Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/158/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. Z., narodený X. L. XXXX, bytom v Z.W., S. XXXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. mája 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 8. decembra 2022, č. k. -106, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 8. decembra 2022, č. k. -106 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. mája 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004, ktorým v rámci odvolacieho konania podľa ods. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové administratívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 02. 2020, Číslo: SPOU-OSZ-36.951-064/2021-VZ (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa a v spojení s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnuté o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi od 01. 05. 2003 a o zastavení jeho výplaty od 01. 02. 2021.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení , , , , , , , , , , , , , , a , , a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd konštatoval, že žalovaný začal konanie v predmetnej veci odňatia výsluhového dôchodku, (ktorého podstatnú otázku tvorilo skutkovo právne posúdenie súbehu trvania nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok a ich výplatu) z vlastného podnetu postupom podľa § 18 ods. 1

a 2 Správneho poriadku, pričom písomnosťou zo dňa 01. 10. 2020, Číslo: SPSČ-OSZ-36.951-060/2020- VZ žalovaný vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k zisteniam žalovaného a k podkladom pre rozhodnutie vo veci opätovného posúdenia jeho nároku na invalidný dôchodok a výsluhový dôchodok.

4. Ďalej uviedol, že pokiaľ príslušné orgány dôchodkového poistenia žalovaného v oboch stupňoch administratívneho konania na odňatie predmetného výsluhového dôchodku aplikovali ustanovenie , postupovali zákonne, teda podľa v znení účinnom v čase vedenia preskúmavaného administratívneho konania. Preto žalobcom poukazovaná skutočnosť nesprávnej aplikácie zákona, že v čase vydania rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi (dňa 30. 06. 2003) predmetné ustanovenie upravujúce podmienky odňatia dávky výsluhového zabezpečenia bolo upravené v ustanovení (do 31. 12. 2007), je irelevantná a žalobná námietka napádajúca nezákonnosť aplikovanej procesnej normy pri odňatí výsluhového dôchodku je nedôvodná.

5. V súvislosti s podstatou základnej podmienky prikazujúcej príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia policajtov odňať neoprávnene priznanú dávku výsluhového zabezpečenia, teda preukázanie dôvodov, že odňatá dávka bola priznaná neprávom, táto skutkovo právna otázka bola zo strany konajúcich správnych orgánov oboch stupňov vyhodnotená správne a podľa relevantných právnych predpisov v ich znení účinnom v čase, kedy nárok na predmetnú dôchodkovú dávku vznikol, teda v danom prípade v čase, kedy sa posudzoval nárok žalobcu na invalidný dôchodok, ako aj na výsluhový dôchodok v roku 2003. Týmto postupom nedošlo k nezákonnej retroaktivite posudzovania oprávnenosti predmetných nárokov, pretože predpokladá skúmanie podmienok neoprávneného priznania dôchodkovej dávky, čo samo osebe vyžaduje preverenie tejto skutočnosti podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku nároku na predmetnú dávku, resp. v čase vydania skoršieho rozhodovania o jej priznaní. S týmto postupom v aplikácii relevantných zákonných ustanovení v časovej verzii účinnej v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku korešponduje aj právny záver vyplývajúci z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (sp. zn. -56 z 10. júna 2015) a Najvyššieho súdu SR (sp. zn. z 25. apríla 2012), na ktorú žalovaný priliehavo poukázal.

6. Zároveň konštatoval, že ani vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k nezákonnej retroaktivite vydaním preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, pretože rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku pôsobí vo vzťahu k žalobcovi do budúcna (ex nunc; s použitím ustanovenia , v zmysle ktorého sa vyplácanie dávky zastavuje odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila), pričom v danom prípade jeho vykonateľnosť nastala od doručenia rozhodnutia prvého stupňa žalobcovi, keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu vo veci odňatia dávky nemá odkladný účinok ( ). Účinky napadnutého rozhodnutia nepôsobia od počiatku, spätne a žalobca nemusí vyplatené dávky, neoprávnene priznané, vrátiť, hoci pri ich priznaní išlo zo strany v tom čase rozhodujúcich administratívnych orgánov dôchodkového zabezpečenia policajtov o nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov upravujúcich dôchodkové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajtov, a to z dôvodu duplicitného zhodnotenia dôchodkového poistenia žalobcu získaného za obdobie jeho výkonu služby v ozbrojenom zbore pre nárok a výpočet sumy oboch dávok (20 rokov a 35 dní služby).

7. Z obsahu rozhodnutí o priznaní výsluhovej a dôchodkovej dávky, jednak vo veci výsluhového dôchodku priznaného žalobcovi od 01. 05. 2003 (rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. 06. 2003, Číslo: SPC-36.951-2/5-2003 podľa v spojení s , , a ), ako aj vo veci invalidného dôchodku priznaného žalobcovi od 01. 05. 2003 (rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 11. 2003, Číslo: SPC-36.951-8/5-2003 podľa v spojení s ), nesporne vyplýva, že pre posúdenie nároku a pre určenie výšky na obe tieto dávky bolo, okrem iného v prípade invalidného dôchodku, zohľadnené obdobie výkonu služby policajta žalobcom, konkrétne obdobie 20 rokov a 35 dní (zhodnotené od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 v I. kategórii funkcií náhradná vojenská služba, od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií výkon služby v Policajnom zbore a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 v III. pracovnej kategórii výkon služby v Policajnom zbore).

8. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že v čase rozhodovania o žiadostiach žalobcu (žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 01. 03. 2003 a žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 10. 05. 2003) konajúce orgány sociálneho zabezpečenia žalovaného pre posúdenie predmetných nárokov a pre určenie ich výšky neoprávnene, resp. v rozpore s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi ( a ) zhodnotili obdobie 20 rokov a 35 dní výkonu služby žalobcu duplicitne. Z obsahu administratívneho spisu a z napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplynulo, že zistenú skutočnosť duplicitného zhodnotenia obdobia výkonu služby policajta konajúce orgány žalovaného správne vyhodnotili, keď pristúpili k opakovanému posúdeniu, resp. vyhodnoteniu splnenia existencie, resp. neexistencie nárokov žalobcu na vyplácanie predmetných dvoch dôchodkových dávok, priznaných žalobcovi rozhodnutiami v roku 2003. Na tento postup konajúce orgány žalovaného správne zvolili aplikáciu a č. v ich znení účinnom v čase, kedy správne orgány rozhodovali v roku 2003 o žiadostiach žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku a na priznanie invalidného dôchodku. Tento postup korešponduje jednak s právnym názorom vyššej súdnej inštancie (uvedeným v rozsudku NS SR sp. zn. z 25. apríla 2012 a jednak uvedený postup žalovaného korešponduje s jazykovým, logickým a teleologickým výkladom právnej vety vyjadrenej zmocňujúcim ustanovením v znení účinnom v čase rozhodovania o odňatí predmetnej dávky. Druhá z možností, resp. druhý zákonný dôvod odňatia dávky sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, zakotvený v závere ustanovenia v sebe predpokladá zistenie o neoprávnene priznanej dávke (teda z jazykového výkladu vyplýva, že dávka sociálneho zabezpečenia sa odníme, ak sa zistí, že táto dávka bola priznaná neprávom), čo logicky predpokladá a v sebe zahŕňa proces zisťovania a preverovania zo strany príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia, či tá, ktorá dávka sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bola poistencovi priznaná oprávnene, teda v súlade s právnymi prepismi účinnými v čase vzniku nároku na túto dávku, na základe ktorých sa pôvodne vo veci priznania nároku na dávku sociálneho zabezpečenia rozhodovalo.

