Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-54-2019.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: J. O., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňák, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 33 28, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.501,92 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.501,92 EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania
- zo sumy 3.250,95 EUR od 13.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.625,48 EUR od 28.10.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 14.10.2019 po pripustení jej rozšírenia uznesením zo dňa 26.10.2020 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.10.2021, navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým rozdielom, že zo sumy 3.250,95 EUR žiadala priznať úrok z omeškania už od 14.10.2019, zo sumy 1.625,48 EUR od 14.10.2020 a zo sumy 1.625,48 EUR od 22.10.2021 do zaplatenia. Taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. V rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2 a CKN č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, evidovaných na LV č. XXX I..Ú.. I., L. I., L. M.. Uviedla, že časť týchto pozemkov sa nachádza pod štátnou cestnou komunikáciou 1/18 smer Prešov - Giraltovce a časť pozemku je v ochrannom pásme tejto komunikácie a tvorí zelený pás, resp. plochu. Je teda nesporné, že časti pozemkov sú zastavané stavbou vo vlastníctve žalovaného a sú zabudované do cestného telesa tzv. starej cesty. Vzhľadom na existenciu cestného telesa zriadeného na parcelách žalobkyne, táto ako výlučná vlastníčka nemá reálnu možnosť užívania týchto parciel, preto si uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že listom zo dňa 19.02.2019 požiadala žalovaného o majetkovo-právne vyporiadanie veci, k čomu jej žalovaný listom zo dňa 21.03.2019 oznámil, že ako rozpočtová organizácia má prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v obmedzenom objeme a vzhľadom na to, že počet požiadaviek vlastníkov dotknutých pozemkov každoročne narastá, nie je schopný tieto požiadavky riešiť a uspokojovať vlastníkov pozemkov v časových horizontoch, ako to požadujú títo vlastníci. V tomto liste žalovaný taktiež uviedol, že žiadosť eviduje a k riešeniu
veci pristúpi po pridelení finančných prostriedkov. Výšku uplatneného nároku žalobkyňa odôvodnila znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalkyne Y.. K. L.C., ktorá určila všeobecnú hodnotu dotknutých parciel vo vlastníctve žalobkyne na sumu 26.413,68 EUR a nájom predmetných pozemkov dosiahol za obdobie jedného roka výšku 2.111,41 EUR. Žalobkyňa poukázala na jej právo nakladať so svojim vlastníctvom v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka. Ako vlastníčka teda môže za odplatu prenechať vec do užívania, pričom ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 17.12.2019 uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu. Má za to, že nie je daný dôvodný základ nároku, ako „nájomné“. Ďalej uviedol, že sa snaží riešiť s vlastníkmi zastavaných pozemkov majetkovo-právne vyporiadanie uzavretím kúpnej zmluvy, keďže ide o trvalý záber. Poukázal na to, že k vyporiadaniu veci okrem dispozície s finančnými prostriedkami je potrebný aj geometrický plán na oddelenie časti pod cestou, keďže pozemkami vedie chodník a zelené plochy, ktoré nie je oprávnený vysporadúvať. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k pozemku, minimálne čiastočne v dedičskom konaní v roku 2019, a preto nemôže žiadať bezdôvodné obohatenie za dva roky spätne, teda už od 14.10.2017. Žalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že realizáciu stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva, ale nároky žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo by nájomného, neupravujú vzťahy medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby, jeho priznaním sa neodstráni protiprávny stav, pretože tu ide jednoznačne o trvalý záber. Keďže pozemky nie sú zastavané výlučne cestou 1/18, ale aj chodníkom a zelenou plochou, žalobkyňa žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za väčšiu plochu, než je tento povinný vysporiadať.
3. Žalobkyňa v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 15.10.2020 opätovne poukázala na to, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiadny právny titul, právny dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený užívať nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni. V súvislosti so spornosťou výmery, ktorú žalovaný užíva, žalobkyňa predložila súdu geometrický plán č. 8/2020 zo dňa 02.07.2020 vypracovaný Adriánom Tkáčom - GEOAT, úradne overený Ing. Andrejom Tarasovičom Q. XX.XX.XXXX pod č. V. - XXXX/XXXX a v tejto súvislosti aj upravila svoj nárok tak, že rozsah výmery, ktorú žalovaný užíva a za ktorú žalobkyňa žiada bezdôvodné obohatenie predstavuje 1.619 m2, čo pri určenej výške nájomného predstavuje bezdôvodné obohatenie 1.625,48 EUR za rok. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobkyňa sa až v roku 2019 stala úplnou vlastníčkou predmetných parciel, žalobkyňa poukázala na to, že nehnuteľnosti nadobudla so svojim manželom ešte v roku 1975, a tieto boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a po smrti manžela v rámci dedičského konania sa stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností na základe ukončeného dedičského konania. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný doposiaľ neinicioval žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemku, ani s ňou, ani s jej pozostalým manželom a je dôvodné domnievať sa, že nečinnosť žalovaného zrejme vychádza z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom sa žalovaný spoliehal na to, že takýto stav bude pretrvávať aj naďalej.
