Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: B. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia číslo: SPSČ- PO3-2020/003138-002 zo dňa 10.08.2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPSČ-PO3-2020/003138-002 zo dňa 10.08.2020, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (ďalej ako „MV SR“), číslo: SPOU-OSZ-36.951-054/2020-VZ zo dňa 04.05.2020, ktorým prvostupňový správny orgán v zmysle ustanovenia o správnom konaní (Správny poriadok), (ďalej len „“), s poukázaním na a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodol o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Správnu žalobu žalobca odôvodňuje tým, že odporca účelovo predlžuje konanie a nerešpektuje rozsudok Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ ide o samotné napádané rozhodnutie, žalobca nesúhlasí s posúdením nároku na invalidný dôchodok podľa , podľa a Ustanovenie považuje žalobca za všeobecný predpis, pričom ustanovenie V. časti nie je podľa neho všeobecným predpisom, ale ide v ňom o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania. Z uvedených dôvodov nie je, podľa názoru žalobcu, možné spájať nárok na invalidný dôchodok podľa s nárokom na invalidný dôchodok podľa V. časti Žalobca zdôraznil, že ak jeho práceneschopnosť skončila pred účinnosťou , nárok na invalidný dôchodok mu vznikol práve podľa - práceneschopnosť mu začala 10.06.2002, teda počas účinnosti a za invalidného bol uznaný 23.1.2003. Ďalej žalobca uviedol, že nárok na invalidný dôchodok podľa je podmienený dlhodobou

práceneschopnosťou maximálne jeden rok, v jeho prípade od 10.06.2002 do 30.04.2003 a nárok na invalidný dôchodok podľa je podmienený uznaním za invalidného, a to bolo dňa 23.01.2003. V oboch prípadoch mal žalovaný postupovať podľa vyhlášky č. a informovať žalobcu o jeho nárokoch na invalidný dôchodok. Žalobca dospel k záveru, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok aj podľa , aj podľa Záverom žalobca uviedol, že nie je možné v jeho prípade aplikovať Dohovor č. 128, pretože tento sa týka iba starobných dôchodkov (túto skutočnosť uviedol v nadväznosti na odvolanie voči provstupňovému rozhodnutiu, v ktorom tvrdil, že menovaný Dohovor treba v jeho prípade použiť).

3. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobca bol od 23.01.2003, teda počas trvania služobného pomeru, uznaný za invalidného podľa z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Invalidita žalobcu nevznikla v súvislosti s výkonom služby. Na základe zistenej invalidity bol žalobca, personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave prepustený zo služobného pomeru dňom 30.04.2003. Žalovaný zdôraznil argumentáciu uvedenú už v napadnutom rozhodnutí, kedy citoval z dôvodovej správy k Uviedol, že má len odkazovaciu funkciu, pričom v jeho zmysle má policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas trvania služobného pomeru, nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Tým žalovaný upozornil na odkaz uvedeného ustanovenia na všeobecný predpis o sociálnom poistení, ktorým bol v čase skončenia služobného pomeru žalobcu Na základe výpočtu ustanovení argumentoval žalovaný, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa Zb, nakoľko splnil súčasne podmienky vzniku invalidity uvedené v počas trvania služobného pomeru, a zároveň vykonával službu 20 rokov.

4. Žalovaný tiež v prehľadnej tabuľke uviedol, v akých kategóriách a akým spôsobom bola vypočítaná preukázaná doba získaná vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia od 15. roku veku v rozsahu 44 skončených rokov. Žalovaný ďalej poukázal na rozdiel v ustanoveniach upravujúcich nárok na invalidný dôchodok a nárok na invalidný výsluhový dôchodok, pričom nárok na invalidný výsluhový dôchodok mohol vzniknúť za zákonom stanovených podmienok - policajtovi podľa Podľa policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Z dôvodu, že invalidita žalobcu nebola spôsobená služobným úrazom, ani chorobou z povolania, žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa Z toho dôvodu musel byť tento nárok posúdený a po splnení zákonných podmienok invalidný dôchodok priznaný len podľa , pričom invalidita žalobcu, uznaná podľa , bola len jednou z podmienok na vznik nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa

5. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietkam žalobcu týkajúcim sa Dohovoru č. 128, pričom zo žalobcom uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca nepoberá dávku dôchodkového zabezpečenia, resp. výsluhového zabezpečenia, ktorú je možné v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 krátiť spôsobom v tomto článku určeným, a to práve z toho dôvodu, že Slovenská republika prijala záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128, ktorá sa týka výlučne starobného dôchodku. Slovenská republika je ako nástupnícky štát bývalej Československej socialistickej republiky, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky viazaná len tou časťou dohovoru, ktorý sa týka starobných dôchodkov. Mechanizmus krátenia dávok preto nemožno použiť aj pri invalidných dôchodkoch. Na záver vyjadrenia ešte žalovaný informoval správny súd, že žalobcovi bol priznaný aj výsluhový, aj invalidný dôchodok. Pre nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi započítaná aj doba služby získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia v rozsahu 20 rokov a 35 dní, pričom celá uvedená doba bola zároveň zhodnotená aj pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku. Vzhľadom k tomu, že za dobu výkonu služby 20 rokov a 35 dní bolo odvádzané dôchodkové poistenie len do jedného dôchodkového systému, bolo jej duplicitné započítanie na nárok na výsluhový dôchodok a zároveň na nárok na invalidný dôchodok, ako aj pre výšku obidvoch dôchodkov, vykonané nad rámec práv žalobcu na primerané dôchodkové zabezpečenie. Takýmto postupom zároveň došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu

oproti iným poberateľom dôchodkových, či výsluhových dávok. Na základe uvedených zistení, žalovaný spracoval podklady pre začatie konania o opakovanom posúdení nároku žalobcu na už priznaný invalidný dôchodok a priznaný výsluhový dôchodok.

6. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, ak to považuje za potrebné, čo žalobca urobil a vyjadril sa dňa 7.1.2021. V replike uviedol, že v zmysle vyhlášky č. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, mal byt upozornený, resp. mu malo byť odporučené, aby čo najskôr požiadal o priznanie invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku so zreteľom na to, že sa mu zastaví výplata nemocenského podľa ustanovenia . Podľa žalobcu, žalovaný v zmysle tejto vyhlášky vôbec nepostupoval. Poukázal i na ustanovenie , ktorý, podľa vyjadrenia žalobcu, vyvracia tvrdenie žalovaného, že jeho súčasné poberanie invalidného a výsluhového dôchodku je vykonané nad rámec jeho práv. Žalobca trvá na tom, že jeho invalidný dôchodok je už vyše 17 rokov priznaný a vyplácaný podľa , a nie podľa Uviedol, že jeho nárok na invalidný dôchodok sa mal posudzovať podľa i keď jeho práceneschopnosť skončila dňa 30.4.2003, ale začala 10.6.2002, kedy bol platný iba Uvedomuje si, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok podľa od 1.5.2003 je neštandardná, ale jeho poberanie od 1.5.2003 je v súlade s vtedy platnými zákonmi. Žalovaný nemôže spájať s aj preto, že keď bol platný od 1.7.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov nemohol použiť. Žalobca uviedol niektoré ustanovenia , z ktorých podľa neho vyplýva, že jediný oprávnený orgán na priznanie invalidného dôchodku podľa je žalovaný, t.j. MV SR. Tiež uviedol, že bez výsluhového dôchodku by zostal bez príjmu. Vzhľadom na fakty uvedené vo vyjadrení žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia.

7. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie, ktorý sa stručne vyjadril dňa 3.2.2021, pričom trvá na predchádzajúcej argumentácii, uviedol, že v zmysle vyhlášky č. žalovaný nebol povinný žalobcu oboznámiť o jeho nárokoch, vyplývajúcich mu zo vzniku invalidity, v tom zmysle, ako to opakovane uvádza. Zároveň žalovaný oboznámil správny súd o tom, že vydal rozhodnutie č. p.: SPSČ-OSZ-36.951-064/2021-VZ zo dňa 02.02.2021, ktorým bol žalobcovi podľa a , v súlade s , odňatý výsluhový dôchodok od 01.05.2003 a jeho výplata bola zastavená, avšak konanie nie je právoplatne ukončené.

