Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2ce/368467.331be3.pdf
PDF · 134.33 KB
No categories available
4Obo/194/2007
Najvyšší súd 4 Obo 194/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci navrhovateľa: X., s.r.o., M., Ž., IČO: X., zast. advokátom M., R., X., proti
odporcovi: S., a.s., V., B., IČO: X., zast. advokátkou J., S., B., o zaplatenie 464 482,– Sk, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 30 Cb 17/01-468 zo
dňa 3.5.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
30 Cb 17/01-468 zo dňa 3.5.2007 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť trovy odvolacieho konania 23 419,– Sk
odporcovi na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 30 Cb 17/01-468 zo dňa 3.5.2007
rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcovi zaplatiť trovy
konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia čiastky 464 482– Sk s úrokom z omeškania vo výške 22% p.a. od 1.1.1999
do zaplatenia z titulu náhrady škody a to v súvislosti s § 757 a § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka, ako aj z toho dôvodu, že odporca sa dopustil
nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, rozhodol
rozsudkom č.k. 30 Cb 17/01-371 zo dňa 21.4.2005, ktorý bol zrušený uznesením č.k.
4 Obo 352/2005-444 zo dňa 27.2.2007, s tým, že v novom konaní bolo uložené
prvostupňovému súdu skúmať, či došlo, alebo nedošlo k nekalosúťažnému konaniu.
Konajúci súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ bol odberateľom
pohonných hmôt od odporcu, a preto nie je možné považovať za súťažiteľa v zmysle
§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a taktiež nie je možné chápať ho ako
spotrebiteľa, nakoľko navrhovateľ nenakupoval od odporcu motorovú naftu pre
vlastnú spotrebu a medzi navrhovateľom a odporcom existoval záväzkový vzťah,
ktorý je odlišný od súťažno-právneho vzťahu. Konštatoval, že medzi navrhovateľom
a odporcom, neexistuje vzájomné súperenie, čo vyplýva, z celého dokazovania,
na určitom vzťahu s cieľom predstihnúť konkurentov a získať väčšinový majetkový
prospech. K návrhu vznesenom navrhovateľom, aby konajúci súd protiprávne
konanie odporcu, spočívajúce v diskriminácii, posúdil ako konanie, ktorým odporca
porušil všeobecnú právnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí upravenú v § 415
Občianskeho zákonníka, konajúci súd konštatoval, že porušenie preventívnej
povinnosti uvedenej v § 415 Občianskeho zákonníka, sa stáva dôvodom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nepreukáže porušenie povinnosti
podľa konkrétneho ustanovenia, či už občianskeho zákonníka, alebo iného
zákonníka. Uviedol, že v takomto prípade je potrebné prijať záver, že diskrimináciu
navrhovateľa, ktorou vznikla škoda na majetku navrhovateľa, odporca porušil
všeobecnú preventívnu povinnosť, zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka
a v dôsledku toho potom vzniká všeobecná zodpovednosť odporcu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. K námietke premlčania vznesenej navrhovateľom uviedol,
že takto uplatnený nárok je premlčaný, pretože navrhovateľ podal návrh dňa
30.6.2000 a keďže sa rozhodol kvalifikovať konanie zo strany odporcu, to jest
nepredĺženie platnosti pôvodných zmlúv ako porušenie povinnosti vyplývajúcej
z § 415 Občianskeho zákonníka, tak potom by sa mala premlčacia doba počítať
od roku 1996, v ktorom roku nebola uzavretá nová kvartálna zmluva na dodávku
pohonných hmôt, a teda v takomto prípade je nárok navrhovateľa premlčaný.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním
doručeným súdu dňa 7.8.2007 a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 464 482,– Sk s úrokom z omeškania 22%
ročne od 1.1.1999 do zaplatenia a trovy konania v plnej výške. Napadnutý rozsudok
označil ako vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia, na základe
nesprávnych skutkových zistení ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Uviedol, že navrhovateľovi vznikla škoda v období mesiacov november, december
1998 v dôsledku zneužívania dominantného postavenia odporcu podľa § 7 ods. 5
písmeno c/ zákona č. 188/1994 Z.z. O ochrane hospodárskej súťaže. Navrhovateľ
bol donútený nakupovať naftu od iných odberateľov za vyššie ceny v porovnaní
s cenami, za ktoré predával pohonné hmoty vo svojom výrobnom závode odporca
a tým mu vznikla škoda. Za diskrimináciu navrhovateľ označil to, že odporca
odmietal s navrhovateľom uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku pohonných hmôt
v železničných cisternách z výrobného závodu odporcu vo V., pričom s inými
vybranými odberateľmi odporca kúpne zmluvy uzavrel, a teda nevytvoril rovnaké
podmienky voči všetkým odberateľom veľkoobchodníkom napriek tomu, že v tom
čase mal na trhu dominantné postavenie. To, že sa odporca týmto konaním dopustil
diskriminácie, navrhovateľ preukázal právoplatným rozhodnutím Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky číslo 2001/DZ/P/2/3 zo dňa 11.1.2001. So záverom
konajúceho súdu, že navrhovateľa nie je možné považovať
za súťažiteľa, sa navrhovateľ nestotožnil a s poukazom na § 44 ods. 1 ObZ., ho
označil za nesprávny, nakoľko toto ustanovenie nestanovuje zákonnú podmienku, že
súťažitelia musia byť vo vzájomnom súťažnom vzťahu. S odkazom na citovanú
literatúru konštatoval, že diskriminácia v hospodárskej súťaži znamená uplatňovanie
rozdielnych obchodných podmienok voči súťažiteľom pri plnení rovnakého druhu,
ktorými budú niektorí súťažitelia znevýhodnení napr. rozdielne ceny, bez toho, aby
na rozdielny postup bol kapacitný, sezónny, či iný ekonomický dôvod.