4. Písomným podaním zo dňa 13.11.2020 žalovaný poukázal na to, že nespochybňuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov čiastočne zastavaných cestou prvej triedy, a preto má právny nárok na náhradu, keďže pozemky nemôže užívať. Žalovaný má však námietky k tomu, aby nárok žalobkyne bol posudzovaný ako vydanie bezdôvodného obohatenia, vypočítaný ako nájomné, pretože ide o trvalý záber a úhrada, ako ju požaduje žalobkyňa, nerieši usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom cesty a vlastníkom pozemku. Žalovaný poukázal na to, že parcela č. XXXX/X L. A. X.XXX m2 - je len čiastočne pod cestou I/18 a čiastočne, cca v polovici, pod miestnou komunikáciou; parcely č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X X. XXXX/X sú pod chodníkmi, prípadne inými časťami, ale jednoznačne nie pod cestou I/18. Parcela č. XXXX/X (novovytvorená aj pôvodná) je takmer celá mimo cesty I/18, a len nepatrná časť, cca 2 m2 je pod cestou 1/18. Žalobkyňou predložený geometrický plán je teda pre účely preukázania rozsahu jej nárokov voči žalovanej nepoužiteľný, lebo nerozdeľuje a nepreukazuje skutočný záber pod cestou v správe žalovanej a ostatnými zastavanými časťami.
5. Žalobkyňa v rámci podania zo dňa 18.05.2021 uviedla, že žalovaný sa bráni tým, že upravený rozsah záberu nekorešponduje so skutočným záberom pozemku pod cestou, čo žalobkyňa namieta, keďže tvrdenia žalovaného sú len v teoretickej rovine bez riadneho a exaktného preukázania tvrdení dôkazmi, pričom ak žalovaný tvrdí, že záber pozemkov nekorešponduje s upraveným rozsahom záberu, musí žalovaný tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a nie ilustračnou mapou. Žalobkyňa taktiež
namietala, že povinnosťou strán sporu je uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku včas, a tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadať. Žalobkyňa má zároveň za to, že zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom tvrdených skutočností.
6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou parciel evidovaných na LV č. XXX I..Ú.. I.. Taktiež nebolo sporné, že časť týchto parciel je zastavaná cestným telesom, ktoré je vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného bol sporný rozsah záberu cesty na parcelách žalobkyne. Žalobkyňa na základe tejto námietky žalovaného promtne reagovala predložením geometrického plánu, ktorý presne špecifikuje rozsah záberu cestou, resp. chodníkmi a svoj návrh upravila. Žalovaný následne opätovne namietal rozsah záberu, a aj keď konštatoval určité skutočnosti, a teda že záber na parcelách žalobkyne cestným telesom nie je v takom rozsahu, resp. že sa jedná o chodníky, prípadne iné časti, žiadnym spôsobom však toto svoje tvrdenie nepreukázal a zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.10.2021 uviedol, že aj keď žalovaný nepredložil prípadný geometrický plán, tak zotrváva na svojich tvrdeniach, že záber žalovaného na parcelách žalobkyne nie je až v takom rozsahu, ako si to žalobkyňa uplatňuje. Žalovaný zároveň neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že nie vlastníkom chodníkov a že ich nespravuje a v tomto smere teda taktiež neuniesol dôkazné bremeno. Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na zásadu koncentrácie konania, a teda že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku musí strana sporu uplatniť včas, pričom tieto musia byť konkrétnymi návrhmi, resp. sa musí jednať o konkrétne dôkazy, ktoré potvrdzujú a preukazujú tvrdenia strany sporu, v danom prípade žalovaného. Žalovaný však žiadne dôkazne prostriedky nepreložil a ani ich nenavrhol a v tomto ohľade teda neuniesol dôkazné bremeno a súd pri určení rozsahu záberu vychádzal z geometrického plánu Adriána Tkáča - GEOAT. Súd mal teda za základe predloženého geometrického plánu za preukázané, že žalovaný užíva, resp. obmedzuje žalobkyňu v užívaní predmetných parciel bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a preto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, pričom tak, ako to konštatuje zjednocujúce stanovisko spoločného Kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013, bezdôvodné obohatenie vzniká nie len v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Z judikatúry súdov nepochybne vyplýva, že v danom prípade existuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktoré je reprezentované znaleckým posudkom určeným trhovým nájomným. Medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia (nájomné) určená znaleckým posudkom Ing. Orgovánovej, preto súd vychádzal pri určení konkrétnej náhrady z tohto posudku.