9. V danom prípade žalovaný správne vyhodnotil, že žalobca (ktorého invalidita nevznikla v súvislosti a v dôsledku výkonu služby v ozbrojenom zbore) pri zachovaní zhodnotenia doby výkonu služby v trvaní 20 rokov 35 dní pre účely vzniku nároku a určenia výšky na výsluhový dôchodok podľa v spojení s , a by pri správnej aplikácii ustanovení v spojení s a a , t. j. bez zhodnotenia doby výkonu služby policajta v trvaní 20 rokov 35 dní (keďže by bola zhodnotená pre nárok a výpočet výšky výsluhového dôchodku), nemal žalobca nárok na priznanie invalidného dôchodku, pretože jeho invalidita nevznikla v súvislosti a v dôsledku výkonu služby a zároveň žalobca nezískal dobu dôchodkového poistenia potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v období posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity tak, ako to výslovne stanovuje Teda pri správnej aplikácii hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov orgánmi sociálneho zabezpečenia žalovaného v roku 2003, kedy rozhodovali o žiadostiach žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku a o priznanie invalidného dôchodku, by pri zohľadnení nemožnosti duplicitného zhodnotenia doby služby v trvaní 20 rokov a 35 dní pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok a zároveň na invalidný dôchodok nemohlo prísť k súbehu ( ) týchto dvoch dávok dôchodkového a výsluhového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru.

10. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o oprávnenosti jeho nárokov na oba druhy dávok (pri súbehu dôchodkovej dávky aj výsluhového zabezpečenia) z dôvodu, že za žalobcu bolo odvádzané poistné do oboch poistných systémov, do osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, ako aj do všeobecného poistného systému. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že nadobudnutím účinnosti (od 01. 07. 2002) už príslušný zamestnávateľ žalobcu neodvádzal poistné na dôchodkové zabezpečenie za žalobcu do všeobecného systému poistenia podľa , pretože od 01. 07. 2002 sociálne zabezpečenie policajtov plynulo prešlo do osobitného systému sociálneho zabezpečenia upraveného , teda došlo aj k prechodu účasti žalobcu na dôchodkovom zabezpečení zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov od 01. 07. 2002. Počas celej doby dôchodkového poistenia žalobcu neboli zaň odvádzané platby poistného súbežne do dvoch samostatne zriadených poistných systémov, ktoré by mu založili nárok na duplicitné zhodnotenie dôb dôchodkového a výsluhového poistenia získané počas služby v Policajnom zbore. V tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. 10. 2021, sp. zn. -96, ktorým zamietol

žalobu žalobcu vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 08. 2020 v spojení s potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 04. 05. 2020 vo veci zastavenia konania o žiadosti žalobcu (zo dňa 03. 02. 2020) o priznanie invalidného dôchodku podľa

11. Pokiaľ ide o právnu otázku skúmania podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok pri zohľadnení doby sociálneho zabezpečenia získanej a nezohľadnenej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa , správny súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -52 z 13. februára 2019.

12. V súvislosti s právnou otázkou započítania doby dôchodkového zabezpečenia, získanej a zároveň nezohľadnenej na nárok dôchodkovej dávky v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa , pre účely určenia doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení v súvislosti s posúdením podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, krajský súd taktiež dal analogicky do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. .

13. Obdobne, rovnaký princíp zamedzenia duplicitného zhodnotenia dôchodkového poistenia získaného počas rovnakej doby služobného pomeru pre viac druhov dôchodkových dávok, resp. dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, zohľadňovalo aj ustanovenie (účinné od 01. 07. 2002 do 31. 12. 2004), v zmysle ktorého policajtovi, ktorý sa stal invalidným počas trvania služobného pomeru, ale nie v súvislosti s výkonom služby alebo následkom choroby z povolania, teda nevznikol mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok, mal nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Po nadobudnutí účinnosti o sociálnom poistení (od 01. 01. 2004) sa už ustanovenia na riešenie podmienok použitia ustanovení všeobecných predpisov o sociálnom poistení v prípade nezískania nároku na invalidný výsluhový dôchodok neaplikovali a na zabezpečenie nároku na dôchodkovú dávku v takomto prípade sa aplikovali ustanovenia a zákona o sociálnom poistení, ktoré taktiež jednoznačne vylučujú duplicitné zhodnotenie dôb dôchodkového poistenia získaných v služobnom pomere, pretože za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta len v prípade, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (). Rovnako tak vo vzťahu k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do 31. decembra 2003 (v prípade, ak bol invalidný dôchodok policajtovi priznaný podľa ), platí zákonné obmedzenie, že sa toto obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení ( a contrario zákona o sociálnom poistení).

14. Záverom krajský súd konštatoval, že žalovaný pri posudzovaní trvania nároku na súbežne vyplácané dávky správne prihliadol na ich aktuálne vyplácanú výšku a pri zistení, že žalobcovi bol od 01. 01. 2021 vyplácaný invalidný dôchodok v sume 541,60 eur mesačne a výsluhový dôchodok v sume 449,41 eur mesačne, na základe čoho v súlade s ustanovením (predtým ) odňal žalobcovi výsluhový dôchodok, ktorý dosahoval nižšiu sumu ako vyplácaný invalidný dôchodok, teda ponechal žalobcovi nárok na vyplácanie dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia a pre žalobcu priaznivejšia. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 16. apríla 2023 (doručená krajskému súdu dňa 03. 05. 2023). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle a že podanie bolo nezákonne odmietnuté v zmysle .

16. Namietal, že v jeho prípade nie je možné aplikovať a rovnako ani , pričom uviedol, že poberá výsluhový dôchodok podľa a invalidný dôchodok podľa , preto súbeh na poberanie oboch dôchodkov sa má posudzovať podľa Dodal, že nárok na oba dôchodky mu prináleží podľa zákona.

17. Konštatoval, že mu od 01. 05. 2003 bol priznaný výsluhový dôchodok podľa a zároveň mu bol od 01. 05. 2003 tiež priznaný invalidný dôchodok podľa a s poukazom na , ale mylne je uvedené, že nárok na tento invalidný dôchodok mu bol posúdený v zmysle , pretože tomu odporuje a Poukázal, že časť sa týka iba vojakov a policajtov, ale od 01. 07. 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nemohla použiť, pretože od 01. 07. 2002 bol účinný pre ich sociálne zabezpečenie. Ďalej namietal, že bolo mylne uvedené, že nárok na invalidný dôchodok podľa bol posúdený podľa v spojení s , pretože nárok na invalidný dôchodok bol posúdený podľa v spojení s , zároveň nie je pravda, že absencia v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku nemá vplyv na rozhodnutie. Nie je možné, aby , ktorý v čase vydania rozhodnutia, ako už neplatná právna úprava odkazovala na neskôr platnú právnu úpravu Ak by bol uvedený v rozhodnutí, tak toto rozhodnutie je protizákonné. Podľa žalobcu nie je možné, aby nárok na invalidný dôchodok podľa a nárok na invalidný dôchodok podľa boli zahrnuté pod jedno rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, keď sa jedná o dve právne úpravy ohľadne priznávania invalidných dôchodkov. Pričom opätovne poukázal, že od 01. 07. 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 a žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01. 05. 2003.

18. Namietal, že žalovaný si mýli pojmy ako invalidný dôchodok podľa a dôchodok za výsluhu rokov podľa , ktorých súbežné poberanie nie je možné ( ), ale tiež aj výsluhový dôchodok podľa a invalidný výsluhový dôchodok podľa , ktorých súbežné poberanie taktiež nie je možné ( ). Naopak však invalidný dôchodok podľa , ktorého súbežné poberanie s výsluhovým dôchodkom podľa garantuje

19. Záverom navrhol, aby kasačný súd v zmysle zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

20. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu podaním zo dňa 13. 09. 2023, Číslo: Sl-OPS-2023/001197-009, v ktorom uviedol, že sa s argumentáciou a právnym názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožnil, pričom plne súhlasí s výrokom krajského súdu. Navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu v zmysle .

21. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo doručené na vedomie žalobcovi dňa 28. 10. 2023.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce

jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, postupom podľa , ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa zo dňa 28. mája 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004, ktorým v rámci odvolacieho konania podľa Správneho poriadku potvrdil prvostupňové administratívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 02. 2020, Číslo: SPOU-OSZ-36.951-064/2021-VZ, ktorým bolo podľa a v spojení s , rozhodnuté o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi od 01. 05. 2003 a o zastavení jeho výplaty od 01. 02. 2021.

29. Podľa , občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

30. Podľa , občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

31. Podľa , doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky, nad 28 rokov 5 rokov.

32. Podľa , doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

33. Podľa , policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

34. Podľa , ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného,

invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

35. Podľa , pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku policajta a invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka a invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka má poberateľ dávky nárok na výplatu len jedného dôchodku, a to vyššieho. Pri rovnakej výške dôchodkov má poberateľ dávky nárok na ten dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr. Ak poberateľovi dávky vznikol nárok na obidva dôchodky v rovnakom čase, patrí mu ten dôchodok, o ktorého priznanie požiadal; súčasne zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

36. Podľa , dávky výsluhového zabezpečenia priznáva zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

37. Podľa , na konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , do vlastných rúk sa doručuje rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia priznáva, nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy.

39. Podľa , podanie odvolania proti rozhodnutiu o priznaní dávky, zvýšení dávky, znížení dávky, zastavení výplaty dávky a odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok.

40. Podľa , dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.

41. Podľa , dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo sa jej výplata zastaví odo dňa nasledujúceho po dní, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.

42. Podľa v znení účinnom do 31.12.2004, policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas trvania služobného pomeru, a vojak prípravnej služby, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas výkonu tejto služby a nevznikol mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok, má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.

43. Podľa v znení účinnom do 31.12.2004 na vznik nároku na dávku, jej priznávanie, zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.

44. Podľa v znení účinnom do 31.12.2004, na výplatu dôchodkov podľa odsekov 1 až 4 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

45. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ,obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a

nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

46. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (v poznámke pod čiarou je k osobitnému predpisu uvedený o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (v poznámke pod čiarou sú k osobitnému predpisu uvedené až a v znení neskorších predpisov).

47. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že

- žalobca podal dňa 07. 04. 2003 na predpísanom tlačive žiadosť o výsluhový príspevok PZ, v ktorej žiadal o priznanie výsluhového príspevku od 01. 05. 2003 (z uvedeného tlačiva vyplynulo, že služobný pomer skončil dňa 30. 04. 2003);

- rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. 06. 2003, Číslo: SPC-36.951-2/5-2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa , , a od 01. 05. 2003 (započítateľné doby: od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 NVS I., od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 PZ I., a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 PZ III.);

- ďalej podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobcu v zmysle , pretože mu bola lekárskou komisiou MV SR dňa 23. 01. 2003 zmenená zdravotná klasifikácia z „A“ na „D“ a bol vyhodnotený ako nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom bol personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ Trnava prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe rozhodnutia lekárskej komisie (zo zápisnice o rokovaní lekárskej komisie MV SR vyplynulo, že invalidita vznikla žalobcovi od 23. 01. 2003, pričom je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie);

- rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 11. 2003, Číslo: SPC-36.951-8/5-2003 bol žalobcovi priznaný od 01. 05. 2003 invalidný dôchodok podľa s poukázaním na ;

- žalobca podal dňa 30. 01. 2020 žiadosť o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku podľa ;

- žalovaný rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2020, Číslo: SPOU-OSZ-36.951-054/2020-VZ konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku podľa zastavil [odôvodnil to skutočnosťou, že o tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil];

- žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 14. 05. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 08. 2020, Číslo: SPSČ-PO3-2020/003138-002, a to tak, že zamietol toto odvolanie a potvrdil rozhodnutie zo dňa 04. 05. 2020;

- žalobca uvedené rozhodnutie napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave, sp. zn. , a to tak, že žalobu žalobcu zamietol;

- žalovaný dňa 01. 10. 2020 začal správne konanie o posúdenie súbežného trvania nároku na výsluhový dôchodok a nároku na invalidný dôchodok, pričom listom vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia [informoval žalobcu, že poberanie výsluhového dôchodku a invalidného dôchodku je realizované v rozpore s , ako aj platnou právnou legislatívou];

- žalobca využil toto právo a vyjadril sa dňa 02. 11. 2020 k podkladom rozhodnutia [uviedol, že k veci sa nebude vyjadrovať, pretože o jeho žiadosti rozhodol nadriadený orgán, s ktorého rozhodnutím nesúhlasil, a preto má rozhodovať Krajský súd v Trnave, zároveň navrhol, aby sa toto konanie zastavilo, keďže je neopodstatnené a účelové];

- následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02. 02. 2021, Číslo: SPSČ- OSZ-36.951-064/2021-VZ, ktorým bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok od 01. 05. 2003 a jeho výplata sa zastavila od 01. 02. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“);

