Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v sporovej veci žalobkyne: J. O., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXX/X, XXX XX I., zastúpenej JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.501,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -100 zo dňa 22.10.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6.501,92 eur a 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 3.250,95 eur od 13.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.625,48 eur od 28.10.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou parciel evidovaných na LV č. XXX, k. ú. I.. Časť týchto parciel je zastavaná cestným telesom, ktoré je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný namietal rozsah záberu cesty na parcelách žalobkyne. Súd pri určení rozsahu záberu vychádzal z geometrického plánu X. D. - V., z ktorého vyplynulo, že žalovaný užíva, resp. obmedzuje žalobkyňu v užívaní predmetných parciel bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a preto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, pričom tak, ako to konštatuje zjednocujúce stanovisko Kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013, bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Z judikatúry súdov nepochybne vyplýva, že v danom prípade existuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktoré je reprezentované znaleckým posudkom určeným trhovým nájomným. Medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia (nájomné) určená znaleckým posudkom Y.. L..

3. Žalovaný poukazoval na to, že v danom prípade došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s tým, že Slovenská správa ciest je zo zákona povinná spravovať cestu prvej triedy, pričom bola zriadená ministerstvom na základe zriaďovacej listiny zo dňa 14.02.2015 a predtým na základe zriaďovacej listiny zo 07.12.1995, ktorá zakladá právne nástupníctvo Slovenskej správy ciest z

okresných správ ciest a cestovného investorského úradu, a tieto zákonné odkazy dokazujú oprávnenosť užívania, a taktiež dobrú vieru správcu komunikácie, že bol oprávnený pozemky zákonným spôsobom užívať, a že mu svedčí právo k pozemku v zmysle umiestnenia údržby opravy, úpravu a rekonštrukcie cestného telesa - cesty Y. a vylučuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že vecné bremeno práva umiestnenia užívania opravy, úpravy a rekonštrukcie cesty vzniklo vydržaním, teda na základe stanovených podmienok najneskôr ku 01.01.1992. Taktiež poukazoval na to, že 10 ročná vydržacia doba začala plynúť v roku 1991 a uplynula v roku 2001.

4. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti uviedol, že aj keď je nesporné, že predmetný pozemok je spôsobilým predmetom prípadného vydržania a aj keby pripustil teoreticky, že uplynula 10 ročná vydržacia doba, v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť, teda dobrá viera žalovaného, že užíva predmetné parcely oprávnene, pričom zo samotných podaní žalovaného vyplýva, že si je vedomý vlastníctva týchto parciel žalobkyňou a v konaní nebol preukázaný žiaden titul, ktorý by mal obmedzovať žalobkyňu v prospech užívania týchto parciel žalovaným, teda že by bola povinná strpieť užívanie svojich parciel žalovaným tým, že tam žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia postavili cestu, ktorej vlastníkom je v súčasnosti on, ktorú aj spravuje. Argumentácia žalovaného sa vzťahuje k umiestneniu užívaniu, opravám, úpravám, rekonštrukcii cesty, pričom vôbec sa netýka parciel, na ktorých je táto cesta postavená. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akej skutočnosti by mala byť žalobkyňa obmedzená v užívaní svojej nehnuteľnosti vecným bremenom. Teda žalovaný nepreukázal vstup do tejto držby, a preto nemôže byť dobromyseľný, čím nie je splnená podmienka vydržania práva zodpovedajúca vecnému bremenu. Žalovaný nepreukázal existenciu právneho dôvodu, ktorý by ho oprávňoval zákonným spôsobom užívať predmetné parcely, preto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Preto súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované nájomným v zmysle predloženého znaleckého posudku v celkovej výške 6.501,92 eur za obdobie od 14.10.2017 do 14.10.2021 spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania za jednotlivé uplatnené obdobia, avšak nie od dátumov, ktoré navrhla žalobkyňa, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, resp. po doručení zmeny (rozšírenia) žaloby.

5. Čo sa týka úroku z omeškania za posledný rok vydania bezdôvodného obohatenia, teda od 14.10.2020 do 14.10.2021, keď bol navrhnutý úrok z omeškania od 22.10.2021, k tomu súd poukázal na to, že zmena žaloby bola pripustená až na pojednávaní v uvedený deň, t.j. 22.10.2021, preto sa žalovaný mohol dostať do omeškania až nasledujúcim dňom, pričom však súd nemohol dopredu rozhodnúť o omeškaní žalovaného, preto v tejto časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a a a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže jej neúspech bol iba nepatrný ohľadom časti príslušenstva pohľadávky.

7. Proti rozsudku voči výroku I., ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Namietal, že súd posudzoval bezdôvodné obohatenie ako nezaplatené nájomné, pričom podľa a nasl. nájom predstavuje dočasné užívanie, ktoré je možné ukončiť spôsobmi podľa a nasl. . V prípade cestou zastavaného pozemku ide o trvalý záber v líniovej stavbe, a taký pozemok nie je reálne zo strany žalovaného možné uvoľniť, vypratať, resp. vydať, a tiež nie je možné ukončiť stav, ktorý podľa rozhodnutia súdu spôsobuje bezdôvodné obohatenie, a tak „bezdôvodné obohacovanie“ žalovaného naďalej trvá. Žalovaný nepoberá nájom ani iné úžitky za užívanie cestou zastavaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný má reálne náklady pri plnení zákonnej povinnosti správy a údržby predmetnej cesty.

