Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1861-2018.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1861/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: J. U., B.. XX.XX.XXXX, D. C. XXX/XX, XXX XX T. V., o vymoženie 524,56 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Cirbes, Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 31 949 266, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.12.2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 524,56 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Výkaz nedoplatkov č. 1852094213 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 11.10.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 04.01.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 31 949 266, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 293EX 7/19.
3. Dňa 20.05.2021 bol súdu doručený v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa podaným návrhom zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, porušenia jeho ústavných práv, keďže sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, a tým sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa povinného sú tu okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, spočívajúce v nepodrobení zmluvy, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného, súdnej kontrole. Povinný poukázal na nespôsobilosť exekučného titulu a jeho neúčinnosť, spočívajúcu v právnom úkone, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Preto žiada zrušiť tento exekučný titul, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Povinný má za to, že po vzniku exekučného titulu nastali aj okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným bez právneho dôvodu, čím uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Dôvodom na brániacim vymáhateľnosti nároku, a pre ktorý je exekúcia neprípustná je aj nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, spočívajúcom najmä v nedoručení exekučného titulu. Povinný namietol ja trovy exekúcie, keďže nie sú rovnako v súlade s únijným právnom a verejným poriadkom, a zároveň upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, podľa neho spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a je to v rozpore so zákonom, zároveň podľa neho nebola ani len preukázaná skutočná výška výdavkov uvedená v upovedomení o začatí exekúcie. Ako ďalší dôvod
na zastavenie exekúcie povinný uviedol aj nemajetnosť. Vzhľadom na uvedené dôvody povinný žiadal predmetnú exekúciu zastaviť a za účelom ochrany jeho zákonných práv žiadal pribrať do konania prokurátora.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že trvá sa svojom stanovisku k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11.07.2019 a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom Okresného súdu Banská Bystrica v uznesení pod sp. zn. 35Ek/1861/2018 zo dňa 05.05.2020.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe postúpeného podania od súdu, ktorého obsahom bol návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyzval oprávneného na vyjadrenie, ktoré následne spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu na rozhodnutie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 524,56 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a zistil, že nie je dôvodný.
14. V uvedenej veci súd konštatuje, že povinný pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a poučením uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie, doručeným povinnému dňa 14.01.2019, a teda návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2021 nepodal u povereného súdneho exekútora v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, ale bol najskôr nesprávne doručený na Okresný súd Trebišov (doručený dňa 17.05.2021), ten bol postúpený na Okresný súd Banská Bystrica (doručený dňa 20.05.2021), ktorý následne postúpil toto podanie dňa 24.05.2021 na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora (doručené dňa 24.05.2021 o 09:51 hod) na postup podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Zároveň v danom prípade sa jedná o povinného druhý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v zmysle § 61k ods. 3 v spojení s § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
17. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného skutočnosť, že boli porušené jeho ústavné práva, keďže sa nezúčastnil súdneho konania a nemohol sa vyjadriť ku všetkým dôkazom. V súvislosti s uvedeným povinný žiadal súd o zrušenie exekučného titulu na peňažné plnenie. Súd v prvom rade uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní nie je rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, ale rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. - Výkaz nedoplatkov č. 1852094213 zo dňa 11.10.2018. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd sa tak nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. súd by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Pokiaľ ide o neúčasť na súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, tu súd uvádza, že nakoľko exekučný titul nebol vydaný v súdnom konaní, ale bol vydaný na základe § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), neboli tak porušené povinným namietané ústavné práva.
18. Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného o neprípustnosti exekúcie z dôvodu nepodrobení zmluvy súdnej kontrole, ktorá svojím účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Súd má za to, že táto námietka je nedôvodná, keďže aj s poukazom na vyššie uvedené, exekučný titul nebol vydaný v súdnom konaní, ale oprávneným podľa zákona o zdravotnom poistení a povinný je evidovaný u oprávneného ako platiteľ poistného ako samostatne zárobkovo činná osoba. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný ani neuviedol a akú spotrebiteľskú zmluvu by malo ísť, a ani aké okolnosti spôsobujú jej rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
19. V súvislosti s exekučným titulom povinný namietol aj formálnu a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, keďže mu exekučný titul nebol doručený. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia dobrovoľne nesplní. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že aj túto námietku povinný uplatnil v rámci prvého návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením sp. zn. 35Ek/1861/2018 dňa 05.05.2020. Súd preto vychádzal
už z predtým zistených skutočností a mal tak za preukázané zo stanoviska oprávneného a poskytnutej súčinnosti Slovenskej pošty a. s., že povinný si prebral exekučný titul, doručovaný do vlastných rúk, skrz ním v tom čase splnomocnenej osoby dňa 20.05.2019.
20. Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného o okolnostiach, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu. Súdu bol dňa 18.12.2018 doručený návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 524,56 eur s príslušenstvom, ktorá bola uplatnená v súlade s predloženým exekučným titulom, ktorý bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaniu poverenia, súd preto poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa. Keďže povinný bližšie nešpecifikoval, a ani nepreukázal okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, súd aj túto námietku považoval za neopodstatnenú.
21. Povinný namietol aj trovy súdneho exekútora z dôvodu rozporu s únijným právom a verejným poriadkom a z dôvodu možnosti navýšenia trov, čo podľa neho spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku. Pokiaľ ide o trovy exekúcie súdneho exekútora, tak tu súd v prvom rade uvádza, že novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o tejto námietke rozhodovať. Súd napriek tomu dodáva, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre jeho neuhradenie v stanovenej lehote, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky 68/2017, t. j. s platným právnym poriadkom.
22. Pokiaľ ide o námietku nemajetnosti, tu súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktoré skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Za predpokladu, že súdny exekútor v období do 5 rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku nezistí majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, tak súdny exekútor v súlade s § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Súd tak konštatuje, že námietka nepriaznivých majetkových pomerov nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto túto námietku povinného súd nepovažuje za dôvodnú.
23. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku
definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. S poukazom na vyššie uvedené súd predmetnej žiadosti povinného nevyhovel.
24. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný však predmetným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z tých istých dôvodov, ktorými sa dožadoval zastavenia exekúcie už prvým návrhom na zastavenie exekúcie, a s ktorými sa súd vysporiadal v rámci Uznesenia sp. zn. 35Ek/1861/2018 dňa 05.05.2020. Povinný tak v rámci druhého návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, resp. ktoré v tomto prípade nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
25. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.