Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-169-2021.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Subarea
55Ek/169/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnému A.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 1.250,26 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Paulou Miššíkovou, Exekútorský úrad Nitra, Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/169/2021 zo dňa 27.04.2021 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/169/2021 zo dňa 27.04.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 55Ek/169/2021 zo dňa 27.04.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Paulou Miššíkovou, so sídlom Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, IČO 45 361 959 pod sp. zn. 400EX 53/21 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že voči predmetnej exekúcii podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. neeviduje voči povinnému žiadne nedoplatky. V prílohe doložil aj potvrdenie z poisťovne, ktorého obsahom bolo, že poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. neeviduje ku dňu vydania tohto potvrdenia pohľadávky voči povinnému a zároveň povinný doložil aj výpis platieb uhradených poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. za obdobie od 01.01.2009 do 19.02.2021.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako prvé podotkol, že dôvodom návrhu povinného na zastavenie má byť potvrdenie povinného vydané DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. o neexistencii dlhu voči DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. zo dňa 17.2.2021. Toto tvrdenie povinného a zároveň aj tvrdenie povinného o uskutočnení úhrady v pokladni pobočky poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. pokladal oprávnený (Slovenská konsolidačná, a.s.) v danej exekúcii za irelevantné, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávok vymáhaných v tomto exekučnom konaní z DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. na Slovenská konsolidačná, a.s. dňa 27.5.2012. Mal teda za zrejmé, že DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nemôže potvrdiť existenciu, resp. neexistenciu pohľadávky (pohľadávok), ktorú postúpili na oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.), keďže už patrí oprávnenému (Slovenská konsolidačná, a.s.) a nie je v účtovníctve DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. Potvrdenie od poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. sa teda podľa názoru oprávneného vzťahuje len na prípadné nedoplatky vo vlastníctve poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a nie na pohľadávky vo vlastníctve oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.). K ďalšiemu tvrdeniu povinného, že by úhrady zo dňa 28.06.2013 v pokladnici pobočky poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. mohli byť úhradami pohľadávok vymáhaných v tomto exekučnom konaní, oprávnený uviedol, že keďže dlžník uhrádzal pohľadávky v poisťovni DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a. s., tak uhrádzal pohľadávky, ktoré voči nemu evidovala v čase úhrady samotná DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. O úhrady pohľadávok oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.) by sa mohlo jednať len v prípade, ak by dlžník úhrady identifikoval (prostredníctvom VS ako úhrady pohľadávok oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.). V takom prípade by mala povinnosť poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. v zmysle zmluvy preposielať takéto úhrady na účet oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.) v zmysle čl. IV ods. 7 („Peňažné prostriedky uhradené Postupcovi Dlžníkmi alebo osobami zabezpečujúcimi splnenie Pohľadávok, za účelom splácania Pohľadávok, po Dni účinnosti postúpenia do dňa doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávok Dlžníkom, prípadne do dňa preukázania postúpenia Pohľadávok Dlžníkom zo strany Postupníka, ktoré budú jednoznačne identifikované prostredníctvom Variabilného symbolu sa Postupca zaväzuje poukázať na účet Postupníka uvedený v záhlaví Zmluvy vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa o tejto platbe dozvedel a zaslať mu o tejto skutočnosti v rovnakej lehote oznámenie v elektronickej forme na kontaktnú e-mailovú adresu uvedenú v článku V bod 2. Zmluvy.“). Oprávnený (Slovenská konsolidačná, a.s.) neeviduje žiadne úhrady pohľadávok zo strany povinného a ani poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., a preto mal oprávnený za to, že úhrady zo dňa 28.06.2013 na účet poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., ani iné úhrady v prospech poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nemožno považovať za úhrady pohľadávok oprávneného (Slovenská konsolidačná, a.s.) vymáhaných v tomto exekučnom konaní. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiadal súd, aby v zmysle ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatoval jeho nedôvodnosť a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladal za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie namietal, že voči zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nemá žiadne nedoplatky a nezaplatené pohľadávky, súd uviedol, že takáto námietka povinného je nedôvodná a na takú námietku nie je možné prihliadnuť, nakoľko oprávneným v predmetnej exekúcii nie je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., ale oprávneným je Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto. Exekučnými titulmi sú síce výkazy nedoplatkov vydané zdravotnou poisťovňou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., avšak Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP - SK, a.s. - DZP, a.s. zo dňa 21.02.2012, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.02.2012 pod číslom Z2012007, boli tieto pohľadávky voči povinnému postúpené zo zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. na Slovenská konsolidačná, a.s. Predmetná skutočnosť bola zohľadnená už v starej exekúcii, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo ešte v roku 2012, čiže pred začatím starej exekúcie a zároveň doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 6874/13, 11Er/1193/2013 dňa 07.05.2020 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, IČO 42 048 192, so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice obsahovalo označenie oprávneného ako Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, teda toho oprávneného, ktorý podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica. S poukazom na ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu, tak ako to je v tomto prípade. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu, alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu. Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
6. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, je oprávnenou osobou požadovať vymoženie nároku priznaného exekučným titulom, keďže oprávnený zmluvou o postúpení pohľadávok preukázal postúpenie vymáhanej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd vyhodnotil povinným prezentované dôvody za irelevantné pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodal, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom
dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti a podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 2 písm. h), § 46 ods. 1 písm. d), § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku a § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekúcia sa vzťahuje na nedoplatky voči zdravotnej poisťovni DÔVERA, a. s. vo výške 1.250,26 eur a uvedený dlh zaplatil priamo na pobočke v Nitre v hotovosti dňa 28.06.2013. Vyžiadal si z archívu poisťovne DÔVERA, a. s. dokumenty, a to aké čiastky a u akých exekútorov boli nedoplatky voči nemu pred rokom 2013 exekuované a tak isto potvrdenie o úhrade v hotovosti týchto exekúcií. Bohužiaľ mu do dnešného dňa neboli doručené, preto ich zašle dodatočne. V prípade ak Slovenská konsolidačná, a.s. odkúpila pohľadávku od DÔVERA, a. s., tak nech preukáže zaplatenie tejto pohľadávky. Ak doklad má, tak potom poisťovňa DÔVERA, a. s. dva krát obdržala platbu tej istej sumy (od neho a aj od Slovenskej konsolidačnej, a.s.) a tým pádom sa bude domáhať od DÔVERY vrátenia jednej sumy. V prípade ak Slovenská konsolidačná, a.s. pohľadávku neodkupovala, iba ju exekuovala, tak nárok na zaplatenie nemá, keďže to platil priamo v poisťovni DÔVERA, a. s. Verí, že toto nedorozumenie sa vyrieši a nebude musieť dva krát zaplatiť jednu sumu. Ako náhle obdrží požadované dokumenty od poisťovne DÔVERA, a. s., zašle ich súdu.
9. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že povinný v sťažnosti neuvádza nové skutočnosti, ani nepreukázal platbu pohľadávky, a preto zotrváva na pôvodnom stanovisku zo dňa 07.04.2021, v ktorom sa vyjadrovali k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.
20. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie, sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúciu, je potom povinný tou osobou, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie o neexistencii dlhu, resp. zániku dlhu splnením.
21. V prejdnávanej veci povinný na preukázanie svojho tvrdenia navrhol ako dôkaz potvrdenie právneho predchodcu oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., že neeviduje pohľadávky voči povinnému a rozpis platieb a ich použitie rovnako vystavený právnym predchodcom oprávneného. Pokiaľ ide o potvrdenie právneho predchodcu oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., že neeviduje pohľadávky voči povinnému, vyšší súdny úradník správne v napadnutom uznesení konštatoval, že je irelevantné pre ďalší priebeh exekučného konania. Takýto dôkaz potvrdenie automaticky nepreukazuje zánik dlhu splnením, ktorý mal predchádzajúci veriteľ (právny predchodca oprávneného), ale preukazuje len, že osoba, ktorá potvrdenie vydala, neeviduje ako veriteľ žiaden dlh voči povinnému. Súčasne oprávneným v predmetnej exekúcii nie je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. ale Slovenská konsolidačná, a.s., a preto súd nemôže prihliadať na potvrdenie vystavené právnym predchodcom dňa 17.02.2021, keďže tento nedisponuje už vymáhanou pohľadávkou. Slovenská konsolidačná, a.s. k návrhu na vykonanie exekúcie priložila všetky zákonom vyžadované prílohy vrátane listiny preukazujúcou právne nástupníctvo (Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2012/DZP - SK, a.s. - DZP, a.s. zo dňa 21.02.2012, ktorá bola aj zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.02.2012) a je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní. V prípade postúpenia pohľadávky je pre exekučný súd irelevantné, či došlo k odkúpeniu pohľadávky, keďže táto skutočnosť sa týka len vzájomného vzťahu medzi postupcom a postupníkom, rozhodujúce je preukázanie skutočnosti, že právo z exekučného titulu prešlo na inú
osobu (táto bola ako je vyššie uvedené návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami preukázaná), a preto oprávnený nemá žiadnu povinnosť preukazovať, že pohľadávku právnemu predchodcovi zaplatil.
22. K tvrdeniu povinného, že pohľadávka oprávneného zanikla splnením dňa 28.06.2013, je potrebné rovnako skonštatovať, že povinný zostal len pri konštatácii bez splnenia dôkazného bremena, pričom exekučný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 83/2002 zo dňa 30.07.2002, v zmysle ktorého: „Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení (§ 559 až 587 Občianskeho zákonníka) zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného.“ Pokiaľ aj povinný predložil rozpis platieb a ich použitie vystavený právnym predchodcom DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., týmto nepreukázal, že pohľadávka oprávneného zanikla splnením, nakoľko predmetom exekučného konania sú pohľadávky za obdobie od 01/2007 do 12/2008 a predložený rozpis sa týka obdobia až od 01/2009. Zároveň z predloženého rozpisu vyplýva, že úhrada zo dňa 28.06.2013, na ktorú sa povinný odvoláva, bola použitá na obdobia 01/2009 až 12/2012. Na základe uvedeného musí exekučný súd skonštatovať, že povinný neuniesol dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti, a to skutočností ohľadom neexistencii dlhu, resp. úhrady dlhu, nakoľko povinný zostal len pri takejto konštatácii, nenavrhol však žiaden dôkaz, ktorý by preukázal opak, čoho dôsledkom je nepriaznivé rozhodnutie spočívajúce v tom, že súd nemohol jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť.
23. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/169/2021 zo dňa 27.04.2021 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.