8. Žalovaný podaním súdu doručeným krátkou cestou na pojednávaní dňa 22.10.2021 (v rozsahu cca 6 strán A4) poukázal na to, že v danom prípade došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V tomto ohľade poukázal na to, že Slovenská správa ciest je zo zákona povinná spravovať cestu prvej triedy, pričom bola zriadená ministerstvom na základe zriaďovacej listiny zo dňa 14.02.2015 a predtým na základe zriaďovacej listiny zo 07.12.1995, ktorá zakladá právne nástupníctvo Slovenskej správy ciest z okresných správ ciest a cestovného investorského úradu, a tieto zákonné odkazy dokazujú oprávnenosť užívania, a taktiež dobrú vieru správcu komunikácie, že bol oprávnený pozemky zákonným spôsobom užívať a že mu svedčí právo k pozemku v zmysle umiestnenia údržby opravy, úpravu a rekonštrukcie cestného telesa - cesty I/18 a vylučuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uviedol, že vecné bremeno práva umiestnenia užívania opravy, úpravy a rekonštrukcie cesty vzniklo vydržaním, teda na základe stanovených podmienok najneskôr ku 01.01.1992 a žalovaný považuje vyriešenie otázky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ku ktorému má súd prihliadať ex offo za prejudiciálnu otázku. Žalovaný taktiež poukázal na to, že 10 ročná vydržacia doba začala plynúť v roku 1991 a uplynula v roku 2001.
9. Súd v súvislosti s touto námietkou žalovaného (ktorú vzniesol až v deň pojednávania) poukazuje na to, že aj keď je nesporné, že predmetný pozemok je spôsobilým predmetom prípadného vydržania a aj keby pripustil teoreticky, že uplynula 10 ročná vydržacia doba, v konaní vôbec nebola preukázaná dobromyseľnosť, teda dobrá viera žalovaného, že užíva predmetné parcely oprávnene, pričom zo samotných podaní žalovaného vyplýva, že si je vedomý vlastníctva týchto parciel žalobkyňou a v konaní nebol preukázaný žiaden titul, ktorý by mal obmedzovať žalobkyňu v prospech užívania týchto parciel žalovaným, teda že by bola povinná strpieť užívanie svojich parciel žalovaným tým, že tam žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia postavili cestu, ktorej vlastníkom je v súčasnosti on a ktorý túto cestu aj spravuje. Súd poukazuje na to, že argumentácia, ktorú použil žalovaný sa vzťahuje k umiestneniu užívaniu, opravám, úpravám, rekonštrukcii cesty, vôbec sa netýka parciel, na ktorých je táto cesta postavená a ako už súd konštatoval, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akej skutočnosti by mala byť žalobkyňa obmedzená v užívaní svojej nehnuteľnosti vecným bremenom. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal vstup do tejto držby, a preto nemôže byť dobromyseľný, čím nie je splnená podmienka vydržania práva zodpovedajúca vecnému bremenu.
10. Žalovaný teda nepreukázal existenciu právneho dôvodu, ktorý by ho oprávňoval zákonným spôsobom užívať predmetné parcely, preto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a preto súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované nájomným v zmysle predloženého znaleckého posudku v celkovej výške 6.501,92 EUR za obdobie od 14. 10.2017 do 14. 10.2021 spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania za jednotlivé uplatnené obdobia, avšak nie od dátumov, ktoré navrhla žalobkyňa, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, resp. po doručení zmeny (rozšírenia) žaloby a čo sa týka úroku z omeškania za posledný rok vydania bezdôvodného obohatenia, teda od 14.10. 2020 do 14.10. 2021, keď bol navrhnutý úrok z omeškania od 22.10.2021, tak k tomu súd poukazuje na to, že zmena žaloby bola pripustená až na pojednávaní v uvedený deň, t.j. 22.10.2021, a preto sa žalovaný mohol dostať do omeškania až nasledujúcim dňom, avšak súd nemohol dopredu rozhodnúť o omeškaní žalovaného, preto čiastočne v časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom s poukazom na súdnu prax a judikatúru týkajúcu sa trov konania, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže jej neúspech bol iba nepatrný ohľadom príslušenstva pohľadávky (súd vychádzal z toho, že výzva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému doručená vlastne až doručením žaloby, resp. zmeny žaloby) a čo sa týka úpravy uplatňovanej sumy, súd poukazuje na to, že uplatnenie nároku záviselo od znaleckého posudku (geometrického plánu), preto súd aj s poukazom na túto skutočnosť priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).