Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: H.. V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. U. Z. XXX/XX, K., proti žalovanému: Obec Lehota, Lehota 15, zastúpená JUDr. Evou Matejovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Hollého 12, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 08. 01. 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Nitre žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 01. 2021, doručenou dňa 08. 01. 2021 Krajskému súdu v Nitre, domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým určí žalovanému povinnosť podľa v určenej lehote konať a rozhodnúť.

V žalobe žalobca uviedol, že dňa 23. 11. 2016 podal žiadosť o stavebné povolenie- novostavbu rodinného domu. V prílohe pripojil vyjadrenia dotknutých orgánov a 3 ks originál kompletného projektu na stavebné povolenie. Poukázal na to, že dňa 20. 02. 2017 žalovaný v dokumente nazvanom Oznámenie, oznámil žalobcovi začatie stavebného konania v spojenom územnom a stavebnom konaní a ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Zdôraznil, že dňa 07. 04. 2017 v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti OU-NR-OVBP -2017/010295-008 prešetrením sťažnosti žalobcu vo veci nečinnosti žalovaného Okresný úrad Nitra uložil vykonať žalovanému nápravné opatrenia. V závere uviedol, že do podania žaloby o žiadosti o stavebné povolenie žalovaný právoplatne nerozhodol. Žalobca namietal porušenie a

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31. 03. 2021, doručeným súdu dňa 06. 04. 2021, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že vo veci riadne koná a skutočnosť, že doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej nie je možné chápať ako nečinnosť orgánu. Pozornosť upriamil na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 10. 2011. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné konštatovať nečinnosť správneho orgánu - žalovaného. Ak dochádzalo k väčším časovým rozstupom pri rozhodovaní správneho orgánu, tieto boli spôsobené výlučne skutočnosťou, že spisový materiál musel na požiadanie príslušných orgánov žalovaný predložiť z dôvodu podávania viacerých sťažností žalobcom na preskúmanie zákonnosti resp. nesprávneho úradného postupu. V takom prípade správny orgán nedisponujúci spisovým materiálom nie je schopný vydávať žiadne rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým žalovaný stavebné konanie zastavil. Stalo sa tak výlučne z dôvodu pasivity na strane žalobcu, ktorý do konania nedoplnil požadované doklady. Žalovaný dodal, že na potrebu vyžiadania predmetných dokladov upozornil žalovaného Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, listom č. OU- NROVBP2-2000/028151-002 zo dňa 14. 08. 2020. V intenciách tohto upozornenia preto žalovaný vyzval

žalobcu na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nakoľko nedoplnenie týchto pokladov by v prípade preskúmavania rozhodnutia Okresným úradom Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolacím orgánom, bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. V závere vyjadrenia žalovaný argumentoval, že predpokladom nečinnosti správneho orgánu je vždy jej protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. V začatom administratívnom konaní môže mať nečinnosť viacero podôb. Rozhodne však za nečinnosť správneho orgánu nemôže byť považované vydanie rozhodnutia vo veci samej, ktorým správny orgán nevyhovel podanej žiadosti. Podľa názoru žalovaného, nie je možné v správnom konaní vyžadovať len aktivitu zo strany správneho orgánu. Prioritným predpokladom vecne správneho a v zákonnej lehote vydaného správneho rozhodnutia je predovšetkým aktivita zo strany žiadateľa, spočívajúca v predložení nielen žiadosti na vydanie príslušného rozhodnutia, ale aj v predložení všetkých príloh k podaniu v súlade s ustanoveniami zákona vzťahujúceho sa na príslušné správne konanie.

3. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa § 60 ods. 1, 2 Stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 65 Stavebného zákona so stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.

Podľa § 88 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa

§ 58 ods. 3. Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

Podľa § 90 ods. 1, 2, 3, 4 Stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami. Stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby a) uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu, b) uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, c) určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod., d) uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň, e) uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.

Podľa § 91 Stavebného zákona ak sú závadným stavom stavby bezprostredne ohrozené životy osôb a ak stavbu nemožno zachovať, môže stavebný úrad výnimočne vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a zabezpečiť odstránenie stavby bez prerokovania s vlastníkmi stavby. Stavebný úrad najneskoršie do 3 dní písomne oznámi rozhodnutie vlastníkovi stavby a dôvody, pre ktoré bol príkaz vydaný, a rozhodne o úhrade nákladov na odstránenie stavby.

Podľa § 98 ods. 1, 2 Stavebného poriadku štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

Podľa § 100 Stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní a) umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, b) bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.

Podľa § 102 ods. 1, 2, 3, 4, 5, Stavebného zákona ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá

stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu. V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe neodstrániteľnú závadu vzniknutú pri uskutočňovaní stavby, ktorá bráni pokračovať v prácach na stavbe, zruší stavebný úrad na jeho podnet stavebné povolenie a určí ďalší postup. Orgán štátneho stavebného dohľadu, a) ak zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe, b) upozorní podľa potreby príslušný orgán, že niektorý zo zodpovedných pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade s verejnými záujmami, a vyzve ich, aby mu oznámil, aké opatrenie na nápravu prijali, c) oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 49 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Podľa (ďalej len „SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

4. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy v tom prípade, ak účastník konania namieta, že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol. V takom prípade nie je sporná zákonnosť samotného prerušenia administratívneho konania, ale dôvodnosť jeho zotrvávania (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1198 s).