10. Žalobkyňou v konaní predložený geometrický plán je pre účely preukázania rozsahu jej nárokov voči žalovanému nepoužiteľný, nakoľko nerozdeľuje a nepreukazuje skutočný záber pod cestou v

správe žalovaného a ostatnými zastavanými časťami. Žalobkyňa do nároku zahrnula i tie časti, ktoré sú pod chodníkmi a časť, ktorá je pod miestnou komunikáciou, a teda nespadajú do majetkovej správy žalovaného. Sama žalobkyňa uviedla, že na jej pozemkoch sú postavené inžinierske stavby - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Ide o také stavby, ktoré nespadajú do majetkovej správy, ani nie sú užívané žalovaným. Súd tak priznal bezdôvodné obohatenie vo väčšom rozsahu, ako bolo zo skutočností v konaní známe.

11. Žalovaný aj v odvolacom konaní namietal, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal na to, že štátna cesta X/XX je oprávnenou stavbou s tým, že žalovaný je stavebníkom a vlastníkom oprávnenej stavby. Oprávnenosť stavby je nutné posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby. Štát ako stavebník nemohol zriadiť neoprávnenú stavbu. Štát ako stavebník neporušil právne predpisy platné v čase zriadenia stavby cestného telesa. Stavba bola postavená legálne podľa v čase stavby cesty platných právnych predpisov. Cesta bola postavená oprávnene podľa vtedy platných právnych predpisov, kedy bol k stavbe cesty postačujúci súhlas užívateľa pozemku. Súhlas vlastníka podľa vtedy platných právnych predpisov potrebný nebol. Uvažovať o oprávnenosti stavby v intenciách dnešnej právnej úpravy by bolo porušením zákazu retroaktivity právnych predpisov. Žalovaný je oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pod dobu viac ako 10 rokov, pretože povinnosť vykonávať správu a údržbu cesty mu vyplýva z cestného zákona. Predmet vydržania je takisto spôsobilý. Ide o vecné právo k pozemku. Žalovaný v konaní preukázal oprávnenosť držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj dobrú vieru že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu náleží. Slovenská správa ciest vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom žalobkyne pod cestným telesom líniovej stavby X/XX v správe Slovenskej správy ciest, tým, že ich nepretržite spravovala na základe právnych predpisov, ktoré sú právnym titulom dobromyseľného užívania, v dobrej viere, že jej vecné bremeno patrí, ktorú odvodzuje od právnych predpisov, ktoré zakladali povinnosť spravovať danú cestu a k užívaniu ktorej bol v tom období postačujúci súhlas užívateľa pozemku, ktorým bolo v čase pred rokom 1991 roľnícke družstvo.

12. Rozhodnutím o usporiadaní cestnej siete bolo preukázané, že pozemky boli zastavané štátnou cestou pred 24. júnom 1991. Ak by aj malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, oprávneným na vydanie bezdôvodného obohatenia by mal byť právny predchodca žalobkyne, ktorý vlastnil predmetné pozemky v čase, kedy došlo k začatiu výstavby štátnej cesty, teda kedy teoreticky malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, že mu nebola poskytnutá adekvátna náhrada platná v čase zastavania pozemkov cestou. Toto právo je už ale premlčané.

13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovanému dala možnosť, aby došlo k majetkovo - právnemu vysporiadaniu, na čo žalovaný reagoval listom č. O. zo dňa 21.03.2019, v ktorom žalobkyňu upozornil, že na majetkovo - právne vysporiadanie stavieb ukončených v minulosti má ako rozpočtová organizácia prideľované finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v každom roku v krajne obmedzenom objeme a vzhľadom k tomu, že im počet požiadaviek vlastníkov dotknutých pozemkov každoročne narastá, tak nie sú schopní tieto požiadavky uspokojovať v takých časových horizontoch, v akých to požadujú vlastníci dotknutých pozemkov. Zároveň bolo žalobkyni oznámené, že ňou zaslanú žiadosť budú evidovať a k jej riešeniu pristúpia po pridelení finančných prostriedkov. Žalovaný mal možnosť vysporiadať túto záležitosť natrvalo, a iba jeho zapríčinením bezdôvodné obohatenie na jeho strane naďalej trvá. Žalobkyňa v dôsledku, že časť z jej pozemkov je zabudovaná stavbou - cestným telesom s príslušenstvom vo vlastníctve žalovaného, nemá reálnu možnosť svoje pozemky užívať, a preto je oprávnená požadovať od žalovaného bezdôvodné obohatenie. Záber pozemkov žalovaným žalobkyňa preukázala Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 02.07.2020. Pokiaľ žalovaný namietal rozsah záberu, bol povinný túto skutočnosť preukázať na základe geometrického plánu. Argumentácia žalovaného však bola iba v rovine tvrdení, bez toho, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