Za diskrimináciu označil konanie odporcu, ktorý nepretržite v období od júla 1996
až do apríla 1999 odmietal uzavrieť s navrhovateľom kúpne zmluvy na dodávky
motorovej nafty v železničných cisternách z výrobného závodu vo V., čím
diskriminoval navrhovateľa a naplnil znaky hospodárskej súťaži. Toto konanie
je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť iným súťažiteľom ujmu.
Citoval ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka a § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Poukázal na českú literatúru, presne vymedzenú v odvolaní, z ktorej
obsahu vyplýva, že diskriminácia patrí medzi zvláštne skutkové podstaty narušovania
hospodárskej súťaže a je postihovaná v rámci generálnej klauzule nekalej súťaže.
Čo sa týka zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tej časti, v ktorej je nárok
navrhovateľa posudzovaný podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb., toto navrhovateľ
označil taktiež za nepreskúmateľné, nakoľko v spojení s posúdením námietky
premlčania, ide o nesprávne posúdenie. Podľa navrhovateľa nejde o premlčaný
nárok, keďže škoda porušením povinnosti odporcom vznikla priebežne a čiastkovo
a objektívna lehota mohla začať plynúť najskôr dňa 14.11.1998, kedy navrhovateľ
uskutočnil prvý nákup motorovej nafty, spadajúci do tohto obdobia od dodávateľa S.
B., a.s. so sídlom M.. Navrhovateľ napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný
aj pre nedostatok dôvodov, a teda ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ jednoznačne od začiatku tvrdí, že ide o nárok na náhradu škody, ktorú
navrhovateľ utrpel v dôsledku tvrdeného protiprávneho konania tým, že odporca
zneužil jeho dominantné postavenie na relevantnom trhu, ktoré je ustanovený v § 7
ods. 4 zákona o hospodárskej súťaži v porušení zákazu diskriminácie tak, že odporca
porušil mimozmluvné povinnosti stanovené v Obchodnom zákonníku a to právnu
povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže, na právnu
povinnosť nezneužívať účasť na hospodárskej súťaži (§ 41 veta za bodkočiarkou
Obchodného zákonníka) a tiež zákaz nekalej súťaže (§ 44 ods. 1 veta druhá
Obchodného zákonníka). Uviedol, že navrhovateľ požiadal súd, aby tvrdené
protiprávne konanie odporcu, spočívajúce v diskriminácii navrhovateľa, súd posúdil
ako konanie, ktorým odporca porušil všeobecnú preventívnu povinnosť, v dôsledku
čoho potom vznikla všeobecná zodpovednosť odporcu za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je názoru, že tým, že právne kvalifikoval
uplatnený nárok, to jest podriadil uplatnený nárok na náhradu škody pod príslušné
ustanovenie právnych noriem, navrhovateľ nezmenil svoju žalobu. Súd má povinnosť
skúmať, či skutočnosti tvrdené navrhovateľom možno podriadiť pod niektoré právne
ustanovenie, podľa ktorého bude možné vyvodiť realizáciu navrhovateľovho nároku.
Na základe uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť tak
ako požadoval v návrhu na začatie konania.