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.11.2016 žalovaný prijal žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na novostavbu rodinného domu, umiestnenú na parcelách číslo 227, 225/2 v katastrálnom území J.. Dňa 20. 02. 2017 žalovaný začal konanie v spojenom územnom a stavebnom konaní a nariadil ústne pojednávanie na deň 09. 03. 2017. Dňa 06. 03. 2017 požiadal žalobca o vydanie ústneho príkazu na odstránenie stavby hlineného domu na parcele číslo 227 v katastrálnom území J.. Listom zo dňa 09. 03. 2017 žalovaný na základe žiadosti o odstránenie stavby oznámil žalobcovi, že navrhuje odstránenie predmetnej stavby podľa stavebného zákona a upozornil žalobu, že žiadosť k pasportizácii rodinného domu a búraciemu povoleniu s príslušnou dokumentáciou môže podať na Obecnom úrade Lehota. Zároveň dňa 09. 03. 2017 bolo vykonané ústne pojednávanie na stavbe. Žalovaný rozhodnutím č. 161/2017-701-02-Žá vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie a konanie prerušil. Listom zo dňa 23.03.2017 č. 165/2017 žalovaný požiadal Okresný úrad Nitra, odbor životného prostredia o prešetrenie skládky nebezpečného odpadu (azbestu) na pozemkoch p.č. XXX, XXX/X k.ú. J.. Listom zo dňa 05.04.2017 predložil žalovaný spisový materiál Okresnej prokuratúre Nitra. Okresná prokuratúra Nitra v upozornení č. Pd 63/17/4403-5 zo dňa 11.05.2017 uviedla návrhy za účelom odstránenia nedostatkov v činnosti žalovaného ako stavebného úradu. Následne žalovaný o prijatých opatreniach informoval listom č. 161/2017 zo dňa 14.06.2017 Okresnú prokuratúru a dňa 16.06.2017 bol vydaný ústny príkaz na zbúranie starého rodinného domu. Okresná prokuratúra Nitra upozornením č. Pd 63/17/4403-5 zo dňa 11.04.2018 opätovne uviedla návrhy za účelom odstránenia nedostatkov v činnosti žalovaného ako stavebného úradu. Dňa 28.05.2018 žalovaný oznámil vykonanie štátneho stavebného dohľadu pod č.j. 161/2017-701-03-Žá na deň 14.06.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil a ospravedlnil sa z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žalovaný opätovne listom 161/2017-701-04-Žá zo dňa 13.07.2018 oznámila na deň 24.07.2018 výkon štátneho stavebného dohľadu,. V zázname zo dňa 24.07.2018 z ústneho konania a tvaromiestnej ohliadky orgán štátneho stavebného dohľadu uviedol, že stavebník bez stavebného povolenia realizoval prípojku vody, elektriny a kanalizácie a výkopovú zeminu nahádzal na oplotenie susedov a namontoval konštrukciu vstupnej brány tak, že sa ešte zmenšila šírka vjazdu na 2,45. Listom zo dňa 06.08.2018 č. požiadal žalovaný Slovenskú stavebnú inšpekciu, Inšpektorát Nitra o prešetrenie stavby stavebníka. Na deň 22.11.2018 bol nariadený pod č. 161/2017-701-06-Žá štátny stavebný dohľad. Žalovaný zastavil rozhodnutím č.j. 161/2017-701-08- Žá zo dňa 10.12.2018 stavebné konanie a rozhodnutím č.j. 161/2017-701-09-Žá zo dňa 10.12.2018 zastavil správne konanie o vydanie príkazu podľa stavebného -701-08-Žá podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán rozhodnutím OU-NR- OVBP2-2019/017730-2 zo dňa 10.05.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného č.j. 161/2017-701-08-Žá zo dňa 10.12.2018 o zastavení stavebného konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Orgán štátneho stavebného dohľadu oznámil listom č.161/2017-701-07-Žá zo dňa 03.07.2019 výkon štátneho stavebného dohľadu na deň 16.07.2019, listom č.161/2017-701-13- Žá zo dňa 19.11.2019 na deň 28.11.2019, listom č.161/2017-701-14-Žá zo dňa 29.11.2019 na deň 14.01.2020. Okresná prokuratúra Nitra upozornením zo dňa 01.04.2020 pod č. Pd 51/20-4403-10 navrhla v konaní 161/2017 bezodkladne rozhodnúť niektorým zo -701-15-Žá zo dňa 22.04.2020 žalovaný konanie prerušil konania až do vykonania štátneho stavebného dohľadu. Dňa 12.05.2020 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe „hlinený dom“ v k.ú. Lehota na pozemku parc.č. 225/2 a k začatiu stavebných prác bez právoplatného stavebného povolenia na pozemku p.č. 227 k. ú. J., ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Listom č. 161/2017-701-17-Žá oznámil žalovaný žalobcovi začatie nového stavebného konania a nariadil vo veci ústne prejednanie na deň 17.07.2020. Žalovaný listom č. 161/2017-701-18-Žá zo dňa 21.07.2020 oznámil žalobcovi nariadenie obnovy stavebného konania v spojenom územnom a