15. K tvrdeniu žalovaného, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemkom žalobkyne pod cestným telesom líniovej stavby Y. v správe Slovenskej správy ciest tým, že ich nepretržite spravovala na základe právnych predpisov, ktoré sú právnym titulom dobromyseľného užívania v dobrej viere, že jej vecné bremeno patrí, žalobkyňa uviedla, že v danom prípade o dobromyseľnosti pri vydržaní nemožno hovoriť. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne

existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Žalovaný po celý čas vedel, že stavbu postavil na cudzom pozemku, a že k užívaniu pozemku žalobkyne nemal žiaden právny titul. Od žalobkyne ako vlastníčky pozemkov nemal žalovaný a ani jeho právny predchodca súhlas k užívaniu jej pozemkov a k postaveniu stavby na jej pozemkoch. Preto o vydržaní vecného bremena nemožno hovoriť.

16. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. V prejednávanej veci je nesporné, že cesta Y. stojí na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Kto je vlastníkom cesty I. triedy upravuje o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v ust. . Podľa tohto ustanovenia diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Slovenská správa ciest má len postavenie správcu tohto majetku štátu a v prebiehajúcom konaní nevystupuje ako žalovaný, nakoľko účastníkom konania na strane žalovaného je Slovenská republika. Slovenská správa ciest je teda iba právnickou osobou konajúcou za štát. Preto tvrdenie v odvolaní, podľa ktorého žalovaný je len správcom majetku štátu nie je správne. Žalovaný nie je správcom cesty I. triedy, ale je jej vlastníkom.

20. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému.

21. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. je majetkový prospech získaní plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je namieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti.

22. Žalobkyňa ako vlastníčka pozemkov (parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I.), ktoré sú zastavané (je na nich situovaná cesta I. triedy), má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní jej pozemkov, na ktorých bola bez právneho dôvodu postavená cesta I. triedy. Žalovaný ako vlastník tejto cesty sa užívaním pozemkov, na ktorých sa stavba cesty nachádza, obohatil plnením bez právneho dôvodu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rozhodnom období zaberal žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobkyne a s vlastníčkou pozemku sa za sporné obdobie nijako právne nevyrovnal. Niet dôvod konštatovať iný záver ako ten, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci , nález Ústavného súdu SR vo veci ).

24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na konečné zjednocujúce stanovisko spoločného kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013, na ktorom došlo k zjednoteniu postupu v prejednávanej problematike citujúc:

25. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).

26. Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.

27. Vyššie spomínaný výstup z kolégia podporuje existenciu práva žalobkyne na primeranú náhradu. Odvolací súd pripomína, že povaha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového hľadiska korešponduje pretrvávaniu protiprávneho stavu (porovnaj nález Ústavného súdu SR vo veci , „ ... pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia“).

28. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu nejde o jednorazové právo, ale o právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia), ten bol pretrvávajúci.

29. Odvolací súd síce chápe žalovaného, že v súvislosti s právnym vyrovnaním pozemkov je odkázaný na štátny rozpočet, niet však inej možnosti než tej, že pri dôslednom rešpektovaní princípov súkromného práva, najmä princípu rovnosti, právnej istoty a princípu proporcionality, je treba brať zreteľ na práva žalobkyne ako vlastníka pozemkov, vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú vec ako nárok na bezdôvodné obohatenie. Výška toho obvyklého nájomného, ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane štátu v predmetnej veci bola nepochybne správne zistená znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností Y.. K. L.. Správnosť tohto znaleckého posudku nebola v konaní spochybnená žiadnym z účastníkov.

31. Za týchto okolností bola výška bezdôvodného obohatenia v podobe trhového nájomného za predmetné pozemky žalobkyne nepochybne zistená a je povinnosťou žalovaného ako správcu majetku štátu, aby toto bezdôvodné obohatenie z titulu svojej funkcie správcu zaplatil oprávnenej osobe, teda žalobkyni, ako vlastníčke predmetných pozemkov v žalovanom období.

32. Žalovaný opakovane len vo forme tvrdení namietal, že predložený geometrický plán je nepoužiteľný a súd priznal bezdôvodné obohatenie vo väčšom rozsahu, ako bolo zo skutočností v konaní známe. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a toto svoje tvrdenie žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalobkyňa preukázala Geometrickým plánom číslo: XX/XXXX zo dňa 02.07.2020 rozsah záberu pozemkov žalovaným. Žalovaný, ak namietal rozsah záberu, bol povinný preukázať túto skutočnosť na základe geometrického plánu, čo sa v konaní nestalo.

33. Pokiaľ ide o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, odvolací súd uvádza, že žalovaný po celý čas vedel, že stavbu postavil na cudzom pozemku, a že k užívaniu pozemku žalobkyne nemal žiaden právny titul. Od žalobkyne ako vlastníčky pozemkov nemal žalovaný a ani jeho právny predchodca k užívaniu jej pozemkov a k postaveniu stavby na jej pozemkoch súhlas. Preto o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemožno hovoriť.

34. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Za týchto okolností odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobkyni ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku III. o trovách konania.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa, ktorá v odvolacom konaní mala plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).