Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-29-2018.pdf
PDF · 132.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: N.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. D. N., O., V. XXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Petrovom, AK so sídlom 040 01 Košice, Františkánska 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. 09. 2018, č. 65974-2/2018-BA, t a k t o
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava, zo dňa 11. 09. 2018, č. 65974-2/2018-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 22. 06. 2018 č. 44225-15/2018-KEM a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 11. 09. 2018, č. 65974-2/2018-BA, žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 22. 06. 2018 č. 44225-15/2018-KEM, ktorým táto ako správny orgán prvého stupňa podľa § 99 zákona o sociálnom poistení priznala žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21. 08. 2017 v sume 954 eur, určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia).
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa dňa 21. augusta 2017 o 11.10 hod. utrpela na pracovisku svojho zamestnávateľa, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice, (ďalej iba UNLP Košice),kde pracovala v pracovnom zaradení fyzioterapeut, pracovný úraz a to tak, že pri dvíhaní pacienta s kolegyňou pri rehabilitácii pocítila prasknutie a bolesť v ľavom zápästí. Uvedené vyplýva zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21. augusta 2017 a oznámenia poistnej udalosti zo dňa 22. augusta 2017. Táto si uplatnila nárok na náhradu za bolesť na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. 03. 2018, vypracovanom posudzujúcim lekárom, v ktorom bolo ohodnotené poškodenie jej zdravia vo vzťahu k bolesti celkovým počtom bodov 85, podľa položky 173b operačné riešenie poškodeného triangulárneho fibrokartilaginózneho komplexu (ďalej len „TFCC“) ľavého zápästia s počtom bodov 70 a položky 125d - podvrtnutie ľavého zápästia s počtom bodov 15. K položke 173b posudzujúci lekár uviedol, že nakoľko poškodenie TFCC nie je zaradené medzi položky v Prílohe č. 1
k zákonu o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, použil analogicky túto položku nakoľko TFCC je analóg menisku v kolene.
3. S poukazom na § 153 ods. 4 písm. c) a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že správny orgán prvého stupňa požiadal listom zo dňa 16. 04. 2018 posudkovú lekárku pobočky o kontrolu bodového hodnotenia bolesti v posudku zo dňa 25. 03. 2018 a následne listom zo dňa 04. 05. 2018 vyzval posudzujúceho lekára o opravu posudku zo dňa 25. 03. 2018 z dôvodu, že položka 125d by mala byt' súčasťou položky 173b a položka 173b nie je správna, správnou je položka 130b vykĺbenie zápästia liečené operáciou, nakoľko sa jedná o zápästie a nie o koleno. Posudzujúci lekár vypracoval stanovisko, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s opravou svojho posudku zo dňa 25. 03. 2018, nakoľko bodové hodnotenie bolo prevedené správne.
4. Kontrola predmetného bodového hodnotenia bolesti bola posudkovou lekárkou pobočky vykonaná dňa 14. 06. 2018, ktorá ohodnotila poškodenie zdravia žalobkyne vo vzťahu k bolesti celkovým počtom bodov 50, podľa položky 130b - vykĺbenie zápästia liečené operáciou s počtom bodov 50. Táto nesúhlasila s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára v posudku zo dňa 25. 03. 2018 a v bode s názvom „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o bolestnom“ uviedla, že položka 173b nie je správna, pretože sa týka poškodenia kolenného kĺbu a položku 125d vynechala z dôvodu, že túto diagnózu zahŕňa položka 130b. 5. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým priznal poškodenej žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v sume 954,00 eur za položku 130b s počtom bodov 50. 6. Po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený prvostupňovou posudkovou lekárkou, ktorá odvolaniu nevyhovela a preto odstúpila celú spisovú dokumentáciu na ďalšie konanie posudkovej lekárke druhostupňového správneho orgánu. Táto sa v rámci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť vykonanej dňa 07. 09. 2018 stotožnila so záverom a odôvodnením posudkovej lekárky pobočky, čo do bodového hodnotenia a položiek. Svoj záver odôvodnila tak, že podľa prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia - sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch sa položkou 173b s rozpätím bodov 40-70 hodnotí bolesť pri poranení menisku - kolenného kĺbu liečeného operáciou. Poškodená utrpela vykĺbenie zápästia, ktoré je hodnotené položkou 130b s počtom bodov 50. Položku 125d neakceptovala, nakoľko podvrtnutie zápästia je zahrnuté v položke 130b. 7. Citujúc ustanovenia § 196 ods. 1 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení poznamenala, že stanoviská, lekárske správy a iné odborné medicínske závery posudkových lekárov sociálneho poistenia majú charakter odborných posudkov slúžiacich ako dôkaz v konaní, ktoré sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. 8. Konštatovala, že zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcemu alebo ošetrujúcemu lekárovi zveril do kompetencie ohodnotiť poškodenie zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom. Úlohou posudkového lekára Sociálnej poisťovne je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení skontrolovať toto bodové ohodnotenie, pričom tento kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, ako to v danom prípade vykonala posudková lekárka pobočky. V tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/3/2017-63 zo dňa 29. 05. 2017 i Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 25Sa/3/2016 zo dňa 12. 01. 2017, z ktorých vyplýva, že postup, ktorým bol posudzujúci lekár vyzvaný na opravu lekárskeho posudku bol v súlade so zákonom. V prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu (ako to bolo v tomto prípade), je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012-31 zo dňa 11. 01. 2013).
9. Zároveň zdôraznila, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri kontrole bodového hodnotenia zásadne vychádzajú z predložených lekárskych správ a medicínskych záverov odborných lekárov, ktoré považujú za rozhodujúce pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť poškodenej a na ktorých založili svoj odborný medicínsky záver. Preto nebol dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ak ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalovaná považuje za správne a v súlade s citovanými zákonmi. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodenej žalobkyne bola táto vykonaná posudkovou lekárkou ústredia, ako inštitucionálne nadriadeného orgánu dňa 07. 09. 2018, pričom táto potvrdila závery posudkovej lekárky pobočky. 10. K námietke, týkajúcej sa krátenia bodového hodnotenia bolesti zohľadneného v posudku zo dňa 25. 03. 2018 uviedla, že nebolo možné akceptovať bodové hodnotenie stanovené posudzujúcim lekárom z dôvodu, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné pristúpiť k analógii len v prípade, ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách bodového hodnotenia za bolesť v prílohe č. 1 k zákonu, čo nie je tento prípad, nakoľko v tomto prípade išlo o vykĺbenie ľavého zápästia liečeného operačne, čo potvrdzuje aj lekársky nález zo dňa 27. 11. 2017 a tomuto poškodeniu zodpovedá položka 130b. Rovnako ťažkosti poškodenej neodôvodňujú použitie položky 125d, nakoľko ide o poškodenie, ktoré je zahrnuté v položke 130b. Posudkovou lekárkou pobočky aj posudkovou lekárkou ústredia bolo zaujaté zhodné stanovisko, že posudok zo dňa 25. 03. 2018 nebol správny, správna je položka 130b s počtom bodov 50. Na základe uvedeného považuje ústredie námietky poškodenej za nedôvodné. 11. S poukazom na § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení žalovaná konštatovala, že poškodená žalobkyňa nepredložila do odvolacieho konania žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jej argumentácie z odvolania, a preto námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné. 12. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 16. 11. 2018, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 11. 2018, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a priznania nároku na úplnú náhradu trov konania. Rozhodnutia považovala za nezákonné z dôvodu, že vo veci konajúce správne orgány jej priznali nárok na náhradu za bolesť v nesprávnej výške. Namietala správnosť ich postupu, keďže tieto rozhodli na základe kontroly bodového hodnotenia, vykonanej ich posudkovými lekármi, ktorí neakceptovali bodové hodnotenie O.. F.S.V. N. v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 25. 03. 2018, ktorý zotrval na tomto svojom posudku aj na základe ich výziev na jeho opravu považujúc ho za správny. Uviedla, že porovnaním hodnotenia bolestného posudkovými lekármi s posudkom predloženým žalobkyňou, rozdiel predstavuje 35 bodov, čo je v peňažnom vyjadrení suma 667, 80 eur, čím bola ukrátená na svojich právach. 13. Žalobkyňa zastáva názor, že v prípade odlišného bodového hodnotenia na základe kontroly posudkovým lekárom mal byť pre odstránenie rozporov ustanovený znalec, ktorý by nezávisle vykonal posúdenie správnosti sporných odborných medicínskych otázok a určil, ktoré posúdenie bodového hodnotenia je správne. Tento postup priamo vyplýva z § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12. 05. 2011, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako R 75/2012, ktorý prijal totožný právny názor, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár nie je kompetentný na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku, vydaného v súlade s citovanou zákonnou právnou úpravou. Vo veci konajúce správne orgány tak postupovali v rozpore s uvedeným právnym názorom, čo zakladá ich nezákonnosť. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/6/2016 zo dňa 26. 10. 2017, ktorý vychádza totožne z citovaného judikátu, pričom v danom prípade ošetrujúci lekár, ktorý posudok vystavil neskôr od jeho obsahu „odstúpil“ a napriek tejto skutočnosti to neoprávňovalo žalovaného vykonať revíziu správnosti takéhoto posudku samostatne.
14. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 12. 2018 žalovaná navrhla žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísala priebeh administratívneho konania i zistený skutkový stav veci konštatujúc, že tento bol zistený dostatočne a správne a zároveň konštatovala, že vec bola aj správne právne posúdená citujúc zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodla. Reagujúc na námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe uviedla, že hodnotenie bolesti ako následku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, je síce v plnej kompetencii posudzujúceho lekára, avšak pokiaľ ide o dávky poskytované Sociálnou poisťovňou, z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na tieto dávky, sú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona
o sociálnom poistení povinní vykonať kontrolu bodového hodnotenia za účelom posúdenia, či je hodnotenie bolesti naozaj primerané skutočnému poškodeniu zdravia ako následku pracovného úrazu, či choroby z povolania, ako to vyžaduje § 3 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda či položky použité v predloženom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia a priradené bodové hodnotenie zodpovedajú poškodeniu zdravia, vyplývajúcemu zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, ako aj z osobného vyšetrenia zdravotného stavu poškodeného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Uviedla, že kontrola bodového hodnotenia je inštitút, založený zákonom, jej cieľom je odstránenie a eliminácia chýb v lekárskom posudku a jej výkon zákon zveril do kompetencie výlučne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu, pričom na následnú opravu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár. Takýto kontrolný mechanizmus slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rovnaké rozsudky, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že v prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu (ako to bolo v tomto prípade), je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený. K možnému nariadeniu znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že v nadväznosti na § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka môže, ale aj nemusí využiť. V prípade žalobkyne konajúci prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán nepovažoval znalecké dokazovanie za potrebné, nakoľko posudkovou lekárkou pobočky, aj ústredia bolo zaujaté zhodné stanovisko, že posudok zo dňa 25. 03. 2018 nebol správny. Takýto postup bol žalobkyni v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 11. 09. 2018 riadne zdôvodnený. Zároveň uviedla, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne pri kontrole bodového hodnotenia zásadne vychádzajú z predložených lekárskych správ a medicínskych záverov odborných lekárov, ktoré považujú za rozhodujúce pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť žalobkyne a na ktorých založili svoj odborný medicínsky záver. Vychádzajúc z uvedeného konštatovala, že námietky žalobkyne v žalobe dôvodné nie sú.
15. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej replikou v určenej lehote nereagovala.
16. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci je potrebné priznať úspech.
17. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 11. 04. 2018 si žalobkyňa uplatnila nárok na priznanie náhrady za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 21. augusta 2017 o 11.10 hod. na pracovisku svojho zamestnávateľa, UNLP Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice, kde pracovala v pracovnom zaradení fyzioterapeut, a to tak, že pri dvíhaní pacienta s kolegyňou pri rehabilitácii pocítila prasknutie a bolesť v ľavom zápästí. Prílohou uvedenej žiadosti bol lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný dňa 25. 03. 2018 O.. F. N., úrazovým chirurgom UNLP Košice, v ktorom bolo bolestné určené podľa položky 173b - operačné riešenie poškodeného TFCC komplexu ľavého zápästia s počtom bodov 70 a položky 125d - podvrtnutie ľavého zápästia s počtom bodov 15 s tým, že posudzujúci lekár uviedol, že nakoľko poškodenie TFCC nie je zaradené medzi položky v prílohe č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, použil analogicky túto položku nakoľko TFCC je analóg menisku v kolene, t. j. celkovým počtom bodov 85.
18. Súčasťou administratívneho spisu je Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 22. 08. 2017, Záznam o registrovanom pracovnom úraze a odpoveď lekára lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 29. 01. 2018 o tom, že práceneschopnosť žalobkyne od 27. 11. 2017 je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 21. 08. 2017.
19. Žiadosťou o kontrolu bodového hodnotenia náhrady za bolesť zo dňa 16. 04. 2018 správny orgán prvého stupňa požiadal odbor lekárskej a posudkovej činnosti o vykonanie tejto kontroly z dôvodu spornosti (analogické prirovnanie položky 173b). Následne spolu so žiadosťou zo dňa 04. 05. 2018 bol lekársky posudok vypracovaný dňa 25. 03. 2018 vrátený O.. F. N. na opravu bodového hodnotenia s
tým, že položka 125d by mala byť súčasťou položky 173b, t. j. je potrebné prehodnotiť položku 173b, nakoľko v tomto prípade sa jedná o zápästie (položka 130b) a nie koleno (173b).
20. O.. F. N. v liste, doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 21. 05. 2018, zotrval na správnosti svojho bodového ohodnotenia zo dňa 25. 03. 2018, považujúc vyjadrenie správneho orgánu za nesprávne, medicínsky neodôvodnené a žiadosť o prepracovanie posudku za právne neopodstatnenú.
21. Z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, vykonanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 14. 06. 2018 vyplýva, že podľa názoru posudkového lekára malo byť poškodenie zdravia žalobkyne ohodnotené počtom bodov 50 podľa položky 130b prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože položka 173b sa týka poškodenia kolenného kĺbu a položku 125d zahŕňa položka 130b.
22. Dňa 22. 06. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým žalobkyni podľa § 99 zákona o sociálnom poistení priznal nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21. 08. 2017 v sume 954 eur, zodpovedajúcej 50-tim bodom, ktoré boli určené posudkovým lekárom podľa položky 130b.
23. Na základe žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 16. 07. 2018 a vyjadrenia posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom stanovisku, obsiahnutom v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 14. 06. 2018, bola vykonaná kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť žalobkyne aj posudkovým lekárom žalovanej dňa 07. 09. 2018, ktorý sa stotožnil so záverom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2018.
24. Súčasťou administratívneho spisu je aj príslušná zdravotná dokumentácia žalobkyne.
25. Na pojednávaní dňa 26. 10. 2021 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe s tým, že táto sa opiera o v nej špecifikované rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, o prekonaní ktorého nemá vedomosti.
26. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené. Poukázala na to, že tak, ako iné, aj tento prípad bol posudzovaný individuálne. Keďže posudkové orgány pri kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobkyne na účely náhrady za bolesť, vychádzajúc z dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise, zistili v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. 03. 2018 diskrepancie, toto prehodnotili a skorigovali ho s prihliadnutím na zistenia, vyplývajúce z predložených lekárskych nálezov. Rovnako ako v písomnom vyjadrení zdôraznila, že nebolo povinnosťou Sociálnej poisťovne ustanoviť vo veci znalca, keďže závery posudkových lekárov zodpovedajú obsahu v spise obsiahnutých lekárskych správ. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
27. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
30. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
31. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
32. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
33. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
34. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
35. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
36. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
37. V zmysle ods. 3 a 4 citovaného zákonného ustanovenia o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
38. Podľa odseku 6 citovaného zákonného ustanovenia, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.
40. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.
41. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z. z.).
42. Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
43. Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
44. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
45. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
46. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
47. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány nepostupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a zákona č. 437/2004 Z. z
49. Správny súd sa stotožňuje so závermi obsiahnutými v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/5/2018-78 zo dňa 21. 08. 2018 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/3/2016 zo dňa 12. 01. 2017, na ktoré žalovaná poukázala v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 12. 2018, ktoré potvrdili správnosť postupu posudkových lekárov, ktorí vyzvali posudzujúceho lekára na opravu, resp. storna lekárskeho posudku v prípade, že tento nepovažovali za správny.
50. V danom prípade však bolo potrebné posúdiť, či postup vo veci konajúcich orgánov verejnej správy bol správny a súladný so zákonom, keď tieto vydali svoje rozhodnutia na základe opravy bodového hodnotenia náhrady za bolesť, vykonanej posudkovými lekármi v rámci kontroly bodového hodnotenia náhrady za bolesť v lekárskom posudku O.. F. N. zo dňa 25. 03. 2018. Pre rozhodnutie o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sa musel správny súd zaoberať predovšetkým obsahom práva žalovanej vykonať kontrolu bodového ohodnotenia, ktoré je podkladom pre určenie výšky bodového ohodnotenia bolestného.
51. V tejto súvislosti správny súd, zhodne ako žalobkyňa v správnej žalobe, považuje za potrebné poukázať na právny názor, obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 05. 2011 sp. zn. 7 Sžso 75/2012, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 75/2012, z ktorého vyplýva, že:
„Lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz.“
52. Z citovaného judikátu vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového ohodnotenia nároku žalobcu na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru, než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku, mala žalovaná ako poskytovateľ náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z.
53. V danom prípade posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorí postupom podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. kontrolovali lekársky posudok posudzujúceho lekára (body 21. a 23. odôvodnenia rozsudku), nemali kompetenciu závery posudku o výške bodového ohodnotenia bolestného (bod 17. odôvodnenia rozsudku) nahradiť novým posúdením o výške bodového ohodnotenia. Pokiaľ však títo dospeli k inému záveru, než k akému dospel posudzujúci lekár, bolo povinnosťou správneho orgánu, pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo zistiť skutočný stav veci (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a v súlade so zákonnou úpravou odstrániť dôvodné pochybnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Žalovaná bez potrebného dokazovania považovala za správne len hodnotenie nároku poškodenej žalobkyne ohľadne bolestného z pracovného úrazu zo 21. 08. 2017, obsiahnuté v záveroch posudkov jej posudkových lekárov a bez ďalšieho dokazovania tak poprela odborné závery obsiahnuté v lekárskom posudku O.. F. N. zo dňa 25. 03. 2018, a jeho stanovisku k žiadosti o opravu bodového hodnotenia (bod 20. odôvodnenia rozsudku). Keďže vo veci konajúce správne orgány tým, že žalobkyni priznali nárok na základe záverov ich posudkovými orgánmi vykonanej kontroly bodového hodnotenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktoré sú odlišné od bodového hodnotenia, obsiahnutého v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, v podstate nahradili tieto závery lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nepostupovali v súlade so zákonom, preto závery posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu a žalovanej nemôžu byť zákonným východiskom vo veci určenia bodového ohodnotenia bolestného žalobkyne.
54. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok spis. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
55. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
56. Vychádzajúc z uvedeného správny súd v zhode s právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 05. 2011 sp. zn. 7 Sžso 75/2012 konštatuje, že právo posudkových lekárov vykonávať kontrolu bodového ohodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a v prípade zistenia nesprávnosti bodového hodnotenia lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim alebo iným lekárom, ani právo požiadať ho o opravu jeho lekárskeho posudku s uvedením dôvodov, prečo považujú jeho posudok za nesprávny, nezbavuje žalovanú povinnosti vykonať nové znalecké dokazovanie podľa osobitného predpisu. Keďže žalovaná uvedeným spôsobom nepostupovala, nemožno považovať skutkový stav veci za dostatočne a spoľahlivo zistený.
57. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
58. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude rešpektujúc vyslovený právny názor správneho súdu (§191 ods. 6 SSP) doplniť dokazovanie naznačeným spôsobom a následne vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, po vyhodnotení všetkých dôkazov, opätovne rozhodnúť.
59. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).