8. Žalobca správny súd informoval vyjadrením zo dňa 18.2.2021 o novom rozhodnutí žalovaného (uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia), ktorým mu bol odňatý výsluhový dôchodok a jeho výplata bola zastavená. Správnemu súdu tiež doručil uvedené rozhodnutie a svoje odvolanie proti nemu. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 24.2.2021, v ktorom opätovne uvádza, že žalovaný ho mal poučiť o jeho nároku na invalidný dôchodok. Zopakoval, že má nárok na invalidné dôchodky podľa oboch zákonov a výsluhový dôchodok mu bol odňatý protizákonne.

9. Správny súd má od žalovaného k dispozícii spisový materiál týkajúci sa danej veci. Zo spisového materiálu a z vyjadrení účastníkov konania má správny súd za preukázané, že žalobca bol od 23.01.2003, teda počas trvania služobného pomeru, uznaný za invalidného podľa z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Túto skutočnosť nerozporuje ani žalobca ani žalovaný. Invalidita žalobcu nevznikla v súvislosti s výkonom služby. Z tohto dôvodu bol žalobca personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave číslo 31 zo dňa 10.04.2003, prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov dňom 30.04.2003. Ani prepustenie zo služobného pomeru nie je predmetom rozporov účastníkov konania. Zo spisového materiálu žalovaného je zrejmé, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím č.p.: SPC-36.951-8/5-2003 zo dňa 6.11.2003. Tento mu bol pravidelne vyplácaný a v zákonom stanovených medziach upravovaný. Vo výroku uvedeného rozhodnutia je ako právny podklad pre rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku uvedené ustanovenie

s poukázaním na Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje iba citáciu ustanovenia , konštatovanie o uznaní žalobcu invalidným a spôsob vymerania dôchodku. Voči rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, ktoré však žalobca vtedy nepodal. Následne v roku 2014 sa žalobca obrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o vyplácanie a doplatenie dávky sociálneho zabezpečenia. Uvedené zdôvodnil tak, že počas trvania služobného pomeru od 1.9.1983 do 30.4.2003 sa zúčastňoval dôchodkového zabezpečenia, preto mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa , pričom o túto dávku dovtedy nepožiadal. Svojou žiadosťou žiadal o priznanie a vyplatenie tejto dávky. Jeho žiadosti nebolo zo strany Sociálnej poisťovne vyhovené, voči ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však potvrdilo správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

10. Dňa 3.2.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku podľa V tejto žiadosti žalobca opísal žalovanému celú anabázu svojich správnych, resp. súdnych konaní, pričom uviedol, že súdne konania sa nesprávne viedli proti Sociálnej poisťovni a mali byť od začiatku smerované voči žalovanému. Reakciou na žiadosť žalobcu bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.p. SPOU-OSZ-36.951-054/2020-VZ zo dňa 4.5.2020, ktorým zastavil konanie o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že vo veci priznania invalidného dôchodku žalobcu bolo už právoplatne rozhodnuté. Poukázal pritom na to, že absencia v rozhodnutí č. p. SPC-36.951-8/5-2003 zo dňa 06.11.2003 o priznaní invalidného dôchodku menovanému, je takou okolnosťou, ktorá nemá podstatný vplyv na tú skutočnosť, že menovanému nárok na invalidný dôchodok už raz vznikol, a to splnením podmienok nároku naň práve podľa uvedeného ustanovenia. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní bolo rozhodnuté dňa 10.8.2020 rozhodnutím SPSČ-PO3-2020/003138-002, ktoré žalobca napadol správnou žalobou a ktoré je predmetom prieskumu na správnom súde.

11. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav, teda súvislosti vzniku invalidného dôchodku - že žalobca bol počas služobného pomeru uznaný za invalidného v zmysle , a preto bol prepustený zo služobného pomeru. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa , bol jeho nárok na invalidný dôchodok posúdený podľa , a to podľa podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení, teda podľa v spojení s Rozhodnutie o takto priznanom invalidnom dôchodku je právoplatné od 01.12.2003. Žalovaný v rozhodnutí citoval zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal orgán prvého stupňa pri rozhodovaní, vyjadril sa jednotlivo k odvolacím námietkam žalobcu a citoval tiež z dôvodovej správy k : „Základnými oblasťami sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré treba riešiť odchylne od všeobecnej úpravy, je ich zabezpečenie počas dočasnej neschopnosti vykonávať službu zo zdravotných dôvodov (nemocenské zabezpečenie a úrazové zabezpečenie) a zabezpečenie počas trvalej, resp. dlhodobej neschopnosti vykonávať túto službu (výsluhové zabezpečenie). Navrhovaný invalidný výsluhový dôchodok bude významnou dávkou stimulujúcou občana na službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zborov a v ozbrojených silách. Bude patriť policajtom, profesionálnym vojakom a vojakom prípravnej služby v prípade invalidity vzniknutej v príčinnej súvislosti s výkonom služby, v ostatných prípadoch invalidity by patril invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sociálneho zabezpečenia vojakov upraveného o sociálnom zabezpečení vojakov sa ustanovuje, že aj v prípade keď policajt alebo vojak sa nestane invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania bude mu invalidný dôchodok, ktorý sa mu prizná podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, vyplácať útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Rovnako ak policajt alebo profesionálny vojak nezomrie na následky služobného úrazu alebo choroby z povolania budú prvostupňové orgány sociálneho zabezpečenia vyplácať pozostalým (manželovi, manželke, nezaopatreným deťom) vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky. Tieto dôchodky však budú priznávané vo výške a podľa podmienok všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že Úrad sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia budú priznávať a vyplácať aj invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení

ustanovuje sa právo ich posudkovým komisiám posudzovať mieru zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa nestanú invalidnými v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania.“

12. K námietke žalobcu o uplatnení Dohovoru č. 128 žalovaný uviedol, že Slovenská republika je viazaná iba časťou Dohovoru, ktorý sa týka posudzovania nároku na starobné dôchodky. K námietke žalobcu o nesprávnom výpočte výšky priznaného invalidného dôchodku žalovaný uviedol, že žalobcovi bola pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotená všetka preukázaná doba získaná vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia od 15. roku veku v rozsahu 45 skončených rokov, z toho pre jeho zvýšenie nad základnú výmeru bola zhodnotená doba od 18. roku veku v rozsahu 42 skončených rokov (z toho 16 rokov v I. kategórii funkcií a 26 rokov v III. pracovnej kategórii). Výška invalidného dôchodku bola určená podľa ustanovení a K námietke žalobcu, ako je možné, že podľa skôr platnej úpravy () mu bolo možné priznať invalidný dôchodok, ale podľa ustanovenia mu invalidný dôchodok priznaný nie je, žalovaný uviedol, že žalobcovi skončil služobný pomer podľa , t.z. v čase, kedy sociálne zabezpečenie policajtov bolo upravené Ustanovením zákonodarca zabezpečil, aby policajtom, ktorí sa stali invalidnými počas služobného pomeru, alebo po skončení služobného pomeru a nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa im nevznikol, mohol priznávať a vyplácať invalidný dôchodok orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, a to za podmienok ustanovených vo všeobecných predpisoch o sociálnom zabezpečení, ktorým bol v čase skončenia služobného pomeru odvolateľa Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že invalidný dôchodok bol odvolateľovi priznaný podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je , pričom tento priznáva a vypláca, v súlade s žalovaný. Napokon sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k námietke žalobcu, že žalovaný pochybil, keď ho neinformoval o jeho nárokoch na invalidný dôchodok už počas jeho práceneschopnosti, a teda si žalobca právne predpisy musel naštudovať sám. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že jeho povinnosťou nie je osobitne informovať jednotlivých poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia pred začatím konania o ich právach a nárokoch.

13. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa (ďalej ako „“) v spojení s ust. , keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 25.10.2021, pričom zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. V tomto prípade je uvedeným príslušným útvarom - Útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, konkrétne Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR. Odvolacím orgánom je minister vnútra SR.

19. Podľa prvá veta , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SPSČ-PO3-2020/003138-002 zo dňa 10.08.2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy číslo: SPOU-OSZ-36.951-054/2020-VZ zo dňa 04.05.2020 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento zastavil konanie o priznanie invalidného dôchodku podľa .