stavebnom konaní s ústnym konaním a miestnym zisťovaním na deň 13.08.2020. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení č. OU-NR-OVBP2-2000/028151-002 zo dňa 14.08.2020 namietal nesprávny úradný postup stavebného úradu. Žalovaný rozhodnutím č. 161/2017-701-19-Žá zo dňa 05.11.2020 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti a zároveň rozhodol o prerušení konania. Okresná prokuratúra Nitra v upozornení Pd 330/20/4403-8 zo dňa 27.01.2021 navrhla v konaní 161/2017 bezodkladne rozhodnúť niektorým zo zákonných spôsobov. Rozhodnutím č.k. 161/2017-701-21-Žá zo dňa 08.02.2021 žalovaný zastavil stavebné konanie z dôvodu neodstránenie nedostatkov podanej žiadosti, na ktorých odstránenie mu bola poskytnutá dodatočná primeraná lehota, pričom bol stavebník upozornený, že stavebné konanie bude podľa ustanovenia §60 ods. 2 stavebného zákona zastavené, ak nedostatky v určenej lehote neodstráni. Následne dňa 17. 02. 2021 podal žalobca proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie.

6. Predtým, ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle . Zistil, že žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru Nitra, ktorá v upozornení prokurátora č. Pd 330/20/4403-8 zo dňa 27. 01. 2021 uviedla, že žalovaný má bezodkladne rozhodnúť niektorým zo zákonných spôsobov. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v bola splnená.

7. Vzhľadom na to, že v danej veci je predmetom súdneho prieskumu tvrdená nečinnosť žalovaného v konaní o žiadosti o stavebné povolenie na novostavbu rodinného domu na pozemkoch p.č. 224/1, 225/2, 227, 228/1, k. ú. J. zo dňa 23. 11. 2016, správny súd skúmal, či je pasivita žalovaného v rozpore s povinnosťou konať. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým vyjadrenia žalovaného zo dňa 31. 03. 2021, doručeným súdu dňa 06 .04 .2021 bolo zistené, že žalovaný rozhodnutím č. 161/2017-701-19- Žá zo dňa 05. 11. 2020 prerušil stavebné konanie a vyzval žalobcu za účelom doplnenia žiadosti o stavebné povolenie. Uvedené rozhodnutie bolo vydané aj s poukazom na závery vyjadrenia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2000/028151-002 zo dňa 14. 08. 2020. V uvedenom vyjadrení bolo konštatované: 1. tvrdenie žalobcu, že v rámci stavebného konania po zrušení a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie nie je možné opakovať ústne pojednávanie, nie je správne, 2. ak sa hlinený dom na pozemku skutočne nachádza, potom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť v projektovej dokumentácii a zároveň predložiť geometrický plán skutočného zamerania stavby hlineného domu 3. stavebník je povinný pripojiť okrem iného k žiadosti o stavebné povolenie záväzné stanovisko Obce Lehota o povolení vjazdu z miestnej komunikácie, ktoré sa doposiaľ v spise nenachádza 4. stavebný úrad má prerušiť konanie do uplynutia lehoty na predloženie požadovaných podkladov.

8. Správny súd dáva do pozornosti, že v priebehu stavebného konania sa žalovaný dopustil viacerých pochybení, zo strany prokuratúry boli konštatované aj prieťahy spôsobené tým, že žalovaný nerozhodol o prerušení konania. Všetky pochybenia však žalovaný potom, čo mu boli zo strany prokuratúry alebo Okresného úradu vytknuté, odstránil. Zároveň dlhé časové obdobie prebiehal aj nariadený štátny stavebný dohľad, pri ktorom žalobca nespolupracoval. Skutočnosť, že žalovaný nevydal stavebné povolenie na základe žiadosti žalobcu, nie je možné považovať za nečinnosť, pretože žalovaný rozhodol o zastavení stavebného konania, čo je jeden zo zákonných spôsobov ukončenia stavebného konania. V súčasnej dobe prebieha konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení stavebného konania, právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení by odpadol žalovaný dôvod nečinnosti.

9. Nezistenie nečinnosti u žalovaného je dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o zamietnutí žaloby v zmysle . O zamietnutí žaloby správny súd rozhoduje uznesením. Správny súd takto rozhodne najmä vtedy, ak sa preukáže, že žalovaný nie je nečinný, pretože riadne postupuje v administratívnom konaní, žalovaného nekonanie nie je protiprávne (napr. pri prerušení administratívneho konania), žalovaný nemá vôbec povinnosť konať alebo žalovaného nečinnosť sa netýka administratívneho konania.

10. Relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že žalovaný vo veci žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia protiprávne nekoná vôbec, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný v danom prípade nie je nečinný, pretože v konaní riadne postupoval podľa Stavebného zákona.

11. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

12. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.