dominantné postavenie na relevantnom trhu, ktoré je ustanovený v § 7

ods. 4 zákona o hospodárskej súťaži v porušení zákazu diskriminácie tak, že odporca

porušil mimozmluvné povinnosti stanovené v a to právnu

povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže, na právnu

povinnosť nezneužívať účasť na hospodárskej súťaži (§ 41 veta za bodkočiarkou

) a tiež zákaz nekalej súťaže ( veta druhá

). Uviedol, že navrhovateľ požiadal súd, aby tvrdené

protiprávne konanie odporcu, spočívajúce v diskriminácii navrhovateľa, súd posúdil

ako konanie, ktorým odporca porušil všeobecnú preventívnu povinnosť, v dôsledku

čoho potom vznikla všeobecná zodpovednosť odporcu za škodu podľa § 420

. Navrhovateľ je názoru, že tým, že právne kvalifikoval

uplatnený nárok, to jest podriadil uplatnený nárok na náhradu škody pod príslušné

ustanovenie právnych noriem, navrhovateľ nezmenil svoju žalobu. Súd má povinnosť

skúmať, či skutočnosti tvrdené navrhovateľom možno podriadiť pod niektoré právne

ustanovenie, podľa ktorého bude možné vyvodiť realizáciu navrhovateľovho nároku.

Na základe uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť tak

ako požadoval v návrhu na začatie konania.

K odvolaniu navrhovateľa zaujal stanovisko odporca, podaním doručeným

súdu dňa 17.10.2008 a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s prvostupňovým

rozsudkom, nakoľko navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že odporca sa dopustil

nekalosúťažného konania. Citoval ustanovenia

, s odkazom na ktoré podrobne sa zaoberal s pojmovými

znakmi nekalej súťaže a konštatoval, že odporcu nie je možné považovať

za súťažiteľa. Zároveň trvá na skutočnosti, že pojem súťažiteľ pri nekalej súťaži

určite neprestavuje v danom prípade obchodných partnerov odporcu, ktorým odporca

pohonné hmoty dodával. Konanie odporcu nie je v žiadnom prípade nekalosúťažným

konaním, a teda nie sú splnené ani predpoklady podľa

na to, aby bol preukázaný nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi

podľa . Pokiaľ by sa nárok žalobcu mal posudzovať

podľa , odporca namieta premlčanie. Poukázal

aj na rozsudok dovolacieho súdu v intentickej právnej veci, z ktorého zdôvodnenia

je zrejmé, že práva žalobcu neboli porušené nekalosúťažným konaním, neprichádzajú

do úvahy ani právne prostriedky proti nekalej súťaži, teda v konkrétnom prípade

právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Navrhol napadnuté rozhodnutie

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie navrhovateľa podľa

, na pojednávaní konanom dňa 21.10.2008

za účasti obidvoch právnych zástupcov a dospel k záveru, že odvolaniu nevyhovel.

Predmetom odvolania je posúdiť správnosť prvostupňového rozhodnutia,

ktorým konajúci súd zamietol nárok na náhradu škody z dôvodu, že navrhovateľovi

sa nepodarilo dokázať, že odporca sa dopustil nekalosúťažného konania a porušil

povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

Podľa ustanovenia na to, aby sa určité konanie

mohlo kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí ísť o konanie, ktoré sa uskutočňuje

v rámci hospodárskej súťaže. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu

najmenej dvoch súperiacich subjektov.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa v danom

prípade je, či navrhovateľa možno považovať za súťažiteľa s odporcom. Odvolací

súd sa stotožňuje s názorom, že konanie odporcu vo vzťahu ku navrhovateľovi

nemôže byť kvalifikované podľa . Konanie

navrhovateľa, ktorý bol vo vzťahu k odporcovi odberateľ pohonných hmôt

od navrhovateľa, nie je konaním v súťažnom vzťahu. Navrhovateľ nebol nikdy

dodávateľom pohonných hmôt, a teda nebol ani v súťažnom vzťahu s odporcom,

ktorý pohonné hmoty dodával rôznym odberateľom, medzi ktorými jedným z nich

bol aj navrhovateľ. Prvostupňový súd správne vyhodnotil fakt, že namietané konanie

odporu, nie je nekalosúťažným konaním podľa , ako aj

že nie sú splnené základné predpoklady podľa na to,

aby bol preukázaný nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa § 53 Obchodného

zákonníka. V danom prípade jednoznačne nebol splnený jeden zo základných

pojmových znakov podľa a to, že ide o konanie

v hospodárskej súťaži. Medzi navrhovateľom a odporcom existoval záväzkový vzťah,

z ktorého sa nedá vyvodiť vzájomné súperenie na určitom trhu, s cieľom predstihnúť

konkurentov a získať výhodnejšiu pozíciu a väčší majetkový prospech pri podnikaní.

Neuzavretie kúpnych zmlúv sa nedá považovať za protiprávne konania a zneužitie

účasti v hospodárskej súťaži, nakoľko podmienky pre naplnenie znakov

v hospodárskej súťaži medzi navrhovateľom a odporcom splnené neboli. Fakt, že

odporcovi bola Protimonopolným úradom Slovenskej republiky uložená pokuta

z dôvodu zneužitia jeho dominantného postavenia, nezakladá dôvod, že medzi

navrhovateľom a odporcom existoval súťažný vzťah, konanie v hospodárskej súťaži.

Skutočnosť, že v následnom období odporca s navrhovateľom na dodávku pohonných

hmôt uzavrel zmluvu, taktiež neznamená, že navrhovateľ s odporcom boli súťažitelia

a že odporca zneužitím konania v hospodárskej súťaži spôsobil škodu, ktorú si

navrhovateľ uplatňuje. Odporca, keď zrejme následkom uloženej pokuty uzavrel

s navrhovateľom zmluvu na dodávku pohonných hmôt urobil tak pravdepodobne

za účelom zabránenia uloženiu ďalšej pokuty, titulom zneužitia jeho dominantného

postavenia. V žiadnom prípade však odporca nebol zmluvne zaviazaný

navrhovateľovi pohonné hmoty dodávať v období, za ktoré navrhovateľ náhradu

škody uplatňuje, a preto neporušil ani žiadnu inú zmluvnú povinnosť. Odvolací súd

sa taktiež stotožňuje s vysloveným právnym názorom, že navrhovateľ nepreukázal

žiadne protiprávne konanie odporcu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti

so vzniknutou škodou, ktorej právo na náhradu škody je predmetom tohto odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe uvedeného dospel k záveru, že

prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď právo na náhradu škody

navrhovateľovi v danom prípade nepriznal, a preto napadnutý rozsudok z jeho

správnych dôvodov podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi priznal

trovy vo výške 23 419,– Sk, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci

(2 x 9 650,– Sk režijný paušál 380,– Sk + 19% DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 21. októbra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková