Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/160/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. X, O., o zaplatenie 3.966,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. februára 2019, č.k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.107,57 eur od 23.02.2018 do 04.03.2018 p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.107,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.107,57 eur odo dňa 05.03.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), , a podľa nariadenia č. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako banka uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 22.01.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur ako pôžičku s účelom bezúčelový úver / splatenie záväzkov klienta. Žalovaná mala platiť úver mesačne anuitnými splátkami vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca inkasom z osobného účtu v banke / príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Výška anuitnej splátky bola 84,08 eur s tým, že termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 20.02.2014. Počet anuitných splátok bol 120 a splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 22.01.2024. Ročná percentuálna miera nákladov dlžníka bola 19,02 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako dlžník zaplatiť žalobcovi (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v sume 10.339,60 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 19,35%. Súbor poistenia súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol 2,06 eur/mesačne. Poplatok za správu úverového účtu bol v sume 0 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 250 eur. Žalovaná sa v úverovej zmluve zaviazala riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť žalobcovi poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve, všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov a svojim podpisom vyhlásil, že pri

uzatváraní úverovej zmluvy mu žalobca (banka) poskytol informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom, že sa oboznámil pred uzavretím úverovej zmluvy s úverovou zmluvou a jej súčasťami, so znením VOP, časť úvery pre obyvateľstvo a sadzobníkom poplatkov, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca poskytol na žalovanou určený účet peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Žalovaná čerpala úver v celkovej výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobcovi uhradila v splátkach celkovo sumu 3.892,43 eur. Z uhradenej sumy 3.894,43 eur bola na istinu započítaná suma 1.033,13 eur, na úrok suma 2.766,60 eur a na poistenie suma 92,70 eur. Žalobca listom zo dňa 22.02.2018 oznámil žalovanej, že vzhľadom k tomu, že i napriek opakovaným upozorneniam o neplnení podmienok úverovej zmluvy a opakovanej snahe o vyriešenie situácie, žalovaná neobnovila plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovanej tým vznikla povinnosť jednorazovo uhradiť žalobcovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4.208,22 eur a vyzval žalovanú uhradiť celý dlh vo výške 4.238,22 eur (4.208,22 eur s poplatkom 30 eur) s príslušenstvom do 04.03.2018. Žalovaná po zosplatnení neuskutočnila žiadnu úhradu. Základ uplatneného nároku súd prvej inštancie posúdil podľa a ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Aplikáciou písmeno b/ v spojení s ZoSÚ dospel k záveru, že pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanej je potrebné považovať za bezodplatnú a bezúročnú, pretože zmluva neobsahuje náležitosti vymedzené v písmeno k/ ZoSÚ, t.j. v predmetnej zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov. Konštatoval, že dohoda účastníkov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky pôžičky, teda neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej splátke pôžičky zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Dohoda o výške mesačnej splátky pôžičky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou - ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ustanoveniu písmeno k/ ZoSÚ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca istinu (anuitu) úveru a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky, je významná aj pre zistenie zostatkov istiny úveru, v prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty veriteľa za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Ustanovenie písmeno k/ ZoSÚ má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť úveru bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane, teda či to bude na začiatku alebo na konci doby trvania úverového vzťahu, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aj úrokové zaťaženie spotrebiteľa. V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté, aká časť úhrady prijatá od dlžníka bude priradená na splatenie úroku a / alebo poplatku, a ktorou časťou dlžník spláca anuitu, je ponechané ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovanej zmluvy, najčastejšie pri jeho ukončení deklaroval kľúč, akým priradil splátky na anuitu úveru a na úroky úveru prípadne poplatky. Ak tieto kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie jednotlivých úhrad tak, ako to urobí veriteľ, bez ohľadu na dôsledky v ďalšom splácaní úrokov, ktoré mu to prinesie. Pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže tak uvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je neštandardný postup aj v čisto komerčných vzťahoch. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O. súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor EÚ vykladal vo svojom rozhodnutí smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nie vnútroštátne právo, teda nevykladal zákon ZoSÚ, k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami, teda nie je možné, aby súd v tomto konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej smernice, teda o prípadný eurokonformný výklad ustanovenia ZoSÚ, teda o výklad v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný výklad zákona má svoje hranice vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené ísť nad rámec výkladových metód, ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický výklad predmetného ustanovenia vyplýva z neho bezpochyby, že zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa súdu by iný výklad predmetného ustanovenia ZoSÚ bol výkladom uskutočneným v rozpore s jeho slovným znením a logikou výkladu. Keďže úverová

zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno k/ ZoSÚ a takúto absenciu náležitostí zmluvy ZoSÚ v § 11 ods. 1 písmeno b/ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len v časti. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca skutočne poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovanou do predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o splácaní žalovaná nesporovala, uhradila žalovaná žalobcovi do predčasného zosplatnenia peňažnú sumu 3.892,43 eur a po predčasnom zosplatnení úveru sumu 0 eur. Preto o žalovanou zaplatenú peňažnú sumu vo výške 3.892,43 eur znížil sumu, ktorú žalobca žalovanej poskytol na základe úverovej zmluvy a priznal tak žalobcovi proti žalovanej istinu vo výške 1.107,57 eur (5.000 eur - 3.892,43 eur) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Požadovaný úrok z omeškania žalobcovi priznal z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 5 % ročne od 05.03.2018 do zaplatenia v súlade s v spojení s nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s príslušenstvom listom zo dňa 22.02.2018 do 04.03.2018, a teda neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 05.03.2018. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ""), teda podľa pomerného úspechu v spore, keď žalobca mal úspech v priznanej časti istiny vo výške 1.107,57 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 26,50 % a žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 3.070,65 eur (4.178,22 eur /3966,87 + 203,20 + 1,97 + 6,18/ - 1.107,57 eur), čo predstavuje úspech žalovanej 73,50 %. Celkový (čistý) úspech žalovanej predstavuje 47% (73,50 % - 26,50 %) a v tomto rozsahu jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho rozhodujúcim argumentom, pre ktorý je napadnuté rozhodnutie nesprávne, je fakt, že rozhodné znenie ZoSÚ v nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosťami. Z toho dôvodu aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Mal za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľných úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES a ako názor aj v zmysle aktuálnej judikatúry neobstojí. Poukázal na návrh novely ZoSÚ z októbra 2015, časť dôvodovej správy k ZoSÚ, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, návrh generálnej advokátky vo veci C-42/15 prednesený dňa 09.06.2016, stanovisko odboru finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 15.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, judikatúru krajských súdov a ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR ohľadne splnenia náležitosti podľa ZoSÚ vo veciach totožného žalobcu, v ktorých posudzoval obdobné úverové zmluvy ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v predmetnom konaní, a to vo veciach , , , , , , ako aj ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa splnenia danej náležitosti. Uviedol, že zmluva vrátane príslušných obchodných podmienok umožňovali jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov, splatností, s možnosťou porovnania oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu, čo bolo cieľom Smernice 2008/48 ako aj príslušnej zákonnej úpravy. Právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí predstavujú odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a jednoznačne neobstoja v zmysle základných princípov civilného sporového konania, konkrétne podľa a ako taký je nepochybne porušením princípu právnej istoty v zmysle týchto zásad podľa 3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému peňažných nárokov zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli dňa 22.01.2014, a to zaplatenia istiny 3.966,87 eur, vyčísleného úroku z úveru v sume 203,20 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 1,97 eur, úroku vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatkov za poistenie vo výške 6,18 eur. 6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu v sume 1.107,57 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.107,57 eur od 05.03.2018 do zaplatenia. Odvolaním sa žalobca domáhal priznania celej zamietnutej časti. Tá predstavuje sumu istiny 2.859,30 eur, vyčíslený úrok 203,20 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 1,97 eur, úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.966,87 od 23.02.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do 04.03.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.859,30 eur od 05.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatky za poistenie v sume 6,18 eur. 7. Vzniknutý právny vzťah súd prvej inštancie správne ustálil ako vzťah spotrebiteľský podľa a nasl. a predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Poskytnutý úver súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia obsahových požiadaviek zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to z dôvodu podľa ZoSÚ pre nedostatok (absenciu) náležitosti v zmysle jeho v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru sa ďalej zaoberal len nárokom žalobcu na zaplatenie istiny a úroku z omeškania zo sumy istiny. V časti istiny (vychádzajúc z nespornej skutočnosti o celkovej úhrade peňažnej sumy 3.892,43 eur zo strany žalovanej) dospel k záveru o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.107,57 eur. V časti uplatňovaného úroku z omeškania (vychádzajúc z písomnej výzvy žalobcu z 22.02.2018 na úhradu dlhu) dospel k záveru o vzniku nároku žalobcu na jeho zaplatenie vo výške 5 % ročne zo sumy priznanej istiny odo dňa omeškania 05.03.2018. 8. V preskúmavanej veci žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku nesprávnej interpretácie ZoSÚ v spojení s citovaného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. V zmysle ustanovenia ZoSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už bola Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22. februára 2018, sp. zn. z 17. apríla 2018, sp. zn. z 23. apríla 2018, sp. zn. z 23. apríla 2018, sp. zn. z 26. septembra 2018, sp. zn. z 29. októbra 2018, sp. zn. z 22. novembra 2018. Možno tiež poukázať aj na ďalšie následné súladné uznesenia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. z 30. júla 2019, sp. zn. z 26. augusta 2019, sp. zn. zo 17. októbra 2019, sp. zn. z 25. februára 2020. 9. Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ustanovenie ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia totiž zodpovedá účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O. z 9. novembra 2016 a tiež účelu samotného ustanovenia ZoSÚ v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ teda ustanovenie ZoSÚ hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. 10. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky

a s týmto záverom, ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v preskúmavanej veci odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí. I podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej správe k ZoSÚ a vychádzajúc z účelu a obsahu Smernice 2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 11. V súlade s uvedeným názorom sa vyjadril k aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. z 28. apríla 2020, podľa záveru ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom na to, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov a členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenie, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. 12. So zreteľom na uvedené je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňajú náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení platnom v čase ich uzavretia, pretože neobsahujú údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky. 13. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania z priznanej sumy istiny 1.107,57 eur súd prvej inštancie tento posúdil ako nedôvodný za obdobie 23.02.2018 do 04.03.2018 a žalobcovi ho priznal až od 05.03.2018 do zaplatenia. Rozdielne od žalobou požadovaného momentu omeškania dňa 23.02.2018 dospel k záveru o vzniku zákonného úroku z omeškania od 05.03.2018, ako dňa nasledujúceho po žalobcom určenom dni splatnosti celého dlhu 04.03.2018 v jeho výzve žalovanej uskutočnenej listom z 22.02.2018. Žalobca v odvolaní síce napadol celú zamietajúcu časť rozsudku, avšak tento záver súdu prvej inštancie vzťahujúci sa na uvedenú zamietnutú časť úroku z omeškania, osobitne nenamietal. Keďže žalobca neuplatnil žiadne odvolacie námietky týkajúce sa tohto konkrétneho záveru súdu prvej inštancie, odvolaciemu súdu ho neprináležalo preskúmavať. Odvolanie žalobcu teda nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť zamietnutej časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.107,57 eur od 23.02.2018 do 04.03.2018, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa 14. Posúdením dôvodnosti zvyšných (častí) peňažných nárokov žalobcu sa súd prvej inštancie, mimo svojho nesprávneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, navyše nezaoberal. 15. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia ZoSÚ), ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov ( ZoSÚ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti; t.j. v časti o zaplatenie istiny 2.859,30 eur, vyčísleného úverového úroku 203,20 eur, vyčísleného úroku z omeškania 1,97 eur, úverového úroku vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.859,30 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatkov za poistenie v sume 6,18 eur; zrušil podľa , keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie, a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa s tým, že súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť zostávajúcej časti nároku žalobcu a zároveň rozhodne o náhrade trov (tohto) odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci ( ). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).