21. Podľa , policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

22. Podľa v znení (účinný do 31.12.2004), policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas trvania služobného pomeru, a vojak prípravnej služby, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas výkonu tejto služby a nevznikol mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok, má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.

23. Podľa , o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

24. Podľa , vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v a a) stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo b) vykonával službu najmenej 20 rokov.

25. Podľa , od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

26. Podľa , občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

27. Podľa , nárok na dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

28. Podľa , invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

29. Predmetom správnej žaloby v prejednávanom prípade je žiadosť žalobcu o ďalší invalidný dôchodok. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok v roku 2003, pričom rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku sa opiera o ustanovenia a Nakoľko medzi týmito ustanoveniami nie je ustanovenie zákona

č. , žalobca sa domnieval, že invalidný dôchodok by mu mohol prináležať aj podľa tohto ustanovenia.

30. V súčasnosti je platným a účinným predpisom o sociálnom poistení , a podľa jeho ustanovenia platí, že „v konaniach o nárokoch na a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy , náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej , náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“ Ustanovenie o sociálnom poistení transformovalo invalidné a čiastočné invalidné dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 na invalidné dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení, účinného po 1. januári 2004 s tým, že naďalej sa budú vyplácať za podmienok ustanovených predpismi účinnými pred 1. januárom 2004, ak tento zákon (účinný od 1.1.2004) neustanovuje inak.

31. Použitie ustanovenia pri priznaní invalidného dôchodku odôvodňuje fakt, že žalobca nemá nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa Na tento druh dôchodku by mal nárok, ak by sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Nakoľko táto podmienka splnená nie je, vzniká v zmysle žalobcovi nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. 32. Všeobecným predpisom, na ktorý odkazuje vyššie spomenuté ustanovenie bol v čase vzniku invalidity žalobcu

33. Žalobca predovšetkým namietal, že žiada o priznanie invalidného dôchodku podľa piatej časti V súvislosti s touto námietkou správny súd považuje za potrebné uviesť, že dôchodkové zabezpečenie policajtov upravuje , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002, ktorý sa okrem iných vzťahuje aj na príslušníkov Policajného zboru. Do dňa jeho účinnosti upravoval problematiku dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01.05.2003. Od tohto dátumu žiadal takisto žalovaného o priznanie invalidného dôchodku v zmysle V zmysle navrhovateľovu žiadosť nebolo možné posúdiť podľa piatej časti , nakoľko v čase vzniku určujúcej sociálnej udalosti, na základe ktorej o invalidný dôchodok žiadal (vznik invalidity), bol účinný Tento názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 12.6.2018, kedy rozhodoval vo veci totožného žalobcu, ktorý vtedy žiadal o invalidný dôchodok Sociálnu poisťovňu. Najvyšší súd vtedy teda rozhodoval o totožnej situácii, iba s odlišným žalovaným.

34. Správny súd pripomína ustanovenie , podľa ktorého od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ustanovenia až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Preto bol žalobcovi rozhodnutím MV SR č. SPC-36.951-8/5-2003 zo dňa 6.11.2003 priznaný invalidný dôchodok podľa , ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2002. S poukazom na ust. v spojení s ust. zákona o sociálnom zabezpečení mu bol tento invalidný dôchodok priznaný od 1.5.2003, pričom na určenie sumy priznanej mu bola zhodnotená celková doba tak ako je uvedená v rozhodnutí MV SR. Pre nárok na invalidný dôchodok bola žalobcovi konkrétne zhodnotená doba od 09.02.1978 do 08.02.1981 (doba štúdia do 18 roku veku) v III. kategórii funkcií, od 09.02.1981 do 30.06.1982 (doba štúdia) v III. kategórii funkcií, od 01.07.1982 do 31.03.1983 (doba zamestnania) zhodnotená v III. pracovnej kategórii, od 01.04.1983 do 31.08.1983 (doba NVS) v I. kategórii funkcií, od 01.09.1983 do 31.12.1999 (doba služobného pomeru v policajnom zbore) v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 30.04.2003 (doba služobného pomeru v policajnom zbore) v III. kategórii funkcií a od 01.05.2003 do dopočtu do 60 roku veku. 35. Podľa názoru správneho súdu žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa v spojení s ust. , a tento dôchodok

navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR a v prípade, že by mu bol priznaný podľa , tak ako ho navrhovateľ požaduje, tak by mu bol priznaný duplicitne.

36. Žalobcovi vznikla práceneschopnosť dňom 10.6.2002, invalidným bol uznaný 23.1.2003. Podľa , nárok na dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podmienku určuje , podľa ktorého občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Práve vznik invalidity (nie vznik práceneschopnosti) je podstatným pre rozhodovanie, podľa ktorej právnej úpravy je treba postupovať. Nakoľko vznik invalidity sa počíta od 23.01.2003, nemožno už použiť , keďže jeho použitie priamo vylučuje ustanovenie , podľa ktorého od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

37. K žalobnému bodu žalobcu, že žalovaný ho mal poučiť o jeho nároku na invalidný dôchodok už počas práceneschopnosti, nakoľko si žalobca musel príslušné predpisy naštudovať sám, správny súd uvádza, že informačná povinnosť žalovaného v súčasnosti nezahŕňa povinnosť uvádzať možnosti a nároky účastníkov konania pred samotným začatím správneho konania. Vyhláška, ktorú spomína v tejto súvislosti žalobca, je Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 25. júna 1990, ktorou sa mení a dopĺňa Ú.l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity). Ide teda o súbor novelizačných ustanovení. Tieto novelizujú vyššie spomenutú vyhlášku č. 76/1957 Ú.l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity), pričom sem skutočne vkladajú ustanovenie , podľa ktorého „Rozhodnutie o tom, že práceneschopný zamestnanec je invalidný alebo čiastočne invalidný, sa oznámi zamestnancovi a upovedomí sa o ňom tiež lekárska poradná komisia, ktorá dala podnet na posúdenie zamestnancovho zdravotného stavu. Pri oznámení rozhodnutia sa zamestnancovi odporučí, aby čo najskôr požiadal o priznanie invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku so zreteľom na to, že sa mu zastaví výplata nemocenského podľa ustanovenia .“ Celá táto vyhláška bola zrušená , konkrétne v zrušovacom ustanovení , bod 31. V zmysle sa toto zrušenie stalo účinným dňom 1.1.2004. V čase rozhodovania žalovaného o priznaní invalidného dôchodku bolo teda toto ustanovenie v platnosti a správny súd v tejto veci dáva za pravdu žalobcovi, že v roku 2003 mal žalovaný informačnú povinnosť. Avšak táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k prejednávanému rozhodnutiu žalovanému, voči ktorému bola podaná správna žaloba, teda k rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené zastavenie konania o ďalšom invalidnom dôchodku žalobcu. Nakoľko sa však žalobca na správny súd obrátil aj s týmto žalobným dôvodom, pokladal správny súd za potrebné sa k danej veci vyjadriť.

38. V jednom z vyjadrení žalobca informoval správny súd o rozhodnutí žalovaného č.p.: SPSČ- OSZ-36.951-064/2021-VZ zo dňa 02.02.2021, ktorým mu bol odňatý výsluhový dôchodok a zastavená jeho výplata. Žalobca v jednom zo svojich vyjadrení navrhol, aby správny súd konanie v predmetnej veci o invalidnom dôchodku a konanie o odňatí výsluhového dôchodku „zlúčil“. Správny súd lustráciou zistil, že medzičasom bola podaná v danej veci správna žaloba, nakoľko proti menovanému prvostupňovému rozhodnutiu o odňatí výsluhového dôchodku bolo podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté žalovaným, voči ktorému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej správny súd koná pod inou spisovou značkou - . Preto sa správny súd ani k tejto skutočnosti nemôže vyjadriť, ani nemôže v tomto konaní o uvedenom rozhodnutí rozhodnúť.

39. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Správny súd má za nepochybné, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu je naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, táto dôchodková mu bola priznaná na základe podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení ( ), preto žalovaný nepochybil, ak konanie o žalobcovej žiadosti z dôvodu duplicitného uplatnenia nároku na zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu; podľa jeho názoru preskúmavané rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci, pričom sa nepreukázali žiadne pochybenia pri aplikácií právnych noriem na riadne zistený skutkový stav veci. Správny súd preto žalobu zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.