K odvolaniu navrhovateľa zaujal stanovisko odporca, podaním doručeným
súdu dňa 17.10.2008 a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s prvostupňovým
rozsudkom, nakoľko navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že odporca sa dopustil
nekalosúťažného konania. Citoval ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka
§ 44 Obchodného zákonníka, s odkazom na ktoré podrobne sa zaoberal s pojmovými
znakmi nekalej súťaže a konštatoval, že odporcu nie je možné považovať
za súťažiteľa. Zároveň trvá na skutočnosti, že pojem súťažiteľ pri nekalej súťaži
určite neprestavuje v danom prípade obchodných partnerov odporcu, ktorým odporca
pohonné hmoty dodával. Konanie odporcu nie je v žiadnom prípade nekalosúťažným
konaním, a teda nie sú splnené ani predpoklady podľa § 373 Obchodného zákonníka
na to, aby bol preukázaný nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi
podľa § 53 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by sa nárok žalobcu mal posudzovať
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, odporca namieta premlčanie. Poukázal
aj na rozsudok dovolacieho súdu v intentickej právnej veci, z ktorého zdôvodnenia
je zrejmé, že práva žalobcu neboli porušené nekalosúťažným konaním, neprichádzajú
do úvahy ani právne prostriedky proti nekalej súťaži, teda v konkrétnom prípade
právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Navrhol napadnuté rozhodnutie
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 21.10.2008
za účasti obidvoch právnych zástupcov a dospel k záveru, že odvolaniu nevyhovel.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť prvostupňového rozhodnutia,
ktorým konajúci súd zamietol nárok na náhradu škody z dôvodu, že navrhovateľovi
sa nepodarilo dokázať, že odporca sa dopustil nekalosúťažného konania a porušil
povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.
Podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka na to, aby sa určité konanie
mohlo kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí ísť o konanie, ktoré sa uskutočňuje
v rámci hospodárskej súťaže. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu
najmenej dvoch súperiacich subjektov.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa v danom
prípade je, či navrhovateľa možno považovať za súťažiteľa s odporcom. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom, že konanie odporcu vo vzťahu ku navrhovateľovi
nemôže byť kvalifikované podľa § 44 Obchodného zákonníka. Konanie
navrhovateľa, ktorý bol vo vzťahu k odporcovi odberateľ pohonných hmôt
od navrhovateľa, nie je konaním v súťažnom vzťahu. Navrhovateľ nebol nikdy
dodávateľom pohonných hmôt, a teda nebol ani v súťažnom vzťahu s odporcom,
ktorý pohonné hmoty dodával rôznym odberateľom, medzi ktorými jedným z nich
bol aj navrhovateľ. Prvostupňový súd správne vyhodnotil fakt, že namietané konanie
odporu, nie je nekalosúťažným konaním podľa § 44 Obchodného zákonníka, ako aj
že nie sú splnené základné predpoklady podľa § 373 Obchodného zákonníka na to,
aby bol preukázaný nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa § 53 Obchodného
zákonníka. V danom prípade jednoznačne nebol splnený jeden zo základných
pojmových znakov podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a to, že ide o konanie
v hospodárskej súťaži. Medzi navrhovateľom a odporcom existoval záväzkový vzťah,
z ktorého sa nedá vyvodiť vzájomné súperenie na určitom trhu, s cieľom predstihnúť
konkurentov a získať výhodnejšiu pozíciu a väčší majetkový prospech pri podnikaní.
Neuzavretie kúpnych zmlúv sa nedá považovať za protiprávne konania a zneužitie
účasti v hospodárskej súťaži, nakoľko podmienky pre naplnenie znakov
v hospodárskej súťaži medzi navrhovateľom a odporcom splnené neboli. Fakt, že
odporcovi bola Protimonopolným úradom Slovenskej republiky uložená pokuta
z dôvodu zneužitia jeho dominantného postavenia, nezakladá dôvod, že medzi
navrhovateľom a odporcom existoval súťažný vzťah, konanie v hospodárskej súťaži.
Skutočnosť, že v následnom období odporca s navrhovateľom na dodávku pohonných
hmôt uzavrel zmluvu, taktiež neznamená, že navrhovateľ s odporcom boli súťažitelia
a že odporca zneužitím konania v hospodárskej súťaži spôsobil škodu, ktorú si
navrhovateľ uplatňuje. Odporca, keď zrejme následkom uloženej pokuty uzavrel
s navrhovateľom zmluvu na dodávku pohonných hmôt urobil tak pravdepodobne
za účelom zabránenia uloženiu ďalšej pokuty, titulom zneužitia jeho dominantného
postavenia. V žiadnom prípade však odporca nebol zmluvne zaviazaný
navrhovateľovi pohonné hmoty dodávať v období, za ktoré navrhovateľ náhradu
škody uplatňuje, a preto neporušil ani žiadnu inú zmluvnú povinnosť. Odvolací súd
sa taktiež stotožňuje s vysloveným právnym názorom, že navrhovateľ nepreukázal
žiadne protiprávne konanie odporcu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou, ktorej právo na náhradu škody je predmetom tohto odvolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe uvedeného dospel k záveru, že
prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď právo na náhradu škody
navrhovateľovi v danom prípade nepriznal, a preto napadnutý rozsudok z jeho
správnych dôvodov podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi priznal
trovy vo výške 23 419,– Sk, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci
(2 x 9 650,– Sk režijný paušál 380,– Sk + 19% DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 21. októbra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková