Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-158-2017.pdf
PDF · 258.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/158/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: E. X., nar. XX.X.XXXX, Q. X, S. Y. E., zastúpeného: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s. r. o., Kašmírska 24, Bratislava, Michal Mrva
- advokátska kancelária, s. r. o., Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovanej: E. X., nar. X.X.XXXX, N. XXX/XX, R., zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Dlhošovou, Lazaretská 23, Bratislava, o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie, že žalobca nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 37C 2/2012-370, zo dňa 9.9.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku tak, že určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby postavenej na parc. č. XXXX/XXX - rozostavaný rodinný dom a stavby postavenej na parc. č. XXXX/XXX - rozostavaná garáž, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres Senec, obec P., k. ú. P..
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ako aj vzájomnú žalobu žalovanej a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 8.11.2012, sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území P., obec P., okres Senec a rozostavanej garáže postavenej na parcele č. XXXX/ XXX v katastrálnom území P., obec P., okres Senec (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.5.2001 vydal Okresný úrad v Senci, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku stavebné povolenie, ktorým žalobcovi povolil stavbu rodinného domu a garáže. Žalobca bol v čase vydania predmetného stavebného povolenia slobodný, pričom pozemok, na ktorom následne na základe tohto stavebného povolenia začal s výstavbou predmetných nehnuteľností, si kúpil za peniaze, ktoré mu darovali jeho rodičia. V období od mája do decembra 2001 zrealizoval prakticky celú stavbu rodinného domu a garáže do júla 2002, a to z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia. Žalobcovi rodičia sú podnikatelia a v rozhodnom období realizovali aj stavbu budovy svojej firmy v S. Y. E., a tak pomohli so zabezpečením prác, materiálom a rovnako tak aj finančne svojmu synovi. Teda v tomto období boli na stavbe rodinného domu vykonané všetky prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy, schodisko a rovnako tak aj väčšina ostatných prvkov (ako okná, inštalácie, zateplenie domu, klampiarske práce, kúrenie, vnútorné omietky). Od decembra 2001 bol tento dom obývateľný a žalobca sa do neho spolu so žalovanou nasťahoval v lete 2002. Napriek tomu, že žalobca a žalovaná sa už v
tomto čase poznali a začali spolu žiť, na stavbu rodinného domu a garáže žalovaná žiadnym spôsobom finančne neprispela. Napriek skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli postavené ešte v roku 2002, do dnešného dňa neboli skolaudované. Žalobca a žalovaná uzatvorili XX.X.XXXX manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 10C/47/2009 zo dňa 9.2.2010. V priebehu trvania manželstva uzatvorili žalobca so žalobkyňou 7.8.2006 zmluvu o hypotekárnom úvere číslo XXXXXXXXXX s B. P., D.. T.., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Spolu s touto zmluvou uzatvorili 7.8.2006 zmluvu o záložnom práve, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva k predmetu zálohu špecifikovaného v článku 2 v bode 2.1, kde sa konštatuje (napriek skutočnosti, že toto konštatovanie sa v čase uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy nezakladalo na pravde), že rozostavaný rodinný dom, ako aj rozostavaná garáž sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“) žalobcu a žalovanej v podiele 1/1. Táto skutočnosť, ktorá sa nezakladala na pravde, bola aj dôvodom vydania rozhodnutia správy katastra Senec z 9.2.2007, na základe ktorého tento správny orgán prerušil vkladové konanie o povolení vkladu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a požiadal účastníkov vkladového konania o odstránenie tohto nedostatku. Na základe požiadavky správy katastra Senec požiadali strany sporu stavebný úrad - obec P. o vydanie rozhodnutia, ktorým by došlo k povoleniu zmeny stavby pred dokončením, na základe ktorého by sa žalobca ako aj žalovaná stali stavebníkmi, aby tak bolo možné pokračovať vo vkladovom konaní pred správou katastra Senec. Obec P. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutie vydal dňa 12.3.2007. Na základe predmetného rozhodnutia zapísala správa katastra Senec na liste vlastníctva číslo XXXX v časti B ako vlastníkov rozostavaného rodinného domu na parcele č. XXXX/XXX a rozostavanej garáže na parcele č. XXXX/XXX žalobcu a žalovanú, a to ako bezpodielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností v podiele 1/1. Na základe uvedeného nadobudla žalovaná presvedčenie, že spolu so žalobcom je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Poukázal na ustálenú judikatúru podľa ktorej, ak boli v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva už vykonané na stavbe prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy a schodište, prípadne väčšina ostatných prvkov, možno z tohto pravidla vyvodiť, že za trvania manželstva je dokončená už existujúca vec; v takomto prípade stavba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Nie je rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie (I. XX/XXXX). Z uvedeného žalobca usudzuje, že je irelevantné aj to, či v čase až do vydania kolaudačného rozhodnutia došlo k zmene stavby pred dokončením, a to v časti určenia stavebníka. Poukázal na to, že na určení, že predmetné nehnuteľnosti patriace do jeho výlučného vlastníctva, má naliehavý právny záujem, pretože bez tohto určenia je jeho právne postavenie ako vlastníka neisté. Rovnako bez tohto určenia nie je zrejmé, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do masy BSM strán spolu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za relevantné len dovtedy, kým sa nepreukáže opak.
2. Vzájomnou žalobou, doručenou súdu dňa 22.9.2015, sa žalovaná proti žalobcovi domáhala určenia, že žalobca „nie je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu stavba na parcele č. XXXX/ XXX - rozostavaný rodinný dom a na parcele č. XXXX/XXX - rozostavaná garáž zapísanej v evidencii nehnuteľností okres Senec, obec P., na LV č. XXXX, k. ú. P. a náhrady trov konania. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že ak jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti sa domáha určenia, že žalovaná nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, lebo žiada rozhodnúť tak, že žalobca je sám výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, je nevyhnutné pripustiť žalobu (negatórnu - zapieraciu), aby žalovaná mohla uplatniť svoje právo na ochranu proti takémuto neoprávnenému zásahu a dosiahla definitívne rozhodnutie súdu zakladajúce prekážku rozhodnutej veci v otázke výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti. Tým je daný aj naliehavý právny záujem na určení negatórneho petitu, ktorý trvá počas doby žalobcom súbežne žiadaného opačného výroku. Skutkovo argumentovala tým, že predmetné nehnuteľnosti sú zapísané v BSM strán sporu ako spoluvlastníkov v podiele 1/1, lebo prejavením vôle strán boli tieto veci zaradené do BSM a kataster nehnuteľností reflektoval na túto žiadosť účastníkov stavebného konania a vyhovel ich návrhu na zápis. Na stavbe predmetného domu sa od začiatku žalovaná aktívne podieľala, investovala tam svoje úspory, keďže už pred svadbou strany sporu spoločne hospodárili a mali spoločný účet v banke od januára 2001, vedený na meno žalobcu, kam chodila výplata žalovanej. Žiadosťou pôvodne označeného stavebníka (žalobcu) bola vykonaná zmena stavebného rozhodnutia na oboch manželov ako stavebníkov. Vôľa strán sporu stavbu stavať spoločne bola jednoznačná, dohodnutá a prejavená. Pri úkone, keď strany sporu požiadali o úver v roku 2006, žiadosť podávali ako manželia spoločne a vlastníctvo k nehnuteľnosti prezentovali spoločne, aj ku vkladovému konaniu pre záložné právo predložili príslušnej správe katastra ako prílohy sobášny list a rozhodnutie stavebného úradu, pričom žiadosť podpísali spoločne, preto rozostavanú stavbu dali zapísať do katastra pre oboch ako
spoluvlastníkov v BSM v podiele 1/1. Ide o úkon vykonaný počas trvania manželstva, a preto má vplyv na vznik, zmenu vzťahov strán sporu k majetku. Ak žalobca svoju vôľu dnes popiera, jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva ochranu práva.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie zaoberajúc sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom každou zo strán sporu, dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie požadované žalobcom, je na ňom daný naliehavý právny záujem, pretože s pozitívnym rozhodnutím o jeho žalobe by došlo k zmene právneho postavenia žalobcu v tom, že by sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o určenie požadované žalovanou, dospel k záveru, že na ňom nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko pozitívnym rozhodnutím o jej vzájomnej žalobe, by sa právne postavenie žalovanej nijako nezmenilo, rovnako ako v súčasnosti by totiž bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností spolu so žalobcom, a preto vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a meritórne sa ňou nezaoberal.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov R. X., S.. Y. Q., I. Č., Š. Ž., Y.. F. Q.; ako aj oboznámením alebo prečítaním obsahu listinných dôkazov. Z výpovede žalobcu zistil, že k stavbe rodinného domu sa rozhodol sám, spoločne s jeho rodičmi a to z toho dôvodu, že v danom období jeho otec staval administratívnu budovu a mal veľké zľavy a rabaty v stavebnej firme, tak usúdili, že by bola vhodná doba v tomto období stavať rodinný dom. Žalovaná v tom čase nemala peniaze, ani jej rodičia nemali peniaze. Žalobca pripustil, že parcelu, na ktorej je rodinný dom postavený vybrala žalovaná. Projektovú dokumentáciu financoval žalobca a na jej základe v máji 2001 získal stavebné povolenie. Hrubá stavba bola dostavaná v decembri 2001. Stavba sa začala užívať na Vianoce v roku 2002. Svadbu so žalovanou mali XX.X.XXXX a v septembri 2005 sa im narodila dcéra. Keďže žalovaná potrebovala auto, aby mohla voziť dieťa, navrhla, že najlepšie by bolo zobrať si hypotekárny úver a z tohto úveru zafinancovať auto. Úver im bol poskytnutý 7.8.2006. Po poskytnutí úveru však žalovaná zmenila názor a vyhlásila, že auto môže počkať, ale jej mama si potrebuje kúpiť byt, preto sumu 650.000,- Sk (21.576 eur) z úveru zaslala na účet svojej matke. Časť z peňazí z úveru sa použila na financovanie záhrady, menšia časť išla i na zaplatenie splatnej DPH v súvislosti s podnikaním žalobcu. Účtovníctvo žalobcovi v danom čase viedla žalovaná, ktorej ako manželke plne dôveroval. Asi 3/4 roka po tom, čo im už bol poskytnutý úver vznikol problém s tým, že úver síce brali spoločne ako manželia, ale v katastri bol evidovaný ako stavebník iba žalobca. Potom, ako sa ozvala banka, žalovaná prišla s tým, že dá veci do poriadku, posielala žalobcu po rôznych úradoch, až sa napokon dosiahlo to, že bola ako spolustavebník uvedená v katastri nehnuteľností aj žalovaná. Žalobca uviedol, že celú hrubú stavbu financovala vlastne jeho mama, pričom do decembra 2001 ju to stálo cca 1.650.000,- Sk (54.770 eur). Zo sumy 1.650.000,- Sk (54.770 eur) sa financovala i stavba garáže, ktorá bola dokončená v lete roku 2002. Projektová dokumentácia rodinného domu stála 2.000,- Sk (66,40 eura), išlo o katalógový projekt. Svoju mzdu si žalobca nechával zasielať na účet v B. P. D..T.., boli to sumy od 20.000,- Sk (663,87eura) do 30.000,- Sk (995,82 eura). Stavba rodinného domu bola v decembri 2001 zariadená tak, že dole okrem kuchynskej linky už bola aj kúpeľňa a záchod, stačilo dať iba nábytok, vymaľovať. Vrchné poschodie nebolo dokončené, celý vrch však bol zateplený, nachádzal sa tam sadrokartón, zo stien trčali elektrické káble. Horné poschodie stavby rodinného domu dokončili v tom období, ako sa im narodila dcéra. V zime roku 2005 došli majstri, robili sa maľovacie práce, stierkovanie, dávali sa vodovodné batérie, pričom 90 % prác vykonával žalobca.
5. Žalovaná vypovedala, že v predmetnom dome začali bývať v roku 2002, bolo to asi koncom leta. Dom sa začal stavať v roku 2000, a so stavebným povolením sa trochu meškalo, lebo bolo potrebné vybavovať vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetné nehnuteľnosti stavali spoločne so žalobcom, pričom jej pomoc pri stavbe spočívala v tom, že spoločne so žalobcom vyberala projekt rodinného domu, spolu konzultovali i zmeny projektu, chodili sa inšpirovať na ohliadku iných domov, ďalej vybavovala potrebné povolenia na elektrárňach, stavebné povolenie, aj vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Jej pomoc spočívala aj v menších stavebných prácach a v upratovaní. Spoločne so žalobcom investovali do stavby rodinného domu sumu vo výške cca 100.000 eur, ktorú použili na stavbu v rokoch 2000 - 2005. Cena za pozemok bola zvlášť. Pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený stál 900.000,- Sk (29.875,52 eura), kúpnu cenu tohto pozemku platili rodičia žalobcu. Účet č. XXXXXXXXXX, L. L. B. P., D.. T.., si založili spoločne so žalobcom začiatkom roka 2001 ako ich spoločný účet, na ktorý si posielali svoje zarobené peniaze. Z tohto účtu sa financovalo ich spolužitie a zároveň peniaze z účtu používali aj na financovanie stavby rodinného domu. Účet bol vedený na žalobcu a žalovaná k nemu mala plné dispozičné právo. V tom čase žalovaná pracovala v
spoločnosti P. D. K. so sídlom v Bratislave a zarábala cca 35.000,- Sk (1.161,78 eura) v hrubom. Po roku 2002 na rodinnom dome ešte dorábali poschodie a to tak, že tam dávali sadrokartón, robili kúpeľňu, dávali tam koberce. So žalobcom boli vo vzťahu cca od 15 rokov veku žalovanej. Neskôr spoločne chodievali na dovolenky, spoločne financovali ich spolužitie, spoločne platili žalobcove motorky. Brať sa nechceli, pretože si povedali, že manželstvo uzavrú, až keď bude dieťa na ceste. Úver si brali v B. P., D..T.. okolo roku 2006, bolo to vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Úver si brali z toho dôvodu, že potrebovali rýchlejšie dokončiť poschodie a ďalej z toho dôvodu, že žalobca v tom čase podnikal, nejako sa mu nedarilo, mal dlžoby a potreboval platiť hlavne DPH. Úver sa z väčšej časti spotreboval na zaplatenie dlžôb žalobcu a pokiaľ žalovaná z tohto úveru sumu 650.000,- Sk (21.576 eur) zaslala svojej matke, bolo to z toho dôvodu, že jej matka im poskytovala finančné pôžičky, z ktorých sa splácali dlžoby žalobcu a preto jej vlastne požičané peniaze vrátili. Žalovaná uviedla, že firiem, ktoré realizovali stavbu predmetných nehnuteľností bolo viac. Na výkopové práce mali jednu firmu, ktorá im ďalej odporučila inú firmu na stavbu krovu a strechy. Okná im dodávala firma Uniteam so sídlom v Ivanke pri Dunaji, dvere a parkety im dodávala iná firma. Kúrenie dodávala ďalšia firma. Dodávateľské firmy zabezpečovali buď rodičia žalobcu, žalovaná spolu so žalobcom, prípadne iba žalovaná, ako napríklad firmu Uniteam. Pokiaľ ide o realizáciu stavby, táto prebiehala tak, že žalobca hovoril, kedy sa bude čo robiť, pričom na stavbe bola určená osoba na stavebný dozor, i keď táto osoba sa tam nevyskytovala dennodenne. Stavebný dozor vykonávala pani Q.. Murovacie práce robil pán S.F.U.F.. Projekt rodinného domu bol katalógový, tento si so žalobcom vybrali od firmy poskytujúcej projekty, ktorá sídlila v takej malej uličke v Bratislave pri Rožňavskej ulici, a to podľa vonkajšieho výzoru domu. Žalobca ani žalovaná však neboli spokojní s dispozičným riešením, museli preto s touto firmou odkonzultovať zmenu vnútorného riešenia, posun priečok a v projekte napríklad zrušili garáž. Žalobca chcel väčší krb, ona chcela zatvorenú kuchyňu a tak isto elektrinu riešili úplne inak, ako v katalógovom projekte. Cena za projekt mohla byť okolo 10.000,- Sk (331,34 eura) a platili ju z tých peňazí, ktoré boli na spoločnom účte.
6. Z výpovede svedkyne R. X. vyplynulo, že žalobca je jej synom a žalovaná je jej bývalá nevesta. Svedkyňa vypovedala, že v roku 2000 začali s jej manželom - podnikateľom uvažovať o tom, že by postavili pre firmu trojpodlažnú budovu. Na jar roku 2001 v procese prípravy stavby oslovili majstrov a stavebné firmy, konkrétne stavebnú firmu pána B. S. z Tomášova, firmu Uniteam, s. r. o. z Ivanky pri Dunaji na dodávku okien, ako aj pána T., ktorý im dodával kúrenie, vodovodné potrubie a plynové potrubie. Hlavným staviteľom bol B. S.. V tomto období s manželom zároveň začali syna prehovárať, aby sa pozeral po nejakých pozemkoch, na ktorých by sa dal postaviť jeho rodinný dom, pretože pri stavbe ich trojpodlažnej budovy bol predpoklad prebytkov stavebného materiálu. Syn sa začal už od roku 2000 obzerať po pozemkoch v Ivanke pri Dunaji, oslovil rodinu, priateľov, nakoniec si vybral parcelu, ktorá sa nachádza v P. na J.. Potom si syn vybral katalógový projekt stavby rodinného domu - bungalovu, za tento projekt zaplatil a v máji 2001 začala realizácia stavby jeho rodinného domu. Stavba rodičov žalobcu bola v S. Y. E. na L. C. Č.. X, čo je blízko do Bernolákova, preto dodávateľ stavby pán S. vedel zorganizovať svojich zamestnancov, ktorí v čase, keď nemali prácu na veľkej stavbe trojpodlažnej budovy, sa mohli presunúť do P. na stavbu rodinného domu žalobcu. Rovnako sa vedeli na túto stavbu presunúť i mechanizmy, napríklad na veľkej stavbe potrebovali rodičia žalobcu veľa betónu na stavbu pilierov, a keď betón na veľkej stavbe zvýšil, mechanizmy na betonáž sa presunuli na stavbu rodinného domu žalobcu. Svedkyňa uviedla, že má podklady z ktorých vyplýva, že odmenu za prácu robotníkov na stavbe predmetných nehnuteľností platila ona a rovnako platila i stavebný materiál. Stavba rodinného domu sa skončila v decembri 2001, avšak stavba garáže prináležiacej k rodinnému domu sa postavila v lete roku 2002. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, táto v decembri 2001 bola v štádiu holodomu, t. j. bolo tam vybudované kúrenie, elektrina, vnútorné omietky, dom iba nebol vymaľovaný. Na kúrení boli vykonané tlakové skúšky, dom mal hromozvod, okná, dvere, komín. Žalobca sa na hrubej stavbe domu nezúčastňoval, potom však na stavbe rodinného domu robil vnútorné práce, maľoval, staval krb. Bývalú nevestu pozná od cca 16 rokov jej veku a vie o tom, že s jej synom sa dlhšiu dobu poznali a spolu chodili. Žalovaná sa na hrubej stavbe rodinného domu nijako nezúčastňovala ani neskôr nepomáhala žalobcovi so stavbou vnútorného vybavenia domu. Svedkyňa uviedla, že jej syn využíval tú situáciu, že mal postavený svoj rodinný dom a súčasne mohol bývať u rodičov, kde o neho bolo postarané, mal navarené a preto jeho záujmom nebolo ďalej dokončovať svoj rodinný dom, radšej sa ako mladý človek túlal, hýril a bral celú vec tak, že má postavený svoj rodinný dom, za ktorý môže ďakovať rodičom. Do domu sa žalovaná nasťahovala v júli roku 2002 tak, že po tom, čo prišlo k predaju rodinného domu jej rodičov a nestihla sa dokončiť stavba nového rodinného domu jej rodičov, nechcela ísť bývať k svojej tete, ale začala si do domu žalobcu postupne nosiť svoje veci na dočasné uskladnenie a z tohto dočasného stavu sa stal stav trvalý. Bývalá nevesta dala v roku 2002 do domu montovať kuchynskú
linku, a jej otec kúpil sedačku. V roku 2002 začali žalobca so žalovanou v tomto dome aj bývať, zo svojich detských izieb si zobrali postele a manžel svedkyne im z dreva spravil kuchynský stôl. Na rodinný dom si strany sporu zobrali v roku 2006, keď už boli manželmi, aj úver vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Podľa svedkyne sa úver bral na rodinný dom kvôli tomu, že po narodení dieťaťa žalovaná mala ísť do zamestnania a nutne potrebovala auto. Žalovaná sa rozumie financiám a zistila, že úrok na hypotekárnom úvere je výhodnejší ako úrok na spotrebnom úvere, preto bol zobratý hypotekárny úver a bol ním zaťažený rodinný dom. Financie z tohto úveru sa mali použiť na nákup auta, avšak svedkyňa sa až s odstupom času dozvedela, že sa na auto nepoužili, pretože žalovaná sumu 650.000,- Sk (21.576 eur) zo sumy úveru poslala asi 2 týždne po poskytnutí úveru svojej matke do Bruselu. Z úveru sa tak isto financovala aj výsadba porastov na pozemku a zavlažovanie v sume cca 70.000,- Sk (2.323,57 eura) a asi sa z neho financoval nábytok do spálne. Svedkyňa vypovedala, že synovi darovala v súvislosti s výstavbou rodinného domu finančné prostriedky spolu vo výške cca. 1.500.000,- Sk (49.791 eur). V spoločnej domácnosti spolu začali strany sporu žiť po lete roku 2002, kedy spolu začali aj hospodáriť, t. j. spoločne uhrádzať platby za plyn, elektrinu, vodu a začali robiť nákupy do spoločnej domácnosti. Aj pred letom roku 2002 mali strany sporu finančné väzby, pretože nevesta mala exekúcie a z tohto titulu nechcela mať na svoje meno vedený bankový účet, preto syn bol majiteľom účtu v banke a nevesta s ním mohla disponovať a na tento účet si nechala posielať svoju výplatu.
7. Z výpovede svedka S.. Y. Q. vyplynulo, že žalovaná je jeho dcéra a žalobca je jeho bývalý zať. Žalovaná a žalobca boli dlhoroční priatelia. Počas svojej známosti bývali striedavo buď u nich (rodičov žalovanej) alebo u rodičov žalobcu. Neskôr sa strany rozhodli zadovážiť si vlastné bývanie. Žalobcov otec zháňal pozemok, zohnal ho najskôr v S. Y. E., tam bola aj nejaká stavba, ktorú nejako prerábali, avšak potom tento pozemok predali, pretože zohnali lepší pozemok v P.. Na tomto pozemku začali stavať dom, pri stavbe ktorého sa všetci angažovali. Neskôr ho zariadili a začali v ňom bývať. Svedok sa angažoval hlavne pri prvej stavbe v S. Y. E., kde vykonával aj búracie práce. Na tú druhú stavbu taktiež chodil, ale nejaké ťažké práce tam nevykonával, pretože to robila firma. Vždy, keď na stavbe žalobca niečo robil a požiadal ho o pomoc, svedok prišiel a pomohol žalobcovi, vtedy sa tam stretával aj s rodičmi žalobcu, pričom sa všetci tešili na to, že ich deti budú mať spoločné bývanie. Svedok uviedol, že v rámci stavby je veľa vecí, ktoré treba riešiť, či už sú to administratívne záležitosti alebo nákup materiálu, žalobca je manuálne veľmi zručný a na tejto stavbe sa angažoval, žalovaná zase mala na starosti administratívne záležitosti okolo stavby. V rámci rodinných rozhovorov, boli predmetné nehnuteľnosti od začiatku plánované ako spoločné bývanie strán, nikdy sa nehovorilo o tom, že to bude iba žalobcov dom, resp. že to bude bývanie iba pre žalobcu.
8. Svedok I. Č. vypovedal, že žalobca i žalovaná sú jeho kamaráti, poznajú sa dlho, už asi 15 rokov. Svedok mal vedomosť o tom, že v čase keď sa staval dom v P., žili strany spolu. Kto dal do stavby domu peniaze, alebo koho boli pozemky, na ktorých sa staval dom, to svedok uviesť nevedel. Vzťah medzi stranami bol vždy vážny. Svedok so žalobcom sa nikdy nebavili, koho je ten dom.
9. Svedok Š. Ž. vypovedal, že jeho vzťah k stranám konania je viac ako kamarátsky a obidvoch pozná veľmi dobre a veľmi dlho. Mal vedomosť o tom, že žalobca so žalovanou plánovali dom stavať spoločne. V tom čase sa s nimi totiž stretávali, spoločne so svedkovou vtedajšou priateľkou, žalobca so žalovanou. Strany pred svedkom hovorili o tom, že budú dom stavať spolu, svedok si pamätal, že keď bol pozrieť na stavbe domu, strany mu ukazovali, čo a kde v dome bude, ako bude dom zariadený. Mal vedomosť o tom, že pozemok, na ktorom je dom postavený patrí žalobcovi, pretože mu ho kúpili rodiča. Žalobca svedkovi nikdy nepovedal, že dom by mal patriť iba žalobcovi, podľa svedkovej vedomosti strany predmetné nehnuteľnosti stavali spoločne, dokonca si na naň brali hypotéku.
10. Svedkyňa F. Q. vypovedala, že žalovaná je jej dcéra a žalobca bol jej zať. Svedkyňa uviedla, že ju veľmi šokovalo, keď žalobca začal spochybňovať spoluvlastníctvo žalovanej k predmetnému domu. Už pri kúpe pozemku si totiž strany plánovali spoločnú budúcnosť a to, že na tom pozemku vybudujú spoločný dom. Pri plánovaní spoločného domu, pri kalkuláciách, pri jeho stavaní, pri zháňaní materiálov, bola jej dcéra prítomná ako súčasť aktívnej dvojice. Išlo o stavbu spoločného domu pre spoločné bývanie, a v tomto smere aj komunikovali rodičia žalovanej s rodičmi žalobcu. Svedkyňa vypovedala, že vzťah strán bol vážny, podľa jej názoru dokonca príliš skoro a to ešte pred plnoletosťou jej dcéry. S rodičmi žalobcu sa svedkyňa spoznala tak, že dcéra s bývalým zaťom ju predstavili zaťovým rodičom, ešte počas štúdia dcéry na strednej škole. Neskôr sa spoločne stretávali, bavili sa o ich spoločných plánoch, pričom určitý čas, keď mal žalobca naštrbené vzťahy so svojím otcom býval u nich. Na stavbe
sa svedkyňa podieľala aj aktívne, a to tak, že tam upratovala, resp. varila stravu pre robotníkov. Ako sa staval dom, tak svedkyňa stranám prechodne požičiavala peniaze, ktoré jej neskôr vracali. Okrem toho im v menších sumách požičiavala na stavbu peniaze, o ktorých neskôr vyhlásila, že jej ich nemusia vrátiť. Dva, alebo tri mesiace predtým, ako strany dostali úver na dom, im svedkyňa požičala sumu niekoľko 100.000,- Sk (3.319,39 eura), ktorú potrebovali na financovanie stavby. Požičiavala im ju preto, lebo úver už mali schválený, avšak ešte ho nemali k dispozícií a peniaze potrebovali. Tak isto im v menších sumách požičiavala peniaze na stavbu, keď nemali na zaplatenie nejakých vecí. Svedkyňa si pamätala, že v období, keď sa na stavbe riešili dvere, vchody a stropy, stranám požičiavala v menších sumách peniaze, spolu cca 300.000,- Sk (9.958 eur), pričom im neskôr povedala, že jej to nemusia vracať, žalobca pred svedkyňou nikdy neuviedol, že dom patrí iba jemu, svedkyňa mala vždy vedomosť o tom, že pozemok bol žalobcov a stavba domu bola spoločná, v tomto smere spolu so žalobcom komunikovali. Svedkyňa uviedla, že svoj bankový účet má vedený vo L. Ú. P., D.. T.. v pobočke Ivanka pri Dunaji, založila si ho niekedy v rokoch 1996 - 1997, a má pocit, že dispozičné právo k jej účtu mala žalovaná už od jeho založenia. Na vysvetlenie toho, že z účtu žalobcu odišla dňa 14.9.2006 na jej účet suma 646.257,- Sk (21.451,80 eura) uviedla, že sa jednalo o vrátenie pôžičky, ktorú stranám poskytla v čase, keď strany už vedeli, že majú schválený úver. Svedkyňa sa strán pýtala, na čo bude pôžička použitá, pričom jej povedali, že táto má byť použitá na nákup materiálu ako obkladačky, sanita a mali z nej byť hradené aj nejaké murárske práce na poschodí.
11. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 97 až 127 spisu mal súd prvej inštancie za potvrdené skutočnosti uvedené svedkyňou X., a to že na financovanie hrubej stavby predmetných nehnuteľností svedkyňa uhradila sumu cca 1.500.000,- Sk (49.790,87 eura). Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 341 až 351 spisu mal súd prvej inštancie za potvrdené skutočnosti uvedené svedkyňou Q., a to že na financovanie stavby predmetných nehnuteľností svedkyňa stranám požičala sumu cca 650.000,- Sk (21.576 eur), ktorú jej strany vrátili po poskytnutí úveru dňa 18.9.2006. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 143 až 222, č. l. 232 a č. l. 317 až 327 mal súd prvej inštancie za potvrdené skutočnosti uvádzané stranami, a to že od 17.1.2001 spoločne hospodárili s prostriedkami, ktoré získali titulom mzdy za vykonanú prácu, a ktorú im zamestnávatelia zasielali na bankový účet vedený na meno žalobcu, ku ktorému mala v období od 19.1.2006 do 3.6.2011 dispozičné právo žalovaná. Z tohto účtu bola pritom 5.2.2011 uhradená platba vo výške 47.604,- Sk (1.580 eur) ako poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel stavby predmetných nehnuteľností. Zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa na č. l. 240 až 276 mal súd prvej inštancie za preukázané, že znaleckým posudkom č. 101/2006 stanovil Doc. Ing. Ladislav Adamča, PhD., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, metódou polohovej diferenciácie ku dňu 12.7.2006 všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 8.259.878,66,- Sk (274.177,74 eura). Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l. 6 spisu súd zistil, že Okresný úrad v Senci vydal dňa 3.5.2001 stavebné povolenie, ktorým žalobcovi, ako stavebníkovi povolil na pozemku s parcela č. XXXX/X vedenom na LV č. XXXX v k. ú. P. stavbu samostatne stojaceho rodinného domu, čiastočne podpivničeného, s 1 NP, s kombinovanou strechou s využitím podkrovia na bývanie, ako aj stavbu samostatne stojacej garáže, nepodpivničenej, s 1 NP, so sedlovou strechou. Z rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením na č. l. 10 a 352 súd prvej inštancie zistil, že bolo vydané dňa 12.3.2007 obcou P., ako stavebným úradom príslušným podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 479/2005 Z. z., a to na základe žiadosti žalobcu, pričom zmena nedokončenej stavby „novostavby RD“ postavenej pozemku s parc. č. XXXX/X vedenom na LV č. XXXX v k. ú. P. bola týmto rozhodnutím povolená a spočívala v tom, že stavebníkom stavby predmetných nehnuteľností sa stali žalobca a žalovaná. Z výpisu z listu vlastníctva z č. l. 7 spisu vyplýva, že ku dňu 31.10.2012 sú ako vlastníci rozostavaného rodinného domu postaveného na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX a rozostavanej garáže postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX v k. ú., P. vedení žalobca a žalovaná v podiele 1/1. Titul nadobudnutia je na tomto výpise uvedený ako „Stavebné povolenie č. j. výst. XXX/XX zo dňa 9.5.2001 a rozhodnutie o zmene pred dokončením zo dňa 16.3.2007“. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva aj záložné právo na rozostavaný rodinný dom p. č. XXXX/XXX a na rozostavanú garáž p. č. XXXX/XXX v prospech B. P., D..T.. na zabezpečenie úveru podľa zmluvy z 20.3.2007. Z výpisu z listu vlastníctva na č. l. 11 spisu vyplýva, že ku dňu 31.10.2012 je ako vlastník pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere 537 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 144 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 81 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v k. ú. P. vedený žalobca v podiele 1/1. Titul nadobudnutia je na tomto výpise uvedený „Kúpna zmluva L.-K. XXX/XX“. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva aj záložné
právo na p. č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX v prospech B. P., D..T.. na zabezpečenie úveru podľa zmluvy z 20.3.2007.
12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že určovacia žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca sa nikdy nestal výlučným vlastníkom stavby predmetných nehnuteľností a tieto od roku 2002 vždy boli v spoluvlastníctve strán sporu. Zastával názor, že medzi stranami nebolo sporu o tom, že ich vzťah trval ešte pred uzavretím manželstva, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ich vzťah začal už v 90. rokoch minulého storočia a počas celej doby trvania bol vážny. Neskôr sa strany začali zaoberať otázkou vlastného bývania, pretože nechceli bývať v domácnostiach svojich rodičov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v roku 2001 prejavili strany pred sebou vôľu mať spoločné bývanie a každá zo strán sa hodlala na jeho vybudovaní podieľať v rámci vlastných možností. Žalobca mal vôľu využiť svoje manuálne zručnosti na stavbe predmetných nehnuteľností a žalovaná mala vôľu využiť svoje vedomosti pri vybavovaní administratívnych záležitostí spojených so stavebným konaním, pričom jediné čo im chýbalo, boli finančné prostriedky. Tieto stranám poskytli ich rodičia. Zo spoločného účtu strán bol uhradený poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel stavby predmetných nehnuteľností. Stavebné povolenie na stavbu predmetných nehnuteľností bolo vydané len žalobcovi, no žalobca sám požiadal o zmenu stavby pred dokončením, na základe čoho sa stavebníkom predmetných nehnuteľností popri žalobcovi stala aj žalovaná. Žalobca tak svojím konaním prejavil vôľu zosúladiť faktický stav spoluvlastníctva strán k stavbe predmetných nehnuteľností so stavom právnym. V prospech skutkového tvrdenia žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti staval sám pre seba, svedčila výpoveď svedkyne X. a niektoré z listinných dôkazov a v prospech skutkového tvrdenia žalovanej, že predmetné nehnuteľnosti stavali strany sporu spoločne, však svedčili tvrdenia svedkov Q., Č., Ž., Q. a niektoré z listinných dôkazov, preto v posudzovanej veci súd vychádzal z princípu prevahy dôkazov (preponderance of the evidence) a dospel k záveru, že žalovanej sa podarilo preukázať, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalobcovi sa naopak nepodarilo preukázať, že by bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto určovaciu žalobu žalobcu v zmysle § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žiadna zo strán nemala v spore úspech.
13. Proti rozsudku, v rozsahu jeho prvého a tretieho výroku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdu prvej inštancie vyčítal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko pokiaľ ide o právne posúdenie veci, nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť k záveru, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu namietajúc, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností bolo ustálené, že rozostavaný rodinný dom, ako aj rozostavaná garáž boli postavené ešte pred svadbou strán sporu, a preto nemôžu tieto veci patriť do BSM strán sporu. Mal za to, že súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy, hoci žalobca ňou argumentoval. Zdôraznil, že z konštantnej judikatúry súdov SR vyplýva, že ak pred uzatvorením manželstva existovali na stavbe prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište), nemôže vec patriť do BSM strán sporu.
14. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil prejav vôle strán sporu z roku 2007, ktorým došlo k zapísaniu predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve žalobcu na list vlastníctva ako vecí patriacich do BSM sporových strán s tým, že uvedený právny úkon strán sporu je neplatný a táto skutočnosť nastala v rozpore s platnou právnou úpravou. Zastával názor, že súd prvej inštancie i napriek záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania nevzhliadol žiadny problém v tom, že predmetné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva evidované ako veci patriace do BSM strán sporu. Zdôraznil, že ak by strany sporu chceli rozšíriť svoje BSM o predmetné nehnuteľnosti, museli by rešpektovať formu prejavu vôle stanovenú v § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dohoda manželov o rozšírení BSM musí mať formu notárskej zápisnice, inak je neplatná, čo však súd prvej inštancie zjavne nepostrehol. Pripúšťajúc aj záver o existencii spoluvlastníctva strán sporu, zastával názor, že mohol maximálne konštatovať, že ide o spoluvlastníctvo podielové, a nie bezpodielové, a tak mohol žalobe aspoň čiastočne vyhovieť.
15. Brojil, že napadnuté rozhodnutie je argumentačne nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné z dôvodu, že vzhľadom na rozsah odôvodnenia rozsudku, v ktorom celá hmotnoprávna argumentácia je obsiahnutá iba v jednom odseku (11.) a možno sa iba domnievať, akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil; skonštatoval, že súd prvej inštancie niektoré dôkazy úplne odignoroval a niektorým ďalším zase prisúdil váhu, ktorú ani pri najlepšej vôli nemôžu mať. Zdôraznil, že ak súd prvej inštancie vychádzal z prevahy dôkazov svedčiacej v prospech žalovanej, nie je zrejmé, prečo okrem výsluchu svedkov neuviedol aj iné dôkazy, ktoré úplne negovali vyjadrenia žalovanej o jej finančnej participácii na stavbe rozostavaného domu a garáže. Poukázal na rozpor medzi výpoveďou žalovanej a jej matky, ktorá mala potvrdiť, že sporné nehnuteľnosti nie sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu s tým, že súd prvej inštancie tento rozpor vôbec nezaujímal. Spochybnil výpovednú hodnotu výsluchu svedka I. Č., nakoľko k veci nič relevantné nepovedal, ako aj výpoveď svedka Š. Ž., keďže išlo o žalovanou ovplyvneného svedka. Na druhej strane žalobca mal za to, že preukázal dôvodnosť svojho nároku, ale súd vôbec nevzal do úvahy ním produkované dôkazy, keď neprihliadol na príjmové pokladničné doklady, z ktorých je zrejmé, že všetky výdavky spojené so stavbou rodinného domu a garáže uhrádzala výlučne jeho matka alebo sám a tieto predstavovali dar pre neho zo strany jeho matky. Neprihliadol ani na čestné vyhlásenia s úradne overenými podpismi, z ktorých je zrejmé, že stavba rodinného domu existovala v roku 2001 a garáž v roku 2002 a zdôraznil, že dokonca ani tvrdenia a dôkazy produkované žalovanou - podrobný výpis zo spoločného účtu zabezpečený súdom na základe žiadosti žalovanej - nepreukázali, že by predmetné nehnuteľnosti mali byť financované z prostriedkov na tomto účte. Mal za to, že nikto okrem žalovanej a jej matky nepotvrdil, že so žalobcom existovala akákoľvek dohoda ohľadom toho, že predmetné nehnuteľnosti plánovali nadobudnúť do podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva, demonštrujúc tým, že ak by tomu tak bolo, prečo by sa stal výlučným vlastníkom pozemku a prečo by na stavbu domu a garáže vynakladali peňažné prostriedky výlučne jeho rodičia s tým, že tieto úvahy mu boli úplne ukradnuté. Svoju verziu ohľadom financovania predmetných nehnuteľnosti podporil aj faktom, že jeho matka z titulu vyrovnania svojich detí poskytla svojej dcére formou peňažného vkladu sumu 1.700.000,- Sk (56.429,66 eura), no touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie opäť vôbec nezaoberal. Namietol, že v napadnutom rozsudku nie je ani zmienka o tom, kedy a ako mali uzatvoriť dohodu so žalovanou, že žalobca cez svojich rodičov zafinancuje stavbu rodinného domu a garáže, ktoré nadobudne aj žalovaná s ohľadom na to, že pozemok nadobudol iba žalobca, a že manželstvo uzatvorili omnoho neskôr. Považoval za absolútne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci to, či strany sporu spolu žili potom, čo bol dom a garáž postavené, že mali spolu psa, ako aj to, že sa mali radi.
16. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila s dôvodmi odvolania a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie nepredkladá žiadne nové skutkové ani právne argumenty, ani nové právne posúdenie, či dôkazy a žalobca iba opakuje svoje predošlé tvrdenia. Vo vzťahu k žalobcom namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti uviedla, že procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať všetky jeho návrhy a procesné úkony, keďže súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, poukazujúc pritom na judikatúru ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Poukázala na to, že v celom odvolaní žalobca nenamietol použitie súdom prvej inštancie aplikovaných predpisov, nenapadol skutkové argumenty uvedené v odôvodnení rozsudku a rovnako nerozporoval použitie princípu prevahy dôkazov na rozhodnutie vo veci. Mala za to, že žalobca v odvolaní nenavrhol vykonať nové dôkazy ani vykonané dôkazy zopakovať, ako aj nenamietol, že súd prvej inštancie niektoré ním navrhnuté dôkazy nevykonal, odmietol vykonať alebo o nich nerozhodol. K argumentom žalobcu vychádzajúcim z jeho tvrdenia, že sa stal vlastníkom stavby, lebo „hrubá stavby bola postavená pred sobášom“ uviedla, že je potrebné akceptovať skutočnosť, že každý spor je osobitný a nedá sa plocho a gramaticky uplatňovať právna veta rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez poznania osobitností veci s tým, že v spore bolo preukázané, že účastníci sa na stavbe podieľali spoločne, hoci išlo o dobu pred uzavretím manželstva a k tomu súd presvedčivo uviedol svoje stanovisko v odôvodnení rozsudku. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neplatnosti zaradenia stavby do BSM uviedla, že žalobca sa účelovo vyhýba skutočnostiam, na ktoré v priebehu konania poukazovala, a to, že na Okresnom súde Pezinok prebieha medzi nimi spor o vyporiadanie majetku v BSM, a teda je legitímnou povinnosťou zákonného sudcu v konaní o vyporiadenie BSM určiť okruh majetku patriaceho do BSM, resp. rozhodnúť o jeho vylúčení. K námietke žalobcu, že súd mohol
jeho žalobe vyhovieť aspoň čiastočne s tým, že ide o spoluvlastníctvo podielové, žalovaná považovala za zásadnú pripomienku, že v súlade s dispozičnou zásadou žalobca v priebehu konania nenavrhol iný (alternatívny, eventuálny) petit ani zmenu petitu ohľadne podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne skutkové zistenia, keď súd prvej inštancie pristúpil k výberu dôkazov selektívne, žalovaná apelujúc na úlohu súdu, ktorou je hodnotiť a zdôvodniť iba tie dôkazy, ktoré majú pre rozhodnutie význam uviedla, že žalobca v odvolaní prezentuje očakávania, že súd bude hodnotiť všetky dôkazy bez ohľadu na ich váhu a vplyv na konanie. Zdôraznila, že podstatným pre rozhodnutie vo veci sa javia skutkové dôkazy, ktoré vedú súd k vyriešeniu otázky, či účastníci stavali dom spoločne alebo či žalobca bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že nehnuteľnosť staval sám, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu osobitne s ohľadom na zásadu materiálnej publicity údajov v katastri, kde je žalovaná zapísaná ako spoluvlastníčka.
17. Poukázala na faktické rozpory v listinách a tvrdeniach žalobcu s tým, že svedkyňa R. X. (matka žalobcu) tvrdila, že vie predložiť stavebný denník a dokumentáciu, ktorú však do konania nepredložila a ani žalobca. K absencii hodnotenia dôkazu - prevodného lístku v sume 1.700.000,- Sk (56.429,66 eura) uviedla, že súd sa nemal čím zaoberať, nakoľko dôkaz nebol žalobcom predložený a zároveň jeho vecný súvis s meritom veci je len okrajový. Uviedla, že v konaní poukázala na faktické rozpory v príjmových pokladničných dokladoch, s ktorými sa žalobca nijako nevyporiadal, a preto zastávala názor, že v konaní nebola preukázaná tak nesporná stavebná dokumentácia, ako aj nesporné doklady o úhradách za platby stavebných prác, ako to tvrdil žalobca. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní nepoprel a nijako nenamietol závery súdu prvej inštancie, že v prospech tvrdení žalovanej svedčí aj svedecká výpoveď S.. Y. Q.Á. z 9.9.2016. K námietkam žalobcu týkajúcim sa hodnotenia výpovedí svedkov predvolaných žalovanou uviedla, že voči výpovedi svedkyne F. Q. - matky žalovanej
- v časti spoločného rozhodnutia stavať a spolužitia nevzniesol žiadne námietky a neuviedol, v čom vidí svoje pochybnosti k tomuto svedectvu; rovnako pri výsluchu svedka Ž. žalobca nevyslovil žiadnu pochybnosť o jeho zaujatosti ani týmto smerom nekládol svedkovi žiadne otázky, a pokiaľ ide o výpoveď svedka Č., žalobca citujúc zo zápisnice z 9.9.2016, účelovo vynechal odpovede svedka relevantné ku konaniu. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že výpis zo spoločného účtu ako dôkaz nič nepreukázal, nakoľko bol dôkazom o úhrade poplatku za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel stavby, na čo súd prvej inštancie výslovne v rozsudku poukázal. Záverom považovala za potrebné uviesť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a súd ustálil, že účastníci spolu žili a stavali nehnuteľnosť, ich úmysel nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti spoločne bol prejavený viacerými právnymi úkonmi a aj faktickým správaním, preto súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu.
18. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že síce je pravdou, že súd sa nemusí vysporiadať so všetkými tvrdeniami strán sporu, musí sa však vysporiadať s argumentmi, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku kľúčové s tým, že absolútne ignorovanie konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR potvrdenej rozhodovacou praxou všeobecných súdov nižšieho stupňa predstavuje arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pričom vysporiadať sa s takouto judikatúrou je s ohľadom na ustanovenie Čl. 2 ods. 2 a ods. 3 C. s. p. súd povinný, a to bez akýchkoľvek pochybností. Zotrval na svojom názore, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci má ísť o spoluvlastníctvo nehnuteľností, a preto je rozsudok v tejto časti úplne arbitrárny. Poukaz na logické súvislosti v odôvodnení rozsudku zo strany žalovanej je zmätočný rovnako ako odôvodnenie súdu prvej inštancie. Ak by aj súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozostavaný rodinný dom, ako aj rozostavaná garáž patria do spoluvlastníctva strán sporu (i keď nie je zrejmé, ako by mohol aj k týmto záverom dospieť), mohol maximálne konštatovať, že ide o spoluvlastníctvo podielové a nie bezpodielové, avšak existencia vzťahu pred uzatvorením manželstva (a ani prípadné spolužitie v nehnuteľnostiach pred uzatvorením manželstva) nepreukazuje existenciu spoluvlastníctva (ako sa to snaží prezentovať žalovaná). Vo vzťahu k žalovanou tvrdenej skutočnosti, že mali so žalobcom spoločný účet uviedol, že nešlo o spoločný účet, ale o účet žalobcu, ku ktorému mala žalovaná dispozičné právo, nakoľko bolo voči jej osobe vedené exekučné konanie. Išlo o účet č. XXXXXXXXXX, ktorého podrobný výpis bol súdom zabezpečený v priebehu súdneho konania na základe žiadosti žalovanej. Z podrobného výpisu z tohto účtu však nevyplynulo absolútne nič ohľadom toho, že by stavba rozostavaného rodinného domu a garáže mala byť financovaná z prostriedkov na tomto účte. Nič z toho, čo žalovaná tvrdila sa nepreukázalo, avšak podľa súdu uniesla dôkazné bremeno. Toto mal uniesť a aj uniesol žalobca, pričom výpovede žalovanej a ňou produkované dôkazy nepotvrdili nič z toho čo sama uvádzala. K tomuto sa však žalovaná radšej nevyjadruje, nakoľko vie, že je to pravda. Pokiaľ ide o skutočnosť, že z uvedeného účtu žalobcu mal byť uhradený poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, táto sa
vzťahuje k pozemku, ktorého výlučné vlastníctvo žalobkyňa nespochybňuje, a nie k stavbám, ktoré sú predmetom sporu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej a vôľou žalobcu vo forme zmeny stavebného povolenia pred dokončením stavby uviedol, že táto súvisela s manipuláciou žalovanej so žalobcom pred tým, ako opustila ich spoločnú domácnosť a týkala sa zabezpečenia hypotekárneho úveru. Poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovanej týkajúcich sa použitia prostriedkov matky žalovanej na stavbu sporných nehnuteľností s tým, že sama potvrdila, že peniaze boli matke vrátené a účelom ich použitia nebola úhrada nákladov spojených so stavbou sporných nehnuteľností. Zotrval na svojom stanovisku, že súd prvej inštancie sa nezaujímal o rozpor medzi výpoveďou matky žalovanej a samotnou žalovanou, pričom žalobca tento rozpor ako celok namietol, a preto nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že tak neučinil. K relevantnosti výpovede svedka Ž. uviedol, že žalovaná, ktorá zavinila svojím konaním, keď s ním konzultovala vec pred pojednávaním, že výpoveď tohto svedka je bezpredmetná, sa nemôže na túto odvolávať v zmysle, že je v jej prospech. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y. Q. a z nej vybraté tvrdenia, že strany sporu sa mali radi a spolu žili nemajú vo vzťahu k predmetu sporu žiadny význam. Skutočnosť, že malo ísť o spoločné bývanie strán sporu v zmysle výpovede tohto svedka (pred uzatvorením manželstva stranami sporu v sporných nehnuteľnostiach) ešte neznamená, že malo ísť o vec patriacu do BSM strán sporu (o to viac, ak v tom čase ešte neboli ani manželmi) alebo že by žalovaná mala byť ich podielovou spoluvlastníčkou. Ak s niekým niekto býva, neznamená to, že sa stáva spoluvlastníkom obývanej nehnuteľnosti. Ani v tom prípade, ak chce so svojím spolubývajúcim v budúcnosti uzatvoriť manželstvo. V súvislosti s hodnotením dôkazov zopakoval svoje argumenty spočívajúce v tom, že to boli práve jeho rodičia, ktorí mu poskytli peňažné prostriedky na stavbu predmetných nehnuteľností a dodal, že žalovaná nikdy nenamietla, že úhrady boli hradené z prostriedkov rodičov žalobcu a ani neuviedla, čo z predložených pokladničných dokladov hradila sama, spoločne so žalobcom alebo z prostriedkov jej matky. Zotrval na všetkých svojich doposiaľ prednesených argumentoch, majúc za to, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a uviedol, že skutočnosť, že v odvolacom konaní nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, nie je žalobcovi na ťarchu, ale vyplýva to zo zákona, keď odvolací súd spravidla dokazovanie nevykonáva, okrem výnimočných prípadov špecifikovaných v § 366 C. s. p. Argumentáciu žalovanej o nemožnosti vyhovieť žalobe aspoň čiastočne považoval za absurdnú a zarážajúcu argumentáciu, nakoľko ak strana sporu žiada určiť, že vec jej patrí celá a súd dospeje k záveru, že jej patrí iba polovica, nemôže žalobu zamietnuť.
19. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).
20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaniach konaných dňa 25.2.2020, 29.9.2020, 14.9.2021 a 26.10.2021, na ktorých v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za bodkočiarkou, výsluchom strán a výpoveďami svedkov, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom žalobu zamietajúcom výroku je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).
21. Žalobca (okrem iného) namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) tzn., že aj keď súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy, tieto nevyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám § 191 C. s. p. a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkovým záverom významným pre právne posúdenie veci; odvolací súd je teda oprávnený - ak dodrží zákonom predpísaný postup - aj na základe rovnakých dôkazov, aké boli prevedené pred súdom prvej inštancie, dospieť k odlišným skutkovým zisteniam.
22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
23. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
24. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise a to najmä stavebným povolením zo dňa 3.5.2001 právoplatným dňa 9.5.2001, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX (stavby), rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 10C 47/2009-18 zo dňa 9.2.2010, rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením zo dňa 12.3.2007, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX (pozemok) zo dňa 31.10.2012, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 7.8.2006, zmluvou o záložnom práve zo dňa 7.8.2006, kópiou návrhu na vklad záložného práva zo dňa 7.8.2006, kópiou príkazu na úhradu do tuzemska svedkyňou X. na sumu 1.700.000,- Sk (56.429,66 eura) zo dňa 29.6.2004, vyčíslením stavebných nákladov, faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi, výrobnými listami, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného v B. P., D.. T.. za obdobie od 18.1.2001 do 31.3.2010, potvrdením B. P., D.. T.. o tom, že účet č. XXXXXXXXXX bol vedený na žalobcu a žalovaná mala k nemu dispozičné právo, rozhodnutím o prerušení katastrálneho konania zo dňa 22.8.2006, rozhodnutím o prerušení katastrálneho konania zo dňa 9.2.2007, kópiou znaleckého posudku č. 101/2006 a kúpnopredajnou zmluvou, zmluva na pozemok zo dňa 4.10.2000, výpisom z terminovaného vkladového účtu svedkyne X. - prevod z účtu 1.714.486,28,- Sk (dňa 6.12.2004), zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby (X. X.), príjmovým pokladničným dokladom - úhrada za projekt (11.670,- Sk) zo dňa 3.11.2000, objednávkou katalógového projektu rodinného domu zo dňa 25.10.2000 (záloha 2.000,- Sk), bankovou informáciou z ČSOB (potvrdenie, že E. X. bol vlastníkom termínovaného účtu XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX od 29.12.1998), kópiou kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10.7.2002 (žalobca predal OMV za kúpnu cenu 135.000,- Sk), kópiou zmluvy o budúcej zmluve (žalobca predal motorku za kúpnu cenu 230.000,- Sk s tým, že dňa 13.3.2001 dostal 160.000 Sk; zvyšok 70.000 Sk mal dostať do 1.9.2001), kópiou čestného vyhlásenia B. S., prehľadom príjmov žalovanej za roky 1997 - 2009, výpisom z účtu matky žalovanej (F. Q.) - prevod na účet 646.257,- Sk (dňa 18.9.2006) + dňa 19.9.2006 (prevod na účet 500.000,- Sk od R. X.), potvrdenia o výberoch z účtu F. Q. žalovanou dňa 25.7.2006 - 90.000,- Sk, dňa 18.7.2006 - 100.000,- Sk, dňa 24.7.2006 - 100.000,- Sk, dňa 9.8.2006 - 60.000,- Sk, dňa 8.8.2006 - 13.000,- Sk, dňa 13.7.2006 - 70.000,- Sk, dňa 9.6.2006 - 63.000,- Sk, dňa 7.7.2006 - 50.000,- Sk, dňa 24.7.2006 - 100.000,- Sk, spolu v sume 646.000,- Sk. Ďalej zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej a výsluchom svedkov S.. Y. Q., Y.. F. Q., R. X. D. Š. Ž..
25. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou sa síce poznali dlho, avšak vzťah nepovažoval za vzťah druha a družky; každý bývali u svojich rodičov, mali svoju detskú izbu, on chodil na motorkárske zjazdy, žalovaná mala tiež svoje záľuby. To, že fungovali ako druh a družka definuje od roku 2002, kedy sa nasťahovali do domu a povedali si, že si idú plánovať nejaký život. Pokiaľ ide o rodinný dom, tento nemohli spolu stavať, lebo nemali z čoho, nemali žiadne peniaze, všetko okolo domu vtedy organizovala jeho mama, v tom čase neplánovali so žalovanou ani rodinu, alebo niečo podobné, to sa stalo až potom ako sa nasťahovali do domu a ich kamarátovi sa narodilo dieťa. Oni sa zobrali až vtedy, keď žalovaná otehotnela, svadba bola v roku 2005. Dom nebol plánovaný postaviť spoločne so žalovanou, aj do pozemku ho tlačila mama, lebo vtedy stavali rodičia pre firmu, boli tam prebytky materiálu. Ak bolo treba, na stavbe mu pomáhali aj kamaráti, bratranci, vtedy nebol internet, behalo sa po známostiach, žalovaná v tom čase študovala v meste, mala viac času ako on, tak ju požiadal vybaviť nejaké veci, papiere. Pokiaľ ide o účet, na ktorý mu žalovaná zasielala peniaze, bolo to tak, že otec žalovanej spravil veľké dlhy za motorest, tieto hodil na žalovanú, a preto ho požiadala, či by mohla posielať svoje peniaze na jeho účet, z tohto účtu neboli peniaze vôbec použité na stavbu, pretože celú hrubú stavbu, až kým sa do domu nenasťahovali, hradila jeho mama. Tú istú sumu, čo mu mama zaplatila za dom, dala aj jeho sestre, ktorá si za to tiež kúpila dom. Dôvod, prečo na účet žalovaná posielala svoju výplatu bolo, že mala exekúcie. Pokiaľ ide o peniaze z tohto účtu, každý hospodáril samostatne. On všetky peniaze, čo vtedy mal vyslovene rozflákal na dovolenky, záľuby a podobné veci a keď do toho domu nedal žiadne peniaze, všetko dali jeho rodičia, tak ho prekvapuje, že by mala dať do toho domu nejaké peniaze žalovaná. Žalovanej nikdy nedal žiaden signál, že dom stavajme spolu.
26. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah so žalobcom sa začal, keď mala 15 rokov, odvtedy boli spolu, v podstate spolu trávili všetok voľný čas, chodievali spolu na dovolenky, na motorkárske, neskôr na jachtové, bolo to skôr také kamarátske, pracovala na dohodu, užívala si popri strednej škole, zarábala najprv na živnosť a neskôr mala stály trvalý pracovný pomer, s celkom slušným zárobkom. Na dovolenky chodili skromné, ale na ten čas im to vyhovovalo. Žalovaný nemal dobré rodinné vzťahy v rodine, s otcom sa nebavili, to bol aj jeden z dôvodov, že mama sa rozhodla zo svojich peňazí, ktoré mala vedľa, každé dieťa zabezpečiť. Žalovaný sa chcel čím skôr dostať preč z tej svojej rodiny, spolu plánovali dlhodobejšie aj iné nehnuteľnosti. Zvažovali dom, čo bol na pozemku rodičov žalobcu. Kvôli
konfliktom, čo mali v jeho rodine, to nakoniec neprichádzalo do úvahy, mama potom, aby zachránila situáciu narýchlo kúpila úplne starý dom v S. Y. E., dom začali prerábať. Žalobcovi sa to nepáčilo, chcel ísť ďalej od rodiny, tak začala hľadať, kde by mohli bývať. Pozemok v P. našla ona, bol to jeden z mnohých, kde sa išli pozrieť, ten sa mu páčil. Papiere vybavovala ona, áno na jeho meno, pozemok bol na jeho meno, vybavovala nejaké diaľkové káble v Rači, elektrárne atď. Nie je pravda, že na dome pomáhali nezištne kamaráti, chodil tam jeden - dvaja, ktorým platili v hotovosti na ruku, zo strany rodiny žalobcu tam nikto nepomáhal a s bratrancami sa nestretával. „Spoločný“ účet si nezriadili kvôli tomu, že mala problémy s exekúciou, hoci je pravda, že existovala určitá biznis aktivita jej otca, ktorý kúpil motorest a dal ho bohužiaľ napísať na ňu a potom sa mu nedarilo, takže tá podnikateľská aktivita išla do exekúcie. Dôvodom založenia účtu bolo, že chceli spolu stavať, bývať a fungovať, mala aj našetrené asi 300.000,- Sk (9.958,17 eura), tie vložila na účet žalobcu. Celú stavbu financovali z peňazí na tomto účte a z nejakých darov. Všetky jej príjmy išli na tento účet a všetko, čo sa vyberalo z účtu, sa používalo aj na financovanie stavby. Nejaké finančné prostriedky mali, zvažovali, že dostanú úver. Mama žalobcu chcela každému dieťaťu dať pozemok, to nerozporuje, že to dala vyslovene žalobcovi; na dom, na to, aby ho postupne robili, priebežne peniaze mali. Potom ako sa nasťahovali nemali záhradu, dvere, robili veľa vecí sami, svojpomocne. Keď prišla z pôrodnice, až potom začali dorábať vrch, nemali teplú vodu, kúrenie. Doklady predložené matkou žalobcu považuje za sfalšované; stavbu v zmysle konštrukčných prvkov chodil robiť ten pán, ktorý staval aj inú stavbu, áno. Tam sa objednávalo, ale tie dátumy neboli zhodné. Mali zošit, kde sa to, čo sa platilo v hotovosti zapisovalo. Žalobca jej veľakrát hovoril, že chce s ňou bývať, stavať dom. Keď začali stavať, každú chvíľu tam niekto prišiel a zastavil sa z kamarátov na návštevu, to že je osobou, ktorá stavia vedelo okolie podľa toho, že keď sa stretli, rozprávali sa čo tam idú robiť, ako to robia, kedy to robia, kto to robí, čo budú potom robiť, aktívne sa bavili o tom, ako ten dom bude vyzerať, ako tam budú fungovať, čo budú robiť, a to sa bavili s kýmkoľvek, či s rodinou žalobcu, jej rodinou alebo s kamarátmi. Žalobca veľakrát deklaroval verejne, že je jeho jediná, že budú stále spolu. Ona chodila na dom, keď doviezli, aj stavebné materiály, tak to preberala, zateplenie, ktoré im chýbalo, lebo to zle vypočítali. Mali kamarátov, ktorí mali stavebné firmy, kde sa tie stavebné veci kupovali, takže to tam chodila kupovať. Celá stavba bola financovaná zo spoločného účtu a príspevkov jej matky, ktorá im požičiavala, avšak tú základnú časť, aby sa mohli nasťahovať, do značnej miery financovali z ich prostriedkov, ktoré sa zhromažďovali na účte a z toho sa vyberalo. Poukázala na to, že pokiaľ ide o exekúciu, v konaní 7K/127/2000 bolo dňa 21.12.2000 rozhodnuté o zamietnutí návrhu na konkurz pre nedostatok majetku na dlžníčku p. Q., uznesenie bolo právoplatné dňa 18.12.2000.
27. Svedok Š. Ž., vo svojej výpovedi uviedol, že jediné čo vie je, že žalobca a žalovaná dom stavali spolu, keď už stavali dom, tak plánovali, že bude už aj rodina a všetko, plánovali spolu dieťa a takisto keď došli k nim na stavbu, tak im ukazovali spoločne, kde bude aké zariadenie. Nemal vedomosť o tom, že plánovali aj nejaký iný dom, nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo pozemok na ktorom sa mal stavať rodinný dom nekupovali spoločne, ale kupoval ho výlučne žalobca, pokiaľ si spomínal, kúpili ho žalobcovi rodičia a preto sa rozhodli aj pre stavbu domu. Pokiaľ si spomínal, tak žalobca so žalovanou pred tým, než sa nasťahovali do toho rodinného domu spolu nebývali. Nevedel sa vyjadriť k tomu ako prebiehalo financovanie stavby, kto sa ako na tom podieľal, nevedel, že v tom čase bola proti žalovanej vedená exekúcia.
28. Svedok S.. Y. Q., otec žalovanej uviedol, že dcéra so žalovaným sa mali brať, nakoniec sa aj zobrali a pomáhali im vytvoriť miesto na bývanie. Pokiaľ ide o motorest, tento bol písaný na dcéru, ostala tam len dlžoba voči banke, ktorú nakoniec vyplatil cez Kreditnú banku, a.s., tým pádom záväzok čo mala dcéra voči motorestu - Kreditnej banke, a.s. vynuloval z vlastných peňazí. Pokiaľ ide o dom, boli tam dve etapy, najprv pán X. - otec žalobcu zohnal pozemok v S. Y. E. a tam ten sa im nepáčil, niečo tam bolo postavené, nejaké veci, potom zohnal druhý pozemok v P., tam potom začali stavať, dom staval staviteľ, ktorý staval aj firmu pre p. X. st. a takisto aj dom pre neho v P.. V súvislosti s prevádzkou motorestu vznikol dlh cca 9.000.000,- Sk (298.745,26 eura). Dlh bol splatený v r. 2005 - 2006, bol vtedy v Anglicku, dcéra mu povedala, že za ňou prišli nejakí ľudia, ktorí kúpili dlh od Konsolidačnej banky, a. s. a chceli ho vyplatiť od dcéry, vtedy ho vyplatil. Predpokladal, že stavebné povolenie a celá stavba bola realizovaná na meno iba p. X. - žalobcu asi preto, že veci okolo stavby vybavoval otec žalobcu, tak ako on vybavoval veci okolo motorestu. Žalobca v tom čase bol viac motorkár ako vybavovač schopný vybaviť niečo. Bývali u nich v rodinnom dome v spoločnej izbe, boli u nich ako hostia, niekedy to bol týždeň, niekedy dva dni, chodili spolu na výlety, čo sa dialo u rodičov žalobcu to nevie. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré predchádzali výstavbe domu, predpokladá, že to bola iniciatíva žalobcovho otca. Žalobca a žalovaná mohli mať v tom čase peniaze na výstavbu rodinného domu iba od rodičov, robilo sa to priebežne, nebolo to jednou
sumou, niečo zaplatili oni a niečo žalobcov otec. Nevedel však uviesť akou sumou, komu a na čo prispeli na financovanie stavby v P. pred svadbou.
29. Svedkyňa Y.. F. Q. matka žalovanej uviedla, že vzťah medzi stranami bol silný a plánovali spoločnú budúcnosť. Začali hľadať pozemok na stavbu domu a keď rodičia žalobcu povedali, že kúpu pozemku zaplatia, tak dostal žalobca pozemok od jeho rodičov, na ktorom začali stavať dom. Rodinný dom bol plánovaný pre rodinu s deťmi, žalovaná vybavovala všetky možné administratívne úkony, dodávateľov, použila všetky svoje finančné prostriedky, použila všetky svoje schopnosti, čo oceňovali aj rodičia žalobcu. Niekedy sa aj oni ako rodičia snažili pomôcť aj manuálne aj finančne, aby stavba napredovala čo najrýchlejšie. Neskôr sa s manželom rozviedli, takže sa snažila pomáhať samostatne za seba a exmanžel za seba, rozvod bol okolo r. 2004. Stranám požičiavala aj darovala peniaze po jej rozvode v r. 2004. Pred tým im darovali peniaze aj auto s bývalým exmanželom. V danom období tiež stavali rodinný dom, starý dom predali v r. 2001 a v novom začali bývať v roku 2002. V tomto medziobdobí bývali v byte mamy svedkyne, v Bratislave cca 2 - 3 mesiace. Keď predali ich dom, dali im väčšiu čiastku peňazí, oni už vtedy ten dom stavali, bolo to 100.000,- Sk (3.319,39 eura). Peniaze, ktoré išli na účet z úveru účastníkov boli pôžičkou, bolo to vrátenie peňazí, ktoré im požičala a požičala im aj preto, že už mali potvrdený úver čo vedela a že mali nakúpený materiál na stavbu a keby sa omeškali s platením by sa omeškala stavba. Nevedela, že rodinný dom bude výlučne vlastníctvom žalobcu; keby mala takú vedomosť, určite by naliehala, aby expresne vrátili požičané čiastky a určite by im už ďalšie peniaze nepožičiavala. Potvrdila, že proti žalovanej začalo v roku 1999 - 2000 exekučné konanie. Žalovaná vyhlásila na seba aj konkurz, ďalším krokom po konkurze je exekučné konanie. Keď jej dcéra potrebovala peniaze a vypýtala si, vždy jej pomohla. Do svadby to nebolo pravidelne, bolo to podľa potreby, boli to menšie čiastky, ktoré išli v hotovosti, niektoré išli z účtu, dcéra mala k jej účtu dispozičné právo, keď potrebovala, vybrala si peniaze. Nevedela o tom, že stavba rodinného domu sa mala realizovať iba na základe dohody medzi matkou žalobcu a žalobcom a rodinný dom mal byť postavený rodičmi žalobcu pre žalobcu a ani že hrubá stavba bola financovaná matkou žalobcu. Potvrdila, že žalobca a žalovaná v tom čase nemali dosť finančných prostriedkov na to, aby za 9 mesiacov dokázali postaviť rodinný dom, ale keďže priebežne žiadali o nejaké finančné výpomoci tak asi hej.
30. Svedkyňa R. X. matka žalobcu uviedla, že v roku 2001 sa ich firma rozhodla, že bude stavať veľkú dvojpodlažnú budovu. Na základe tohto rozhodnutia s manželom skonštatovali, že by bolo vhodné, aby súčasne zabezpečili bývanie aj synovi. Dohodli sa preto so synom, že si môže vybrať parcelu s tým, že parcelu a rodinný dom spoločne s manželom zafinancujú. Tak sa aj stalo, parcelu si našiel, potom bolo treba rozhodnúť o dome. Dom bol katalógový, cenu projektu za katalógový dom zaplatil syn. Vybavilo sa stavebné povolenie, podľa nej ho vybavil syn s tým, že v máji sa mohlo začať stavať. Postupne tam nastúpili firmy, ktoré pracovali u nich na budove. Bol tam p. S.T., ktorý spravil hrubú stavbu a základový betón. Druhá firma, ktorá spravila kúrenie, strechu, krov robil to p. R., kúrenie pán T.. Táto stavba v hrubom holodome sa ukončila v decembri 2001. Robili to len partie ľudí, ktorí boli od nich zo stavby. Potom ako bolo kúrenie hotové, tam syn robil krb. Všetky faktúry do poslednej platila ona, nič nešlo z účtu, ktorý mal syn s bývalou nevestou. Všetko bolo platené v hotovosti. Potom došlo leto 2002, rodičia žalovanej predali dom a nestihli postaviť nový, tak išli bývať na čas do mesta do Bratislavy. Tým, že oni mali psa, a čo s ním, tak sa nasťahovala bývalá nevesta aj so psom do toho domu, ktorý bol vykurovaný, mal všetky parametre bývania a doniesla si tam psa a všetky tašky. Otec jej dal peniaze na sedačku, nejakú časť na kuchynský nábytok, postele si zobrali z detskej izby. Z jej pohľadu bol toto dôvod, prečo tam žalovaná ostala bývať a z dočasnej doby sa stal čas trvalý. Stavbou domu chceli synovi zabezpečiť bývanie, čo aj s manželom zabezpečili a dcére takisto chcela zabezpečiť financie na bývanie a dohoda znela, že to, čo dali darom na stavbu domu synovi, tie isté finančné prostriedky dali v sume cca 1.700.000,- Sk aj dcére. Obidve deti tak boli rovnako obdarované. Žalovaná ani jej rodičia neprispeli žiadnou finančnou sumou na stavbu rodinného domu a garáže v období pred tým, než sa tam žalovaná nasťahovala spoločne so synom. Práce na dome vykonával p. S.T., ktorý robil základovú dosku a hrubé múry, potom tam bola druhá partia p. R., ktorý robil krov, strešnú krytinu a nakoniec tam bol pán T., ktorý robil celé podlahové kúrenie a hore bežné kúrenie a bola tam firma Uniteam, od ktorej majú okná aj na ich administratívnej budove a okná od tejto firmy sú aj na rodinnom dome a montoval ich pán J.. Pokiaľ ide o poplatok za vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, peniaze na jeho úhradu v sume 50.000,- Sk (1.659,70 eura) vložila na účet žalobcu ona. Nemala žiadnu vedomosť o existencii nejakej dohody medzi žalobcom a žalovanou ohľadom toho, že stavba rodinného domu a garáže mala byť v ich spoluvlastníctve. Pred tým, než sa žalobca a žalovaná nasťahovali do rodinného domu, nebývali ani u nich ani u rodičov žalovanej, stretávali sa u nich v čase, keď boli napr. na chalupe. Faktúry boli vyplácané
v hotovosti preto, lebo poväčšine to boli majstri, ktorí zvyčajne za to obratom nakupovali materiál a preto bolo pre nich v tom čase výhodnejšie mať takéto peniaze v hotovosti. Dodávanie prác, výšku, oprávnenosť, časovú následnosť vykonaných prác na stavbe v P. mal na starosti p. S.T., akonáhle bolo hotové niečo, na čom sa dohodli, došla na stavbu spolu s manželom, prekonzultovali ďalší postup, ďalšie financie, pracovalo sa ďalej. Administratívna budova v S. Y. E. bola skolaudovaná v roku 2002, pokiaľ ide o kolaudáciu domu žalobcu, mali za to, že synovi postavili rodinný dom do štádia holodomu s tým, že jediným majiteľom nehnuteľnosti je syn, ktorý mal v tom čase 25 rokov, bol plnoletý, zodpovedný a právne spôsobilý. To, že žil bohémskym životom, trikrát do roka motorky, jachty a iné a neriešil vec vzhľadom na vek, resp. to riešil ,,však to počká“, tak to dopadlo tak ako to dopadlo. Pokiaľ ide o to, že žalovaná posielala svoje finančné prostriedky na účet žalobcu, mala vedomosť o tom, že žalovaná má exekúciu, ktorú vlastne by mala splácať, a aby o túto mzdu exekútorom neprišla, tak sa nejakým spôsobom, to už presne nevie, dohodla, že bude mať dispozičné právo k účtu a peniaze, ktoré tam došli aj v rámci mesiaca minula. Pokiaľ ide o pozemok s domom v S. Y. E., dom aj pozemok bol jej a jej manžela. Dom v S. Y. E. sa začal prerábať preto, lebo syn vedel, že ho kúpili a podujal sa, že si ho prerobí, aby sa tam mohol nasťahovať, ale ponúkli mu lepšiu alternatívu a zafinancovali stavbu rodinného domu v P..
31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinný dom a garáž zapísané na LV č. XXXX, okres Senec, obec P., k. ú. P. ako rozostavaná stavba, na tom skutkovom základe, že stavbu realizoval na podklade stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebným úradom 3.5.2001; v čase vydania stavebného povolenia bol slobodný (manželstvo so žalovanou bolo uzatvorené až 19.3.2005); pozemok, na ktorom začal s výstavbou si kúpil za peniaze, ktoré mu darovali jeho rodičia; stavba bola zrealizovaná v období od mája do decembra 2001; garáž v júli 2002. Stavbu realizoval z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia, ktorí sú podnikatelia a v rozhodnom období realizovali aj stavbu budovy svojej firmy v S. Y. E., a tak pomohli so zabezpečením prác, materiálom a finančne aj jemu; v tomto období boli na stavbe rodinného domu vykonané všetky prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy, schodisko a rovnako tak aj väčšina ostatných prvkov (ako okná, inštalácie, zateplenie domu, klampiarske práce, kúrenie, vnútorné omietky). Sporné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
32. Vzhľadom na určovaciu žalobu bolo primárne potrebné vyriešiť otázku, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V zodpovedaní tejto otázky sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odseku 10 napadnutého rozsudku o existencii naliehavého právneho záujmu a pripomína, že súdna prax je ustálená v tom, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník aj niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože s prihliadnutím k významu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté.
33. Podstatným pre vec bolo ďalej posúdiť okamih vzniku stavby (rodinného domu a garáže), ktorý je rozhodujúci pre prijatie záveru o tom, či stavba v právnom slova zmysle vznikla/nevznikla do uzavretia manželstva a v závislosti od tohto zistenia prijať záver o tom, či stavba patrí/nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
34. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle, je rozhodný okamih, kedy je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého začínajú všetky ďalšie stavebné práce smerujúce už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu všetky ďalšie práce smerujú len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, ktorá niekomu patrí a je spôsobilým predmetom zmluvných dojednaní. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5.2.2002, sp. zn. 22 Cdo 2534/2000). Okamih vzniku stavby v právnom slova zmysle je rozhodujúci aj pre vznik vlastníckeho práva k nej. Pre takto vytvorený vlastnícky vzťah sú potom všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady.
35. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavba domu bola realizovaná od mája 2001 do decembra 2001 (v decembri 2001 bol dom už obývateľný), garáž bola postavená v júli 2002. Skutkové tvrdenia žalobcu o okamihu, kedy stavba bola vybudovaná do štádia, kedy na nej boli vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti, a ktoré stavbu definujú ako vec v právnom slova zmysle, neboli medzi stranami sporné a z obsahu spisu skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre prijatie iných záverov ani nevyplývajú. Na uvedenom základe tak možno bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že stavba v právnom slova zmysle vznikla pred uzavretím manželstva (manželstvo bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX). Za daného skutkového stavu je potom vylúčené, aby stavba bola súčasťou BSM, pretože v čase uzatvorenia manželstva boli vlastnícke vzťahy k stavbe už založené. Na uvedenom nič nemení ani rozhodnutie stavebného úradu o zmene stavby pred dokončením, na základe ktorého došlo k zmene stavebníka v stavebnom konaní a následne, na jeho podklade k zápisu stavby do BSM, pretože iba zo samotného účastníctva v správnom konaní, nemožno vyvodiť žiadne závery o súkromnoprávnom osude stavby, ku ktorej vlastnícke vzťahy boli založené už pred vydaním tohto rozhodnutia. Pristúpenie do stavebného konania nepredstavuje spôsob nadobudnutia novovytvorenej stavby do BSM, ak stavba ako vec v právnom slova zmysle v danom čase už existovala.
36. Zároveň hodno zdôrazniť, že nadobúdanie majetku do BSM bolo a je upravené kogentnými právnymi predpismi - § 143 Občianskeho zákonníka, od ktorého sa účastníci môžu odchýliť jedine niektorou zo zmlúv upravených v § 143a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva obligatórne vyžaduje formu notárskej zápisnice. Podľa súdnej praxe dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujúce vlastnícke vzťahy. Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím (pozri R 30/2008).
37. V konaní bolo ďalej potrebné vyriešiť otázku, či k stavbe, ktorá bola predmetom sporu vzniklo/ nevzniklo podielové spoluvlastníctvo, nakoľko žalovaná sa v konaní procesne bránila tým, že so žalobcom stavali spoločne.
38. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak nesprávne uzavrel, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala, že je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pretože nezhodnotil a neprihliadol dostatočne na všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie vzniku vlastníctva k novovybudovanej stavbe.
39. Na margo prejednávanej veci odvolací súd uvádza, že vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda ten, kto vec vytvoril; ak ide o stavbu, nadobúda k nej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Podľa ustálenej judikatúry, spoluvlastnícky vzťah k stavbe vybudovanej spoločnou činnosťou viacerých osôb vzniká na základe dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb. Dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, no z jej obsahu musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (por. rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo dňa 23.4.1982, sp. zn. 2 Cz 13/82 - R 16/1983, a rovnako uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2008 sp. zn. I. ÚS 300/08). Súdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novovybudovanej veci žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, resp. sa jej uzavretie nepodarilo stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby sa tieto osoby stávajú len vtedy, ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5.11.2002, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 alebo z 25.6.2007, sp. zn. 22 Cdo 2258/2007).
40. Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe môže byť platne uzatvorená len v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci spôsobilej byť predmetom práv a povinností. Pre vznik prípadného podielového spoluvlastníctva k stavbe vybudovanej viacerými stavebníkmi je potom rozhodujúca doba, kedy sa stavba v určitom štádiu výstavby stáva vecou v zmysle občianskoprávnom. Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Keďže Občiansky zákonníka na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, môže byť táto dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú ústne alebo zaznamenajú písomne, alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka); na platnosť tohto právneho úkonu u viacerých osôb sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 Občianskeho zákonníka). Z obsahu dohody musí byť v každom prípade zrejmé, že jej účastníci sa aj s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti dohodli na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez dohody na samej podstate tohto úkonu (to znamená na tom, že ich vôľou je založiť podielové spoluvlastníctvo budúcej stavby), nemôže dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Uzatvorenie dohody sa preukazuje predložením písomnej dohody. Ak nebola uzatvorená písomná dohoda alebo nebolo preukázané (s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti) uzatvorenie ústnej dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu, v celkom výnimočných prípadoch súdna prax pripúšťa vznik spoluvlastníctva aj na základe dohody uzatvorenej konkludentne, avšak len vtedy, ak z o k o l n o s t í veci ohľadom vlastníckych vzťahov nevyplýva niečo iné, t. j. ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb a teda účasť ostatných osôb podieľajúcich sa na výstavbe má potom charakter iba výpomoci so stavebnými prácami, ktorá spoluvlastníctvo k stavbe nezakladá. Hodno pripomenúť, že i keď pre posúdenie, kto je stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, nie je samo osebe rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, uvedená okolnosť môže byť indíciou k posúdeniu tejto skutočnosti.
41. Spoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac osôb v ý z n a m n ý m spôsobom podieľajú na vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním materiálu, financovaním stavby. V celkom špecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity vzájomného vzťahu účastníkov (napr. vzťah druha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to, aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých osôb na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne nevyplýva, že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne zriaďovali stavbu. Ten, kto sa v takomto prípade spoluvlastníctva dovoláva, musí preukázať, že išlo o spoločne zriaďovanú stavbu.
42. Odvolací súd považoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že v konaní predovšetkým nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dohoda, z obsahu ktorej by bolo zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k novovzniknutej stavbe. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že strany pred sebou prejavili vôľu mať spoločné bývanie, to ešte neznamená a nijako nepreukazuje, že strany uzavreli dohodu aj o spoluvlastníctve k novovybudovanej stavbe, najmä ak preukázateľne nemali finančné prostriedky na to, aby mohli stavbu spoločne zhotoviť.
43. Žalovaná pôvodne existenciu dohody o spoluvlastníctve uzavretej so žalobcom pred začatím výstavby ani netvrdila; iba tvrdila, že dom stavali spoločne, pričom sa na stavbe podieľala tak, že vyberala pozemok, projekt rodinného domu, spolu so žalobcom konzultovali jeho zmeny, vybavovala stavebné povolenie, povolenia v elektrárňach, vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; jej pomoc spočívala tiež v menších stavebných prácach a v upratovaní; spoluvlastníctvo k veci odvodzovala najmä od skutočnosti, že stavba bola na liste vlastníctva zapísaná ako stavba v BSM na základe rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. Až neskôr uviedla, že vznik platne uzatvorenej dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu v roku 2001, kedy boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, preukazuje tá skutočnosť, že účastníci spolu žili, dňa 19.1.2001 spolu založili účet, z ktorého uhrádzali svoje náklady, mali k nemu bankomatové karty, teda spoločne hospodárili, žalovanej na tento účet chodila mzda, z účtu boli uhrádzané náklady hrubej stavby, v rozhodnom období aj poplatok za vyňatie pôdy z pozemkového fondu, neskôr náklady na dostavbu; dňa 7.6.2001 bola na účet prijatá suma 70.000,- Sk (2.323,57 eura) od jej otca na kúpu kuchyne.
44. Žalobca v priebehu konania konzistentne zotrvával na tom, že stavba sa začala realizovať na základe dohody uzavretej medzi ním a jeho rodičmi, ktorí v tom čase začali stavať svoju administratívnu budovu
v S. Y. E., pričom sa dohodli, že popri výstavbe tejto administratívnej budovy si postaví dom aj žalobca a výstavbu domu finančne zabezpečia jeho rodičia, keďže on na to finančné prostriedky nemal; stavbu realizovala firma, ktorá stavala administratívnu budovu aj pre rodičov žalobcu.
45. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že s realizáciou stavby rodinného domu sa začalo v máji 2001 (po vydaní stavebného povolenia) a stavba bola ukončená v decembri 2001 (nebolo dokončené len vrchné poschodie), stavba garáže bola zrealizovaná v lete 2002; stavba domu do štádia, kedy bola už obývateľná, teda bola postavená za 8 mesiacov. Žalovaná iný priebeh alebo časové súvislosti výstavby nepreukázala. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca a žalovaná v čase vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle nemali uzatvorené manželstvo a nedisponovali finančnými prostriedkami, z ktorých by vedeli stavbu odfinancovať. Táto skutočnosť bola jednoznačne potvrdená aj výpoveďami rodičov žalovanej. Svedkyňa R. X., matka žalobcu vo svojej výpovedi potvrdila verziu žalobcu, pričom z jej výpovede vyplynulo, že všetky platby, ktoré sa týkali stavby rodinného domu a garáže v rokoch 2001 a 2002 vyplácala ona; uviedla, že stavba bola realizovaná pre syna (žalobcu) a výstavbu zabezpečovali firma, ktorá stavala aj administratívnu budovu v Ivanke pri Dunaji.
46. V konaní ďalej nebolo sporné, že v rozhodnom období sa popri výstavbe rodinného domu v P. stavala aj administratívna budova rodičov žalobcu v S. Y. E.. Skutočnosť, že stavba rodinného domu v Bernolákove bola realizovaná prostredníctvom firmy (ktorá stavala aj administratívnu budovu pre rodičov žalobcu) vo svojej výpovedi potvrdil svedok S.. Y. Q. (otec žalovanej), ktorý zároveň uviedol, že z tohto dôvodu na stavbe žiadne ťažké práce nevykonával, iba keď ho požiadal žalobca tak prišiel; žalovaná rovnako (už v konaní na súde prvej inštancie) potvrdila, že murárske práce robil p. S. a nenamietala výpoveď svedkyne Haklovej, že strešnú krytinu robil p. R., kúrenie p. T., okná od firmy Uniteam montoval p. J., pričom išlo o firmy, ktoré pracovali aj na stavbe administratívnej budovy rodičov žalobcu. Pokiaľ v konaní na odvolacom súde uviedla, že „mali kamarátov, ktorí mali stavebné firmy, kde sa veci kupovali, takže to tam chodila kupovať“, toto jej tvrdenie ostalo v konaní ničím nepreukázané.
47. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, od ktorých odvodzovala vznik platne uzatvorenej dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov k novovybudovanej stavbe, odvolací súd uvádza, že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaná v rozhodnom období žila so žalobcom v spoločnej domácnosti. Nepotvrdili to ani výpovede žalovanou navrhnutých svedkov (rodičov žalovanej, ani svedka Ž. a Č.). A hoci žalobca a žalovaná mali v tom čase dlhodobý partnerský vzťah, spolu nežili, nezdieľali spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a ich vzťah nemožno definovať ani ako vzťah druha a družky, ktorý teória definuje tak, že za druha a družku sa považuje muž a žena, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti; ide teda o trvalé životné spojenie muža a ženy, ktorí síce nie sú formálne viazaní manželským zväzkom, ale ináč sa aj navonok javia a fungujú spôsobom ako manželia. Takýto vzťah medzi stranami v rozhodnom období založený nebol. Žalobca a žalovaná zhodne uviedli, že v rozhodnom období neuvažovali o uzavretí manželstva ani o založení rodiny. Obaja zdieľali domácnosť svojich rodičov. Púhe prespávanie u rodičov jedného alebo druhého z nich nezakladá spoločné bývanie ani spoločnú domácnosť; skutočnosť, že žalovaná príjmy zo zárobkovej činnosti posielala na účet žalobcu, nezakladá spoločné hospodárenie. Spoločné hospodárenie predpokladá existenciu spoločnej domácnosti, t. j. podieľanie sa na úhradách s p o l o č n ý c h potrieb spojených s fungovaním spoločnej domácnosti. Pokiaľ žalobca a žalovaná netvorili spoločnú domácnosť, nemohla existovať ani potreba úhrady spoločných potrieb, pretože tieto neexistovali; vždy išlo iba o potreby, ktoré boli potrebami každého z nich; spoločnými potrebami nie je úhrada príležitostných spoločných aktivít, napr. spoločnej dovolenky, večere a pod.
48. K tvrdeniu žalovanej, že od 19.1.2002 mali so žalobcom zriadený spoločný účet a že na účet zasielala svoje príjmy zo zárobkovej činnosti za účelom financovia stavby a že celú stavbu hradili so žalobcom z tohto účtu, odvolací súd uvádza, že účet, na ktorý žalovaná zasielala svoje príjmy bol účet žalobcu. Skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý na tento účet zasielala svoje príjmy bolo spoločné financovanie výstavby rodinného domu a že celá stavba bola financovaná z tohto účtu, nebolo v konaní ničím preukázané. Nepreukazujú to ani pohyby na účte, ktoré v rozhodnom období nevykazujú žiadne vyššie odchýlky, pričom samotná žalovaná poukazovala iba na výbery dňa 2.11.2001 v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura), dňa 19.11.2001 v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura), dňa 14.12.2001 v sume 90.000,- Sk (2.987,45 eura) s tým, že tieto sumy mali byť použité na financovanie hrubej stavby, avšak
tieto svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázala ani nešpecifikovala, aké konkrétne stavebné práce mali byť týmito platbami hradené.
49. Žalovaná tiež zdôrazňovala, že poplatok za vyňatie pôdy bol uhradený z účtu, na ktorý zasielala svoj zárobok, čo je dôkazom toho, že rozhodnutie stavať bolo spoločné, dlhodobé, s cieľom nadobudnúť spoločnú vec. Treba však uviesť, že len samotná skutočnosť, že poplatok bol zaplatený z účtu žalobcu, kam žalovaná zasielala svoj zárobok a mala k nemu dispozičné právo, nie je dôkazom o úmysle stavať spoločne, ak v konaní nebolo ničím preukázané, že dôvodom, pre ktorý žalovaná zasielala svoj zárobok na účet žalobcu, malo byť spoločné financovanie stavby a že z tohto účtu bola stavba skutočne aj financovaná. Z výpovede svedkyne X. zároveň vyplynulo, že za účelom zaplatenia poplatku za vyňatie pôdy vložila na účet žalobcu sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eura), pričom z výpisu z účtu žalobcu vedeného v B. P. D.. T.., vyplýva, že dňa 2.2.2001 bola skutočne na účet žalobcu vložená suma 50.000,- Sk (1.659,70 eura) a následne dňa 5.2.2001 bola z tohto účtu realizovaná platba v sume 47.604,- Sk (1.580,16 eura), ktorou bol zaplatený poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z výpisu z účtu zároveň vyplýva, že nebyť vkladu matky žalobcu, poplatok by nemohol byť zaplatený, pretože strany nedisponovali vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré by boli dostatočné na jeho úhradu.
50. Žalovaná ďalej uvádzala, že na účet žalobcu vložila svoje úspory v sume 163.000,- Sk (5.410,60 eura), resp. 300.000,- Sk (9.958 eur), čo však v konaní preukázané nebolo, pretože z výpisu z účtu nevyplýva, že takéto sumy boli na účet žalobcu vložené; žalovaná bližšie ani neozrejmila, kedy k takýmto vkladom malo dôjsť. Pokiaľ tvrdila, že mala úspory na termínovanom účte v Č., ktoré boli prevedené na účet žalobcu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majiteľom termínovaného účtu v Č. č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, z ktorého bola dňa 8.8.2001 prevedená na účet žalobcu suma 263.250,- Sk (8.738,30 eura) bol od 29.12.1998 žalobca (č. l. 311). Žalovaná nevysvetlila, z akého dôvodu úspory na termínovanom účte žalobcu považovala za svoje.
51. K právnej povahe „spoločného“ účtu vedeného v B. P., D.. T.., odvolací súd zároveň uvádza, že súdna prax ustálila, že prostriedky na bežnom účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 708 Obchodného zákonníka, nie sú majetkom majiteľa účtu a ani majetkom inej osoby, ktorej peniaze prípadne boli na účet vložené či poukázané, ale sú majetkom banky. Majiteľ účtu má iba pohľadávku, ktorej obsahom je okrem iného právo na výplatu zložených finančných prostriedkov. Zároveň platí, že ak sú na účet zložené aj prostriedky, ktoré majiteľovi účtu nepatria, nemá zložiteľ priamo pohľadávku voči banke, ale môže mu vzniknúť pohľadávka voči majiteľovi účtu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1.4.2016, sp. zn. 28 Cdo 4844/2015). Vo vzťahu k prejednávanej veci to potom znamená, že ak žalovaná zasielala na účet žalobcu svoj zárobok, pričom sa jej v konaní nepodarilo preukázať, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom mali byť (aj) jej finančné prostriedky, resp. ich časť použitá v rozhodnom období na stavbu rodinného domu a preukázateľne na tento účel aj bola použitá, potom iba samotné ukladanie peňažných prostriedkov na účet žalobcu, nepreukazuje existenciu dohody o spoluvlastníctve k stavbe. Existencia tohto finančného prepojenia medzi žalobcom a žalovanou mohla nanajvýš založiť vznik pohľadávky žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z účtu neodčerpala pre svoju vlastnú potrebu alebo príležitostné uspokojovanie spoločných potrieb účastníkov. Uvedené sa potom vzťahuje tiež na sumu 70.000,- Sk zaslanú na účet žalobcu otcom žalovanej na kúpu kuchyne. Možno len dodať, že skutočnosť, že išlo o finančné prostriedky určené rodičmi žalovanej nie na výstavbu rodinného domu, ale na jeho zariadenie, podporne môže preukazovať, že vzhľadom na existenciu partnerského vzťahu žalobcu a žalovanej ich úvahy zrejme smerovali k tomu, že dom budú spoločne užívať (o čom, svedčia aj výpovede rodičov žalovanej, že dom bol plánovaný ako spoločné bývanie); to však nezakladá dohodu aj o spoluvlastníctve k stavbe. Zo skutočnosti, že suma 70.000,- Sk (2.325, 74 eura) nebola rodičmi žalovanej určená na výstavbu rodinného domu, ale na jeho zariadenie, možno tiež usudzovať, že rodičia žalovanej vedeli o tom, že stavbu (finančne aj dodávateľsky) zabezpečujú pre žalobcu jeho rodičia. Ak by bola stavba plánovaná ako spoločná, potom by bolo dôvodné očakávať, že v konaní bude preukázané, že na stavbe sa finančne podieľali aj rodičia žalovanej, keďže žalobca a žalovaná finančné zdroje na výstavbu preukázateľne nemali.
52. K uvedenému zároveň hodno dodať, že svedkovia S.. Y. Q. a Y.. F. Q. (rodičia žalovanej) vo svojich výpovediach potvrdili, že žalobca a žalovaná nemali vlastné finančné prostriedky na to, aby mohli začať stavať rodinný dom; súčasne uviedli, že peniaze na výstavbu mohli mať iba od rodičov. Pokiaľ potom žalovaná v konaní na odvolacom súde uviedla, že „tú základnú časť stavby, aby sa mohli nasťahovať, do
značnej miery financovali z ich prostriedkov, ktoré sa zhromažďovali na účte a z tohto sa vyberalo“, toto jej tvrdenie v konaní nielenže nebolo ničím preukázané, ale je aj v priamom rozpore s výpoveďami svedkov S.. Y. Q. a Y.. F. Q.. Zároveň nebolo v konaní ničím preukázané ani ďalšie tvrdenie žalovanej a síce, že v štádiu výstavby pred uzavretím manželstva, kedy boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, jej na stavbu domu poskytli finančné prostriedky jej rodiča, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov, ktoré žalovaná založila na preukázanie týchto tvrdení (dôkazy na č. l. 341 - 351) vyplýva, že pokiaľ boli stranám poskytnuté finančné prostriedky rodičmi žalovanej, resp. jej matkou, tieto sa vzťahovali výlučne k obdobiu (r. 2006) po uzavretí manželstva, kedy žalobca a žalovaná už ako manželia iba dokončovali stavbu, ku ktorej vlastnícke vzťahy boli založené; dokončovanie stavby po jej vzniku však nemohlo bez existencie platného právneho úkonu založiť zmenu už existujúcich vlastníckych vzťahov. Uvedené potom logicky vedie k záveru, že ak nebolo preukázané, že stavbu financovali strany zo „spoločného účtu“ a nebolo preukázané, že v roku 2001 poskytli stranám finančné prostriedky na stavbu rodičia žalovanej, potom je pravdivé tvrdenie žalobcu, že stavbu financovali iba jeho rodičia.
53. Z listinných dôkazov založených v spise (faktúry za vykonané práce) ďalej vyplýva, že tieto boli vystavené iba na žalobcu, ani jeden z listinných dôkazov nebol vystavený na žalovanú, alebo na oboch. Z príjmových pokladničných dokladov o úhrade faktúr vyplýva, že za vykonané stavebné práce na stavbe v P. dodávatelia prijímali úhrady od svedkyne X. (matky žalobcu) a z obsahu listinného dôkazu - čestného prehlásenia B. S. zo dňa 16.9.2015 (č. l. 315) vyplýva, že mu bolo známe, že pokiaľ ide o stavbu v P., táto bola pre E. X. mladšieho. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že stavbu, o ktorej tvrdila, že stavali od konca roku 2000 do roku 2002, a na ktorú vynaložili 40.000 eur (výpoveď žalovanej dňa 22.9.2015) realizovali a financovali spoločne so žalobcom a z peňazí na spoločnom účte, resp. darov od jej rodičov, pričom takýmto obnosom finančných prostriedkov zjavne nedisponovali a zo svojich zárobkov objektívne disponovať ani nemohli.
54. Púhe spochybňovanie dokladov založených žalobcom o financovaní stavby a tiež výpovede svedkyne R. X., ktorá uviedla, že všetky platby pri výstavbe domu a garáže vyplácala ona, je potom bez právnej relevancie, pokiaľ žalovaná do spisu nezaložila žiaden iný doklad a nenavrhla v konaní vypočuť žiadneho svedka (kamarátov, od ktorých kupovali materiál, dodávateľov prác), ktorí by preukázali ňou tvrdené skutočnosti. Ani z výpisov z účtu nevyplýva, že na účte boli vykonávané transakcie, či výbery, ktoré by preukázateľne boli spojené s konkrétnymi stavebnými prácami vykonávanými pri realizácii stavby v roku 2001. Napriek tomu, že žalovaná tiež tvrdila, že peniaze za vykonané práce odovzdával v hotovosti žalobca p. S., toto svoje tvrdenie opätovne ničím nepreukázala. Rovnako nepreukázala ani tvrdenie, že p. S. a žalobca mali zošity, kam si vzájomne zapisovali poskytnuté zálohy a hotovostné platby za vykonané práce prijaté od žalobcu. Možno len dodať, že aj v prípade, ak by takéto dôkazy boli v konaní predložené, bolo by potrebné tiež preukázať, časovú a vecnú súvislosť medzi platbami a výbermi peňazí v hotovosti z účtu žalobcu.
55. Pokiaľ žalovaná považovala svedkyňu R. X. za zaujatú, v dôsledku čoho mala za to, že na jej svedeckú výpoveď nemožno prihliadať, odvolací súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že vzťahy medzi žalovanou a svedkyňou X. sú po rozvode manželstva účastníkov naštrbené, svedeckú výpoveď tohto svedka automaticky nediskvalifikuje. Ohľadom skutočností týkajúcich sa okolností začatia výstavby rodinného domu totižto výpoveď svedkyne odvolací súd hodnotí ako konzistentnú, vecnú, jasnú, vzájomne si v jednotlivých vyjadreniach neodporujúcu a logicky zdôvodňujúcu sporné obdobie začatia výstavby rodinného domu.
56. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa chceli so žalobcom osamostatniť, avšak z jej výpovede súčasne vyplýva, že všetky „pokusy“ osamostatniť sa boli spojené výlučne s nehnuteľnosťami, ktoré patrili rodičom žalobcu, resp. ktoré kúpili rodičia žalobcu (najskôr zvažovali dom na pozemku rodičov žalobcu, kvôli konfliktom v rodine žalobcu toto neprichádzalo do úvahy; potom mama žalobcu narýchlo kúpila úplne starý dom v S. Y. E., ktorí začali prerábať). Ani v jednom z týchto prípadov nešlo o aktivitu žalobcu a žalovanej, ktorú by vyvinuli k tomu, aby kúpou spoločnej nehnuteľnosti, alebo iným spôsobom obstarania si spoločného bývania, si spoločné bývanie obstarali, čo rovnako svedčí o tom, že hoci strany zvažovali spoločné bývanie, preukázateľne nemali finančné zdroje na to, aby si ho obstarali spoločnou výstavbou rodinného domu. Tvrdenie žalovanej (pojednávanie zo dňa 22.9.2015), že okrem pozemku všetky stavebné práce platili so žalobcom, pričom stavať začali koncom roku 2000 a v roku 2002 to bolo hotové, nie je v spise podložené žiadnymi listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, a je v rozpore aj s tým, že stavebné povolenie bolo vydané až v
máji 2001 a tiež s jej vlastným vyjadrením, že celá stavba sa realizovala z finančných prostriedkov, ktoré zasiela na účet žalobcu, keďže na účet žalobcu začala zasielať svoj zárobok až koncom januára 2001.
57. V kontexte všetkých zistených skutočností, hoci okolnosť, že vlastníkom pozemku bol iba žalobca, sama osebe z hľadiska posúdenia toho, kto je vlastníkom stavby, nie je relevantná, s prihliadnutím na vzájomné časové súvislosti a posúdenie pravdivosti skutkového deja tak, ako ho opísal žalobca, nemožno túto skutočnosť opomínať. Vo svetle vyššie uvedeného totižto nemôže ostať bez významu, že kúpa pozemku bezprostredne predchádzala začatiu výstavby, pričom hoci žalovaná na jednej strane tvrdila, že na pozemku, na ktorom bol dom postavený, a na výbere ktorého sa podieľala, plánovali spolu so žalobcom stavať, je nesporné, že pozemok kupoval za finančné prostriedky svojich rodičov žalobca iba pre seba. Pokiaľ žalovaná poukazovala aj na to, že so žalobcom vyberala projekt rodinného domu a spolu robili na ňom zmeny, z dokazovania vyplýva, že objednávateľom projektu bol žalobca, ktorý predložil doklad aj o tom, že za projekt zaplatil. Tvrdenie žalovanej, že projekt bol zaplatený z peňazí zo „spoločného“ účtu neobstojí, pretože v tom čase (v októbri 2000 bola uhradená záloha, v novembri 2000 bola uhradená zostávajúca suma) žiaden „spoločný“ účet zriadený nemali.
58. Pre posúdenie, kto je stavebníkom nie je samo osebe rozhodné ani to, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, táto okolnosť môže byť indíciou k posúdeniu toho, kto v skutočnosti bol stavebníkom v občianskoprávnom zmysle. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že to bola ona, kto vybavoval stavebné povolenie, logike veci by zodpovedalo, že vybaví stavebné povolenie aj pre seba, najmä ak so žalobcom nežili v spoločnej domácnosti, neboli zosobášení a o uzavretí manželstva v tom čase ani neuvažovali; žalovaná hoci mohla, tak ani voči štátnym inštitúciám, ktoré rozhodovali o povolení stavby nedala najavo, že je stavebníkom. V tejto súvislosti možno poukázať aj na výpoveď svedka Č., ktorého navrhla žalovaná, a ktorý uviedol, že ani pred ním sa strany nikdy nevyjadrili o tom, koho je dom.
59. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, tak možno uzavrieť, že žalovanej sa v konaní nepodarilo preukázať ani jednu zo skutočností, od ktorej odvodzovala existenciu platne uzatvorenej dohody o založení spoluvlastníctva k novovybudovanej stavbe. Odvolací súd pripomína, že zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto protistranou, táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany preukázané nebolo, je nepriaznivé rozhodnutie pre toho, ktorý dôkazné bremeno neuniesol a svoje tvrdenia nepreukázal. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú, zatiaľ čo žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho tvrdené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Súd nemôže hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov, a pokiaľ by i uveril tvrdeniu žalovanej, bez predloženia potrebných dôkazov zostalo by neozrejmeným, na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových zistení k takémuto záveru dospel.
60. Za významnú napokon považoval odvolací súd aj tú skutočnosť, (ktorá súdom prvej inštancie ostala celkom bez povšimnutia), že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase, kedy začala výstavba rodinného domu, bolo voči žalovanej vedené exekučné konanie (dlh predstavoval 9.000.000,- Sk, t. j. 298.745,26 eura). To, že voči žalovanej bolo v rozhodnom období vedené exekučné konanie potvrdili vo svojej výpovedi aj rodičia žalovanej, svedkyňa Y.. F. Q. a S.. Y. Q., ktorý zároveň v odvolacom konaní uviedol, že dlh z exekúcie uhradil až v roku 2005 - 2006. Ide o skutočnosť, ktorá nielenže podporuje tvrdenie žalobcu, že dôvodom, pre ktorý žalovaná začala zasielať svoj zárobok na jeho účet bola obava z exekúcie, keď súčasne nebolo preukázané, že finančné prostriedky z účtu žalobcu boli v roku 2001 použité na výstavbu rodinného domu, ale podľa názoru odvolacieho súdu, opodstatňuje prijatie záveru aj o tom, že pokiaľ sa žalovaná vyhýbala exekúcii, ktorá bola v tom čase voči nej vedená, vylučovalo to jej vôľu nadobúdať akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré by podliehali exekúcii a teda nadobudnúť aj spoluvlastníctvo k stavbe. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že
exekučné konanie bolo v čase začatia výstavby, resp. v čase, kedy na účet žalobcu začala zasielať svoj zárobok, voči nej už zastavené. Pokiaľ uviedla, že bolo zastavené konkurzné konanie (pre nedostatok majetku), toto je bez právnej relevancie, nakoľko vyhlásenie konkurzu malo v tom čase na prebiehajúce exekučné konanie také účinky, že došlo iba k prerušeniu exekučného konania (§ 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb.). Po ukončení konkurzného konania súdnemu exekútorovi nič nebránilo v tom, aby v exekúcii proti žalovanej ďalej pokračoval, o čom napokon svedčí aj to, že dlh z exekúcie svedok S.. Y. Q. uhradil až v rokoch 2005 - 2006.
61. V prospech žalovanej potom nemohla prispieť ani výpoveď svedka Š. Ž., ktorý síce uviedol, že vedel o tom, že žalobca a žalovaná začali stavať spolu, avšak nevedel nič o financovaní stavby ani o exekúcii proti žalovanej; a ani výpovede svedkov S.. Y. Q. a Y.. F. Q., ktoré nijako nepreukazujú skutočnosti tvrdené žalovanou ohľadom existencie platne uzatvorenej dohody o spoluvlastníctve.
62. Okrajovo možno poznamenať, že obraz o pravdivosti tvrdení žalobcu poskytujú aj listinné dôkazy založené v spise, z obsahu ktorých vyplývajú aktivity strán počas výstavby. Ide napr. o to, že koncom júna a začiatkom júla 2001 boli žalobca a žalovaná na spoločnej dovolenke v zahraničí (čo potvrdzujú výpisy z účtu, do ktorých urobila poznámku žalovaná); žalobca dňa 13.3.2001, podpísal zmluvu o budúcej zmluve, ktorá mala byť uzavretá dňa 1.9.2001 na základe ktorej predal svoju motorku, za ktorú získal dňa 13.3.2001 sumu 160.000,- Sk (5.311,02 eura) a dňa 1.9.2001 sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eura), dňa 10.7.2002 uzavrel žalobca zmluvu, na základe ktorej došlo k predaju jeho motorového vozidla za cenu 135.000,- Sk (4.481 eura). Žalovaná na tieto listinné dôkazy predložené žalobcom reagovala tak, že ani po prevode auta, ani po prevode motorky žalobca neostal bez auta a bez motorky a kúpil si nové (č. l. 358). Odvolací súd na uvedené poukazuje v tých súvislostiach, ak žalobca a žalovaná v roku 2001 mali spoločne stavať rodinný dom, potom spôsob, akým sa nakladalo s finančnými prostriedkami, ktoré mali podľa žalovanej slúžiť na spoločné financovanie stavby, nesvedčí tvrdeniu žalovanej, že stavali spoločne a zo spoločných prostriedkov, práve naopak svedčí tvrdeniu žalobcu o okolnostiach, za akých bola stavba realizovaná, teda že stavbu financovali a zabezpečovali pre neho jeho rodičia, na čo sa zjavne spoliehal a podľa čoho sa aj správal (potvrdzuje to aj výpoveď jeho matky - chodil na motorky, jachty a tiež jeho vlastná výpoveď - v tom období všetky peniaze rozflákal na dovolenky, záľuby a pod.), čomu potom však zodpovedal aj postoj žalovanej k spôsobu využívania týchto prostriedkov, ktorý tolerovala, resp. sa sama na ňom zúčastňovala.
63. Zhrnuté a podčiarknuté, výsledky vykonaného dokazovania v logických a časových súvislostiach preukazujú skutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísal žalobca. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že stavbu zhotovovali so žalobcom spoločne do podielového spoluvlastníctva, práve naopak z dokazovania vyplýva, že žalovaná vedela o okolnostiach, za akých bola stavba realizovaná a bola si vedomá toho, že stavbu finančne aj dodávateľsky zabezpečovali na základe vzájomnej dohody pre žalobcu rodičia žalobcu. A nakoľko žalovaná nebola účastníkom tejto dohody a existenciu inej dohody uzavretej so žalobcom nepreukázala, jej účasť na výstavbe v okolnostiach konkrétneho prípadu jej nemohla založiť spoluvlastníctvo k novovybudovej stavbe; účasť žalovanej na výstavbe mala charakter iba výpomoci, ktorej dôvody spočívali v existencii dlhodobého partnerského vzťahu so žalobcom, a na tomto základe aj predpokladu, že stavbu budú neskôr spoločne užívať. Odvolací súd tiež zastáva ten názor, že exekúcia, ktorá bola v tom čase voči žalovanej vedená, zároveň vylučovala vôľu žalovanej nadobudnúť novovybudovanú stavbu do podielového spoluvlastníctva so žalobcom.
64. Závery odvolacieho súdu potom nebolo spôsobilé spochybniť ani tvrdenie žalovanej, že tým, že žalobca sám požiadal o zmenu stavby pred dokončením, prejavil vôľu, aby vec bola v spoločnom vlastníctve, pretože vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti sa nejednalo o prejav vôle zosúladiť faktický stav spoluvlastníctva strán k stavbe so stavom právnym (ako konštatoval súd prvej inštancie), pričom hodno dodať, že od osoby, ktorá nemá právnické vzdelanie ani nemožno vyžadovať presnú znalosť podmienok a spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva k novozhotovenej stavbe, resp. posúdenie právnych dôsledkov, ak stavba bola postavená pred uzavretím manželstva, avšak dokončená až po jeho uzavretí. A pokiaľ stavba z hľadiska stavebných predpisov má stále povahu stavby rozostavanej, pretože doposiaľ nebola skolaudovaná, avšak bola dokončovaná aj po uzavretí manželstva, potom ide o okolnosť, ktorá u žalobcu a tiež žalovanej bola spôsobilá vyvolať mylnú predstavu o tom, že vlastnícke vzťahy k stavbe boli založené až po uzavretí manželstva a teda, že vec patrí do BSM, hoci v skutočnosti tomu tak nie je.
65. A nakoľko výsledky vykonaného dokazovania pri komplexnom posúdení všetkých okolností prejednávanej veci nepreukázali, že žalobca a žalovaná sporné nehnuteľnosti stavali do podielového spoluvlastníctva (podrobná argumentácia v odsekoch 33 až 64 odôvodnenia), po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností významných pre posúdenie veci, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva vyhovel.
66. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).