- žalobca následne podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a súčasne podal na krajský súd aj podanie s touto informáciou;

- napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 28. 05. 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 48. V predmetnej veci bolo sporným, či prvostupňový orgán postupoval správne, ak žalobcovi odňal výsluhový dôchodok od 01. 05. 2003 a jeho výplatu zastavil od 01. 02. 2021 z dôvodu poberania invalidného dôchodku priznaného mu odo dňa 01. 05. 2003, pričom prvostupňový orgán zistil duplicitné zhodnotenie doby služby policajta na nárok žalobcu na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok. Základnou úlohou najvyššieho správneho súdu v tejto veci aj v kontexte uplatnených kasačných dôvodov žalobcu v kasačnej sťažnosti bolo posúdiť, či krajský súd správne vyhodnotil záver o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. Pričom primárnou námietkou žalobcu bola jeho oprávnenosť poberať súbežne výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok. Preto svoju pozornosť najvyšší správny súd zameral najmä na zodpovedanie tejto kľúčovej otázky. Najvyšší správny súd sa však stotožnil s právnym názorom krajského súdu, a to z nasledovných dôvodov.

49. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia (), pričom tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2002. Zároveň bol v platnosti (platný od 16. 06. 1988 do 31. 12. 2003), ktorý bol neskôr zrušený , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. upravoval vo všeobecnosti dôchodkové zabezpečenie, sociálnu starostlivosť, nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb, zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu členov ich rodín štátnymi dávkami (). Tento zákon sa vzťahoval na občanov, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia. Naopak, vymedzil sociálne poistenie, upravil rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok (), zároveň však vymedzil, že sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom (odkaz na ), ak tento zákon neustanovuje inak (). Z uvedeného tak vyplýva, že prvostupňový orgán v prípade žalobcovej žiadosti zo dňa 07. 04. 2003 o výsluhový dôchodok postupoval správne, ak postupoval podľa právnej úpravy v (platnej a účinnej v čase podania žiadosti), a zároveň vo vzťahu k žalobcovej invalidite (neskôr žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok) postupoval v súlade s právnou úpravou v , keďže tento pokrýval právnu úpravu vo vzťahu k invalidným dôchodkom.

50. Vo vzťahu k a konkrétnym dôchodkovým dávkam, najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že na výsluhový dôchodok v zmysle (účinný v čase podania žalobcovej žiadosti, t. j. 07. 04. 2003) má nárok policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak tento trval najmenej 15 rokov (v žalobcovom prípade možno hovoriť o dobe služobného pomeru 20 rokov a 35 dní, ako vyplynulo z predloženého administratívneho spisu). Na základe uvedeného mu tak bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2003, Číslo: SPC-36.951-2/5-2003 podľa , , a od 01. 05. 2003 (započítateľné doby: od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 NVS I., od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 PZ I., a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 PZ III.). Uvedené posúdenie prvostupňovým orgánom nebolo sporné, zároveň žalobca ani nenamietal, že v tejto súvislosti došlo k nezrovnalostiam.

51. Zároveň bolo preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok v zmysle , a to z dôvodu, že žalobca sa nestal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, tak ako to predpokladá toto ustanovenie. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd ďalej dodáva, že žalobcov služobný pomer bol ukončený dňom 30. 04. 2003, a to na základe personálneho rozkazu zo dňa 10. 04. 2003, Číslo: 31, v zmysle v znení neskorších predpisov, pretože podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Lekárska komisia zasadla z dôvodu posúdenia zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia v zmysle ,

pričom žalobca bol uznaný ako neschopný služby v policajnom zbore, pracovná neschopnosť trvala od 10. 06. 2002 a skončila dňa 26. 05. 2003. Lekárska komisia určila, že žalobca je invalidný podľa , pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek zamestnanie (dg. spondylolisteza stavca L4 I. st., art. Hypertenzia II st. a st. p. hepat. Epid. icter et hepatopathia tox. susp. (žalobca je „enormne algický limitovaný čo do státia, hybnosti a sedenia s nemožnosťou zaradenia do pracovného procesu. Po úspešnom operačnom zákroku a RHB je predpoklad, že časť pracovného potenciálu sa obnoví tak, aby bol schopný vykonávať zamestnanie za uľahčených pracovných podmienok“). Na základe uvedeného si žalobca následne požiadal o priznanie invalidného dôchodku v zmysle , pričom v zmysle platí, že „policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas trvania služobného pomeru, a vojak prípravnej služby, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas výkonu tejto služby a nevznikol mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok, má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení“. Všeobecným predpisom o sociálnom poistení v tomto smere treba chápať v čase uplatnenia žalobcovho nároku na dôchodkovú dávku.

52. V zmysle sa konštatuje, že na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci, príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách, a príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

52. Čo sa týka priznania nároku na invalidný dôchodok podľa žalobcovi, z rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi priznaný tento dôchodok vyplynulo, že „dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa a za roky 1998 až 2002 v sume 4.067,- Sk a s prihliadnutím k celkove započítanej doby služby (zamestnania) od 18. roku veku, t. j. 42 rokov (z toho 16 rokov v I. kategórii funkcií, 7 rokov v III. pracovnej kategórii a 19 rokov dopočítaných do 60. roku veku).“ Zároveň však v zmysle vyplýva, že „policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.“. Ale tiež v zmysle platí, že „policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky invalidného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.“. Z uvedeného tak možno odvodiť, ale rovnako to vyplynulo aj zo spisového materiálu žalovaného, že žalobcovi bola pre jeho nárok na invalidný dôchodok započítaná aj doba služby policajta, ktorá mu samo o sebe bola už raz zhodnotená pri posudzovaní jeho nároku na výsluhový dôchodok, keďže z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku mal najvyšší správny súd za jednoznačne preukázané, že mu v tomto prípade bolo zhodnotených 20 rokov a 35 dní, čo predstavovalo dobu služby policajta (žalobcu). Preto možno ďalej konštatovať, že ak prvostupňový orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok opätovne započítal dobu služby žalobcu ako policajta, napriek tomu, že táto doba mu už bola raz započítaná pre jeho nárok na výsluhový dôchodok, konal tak v rozpore s Potom naopak však bol správny postup prvostupňového orgánu, keď z vlastnej činnosti zistil tento rozpor pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok pre žalobcu a opätovne preskúmal správnosť vtedajšieho priznania týchto dvoch dávok. A následne tak rozhodol o spätnom odňatí jednej z týchto dávok.

53. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti odôvodňoval svoj nárok na výsluhový dôchodok podľa a invalidný dôchodok podľa aj poukazom na , ktorý ustanovuje, že „Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok

podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má poberateľ takéhoto dôchodku nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.“ Najvyšší správny súd konštatuje, že nevylučuje súbežný nárok na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov (t. j. , resp. ), avšak tento nárok by musel vzniknúť nezávisle od seba, t. j. bez duplicitného započítania rovnakých dôb zamestnania/služby pre jednotlivé druhy dávok (dôchodkov), tak ako to bolo aj v prípade žalobcu. Preto keď prvostupňový orgán zistil, že v žalobcovom prípade boli duplicitne započítané doby služby pre nárok na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok, začali konanie vo veci odňatia jednej z týchto dávok.

54. Žalobcovi prvostupňový orgán odňal výsluhový dôchodok, a invalidný dôchodok mu ponechal, pričom toto rozhodnutie odôvodnil aj skutočnosťou, že invalidný dôchodok žalobca poberal vo vyššej výške ako výsluhový dôchodok, čo pre žalobcu predstavovalo priaznivejšie finančné zabezpečenie. Vzhľadom na to, že pôvodne bol žalobcovi priznaný nárok na výsluhový dôchodok a zároveň aj nárok na invalidný dôchodok, za účelom zhojenia pôvodne nesprávne posúdených nárokov žalobcu na tieto dávky, prvostupňový orgán porovnal výšky týchto dávok, a následne ponechal žalobcovi len tú, ktorá bola vyššia, a nižšiu odňal. V žalobcovom prípade to tak predstavovalo odňatie výsluhového dôchodku a zastavenie jeho výplaty. S uvedeným postupom sa najvyšší správny súd stotožnil.

55. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( a analogicky podľa ) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( analogicky podľa ).

57. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.